{"guid": "aabcafb3-ae6d-440e-b9b5-7e4fafedb849:0a6a85b2-ac3e-42e4-af3f-ca39656af77e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:6018200785.1", "spisova_znacka": "2Sžfk/7/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/7/2020 z 28. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 2Sžfk/7/2020, ECLI:SK:NSSSR:2023:6018200785.1", "identifikacne_cislo": "6018200785", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-k", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. k) zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-19", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a6a85b2-ac3e-42e4-af3f-ca39656af77e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:6018200785.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:6018200785.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:6018200785.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sžfk/7/2020\n6018200785\n28. 02. 2023\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2023:6018200785.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej,\nv právnej veci žalobcu (sťažovateľa): SUPERWINCH - navijáky, gps s.r.o., so sídlom Jesenského 58,\nZvolen, IČO: 36 633 780, zast.: Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Komenského\n14A, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná\n63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101906459/2018 zo\ndňa 26. septembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici\nč. k. 23S/147/2018-94 zo dňa 10. júla 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho a súdneho konania\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „správny súd“) podľa § 190\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101906459/2018 zo dňa 26.\nseptembra 2018, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Daňovým úradom Banská\nBystrica (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100979480/2018 zo dňa 17. mája 2018, ktorým správca dane\npodľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2014 v sume 1.270,01\nEur a neuznal daňovú stratu v sume 69.704,89 Eura.\n2. Závery správcu dane, s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí stotožnil, vychádzali z daňovej\nkontroly u žalobcu, predmetom ktorej bola daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie\nroku 2014. Podľa zistení daňových orgánov bolo hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu\nv kontrolovanom zdaňovacom období poskytovanie reklamných služieb na internete prostredníctvom\nweb - reklamy. Žalobca si v roku 2014 zaúčtoval reklamné služby, inzercia - náklady celkom v sume\n75.823,39 Eur za reklamné služby (logo, reklamná kampaň formou banneru) stránok www.gpsnaviguj.sk,\nwww.gpsnavijaky.sk, wws.serenastav.sk a www.mikisystemy.sk poskytované na webových stránkach\nwww.bvcom.sk, www.bvcomreklama.sk, www.bvcomeurope.sk, www.mcafe.sk, www.realmarket.sk od\ntroch dodávateľov: 1/ BV Com EUROPE, s.r.o. v sume 52.435,00 Eur, 2/ Mcafe s.r.o. vo výške 2.930,00\nEur a 3/ Obchodno zábavné centrum CITYSHOP BB, s.r.o. vo výške 1.830,00 Eur. Žalobca mal troch\n\nodberateľov reklamných služieb, ktorým fakturoval, a to SERENASTAV s.r.o., MIKI SYSTÉMY s.r.o. a\nMcafe s.r.o.\n3. Správca dane vylúčil z daňových výdavkoch náklady v sume 57.195 Eur (52.435 Eur + 2.930 Eur +\n1.830 Eur) pre porušenie § 2 písm. i/, písm. j/, § 17 ods. 2 písm. a/, § 19 ods. 2 písm. k/ a § 21 ods. 1\nzákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej aj ako „zákon o dani z príjmov“). Išlo o náklady z faktúr od\ndodávateľov BV Com EUROPE, s.r.o., Mcafe s.r.o. a Obchodno zábavné centrum CITYSHOP BB, s.r.o.\n4. Podľa záverov správcu dane žalobca v zdaňovacom období roku 2014 nenakúpil, nepredal žiadny\ntovar, neevidoval na zásobách k 01. januáru 2014 žiadny materiál, resp. tovar. Nepredložil žiadny\ninvestičný zámer na nákup a predaj, nezamestnával žiadnych zamestnancov a platiteľ dane zo závislej\nčinnosti bol len v rokoch 2005 a 2006. Správca dane nepreveroval obchodné vzťahy medzi dodávateľom\nBV Com EUROPE, s.r.o. a žalobcom, pretože na oboch stranách vystupovala tá istá osoba oprávnená\nkonať. Jediným konateľom žalobcu je T.. M. A., ktorý je zároveň prokurista dodávateľa. Do 03. januára\n2014 bol v spoločnosti tohto dodávateľa zapísaný ako konateľ a spoločník. K niektorým faktúram\nod dodávateľa BV Com EUROPE, s.r.o. boli priložené print screeny obrazovky, pričom nebol na\nnich špecifikovaný dátum, v ktorom boli vytvorené. Na preukázanie realizácie reklamných služieb od\ndodávateľa Obchodno zábavné centrum CITYSHOP BB, s.r.o. neboli pripojené k faktúram žiadne\nprílohy, rovnako aj od dodávateľa Mcafe s.r.o. Fakturované služby, ktoré musia súvisieť s podnikateľskou\nčinnosťou daňového subjektu, žalobca nepreukázal.\n5. Žalobca tiež v roku 2014 zaúčtoval faktúry od dodávateľa BV Com EUROPE, s.r.o. v sume\n2.250,00 Eur a v sume 9.080,00 Eur (2.790 Eur + 3.500 Eur + 2.790 Eur) za reklamné služby\nstránok www.serenastav.sk a www.mikisystemy.sk poskytované na webových stránkach www.bvcom.sk,\nwww.bvcomreklama.sk a www.bvcomeurope.sk. Správca dane tieto náklady vylúčil z daňových\nvýdavkov pre porušenie § 2 písm. i/, j/, § 17 ods. 2 písm. a/ a § 21 ods. 1 zákona o\ndani z príjmov, pretože podľa odberateľských faktúr neboli nakúpené reklamné služby stránok\nwww.serenastav.sk a www.mikisystemy.sk od spoločnosti BV Com EUROPE, s.r.o. vyfakturované\nspoločnostiam SERENASTAV s.r.o. a MIKI SYSTÉMY s.r.o.\n6. Podľa žalovaného žalobca neposkytol žiadne vyhodnotenie prínosu a výhod, ktoré mu ako konečnému\nužívateľovi priama reklama prináša. Žalovaný poukázal na to, že stránky www.gpsnaviguj.sk a\nwww.gpsnavijaky.sk sú vo vlastníctve spoločnosti Atlantis Systems s.r.o. (domény gpsnavijaky.sk až od\n24.01.2014).\n7. Žalovaný neuznal za dôkaz realizácie reklamy pre žalobcu elektronický zápis súboru vo formáte .PNG\npredložený vo vyrubovacom konaní na CD nosiči z dôvodu, že tieto súbory preukazujú len skutočnosť,\nže snímka bola vytvorená v určitom čase a dátume, avšak samotná snímka nie je dôkazom realizácie\nfakturovaných reklamných služieb v tom čase a v takom rozsahu v akom boli uvedené na faktúre. Spolu\nso správcom dane spochybnil takýto dôkaz v daňovom konaní pre možnosť úpravy vstupných dát v PC\n(dátum a čas). Podľa žalovaného daňový subjekt nepreukázal opodstatnenosť zahrnutia rozporovaných\nnákladov do daňových výdavkov. Žalobcom predložené dôkazy - print screeny a CD nosič žalovaný\nnepovažoval za vierohodné dôkazy preukazujúce, že k realizácii reklamných služieb došlo v tom čase a\nrozsahu ako je uvedené na faktúrach. Správca dane predvolal konateľa spoločnosti BV Com EUROPE,\ns.r.o. V. R. na výsluch svedka, avšak predvolanie sa svedkovi nepodarilo doručiť, nakoľko na uvedenej\nadrese sa nezdržiava minimálne 3-5 rokov.\n8. Žalovaný konštatoval, že daňový subjekt predložením dodávateľských faktúr, print screenov webových\nstránok dodávateľa bez uvedeného dátumu vytvorenia a CD nosiča jednoznačným a nezameniteľným\nspôsobom nepreukázal svoje tvrdenia o realizácii reklamných služieb. To, že služba dodávateľom BV\nCom EUROPE, s.r.o. žalobcovi bola poskytnutá, nebolo podľa žalovaného preukázané a sám žalobca\nsi nezabezpečil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali skutočné poskytnutie fakturovaných\nslužieb. Predložený CD nosič s elektronickými zápismi obsahuje snímky, ktoré sú totožné s tými,\nktoré boli predložené v papierovej podobe, t. j. bez dátumov. Žalobca tvrdil, že sa jedná o priamu\nreklamu, avšak potenciálni zákazníci sa z údajov na stránkach www.gpsnavijaky.sk a www.gpsnaviguj.sk\ndozvedia len neaktuálne údaje z roku 2006 o ponúkaných produktoch za sumy v mene SKK. Žalovaný\npoukázal na to, že žalobca dlhodobo podniká so stratou. Poskytovanie reklamných služieb je v\nskutočnosti hlavným predmetom jeho činnosti (nie predaj navijakov a gps zariadení). Žalobca si tiež\n\ndlhodobo neplní svoje záväzky, nakupuje reklamné služby, za ktoré nezaplatí. Z celkovej fakturovanej\nsumy 84.918 Eur zaplatil spoločnosti BV Com EUROPE, s.r.o. len sumu 100 Eur. V kontrolovanom\nzdaňovacom období mal vykázané náklady v sume 92.143,14 Eur a celkové výnosy v sume 26.038,18\nEur. Z celkových nákladov predstavovali náklady na priamu reklamu sumu 57.195 Eur.\n9. Správny súd v odôvodnení rozsudku poukázal na to, že spornou otázkou bolo, či náklady žalobcu,\nktoré boli žalobcovi vyfakturované dodávateľskými spoločnosťami, sú odrazom reálneho plnenia, a teda,\nči sú alebo nie sú daňovými výdavkami žalobcu.\n10. Uviedol, že dodanie reklamných služieb dodávateľ BV Com EUROPE, s.r.o. nepotvrdil. Správca\ndane zistil, že spoločnosť je nekontaktná. Daňovým orgánom sa nepodarilo vypočuť V. R., konateľa, pre\njeho nedostupnosť a neúspešné doručenie predvolania na výsluch. Prokuristom dodávateľa BV Com\nEUROPE, s.r.o. je konateľ žalobcu, ktorý bol do 02. januára 2014 aj konateľom tohto dodávateľa. Z\ndôvodu personálneho prepojenia nebolo možné objektívne vyhodnotiť reálnosť dodania fakturovaných\nreklamných služieb.\n11. Z obsahu administratívneho spisu podľa správneho súdu vyplýva, že na webových stránkach\nwww.gpsnaviguj.sk a www.gpsnavijaky.sk, ktoré mali byť reklamované na stránkach dodávateľa, sa\nnachádzajú neaktuálne údaje z roku 2006, keď bol na nich ponúkaný tovar za sumy v slovenských\nkorunách.\n12. Súbory na CD nosiči preukazujú len skutočnosť, že snímka bola vytvorená v určitom čase a\ndátume, sama o sebe však nie je podľa správneho súdu absolútnym dôkazom realizácie fakturovaných\nreklamných služieb v tom čase a v tom rozsahu, ako boli uvedené na sporných faktúrach. Ani zaúčtovanie\nfaktúr v účtovníctve u dodávateľa, aj žalobcu, ešte samo o sebe nie je dôkazom, že k plneniam na nich\nuvedených reálne aj došlo. Musí byť nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. že\nfaktúry boli vystavené za služby, ktoré sa reálne uskutočnili a vystavil ich ten, kto ich vystaviť mal.\n13. Podľa názoru správneho súdu žalobca nerozptýlil pochybnosti správcu dane o oprávnenosti\nvynaložených výdavkov na jeho podnikateľské účely, neuviedol v čom je prínos reklamy, za ktorú bolo\nfakturované pre neho samotného. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia ohľadom preukázania\nním samotným uvádzaných skutočností v daňovom priznaní. Žalobca žiadnym iným dôkazom, na\nvýzvu správcu dane, nepreukazoval dodanie reklamných služieb, iba CD nosičom predloženým vo\nvyrubovacom konaní. Správny súd v zhode so stanoviskom daňových orgánov zastával názor, že\nani týmto dôkazom žalobca nepreukázal reálnosť dodania fakturovaných reklamných služieb. Z jeho\nobsahu, jednotlivých print screenov podľa správneho súdu automaticky nevyplýva, že ak aj vznikol\ntak, ako tvrdí žalobca, bol skutočne zverejnený na stránkach dodávateľa, prostredníctvom ktorých mali\nbyť reklamované stránky žalobcu. Z povahy veci, t. j. z povahy internetovej reklamy vo virtuálnom\nprostredí vyplýva, že bez ďalších sofistikovanejších dôkazov, preukazujúcich poskytnutie reklamy v\nurčitom časovom období a rozsahu ako bolo za ne fakturované, nemožno ustáliť, že k plneniu aj v\nskutočnosti došlo.\n14. Takémuto dôkazu - „CD nosiču“ nemožno podľa správneho súdu pričítať vypovedaciu schopnosť na\npreukázanie skutočností uvádzaných žalobcom v daňovom priznaní. Takýto dôkaz nemožno preceňovať\n(prisudzovať mu vyššiu vypovedaciu schopnosť aká mu prináleží), posudzovať ho izolovane bez\nvzájomnej súvislosti s ostatnými zisteniami daňových orgánov. Navyše, tento dôkaz vedie len k\npreukázaniu toho, či fakturované reklamné služby boli reálne uskutočnené, pričom zároveň musí byť\npreukázaná aj vecná súvislosť úhrady za služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov.\n15. Významným je zistenie z dostupných zdrojov daňových orgánov - zo systému finančnej správy,\nz vyjadrení daňového subjektu, že žalobca nepreukázal súvislosť reklamy s činnosťou žalobcu, ani\nprínos fakturovanej reklamy. Spochybnenie prínosu fakturovaných plnení vyplýva z toho, že mali byť\nreklamované webové stránky žalobcu, na ktorých však boli neaktuálne údaje z minulých rokov, pričom\nani sám žalobca neobhájil preukázanie prínosu fakturovaných reklám.\n16. Správny súd dôvodil, že z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. k/ zákona o dani z príjmov vyplýva,\nže pri vymedzení výdavkov, ktoré si daňovník môže odpočítať od príjmov zahrňovaných do základu\ndane z príjmov, je nutné vychádzať z ustanovenia § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, podľa\n\nktorého daňovým výdavkom sa rozumie výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\npreukázateľne vynaložených daňovým subjektom, zaúčtovaný v účtovníctve, pričom je dôležité, aby tieto\nvýdavky súviseli s činnosťou daňovníka a slúžili na dosiahnutie zvýšenia jeho príjmov. Správca dane a\nžalovaný sa dôsledne riadili týmito ustanoveniami zákona o dani z príjmov, pričom dospeli k správnemu\nzáveru, že daňový subjekt zákonom vyžadované náležitosti nesplnil, keď nepreukázal, že by výdavky\nna reklamu súviseli s jeho činnosťou ako podnikateľa.\n17. Správny súd poukázal zistenia správcu dane ohľadom toho, že žalobca v kontrolovanom\nzdaňovacom období neevidoval na zásobách k 01. januáru 2014 žiadny materiál, resp. tovar, nenakúpil a\nnepredal žiadny tovar, nepredložil žiadny investičný zámer, resp. neuzatvoril obchodné zmluvy na nákup\na predaj v rámci maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti, tiež nezamestnával žiadnych zamestnancov.\nPotom záver správcu dane, ak konštatoval, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu v\nkontrolovanom zdaňovacom období bolo poskytovanie reklamných služieb na internete prostredníctvom\nweb reklamy, zodpovedá skutočnosti. Podľa správneho súdu nebolo preukázané a ani žalobca netvrdil,\nže by v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával iné podnikateľské aktivity a najmä také, ktoré by\nsúviseli s reklamou poskytovanou dodávateľmi, za ktorú bolo fakturované spornými faktúrami. Správny\nsúd dospel k záveru, že tak ako v priebehu prvostupňového, odvolacieho, ale aj súdneho konania nebola\npreukázaná zo strany žalobcu opodstatnenosť rozporovaných nákladov, keď žalobca nepreukázal, že\nvýdavky využil na dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie príjmov tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 2\npísm. i/ a § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Žalobca na preukázanie týchto skutočností nepredložil\nžiadne dôkazy.\n18. Správny súd dôvodil, že vynaloženie daňového výdavku musí mať preukázanú súvislosť s\nekonomickou činnosťou daňového subjektu. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade\nhospodársky dôvod - účel nebol preukázaný. Tento dôvod vychádza zo skutočného obsahu daňovej\ntransakcie a v prípade ustanovenia § 19 ods. 2 písm. k/ zákona o dani z príjmov je pomenovaný ako\nzámer dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka. Žalobca neprodukoval\nžiadne dôkazy, ktorými by preukázal hospodársky dôvod, keď nepreukázal žiadny podnikateľský plán,\nz ktorého by bolo možné predpokladať zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov.\n19. Správny súd konštatoval, že skutkový stav bol daňovými orgánmi dostatočne zistený, zabezpečené\npodklady daňové orgány správne vyhodnotili a vyvodili z nich aj správny právny záver, že náklady\nnespĺňajú podmienku vecnosti, pretože nebolo preukázané, že by tieto náklady slúžili na dosiahnutie,\nzabezpečenie alebo udržanie príjmov žalobcu. Žalobca uplatnením týchto výdavkov porušil ustanovenie\n§ 2 písm. i/ a j/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, preto o túto sumu bolo potrebné zvýšiť výsledok\nhospodárenia za rok 2014 podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov.\n20. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie CD nosiča - dôkazu predloženého vo vyrubovacom\nkonaní, ktorý mal preukázať reálne uskutočnenie fakturovaných reklamných služieb, správny súd k tomu\nuviedol, že tento dôkaz smeruje k preukázaniu len uskutočnenia reklamných služieb, avšak žalobca\nnepreukázal splnenie podmienky vecnosti, keď nepreukázal a neprodukoval žiadne dôkazy o tom, že\nby uplatnené náklady slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov žalobcu.\n21. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane je\nsúladné s doterajšou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR ohľadom otázky daňových výdavkov a\npreukazovania ich vecnej súvislosti s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu. Správny súd nezistil\nvady spočívajúce vo formálnych a obsahových nedostatkoch náležitostí rozhodnutia. Rozhodnutie\nžalovaného, ako aj správcu dane, bolo zrozumiteľne odôvodnené. Žalovaný sa vysporiadal dostatočným\nspôsobom so všetkými relevantnými odvolacími námietkami, svoje závery a úvahu dostatočným,\nzrozumiteľným spôsobom ozrejmil. So závermi hmotnoprávneho posúdenia veci sa správny súd\nstotožnil.\n22. Správny súd dodal, že posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia len vo vzťahu k označeným\nobchodným spoločnostiam, rešpektujúc relatívny rozsah súdneho prieskumu v zmysle § 134 ods. 1\nSSP. Záver daňových orgánov o nepreukázaní daňových výdavkov vo vzťahu k dodávateľom Obchodno\nzábavné centrum CITYSHOP BB, s.r.o. a Mcafe s.r.o. z dôvodu, že daňový subjekt k faktúram nepriložil\nžiadnu prílohu, ktorá by preukazovala realizáciu reklamy, žalobca v žalobe nerozporoval. Tiež žiadnou\nkonkrétnou žalobnou námietkou nebrojil proti záveru ohľadom vylúčenia z daňových výdavkov nákladov\n\nv sume 2.250 Eur a 9.080 Eur za sprostredkovanie reklamy pre spoločnosti MIKI SYSTÉMY s.r.o. a\nSERENASTAV s.r.o. od dodávateľa BV Com EUROPE, s.r.o.\n23. Za podstatné považoval správny súd to, že vo vzťahu k žiadnym obchodným prípadom, z ktorých\nneboli uznané náklady za daňové výdavky, nebola preukázaná podmienka vecnosti, teda nebolo\npreukázané, že by tieto náklady slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmu žalobcu.\nJedná sa o jednu z kumulatívnych podmienok, splnenie ktorých vyžaduje zákon pre uznanie daňových\nvýdavkov. Vo svetle tohto záveru sa javí irelevantné ďalej posudzovať vyhodnotenie dôkazu CD nosiča\npredloženého vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole, ktorým sa žalobca snažil preukázať reálne\nuskutočnenie neuznaných fakturovaných služieb.\n24. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý v konaní pred správnym súdom\nnebol úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.\nII.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n25. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou ho žiadal\nzmeniť a rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane zrušiť a vec vrátiť správcovi dane\nna ďalšie konanie.\n26. Rozsudok správneho súdu považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok, nezrozumiteľnosť,\nrozpornosť a zmätočnosť odôvodnenia. Písomné vyhotovenie rozhodnutia správneho súdu podľa\nžalobcu neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, a teda súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil žalobcovi, aby sa v plnom rozsahu naplnili jemu patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n27. Poukázal na to, že daňové orgány vykonali síce rozsiahle dokazovanie, avšak toto dokazovanie a\njeho vyhodnotenie sa uberalo nesprávnym smerom pre zistenie podstaty sporu, čo podľa žalobcu ušlo\npozornosti správneho súdu. Správny súd nesprávne a nedostatočne posúdil otázku reálneho poskytnutia\nreklamných služieb zo strany dodávateľských subjektov žalobcovi.\n28. Podľa žalobcu správny súd v neprospech žalobcu vyhodnotil skutočnosť, že sa mu nepodarilo\nkontaktovať V. R., konateľa spoločnosti BV Com Europe, s.r.o., ktorá bola dodávateľom reklamných\nslužieb. V dôsledku toho spochybnil reálne poskytnutie reklamných služieb zo strany uvedeného\ndodávateľa napriek tomu, že táto skutočnosť vyplýva z účtovníctva spoločnosti BV Com Europe,\ns.r.o., ktoré bolo správcovi dane odovzdané. Mal za to, že neobstojí ani tvrdenie o personálnom\nprepojení žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou BV Com Europe, s.r.o., keďže T.. M. A. bol z pozície\nkonateľa spoločnosti BV Com Europe, s.r.o. odvolaný ešte v roku 2013, pričom dátum 03. januára 2014\npredstavuje len deň zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra. T.. M. A. je prokuristom spoločnosti\nBV Com Europe, s.r.o. až od 04. mája 2017, a teda v roku 2014, kedy došlo k poskytnutiu reklamných\nslužieb žalobcovi, nebol so spoločnosťou BV Com Europe, s.r.o. nijako personálne prepojený.\n29. Ďalej namietal, že správny súd zotrval na stanovisku daňových orgánov, podľa ktorého\nžalobca nepreukázal reálnosť fakturovaných reklamných služieb. V tomto smere správny súd len\nzopakoval argumentáciu daňových orgánov bez toho, aby presvedčivo vyvrátil hodnovernosť žalobcom\npredložených dôkazov. Zdôraznil, že ak správny súd nechcel pričítať vypovedaciu schopnosť dôkazu CD nosiču a print screenu, bolo jeho povinnosťou tento záver podrobiť podrobnejšou argumentáciou a\nnie dôkazy predložené žalobcom len paušálne odmietnuť ako nedostatočné. Mal za to, že z odôvodnenia\nrozhodnutia správneho súdu nijako nevyplýva, ako sa správny súd vysporiadal s tým, že CD nosič\nobsahoval súbory vo formáte PNG s podrobne zdokumentovanými vlastnosťami, z ktorých bolo zrejmé,\nkedy bol každý konkrétny súbor vytvorený, upravený a naposledy otvorený. Týmto spôsobom bol\ndostatočne preukázaný údaj o tom, kedy došlo k reálnemu zverejneniu reklamy v digitálnom prostredí. Zo\nšpecifickej povahy reklamy zverejnenej v internetovom priestore vyplýva, že jej poskytnutie nie je možné\npreukázať inak než práve záznamami o tom, že došlo k jej zobrazeniu v reálnom čase, čo potvrdzujú\npredložené snímky - print screeny.\n\n30. Poukázal na to, že správny súd, na rozdiel od daňových orgánov, v princípe akceptoval CD\nnosič ako dôkaz preukazujúci zverejnenie reklamy, avšak z bližšie neuvedených dôvodov vyžadoval\npreukázanie tejto skutočnosti aj ďalšími nešpecifikovanými dôkazmi. Žalobca namietal, že správny súd\nvôbec nereflektoval na vysvetľujúcu argumentáciu obsiahnutú v žalobe, v ktorej žalobca objasnil, akým\nspôsobom je potrebné interpretovať časové údaje zachytené na predložených snímkach. Správny súd\ntiež len prevzal argumentáciu správcu dane o možnej úprave vstupných dát bez toho, aby objasnil\nspôsob, ako by k takej úprave mohlo dôjsť, resp. z čoho usudzuje, že sa takej úpravy mohol dopustiť\nžalobca.\n31. Podľa žalobcu rozporuplne vyznieva argumentácia správneho súdu o tom, že výdavky na reklamu\nnesúvisia s činnosťou žalobcu ako podnikateľa. Je pritom zrejmé, že práve internetová stránka patrí\nv súčasnosti medzi základné nástroje propagácie podnikateľa a jeho činnosti, čiže aj v prípade\nžalobcu mala zverejnená reklama smerovať k propagácii obchodného mena žalobcu a ním ponúkaných\nproduktov a služieb. Dôvodil, že už v priebehu daňovej kontroly predložil faktúry od registrátorov\ndomén (spoločnosti Atlantis Systems, s.r.o. a WebSupport, s.r.o.), z ktorých vyplýva, že žalobca bol\nužívateľom propagovaných domén www.gpsnaviguj.sk a www.navijaky.sk. Správny súd pochybil, keď\nnapriek predloženým dôkazom tvrdil, že sa v prípade žalobcu nejednalo o reklamu obchodného mena\na existujúce dôkazy rovnako odignoroval pri posúdení súvislosti reklamy s činnosťou žalobcu. V\ntejto súvislosti ako nezákonnú žalobca považoval požiadavku správneho súdu ohľadom preukázania\nprínosu fakturovaných reklám. Mal za to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby za\noprávnené daňové výdavky bolo možné považovať len také, z ktorých vynaloženia podnikateľ získa\nbezprostredný prínos. Rozhodujúci je účel vynaloženia výdavkov, pričom z povahy reklamy vyplýva,\nže jej zverejnenie sa nemusí automaticky prejaviť na ekonomických výsledkoch podnikateľa. Zdôraznil,\nže ak preukázateľne vynaložil náklady na zabezpečenie reklamy, nemožno ich odmietnuť len z toho\ndôvodu, že sa daňovým orgánom a následne aj správnemu súdu subjektívne javia ako neefektívne.\n32. Žalobca dodal, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a nemožno ho rozširovať na preukázanie\nakýchkoľvek skutočností. Namietal preto rozloženie dôkazného bremena, keď daňové orgány podľa\nžalobcu postupovali jednostranne vždy v jeho neprospech. Mal za to, že dôkazná núdza daňových\norgánov v otázke spochybnenia reálneho poskytnutia reklamných služieb bola vyhodnotená v rozpore s\ndôkaznou situáciou. V tejto súvislosti poukázal na procesnú zásadu in dubio mitius, ktorá zabezpečuje\nrovnosť účastníkov daňového konania pred zákonom a tiež zásadu zákonnosti, od ktorej sa daňové\norgány nemohli odchýliť, čo však v tomto prípade dodržané nebolo.\n33. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti súhlasil s právnym posúdením veci správnym súdom\na námietky uvedené v kasačnej sťažnosti považoval za neopodstatnené.\nIII.\nPosúdenie kasačného súdu\n34. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava\nSlovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 01. augustu 2021 prevzal\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 ústavy v spojení s §\n101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S\na v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n35. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v súvislosti s otázkou zohľadnenia konštantnej judikatúry\nNS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že rozhodovaciu prax NS SR možno na účely zabezpečenia\nkontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť\nkasačného súdu. V tejto súvislosti považuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) za rozhodujúce, že odo\ndňa 01. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia NS SR na Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita). V súlade s princípom právnej istoty a legitímnych\n\nočakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP\nv spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia NS SR.\n36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s\n§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §\n444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.\n37. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku správneho súdu, ktorým správny súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti v úvode tohto rozsudku opísaných rozhodnutí daňových orgánov vo veci\nurčenia rozdielu dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2014. Spornou otázkou v\nkasačnom konaní bolo posúdenie záverov daňových orgánov vo vzťahu k preukázaniu výdavkov žalobcu\nna priamu reklamu fakturovanú spoločnosťou BV Com Europe, s.r.o.\n38. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov (v znení účinnom v zdaňovacom období roku 2014) sa\nna účely tohto zákona rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a\nudržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo\nzaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.\n39. Podľa § 19 ods. 2 písm. k/ zákona o dani z príjmov (v znení účinnom v zdaňovacom období roku 2014)\ndaňové výdavky, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone,\nsú výdavky (náklady) na reklamu vynaložené na účel prezentácie podnikateľskej činnosti daňovníka,\ntovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov\na iných práv a záväzkov súvisiacich s činnosťou daňovníka so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia,\nudržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka.\n40. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov (v znení účinnom v zdaňovacom období roku 2014)\ndaňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto\nvýdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je\ndostatočne preukázané.\n41. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n42. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n43. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový\nporiadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n44. Správca dane nie je v daňovom konaní protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym\norgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje\nzistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu\nspolupráce a ostatné zásady správy daní.\n45. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť\nvzniknuté pochybnosti. Nemá však povinnosť daňový subjekt zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má\nokrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov\ndokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil\n\ntaké doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že zákonné podmienky uplatnenia nákladov na reklamu do\ndaňových výdavkov boli splnené.\n46. Zákon o dani z príjmov v ustanovení § 2 písm. i/ vymedzuje daňový výdavok ako výdavok (náklad)\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom\nzaúčtovaný v účtovníctve. Súčasne v ustanovení § 21 ods. 1 zákon o dani z príjmov vymedzuje, čo sa za\ndaňový výdavok nepovažuje. Konkrétne ustanovuje, že daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady),\nktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval a rovnako\nvýdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.\n47. V obdobnej veci rozhodoval Najvyšší súd SR: „Základným kritériom pre uznanie výdavkov v\nzmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a\nto podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka\npreukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka\nzaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy\npamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo\nvzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa\nvýdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20,\n§ 21 zákona č. 595/2003 Z.z. ... Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné\nkonštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie\ndane z príjmov.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 45/2015 zo dňa 26.\njanuára 2017).\n48. „Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné\nbremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a\nudržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a\nto práve osobou uvedenou na faktúre.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf\n60/2015 zo dňa 28. februára 2017).\n49. S poukazom na výsledky rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane má kasačný súd v\nzhode s názorom správneho súdu za to, že v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho\nkonania nebola preukázaná podmienka vecnosti daňových výdavkov fakturovaných dodávateľom\nBV Com Europe, s.r.o. Správny súd v tejto súvislosti poukázal dôvodne na zistenia správcu dane\ntýkajúce sa ekonomickej činnosti žalobcu (absencia nákupu a predaja tovaru v rámci maloobchodnej\na veľkoobchodnej činnosti, absencia predloženia investičného zámeru, absencia pracovnoprávnych\nvzťahov a pod.), resp. závery správcu dane o hlavnom predmete podnikateľskej činnosti žalobcu v\nkontrolovanom zdaňovacom období (poskytovanie reklamných služieb na internete prostredníctvom\nweb - reklamy). Žalobca podľa zistení správcu dane dlhodobo podnikal v strate a neplnil si svoje\nzáväzky, navyše aj webstránky www.gpsnaviguj.sk a www.gpsnavijaky.sk podľa zistení správcu dane,\nktoré žalobca ani nerozporoval, ponúkali neaktuálne údaje z roku 2006, keď bol na nich ponúkaný tovar\nza sumy v slovenských korunách. Pritom žalobca aj v kasačnej sťažnosti dôvodil, že reklama mala\nsmerovať k propagácii jeho obchodného mena a ním ponúkaných produktov a služieb. Zistenia správcu\ndane však v tomto smere nijako nevyvracal. Žalobca nákup ani predaj tovaru v dotknutom zdaňovacom\nobdobí nepreukázal žiadnymi dokladmi. Kasačný súd síce súhlasí so žalobcom v tom, že priama reklama\nnapríklad obchodného mena nemusí automaticky vyvolať okamžitý ekonomický prínos, avšak v tomto\nprípade žalobca vôbec nepreukázal vecnú súvislosť medzi výdavkom na svoju priamu reklamu a svojou\nekonomickou činnosťou, na čo poukázal aj správny súd.\n50. Ako bolo uvedené vyššie, nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon\nna splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\npreukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o\nvýdavok dostatočne preukázaný. Iba bezpodmienečné splnenie všetkých týchto podmienok zakladá\nnárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov. Ak daňovník kumulatívne všetky tieto zákonné\npodmienky nesplní (čo v danom prípade splnené zo strany žalobcu nebolo), je správca dane a žalovaný\noprávnený tieto daňové výdavky neuznať.\n\n51. V nadväznosti na uvedené je potom irelevantné podrobne rozoberať otázku preukaznosti výdavkov\nna reklamu fakturovaných dodávateľom BV Com Europe, s.r.o., a to nielen z pohľadu výpovednej\nhodnoty predložených print screenov alebo obsahu CD nosiča, ale aj z pohľadu nemožnosti objektívne\npreveriť uskutočnenie deklarovaných obchodov priamo u dodávateľa pre jeho nekontaktnosť, prípadne\nz pohľadu oprávnenosti využívania webstránok www.gpsnaviguj.sk a www.gpsnavijaky.sk. Kasačný\nsúd síce uznáva nejednoznačnosť záverov daňových orgánov a správneho súdu, hlavne vo vzťahu\nk spochybňovaniu predložených dôkazov (print screenov a CD nosiča), akýkoľvek názor vyslovený\nkasačným súdom v tomto smere by na podstate veci nič nezmenil, nakoľko v tomto prípade nebola\nsplnená jedna z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok uplatnenia daňových výdavkov, a to\npodmienka vecnosti a túto posúdil správny súd (podobne ako predtým daňové orgány oboch stupňov)\nsprávne.\n52. Kasačný súd dodáva, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS\n115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n53. Kasačný súd má za to, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal\nsa s podstatnými námietkami žalobcu a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj\nodôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti rozhodnutí daňových\norgánov oboch stupňov.\nIV.\nZáver\n54. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné\ntvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.\nKasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n55. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal\nv konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods.\n1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok\nna náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti\ns kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s\n§ 168 SSP).\n56. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}