{"guid": "cd65262e-0d06-4996-9cb1-67d73c4149ed:e8d04f5b-5b30-4a75-bf58-7175a19c35bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200414.1", "spisova_znacka": "7Ssk/139/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/139/2022 z 29. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. novembra 2023, sp. zn. 7Ssk/139/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200414.1", "identifikacne_cislo": "5020200414", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2023-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1", "nazov": "§ 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "nazov": "§ 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-88.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-88"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-89.odsek-4", "nazov": "§ 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-89.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-186", "nazov": "§ 186 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-186", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-186"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-8", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-88", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-89", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-186"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e8d04f5b-5b30-4a75-bf58-7175a19c35bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200414.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200414.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200414.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/139/2022\n5020200414\n29. 11. 2023\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2023:5020200414.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako\nčlenky senátu vo veci žalobcu: O. Č., K.. X. Q. XXXX, J. V. XXX, zastúpeného: JUDr. Miroslav Hricko,\nadvokát, Ul. 1. mája 709, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta\n8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 23. augusta 2018, č. 62033-5/2018-BA, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24 Sa 31/2020 z 31. marca 2022 takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 24 Sa 31/2020 z 31. marca 2022 sa mení tak, že sa zrušujú\nrozhodnutia žalovanej z 23. augusta 2018, č. 62033-5/2018-BA, a zo 4. júna 2018, č. 16063-22/2018BA, a vec sa vracia žalovanej na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 100 % trov konania pred správnym súdom,\nako aj kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca bol v roku 2014 zamestnancom spoločnosti\nTatra Timber, s.r.o., (medzičasom Rettenmeier Tatra Timber, s.r.o.), IČO: 36 387 592, kde pracoval ako\nvedúci strojnej údržby. Dňa 10. apríla 2014 v práci spadol a narazil si chrbticu, kvôli čomu bol od 11.\napríla 2014 práceneschopný a až do 10. apríla 2015 sa mu vyplácal úrazový príplatok podľa § 85 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Medzičasom sa jeho zdravotný\nstav zhoršil, trpel výraznými bolesťami, tŕpli mu prsty, kvôli čomu mu v marci 2015 musela byť operovaná\nchrbtica.\n2. Dňa 17. apríla 2015 žalobca požiadal žalovanú o výplatu úrazovej renty od 10. apríla 2015. Jeho\nzdravotný stav počas konania posúdili traja znalci, ktorých závery sa líšili. Podľa znalca MUDr. J. boli\npríčinou ťažkosti žalobcu a aj operácie degeneratívne zmeny na chrbtici, ktoré spôsobovali tlak na\nmiechu. Naopak, nezistil príčinu tohto stavu s úrazom, ktorý žalobca utrpel 10. apríla 2014, ktorý len\ndemaskoval už existujúce ochorenie. Naopak, znalec MUDr. Q. dospel k záveru, že hoci sa na chrbtici\nžalobcu diali degeneratívne zmeny, až do úrazu netrpel žiadnymi ťažkosťami. Jeho pád tak mohol\nzapríčiniť progresiu existujúceho stavu, a tým prispieť k ťažkostiam, kvôli ktorým žalobca nakoniec\npodstúpil operáciu. Nedokázal však vyčísliť presný pomer, v akom k stavu žalobcu prispeli degeneratívne\nzmeny a utrpený úraz. Ďalší znalec MUDr. P. zasa vyjadril názor, že úraz žalobcu sa na jeho ťažkostiach\npodieľal rozhodným spôsobom. Na žiadosť posudkového lekára sa vo veci vyjadril aj operatér žalobcu,\nktorý potvrdil, že dôvodom operačného zákroku boli degeneratívne zmeny na chrbtici.\n3. Na základe týchto odborných nálezov posudková lekárka pobočky žalovanej v Liptovskom Mikuláši\nv lekárskom posudku z 27. mája 2016 uzavrela, že na chrbtici žalobcu síce existovali degeneratívne\nzmeny už pred úrazom, no ten spustil kaskádu, ktorá viedla k ťažkostiam žalobcu. Operácia v marci 2015\n\nvšak naprávala len degeneratívne zmeny. Obe tieto príčiny tak k stavu žalobcu prispeli rovnakou mierou,\na preto mieru poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca v dôsledku pracovného\núrazu ustálila na 50 %. Vychádzajúc z tohto posudku, ústredie žalovanej rozhodnutím zo 17. júna 2016\npriznalo žalobcovi za apríl 2015 úrazovú rentu v sume 232,40 € a od 1. mája 2015 v sume 331,90\n€ mesačne, ktorú od 1. januára 2016 zvýšilo na 333,50 €. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu nepodal\nodvolanie, a tak nadobudlo právoplatnosť.\n4. Dňa 16. marca 2018 žalobca podal žalovanej opätovnú žiadosť o priznanie úrazovej renty. Ako\nzdôraznil v sprievodnom liste, medzičasom sa preukázalo, že pracovný úraz bol jedinou príčinou jeho\nťažkostí. Kvôli nemu aj skončil pracovný pomer, lebo vôbec nedokázal vykonávať doterajšiu prácu.\nPôvodne určený pokles pracovnej schopnosti na 50 % tak podľa neho nebol správny. Okrem toho mu bol\npriznaný aj invalidný dôchodok, pretože pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presahuje\n70 %. Na základe telefonického usmernenia pracovníkov pobočky žalovanej v Liptovskom Mikuláši\nžalobca neskôr zaslal svoju žiadosť na inom tlačive - žiadosť o zmenu výšky úrazovej renty kvôli zmene\npoklesu pracovnej schopnosti v zmysle § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Posudkový lekár pobočky\nv lekárskom posudku z 24. apríla 2018 v podstate zopakoval závery z pôvodného posudku z 27. mája\n2016 a po zvážení dvoch dodatočných lekárskych správ ustálil, že pokles pracovnej schopnosti sa od\ntohto dňa nezmenil. Vzhľadom na to ústredie žalovanej rozhodnutím zo 4. júna 2018, č. 16036-22/2018BA, vyslovilo, že žalobca nemá nárok na zmenu sumy úrazovej renty, pretože neboli splnené podmienky\n§ 89 ods. 4 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.\n5. Generálny riaditeľ žalovanej tu preskúmavaným rozhodnutím z 23. augusta 2018 zamietol odvolanie\nžalobcu. Vyšiel z lekárskeho posudku z 20. augusta 2018, v ktorom posudkový lekár ústredia, pracoviska\nv Poprade, spolu s prísediacim neurológom nezistili progresiu nálezu žalobcu, a preto mieru poklesu\npracovnej schopnosti naďalej ustálili na 50 %. Prípadné zhoršenie jeho zdravotného stavu je nanajvýš\ndôsledkom jeho chronického ochorenia. Generálny riaditeľ doplnil, že pôvodné rozhodnutie o priznaní\núrazovej renty nadobudlo právoplatnosť a pokiaľ s ním žalobca nesúhlasil, mohol sa proti nemu odvolať.\nSamo skončenie pracovného pomeru tiež nesvedčí o 100 % miere poklesu pracovnej schopnosti, ak\nťažkosti žalobcu zapríčiňuje aj chronické degeneratívne ochorenie.\n6. Správny súd najskôr rozsudkom č. k. 24 Sa 40/2018-75 z 1. júla 2019 zrušil rozhodnutie žalovanej\npodľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku ako nepreskúmateľné. Na odôvodnenie\nv podstate uviedol, že stav žalobcu bol dôsledkom pracovného úrazu, aj keď mal určité zdravotné\npredispozície. Pokles jeho pracovnej schopnosti bol však taký, že nemohol naďalej vykonávať doterajšiu\nprácu, s čím sa žalovaná nijako nevyrovnalo. Najvyšší súd Slovenskej republiky však rozsudkom sp.\nzn. 7 Sk 46/2019 z 30. septembra 2020 zrušil tento rozsudok. V odôvodnení zdôraznil, že rozhodnutie\nžalovanej sa týkalo zmeny úrazovej renty v zmysle § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., a tak sa\nsprávny súd nemal zaoberať tým, či bola miera poklesu pracovnej schopnosti ustálená správne ešte v\nroku 2016. Pomer, v akom sa na tejto miere podieľajú degeneratívne zmeny na chrbtici žalobcu, už bol\nprávoplatne posúdený rozhodnutím zo 17. júna 2016. Pretože žalobca žiadne zhoršenie zdravotného\nstavu nepreukázal, nebol dôvod prehodnocovať mieru tohto poklesu.\n7. Nato správny súd, ktorý bol podľa § 469 SSP viazaný uvedenými právnymi názormi, tu napadnutým\nrozsudkom sp. zn. 24 Sa 31/2020 žalobu zamietol. Na odôvodnenie zhodne s najvyšším súdom\nuviedol, že predmetom konania bolo len posúdenie, či medzi júlom 2016 a marcom 2018 došlo k\nzmene poklesu pracovnej schopnosti. Následne odkázal na vypracované lekárske posudky, ktoré\ntakúto zmenu nepotvrdili. Žalovaná prejednala závery posudkov so žalobcom, ten však nepredložil\nžiadne ďalšie dôkazy. Jednotlivé posudky mali podľa správneho súdu oporu v jednotlivých lekárskych\nsprávach, ktoré riadne vyhodnotili, a tak správny súd nemal dôvod pochybovať o ich správnosti. Pretože\nžalobca nepreukázal podmienky zmeny úrazovej renty podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., je\npreskúmavané rozhodnutie žalovanej zákonné.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n8. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na\nďalšie konanie. Súdom oboch stupňov vytkol, že neposúdili žiadosť žalobcu aj ako návrh podľa § 112\nods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. Toto ustanovenie totiž dovoľuje zmeniť výšku úrazovej renty\naj bez toho, aby išlo o zmenu podľa § 89 cit. zák. Žalobca už v sprievodnom liste k prvej žiadosti tvrdil,\nže miera poklesu pracovnej schopnosti bola už pôvodne ustálená nesprávne. Až na základe pokynu\nzamestnanca žalovanej zaslal aj tlačivo na zmenu úrazovej renty podľa § 89 cit. zák.\n9. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť. Zopakovala, že žalobca nepodal odvolanie proti\nrozhodnutiu zo 17. júna 2016, v ktorom bola úrazová renta určená na základe miery poklesu pracovnej\nschopnosti 50 %. Takto ustálenú mieru teda nespochybnil a nepredložil ani nijaké dôkazy, ktoré by\n\npreukázali priznanie úrazovej renty v nižšej sume než patrí. Nárok na jej zmenu by mal však len v\nprípade, ak by preukázal zmenu zdravotného stavu od júla 2016.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal\nnapadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym\nsúdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods.\n2 v spojení s § 203 ods. 2 SSP).\n11. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci sú rozhodnutia žalovanej, ktorými rozhodovala o úrazovej\nrente žalobcu. Úrazová renta je podľa § 13 ods. 3 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. úrazovou dávkou\nposkytovanou z úrazového poistenia. Podľa § 88 ods. 1 cit. zák. má poškodený (teda aj zamestnanec,\nak utrpel pracovný úraz, porov. § 83) nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu má viac\nako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca a nedovŕšil dôchodkový\nvek, resp. mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 89 ods. 1 cit. zák. sa suma úrazovej\nrenty určí ako súčin 30,1467-násobku sumy zodpovedajúcej 80 % denného vymeriavacieho základu\npoškodeného a koeficientu určeného ako podiel čísla zodpovedajúceho percentuálnemu poklesu\npracovnej schopnosti a čísla 100. Podľa § 89 ods. 4 cit. zákona platí, že ak u poškodeného došlo k\nzmene poklesu pracovnej schopnosti z dôvodu toho istého pracovného úrazu, doterajšia suma úrazovej\nrenty sa upraví v pomere novej percentuálnej miery k doterajšej percentuálnej miere. Žalovaná sa teda\nv zásade nemýli, ak tvrdí, že predpokladom postupu podľa citovaného ustanovenia je práve zmena\npoklesu pracovnej schopnosti oproti už ustálenej percentuálnej miere.\n12. Okrem citovaných ustanovení sa však na úrazovú rentu ako úrazovú dávku vzťahujú aj spoločné\nustanovenia o dávkach v § 109 až 118 zákona č. 461/2003 Z. z. (porov. legislatívnu skratku „dávka“ v\n§ 109 ods. 1). Z § 112 ods. 1 písm. a) cit. zák. okrem iného vyplýva, že dávka sa zvýši odo dňa, od\nktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne (od bližšie určeného dňa), ak sa dodatočne\nzistí, že sa priznala v nižšej sume ako patrí. Judikatúra najvyššieho súdu už v citovanom ustanovení\nvidela vylúčenie prekážky rei iudicatae v dávkových veciach sociálneho poistenia. Uvedené ustanovenia\ntotiž celkom jasne nevylučuje (ba dokonca predpokladá) vydanie nového rozhodnutia, ak sa zistí, že\nsa dávka priznala nesprávne. Takéto rozhodnutie pritom nie je viazané na predloženie nových dôkazov\nzo strany žiadateľa (porov. rozsudok sp. zn. 9 Sk 12/2019). Na základe tohto ustanovenia tak môže\npoistenec opakovane žiadať žalovanú o znovuposúdenie (prepočítanie) už priznanej dávky, a to aj bez\ntoho, aby sa medzičasom zmenili pomery, ktoré sú pre ňu rozhodujúce. Takejto žiadosti neprekáža ani\nto, že poistenec proti skoršiemu rozhodnutiu nepodal odvolanie, ani sa nedomáhal jeho preskúmania\nna súde. Na druhej strane, z formulácie cit. § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že\npredpokladom priznania dávky je len zistenie, že sa dávka priznala v nižšej sume, než (podľa príslušných\nprávnych predpisov) patrí. To znamená, že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie procesných\nči obsahových náležitostí pôvodného (skoršieho) rozhodnutia, a preto poistenec nemôže svoju žiadosť\noprieť napr. len o námietku jeho nepreskúmateľnosti (takisto cit. rozsudok sp. zn. 9 Sk 12/2019).\n13. Rozhodovanie žalovanej o úrazovej dávke je podľa § 172 ods. 4 cit. zák. dávkovým konaním, v\nktorom mala žalovaná postupovať podľa tretej časti zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 184 ods. 3 cit.\nzák. sa dávkové konanie o zmene sumy už priznanej dávky začína okrem iného na základe písomnej\nžiadosti fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 (teda žiadateľa o výplatu). Takáto žiadosť je podaním, ktoré\nsa podľa § 186 ods. 3 cit. zák. musí posudzovať podľa jeho obsahu. Ustanovenie § 186 ods. 4 potom\nukladá organizačnej zložke žalovanej, aby pomohla účastníkovi odstrániť prípadné nedostatky podania,\nak neobsahuje predpísané náležitosti alebo nebolo predložené na určenom tlačive. Organizačná zložka\nmá podľa citovaného ustanovenia len pomáhať účastníkovi odstrániť nedostatky. Nesmie však týmto\npostupom podaniam účastníka dávať iný význam, než vyplýva z ich obsahu, ani svojimi postupmi\núčastníka zvádzať na to, aby svojmu podaniu dal iných obsah než zamýšľa.\n14. Preskúmavané rozhodnutie žalovanej bolo vydané v dávkovom konaní, ktoré sa začalo podaním\núčastníka - žiadosťou zo 16. marca 2018. Podľa zisteného skutkového stavu žalobca v tejto žiadosti\nvýslovne uviedol, že pôvodne určená miera poklesu jeho pracovnej schopnosti 50 % nebola určená\nsprávne, pretože sa medzičasom ukázalo, že pracovný úraz bol jedinou príčinou jeho ťažkostí. Obsah\ntohto podania podľa názoru kasačného súdu celkom zreteľne svedčí o tom, že žalobca sa domáhal\nzmeny (zvýšenia) úrazovej renty, keďže sa mu podľa neho priznala v nižšej sume ako mu patrí. Naopak,\nžalobca netvrdil, že by sa jeho zdravotný stav neskôr (medzi 17. júnom 2016 a podaním žiadosti) zhoršil.\nOrganizačné zložky žalovanej tak v zmysle citovaného § 186 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. mali\nposúdiť ním podanú žiadosť ako žiadosť podľa § 112 ods. 1 písm. a) cit. zák. a podľa toho o nej konať.\nPodľa cit. § 186 ods. 4 sa potom mohli pokúsiť odstrániť určité nedostatky, napríklad požiadať žalobcu\n\no dodatočné lekárske nálezy, upresniť, v čom konkrétne vidí nedostatok pôvodných posudkov, a pod.\nNapriek tomu však pobočka žalovanej inštruovala žalobca vyplniť tlačivo žiadosti o zmenu podľa § 89\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Takáto žiadosť však celkom zreteľne nezodpovedala jeho vôli, ktorú\nprejavoval svojou skoršou žiadosťou.\n15. Podľa kasačného takýto postup organizačnej zložky žalovanej nezodpovedá citovaným\nustanoveniam § 186 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. V dôsledku toho organizačné zložky riadne\nnerozhodovali o zmene sumy dávky (úrazovej renty) v zmysle § 112 ods. 1 písm. a) cit. zák., teda o\ntom, čoho sa žalobca svojou žiadosťou domáhal. Naopak, posudzovali výlučne otázku, či od predošlého\nrozhodnutia zo 17. júna 2016 došlo k zmene poklesu pracovnej schopnosti. O takéto rozhodnutie však\nžalobcovi nešlo. Okrem toho organizačné zložky žalované odopreli zaoberať sa správnosťou pôvodne\npriznanej úrazovej renty v dôsledku svojho nesprávneho záveru, že ich v tomto smere viaže právoplatné\nrozhodnutie zo 17. júna 2016. Ako však bolo vysvetlené, ani tento právny názor nie je správny, a preto\norganizačné zložky nesprávne zúžili predmet svojho rozhodnutia v prerokúvanej veci. Tým došlo k\nporušeniu podstatných ustanovení o dávkovom konaní, čo malo za následok nezákonné rozhodnutie\nvo veci samej.\n16. Môže sa zdať, že vyslovené právne závery odporujú záverom vysloveným v predošlom zrušujúcom\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sk 76/2019. Predovšetkým však treba uviesť, že najvyšší súd bol\nv danej veci viazaný dôvodmi kasačnej sťažnosti, keďže sťažovateľkou bola žalovaná, nie žalobca fyzická osoba (porov. § 453 ods. 2 oproti § 203 ods. 2 SSP). Podstatou tohto rozsudku tak bola otázka,\nči v konaní o zmene úrazovej renty podľa § 89 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. sa žalovaná musela\nzaoberať správnosťou pôvodného rozhodnutia zo 17. júna 2016. Ako už bolo uvedené v ods. 11 tohto\nrozsudku, kasačný súd súhlasí s názorom, že predmetom takého konania by bolo len skúmanie zmeny\npercentuálnej miery poklesu pracovnej schopnosti oproti prv právoplatne ustálenej. Najvyšší súd však\nnemal jasný dôvod vyjadrovať sa k ustanoveniu § 112 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., a preto\nsa zjavne ani podrobne nezaoberal obsahom všetkých podaní žalobcu v administratívnom spise. Keďže\nv teraz prejednávanej veci kasačný súd nie je viazaný obsahom kasačnej sťažnosti, musel sa týmito\notázkami zaoberať komplexne a v celom rozsahu.\n17. Pre ďalšie konanie kasačný súd poznamenáva, že podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.\nz. má poškodený nárok na úrazovú rentu, ak pokles jeho schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť\nnastal v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Zo znenia citovaného ustanovenia\ntak vyplýva, že nárok na úrazovú rentu je podmienený tým, že pokles jeho schopnosti je v príčinnej\nsúvislosti s pracovným úrazom (resp. chorobou z povolania). Pracovným úrazom sa podľa § 8 ods. 1 cit.\nzák. rozumie poškodenie zdravia fyzickej osoby. Citovaná úprava pritom v podstatnej miere nahradila\nodškodňovanie pracovných úrazov, pôvodne upravené v § 195 a nasl. Zákonníka práce č. 311/2001 Z. z.,\nresp. predtým v § 190 a nasl. Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. V dôsledku toho je z veľkej časti použiteľná\naj judikatúra súdov, ktorá sa týkala príčinnej súvislosti poklesu pracovnej schopnosti a pracovných úrazov\n(resp. chorôb z povolania). Už v judikáte R 69/1970 (rozhodnutie sp. zn. 8 Cz 22/69) bol (vo vzťahu k\nchorobe z povolania) vyslovený názor, podľa ktorého zodpovednosť za takúto chorobu nie je vylúčená\ntým, že zamestnanec mal na ňu zvýšenú predispozíciu. Podobne (hoci v súvislosti s invaliditou) už\njudikatúra vyslovila, že príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a zhoršeným zdravotným stavom\nnemožno vylúčiť kvôli zdravotnej predispozícii navrhovateľa (porov. uznesenie Najvyššieho súdu ČSR\nsp. zn. 11 Co 24/81, judikát R 46/1983).\n18. Pokiaľ teda § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyslovene predpokladá súvislosť medzi poklesom\npracovnej schopnosti a pracovným úrazom, ktorým podľa § 8 cit. zák. je poškodenie zdravia, potom\ntreba pri posudzovaní tohto poklesu ustáliť, akou mierou sa na ňom podieľalo práve to poškodenie\nzdravia, v ktorom spočíva pracovný úraz. Naopak, v zhode s citovanou judikatúrou sa nemá prihliadať\nna prípadnú predispozíciu poškodeného k takémuto poškodeniu; takouto predispozíciou môžu byť aj\nurčité degeneratívne zmeny, ktoré uľahčujú pôsobenie vonkajších vplyvov a tým zvyšujú náchylnosť\npoškodeného na poškodenie zdravia. Ak sa sama táto predispozícia neprejaví poškodením zdravia,\nktoré by malo za následok pokles pracovnej schopnosti, potom okolnosť, že táto predispozícia podstatne\nprispela k vzniku pracovného úrazu - k poškodeniu zdravia, s ktorým sa spojil pokles pracovnej\nschopnosti, sama osebe nemôže viesť k „rozdeleniu“ miery poklesu pracovnej schopnosti na časť\nspôsobenú pracovným úrazom a časť spôsobenú predispozíciou. K takému deleniu by sa mohlo pristúpiť\nlen vtedy, ak by sa táto predispozícia sama osebe prejavovala ako poškodenie zdravia, ktoré by takýto\npokles spôsobovalo aj bez ohľadu na vzniknutý pracovný úrazu. Potom by sa muselo ustáliť, o čo je\npokles pracovnej schopnosti v dôsledku poškodenia zdravia - pracovného úrazu vyšší oproti tomu, aký\nby bol len v prípade výskytu poškodenia zdravia - predispozície pre pracovný úraz (porov. podobne pre\nchorobu z povolania rozsudok Najvyššieho súdu SSR sp. zn. 4 Cz 10/74, judikát R 17/1975; mimoriadne\n\ninštruktívne práve v súvislosti s poruchami chrbtice aj stanovisko Najvyššieho súdu SSR zn. Cpj 11/80,\njudikát R 28/1980, časť A., ako aj staršie rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. Co I 436/49, judikát R\n241/1949, a sp. zn. 4 Cz 86/61, judikát R 1/1963).\n,IV.\nZáver\n19. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie\nžalovanej bolo treba zrušiť z dôvodu ustanoveného v § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Ak správny súd za týchto\nokolností správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, vychádza jeho rozsudok z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, čo napĺňa kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Preto kasačný súd podľa\n§ 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok (§ 457 ods. 1 SSP) zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej.\nKeďže toto rozhodnutie sa vyčerpávalo v potvrdení obsahovo zhodného rozhodnutia ústredia, zrušil\nkasačný súd podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP aj to a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil ústrediu na\nďalšie konanie.\n20. Žalovaná je v ďalšom konaní viazaná právnymi názormi vyslovenými v tomto rozsudku (§ 191 ods.\n6 a § 469 SSP). Jej úlohou tak bude riadne preskúmať, či miera poklesu pracovnej schopnosti žalobcu\nv dôsledku jeho pracovného úrazu bola určená správne, a to bez ohľadu na (právoplatné) rozhodnutie\npobočky zo 17. júna 2016. Pritom prihliadne aj na žalobcom novo predložené lekárske správy a nálezy a\nporovná, do akej miery menia alebo spochybňujú pôvodné závery lekárskych posudkov z roku 2016. Už\nlen pre poriadok kasačný súd dodáva, že hoci úlohou lekárskej posudkovej činnosti na účely úrazového\npoistenia je posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti [§ 153 ods. 4 písm. a) zákona č. 461/2003\nZ. z.], je úlohou organizačných zložiek žalovanej, aby posúdili, či lekársky posudok pri určovaní tohto\npoklesu zohľadňuje pravidlá príčinnej súvislosti vysvetlené v ods. 17 a 18 tohto rozsudku. Tieto pravidlá\ntotiž vyplývajú z citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z., ktorých výklad je tak otázkou právnou,\nnie skutkovou (posudkovou).\n21. Pri zmene rozhodnutia musí kasačný súd podľa § 467 ods. 2 SSP rozhodnúť o trovách konania na\nkrajskom súde a kasačnom súde. Kasačný súd tak podľa § 167 ods. 1 samostatne, ako aj v spojení s\n§ 467 ods. 1 SSP priznal plne úspešnému žalobcovi proti neúspešnej žalovanej náhradu trov konaní\noboch stupňov.\n22. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "24Sa/31/2020", "guid": "d470e4ce-419a-484d-8778-b608a68cb3c1:2ce65cc6-470a-4735-95bd-b42f7a0d801c", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}