{"guid": "1f97231a-cebb-4e2c-b4c4-94431236173c:f7007a87-4fc0-4dc1-8ab6-d81fb395f863", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200042.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/49/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/49/2021 z 21. 7. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 21. júla 2023, sp. zn. 1Sžfk/49/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200042.1", "identifikacne_cislo": "5020200042", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2023-07-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b", "nazov": "§ 166b ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-166b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-166b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1", "nazov": "§ 156 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-156.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-166b", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-156"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7007a87-4fc0-4dc1-8ab6-d81fb395f863", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200042.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200042.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200042.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/49/2021\n5020200042\n21. 07. 2023\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2023:5020200042.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. a z členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca\nspravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): E. V., nar. XX.XX.XXXX,.\nbytom C. č. XXXX, právne zastúpený: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP č. 15, Banská Bystrica, proti\nžalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, Banská Bystrica,\nIČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102251709/2019 zo\ndňa 25.09.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k.\n30S/23/2020 - 74 zo dňa 08.12.2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/23/2020 - 74\nzo dňa 08.12.2020 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 102251709/2019 zo dňa 25.09.2019 ako\naj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 101535781/2019 zo dňa 24.06.2019 z r u š u j e a vec v r a\nc i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania, ako aj na náhradu trov konania\npred správnym súdom.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Daňový úrad Žilina (ďalej aj „správca dane“) rozhodnutím č. 101535781/2019 zo dňa 24.06.2019 (ďalej\naj „prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 199,80 Eur za nezaplatenie\ndane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie\njanuár 2014 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, a to podľa § 156 ods. 1 písm. a) zákona č.\n563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) (ďalej aj „Daňový poriadok“).\n2. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukázal správca dane na to, že lehota na podanie\ndaňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie január 2014 uplynula dňa 25.02.2014 a v rovnakej\nlehote bola aj vlastná daňová povinnosť splatná. Žalobca podal daňové priznanie k DPH za zdaňovacie\nobdobie január 2014 dňa 24.02.2014, v ktorom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 333,03 Eur,\nktorú ku dňu vydania rozhodnutia správcu dane neuhradil. Správca dane úrok z omeškania vypočítal v\nzmysle zákona najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou, t. j. ku dňu 25.02.2018.\n3. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie na odvolanie žalobcu potvrdil rozhodnutím č. 102251709/2019 zo\ndňa 25.09.2019 (ďalej aj „druhostupňové rozhodnutie“). Vo vzťahu k odvolacím námietkam uviedol, že\nuznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 9OdK/32/2019 zo dňa 07.02.2019 zverejneným v Obchodnom\n\nvestníku č. 31/2019 zo dňa 13.02.2019 (ďalej aj „uznesenie o vyhlásení konkurzu“) bol na majetok\nžalobcu vyhlásený konkurz, avšak zákaz vyrubenia úroku z omeškania daňovému subjektu aj pri\npovolení oddlženia neukladá správcovi dane žiaden právny predpis. Samotné vyrubenie úroku z\nomeškania nie je právnym krokom vymáhania nedoplatku, t. j. na základe tej skutočnosti, že nie je\nmožné počas oddlženia vymáhať sankcie (úrok z omeškania), nie je dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n4. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline (ďalej aj krajský súd“ alebo „správny súd“) sa\nžalobca domáhal preskúmania zákonnosti prvostupňového rozhodnutia a druhostupňového rozhodnutia\na ich zrušenia.\n5. Krajský súd rozsudkom č. k. 30S/23/2020 - 74 zo dňa 08.12.2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“\nalebo „rozsudok krajského súdu“) žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n6. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že podľa obsahu\nuznesenia o vyhlásení konkurzu rozhodol Okresný súd Žilina aj o oddlžení žalobcu tak, že ho zbavuje\nvšetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze a to v rozsahu, v akom nebudú v konkurze\nuspokojené.\n7. Správny súd dal za pravdu žalobcovi v tom, že úprava IV. časti zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii v znení relevantnom pre prejednávanú vec (ďalej aj „ZKR“) upravujúcej inštitút\noddlženia je v označenej časti špeciálnou právnou úpravou vo vzťahu k Daňovému poriadku. Vo zvyšku\nžalobnej argumentácie sa však so žalobcom nestotožnil. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil\nnasledovnými úvahami:\n- ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZKR (upravujúce pohľadávky, ktoré sa považujú za nevymáhateľné)\nsa môže uplatniť len na existujúcu pohľadávku, teda pohľadávku vzniknutú pred rozhodujúcim dňom,\nčo v prejednávanej veci splnené nebolo;\n- pohľadávka správcu dane na úrok z omeškania z nezaplatenej DPH vyrubenej podaním daňového\npriznania za zdaňovacie obdobie január 2014 v čase oddlženia žalobcu ešte neexistovala. Táto\npohľadávka vznikla až okamihom predpísania úroku z omeškania správcom dane a nie vstupom do\nomeškania. Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla\npohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku, pričom krajský súd v tejto súvislosti\npoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/77/2015 zo dňa 31.01.2018;\n- k námietke žalobcu, že postup správcu dane je v rozpore s účelom oddlženia, krajský súd poukázal\nna dôvodovú správu k zákonu č. 377/2016 (s účinnosťou od 01.03.2017), a to k časti, ktorá sa týka\nzavedenia ustanovenia § 166a ZKR. Z tejto vyplýva, že prihlasovanie pohľadávok sa týka tzv. „starého\ndlhu“ dlžníka a nevzťahuje sa na pohľadávky, ktoré vznikli po „rozhodujúcom dni“;\n- úrok z omeškania podľa Daňového poriadku (na rozdiel od súkromnoprávnej úpravy úroku z\nomeškania) nie je zákonodarcom koncipovaný ako záväzok akcesorickej povahy. Nevzniká priamo\nvznikom právnej skutočnosti - omeškaním s platením konkrétnej dane, ale právoplatným rozhodnutím\no vyrubení tohto úroku;\n- poukaz žalobcu na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/2/2016 je všeobecný bez\nvymedzenia akejkoľvek argumentačnej väzby na konkrétne okolnosti prejednávanej veci;\n8. V nadväznosti na vyššie uvedené krajský súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a náhradu trov konania\núčastníkom konania nepriznal.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n9. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“).\n\n10. Sťažovateľ považoval za nesprávny právny názor správneho súdu, podľa ktorého môže byť\nnevymáhateľnou podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR len taká pohľadávka, ktorá vznikla pred rozhodujúcim\ndňom. Namietal, že z textu predmetného ustanovenia a zo systematických súvislostí je zrejmé, že\nza nevymáhateľné sa považujú všetky verejnoprávne peňažné sankcie (vrátane úroku z omeškania),\n„kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená\npred rozhodujúcim dňom.“ Z hľadiska nevymáhateľnosti pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d)\nZKR je preto rozhodujúcim moment porušenia povinnosti odôvodňujúcej uloženie sankcie, nie moment\nvzniku pohľadávky. Znenie § 166b ods. 1 ZKR stanovuje relevanciu rozhodujúceho dňa osobitne pre\nkaždý prípad pohľadávky vylúčenej z uspokojenia (pričom ide o nový pojem, definovaný výlučne pre\noblasť oddlženia, ktorý oblasť reštrukturalizácie alebo konkurzu nepozná). Podľa žalobcu krajský súd\nustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZKR aplikoval spôsobom, ktorý v žiadnom prípade nie je s súlade\ns logickým a ani systematickým výkladom.\n11. Ďalej sťažovateľ zdôraznil, že v predmetnom prípade bola povinnosť zaplatiť riadne a včas daň z\npridanej hodnoty za obdobie január 2014 porušená ešte v roku 2014 (25.2.2014). Konkurz na majetok\nžalobcu bol vyhlásený v 2/2019, pričom ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZKR sa vzťahuje na všetky\nporušenia povinností, ktoré nastali do 31.1.2019. Ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZKR následne\npovažuje pohľadávku, ktorá je riešená v rozhodnutí správcu dane, za nevymáhateľnú. Je jednoznačné,\nže tým, že bola povinnosť, z porušenia ktorej nárok na sankciu vznikol, porušená pred rozhodujúcim\ndňom, zanikla vymáhateľnosť sankcie, teda úrokov z omeškania. Na základe toho je potom povinnosťou\nsprávcu dane ako orgánu verejnej moci od vymáhania pohľadávok z titulu sankcie upustiť, čo sa nestalo.\n12. V tomto kontexte preto sťažovateľ naďalej považoval vyrubený úrok z omeškania za nevymáhateľnú\npohľadávku. Za nesprávny považoval sťažovateľ aj právny názor správneho súdu, že úrok z omeškania\nako pohľadávka vzniká až vyrubením. Práve naopak tvrdil, že úrok z omeškania má akcesorickú povahu,\nvzniká priamo zo zákona a rozhodnutie o jeho vyrubení má deklaratórny význam pre jeho prípadné ďalšie\nvymáhanie. V tomto smere poukazoval aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/2/2016\nzo dňa 23.05.2017, pričom opomenutie riadneho vysporiadania sa s týmto rozhodnutím zo strany\nsprávneho súdu považoval za procesnú vadu odôvodnenia zasahujúcu do jeho práva na spravodlivý\nproces.\n13. Na záver sa sťažovateľ pri výklade dotknutých právnych predpisov dovolával účelu oddlženia podľa\n§ 166 a nasl. ZKR a poukazoval na skutočnosť, že ZKR je osobitným predpisom, a to aj vo vzťahu k\nDaňovému poriadku. Zároveň tvrdil, že je neprípustné, aby mal žalovaný vo vzťahu k jeho pohľadávkam,\nktoré do konkurzu z dôvodu uvedeného v § 166b ods. 1 písm. d) ZKR nemožno prihlásiť, výhodnejšie\npostavenie. S poukazom na uvedené navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti mal za to, že správny súd v predmetnej veci rozhodol\nv súlade s platnými právnymi predpismi a na základe preukázaného skutkového stavu, pričom navrhol,\naby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu potvrdil.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať\nsvoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo\ndňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho\nsúdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená\nNajvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 1Sžfk/49/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto\nveci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S\nNajvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia\npod pôvodnou spisovou značkou.\n16. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom\npo zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\n\nods. 2 SSP v rozhodujúcom znení) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná\n(§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná. Deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21.07.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n17. Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie\nsprávca dane postupuje podľa osobitného predpisu.\n18. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) ZKR ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze\nalebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred\nkalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej\nlen „rozhodujúci deň“).\n19. Podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú\nzmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá\nzakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.\n20. Podľa § 166e ods. 1 ZKR o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení\no určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba\nv konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze\nalebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú,\no ktoré dlhy ide.\n21. Podľa § 166e ods. 4 ZKR na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez\nnámietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa\nstala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania\npohľadávky.\n22. Kasačný súd úvodom konštatuje, že predmetom súdneho prieskumu boli rozhodnutia finančných\norgánov, ktorými bol žalobcovi vyrubený úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty,\npričom tieto rozhodnutia boli vydané po tom, čo na žalobcov majetok bol súdom vyhlásený konkurz a bolo\nrozhodnuté o jeho oddlžení, avšak povinnosť zaplatiť daň bola porušená ešte pred tzv. rozhodujúcim\ndňom (pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz). Krajský súd konštatoval, že\npredmetná pohľadávka na úroky z omeškania v čase vyhlásenia konkurzu a oddlženia ešte neexistovala\na vznikla až následne vydaním rozhodnutia o vyrubení týchto úrokov, a preto sa oddlženie žalobcu na\nňu nemohlo vzťahovať. Žalobca namietal, že tento právny názor krajského súdu je nesprávny.\n23. Kasačný súd zistil, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti už riešil skutkovo a právne obdobné\nveci týkajúce sa rovnakých účastníkov konania, napríklad v rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR\nsp. zn. 1Sžfk/50/2021 zo dňa 16.12.2021, v ktorom rovnako išlo o vyrubenie úrokov z omeškania za\nnezaplatenie DPH, len za iné zdaňovacie obdobie (jún 2014, kým v prejednávanej veci január 2014)\nalebo sp. zn. 8Sžfk/51/2021 zo dňa 31.05.2022, v ktorom išlo o vyrubenie úroku z omeškania za\nnezaplatenie dane z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2014.\n24. V tejto súvislosti kasačný súd v zmysle § 464 ods. 1 SSP konkrétne poukazuje na rozsudok\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/50/2021 zo dňa 16.12.2021, s ktorým sa v plnom rozsahu\nstotožňuje a v príslušnom rozsahu uvádza. Pre prehľadnosť je citovaný text šikmým písmom a číslovaný\nv kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi a vybrané časti textu sú zvýraznené tučným písmom. Zároveň\ncitované právne úvahy ďalej rozvíja a dopĺňa.\n25. „Spornou právnou otázkou, ku ktorej riešeniu bol kasačný súd sťažovateľom vyzvaný je, či daňový\nnedoplatok na úroku z omeškania je nevymáhatelnou pohľadávkou podľa IV. časti zákona o konkurze, ak\nbol vyrubený po oddlžení a vyhlásení konkurzu za porušenie povinností, ktoré nastalo pred rozhodným\ndňom (§ 166a ods. 1 písm. a) zákona o konkurze).\n26. Vo vzťahu k nastolenej otázke kasačný súd, stotožňujúc sa s právnym názorom sťažovateľa,\npoukazuje na skutočnosť, že po vyhlásení konkurzu, resp. oddlženia fyzickej osoby je správca dane\n\npovinný postupovať podľa osobitného zákona - ZKR (§ 158 ods. 5 Daňového poriadku). Všeobecná\núprava obsiahnutá v Daňovom poriadku tak jednak z titulu dôsledného uplatňovania princípu lex\nspecialis derogat legi generali a jednak na základe explicitného znenia dotknutého ustanovenia ustupuje\ndo úzadia v prospech uplatňovania zásad a postupov podľa ZKR.\n27. Odpoveď na sťažovateľom nastolenú otázku (ne)vymáhateľnosti úroku z omeškania spojeného s\nporušením daňovej povinnosti spred oddlženia fyzickej osoby a vyhlásenia konkurzu na jej majetok,\njasne obsahuje ustanovenie § 166b ods. 1 písm. d) ZKR. Podľa tohto sa za nevymáhateľné voči dlžníkovi\npo oddlžení považujú „zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie,\nkde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená\npred rozhodujúcim dňom.“\n28. Kasačný súd má za nespochybniteľné, že úrok z omeškania vyrubovaný podľa § 156 ods. 1\nDaňového poriadku má v daňovom konaní povahu verejnoprávnej peňažnej sankcie, čo vyplýva aj z\njeho systematického začlenenia v V. časti Daňového poriadku s názvom „Zodpovednosť za porušenie\npovinností“ v ustanoveniach vymedzených rubrikou „Sankcie“. Z dôvodu tejto sankčnej a akcesorickej\npovahy spadá do rozsahu pohľadávok uvedených v § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, ktoré sa, v závislosti\nodo dňa porušenia povinnosti zakladajúcej právo jeho vyrubenia, stanú po oddlžení nevymáhateľné\n(obdobne rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 29/2021 zo dňa\n24. novembra 2021).\n29. Na rozdiel od správneho súdu však kasačný súd (stotožňujúc sa s právnym názorom sťažovateľa)\npri aplikácii predmetného ustanovenia nepovažuje za podstatné, kedy samotná pohľadávka (úrok z\nomeškania) vzniká. Nevymáhateľnosť pohľadávky podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR sa podľa názoru\nkasačného súdu (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžfk 17/2020 zo dňa 25.\nmája 2021, bod 28) „týka všetkých sankcií (teda aj v budúcnosti uložených), pretože rozhodujúce je len\nto, kedy došlo k porušeniu právnej povinnosti zakladajúcemu právo(moc) uplatniť či uložiť pokutu alebo\ninú sankciu. Ak k porušeniu, teda deliktu v širokom zmysle slova, došlo pred rozhodujúcim dňom, takáto\npokuta alebo sankcia je nevymáhateľná. Tým sa zabezpečuje jeden z cieľov oddlženia, teda robí sa\nza minulosťou dlžníka „hrubá čiara“ a umožňuje sa mu začať odznova bez toho, aby bolo možné od\nneho vymáhať „staré dlhy“ pochádzajúce z obdobia spred oddlženia. Limity tohto postupu sú ustanovené\nv § 166c (nedotknuté pohľadávky), § 166f (zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer) a § 166h ZKR\n(odporovateľné právne úkony). Keďže úrok z omeškania sa nedá subsumovať pod žiadnu výnimku podľa\n§ 166c ZKR, je nutné dospieť k záveru, že aj úrok z omeškania za nezaplatenie splatnej dane v čase\njej splatnosti pred rozhodujúcim dňom je nevymáhateľný.“ Obdobne právny názor potvrdil aj Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 8 Sžfk 29/2021 zo dňa 24. novembra 2021.\n30. S uvedenou otázkou súvisí aj problém posúdenia povahy rozhodnutia o vyrubení úrokov z\nomeškania, ktorú sťažovateľ nastolil. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na rozhodnutie veľkého\nsenátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2020 zo dňa 27. januára 2021, ktoré\nzjednotilo rozhodovaciu činnosť súdov (na ktorú poukazoval tak sťažovateľ ako aj správny súd) v\nsúvislosti s otázkou, či rozhodnutie správcu dane o vyrubení úrokov z omeškania má konštitutívnu alebo\ndeklaratórnu povahu. Veľký senát judikoval, že úrok z omeškania je potrebné považovať za pohľadávku\nvznikajúcu priamo zo zákona (bod 41 a 42 rozhodnutia veľkého senátu), rozhodnutie o jeho vyrubení\nnemá konštitutívnu, ale deklaratórnu povahu (bod 43 a 44 rozhodnutia veľkého senátu) a aj nevyrubené\núroky z omeškania je podľa názoru veľkého senátu možné prihlásiť do konkurzu (bod 40 a 42 rozhodnutia\nveľkého senátu).\n31. Hoci veľký senát posudzoval problematiku úrokov z omeškania v súvislosti s reštrukturalizáciou,\njeho úvahy sú do značnej miery aplikovateľné aj pre oddlženie podľa IV. časti zákona o konkurze (v\ninej veci sťažovateľa rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 34/2021 zo dňa\n26. júna 2021, bod 14 - 16; ale aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk\n52/2021 zo dňa 6. júla 2021, sp. zn. 8 Sžfk 46/2021 zo dňa 30. júna 2021, sp. zn. 5 Sžfk 3/2021 zo\ndňa 30. júna 2021 a iné).\n32. Preto pokiaľ správny súd, žalovaný a správca dane bez ďalšieho vychádzali z toho, že vyrubovaný\núrok z omeškania nie je nevymáhateľnou pohľadávkou a odmietli na prípad sťažovateľa aplikovať §\n\n166b ods. 1 písm. d) ZKR z dôvodov, ktoré už boli kasačným súdom spochybnené vyššie, vychádzali\nz nesprávneho právneho posúdenia veci.\n33. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že nevymáhateľnosť pohľadávky - úroku z omeškania úzko súvisí\naj s otázkou možnosti jeho vyrubenia podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku. Kasačný súd\nvo svojej rozhodovacej činnosti, opierajúc sa o osobitný charakter úroku z omeškania, účel oddlženia a\nnásledky nevymáhateľnosti pohľadávok podľa § 166b ods. 1 písm. d) ZKR (upravené v § 166e ods. 4\nZKR), už uviedol (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžfk 29/2021\nzo dňa 24. novembra 2021), že „nevymáhateľnosť úroku z omeškania (po oddlžení) ako pohľadávky\npodľa § 166b ods. 1 písm. d) v spojení s § 166e ods. 4 zákona o konkurze spôsobuje aj nemožnosť jeho\nvyrubenia podľa § 156 ods. 1 Daňového poriadku počas trvania účinkov oddlženia.“\n34. V tomto kontexte kasačný súd považuje za potrebné poukázať na to, že v konaní o oddlžení na účely\nkonkurzu zákon (§ 166a - § 166c ZKR) ako aj právna veda rozlišujú tri základné skupiny pohľadávok:\na) pohľadávky uspokojované v konkurze (§ 166a ZKR),\nb) pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia (§ 166b ZKR) a\nc) nedotknuté pohľadávky (§ 166c ZKR).\nKým pohľadávky uspokojované v konkurze a nedotknuté pohľadávky sa v zmysle ustanovení § 166a\nZKR a § 166c ZKR uplatňujú v konkurze prihláškou, pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojenia\nsa v konkurze zásadne neprihlasujú ani neuspokojujú. Podľa profesora Ďuricu, pohľadávky, ktoré sú\nvylúčené z uspokojenia, sú také pohľadávky, ktoré zákon určuje druhovo a časovo v taxatívnom výpočte\n(§ 166b), pričom tieto pohľadávky sa v konkurze neprihlasujú a nie je ich možné zahrnúť do rozvrhu\nani do splátkového kalendára. Uvedené pohľadávky sú ex lege nevymáhateľné. (ĎURICA: Zákon o\nkonkurze a reštrukturalizácii, 3. vydanie, 2019, komentár k § 166a ZKR). Úprava § 166b ZKR je zároveň\nv pomere špeciality k úprave § 166a ZKR, čo je vyjadrené slovami obsiahnutými v § 166a ods. 1 písm.\na) ZKR prvá veta: „ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým\nkalendárom môžu byť uspokojené ...“. Uvedené znamená, že akonáhle je pohľadávka sankčnej povahy,\nkedy povinnosť zakladajúca právo sankciu uložiť bola porušená pred rozhodujúcim dňom, uplatní sa na\nňu režim § 166b ZKR spočívajúci vo vylúčení jej uspokojenia a nie režim podľa § 166a ZKR, v ktorom\nsa pohľadávky prihlasujú a uspokojujú v konkurze.\n35. Nakoľko pohľadávku správcu dane na úroky z omeškania možno z titulu jej sankčnej povahy\nsubsumovať pod § 166b ods. 1 písm. d) ZKR, ide o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia a pohľadávku ex\nlege nevymáhateľnú, ktorá sa v konkurze neuplatňuje prihláškou a nie je možné ju zaradiť do rozvrhu.\n36. Vyššie uvedenými závermi sa prejednávaný prípad týkajúci sa oddlženia zároveň líši od prípadov\nreštrukturalizácie. Právna úprava oddlženia obsiahnutá v § 166b ZKR je v tomto smere odlišná. Aj\nkeby správca dane úroky z omeškania vyčíslil alebo aj vyrubil rozhodnutím pred rozhodujúcim dňom,\nuplatniť prihláškou by si túto pohľadávku v zmysle § 166a-§166c v zásade ani nemal, pretože táto\npohľadávka bude nevymáhateľná a vylúčená z uspokojenia v konkurze. Uvedené možno odôvodniť\nosobitnou povahou oddlženia ako prostriedku riešenia situácie dlžníka - fyzickej osoby, ktorému chcel\nzákonodarca poskytnúť vyššiu mieru ochrany v podobe nevymáhateľnosti akýchkoľvek sankcií, kde\npovinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim\ndňom.\n37. Kasačný súd konštatuje, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď tvrdil, že pohľadávka\nsprávcu dane na úroky z omeškania v čase oddlženia ešte neexistovala a vznikla až jej vyrubením\npo oddlžení, pretože táto pohľadávka vznikla v zmysle záverov rozhodnutia veľkého senátu sp. zn.\n1Vs/3/2020 z 27.01.2021 ex lege už dňom, kedy sťažovateľ ako daňový dlžník porušil povinnosť uhradiť\ndaň v stanovenej lehote a výške. Deklaratórna povaha rozhodnutia o vyrubení úrokov z omeškania\nvyslovená v rozhodnutí veľkého senátu teda neguje záver, ku ktorému dospel krajský súd v napadnutom\nrozsudku. Avšak rozhodujúcou skutočnosťou pre prejednávanú vec je z titulu aplikácie § 166b ods.\n1 písm. d) ZKR nie skutočnosť, kedy pohľadávka na úrok z omeškania vznikla alebo kedy správca\ndane tento úrok z omeškania vyrubil rozhodnutím. Podstatné je, kedy daňový dlžník porušil svoju\nprimárnu právnu povinnosť uhradiť splatnú daň, ktorá zakladá sekundárnu právomoc správcu dane\nvyrubiť za toto porušenie sankciu v podobe úroku z omeškania. Aj podľa právnej vedy: „Pri sankciách\npodľa § 166b písm. d) ZKR je rozhodujúcou právnou skutočnosťou moment porušenia povinnosti, a nie\n\nmoment uplatnenia práva, resp. vydania rozhodnutia o uložení sankcie.“ (ĎURICA: Zákon o konkurze\na reštrukturalizácii, 3. vydanie, 2019, komentár k § 166a ZKR).\n38. Následne platí, že ak daňový dlžník porušil povinnosť uhradiť daň ešte pred rozhodujúcim dňom\na konkurzný súd právoplatne rozhodol o oddlžení daňového dlžníka, potom je na túto pohľadávku z\ntitulu jej sankčnej povahy potrebné hľadieť ako na pohľadávku vylúčenú z uspokojenia podľa § 166b\nods. 1 písm. d) ZKR. Takáto pohľadávka je ex lege nevymáhateľná, ktorá sa v konkurze neuplatňuje\nprihláškou a nie je možné ju zaradiť do rozvrhu, pričom správca dane je podľa § 166e ods. 4 ZKR povinný\nhľadieť na dlžníka vo vzťahu k tejto pohľadávke, ako by rozhodol o trvalom upustení od vymáhania\npohľadávky. Uvedené by malo zahŕňať nepodnikanie akýchkoľvek procesných krokov zo strany správcu\ndane vedúcich k vymáhaniu úrokov z omeškania (viď rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.\n10Sžfk/44/2020 zo dňa 14.04.2022 alebo sp. zn. 10Sžfk/70/2020 zo dňa 14.04.2022).\n39. Kasačný súd teda konštatuje, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože neaplikoval\nnormu § 166 ods. 1 písm. d) ZKR na zistený skutkový stav a neprihliadol na nevymáhateľnosť\npohľadávky správcu dane na úroky z omeškania vyrubené preskúmavanými rozhodnutiami.\n40. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v medziach kasačných námietok sťažovateľa\nzistil, že napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440\nods. 1 písm. g) SSP), rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj napadnuté\nrozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Keďže správny súd\nžalobu zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 v spojení s § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil\nnapadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n41. V ďalšom konaní správca dane zohľadní prezentovaný právny názor a bude postupovať primeraným\nprocesným spôsobom. Žalovaný a správca dane sú viazaní vyjadreným právnym názorom kasačného\nsúdu (§ 469 SSP).\n42. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 k § 167 ods. 1 SSP tak, že plne\núspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania\npred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n43. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}