{"guid": "8539d70e-e7cb-4293-903f-64e6e200deb3:3214efe6-a924-4b03-ad1e-f840df5563e5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200023.3", "spisova_znacka": "1Sak/19/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/19/2022 z 21. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 21. decembra 2023, sp. zn. 1Sak/19/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200023.3", "identifikacne_cislo": "5020200023", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2023-12-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-111.odsek-1.pismeno-u", "nazov": "§ 111 ods. 1 písm. u) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-111.odsek-1.pismeno-u", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-111"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-111", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-22", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3214efe6-a924-4b03-ad1e-f840df5563e5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200023.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200023.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200023.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sak/19/2022\n5020200023\n21. 12. 2023\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2023:5020200023.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr.\nKataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobcu: M. E. D., nar. XX.XX.XXXX,. prechodne\npobytom M.. G. XXXX/XM., XXX XX L., štátny príslušník Sýrskej arabskej republiky, právne zastúpeného\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Michal Krnáč, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina,\nIČO: 52 791 777 proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so\nsídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. PPZ-HCP-BB2-185-001/2019-SK zo dňa 12. novembra 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/76/2020-143 zo dňa 27. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Žalobcovi nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Žilina (ďalej ako „prvostupňový správny orgán“)\nrozhodnutím č. PPZ-HCP-BB7-4183-003/2019-PP zo dňa 04.09.2019 (ďalej ako „prvostupňové\nrozhodnutie“) zrušilo žalobcovi prechodný pobyt na účel podnikania podľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o\npobyte cudzincov“) z dôvodu, že žalobca sa nezdržiaval na území Slovenskej republiky viac ako polovicu\nčasu udeleného pobytu v kalendárnom roku 2018. Súčasne bola žalobcovi podľa § 111 ods. 1 písm. p)\nzákona o pobyte cudzincov uložená povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky do 30 dní odo\ndňa vykonateľnosti prvostupňového rozhodnutia, ak nie je oprávnený sa zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky z iného dôvodu.\n2. Prvostupňový správny orgán mal za preukázané, že žalobca sa nezdržiaval na území Slovenskej\nrepubliky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku, pričom poukázal\nna priechodové pečiatky, ktorými je označený žalobcov cestovný doklad č. J.XXXXXXXXX (ďalej ako\n„cestovný doklad“). Cestovný doklad je pritom označený vstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa\n18.02.2018 z leteckého hraničného priechodu Wien-Schwechat a následne výstupnou priechodovou\npečiatkou zo dňa 20.02.2018 z leteckého hraničného priechodu Wien-Schwechat. Prvostupňový správny\norgán mal teda za preukázané, že žalobca sa zdržiaval v schengenskom priestore 3 dni. Ďalej uvádza,\nže cestovný doklad je označený vstupnou priechodovou pečiatkou zo dňa 26.07.2018 z leteckého\nhraničného priechodu Wien-Schwechat a následne výstupnou pečiatkou zo dňa 28.07.2018 z leteckého\nhraničného priechodu Wien-Schwechat, a teda žalobca sa zdržiaval v schengenskom priestore 3 dni.\n\nCelkom sa žalobca v kalendárnom roku 2018 zdržiaval v schengenskom priestore 6 dní. Od účinnosti\nnovely zákona o pobyte cudzincov sa do konca roka 2018 žalobca v schengenskom priestore 3 dni.\n3. Prvostupňový správny orgán preto vzhľadom na tieto zistenia konštatoval, že je zrejmé, že žalobca\nsa nezdržiaval v schengenskom priestore, a teda ani na území Slovenskej republiky viac ako polovicu\nčasu udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku, a preto nie je naplnený účel prechodného\npobytu na území Slovenskej republiky. Pri svojom rozhodovaní pritom vzal do úvahy aj ustanovenie § 36\nods. 2 zákona o pobyte cudzincov, a tiež čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a dospel k záveru, že dôsledky zrušenia prechodného pobytu nebudú mať na súkromný\na rodinný život žalobcu taký dosah, ktorý by bol neprimeraný dôvodu zrušenia prechodného pobytu.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodnutím PPZHCP-BB2-185-001/2019-SK zo dňa 12. novembra 2019 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) rozhodol\ntak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Žalobca podal na krajský súd (ďalej len „správny súd“) voči rozhodnutiu žalovaného a prvostupňovému\nrozhodnutiu správnu žalobu, súčasťou ktorej bol aj návrh na priznanie odkladného účinku. Správny súd\nuznesením sp. zn. 31S/76/2020 zo dňa 29. septembra 2020 návrh žalobcu na priznanie odkladného\núčinku zamietol. Správny súd následne rozsudkom sp. zn. 31S/76/2020 zo dňa 27. apríla 2022 (ďalej\nako „napadnutý rozsudok“) podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako\n„SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n6. Správny súd primárne vyhodnocoval námietky, ktorými žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie\nrozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia. Správny súd posudzoval zákonnosť postupov\na rozhodnutí správnych orgánov. V napadnutom rozhodnutí správny súd s poukazom na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva zdôrazňuje, že nie je nevyhnutné, aby na každú námietku bola daná\npodrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia\nmusí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu. Správny súd má za to, že rozhodnutie\nžalovaného a prvostupňové rozhodnutie atribúty náležitého, a teda zrozumiteľného a aj dostatočného\nodôvodnenia spĺňajú.\n7. Správny súd ďalej uvádza, že podstatnou námietkou žalobcu v celom konaní bolo, že vstupné a\nvýstupné pečiatky v cestovnom doklade žalobcu sami osebe nepostačujú na preukázanie, či sa cudzinec\nna SR (resp. EÚ) nachádzal, a teda či splnil podmienku stanovenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o\npobyte cudzincov. Práve z tohto dôvodu považoval žalobca postup správnych orgánov pri vyhľadávaní,\nzabezpečovaní a vyhodnocovaní dôkazov za účelom preukázania skutočného stavu veci za nezákonný\na nedostatočný. Správny súd považuje túto námietku ako nedôvodnú a postup správnych orgánov\nvyhodnotil ako zákonný. Zároveň konštatoval, že skutkový stav veci bol zistený dostatočne, pričom má\noporu aj v administratívnom spise.\n8. Námietky žalobcu, podľa ktorých zrušenie udelenia prechodného pobytu cudzincovi malo zásadný\ndopad na dobromyseľne nadobudnuté práva žalobcu a postup správnych orgánov hrubo zasiahol do\nústavných a zákonných práv žalobcu, považoval správny súd taktiež za nedôvodné a uviedol, že v\nkonaní neboli zistené relevantné skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu tejto výnimky podľa § 36 ods. 2\nzákona o pobyte cudzincov.\n9. Záverom správny súd uvádza, že nezistil, že by správne orgány nenaplnili zásadu predvídateľnosti\nsprávnych rozhodnutí a v obdobných veciach nerozhodovali rovnako ako tvrdil žalobca.\n10. O trovách konania vo vzťahu k žalobcovi súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že ako\nneúspešnému účastníkovi mu náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému taktiež podľa § 168 SSP\nnáhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n11. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej\nnavrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného, ako aj\n\nprvostupňové rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému správnemu orgánu. Kasačnú\nsťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\n(dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces (dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP).\n12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) konajúci ako kasačný\nsúd (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných\nbodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola\npodaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie,\nproti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil\npojednávanie, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v\nspojení s § 452 ods. 1 SSP a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.\n13. Kasačný súd po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému\nrozsudku správneho súdu preskúmal tento napadnutý rozsudok, pričom skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, a to najmä z pohľadu, či sa správny súd\nvysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v podanej žalobe.\n14. Dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľ v podstate totožne ako v podanej žalobe proti rozhodnutiu\nžalovaného v zásade odôvodňuje tým, že (i) správny súd vychádzal pri svojom rozhodnutí tak ako\nsprávne orgány z dôkazov, ktorými boli vstupné a výstupné pečiatky v pase sťažovateľa, pričom\nneprihliadol na námietku sťažovateľa o tom, že na hraničných priechodoch v rámci Schengenu\nnie sú zo strany príslušných pracovníkov tieto pečiatky vždy udeľované, ďalej tým, že (ii) podľa\nnázoru sťažovateľa správny súd sa nesprávne vysporiadal s prechodnými ustanoveniami vo vzťahu k\nuplatňovaniu podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov, resp. ich neexistenciou.\n15. Správny súd rovnako ako žalovaný, resp. prvostupňový správny orgán vychádzali iba z dôkazov,\nktoré sú založené v administratívnom spise. Z týchto dôkazov je nepochybný záver, že sťažovateľ\npodmienku uvedenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov od 01.05.2018 do\n31.12.2018 nesplnil. Sťažovateľ síce tvrdí, že príslušní pracovníci na hraničných priechodoch v rámci\nSchengenu vstupné či výstupné pečiatky nie vždy do pasu cestujúcich udeľujú. Tým chcel sťažovateľ\npravdepodobne povedať, že sa tu zdržiaval v období od 01.05.2018 do 31.12.2012 viac ako polovicu\ntohto obdobia. K tomu však sťažovateľ nepredložil a ani nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy. Mohol\nnapr. predložiť letenky do a zo Schengenu, potvrdenie o ubytovaní, bankové výpisy o používaní kreditnej\nalebo debetnej karty na území Slovenskej republiky, alebo navrhnúť svedkov na preukázanie jeho\ntvrdení.\n16. Z administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán oznámil\nsťažovateľovi, že voči nemu začína konanie vo veci zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej\nrepubliky, ktorý mu bol udelený na účely podnikania. Sťažovateľ mal pritom právo vyjadriť sa pred\nvydaním prvostupňového rozhodnutia k skutočnostiam, ktoré majú význam pre konania a rozhodnutie v\ndanej veci. Sťažovateľ požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie. Napriek tomu, že jeho žiadosti bolo\nvyhovené, sťažovateľ sa nevyjadril.\n17. Kasačný súd na tomto mieste podotýka, že práve sťažovateľ, tak ako aj sám uvádza v kasačnej\nsťažnosti, sa mal zaoberať prípadnými negatívnymi dopadmi zrušenia jeho prechodného pobytu na jeho\nživot, práva a oprávnené záujmy. Sťažovateľ však v tomto smere zostal pasívny, a to napriek tomu, že\nmal 4 mesiace na splnenie podmienky zdržiavať sa na území Slovenskej republiky (pozn. kasačného\nsúdu od 01.05.2018 do 31.12.2018 je to 8 mesiacov, a teda 4 mesiace sú polovica požadovaného času,\nktorý mal sťažovateľ stráviť na území Slovenskej republiky, čo znamená, že mal 4 mesiace na to, aby\nsi svoj osobný život zariadil a podmienku stanovenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov\nsplnil). Kasačný súd sa preto stotožňuje so záverom správneho súdu, že hoci bolo právom sťažovateľa a\nv jeho záujme, on sám žiadne dôkazy na relevantné spochybnenie správnosti vyznačenia jeho vstupu a\nvýstupu do schengenského priestoru v roku 2018 neprodukoval, pričom je veľmi pravdepodobné, že by\ntakýmito disponoval, kedy sa na území EÚ v rozhodnom období nachádzal. Kasačný súd ďalej dodáva,\nže na uvedenom nič nemení ani čestné prehlásenie sťažovateľa zo dňa 04.09.2019, v ktorom prehlasuje,\n\nže pri prechode cez hraničné priechody pri vstupe do krajín Európskej únie, t.j aj do Slovenskej republiky\nnie sú vždy pracovníkmi príslušných radov udeľované vstupné či výstupné pečiatky do cestovných\ndokladov (pasov), a že si nie je vedomý porušenia príslušných platných právnych predpisov súvisiacich\ns udeleným prechodným pobytom na území Slovenskej republiky.\n18. Správny súd v napadnutom rozsudku reaguje na námietku žalobcu, v zmysle ktorej vstupné a\nvýstupné pečiatky v cestovnom pase sami o sebe nepostačujú na preukázanie, či sa cudzinec na území\nSR (resp. EÚ) nachádzal, a teda či splnil podmienku stanovenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o\npobyte cudzincov. Správny súd v tomto smere síce dáva sťažovateľovi za pravdu, že úprava § 111\nods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov nestanovuje postup ani spôsob, akým má byť splnenie v\nňom stanovenej povinnosti splnené, avšak ďalej vysvetľuje, prečo sú cestovný pas žalobcu a v ňom\nvyznačené údaje podstatnými dôkaznými prostriedkami. V tomto kontexte zároveň správny súd dáva\nžalobcovi do pozornosti že na jeho situáciu sa vzťahuje článok 11 kódexu, ktorý jednoznačne stanovuje\npovinnosť príslušníkov pohraničnej stráže označovať cestovné doklady štátnych príslušníkov tretích\nkrajín pri prekračovaní hraníc schengenského priestoru. Bolo preto na mieste zo strany správnych\norgánov predpokladať, že cestovný doklad žalobcu bude obsahovať údaje o vstupe a výstupe žalobcu\ndo a zo schengenského priestoru. Tvrdenie sťažovateľa, že správny súd námietky žalobcu súvisiace s\nuplatňovaním príslušných článkov kódexu na jeho prípad uznal preto nie je presné.\n19. K druhej námietke, že podľa názoru sťažovateľa sa správny súd nesprávne vysporiadal s\nprechodnými ustanoveniami vo vzťahu k uplatňovaniu podmienky podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o\npobyte cudzincov, resp. ich neexistenciou ohľadom kasačný súd uvádza nasledovné.\n20. Podmienka podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov zdržiavať sa na území Slovenskej\nrepubliky viac ako polovicu času udeleného prechodného pobytu v kalendárnom roku je účinná od\n01.05.2018. Od jej účinnosti platí pre všetky osoby s udelených prechodným pobytom. Preto sa táto\npodmienka vzťahovala v rozhodnom období aj na sťažovateľa. Platí pritom základná ústavná zásada\nignorantia juris non excusat, tzn. že neznalosť zákona neospravedlňuje. Sťažovateľ, ktorý má udelený\nprechodný pobyt je povinný sledovať podmienky trvania tohto pobytu a ich prípadné zmeny a týmto\nzmenám sa prispôsobiť alebo prechodný pobyt ukončiť. Zároveň si musí byť vedomý toho, že ak\nstanovené podmienky prechodného pobytu prestane spĺňať, môže dôjsť k zrušeniu jeho prechodného\npobytu.\n21. V období od 01.05.2018 do 31.12.2018 sa sťažovateľ v Schengenskom priestore preukázateľne\nnachádzal len 3 dni, a to odo dňa 26.07.2018 do dňa 28.07.2018. Žalovaný ako aj správny súd na\nzáklade dôkazov založených v administratívnom spise preto správne právne posúdili túto skutočnosť\ntak, že sťažovateľ podmienku uvedenú v § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov nesplnil, a\npreto mu bol prechodný pobyt zrušený.\n22. Prechodné ustanovenia k zmenám zákona o pobyte cudzincov účinným od 01.05.2018 neobsahujú\nžiadne ustanovenie podľa ktorého by sa situácia sťažovateľa mala posudzovať priaznivejšie. Kasačný\nsúd uvádza, že nevidí žiaden ústavný a zákonný dôvod, ani iný dôvod vyplývajúci z ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu podľa ktorého by práve situácia sťažovateľa mala byť posudzovaná\nmiernejšie, resp. priaznivejšie. Kasačný súd opäť poukazuje na to, že sťažovateľ mal dostatok času na\nto, aby podmienku podľa § 111 ods. 1 písm. u) zákona o pobyte cudzincov splnil.\n23. Navyše správny súd ako aj správne orgány vo veci sťažovateľa posudzovali dopad rozhodnutia\nsprávnych orgánov o zrušení prechodného pobytu na súkromný a rodinný život sťažovateľa a vzali do\núvahy čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodnutie správnych\norgánov nemalo a ani nemohlo mať negatívny dopad na právo sťažovateľa na rodinný a súkromný život.\n24. Kasačný súd sa plne stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že zákonné podmienky\npre zrušenie prechodného pobytu a následný postup správnych orgánov sú stanovené jednoznačne\nbez možnosti iného výkladu s tým, že správne orgány nezistili okolnosti pre postup podľa § 36 ods.\n2 zákona o pobyte cudzincov, keď sa k zrušeniu prechodného pobytu nepristúpi, ak by dôsledky\nzrušenia prechodného pobytu boli neprimerané z dôvodu zrušenia prechodného pobytu najmä s\nohľadom na súkromný a rodinný život štátneho príslušníka tretej krajiny. Správne orgány, ako aj\nsprávny súd sa zaoberali aj týmto hľadiskom, avšak relevantné skutočnosti odôvodňujúce aplikáciu tejto\n\nvýnimky nezistili. Z administratívneho spisu vyplýva, že manželka sťažovateľa, ako aj jeho tri deti žili v\nrozhodnom čase v Sýrskej arabskej republike na spoločnej adrese, ktorú vo svojich žiadostiach uvádzal\nsťažovateľ ako adresu trvalého pobytu. Rodina sťažovateľa pritom nemala v rozhodnom období na\núzemí Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt za účelom zlúčenia rodiny.\n25. Záverom kasačný súd dodáva, že sťažovateľ neuvádzal ani len obdobie v ktorom sa mal na území\nSlovenskej republiky zdržiavať, prípadne kde sa mal zdržiavať. Sťažovateľ dokonca ani len netvrdil, že\npodmienku prechodného pobytu splnil, neprodukoval žiadne dôkazy. Navyše ako vyplýva zo súdneho a\nadministratívneho spisu, prechodný pobyt bol sťažovateľovi na základe jeho žiadosti obnovený, a teda\njeho legitímne očakávania boli naplnené.\n26. Kasačný súd mal za preukázaný (nesporný) skutkový stav tak, ako ho zistil a konštatoval správny\nsúd v napadnutom rozsudku, preto sa stotožnil s dôvodmi rozsudku krajského súdu. Podľa názoru\nkasačného súdu správne orgány na základe informácií, ktoré mali k dispozícii a na ich podklade správne\nposúdili otázku splnenia podmienky prechodného pobytu u sťažovateľa. Kasačný súd preto nemohol\ninak, ako súhlasiť s právnymi závermi správneho súdu, ktorý po preskúmaná veci zamietol správnu\nžalobu sťažovateľa. Správny súd sa náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými bodmi sťažovateľa.\n27. Kasačný súd má za to, že žalovaný ale aj prvostupňový správny orgán spoľahlivo zistili skutkový\nstav veci, pričom svoj záver v rozhodnutí dostatočne odôvodnili, tak že bolo zrejmé, aké skutočnosti\nboli podkladom pre ich rozhodnutie, akými úvahami sa riadili pri hodnotení dôkazov, ako použili svoje\núvahy pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali, pričom sťažovateľ v jeho prospech\nnenavrhol žiadane dôkazy, s ktorými by sa mali správne orgány vysporiadať. Kasačný súd nezistil\nodklon od ustálenej rozhodovacej praxe ani, že by nesprávnym procesným postupom bolo sťažovateľovi\nznemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces.\n28. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil podané námietky ako\nnedôvodné.\n29. Kasačný súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a pre stručnosť naň odkazuje\nv plnom rozsahu.\n30. S prihliadnutím na ustanovenie § 461 S.s.p. dospel kasačný súd k záveru, že nezistil dôvod na\nto, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou\ncitáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom\nrozsahu.\n31. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou\nje aj administratívny spis sťažovateľa dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce\nsa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461\nS. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n32. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\ntak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p.\na analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v\nsúlade s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 SSP.\n33. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/76/2020", "guid": "7ede3da1-36f7-44f7-a45a-10c6f3f6b028:cb2db4b7-d437-4fec-8d29-609dc30cdc17", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}