{"guid": "21f65111-f791-4a1d-9d82-3fdc5e5987dd:852a1d2e-b89f-4a6e-a0e5-4bee70f9080a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200802.1", "spisova_znacka": "8Sžrk/4/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžrk/4/2021 z 28. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 8Sžrk/4/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200802.1", "identifikacne_cislo": "5019200802", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "nazov": "§ 59 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31b.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31b.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59", "/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/852a1d2e-b89f-4a6e-a0e5-4bee70f9080a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200802.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200802.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:5019200802.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sžrk/4/2021\n5019200802\n28. 02. 2023\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2023:5019200802.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej\nveci žalobcu: JUDr. Václav Jaroščiak, so sídlom M. Rázusa 14, Žilina, správca konkurznej podstaty\ndlžníka: U. Q., narodený XX. P. XXXX, B. P. XXX/X, Ž. Z. O., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina,\nodbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010\n08 Žilina, za účasti ďalšieho účastníka konania: A. F., Z.Ý. X. H. XXXX, B. B. XX/X, B., o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: Vo-11/2019-Ko z 21. novembra 2019, konajúc o kasačnej\nsťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 31S/105/2019-70 z 13. apríla 2021,\ntakto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanému.\nIII. Ďalšiemu účastníkovi sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo: Vo-11/2019-Ko z 21. novembra 2019 žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor (ďalej len\n„prvostupňový orgán verejnej správy“) číslo : V 11018/2017 z 29. júla 2019, ktorým tento konanie o\nnávrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností postupom podľa § 31b písm. f/ zákona\nč. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) [ďalej len „zákon č. 162/1995 Z.z.“ alebo „katastrálny zákon“] zastavil.\nII. Priebeh správneho súdneho konania\n2. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, navrhujúc ho zrušiť a vec\nvrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Namietal, že toto rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, je nepreskúmateľné a trpí vadou nedostatočného odôvodnenia.\n3. V prvom rade, vo vzťahu k zastaveniu konania podľa § 31b písm. f/ katastrálneho zákona namietal\nneopodstatnenosť požiadavky na predloženie zmluvy o založení pozemkového spoločenstva a výpisu z\nregistra pozemkových spoločenstiev. Žalobca mal za to, že v prípade zmluvy o založení pozemkového\nspoločenstva je jej predloženie nadbytočné z dôvodu, že rozsah spoločnej nehnuteľnosti v čase\n\nuzavretia zmluvy o založení pozemkového spoločenstva (2014) a skutočný rozsah v čase podania\nnávrhu na vklad mohol byť rozdielny z dôvodu značného odstupu času.\n4. Za arbitrárnu považoval žalobca požiadavku na predloženie výpisu z registra pozemkových\nspoločenstiev, poukazujúc na zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie\nadministratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon proti byrokracii) [ďalej len „zákon č. 177/2018 Z.z.“]. Podľa názoru žalobcu\ntým, že od mesiaca november 2017 je pre orgány verejnej moci poskytovaná elektronická služba poskytovanie výpisu z Registra právnických osôb alebo jeho elektronický odpis, mal si tento výpis z\nregistra pozemkových spoločenstiev zaobstarať sám.\n5. Žalobca záverom namietal nedostatočné odôvodnenie záveru žalovaného o nemožnosti vykonania\ndokazovania v odvolacom konaní na základe dodatočne doloženého výpisu z registra pozemkových\nspoločenstiev. Žalobca mal totiž za to, že (ak by žalovaný dospel k záveru, že požiadavka na doloženie\nvýpisu z registra pozemkových spoločenstiev bola dôvodná), mohol vykonať dôkaz touto listinou a\nzmeniť rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy o zastavení konania.\n6. Krajský súd v Žiline (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) skonštatoval dôvodnosť správnej\nžaloby a námietok obsiahnutých v žalobných bodoch, v nadväznosti na čo podľa § 191 ods. 1 písm.\ng/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“)\nrozhodol o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa § 191 ods. 4 SSP o vrátení veci žalovanému na\nďalšie konanie, rešpektujúc pritom dispozíciu žalobcu, ktorý navrhol zrušiť iba napadnuté rozhodnutie\nžalovaného.\n7. Krajský súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 21. decembra 2017 bol\nprvostupňovému orgánu verejnej správy doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21. novembra 2017 (ďalej len kúpna zmluva)\nuzavretej medzi žalobcom ako predávajúcim a A. F. ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území O. K. na LV č. XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a v katastrálnom území J. na LV č.\nXXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX. Návrh na vklad bol zaevidovaný pod číslom konania V 11018/2017. Prvostupňový\norgán verejnej správy prerušil konanie o návrhu na vklad za účelom odstránenia nedostatkov návrhu na\nvklad a jeho príloh, a to v dôsledku skutočnosti, že predmetom prevodu boli aj nehnuteľnosti patriace\ndo spoločnej nehnuteľnosti v zmysle zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách (ďalej\nlen „zákon č. 97/2013 Z.z.“). Ku návrhu na vklad mal žalobca preto doložiť aj zmluvu o založení\npozemkového spoločenstva, výpis z registra pozemkových spoločenstiev a opraviť návrh na vklad ako\naj kúpnu zmluvu v časti označenia výmery prevádzaných pozemkov E KN č. 1559 a E KN č. 2486/2.\nDňa 4. marca 2019 bol prvostupňovému orgánu doručený dodatok ku kúpnej zmluve ako aj k návrhu na\nvklad nehnuteľností odstraňujúci vytýkané nedostatky, no výpis z registra pozemkových spoločenstiev,\nako ani zmluva o založení pozemkového spoločenstva, ktoré by preukazovali, že kúpnou zmluvou\ndochádza k prevodu celej spoločnej nehnuteľnosti, predložené neboli. V dôsledku uvedeného preto\nprvostupňový orgán verejnej správy konanie postupom podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona\nzastavil. Žalovaný preskúmal rozhodnutie o zastavení konania na základe včas podaného odvolania\nžalobcu, ku ktorému bol doložený aj výpis z registra pozemkových spoločenstiev datovaný 15. augusta\n2019, no s konštatovaním, že v priebehu odvolacieho konania nebolo možné naň prihliadať, odvolanie\nzamietol a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdil.\n8. Po rekapitulácii skutkového stavu zisteného orgánmi verejnej správy krajský súd pristúpil najprv k\nposúdeniu, podľa neho, kľúčovej otázky, týkajúcej sa možnosti vykonania dokazovania v odvolacom\nkonaní v súvislosti s dodatočným predložením listiny - výpisu z registra pozemkových spoločenstiev\nRiečnica - Horá Tižina, p. s. Krajský súd vychádzal z právnej úpravy podľa § 22 ods. 5 katastrálneho\nzákona v spojení s § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej\nlen „Správny poriadok“) a v spojení s § 3 ods. 1 a ods. 4 prvá veta Správneho poriadku, v zmysle\nktorej sa pre konanie o odvolaní proti uzneseniu o zastavení konania o návrhu na povolenie vkladu do\nkatastra nehnuteľností v celom rozsahu uplatní všeobecná právna úprava podľa Správneho poriadku.\nKrajský súd, vychádzajúc zo všeobecnej právnej úpravy, konštatoval absenciu právneho rámca pre\nžalovaným uvedený záver o nemožnosti zohľadniť odstránenie nedostatkov podaného návrhu na vklad\n\na jeho príloh (predložením aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev pre Pozemkové\nspoločenstvo Riečnica - Horná Tižina, p.s.) v rámci odvolacieho konania, keď naopak zdôraznil\nvýslovnú povinnosť vyplývajúcu zo všeobecnej právnej úpravy odvolaciemu správnemu orgánu, ak je\nto nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať aj ďalšie dokazovanie alebo\nodstrániť zistené nedostatky. Žalovaný mal navyše vychádzať z rozhodného stavu, ktorý bol daný\nk momentu rozhodovania žalovaného a žalovaný bol povinný zohľadniť a v odôvodnení sa náležite\nvysporiadať so skutočnosťou dodatočného predloženia výpisu z registra pozemkových spoločenstiev.\nŽalovaný sa prijatím opačného záveru, ako konštatoval krajský súd, dopustil podstatného porušenia\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, čo už samo o sebe mohlo mať za následok vydanie\nnezákonného rozhodnutia, ako aj porušenie práva žalobcu na spravodlivé konanie pred orgánom\nverejnej moci.\n9. Hoci už samotné konštatovanie dôvodnosti vyššie uvedenej námietky posúdil krajský súd ako\ndostatočné pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, ku ďalšej námietke arbitrárnosti vyžadovania\naktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev mal za potrebné vysloviť, že k rozhodnému\nmomentu pre posúdenie tejto námietky ohľadom dostupnosti žiadaného výpisu z registra pozemkových\nspoločenstiev, bol tento verejne dostupný (od 01.07.2018), v štruktúre obsahu ako bol verejne dostupný\ni k času rozhodovania krajského súdu, a to na základe úpravy podľa § 23 ods. 1, ods. 3 Zákona č.\n110/2018 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách.\n10. Pokiaľ išlo o námietku nadbytočnosti požiadavky na predloženie zmluvy o založení pozemkového\nspoločenstva, krajský súd poukázal na právnu úpravu podľa § 4 ods. 1, § 5 ods. 3 písm. b/ zákona č.\n97/2013 Z.z., z ktorej okrem iného vyplýva, že súčasťou zmluvy o založení pozemkového spoločenstva\nsíce je aj zoznam údajov o spoločnej nehnuteľnosti, avšak táto úprava vôbec nerieši prípadnú\naktualizáciu jej obsahu práve vo vymedzenej časti. Sám žalovaný na túto skutočnosť reflektoval,\nkeď konštatoval, že práve v dôsledku možnosti zmeny rozsahu spoločnej nehnuteľnosti od založenia\npozemkového spoločenstva, je potrebné predložiť aktuálny výpis z registra pozemkových spoločenstiev.\nIII. Kasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalovaný, ktorý z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na\nďalšie konanie.\n12. Za nesprávne právne posúdenie považoval závery krajského súdu vyjadrené na strane 9\nnapadnutého rozsudku, a to, že mal ako odvolací orgán prihliadať a vysporiadať sa s novými dôkazmi\npredloženými v rámci odvolacieho konania a rozhodnúť na základe stavu, ktorý existoval k momentu\njeho rozhodovania o podanom odvolaní.\n13. Sťažovateľ namietal, že navrhované nové skutočnosti a dôkazy si môže ako odvolací orgán všímať\npotiaľ, pokiaľ môžu prispieť k skutkovému stavu a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Ak\nich na zreteľ nevezme, zaujme ku nim stanovisko. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia preto\nuviedol, že na predložený výpis z registra pozemkových spoločenstiev nebude prihliadať z dôvodu, že\nodstránenie nedostatkov v rámci odvolania nebolo možné. Odvolací orgán totiž preveruje správnosť\npostupu prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj nadväzujúceho rozhodnutia, pričom nemôže\nprvostupňové konanie nahrádzať. Zároveň dodal, že odvolacie konanie neslúži na predlžovanie lehoty\nna odstránenie nedostatkov podania.\n14. Ku kasačnej sťažnosti sa na výzvu krajského súdu vyjadril žalobca, ktorý sa stotožnil so závermi\nvyslovenými krajským súdom v napadnutom rozsudku a zotrval na svojich námietkach vyjadrených v\nžalobe.\nIV. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n15. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny\nsúd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v\nspojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n\nv znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky 02. júla 2021 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 8Sžrk/4/2021.\nOd 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným\nspôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení\nuvedenom v záhlaví tohto rozsudku pod pôvodnou spisovou značkou.\n16. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas\n(§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému\nje prípustná (§ 439 SSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý\nrozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods.\n1 a 2 SSP) rozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu,\npričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n17. Na úvod Najvyšší správny súd poukazuje na samotný účel správneho súdnictva, ktorým je\npreskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy vrátane\npreskúmania zákonnosti postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu v medziach a rozsahu vymedzenom\nžalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) resp. v niektorých zákonom ustanovených prípadoch aj mimo\nnich (napríklad § 134 ods. 2 SSP, § 195 SSP). Konkrétne správny súd zisťuje, či si konajúce orgány\nverejnej správy zadovážili dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistili vo veci\nnáležite skutkový stav, či konali v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade\nso zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či\nrozhodnutie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi\npredpismi.\n18. Kasačný súd po preštudovaní administratívneho spisu, ako aj spisu krajského súdu dospel k názoru,\nže nezistil žiaden podstatný dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov krajského súdu zachytených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú\ndostatočný podklad pre vyslovenie výroku, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie a to aj za situácie, že jednotlivým pochybeniam v postupe žalovaného určil\nodlišnú váhu a prioritu, ako bude konštatovať kasačný súd nižšie.\n19. Krajský súd totiž badal nesprávne právne posúdenie orgánov verejnej správy predovšetkým\nv nezohľadnení dodatočného predloženia výpisu z registra pozemkových spoločenstiev v rámci\nodvolacieho konania a to napriek všeobecnej právnej úprave odvolacieho konania vyplývajúcej z §\n22 ods. 5 katastrálneho zákona v spojení s § 59 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, ktorá mu ukladá\npovinnosť konanie doplniť a prípadné vady odstrániť. Až sekundárne sa zameral na arbitrárnosť\nvyžadovania predloženia aktuálneho výpisu z registra pozemkových spoločenstiev, keď skonštatoval,\nže od 01.07.2018, t.j. už v čase vydania prvostupňového rozhodovania, bol tento verejne dostupný a\nprvostupňový orgán ho od žalobcu požadoval nedôvodne. Podľa názoru kasačného súdu, konštatovanie\narbitrárnosti vyžadovania informácií a dokumentov, ktoré si môže orgán verejnej správy dohľadať\nvo verejne dostupných registroch alebo databázach, by malo predchádzať ako dôvod zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia pred konštatovaním, že žalovaný na dodatočné predloženie výpisu z registra\npozemkových spoločenstiev v rámci odvolacieho konania neprihliadol. Žalobcom zvolená postupnosť\nžalobných bodov v podanej správnej žalobe bola teda náležitá.\n20. Kasačný súd zároveň nemôže neupozorniť na skutočnosť, že v čase prerušenia konania a zaslania\nvýzvy na odstránenie nedostatkov návrhu a jeho príloh, ustanovenie § 30 ods. 5 katastrálneho zákona\nv znení účinnom k 18. aprílu 2018, neupravovalo vytýkané dokumenty ako obligatórnu prílohu k návrhu\nna vklad. Až s účinnosťou od 1. októbra 2018 bolo do § 30 ods. 5 doplnené písm. g/, ktoré za obligatórne\nprílohy považuje aj ďalšie listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie o návrhu na vklad (pričom\npráve pod túto množinu dokumentov by bolo možné výpis z registra pozemkových spoločenstiev, ak by\nnebol verejne dostupný, subsumovať). V čase, kedy bola výzva realizovaná, sa v rozsahu vyžiadania\nvýpisu a zmluvy o založení pozemkového spoločenstva, mohlo podľa názoru kasačného súdu jednať\niba o výzvu na predloženie dokumentov, avšak bez jej podmienenia zastavením konania.\n21. Získavanie ďalších podkladov podľa § 32 Správneho poriadku pre rozhodnutie v správnom konaní\nje častokrát potrebné realizovať, či už v súčinnosti so samotnými účastníkmi konania alebo inými\n\norgánmi štátu, prípadne právnickými a fyzickými osobami. Pokiaľ však je pre konajúci orgán verejnej\nsprávy objektívne možné si podklady pre svoje rozhodnutie zaobstarať sám a to predovšetkým\nz voľne dostupných informačných systémov a registrov, nie je daný dôvod, aby v tomto smere\nzaťažoval iné subjekty, ani účastníkov konania (podobne pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp.zn. 8Sžr/17/2014, z 19. novembra 2015). Navyše, pokiaľ sa žalovaný v súvislosti\ns vyžadovaním výpisu z registra pozemkových spoločenstiev a zmluvy o založení pozemkového\nspoločenstva odvoláva na usmernenie Úradu geodézie, kartografie a katastra zo dňa 3. februára 2021 č.\nÚSM-ÚGKK-SR-2/2012, z formulácie, akú úrad zvolil „je potrebné, aby si správa katastra zabezpečila“,\nnevyplýva, že by mal kataster prenášať povinnosť predkladať ďalšie podklady výlučne na účastníkov\nkonania, resp. priamo na žalobcu.\n22. Totiž, hoci v čase, kedy prvostupňový orgán verejnej správy vyzval žalobcu na odstránenie vád\nnávrhu na vklad a jeho príloh, tento verejne dostupný nebol (a kasačný súd musí dať za pravdu\nžalovanému, že s účinnosťou od 01.09.2018 bol prvostupňový orgán verejnej správy povinný riadiť sa\nustanoveniami zákona č. 177/2018 Z. z., avšak ten mu ukladal iba povinnosť a zároveň oprávnenie\nvychádzať z informačných systémov verejnej správy, ktorým bol v tom čase register právnických osôb\nvedený Štatistickým úradom SR, pričom v tomto registri sa relevantné informácie týkajúce sa rozsahu\nspoločnej nehnuteľnosti, uvedením čísiel listov vlastníctva, nenachádzali) no počas prerušeného\nkonania, ku dňu 01.07.2018, došlo na základe úpravy podľa § 23 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 110/2018 Z.\nz. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 97/2013 Z. z. k zverejneniu registra pozemkových spoločenstiev\na údajov v ňom nachádzajúcich sa a teda v čase rozhodovania mal konajúci orgán na túto skutočnosť\nreflektovať, údaje z výpisu si zabezpečiť sám a v konaní ďalej pokračovať. Povinnosť žalobcu teda v\npriebehu konania dodatočne odpadla a nepredložením výpisu nebol daný dôvod na zastavenie konania.\n23. Kasačný súd jedným dychom dodáva, že si je vedomý, že sťažovateľ sa v podanej kasačnej\nsťažnosti zameriava výlučne na nesprávne právne posúdenie otázky možnosti zohľadnenia dodatočne\npredloženého výpisu z registra pozemkových spoločenstiev spolu s odvolaním, pokiaľ žalobca v lehote,\nktorá mu bola stanovená na predloženie tohto výpisu, nereagoval. Právne posúdenie ostatných námietok\nkrajským súdom necháva nedotknuté. Kasačný súd je toho názoru, že nemohol izolovane posúdiť\nsprávnosť právneho posúdenia iba jednej spornej otázky (hoci je v rámci dispozičnej zásady vyjadrenej\nv § 453 ods. 2 SSP viazaný sťažnostnými bodmi), ku ktorej krajský súd zaujal právny názor a ktorá\nje podľa jeho názoru iba doplnkovou, nemajúcou skutočný vplyv na zákonnosť celého napadnutého\nrozsudku, či by už konštatoval jej dôvodnosť alebo nedôvodnosť. V ďalšom výklade sa však kasačný\nsúd zameria práve na ňu.\n24. Kasačný súd v prvom rade uvádza, že rozumie námietkam sťažovateľa, ktorý, hoci to výslovne v\npodanej kasačnej sťažnosti neuviedol, badá odlišnosti odvolacieho konania vo vzťahu k preskúmavaniu\nprocesného rozhodnutia, ktorým prvostupňový orgán verejnej správy konanie skončil jeho zastavením\nv dôsledku vyskytnutia sa prekážky, pre ktorú nie je možné trvalo pokračovať ďalej v konaní a teda\nbez toho, aby sa vôbec vecne zaoberal posúdením návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností a medzi meritórnym rozhodnutím, ktorým by o takomto návrhu rozhodol buď tak, že\nvklad povolí alebo návrh zamietne. V prípade skončenia konania zastavením by mal svoje preskúmanie\nsústrediť iba na naplnenie podmienok predpokladaných v § 31b ods. 1 katastrálneho zákona už v čase\nkonania a rozhodovania pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, pričom na prípadnú následnú\nzmenu podstatných skutočností v priebehu odvolacieho konania by už prihliadať nemal. Výslovne to\nvyjadril, keď uviedol, že odvolacie konanie by nemalo slúžiť pre účastníkov administratívneho konania\nna predlžovanie lehoty na odstránenie nedostatkov podania. Takéto nahliadanie na odvolacie konanie\nvšak nemá oporu v ustanoveniach Správneho poriadku.\n25. Krajský súd v odseku 10 napadnutého rozsudku správne poukázal a odcitoval komentár k § 59\nods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého je odvolací orgán povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité\nobjasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Tým\nmal zákonodarca na mysli aj prípadné odstránenie nedostatkov v podobe dodatočného predloženia\npodkladov, ktoré sa nepodarilo zabezpečiť v konaní pred orgánom verejnej správy prvého stupňa.\nSprávny poriadok pri úprave odvolacieho konania nerobí rozdiely v spôsobe preskúmavania rozhodnutia\nv závislosti od jeho povahy (teda, či ide o procesné rozhodnutie alebo meritórne), keď odvolaciemu\norgánu ukladá povinnosť preskúmať ho v celom rozsahu. Treba mať pritom na zreteli, že účastníci\nkonania sú oprávnení navrhovať dôkazy a žiadať doplnenie podkladov aj v priebehu odvolacieho\n\nkonania. Ak by odvolací orgán žiadosti účastníkov konania o vykonanie dokazovania nevyhovel, bol by\npovinný riadne to odôvodniť v rozhodnutí o odvolaní.\n26. Inými slovami, ak je účastník konania schopný vytýkané vady odstrániť v rámci administratívneho\nkonania iniciovaného na jeho návrh, a to hoci až v jeho odvolacej etape, bolo by príliš prísne zastavením\nkonania ho donútiť iniciovať ďalšie návrhové konanie na podklade tých istých dokumentov, akými už\norgán verejnej správy v čase podaného odvolania disponuje.\nV. Záver\n27. Kasačný súd uzatvára, že síce krajský súd zvolil ako hlavný dôvod zrušenia napadnutého\nrozhodnutia žalovaného neprihliadnutie na odstránenie vád podania a príloh návrhu na vklad do katastra\nnehnuteľností v priebehu odvolacieho konania (voči ktorému smerovala celá kasačná sťažnosť, no\nkrajský súd sa po právnej stránke s touto otázkou vysporiadal správne) a arbitrárnosť vyžadovania výpisu\nz registra pozemkových spoločenstiev iba ako doplnkový dôvod, s ktorým sa vysporiadal striedmejšie,\nnebol daný dôvod na vyhovenie kasačnej sťažnosti a zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu\niba za tým účelom, aby v podstate skonštatoval tie isté závery, iba s inou prioritou zistených pochybení.\n28. Najvyšší správny súd preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 Správneho súdneho poriadku ako\nnedôvodnú zamietol.\n29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175\nods. 1 a 2 SSP a § 467 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému\nnárok na náhradu trov kasačného konania v plnom rozsahu. Ďalšiemu účastníkovi náhradu trov konania\nnepriznal v zmysle § 169 SSP, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti nevznikli.\n30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "31S/105/2019", "guid": "07b37167-3065-46ee-a137-68958de6a8b9:3038e5a6-bafe-4a80-b99e-27aa04cdfa94", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}