{"guid": "49343938-e7f5-4134-9737-4ae2916c2a53:eadadd36-5c39-410d-82d0-a22188fb912b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200528.1", "spisova_znacka": "7Ssk/23/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/23/2022 z 29. 3. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. marca 2023, sp. zn. 7Ssk/23/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200528.1", "identifikacne_cislo": "4020200528", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2023-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "nazov": "§ 177 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-177.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-177"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 15 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-14.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-128", "nazov": "§ 128 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-128", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-128"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1", "nazov": "§ 231 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-231.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-12.odsek-1", "nazov": "§ 12 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-1", "nazov": "§ 11 ods. 1 zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 11 ods. 3 písm. a) zákona č. 883/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/883/#paragraf-11.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/883-2004/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-177", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-19", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-128", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-231", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-12", "/SK/ZZ/2004/883#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eadadd36-5c39-410d-82d0-a22188fb912b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200528.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200528.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200528.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/23/2022\n4020200528\n29. 03. 2023\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2023:4020200528.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako\nčlenky senátu vo veci žalobcu: KAER-M, s.r.o. „v likvidácii\", IČO: 46 650 091, Javorová 643/8, Nitra,\nzastúpeného: JUDr. Mária Konrádová, advokátka, Farská 8, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa,\nústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: O. D., E.. X. F. XXXX, Š. Č. XX,\no preskúmanie rozhodnutia žalovanej zo 17. mája 2019, č. 48409-2/2019-BA v spojení s oznámením z\n24. júna 2019, č. 48409-3/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre\nč. k. 19 Sa 18/2020-95 z 9. júna 2021 takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19 Sa 18/2020-95 z 9. júna 2021 sa zrušuje a vec sa vracia\ntomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca 1. januára 2016 prihlásil ďalšieho účastníka\nako zamestnanca na sociálne poistenie. Následne ho od 5. januára 2016 vyslal na výkon práce na\núzemie Francúzskej republiky a na tento účel požiadal pobočku žalovanej v Nitre, aby pre ďalšieho\núčastníka vystavila potvrdenia podľa čl. 19 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)\nč. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č.\n883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Na základe toho pobočka vystavila ďalšiemu\núčastníkovi potvrdenia PD A1, že počas nasledujúcich dôb trvania vyslania sa naňho vzťahujú slovenské\nprávne predpisy:\n- potvrdenie č. 16-00008077-110-000-A-2023646 od 5. januára do 4. apríla 2016,\n- potvrdenie č. 16-00046559-110-000-A-2060690 od 5. apríla do 5. júla 2016.\n2. Listom z 26. júna 2017 francúzska inštitúcia URSSAF (Union de Recouvrement de la Sécurité Sociale\net des Allocations Familiales) oznámila žalovanej, že podľa jej kontroly žalobca v rokoch 2015 a 2016\nnevykonával v Slovenskej republike podstatnú hospodársku činnosť, ale 90 % resp. 97 % jeho obratu\npochádzalo z činností vykonávaných vo Francúzsku. Podľa URSSAF tak bol žalobca založený len na\nnábor slovenských pracovníkov do Francúzska. Preto nepovažovala za splnené podmienky ustanovené\nv čl. 12 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii\nsystémov sociálneho zabezpečenia na to, aby sa na vyslaných zamestnancov použili slovenské právne\npredpisy. Táto inštitúcia tak požiadala žalovanú, aby žalobcovi odobrala všetky potvrdenia PD A1 vydané\nv období od roku 2012 do 2017 a zároveň, aby odmietla každú žalobcovu žiadosť o retroaktívne vydanie\npotvrdenia PD A1 týkajúceho sa uvedeného obdobia.\n3. Nato pobočka v Nitre rozhodnutím z 26. februára 2019, č. 7414-21/2019-NR, vyslovila, že ďalšiemu\núčastníkovi ako zamestnancovi žalobcu zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\n\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti 4. januára 2016. V odôvodnení vyšla z (bližšie\nnekonkretizovaného) zistenia, že sa nepreukázalo splnenie podmienok vyslania ďalšieho účastníka, a\npreto vyhlásila potvrdenia PD A1 za neplatné. Ďalší účastník ako zamestnanec žalobcu tak mal od\n5. januára 2016 podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) nariadenia č. 883/2004 podliehať právnym predpisom\nčlenského štátu, kde vykonával činnosť, teda právnym predpisom Francúzskej republiky. Preto nemohol\nz rovnakého dôvodu podliehať právnym predpisom Slovenskej republiky, a tak mu 4. januára 2016\npovinné poistenie zaniklo.\n4. Napriek odvolaniu žalobcu žalovaná potvrdila rozhodnutie pobočky svojím rozhodnutím zo 17. mája\n2019, č. 48409-2/2019-BA. Doplnila, že podľa čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004 musel žalobca\nvykonávať podstatné činnosti na území Slovenskej republiky, čo okrem iného znamenalo, že tu musel\ndosahovať aspoň 25 % celkového obratu. Z údajov poskytnutých inštitúciou URSSAF, ale aj z kontroly\nNárodného inšpektorátu práce sa zistilo, že žalobca na území Slovenskej republiky dosiahol v roku 2016\nlen 2,13 % svojho obratu. Preto nesplnil podmienku vyžadovanú v čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004\na v rozhodnutí Správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. A2 na to, aby\nvyslaní zamestnanci naďalej podliehali právnym predpisom Slovenskej republiky. Keďže ďalší účastník\nbol ako zamestnanec žalobcu vyslaný na územie Francúzska od 5. januára 2016, žalobca bol povinný\npodať odhlášku zo sociálneho poistenia za tohto zamestnanca k 4. januáru 2016, túto povinnosť si však\nnesplnil. Pobočka tak správne dospela k záveru, že od 5. januára 2016 ďalší účastník nemohol podliehať\nprávnym predpisom Slovenskej republiky. Oznámením z 24. júna 2019 žalovaná následne opravila v\npreskúmavanom rozhodnutí zrejmé chyby v písaní.\n5. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozhodnutia. Predovšetkým namietol, že v\nprvostupňovom rozhodnutí pobočky nie sú uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by dosvedčovali, že neboli\nsplnené podmienky vyslania. Požiadavku, aby sa 25 % obratu dosiahlo v štáte vyslania, neupravujú\nnariadenia č. 883/2004, č. 987/2009, ale ani smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ o\npresadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení\nnariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o\nvnútornom trhu, ani slovenské právne predpisy. Zo smernice 2014/67/EÚ žalobca vyvodil, že sa majú\ncelkovo posudzovať všetky činnosti podniku a osobitne sa má prihliadať na situáciu novozaložených\npodnikov. V nadväznosti na to vytkol žalovanej, že neskúmala celkovo všetky okolnosti veci. Žalobca\npočas celého obdobia podnikal na území Slovenskej republiky, ako agentúra dočasného zamestnávania\nprenajímal zamestnancov a pri posudzovaní obratu treba prihliadať na rozdiely v mzdách tu a vo\nFrancúzsku. Žalobca zdôraznil, že pobočka žalovanej nepreskúmateľne zrušila prípisy - oznámenia,\nktorými vyhlásila za neplatné jednotlivé potvrdenia PD A1. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 1/2018 zdôraznil, že žalovaná mala preukázať dohodu medzi ňou a\nfrancúzskou inštitúciou URSSAF podľa čl. 16 ods. 4 nariadenia č. 987/2009. Ak táto dohoda neexistuje,\nrozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na záver žalobca zdôraznil, že žalovaná\nsvojím postupom zasahuje do princípu právnej istoty.\n6. Správny súd túto správnu žalobu zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 19 Sa 18/2020-95. Vyšiel z\ntoho, že žalovaná nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy a ani o odvodovej povinnosti žalobcu\nako zamestnávateľa. Rozhodovala o zániku povinného sociálneho poistenia ďalšieho účastníka ako jeho\nzamestnanca podľa slovenských právnych predpisov. Preto mal správny súd za to, že žalobca nemohol\nbyť takýmto rozhodnutím nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach, keďže mu nebola uložená\nžiadna povinnosť, ani obmedzenie, a neboli ani dotknuté žiadne jeho právom chránené záujmy. Z tohto\ndôvodu žalobca podľa správneho súdu nebol aktívne vecne legitimovaný na podanie správnej žaloby.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n7. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia\nveci na ďalšie konanie. Namietol, že správny súd mal najskôr konať vo veci sp. zn. 19 Sa 12/2019, o\nzákonnosti oznámení žalovanej, ktorými zrušila potvrdenia PD A1, o uplatnení slovenských právnych\npredpisov, ktoré boli vydané ďalšiemu účastníkovi ako zamestnancovi žalobcu z dôvodu, že rozhodnutie\nv predmetnej veci má zásadný vplyv na tu prejednávanú vec. Tým sa ale správny súd vôbec nezaoberal,\na preto má za to, že vec tak nesprávne právne posúdil a rozhodol predčasne. Ďalej poukázal na\nodlišnú rozhodovaciu prax správneho súdu v skutkovo rovnakých veciach, čo je podľa neho v rozpore\ns nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 564/2012. Má za to, že správny súd\nmusel v čase rozhodovania vedieť, že ten istý súd už v identických veciach žalobcu konal a napriek\ntomu rozhodol úplne odlišne bez toho, že by svoj názorový odklon primeraným spôsobom zdôvodnil.\nNaďalej je presvedčený, že žalovaná si v rozpore s medzinárodnými predpismi určila aplikáciu legislatívy\niného štátu. Keďže ani vo Francúzsku a ani na Slovensku nebol riadnym účastníkom administratívneho\n\nkonania a žalovaná bez ďalšieho akceptovala výsledky kontroly URSSAF, nemal inú možnosť ako podať\nsprávnu žalobu. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo 6. februára 2018, C-359/16,\nAltun a i., pričom má za to, že zamestnávateľ nemôže byť vylúčený z komunikácie o odobratí potvrdení\nPD A1, ktorá sa uskutočnila len medzi francúzsku a slovenskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia.\nZastáva názor, že bol nesporne ukrátený na svojich právach tým, že počas platnosti potvrdení PD\nA1, ktorými žalovaná určila slovenskú legislatívu, si ho francúzska inštitúcia sociálneho zabezpečenia\nsvojvoľne ako zamestnávateľa zaradila do svojho systému sociálneho poistenia.\n8. Keďže žalovaná sa v celom rozsahu s rozsudkom správneho súdu stotožnila, navrhla kasačnú\nsťažnosť žalobcu zamietnuť. Uviedla, že žalobca nebol nijakým spôsobom ukrátený na svojich právach,\nje iba nespokojný s tu napadnutým rozhodnutím, a preto podľa nej nemá aktívnu legitimáciu na\npodanie správnej žaloby. Je názoru, že pokiaľ správny súd v tu prejednávanej veci rozhodol tak, že\nžalobu žalobcu zamietol z dôvodu nedostatku jeho aktívnej legitimácie na podanie žaloby, nie je potom\nžiadnou prekážkou, ak správny súd vo veci sp. zn. 19 Sa 12/2019 zatiaľ nerozhodol a pojednávanie\nodročil. Tiež má ďalej za to, že žalobca nebol oprávnený domáhať sa ochrany práva v zmysle\nčl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, pretože žalovaná svojim rozhodnutím neurčovala uplatniteľnú\nlegislatívu, ale rozhodovala len o zániku povinného sociálneho poistenia ďalšieho účastníka ako\nzamestnanca žalobcu. Otázka uplatniteľnej legislatívy bola vyriešená na úrovni koordinačných nariadení\na nebolo povinnosťou žalovanej v odvolacom konaní toto určenie opätovne preskúmavať. Keďže\nvzájomnou spoluprácou slovenskej a francúzskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia bolo určené, že\nďalší účastník ako zamestnanec žalobcu podmienky vyslania v predmetnom období nesplnil, pobočka\nžalovanej tak len deklarovala, že povinné sociálne poistenie mu podľa slovenských právnych predpisov\nzaniklo 18. januára 2015. Dodala, že správnosť postupu slovenskej a francúzskej inštitúcie sociálneho\nzabezpečenia potvrdzuje aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie z 3. júna 2021, C-784/19, Team\nPower Europe, na ktorý záverom poukázala.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v rozsahu uplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n10. V prerokúvanej veci žalovaná rozhodla, že ďalší účastník bol povinne nemocensky poistený,\ndôchodkovo poistený a poistený v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky\nlen do určitého okamihu, pretože od tohto okamihu ďalej už neboli naplnené podmienky čl. 12 ods. 1\nnariadenia č. 883/2004. Správny súd svojím rozsudkom žalobu bez vecného posudzovania zamietol\nz dôvodu, že žalobca nemal aktívnu legitimáciu, aby sa domáhal preskúmania rozhodnutia o tejto\notázke. O takmer totožne formulovaných kasačných sťažnostiach toho istého žalobcu už tunajší súd\nrozhodoval vo svojich rozsudkoch sp. zn. 6 Ssk 3/2022, 6 Ssk 4/2022, 6 Ssk 14/2022 a 7 Ssk 20/2022 s\nidentickými predmetmi konania. Úlohou kasačného súdu tak je preskúmať, či sú závery správneho súdu\nv napadnutom rozsudku v súlade s touto medzičasom ustálenou judikatúrou kasačného súdu, keďže\nsenát nezistil dôvod, prečo by sa mal od nej odkloniť.\n11. Podľa § 2 ods. 1 SSP sa v správnom súdnictve poskytuje ochrana právam a právom chráneným\nzáujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. Podľa odseku 2 toho istého\nparagrafu sa môže tejto ochrany domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené určitými aktami orgánu verejnej správy. Ďalej podľa § 177 ods. 1 SSP platí, že žalobca\nsa môže správnou žalobou domáhať ochrany svojho subjektívneho práva. Z uvedených ustanovení je\nzrejmé, že správne súdnictvo má slúžiť na ochranu subjektívnych práv, na ktorých bol žalobca podľa\nsvojho tvrdenia ukrátený. Toto ukrátenie musí byť v žalobe vyjadrené a musí byť aspoň potenciálne\nmožné. Žalobca je teda povinný v žalobe opísať svoje subjektívne právo a vysvetliť, akým spôsobom doň\nbolo zasiahnuté (porov. podobne uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Asan 7/2019, judikát R 21/2020).\nSubjektívne právo v zmysle citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku je spravidla hmotné\nprávo, ktoré žalobcovi vyplýva z hmotnoprávnych noriem upravujúcich oblasť verejnej správy (porov.\ncitovaný § 2 ods. 1 SSP). Subjektívnym právom, ktorého ochrany sa žalobca môže domáhať správnou\nžalobou, však môže byť rovnako aj procesné právo, napríklad právo na to, aby sa orgán verejnej správy\nvecne zaoberal určitou žiadosťou alebo návrhom účastníka, resp. aby na základe tohto návrhu vydal\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný správny akt určitého obsahu, prípadne aby vykonal určité konanie a\ndodržal v ňom určité pravidlá [napr. základné zásady trestného konania v konaniach uvedených v §\n195 písm. c) SSP]. Ak právny poriadok takéto subjektívne právo v oblasti verejnej správy aspoň vo\nvšeobecnej rovine priznáva, potom sa jeho ochrany žalobca môže domáhať správnou žalobou. Nie je\npodstatné, či toto subjektívne právo žalobcovi aj skutočne patrilo, teda či naplnil všetky znaky hypotézy\n\nprávnej normy, ktorá toto subjektívne právo zakladá, a či doň skutočne bolo zasiahnuté. Tieto otázky\ntotiž správny súd posudzuje v konaní vo veci samej a ak dospeje k záveru, že žalobcovi nepatrilo alebo\ndoň nebolo zasiahnuté, jeho správnu žalobu zamietne.\n12. Žalobca, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania a je usadený v Slovenskej republike,\nzamestnával zamestnancov v zmysle čl. 1 písm. a) nariadenia č. 883/2004, ktorí tu mali svoje bydlisko\nv zmysle čl. 1 písm. j) cit. nariadenia (medzi nimi aj ďalšieho účastníka). Zároveň týchto zamestnancov\nvysielal na práce do Francúzska, a to na základe dohody s klientom, ktorý bol usadený vo Francúzsku.\nEšte pred vyslaním žalobca svojho zamestnanca (ďalšieho účastníka) podľa § 231 ods. 1 písm. b)\nzákona č. 461/2003 Z. z. prihlásil u žalovanej ako poistenca, keďže vychádzal z toho, že vznikom\npracovného pomeru zamestnancovi podľa § 14 ods. 1 písm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. vznikli povinné nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v\nnezamestnanosti. Zamestnávateľ takého zamestnanca je podľa § 128 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. b),\nods. 3 písm. b) a ods. 10 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť poistné na príslušné poistenie.\nRozhodnutie, ktorým sa deklaruje, že zamestnancovi od určitého okamihu zaniklo povinné sociálne\npoistenie, pretože už nepodlieha slovenským právnym predpisom, ale mal by podliehať iným právnym\npredpisom, má za následok, že rovnakými právnymi predpismi sa spravuje, resp. môže spravovať aj\npostavenie zamestnávateľa.\n13. Ďalší účastník ako zamestnanec žalobcu z dôvodov uvedených v odseku 12 tohto rozsudku spadal\ndo rozsahu osobnej pôsobnosti nariadenia č. 883/2004 podľa jeho čl. 2 ods. 1. Podľa čl. 11 ods. 1 cit.\nnar. osoby, na ktoré sa toto nariadenie vzťahuje, podliehajú právnym predpisom len jedného členského\nštátu. Tieto predpisy sa určia v súlade s hlavou II. Podľa čl. 11 ods. 3 písm. a) cit. nar. potom platí,\nže ak čl. 12 až 16 neustanovujú inak, osoba vykonávajúca činnosť zamestnanca v členskom štáte\npodlieha právnym predpisom tohto členského štátu. Podľa osobitného pravidla v čl. 12 ods. 1 cit.\nnar. osoba, ktorá ako zamestnanec vykonáva v členskom štáte činnosť v mene zamestnávateľa, ktorý\ntam zvyčajne vykonáva svoju činnosť a ktorá je týmto zamestnávateľom vyslaná do iného členského\nštátu, aby tam vykonávala prácu v mene tohto zamestnávateľa, naďalej podlieha právnym predpisom\nprvého členského štátu (s určitými obmedzeniami). Podľa kasačného súdu tak z čl. 12 ods. 1 cit. nar.\nvyplýva subjektívne právo zamestnanca, aby podliehal právnym predpisom štátu, v ktorom zvyčajne\nvykonáva činnosť jeho zamestnávateľ (t. j. vysielajúceho štátu), ak sú splnené tam uvedené podmienky.\nZ už vysvetlených dôvodov však aj zamestnávateľ tohto zamestnanca má rovnaké subjektívne právo,\naby jeho zamestnanec podliehal týmto predpisom a aby sa týmito predpismi spravovali aj odvodové\npovinnosti zamestnávateľa, a ochrany tohto subjektívneho práva sa môže domáhať aj správnou žalobou\npodľa § 2 ods. 2 a § 177 ods. 1 SSP. V tu prerokúvanej veci žalobca už v žalobe namietal, že žalovaná\nsvojím postupom zasiahla do jeho práva z čl. 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, čo podľa kasačného\nsúdu postačuje na to, aby bola osvedčená jeho aktívna legitimácia v zmysle citovaných ustanovení\nSprávneho súdneho poriadku. Otázka, či v prerokúvanej veci žalovaná preskúmavaným rozhodnutím\nnezákonne zasiahla do tohto práva, je predmetom vecného posudzovania správneho súdu a kasačného\nsúdu, samo osebe však nespochybňuje žalobcovu aktívnu legitimáciu.\nIV.\nZáver\n14. Správny súd tak dospel k nesprávnemu záveru, keď správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol z\ndôvodu, že žalobca nebol aktívne legitimovaný na jej podanie v zmysle § 178 ods. 1 SSP, a preto jeho\nrozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná\nsťažnosť je tak vo výsledku dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý\nrozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n15. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova, viazaný právnym názorom vysloveným v tomto\nrozsudku (§ 469 SSP). Kasačný súd na tento účel upozorňuje, že otázkou, za akých podmienok možno\nustanovenie čl. 12 nariadenia č. 883/2004 aplikovať na vyslaných zamestnancov zamestnávateľa,\nktorým je agentúra dočasného zamestnávania, sa v ostatnom období zaoberal vo svojich rozsudkoch\nsp. zn. 7 Sžsk 57/2021, 7 Sžsk 59/2021 a 9 Sžsk 43/2021, ktoré sa týkali toho istého žalobcu.\n16. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3\nSSP rozhodne správny súd v novom rozhodnutí vo veci samej.\n17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}