{"guid": "dcc4b436-140c-45e3-ae67-ad0f208f4639:d3c7da3d-a12d-4c67-bd0d-9d1bc35ed725", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200496.1", "spisova_znacka": "7Ssk/107/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/107/2021 z 31. 1. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. januára 2023, sp. zn. 7Ssk/107/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200496.1", "identifikacne_cislo": "4020200496", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2023-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky", "Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "nazov": "§ 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-65.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1", "nazov": "§ 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1968/168/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 168/1968 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1968/168/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/168-1968/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1968/168/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 168/1968 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1968/168/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/168-1968/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1968/168/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 168/1968 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1968/168/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/168-1968/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-12", "nazov": "§ 12 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1978/63/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 zákona č. 63/1978 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1978/63/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/63-1978/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1978/63/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 63/1978 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1978/63/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/63-1978/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1978/63/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 zákona č. 63/1978 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1978/63/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/63-1978/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-15", "nazov": "§ 15 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-15", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-27.odsek-2", "nazov": "§ 27 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-27.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-28.odsek-2", "nazov": "§ 28 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-28.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1975/128/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 zákona č. 128/1975 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/128/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/128-1975/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/149/#paragraf-168", "nazov": "§ 168 zákona č. 149/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/149/#paragraf-168", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/149-1988/paragraf-168"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/102/#paragraf-141.odsek-6", "nazov": "§ 141 ods. 6 zákona č. 102/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/102/#paragraf-141.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/102-1964/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/102/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 102/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/102/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/102-1964/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-18.odsek-2", "nazov": "§ 18 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-18.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-255"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-65", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-274", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-21", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-132", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-14", "/SK/ZZ/1968/168#paragraf-1", "/SK/ZZ/1968/168#paragraf-3", "/SK/ZZ/1968/168#paragraf-4", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-36", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-12", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-21", "/SK/ZZ/1978/63#paragraf-46", "/SK/ZZ/1978/63#paragraf-8", "/SK/ZZ/1978/63#paragraf-28", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-20", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-15", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-21", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-27", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-28", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-2", "/SK/ZZ/1975/128#paragraf-168", "/SK/ZZ/1988/149#paragraf-168", "/SK/ZZ/1964/102#paragraf-141", "/SK/ZZ/1964/102#paragraf-2", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-9", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-18", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-255"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3c7da3d-a12d-4c67-bd0d-9d1bc35ed725", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200496.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200496.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:4020200496.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/107/2021\n4020200496\n31. 01. 2023\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2023:4020200496.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako\nčlenky senátu vo veci žalobcu: D.. V. R., nar. XX. Z. XXXX, E. XXX, zastúpeného: JUDr. Mária Uheľ\nGreňová, advokátka, Piaristická 1379/2, Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29.\naugusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 19. októbra 2018, č. XXX XXX XXXX X, o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 23 Sa 82/2020-253 zo 14. júna\n2021 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca bol od 1. septembra 1975 žiakom Vojenského\ngymnázia SNP v Banskej Bystrici, na ktorom 21. júna 1979 zložil maturitnú skúšku. Od 1. augusta do\n31. decembra 1979 vykonal náhradnú vojenskú službu a od 1. januára 1980 vstúpil do služobného\npomeru vojaka z povolania. V tomto služobnom pomere až do 31. decembra 1985 a znova od 15.\njúla 1990 vykonával funkciu I. kategórie; zaradenie služby vykonávanej v období od 1. januára 1986\ndo 14. júla 1990 zostalo sporné. Rozkazom ministra obrany bol zo služobného pomeru prepustený k\n30. novembru 1997. Po prepustení bol žalobca od 1. decembra 1997 do 12. novembra 1999 a od 1.\ndecembra 1999 do 30. júna 2000 zamestnancom v pracovnom pomere v zamestnaniach, ktoré boli (do\n31. decembra 1999) zaradené do III. pracovnej kategórie, a potom bol až do 2. októbra 2001 evidovaný\nako uchádzač o zamestnanie. Medzi 29. septembrom a 31. decembrom 2000 bol zároveň prihlásený\nna dôchodkové poistenie ako samostatne zárobkovo činná osoba (čiastočne popri zamestnaní). Od 3.\noktóbra 2001 do 2. januára 2002 bol v služobnom pomere colníka, následne bol do 23. apríla 2002\npráceneschopný a 24. apríla 2002 znova evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Potom bol znova\nv pracovnom pomere u rôznych zamestnávateľov od 25. apríla 2002 až do 30. júna 2003, kedy sa\nznova stal evidovaným uchádzačom o zamestnanie až do 9. septembra 2003. Od 10. septembra do\n30. novembra 2003 bol znova v pracovnom pomere, od 1. decembra 2003 do 31. marca 2004 znova\nv evidencii uchádzačov o zamestnanie a od 1. apríla 2004 do 13. novembra 2006 znova v pracovnom\npomere u viacerých zamestnávateľov. V období od 14. júla do 6. októbra 2006 sa u žalovanej prihlásil\nna dobrovoľné dôchodkové poistenie a od 1. júla 206 do 28. marca 2007 bol u nej prihlásený aj ako\nsamostatne zárobkovo činná osoba. Následne medzi 1. marcom 2007 a 30. septembrom 2012 bol znova\nv pracovnom pomere u rôznych zamestnávateľov.\n\n2. Dňa 1. októbra 2012 opäť vstúpil do služobného pomeru colníka, ktorý skončil 28. februára 2015. Od 2.\nmarca 2015 do 31. decembra 2016 bol žalobca znova v pracovnom pomere u rôznych zamestnávateľov.\nÚtvar sociálneho zabezpečenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky mu rozhodnutím z 23.\nmarca 2015 priznal od 1. marca 2015 výsluhový dôchodok podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002\nZ. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Pre výpočet tohto\npríspevku útvar započítal žalobcovi obdobie náhradnej vojenskej služby 153 dní, obdobie trvania\nslužobného pomeru vojaka z povolania 17 rokov a 339 dní a služobného pomeru colníka 2 roky 243 dní.\n3. Žalobca 5. februára 2018 požiadal žalovanú o priznanie starobného dôchodku od 14. novembra 2016,\ntá však rozhodnutím z 11. júla 2018 zamietla jeho žiadosť. Vyšla z toho, že podľa § 274 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa zachovávali nároky zo zaradení\nzamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Medzi takéto\nnároky patril aj skorší dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1, resp. § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 1999. Na základe potvrdenia Vojenského\núradu sociálneho zabezpečenia považovala žalovaná službu od 1. januára 1986 do 14. júla 1990 (t. j.\n4 roky a 196 dní služby) za službu v II. kategórii funkcií. Okrem toho žalobcovi započítala len 13 rokov\na 296 dní služby v I. kategórii funkcií, čím získal menej než 20 rokov vo funkciách zaradených do I.\na II. kategórie, a tak mu nevznikol nárok na znížený dôchodkový vek podľa § 21 ani § 132 zákona č.\n100/1988 Zb. Rovnako skorší dôchodkový vek nevyplýval z § 174 cit. zák., pretože zamestnanie v I.\nalebo II. kategórii funkcií netrvalo k 31. decembru 1999.\n4. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, v ktorom namietal, že žalovaná vyšla z novšieho\npotvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, no nie zo skoršieho potvrdenia vojenského\nútvaru, podľa ktorého získal 18 rokov a 4 mesiace v I. kategórii. Okrem toho namietol, že obdobie\nštúdia na vojenskom gymnáziu sa mu malo takisto započítať ako výkon služby v I. kategórii funkcií.\nGenerálny riaditeľ žalovanej však jeho odvolanie zamietol tu preskúmavaným rozhodnutím z 19. októbra\n2018. Stotožnil sa s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkázal.\nŠtúdium na vojenskom gymnáziu nebolo možné žalobcovi zhodnotiť v I. kategórii funkcií, pretože\ntíto žiaci nevykonávali vojenskú službu. Žalovaná pri hodnotení výkonu služby správne vychádzala z\npotvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia, ktoré správnosť zaradenia žalobcu potvrdilo\nešte aj prípisom z 24. septembra 2018.\n5. Správny súd (po zrušení jeho skoršieho rozsudku č. k. 23 Sa 103/2018-121 z 13. mája 2019\nkvôli tomu, že napriek žiadosti žalobcu nenariadil na prejednanie veci pojednávanie) správnu žalobu\nžalobcu proti rozhodnutiu žalovanej z 19. októbra 2018 zamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 23\nSa 82/2020-253. Zdôraznil, že žalobca nenaplnil podmienky pre skorší dôchodkový vek podľa § 174\nzákona č. 100/1988 Zb., pretože zamestnanie zaradené do I. kategórie nevykonával k 31. decembru\n1999. Poukázal na § 168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb.,\nktorou sa vykonával zákon o sociálnom zabezpečení a podľa ktorej sa do kategórie funkcií vojaka\nz povolania započítavala len doba vojenskej činnej služby. Podľa smerníc náčelníka kádrovej správy\nMinisterstva obrany pre spracovanie výkazu dôb a kategórií funkcií rozhodných na realizáciu kádrových\nopatrení, zabezpečenia peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobným pomeroch vojakov a\nna sociálne zabezpečenie (vydaných nariadením náčelníka generálneho štábu československej ľudovej\narmády č. 11 z 2. augusta 1985) sa štúdium žiakov vojenských gymnázií neevidovalo ako vojenská\nslužba. Pojem vojenská činná služba vymedzoval § 20 ods. 2 Branného zákona č. 92/1949 Zb. a štúdium\nna vojenskom gymnáziu do nej nepatrilo. Títo žiaci vykonávali základnú (náhradnú) vojenskú službu až\nna vojenskej vysokej škole. Žalobca dovŕšil 17 rokov až v roku 1976 a pravidelná odvodová povinnosť\nmu vznikla v roku 1977. Nič na tom nemení ani iný zápis vojenskej knižke. Žalobca tak nezískal nárok\nna skorší dôchodkový vek podľa § 21 a 174 zákona č. 100/1988 Zb. a žalovaná jeho žiadosť správne\nzamietla.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n6. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci na\nďalšie konanie, eventuálne jeho zmeny tak, že sa zruší rozhodnutie žalovanej. A. Vytkol správneho súdu\nnesprávne zistenie skutkové stavu, pretože sa nijako nevyrovnal s tým, že Vojenský úrad sociálneho\nzabezpečenia vo svojom potvrdení uvádza iné zaradenie služby žalobcu do kategórie funkcií než\npotvrdenie vojenského útvaru Martin. Žalobca na toto svojvoľné prekvalifikovanie poukazoval v súvislosti\ns § 132 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého správny súd jeho nárok neskúmal. Ani žalovaná sa týmto\nrozporom v potvrdeniach a v zaradení časti služby nevyrovnala, čím je jej rozhodnutie nepreskúmateľné.\nPodľa § 148 ods. 2 vyhlášky č. 149/1988 Zb. boli organizáciami plniacimi úlohy na úseku evidencie\ndôb aj vojenské útvary. B. Ďalej súdu vytkol, že sa nevyrovnal s údajmi vo vojenskej knižke žalobcu.\n\nS odkazom na § 2 a § 20 Branného zákona zastával názor, že brancom sa stal už 1. januára 1976\npočas štúdia na vojenskom gymnáziu a 1. januára 1977 mu vznikla odvodová povinnosť, čím sa stal\nvojakom. Ďalej žalobca citoval ustanovenie § 10 ods. 1 písm. d) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom\nzabezpečení a § 2 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 3/1993 Z. z. o zriadení Armády\nSlovenskej republiky. Správnemu súdu vytkol, že neuviedol presne, aké predpisy upravovali vojenské\ngymnáziá, ktoré sa zriaďovali až od školského roka 1968/1969. Vojenské školy Jana Žišku z Trocnova\nvšak vznikli už v r. 1949. Vojenské školstvo bolo podriadené len ministrovi obrany a prezidentovi republiky\na nevzťahovali sa naň zákon č. 168/1968 Zb. a zákon č. 63/1978 Zb. Podľa § 53 zákona č. 29/1984\nZb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) vojenské školy riadilo ministerstvo obrany a\nslužobné pomery žiakov sa spravovali vojenskými predpismi. Žiaci vojenských stredných škôl na seba\npreberali záväzok na finančnú náhradu v prípade, že štúdium nedokončia. Žalobca vyjadril presvedčenie,\nže podľa § 168 vyhlášky č. 149/1988 Zb., § 9 ods. 1 písm. a) a b) a § 130 ods. 4 zákona č. 100/1988\nZb. a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. sa mu doba štúdia na vojenskom gymnáziu má započítať do\nI. kategórie funkcií. C. Záverom žalobca žiadal zjednotiť rozhodovaciu prax správnych súdov, ktoré\nrozdielne posudzujú otázku zaradenia žiakov vojenských gymnázií do kategórií funkcií. S odkazom na\njudikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. žalobca zdôraznil,\nže novou právnou úpravou nemalo dôjsť k zhoršeniu právnej pozície poistencov, ktorých zabezpečenie\nbolo v čase výkonu ich služby výhodnejšie.\n7. Žalovaná žiadala zamietnuť kasačnú sťažnosť s odkazom na svoje skoršie vyjadrenia, pretože\nžalobca nesplnil podmienku zníženého dôchodkového veku podľa § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n9. Žalobca v prerokúvanej veci žiadal žalovanú o výplatu starobného dôchodku, pretože zastával názor,\nže naň splnil podmienky. Ustálená judikatúra najvyššieho súdu vychádzala z toho, že nárok na dávku\nposudzuje zásadne podľa predpisov platných v čase jej priznania, ak zákon neustanovuje, že sa majú\nzohľadniť iné predpisy (porov. judikát R 48/1998). Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\núčinnom ku dňu podania žiadosti (5. február 2018) mal poistenec nárok na starobný dôchodok, ak\nbol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek (odsek 1). Žalovaná vo svojom\nrozhodnutí ani neskúmala, či žalobca bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov, pretože dospela k\nzáveru, že nedovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 cit. zák. bol dôchodkový vek bol 62 rokov\nveku poistenca, ak tento zákon neustanovoval inak (okrem iného) v § 274. Podľa § 274 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. sa totiž v novom systéme sociálneho poistenia zachovávajú nároky vyplývajúce zo\nzaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, teda tie nároky, ktoré s týmto zaradením spájali\nskoršie predpisy. Takým nárokom bol podľa judikatúry napríklad práve skorší dôchodkový vek (porov.\nnapr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 10 So 1/2021). Citované ustanovenie však ustanovuje len\nzachovanie vzniknutých nárokov, nič však nemení na tom, že zákon č. 100/1988 Zb. bol s účinnosťou\nod 1. januára 2004 zrušený a v súčasnosti tak podľa neho nie je možné priznávať nové nároky.\n10. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. mal občan nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný\nnajmenej 25 rokov a dosiahol (okrem iného) vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15\nrokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a); c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov\nv zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h); alebo d) 60 rokov. Podľa osobitného ustanovenia\n§ 132 ods. 1 cit. zák. mal vojak z povolania nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej\n25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak konal najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie\nfunkcií, b) 57 rokov, ak konal najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Podľa § 14 ods. 4 (do\n1. júna 1992 išlo o § 18 ods. 6) cit. zák. sa služba vojakov z povolania zaradená do I. (II.) kategórie\nfunkcií hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie. Služba zaradená do I. kategórie\nfunkcií sa hodnotí ako zamestnanie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) cit. zák. Z citovaných ustanovení\nje predovšetkým zrejmé, že žalobca nemohol získať nárok na starobný dôchodok podľa citovaných\nustanovení. K 31. decembru 2003, kedy bol zákon č. 100/1988 Zb. zrušený, mal žalobca 44 rokov, teda\ncelkom zjavne menej než bol dôchodkový vek podľa ktoréhokoľvek z citovaných ustanovení. Už z tohto\ndôvodu neobstojí výhrada žalobcu, že žalovaná neskúmala jeho nárok na starobný dôchodok podľa §\n132 zákona č. 100/1988 Zb., keďže mu podľa neho žiaden nárok nemohol vzniknúť. Mohol mu vzniknúť\nlen nárok na zohľadnenie skoršieho dôchodkového veku, ktorý sa mu podľa § 274 zákona č. 461/2003\nZ. z. zachoval aj podľa tohto zákona.\n\n11. Skorší dôchodkový vek podľa cit. § 132 zákona č. 100/1988 Zb. bol viazaný na určité trvanie výkonu\nslužby. Zo znenia § 130 ods. 1 cit. zák. je však zrejmé, že pojem „služba“ je legislatívnou skratkou\npre službu vojaka z povolania (resp. vojaka počas činnej služby rovnako zabezpečeného, príslušníka\nZboru národnej bezpečnosti alebo zboru nápravnej výchovy, porov. leg. skratku v § 129 cit. zák.). To\nisté plynulo aj z § 120 ods. 1 a § 122 zákona č. 121/1975 Zb. účinného do 31. decembra 1988, podľa\nktorého sa do I. a II. kategórie funkcií zaraďovala len služba vojakov z povolania. Z toho vyplýva, že\nnárok na skorší dôchodkový vek mohol podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. vzniknúť a podľa § 274\nzákona č. 461/2003 Z. z. sa zachovať len vtedy, ak poistenec aspoň 20 rokov vykonával službu vojaka\nz povolania. Žalobca v prerokúvanej veci opakovane vytýka žalovanej nesprávne započítanie obdobia\nod 1. januára 1986 až do 14. júla 1990 ako výkon služby v II. kategórii funkcií. Zo zisteného skutkového\nstavu je však zrejmé, že či už sa toto obdobie služby vojaka z povolania započíta do I. alebo II. kategórie\nfunkcií, nedosiahne táto služba 20 rokov požadovaných v citovanom ustanovení. Inak povedané, pre\nrozhodnutie žalovanej v prerokúvanej veci nebolo rozhodné, ako sa má zaradiť toto sporné obdobie,\npretože by to samo osebe na dôchodkový vek žalobcu nemalo žiaden vplyv. To isté potom platí podľa\ncit. § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., v ktorom sa na základe cit. § 14 ods. 4 výkon služby v I. kategórii\nfunkcií započíta ako zamestnanie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). V dôsledku toho tak neprichádza\ndo úvahy použitie § 21 ods. 1 písm. a) cit. zák., ktoré je viazané na dosiahnutie 15 rokov zamestnania\nuvedeného v § 14 ods. 2 písm. a) cit. zák. Zamestnanie podľa § 14 ods. 2 písm. b) až h) sa zvýhodňovalo\naž podľa § 21 ods. 1 písm. c) cit. zák., podľa ktorého však viedlo len k dôchodkovému veku len za\npredpokladu, že v ňom občan získal 20 rokov. Ako už bolo uvedené, žalobca túto dobu zamestnania\nnezískal službou vojaka z povolania a zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by zamestnanie,\nktoré vykonával od 1. decembra 1997 do 31. decembra 1999 (teda po prepustení zo služobného pomeru\nvojaka z povolania), bolo zaradené medzi zamestnania uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č.\n100/1988 Zb. Žalobca tak nezískal potrebných 20 rokov zamestnania v I. pracovnej kategórii, ani pokiaľ\nby sa mu do nej započítala celá doba služby vojaka z povolania v I. aj v II. kategórii funkcií.\n12. Podstatná časť námietok v kasačnej sťažnosti sa však týka spôsobu započítania jeho štúdia na\nvojenskom gymnáziu od 1. septembra 1975 do 21. júna 1979. Pre poriadok treba poznamenať, že tunajší\nsúd sa vo svojej judikatúre už opakovane a podrobne zaoberal povahou štúdia na vojenských stredných\nškolách (porov. napríklad rozsudky sp. zn. 7 Sk 23/2020 alebo 7 Sk 14/2021). Formulácie sťažnostných\nnámietok však svedčia o viacerých pretrvávajúcich mylných interpretáciách právnej úpravy, a preto\nkasačný súd zopakuje svoje podstatné argumenty. V čase, kedy žalobca študoval na vojenskom\ngymnáziu, bolo jeho postavenie upravené zákonom č. 168/1968 Zb. o gymnáziách. Podľa § 1 ods.\n1 cit. zák. sa gymnáziá zriaďujú na zvýšenie úrovne stredoškolského vzdelania a vzťahovali sa na\nne podľa § 3 právne predpisy platné pre stredné všeobecnovzdelávacie školy [t. j. § 12 a ďalšie\nzodpovedajúce ustanovenia zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon)].\nPodľa § 4 sa § 1 a 3 tohto zákona primerane vzťahovali aj na vojenské stredné školy poskytujúce úplné\nstredné všeobecné vzdelanie; postupnú premenu týchto škôl na gymnázií malo vykonať ministerstvo\nnárodnej obrany. Na vykonanie tohto ustanovenia vydal minister národnej obrany rozkaz č. 5 z 25.\nmája 1968 o zriadení vojenských gymnázií. V čl. 1 tohto rozkazu počínajúc školským rokom 1968/1969\nzriadil z doterajších vojenských škôl Jána Žižku z Trocnova vojenské gymnáziá Jána Žižku z Trocnova.\nPoslední absolventi týchto vojenských škôl mali ukončiť štúdium v školskom roku 1970/1971. Citované\nustanovenia tak vyvracajú tvrdenie žalobcu, že zákon č. 168/1968 Zb. sa na vojenské gymnázií\nnevzťahoval.\n13. Rovnako však toto tvrdenie nie je pravdivé ani ohľadom zákona č. 186/1960 Zb. Podľa § 36 ods. 1\ncit. zák. sa totiž na vojenské školy, ktoré poskytujú stredné vzdelanie, vzťahovali primerane vymenované\nustanovenia citovaného zákona. Vzťahoval sa na ne § 12 cit. zákona o strednej všeobecnovzdelávacej\nškole, ale aj napríklad aj § 21 ods. 2, ktorý dovoľoval zriadiť strednú všeobecnovzdelávaciu školu ako\ninternátnu školu, ktorá žiakom okrem vzdelávania poskytovala aj celodennú výchovnú a materiálnu\nstarostlivosť (§ 21 ods. 1). Tieto ustanovenia pritom na základe odkazu v § 4 zákona č. 168/1968 Zb.\nvzťahovali aj na vojenské gymnáziá. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 186/1960 Zb. bolo ministerstvo národnej\nobrany oprávnené ustanoviť podrobnosti o týchto školách. Citovaná právna úprava bola s účinnosťou\nod 1. septembra 1978 nahradená zákonom č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a\nstredných škôl. Dovtedajšiu úpravu § 36 zákona č. 186/1960 Zb. prebral § 46 cit. zákona č. 63/1978 Zb.,\npodľa ktorého sa na vojenské školy, ktoré poskytujú úplné stredné vzdelanie, vzťahovali okrem iného\naj ustanovenie § 8 o gymnáziu alebo ustanovenie § 28 ods. 1 o zriaďovaní stredných škôl ako škôl s\ncelodennou výchovou alebo ako internátnych škôl. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 63/1978 Zb. vojenské\nstredné školy riadilo Federálne ministerstvo národnej obrany, ktoré podľa § 46 ods. 3 vykonávalo voči\nnim pôsobnosť, ktorú mali ministerstvá školstva republík alebo iné štátne orgány vo veciach stredných\n\nškôl. Ustanovenie § 53 zákona č. 29/1984 Zb., na ktoré žalobca odkazoval, nadobudlo účinnosť až 1.\nseptembra 1984, a preto sa na jeho štúdium na gymnáziu vôbec nemohlo vzťahovať. To isté platí aj pre\nžalobcom citovaný § 2 ods. 3 zákona č. 3/1993 Z. z., ktorý v čase tohto štúdia vôbec nebol účinný.\n14. Federálne ministerstvo národnej obrany v rámci svojho oprávnenia podľa § 36 ods. 2 zákona č.\n186/1960 Zb. v spojení s § 4 zákona č. 168/1968 Zb., ako aj § 46 ods. 3 zákona č. 63/1978 Zb.\nupravovalo postavenie žiakov vojenských gymnázií, a túto úpravu zhrnulo v pomôcke „Postavenie, práva\na povinnosti žiakov vojenských stredných škôl“ z 30. apríla 1970 (Škol-51-11/s) s neskoršími doplnkami,\núčinnej až do 31. augusta 1979. Podľa čl. 1 tejto pomôcky v Československej ľudovej armáde sú zriadené\ndva druhy výberových, internátnych stredných škôl s názvami: a) vojenské gymnázium, b) vojenská\nstredná odborná škola. Podľa čl. 5 sa prijatím na vojenské gymnázium žiaci stávali príslušníkmi týchto\nškôl, avšak neboli vojakmi v základnej službe (čl. 6). V 4. ročníku sa mali podrobiť odvodu a vojenskú\nzákladnú službu mali nastúpiť dňom nástupu na vojenskú (vysokú) školu alebo do nadstavbového kurzu\n(čl. 7). Čl. 11 určoval povinnosti týchto žiakov, medzi ktoré patrilo dodržiavať a plniť rozkazy a nariadenia\nnadriadených, dodržiavať zásady vojenskej a občianskej disciplíny, prejavovať úctu, pocty, pozdravy, a\nnosiť predpísanú rovnošatu; žiaci vojenského gymnázia mohli nosiť cez prázdniny civilný odev. Vojenské\npredpisy platili len pre žiakov 3. a 4. ročníka vojenskej strednej odbornej školy, nie pre žiakov vojenského\ngymnázia. Podľa čl. 12 mali žiaci dodržiavať denný poriadok školy, nie vojenské poriadky. Tento predpis\ntak svojím obsahom nijako zásadne nepresahoval úpravu, na ktorú bolo oprávnené ministerstvo školstva\npre (nevojenské) stredné školy. Povinnosť žiakov vojenských stredných škôl rešpektovať tieto predpisy\nsa nezakladala na ich vojenskej podriadenosti, ale rovnako ako u žiakov nevojenských stredných škôl\nna povinnosti rešpektovať zákon a jeho vykonávacie predpisy.\n15. Uvedená úprava zodpovedala aj úprave vojenskej služby podľa Branného zákona. Podľa § 20 ods.\n1 a 3 Branného zákona mali vojaci služobnú povinnosť, teda povinnosť včas nastúpiť a vykonávať\nvojenskú činnú službu (odsek 2), a to osobne podľa svojich schopností. Podľa § 20 ods. 4 Branného\nzákona vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností podľa odseku 2, sú vojakmi v činnej službe, ostatní\nvojaci sú vojakmi mimo činnej služby. Ako už správne uviedol už správny súd, žiadna z vojenských\nčinných služieb vymenovaných v § 20 ods. 2 nezahŕňa štúdium na vojenskom gymnáziu. Okrem toho\nje však z § 20 ods. 1, 3 a 4 zrejmé, že vojenskú službu v zmysle Branného zákona mohol vykonávať\nlen vojak. To dosvedčuje aj § 2 ods. 2 cit. zák., podľa ktorého sa vojakmi rozumejú osoby, ktoré boli\nodvedené (§ 15 ods. 1) a majú služobnú povinnosť (§ 20). Zo znenia tohto ustanovenia je zasa zrejmé,\nže žiadnu osobu nebolo možné považovať za vojaka skôr, než bola odvedená; samotný vznik brannej\npovinnosti (§ 5), ba ani odvodnej povinnosti (§ 10) z osoby nerobili vojaka. Preto sa žalobca mýli vo\nsvojich úvahách, že sa za vojaka považoval už dňom vzniku odvodovej povinnosti. Podľa § 10 ods. 1\nBranného zákona totiž odvodná povinnosť spočíva len v povinnosti podrobiť sa najskôr zápisu (§ 15\nods. 1) a potom odvodu. Podľa § 15 ods. 2 Branného zákona sa až pri samotnom odvode rozhodovalo\no povinnosti brancov na vojenskú činnú službu podľa zistenej spôsobilosti. Až okamihom odvedenia\nvznikala služobná povinnosť (§ 21 ods. 1), teda povinnosť vykonávať vojenskú činnú službu (§ 20 ods.\n1 a 2). Avšak ani to, že osoba bola odvedená a stala sa vojakom, neznamenalo, že ihneď vykonávala\nvojenskú činnú službu. To plynie zo znenia samotného § 20 ods. 4, ktoré jasne hovorí, že aj vojaci\nmimo činnej služby sú vojakmi. Pokiaľ teda z citovanej služobnej pomôcky vyplývalo, že žiaci vojenských\ngymnázií sa podrobovali odvodu vo 4. ročníku, takisto to neznamenalo, že by tým okamihom nastupovali\nvojenskú činnú službu. Podľa § 27 ods. 2 a § 28 ods. 3 Branného zákona sa základná a náhradná služba\npočítali až odo dňa ich skutočného nastúpenia. Pritom práve vykonanie základnej (náhradnej) služby\nje predpokladom prijatia napríklad do služobného pomeru vojaka z povolania (§ 24 ods. 1 zákona č.\n76/1959 Zb. o niektorých služobných pomerov vojakov v znení neskorších predpisov). Názor správneho\nsúdu, že obdobie štúdia žalobcu na vojenskom gymnáziu nemožno považovať za vojenskú činnú službu,\ntak zodpovedá citovaným ustanoveniam zákona.\n16. V dôsledku toho ale nemožno na toto obdobie uplatniť ani ustanovenie § 168 ods. 2 vyhlášky č.\n128/1975 Zb. účinnej od 1. januára 1976, podľa ktorého sa doba vojenskej činnej služby konanej pred\nprijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak\nz povolania prvýkrát ustanovený. Pretože § 168 ods. 2 vyhlášky č. 149/1988 Zb. účinnej od 1. januára\n1989 ustanovoval to isté, nebolo pre žalobcu výhodnejšie a neprichádzalo do úvahy jeho použitie na\nzáklade § 170 zákona č. 100/1988 Zb. Žalobca sa v prerokúvanej veci dovolával ešte použitia ustanovení\nplatných pre osoby pripravujúce sa budúce povolanie. Podľa § 141 ods. 6 vyhlášky č. 102/1964 Zb.,\nktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení účinný do 31. decembra 1975 (teda v prvých štyroch\nmesiacoch štúdia žalobcu), sa totiž aj pri započítavaní dôb do kategórií funkcií vojakov z povolania\nmali obdobne použiť § 1 až 3 tejto vyhlášky. Podľa § 2 ods. 1 cit. vyhl. sa doba učebného pomeru\nučňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie posudzovala ako doba zamestnania\n\ntejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne vykonáva odborný výcvik učňa na\npracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie. Podľa\n§ 2 ods. 2 cit. vyhl. ustanovenie predchádzajúceho odseku platilo obdobne aj pre osoby pripravujúce\nsa na vykonávanie zamestnania mimo učebného pomeru. Žiakov vojenských gymnázií však nebolo\nmožné považovať za učňov. Učebný pomer sa totiž podľa § 217 a nasl. Zákonníka práce č. 65/1965\nZb. v znení účinnom až do 1. januára 1989 považoval za osobitný druh pracovnoprávneho vzťahu,\nteda za zamestnanie; to napokon vyplývalo aj zo znenia § 6 ods. 1 prvého bodu zákona č. 101/1964\nZb. (účinného do 31. decembra 1975), ktorý pracovný a učebný pomer kládol na roveň zamestnaniu.\nTakýto pracovný (učebný) pomer však nebolo možné založiť k ozbrojeným silám. Na žiakov vojenských\nstredných škôl by tak bolo možné použiť nanajvýš ustanovenie § 2 ods. 2 cit. vyhlášky a považovať ich\nza osoby, ktoré sa na zamestnanie pripravujú mimo učebného pomeru.\n17. Aj keby však kasačný súd akceptoval takýto výklad, žalobcovi by sa takto mohli započítať do I.\nkategórie funkcií len štyri mesiace (od 1. septembra do 31. decembra 1975), čím by obdobie jeho služby\nv I. a II. kategórii dosiahlo len 18 rokov a 8 mesiacov, teda stále menej než 20 rokov potrebných podľa\n§ 132 ods. 1 písm. a) alebo b), prípadne § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. Vyhláška č.\n128/1975 Zb. účinná od 1. januára 1975 totiž v § 12 upravovala len započítanie učebného pomeru\nučňa a pracujúceho, ktorý sa na výkon povolania pripravuje zaškolením. Ustanovenie § 168 ods. 3 cit.\nvyhlášky, ktoré upravovalo započítavanie dôb zamestnania do kategórií funkcií vojakov z povolania,\nvšak už neodkazovalo na § 12, ale len na § 13 cit. vyhlášky, ktorý upravoval započítanie doby výkonu\nfunkcií určitých funkcionárov. Odhliadnuc od toho, že podľa vyššie uvedených ustanovení dobu štúdia\nna vojenskej škole nie je možné považovať za vojenskú činnú službu, žalobcovi by nič nepriniesli ani\nustanovenia § 9 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 100/1988 Zb., na ktoré poukazoval. Podľa týchto\nustanovení sa ako náhradné doby započítavajú doba služby v československých ozbrojených silách,\npokiaľ nie je započítaná v službe vojakov z povolania, a doba inej vojenskej služby. Podľa § 18 ods. 2\nzákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom do 31. mája 1992 sa náhradné doby započítavali do I. alebo\nII. pracovnej kategórie, len ak boli obklopené dobami výkonu práce. To znamená, že takéto započítanie\nprichádzalo do úvahy len vtedy, ak žalobca tak pred, ako aj po náhradnej dobe pracoval v zamestnaní I.\nalebo II. kategórie. Štúdium na vojenskom gymnáziu však žalobca začal 1. septembra 1975 po skončení\npovinnej školskej dochádzky, takže predtým nevykonával prácu zaradenú do I. alebo II. kategórie.\nPreto by mu do tejto pracovnej kategórie nemohlo byť započítané ani obdobie jeho štúdia, aj keby sa\npovažovalo za náhradnú dobu a aj keby po nej nasledovalo zamestnanie (funkcia) I. kategórie; také\npovažovanie však beztak odporuje § 8 ods. 1 písm. e) cit. zák., ktoré takéto štúdium považovalo za\nzamestnanie. Ani aplikácia zákona č. 121/1975 Zb. by pre žalobcu neviedla k inému výsledku, keďže\njeho ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 12 ods. 2 a § 10 ods. 1 písm. d) v zásade\nzodpovedajú citovaným ustanoveniam zákona č. 100/1988 Zb.\n18. Námietka žalobcu, že mu žalovaná neoprávnene nezohľadnila dobu štúdia na vojenskom gymnáziu\nako dobu zamestnania, navyše nemá v tomto štádiu konania ani miesto. Dĺžka (celkového) obdobia\ndôchodkového poistenia je podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jednou z premenných, ktoré\nvstupujú do výpočtu sumy starobného dôchodku. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa potom\nza obdobie dôchodkového poistenia považuje aj doba zamestnania získaná podľa predpisov účinných\ndo 31. decembra 2003. Podľa § 6 ods. 1 štvrtého bodu zákona č. 101/1964 Zb. účinného do 31. decembra\n1975, ale aj podľa § 10 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. sa doba štúdia na školách potrebná na\nprípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky považuje za dobu zamestnania, a tým aj\nza obdobie dôchodkového poistenia na účely § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. V tu prerokúvanej veci však\nžalovaná nepristúpila k výpočtu sumy starobného dôchodku, ale zaoberala sa len otázkou, či žalobca\ndosiahol dôchodkový vek podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré ustanovuje zachovanie nárokov z\nI. a II. pracovnej kategórie. Preto žalovanej nestačilo zohľadniť obdobie štúdia na vojenskom gymnáziu\nako dobu zamestnania, ale musela zisťovať, či ju možno zohľadniť ako dobu zamestnania (služby vojaka\nz povolania) v I. alebo II. kategórii. Z celého vyššie podaného výkladu vyplýva, že túto dobu nemožno\ntakto hodnotiť, v dôsledku čoho žalobcovi nevznikol z výkonu zamestnania alebo funkcie I. alebo II.\nkategórie nárok na skorší dôchodkový vek, ktorý by sa mu zachoval podľa cit. § 274. Keďže žalobca\ntakto ešte dôchodkový vek nedosiahol, nesplnil jednu zo základných podmienok nároku na starobný\ndôchodok podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., a tak žalovaná ani nepristúpila k výpočtu jeho\nsumy. Len čo žalobca dôchodkový vek dosiahne a uplatní si tento nárok, bude sa žalovaná zaoberať aj\nzohľadnením vyššie uvedených období ako období dôchodkového poistenia.\nIV.\nZáver\n\n19. Na základe uvedeného tak kasačný súd zistil, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n20. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca nebol vo\nveci úspešný a žalovaná síce vo veci úspech mala, no kasačný súd nezistil dôvody, aby sa jej nárok\nna náhradu trov priznal.\n21. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}