{"guid": "c50c8fab-e4dc-4cdb-a224-03cd5e4f6d63:53b2500b-27fe-4786-8987-1f80791bde87", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200313.1", "spisova_znacka": "3Svk/45/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 3Svk/45/2022 z 26. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. októbra 2023, sp. zn. 3Svk/45/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200313.1", "identifikacne_cislo": "4019200313", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2023-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce", "Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "nazov": "§ 462 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/53b2500b-27fe-4786-8987-1f80791bde87", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200313.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200313.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200313.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n3Svk/45/2022\n4019200313\n26. 10. 2023\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2023:4019200313.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a zo sudcov JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci\nžalobcu: X. T., I. Š. J. XX, XXX XX E., zast. JUDr. Viktor Mlynek, advokát so sídlom Štúrova 43, 949 01\nNitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti:\n1/ MH Invest, s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 724 530, zast. JUDr.\nAllan Böhm, advokát, so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava, 2/ Slovenská správa ciest, so sídlom\nDúbravská cesta 1152/3, 841 04 Bratislava a ďalšieho pribratého účastníka konania: SLOVENSKÝ\nVODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava, v konaní o\nsprávnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2019/020992 zo dňa 3. apríla 2019,\nkonajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného (sťažovateľ 1) a účastníka 1/ (sťažovateľ 2) proti rozsudku\nKrajského súdu v Nitre č. k. 11S/49/2019-221 zo dňa 15. februára 2022, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/49/2019-221 zo\ndňa 15. februára 2022 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrhy sťažovateľov 1 a 2 na priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti zamieta.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Mesto Nitra (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. UHA-DUaI-9658/2018-008-Ing.Dá zo\ndňa 13. júla 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 83 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len\n„stavebný zákon“) povolil časovo obmedzené predčasné užívanie stavby „Príprava strategického parku\nNitra“ aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, do 31. júla 2019. Povolenie sa týkalo\npredčasného užívania stavieb v rozsahu: SO 101 Účelová komunikácia (obchvat) úsek I, úsek II; SO\n106 Okružná križovatka „B“; SO 114 Účelová komunikácia medzi Strategickým parkom a križovatkou\n„B“; SO 115 Účelová komunikácia medzi križovatkami „B“ - „E“; SO 206 Most na komunikácii „B-E“ nad\npotokom Dobrotka; SO 303 PHS pri ÚK medzi križovatkami „B“ a „E“.\n2. Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj ako „žalovaný“)\nrozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/020992 zo dňa 3. apríla 2019 podľa § 3 ods. 5 písm. c) zákona\nč. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o\norganizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v spojení s § 32, § 46, §\n58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu.\n\n3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že žalobca nebol účastníkom predmetného konania\na stavebný úrad nemal povinnosť sa s jeho námietkami vysporiadať. Poukázal na okruh účastníkov\nkolaudačného konania podľa ustanovenia § 78 ods. 1 stavebného zákona. V súlade s § 140c ods. 8\nstavebného zákona preskúmal odvolanie žalobcu, a to v rozsahu, v akom namietal nesúlad povolenia na\nužívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Žalovaný poukázal na to, že stavebnému\nkonaniu, týkajúcemu sa povoľovanej stavby, predchádzalo posúdenie vplyvov na životné prostredie a\nnámietky sťažovateľa boli prejednané v predmetnom zisťovacom konaní.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom\n4. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadal, aby Krajský\nsúd v Nitre (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\nzrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.\n5. Žalobca namietal: (I) vecnú príslušnosť mesta Nitra rozhodovať v predmetnej veci, (II) nesplnenie\npodmienok pre aplikáciu § 32 ods. 2 stavebného zákona, (III) neposúdenie stavby v zmysle zákona č.\n24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákona o EIA“), (IV) správne orgány odignorovali povinnosť\nprerušiť konanie v prípade existencie konania o predbežnej otázke, (V) úsek cesty I/64 s napojením\nna rýchlostnú komunikáciu R1A nebol dopravne a kapacitne vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti\ncestnej premávky, (VI) stavebný úrad v konaní o vydanie stavebného povolenia nemal upustiť od\nústneho pojednávania, (VII) žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, (VIII)\nprvostupňový orgán s ním nekonal ako s účastníkom konania, (IX) prvostupňový orgán zmeškal lehotu\nna predloženie odvolania odvolaciemu orgánu, (X) arbitrárnosť rozhodnutia a (XI) nerešpektovanie\nAarhurského dohovoru.\n6. Žalovaný vo vyjadrení k jednotlivým žalobným bodom v podstatnom zotrval na svojej argumentácii\nuvedenej v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.\n7. Podaním zo dňa 15. októbra 2019 spoločnosť MH Invest, s.r.o. požiadala o vstup do konania v\npredmetnej veci. Následne podaním zo dňa 3. februára 2020 uvedená spoločnosť zaslala správnemu\nsúdu na vedomie uznesenie sp. zn. 26S/7/2019 zo dňa 26. septembra 2019, ktorým bolo zastavené\nkonanie o správnej žalobe žalobcu.\n8. Uznesením zo dňa 27. apríla 2021 správny súd pribral za účastníkov konania účastníkov\nadministratívneho konania.\n9. Účastník 1/ vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí s obsahom, dôvody v nej uvedené považuje za\nnesprávne, nedôvodné a bez opory v skutočnom skutkovom a právnom stave veci. Podľa jeho názoru\nnie je v tomto prípade možné pokračovať v súdnom konaní, pretože odpadol dôvod na jeho pokračovanie\n(§ 99 písm. g/ Správneho súdneho poriadku). Z uvedených dôvodov alternatívne navrhol, aby správny\nsúd konanie zastavil, alebo aby v súlade s § 190 Správneho súdneho poriadku správnu žalobu zamietol.\nIII.\nRozhodnutie správneho súdu\n10. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/49/2019-221 zo dňa 15. februára 2022 podľa § 191 ods. 1 písm.\ng) a ods. 3 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych\npredpisov (ďalej len „SSP“) napádané rozhodnutia zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu\nna ďalšie konanie.\n11. Správny súd v prvom rade skúmal vecnú príslušnosť správnych orgánov, pričom poukázal na § 5\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“).\nSprávny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné\nzákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom je aj zákon č. 135/1961 Zb. o\npozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej\ncestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť\npríslušných obcí. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako\nšpeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona.\nPôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí\ni cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce\nštátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. „špeciálne stavebné úrady“. V súlade s § 77 stavebného\nzákona, potom kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie, teda\n\nMesto Nitra. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný v súlade s § 3 ods. 5 písm. c) cestného zákona, a v\nzmysle § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu\nvyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci.\n12. Správny súd tiež skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, pričom mal za to, že žalobca\npodal žalobu ako zainteresovaná verejnosť. Podľa správneho súdu žalobca, ktorý bol účastníkom\nzisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra project“, mal byť účastníkom všetkých\npovoľovacích konaní ex lege (§ 24 ods. 2 zákona o EIA), a teda i konania o povolení časovo\nobmedzeného predčasného užívania časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok.\nZ administratívneho spisu je zrejmé, že stavebné orgány so žalobcom konali v stavebnom konaní o\nvydanie stavebného povolenia práve titulom toho, že bol účastníkom uvedeného zisťovacieho konania,\navšak v kolaudačnom konaní už so žalobcom ako s účastníkom konania nekonali, čo vyplýva i zo\nsamotného rozhodnutia žalovaného.\n13. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o\nsprávnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla,\nktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu\nvšeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali\n(špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade\nmožno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné\npostupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo\nvzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.\n14. Správny súd uviedol, že z § 140 stavebného zákona je zrejmé, že na toto konanie sa použijú pravidlá\nustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje\nkonkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva\núčastníkov kolaudačného konania, a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia § 14\nsprávneho poriadku. Správny poriadok má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je\nupravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom. Stavebný zákon v § 78 definuje účastníkov\nkolaudačného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením\nkonkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v\nstavebnom konaní správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/23/2017. V\npriebehu kolaudačného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby,\nvlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, a preto nemôže byť\núčastníkom kolaudačného konania v zmysle § 78 ods. 1 stavebného zákona.\n15. Pokiaľ správne orgány pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzajú striktne\nlen z § 78 ods. 1 stavebného zákona, ich postup nemožno považovať za súladný so zákonom. Z § 24\nods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných\npovoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania. Správny súd dal do pozornosti, že verejnosť\nzískava účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA automaticky aj účastníctvo v následných\npovoľovacích konaniach, akými je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie a podobne.\nZ tohto dôvodu sa v zákone o EIA priamo deklaruje, že právo dotknutej verejnosti, ktorá sa stala\núčastníkom konania podľa zákona o EIA môže byť výsledkami následných povoľovacích konaní, ich\nzmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo dotknuté. V dôsledku procesného postupu,\nktorý zvolil prvostupňový orgán vznikla situácia, že správne orgány si okruh účastníkov konania vo\nveci vydania povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby aj pred odovzdaním\na prevzatím všetkých dodávok neurčili správne, pretože nekonali s účastníkmi, ktorí boli účastníkmi\nzisťovacieho konania. Pochybenie, ktorého sa dopustil správny orgán prvého stupňa neodstránil ani\nžalovaný, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie a so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania, ale\njeho odvolanie posúdil len v rozsahu § 140c ods. 8 stavebného zákona.\n16. Správny súd zaviazal prvostupňový orgán povinnosťou správne určiť okruh účastníkov konania,\nvysporiadať sa s námietkami, ktoré budú prípadne vznesené a rozhodnúť o žiadosti stavebníka. V tejto\nsúvislosti dal správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť presne a úplne zistiť skutočný\nstav veci. S povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci súvisí i povinnosť zisťovania, či a\nk akým zmenám došlo s odstupom času od začatia kolaudačného konania, teda v jeho priebehu, až\nk rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, resp. k času, kedy bude rozhodované o odvolaní. V\npredmetnej veci je podľa súdu potrebné prihliadnuť i na to, že žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je\núčastníkom kolaudačného konania, a to v súlade s ustanoveniami zákona o EIA.\nIV.\n\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n17. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote žalovaný (sťažovateľ 1) kasačnú sťažnosť\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\n18. Sťažovateľ 1 v kasačnej sťažnosti uviedol, že:\n(I) v danom prípade neboli splnené podmienky pre súdny prieskum napadnutých rozhodnutí a správny\nsúd mal v zmysle § 99 písm. g) SSP konanie zastaviť. Žalobca napádal rozhodnutie, ktoré bolo časovo\nobmedzené do 31. júla 2019, pričom uplynutím tohto dňa stratilo účinnosť. V tejto súvislosti poukázal\nna rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžo/41/2016;\n(II) žalobcu nebolo možné považovať za účastníka kolaudačného konania. Od výkladu § 78 ods. 1\nstavebného zákona sa nemožno nijakým spôsobom odchýliť. Vo vzťahu k územnému a stavebnému\nkonaniu sú ako účastníci explicitne uvedené aj osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného\npredpisu, avšak vo vzťahu k úprave kolaudačného konania takáto právna úprava absentuje. Z toho\nje zrejmé, že úmyslom zákonodarcu bolo v nadväznosti na § 24 ods. 2 zákona o EIA upraviť okruh\núčastníkov v konaniach tak, že účastníci zisťovacieho konania budú ex lege účastníkmi len územného\na stavebného konania, nie však kolaudačného. Vzhľadom k tomu, že stavebný zákon ako lex specialis\nk správnemu poriadku explicitne vymenúva účastníkov kolaudačného konania, je v konaniach podľa\nstavebného zákona, vrátane kolaudačného konania, vylúčená aplikácia § 14 správneho poriadku.\nŽalobcovi vzniklo postavenie účastníka konania na základe § 140c ods. 8 stavebného zákona, a teda\nnebol na svojich právach ukrátený;\n(III) požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vzhľadom na ekonomické a sociálne\ndopady rozhodnutia na hospodárstvo SR.\n19. Proti rozsudku správneho súdu podal v zákonnej lehote účastník 1/ (sťažovateľ 2) kasačnú sťažnosť\npodľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n20. Sťažovateľ 2 v kasačnej sťažnosti uviedol, že:\n(I) neboli splnené podmienky pre súdny prieskum napadnutých rozhodnutí a správny súd mal konanie\nzastaviť z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Prvostupňové rozhodnutie bolo časovo\nobmedzené a uplynutím stanoveného dňa stratilo účinnosť. V tejto súvislosti sťažovateľ poukázal na\nrozsudok NS SR sp. zn. 10Sžk/11/2016, pričom k rovnakým záverom dospel správny súd aj vo veciach\nsp. zn. 26S/7/2019 a 15S/75/2019. Uvedené sťažovateľ 2, spolu so žalovaným, namietali aj v priebehu\nsúdneho konania, pričom správny súd sa s touto námietkou dostatočne nevysporiadal;\n(II) žalobca nemal a nemohol byť účastníkom tohto stavebného konania. Kolaudačné konanie totiž nie\nje konaním, ktoré má na mysli § 24 ods. 2 zákona o EIA. V tejto súvislosti sťažovateľ 2 poukázal na\ndefiníciu navrhovanej činnosti v zmysle § 3 písm. f) zákona o EIA a čl. 1 ods. 2 písm. c) smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ. Kolaudačným konaním sa nemenia fyzické aspekty\nlokality. Vymedzenie účastníctva v stavebnom zákone má prednosť pred jeho vymedzením v správnom\nporiadku. Právo účasti žalobcu v kolaudačnom konaní nezakladá ani § 140c ods. 8 stavebného zákona.\nUvedené ustanovenie žalobcovi priznáva len právo podať odvolanie, o ktorom však správne orgány\nrozhodli, a teda neboli porušené žiadne práva žalobcu. Sťažovateľ tiež poukázal na rozdiel medzi §\n80 ods. 1, § 34 ods. 1 a § 61 ods. 1 stavebného zákona, vo vzťahu k oznámeniu o začatí konania.\nNavyše, zákon o EIA neupravuje procesný postup povoľujúceho orgánu smerom k dotknutej verejnosti\nv povoľujúcich konaniach. Ak by sa teda v kolaudačnom konaní malo konať aj s účastníkmi EIA, nie je\nzrejmé, na základe akého ustanovenia by im malo byť oznámené začatie konania.\n(III) aktívna legitimácia žalobcu je daná len v prípade, že žalobca uvedie konkrétne porušenie verejného\nzáujmu v oblasti životného prostredia, čo však žalobca neurobil. Skúmaním aktívnej legitimácie sa však\nsprávny súd nezaoberal. Námietka spočívajúca v tom, že stavba, ktorá bola predmetom kolaudačného\nkonania mala byť posudzovaná podľa zákona o EIA nie je žalobný dôvod, ktorý by preukazoval dopad\nnezákonnosti na subjektívnoprávnu pozíciu žalobcu. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu\nSR sp. zn. III. ÚS 502/2015. Žalobca nezdôvodnil a nepreukázal ani to, že mu patrí postavenie dotknutej\nverejnosti podľa zákona o EIA. Žalobca nie je mimovládnou organizáciou v oblasti ochrany životného\nprostredia, a preto je zaťažený dôkazným bremenom na preukázanie postavenia dotknutej verejnosti.\n(IV) požiadal o priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z dôvodu možnosti vzniku závažnej\nmajetkovej ujmy a škody z titulu ušlých ziskov.\n21. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 1 považoval napadnutý rozsudok za vecne\nsprávny a uviedol, že keďže bol účastníkom konania podľa zákona o EIA, je automaticky účastníkom\naj kolaudačného konania. Podľa žalobcu existuje dôvodné podozrenie, že prednosta Okresného úradu\n\nv sídle kraja dostal v júli 2021 post prokuristu účastníka 1/ za odmenu. Podľa žalobcu neobstojí ani\nargument, že v priebehu súdneho konania odpadol dôvod na jeho pokračovanie v dôsledku uplynutia\ndoby, na ktorú bolo vydané prvostupňové rozhodnutie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/5/2020, 10Sžk/14/2019 a 3Sžk/6/2020. Rovnako žalobca nevzhliadol\ndôvody na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti a z kasačnej sťažnosti nevyplýva splnenie\npodmienok uvedených v § 449 SSP, čo je dôvodom na odmietnutie kasačnej sťažnosti. Alternatívne\nžalobca navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť a priznal mu právo na náhradu trov\nkonania.\n22. Sťažovateľ 1 vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2 uviedol, že sa s ňou v plnej miere\nstotožňuje a súhlasí aj s jej návrhom.\n23. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa 2 zopakoval, že ako účastník zisťovacieho\nkonania, mal byť aj účastníkom kolaudačného konania. Ďalej poukázal na návrh zákona (parlamentná\ntlač 1060), ktorý mal do zákona o EIA doplniť, že za povolenie sa nepovažuje kolaudačné rozhodnutie,\npovolenie na užívanie, ani ich zmena. Z uvedeného vyplýva, že v súčasnosti kolaudačné konanie je\npotrebné považovať za povoľovací proces. Záverom navrhol, aby kasačný súd túto kasačnú sťažnosť\nbuď odmietol, alebo zamietol.\nV.\nPosúdenie kasačného súdu\n24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil, že\nobe kasačné sťažnosti boli podané riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenými osobami (§ 442\nSSP), smerujú proti rozhodnutiu, proti ktorému sú prípustné (§ 439 SSP), majú predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodaných kasačných sťažnostiach (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že obe\nkasačné sťažnosti sú dôvodné.\n25. Kasačný súd sa v rámci posúdenia predmetnej veci zaoberal dvomi sťažnostnými bodmi, resp.\notázkami, ktoré namietali obaja sťažovatelia:\nI) či rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby\npodľa § 83 stavebného zákona, ktorého platnosť už uplynula, predstavuje spôsobilý predmet správneho\nsúdneho prieskumu a\nII) či zainteresovanej verejnosti patrí postavenie účastníka kolaudačného konania, ktorého povahu má\naj konanie o povolení predčasného užívania stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok\nstavby podľa § 83 stavebného zákona.\n26. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n27. Kasačný súd k vyššie uvedeným sťažnostným bodom uvádza:\n(I) K povinnosti správneho súdu zastaviť konanie\n28. K právnemu posúdeniu uvedeného sťažnostného bodu kasačný súd odkazuje na znenie rozsudku\nkasačného súdu sp. zn. 3 Svk 21/2021 zo dňa 30. novembra 2022, týkajúceho sa rovnakého sťažovateľa\nv obdobnej právnej veci, s ktorého závermi sa v plnej miere stotožňuje:\n„22. V prejednávanej veci mal kasačný súd z administratívneho a súdneho spisu za preukázané, že\npredmetom preskúmania zákonnosti správneho súdu bolo povolenie prvostupňového orgánu zo dňa 18.\napríla 2018 na predčasné užívanie stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby do\n31. mája 2019 a následné rozhodnutie žalovaného o odvolaní. Počas súdneho konania na správnom\nsúde preskúmavané rozhodnutie dňa 31. mája 2019 stratilo účinnosť.\n23. Podľa ustanovenia § 99 písm. g) SSP „Správny súd konanie uznesením zastaví, ak g) odpadol dôvod\nna pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c) a d)...“\n24. Ustanovenie § 99 písm. g) SSP predstavuje osobitný dôvod zastavenia správneho súdneho konania\nbez meritórneho posúdenia správnej žaloby, ktorý je podmienený odpadnutím dôvodu na pokračovanie v\nkonaní. Na rozdiel od situácií upravených v § 99 písm. c) a d) SSP, ako vyplýva už zo samotného znenia\npredmetného ustanovenia, pod odpadnutím dôvodu na pokračovanie v konaní nemožno považovať\nzrušenie napádaného rozhodnutia na základe uplatneného protestu či uplatneného mimoriadneho\n\nopravného prostriedku. Pôjde o odlišné situácie, najmä o prípady faktického zániku účinkov či už\nžalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré môžu byť spojené buď s faktickým postupom\nžalovaného orgánu verejnej správy, s vydaním rozhodnutia podľa osobitných predpisov či s uplynutím\nčasu v prípade časovo limitovaných rozhodnutí a opatrení orgánov verejného správy. Dôvod zastavenia\nsprávneho súdneho konania podľa § 99 písm. g) SSP vychádza zo samotnej podstaty správneho\nsúdnictva, ktorého rozhodovanie nemá plniť primárne akademické účely, ale má praktický zmysel poskytovať efektívnu ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb,\nktoré boli porušené alebo priamo dotknuté zákonom vymedzenou činnosťou verejnej správy, pred\nnezákonným výkonom verejnej moci (§ 2 ods. 2 SSP).\n25. Rovnako ako všetky iné ustanovenia, aj § 99 písm. g) SSP podlieha ústavnokonformnému výkladu\n(mutatis mutandis rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 142/2015 zo dňa 10.\nmarca 2015, publikované v ZNaUÚS pod č. 58/2015). Zo všetkých jeho výkladových alternatív je preto\npotrebné preferovať tú, ktorá najväčšmi vyhovuje hodnotám a princípom zakotveným v Ústave. Osobitnú\nrolu tu zohráva práve maxima obsiahnutá v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy. Inými slovami, uplatňovanie §\n99 písm. g) SSP nesmie viesť k odopretiu spravodlivosti a najmä k odopretiu prístupu k súdu takým\nfyzickým a právnickým osobám, ktoré boli ukrátené na svojich právach (osobitne na základných právach\na slobodách) postupom orgánov verejnej moci.\n26. Práve z tohto dôvodu nemožno zastaviť správny súdny prieskum takého rozhodnutia alebo opatrenia,\nktoré už zasiahlo do právnej sféry dotknutých subjektov (zasiahlo do ich subjektívnych práv a povinností,\nresp. ak tieto práva už boli realizované), i keď počas súdneho prieskumu jeho účinky zanikli. Je tomu\ntak preto, že obsah súdnej ochrany v správnom konaní sa po uplynutí účinkov žalovaného rozhodnutia\ndostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre prípadný nárok na náhradu\nškody (obdobne tiež rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 274/2018 zo dňa\n13. novembra 2018, sp. zn. III. ÚS 416/2018 zo dňa 16. januára 2019 a iné). Náhrada škody, ktorá vznikla\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy a ktorej uplatnenie je podmienené konštatovaním\nnezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (§ 3 ods. 1 písm. a) v spojení s § 6 ods. 1 zákona č.\n514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov), je pritom rovnako základným právom fyzických a právnických osôb (čl. 46 ods. 3 Ústavy).\n27. Zastaviť správne súdne konanie s odkazom na § 99 písm. g) SSP nemožno ani vtedy, ak je na\npokračovaní súdneho prieskumu daný verejný záujem explicitne garantovaný/chránený právom, i keď\núčinky napadnutého rozhodnutia správneho orgánu počas súdneho prieskumu pominuli (rozhodnutia\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 529/2019 zo dňa 19. januára 2021, sp. zn. I. ÚS\n380/2019 zo dňa 13. júla 2021 a iné).\n28. V preskúmavanej veci ide nepochybne o situáciu, kedy na základe povolenia na predčasné\nužívanie stavby došlo aj k realizácii práv týmto rozhodnutím povolených (práva užívať stavbu), a\nteda došlo aj k prípadnému zásahu do žalobcom namietaného práva na životné prostredie. Ústavný\nsúd v takomto prípade práve u zainteresovanej verejnosti jasne v náleze č. k. III. ÚS 418/2018-41\nzo dňa 29. januára 2019 uviedol, že „ak už dané subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v\ndôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu,\npretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia\nsa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou je vytvorenie základu pre náhradu škody\npodľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o\nzmene niektorých zákonov.“ Ak má zainteresovaná verejnosť podozrenie, že štát resp. jeho orgány\nv konkrétnom prípade postupujú v rozpore s ústavnými požiadavkami podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy\nSR, má v zmysle ustanovení SSP možnosť obrátiť sa na nezávislý súd, ktorý predmetné konanie\npodrobí súdnemu prieskumu. Žalobca ako zainteresovaná verejnosť sa v okolnostiach prejednávanej\nveci domáhal ochrany práva na priaznivé životné prostredie, teda zastupoval verejný záujem. Verejný\nzáujem na preskúmaní negatívneho zásahu do životného prostredia existuje a pretrváva v okolnostiach\ndanej veci aj po časovom uplynutí povolenia. Kasačný súd v súvislosti s touto námietkou žalovaného\npreto uvádza, že správny súd konal v súlade so zákonom, ako aj s už ustálenou rozhodovacou činnosťou\nústavného ako aj kasačného súdu, keď konanie v tejto veci bez ďalšieho nezastavil.\n29. Ak žalovaný v kasačnej sťažnosti poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu zo dňa 24. januára\n2018, sp. zn. 10Sžk/11/2016, išlo práve o také rozhodnutie, ktorého závery boli následne vyššie\n\ncitovanými rozhodnutiami ústavného súdu zrušené ako neústavné a došlo v tejto otázke k ustáleniu\njudikatúry tak ako je uvedené v bodoch 24 - 28 tohto rozhodnutia.“\n(II) K účastníctvu zainteresovanej verejnosti v kolaudačnom konaní\n29. V rámci posúdenia predmetnej otázky kasačný súd, rovnako ako v bode 28. odôvodnenia, odkazuje\nna rozsudok kasačného súdu sp. zn. 3 Svk 21/2021 zo dňa 30. novembra 2022, s ktorého závermi sa\nv plnej miere stotožňuje:\n„30. Správny súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru, že správne orgány postupovali v rozpore so\nzákonom, ak pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzali striktne len z § 78 ods.\n1 stavebného zákona, keďže z § 24 ods. 2 zákona o EIA vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú\núčastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania.\n31. Podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených\nv tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo\njej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva\nz osobitného predpisu (pozn. kasačného súdu: pojem „dotknutá verejnosť“ je totožný s pojmom\n„zainteresovaná verejnosť“).\n32. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník\nstavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Podľa § 78 ods.\n2 stavebného zákona ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred\ndokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla\ndotýkať.\n33. Ako vyplýva z citovaných ustanovení, zákon o EIA stanovuje, že zainteresovaná/dotknutá verejnosť,\nktorá bola účastníkom konania podľa zákona o EIA (postup podľa odseku 3 alebo odseku 4), je následne\nex offo účastníkom v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene. Jedným zo zákonov,\nktorý upravuje následné povoľovacie konania, je aj stavebný zákon. Stavebný zákon zainteresovanej\nverejnosti výslovne priznáva postavenie účastníka konania v územnom konaní (§ 34 ods. 1 stavebného\nzákona) ako aj v stavebnom konaní (§ 59 ods. 1 stavebného zákona). Na rozdiel od územného a\nstavebného konania, stavebný zákon v kolaudačnom konaní zainteresovanej verejnosti postavenie\núčastníka konania nepriznáva, keď v § 78 ods. 1 uvádza, že účastníkmi kolaudačného konania sú\nstavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená\n(účastníctvo by bolo možné prípadne podľa § 78 ods. 2 stavebného zákona, ale v prejednávanom\nprípade nebolo preukázané a ani tvrdené, že išlo o zmenu stavby). Dochádza tak k významovému stretu\ndvoch zákonov, pričom úlohou správneho súdu v danom prípade bolo vyložiť oba tieto zákony v súlade\ns požiadavkami na výklad práva uvedenými v čl. 3 a 4 Civilného sporového poriadku v spojení s § 5 ods.\n1 SSP za použitia jednotlivých výkladových metód a odôvodniť svoj záver.\n34. Správny súd v napadnutom rozsudku bez bližšieho odôvodnenia prijal jednoznačný záver, že za\n„povoľovacie konanie“ v zmysle zákona o EIA je potrebné považovať aj konanie kolaudačné, a preto\nsa ustanovenie § 24 ods. 2 zákona EIA použije prednostne pred ustanovením § 78 ods. 1 stavebného\nzákona.\n35. Pre posúdenie správnosti tohto záveru kasačný súd ustálil východiská, z ktorých ustanovenie §\n24 ods. 2 zákona o EIA vychádza. Základ účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa\nživotného prostredia je daný v Dohovore o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom\nprocese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“)\nako aj v Smernici č. 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na\nživotné prostredie (ďalej len „Smernica EIA“). Aarhuský dohovor (čl. 6 a čl. 9) a smernica o EIA (čl.\n11) stanovujú, že v administratívnych konaniach, v ktorých prebieha povoľovanie činností, musí byť\nzainteresovanej verejnosti umožnené byť účastníkom konaní o povolení týchto činností a následne im\nmusí byť umožnené aj právo podať žalobu na súd proti týmto rozhodnutiam.\n36. Aarhuský dohovor a tiež Smernica o EIA práva verejnosti na účasť v administratívnom alebo\nsúdnom konaní viažu na „povolenie činností/projektov“. Smernica o EIA, ktorá je implementovaná\ndo slovenského právneho poriadku, „povolenie“ definuje ako rozhodnutie príslušného orgánu alebo\n\norgánov, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať projekt (čl. 1 ods. 2 písm. c) Smernice EIA) a pojem\n„projekt“ definuje ako realizáciu stavieb alebo iných zariadení alebo plánov, iné zásahy do prírodného\nprostredia a krajiny, vrátane ťažby nerastných surovín (čl. 1 ods. 2 písm. a) Smernice EIA). Uvedené\ndefinície Súdny dvor Európskej únie (ďalej ako „SD EÚ“) vo svojej rozhodovacej činnosti konkretizuje\ntak, že napr. predĺženie existujúceho povolenia na prevádzku letiska nie je možné bez realizácie stavieb\nalebo zásahov meniacich fyzickú realitu dotknutej krajiny kvalifikovať ako „projekt“ v zmysle článku 1\nods. 2 Smernice EIA (rozhodnutie SD EÚ C-275/09, Brussels Hoofdstedelijk Gewest and others, bod\n24) alebo, že pokračovanie v prevádzke existujúcej skládky je „povolením“ v zmysle článku 1 ods. 2\nsmernice EIA len vtedy, ak toto rozhodnutie povoľuje zmenu alebo rozšírenie zariadenia alebo miesta\nprostredníctvom prác či zásahov meniacich ich fyzický stav, ktoré môžu mať podstatný nepriaznivý vplyv\nna životné prostredie (rozhodnutie SD EÚ C-121/11, Pro-Braine and Others, bod 31).\n37. Rovnako zákon o EIA v § 3 písm. j) povolenie definuje ako rozhodnutie povoľujúceho orgánu\nvydané v povoľovacom konaní, ktoré oprávňuje navrhovateľa realizovať navrhovanú činnosť alebo\nzmenu povolenej navrhovanej činnosti. Ako „činnosť“ definuje zákona o EIA, v zhode so Smernicou EIA,\nrealizáciu stavieb, iných zariadení, realizačný zámer alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do\nkrajiny meniaci fyzické aspekty lokality vrátane ťažby nerastnej suroviny (§ 3 písm. f/ zákona o EIA).\n38. V zmysle citovaných ustanovení Aarhuského dohovoru, Smernice EIA, zákona o EIA a rozhodovacej\npraxe SD EÚ kasačný súd ustálil, že účasť verejnosti na rozhodovaní a jej prístup k súdu je potrebné\nspájať len s tými povoľovacími konaniami, ktorých výsledkom je povolenie na realizáciu prác či zásahov\nmeniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny (navrhovaná činnosť). Inak povedané, ak napr.\nstavba elektrárne podlieha posudzovaniu na základe zákona o EIA, povoľovacími procesmi, ktoré na ňu\nnadväzujú, budú len tie konania, ktoré oprávňujú túto stavbu realizovať a nie iné konania, ktoré by mohli\nsúvisieť s prevádzkou samotnej elektrárne, ktoré už ale nie sú fyzickou realizáciou stavby a nezasahujú\ndo stavby či krajiny.\n39. Použijúc takto zadefinované východiská kasačný súd posúdil, akú povahu má kolaudačné povolenie\nalebo povolenie na predčasné užívanie stavby (spoločné ustanovenia § 76 až 84 stavebného zákona,\nďalej spolu ako „kolaudačné povolenie/konanie“). Podľa kasačného súdu kolaudačné povolenie, ktorým\nsa povoľuje užívanie stavby na určený účel, bez ďalšieho nie je povolením, ktorým sa povoľuje realizácia\nprác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej krajiny. Naopak, rozhodnutie o umiestnení\nstavby ako aj stavebné povolenie, ktoré kolaudačnému konaniu predchádzajú, takýmito povoleniami sú,\nkeďže stanovujú podmienky pre realizáciu prác. Ak je súčasťou kolaudačného konania aj konanie o\nzmene stavby pred dokončením, teda konanie, ktoré oprávňuje k realizácii prác, v takom prípade je aj\nkolaudačné konanie potrebné považovať za povoľovacie konanie v zmysle zákona o EIA (v súlade s §\n78 ods. 2 stavebného zákona).\n40. Ak teda podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA má dotknutá verejnosť postavenie účastníka v povoľovacom\nkonaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, kasačný súd je toho názoru, že ide len o také\npovoľovacie konania, ktoré spĺňajú definíciu „činnosti“ podľa Aarhuského dohovoru, Smernice EIA ako\naj zákona o EIA. Keďže kolaudačné konanie bez ďalšieho nie je konaním, ktorého výsledkom je vydanie\npovolenia na „činnosť“ - realizáciu prác či zásahov meniacich fyzický stav stavieb alebo dotknutej\nkrajiny, zainteresovanej verejnosti bez ďalšieho podľa zákona o EIA nevzniká postavenie účastníka\nkolaudačného konania. Záver správneho súdu o postavení žalobcu (zainteresovanej verejnosti) ako\núčastníka kolaudačného konania podľa § 24 ods. 2 zákona o EIA bez posúdenia ďalších skutočností\npreto vyhodnotil kasačný súd ako nesprávny.\n41. Uvedený záver nič však nemení na tom, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona, podľa\nktorého proti kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa zákona o EIA, má právo\npodať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad\npovolenia s obsahom rozhodnutia podľa zákona o EIA. Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto\nho podal, stáva účastníkom konania (§ 140c ods. 10 stavebného zákona). Z uvedeného vyplýva, že\nžalobca v postavení zainteresovanej verejnosti síce nemusel mať postavenie účastníka kolaudačného\nkonania, ale podaním odvolania mu toto postavenie vzniklo a následne bol aj oprávnený podať správnu\nžalobu proti rozhodnutiu o odvolaní v pozícii zainteresovanej verejnosti (§ 42 a § 178 SSP).“\n30. Zároveň vo vzťahu k námietke žalobcu, že sťažovateľ nebol riadne zastúpený svojou\nzamestnankyňou pri podávaní kasačnej sťažnosti, túto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže\n\nna č. l. 268 súdneho spisu sa nachádza splnomocnenie pre pracovníčku žalovaného na spísanie\nkasačnej sťažnosti. Rovnako žalovaný ako prílohu kasačnej sťažnosti zaslal súdu aj kópiu diplomu svojej\nzamestnankyne (č. l. 269), na základe ktorého mal kasačný súd za to, že žalovaný splnil podmienku\nzastúpenia v kasačnom konaní v zmysle § 449 ods. 2 písm. a) SSP.\n31. Kasačný súd tiež poukazuje aj na svoje ďalšie rozhodnutie sp. zn. 1 Svk 17/2021 zo dňa 21. júla\n2023, v ktorom sa s námietkami sťažovateľov vysporiadal rovnakým spôsobom.\nVI.\nZáver\n32. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačné sťažnosti sťažovateľov 1 a 2 boli dôvodné a napádaný\nrozsudok správneho súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Kasačný súd preto napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie podľa § 462 ods. 1 SSP Správnemu súdu v Bratislave, a to s odkazom na § 3 ods. 3 písm. b)\nzákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úlohou\nsprávneho súdu v ďalšom konaní bude posúdiť, či povolením na predčasné užívanie stavby nedošlo\naj k povoľovaniu samotnej realizácie stavby, teda k povoľovaniu činnosti, čo by mohlo odôvodňovať\npostavenie žalobcu ako účastníka kolaudačného konania. V opačnom prípade správny súd meritórne,\nv kontexte žalobcových námietok, preskúma rozhodnutia napadnuté správnou žalobou.\n33. V ďalšom konaní správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467\nods. 3 SSP).\n34. Návrh sťažovateľov 1 a 2 na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd zamietol\nv zmysle druhej vety § 447 ods. 2 SSP v spojení s § 188 SSP. Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu dospel\nk záveru, že požadované vydanie rozhodnutia o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti je vo\nsvojich následkoch týkajúcich sa „zmrazenia“ právnych účinkov napadnutého rozsudku správneho súdu\njednak vo svojej podstate konzumované právnymi účinkami rozhodnutia kasačného súdu o kasačnej\nsťažnosti a predovšetkým z dôvodu uplynutia doby platnosti preskúmavaných rozhodnutí správnych\norgánov, by sa aj tak následok predpokladaný § 447 SSP priznaním odkladného účinku kasačnej\nsťažnosti nemohol dostaviť.\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v senáte pomerom\nhlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}