{"guid": "c267ac47-eefe-4f0c-9ea9-781b0da39b17:a26c2807-8783-47b6-91ad-ead573cf0897", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200094.1", "spisova_znacka": "6Ssk/131/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/131/2022 z 30. 8. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. augusta 2023, sp. zn. 6Ssk/131/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200094.1", "identifikacne_cislo": "3022200094", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Matulník", "sudca_id": 981, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-matulnik-981", "datum_vydania": "2023-08-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-r", "nazov": "§ 36 ods. 1 písm. r) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-36.odsek-1.pismeno-r", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-36"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/5#paragraf-6", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-36"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a26c2807-8783-47b6-91ad-ead573cf0897", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200094.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200094.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3022200094.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/131/2022\n3022200094\n30. 08. 2023\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2023:3022200094.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nMatulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina\nTisa, v právnej veci žalobcu: U. N., nar.: XX.XX.XXXX, bytom T. B. XXX/XX, Q., právne zastúpený:\nAdvokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, Púchov, proti žalovanému\n(sťažovateľovi): Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Špitálska 8, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č. s. UPS/US1/SSZOSK/BEZ/2022/13733, Č. z.\n2022/37768 zo dňa 28.02.2022, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne, č. k. 18Sa/8/2022-83 z 05.09.2022, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalobca bol dňom 5.11.2020 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, a to na základe\npísomnej žiadosti z tohto dňa. V predmetnej žiadosti o zaradenie do evidencie žalobca čestne vyhlásil,\nže nie je zamestnancom, v pracovnom pomere alebo v obdobnom vzťahu a súčasne, že nie je\nsamostatne zárobkovo činná osoba, teda, že nie je spoločníkom obchodných spoločností, členom\npredstavenstva alebo dozornej rady akciovej spoločnosti alebo prokuristom, neprevádzkuje živnosť,\nnevykonáva činnosť podľa osobitných predpisov (napríklad zákon o daňových poradcoch, zákon o\nautorizovaných architektoch, nevykonáva poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a\nna vodných plochách podľa osobitného predpisu).\n2. Na základe podkladov zo Sociálnej poisťovne zo dňa 7.9.2021 bolo zistené, že žalobca bol\ndňa 8.7.2021 právnickou osobou - C. Q. - pozemkové spoločenstvo, elektronicky prihlásený do\nregistra poistencov a sporiteľov Sociálnej poisťovne počnúc 1.7.2021. Podľa kódu má uzavretú s\npozemkovým spoločenstvom dohodu o brigádnickej činnosti s nepravidelným príjmom. Na základe\nodpisu registrovaného subjektu z registra právnických osôb a podnikateľov (register Štatistického úradu)\nbolo zistené, že žalobca je od 10.10.2020 členom výboru spoločenstva C. Q., IČO: XX XXX XXX..\nNa základe týchto skutočností vydal dňa 28.9.2021 Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská\nBystrica rozhodnutie č. PB2/ASP/ZAM/2021/15013, ktorým žalobcu vyradil z evidencie uchádzačov\no zamestnanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný ako odvolací orgán\nrozhodnutím č. UPS/US1/SSZOSK/BEZ/2021/19764 z 11.11.2021 prvotne zrušil rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa.\n\n3. Následne Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica (ďalej aj „správny orgán prvého\nstupňa) rozhodnutím č. PB2/ASP/ZAM/2022/7285 z 5.1.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie\")\nopätovne rozhodol o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, keď konštatoval, že\nžalobca je členom výboru pozemkového spoločenstva, čo v žiadosti neuviedol. Keďže ide o zárobkovú\nčinnosť podľa osobitného predpisu, bolo podľa § 36 ods. 1 písm. r) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách\nzamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o službách zamestnanosti\")\nrozhodnuté o jeho vyradení z evidencie. Žalobca sa opätovne odvolal a žalovaný rozhodnutím Č. s. UPS/\nUS1/SSZOSK/BEZ/2022/13733, Č. z. 2022/37768 zo dňa 28.02.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie\")\nprvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca na Krajský súd v Trenčíne správnu žalobu\n(ďalej aj „krajský súd\" alebo „správny súd\"), o ktorej krajský súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm.\nd) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP\") napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. Podstata žalobných námietok žalobcu spočívala v argumentácii, že mu z titulu funkcie člena\npozemkového spoločenstva neplynie žiadna peňažná a ani nepeňažná výhoda, a preto uvedené\nnemôže byť vykladané ako zárobková činnosť. Analogicky poukázal na definíciu zárobkovej činnosti\npodľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, pričom výkon neplatenej funkcie v pozemkovom\nspoločenstve definičné znaky zárobkovej činnosti nespĺňa. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v tejto\nsúvislosti považoval za nepreskúmateľné, keďže sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho\nanalógiou so zákonom o sociálnom poistení.\n6. Krajský súd v preskúmavanom rozsudku vymedzil, že kľúčové pre posúdenie veci je vyloženie pojmu\nzárobková činnosť. Poukázal na tom, že zákon o službách zamestnanosti neposkytuje žiadnu legálnu\ndefiníciu tohto pojmu a definíciu v zákone o sociálnom poistení je možné použiť len na účely tohto\nzákona.\n7. Ďalej krajský súd poukázal na to, že v žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je\nv predtlačenom texte pri „zárobkovej činnosti podľa osobitných predpisov\" uvedený ako príklad zákon o\naudítoroch, zákon o autorizovaných architektoch, poľnohospodárska činnosť podľa osobitného predpisu.\nIde o činnosti, ktoré predstavujú tzv. slobodné povolania, resp. podnikateľské činnosti vykonávané\nna základe osobitných predpisov. Je potrebné uviesť, že výkon funkcie vo výbore pozemkového\nspoločenstva nie je vo svojej podstate činnosťou podobnou týmto príkladmo uvedeným činnostiam.\n8. Krajský súd ďalej poukázal na špecifiká tejto činnosti, keď právnická osoba - pozemkové spoločenstvo\nnie je typickým podnikateľom (aj keď môže vykazovať zisk), ale vo svojej podstate je špecifickou\nformou podielového spoluvlastníctva. S poukazom na tieto špecifiká nie je ani rozsah právomocí jej\nštatutárneho orgánu zhodný s oprávneniami štatutárneho orgánu pri právnických osobách založených\npodľa Obchodného zákonníka.\n9. K námietke žalobcu, že žalovaný sa nevysporiadal s jeho argumentáciou o analogickom použití\ndefinície zákona o sociálnom poistení, krajský súd uviedol, že žalovaný jednoducho konštatoval, že\nvýkon funkcie člena výboru je zárobková činnosť podľa osobitného predpisu ako jasnú a samozrejmú\nvec bez toho, aby cítil potrebu sa uvedeným bližšie zaoberať. Bral to ako základnú a východiskovú\naxiómu pre svoje ďalšie úvahy o tom, či pre posúdenie veci má právny význam, či z tejto činnosti pre\nžalobcu plynul alebo neplynul nejaký príjem.\n10. Krajský súd zdôraznil, že bez toho, aby bola daná východisková definícia toho, čo je potrebné\nrozumieť pod pojmom zárobková činnosť, nie je možné vec riadne posúdiť a dať odpovede na jednotlivé\nžalobcom nastolené problémy a argumenty. Nie je vecou správneho súdu, ktorý vykonáva „len\" kontrolu\nzákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, aby takúto pre rozhodnutie zásadnú otázku\n\nriešil sám a takýmto zásadným spôsobom dopĺňal rozhodovanie žalovaného. Ide o otázku, ktorá musí\nbyť primárne vyriešená v administratívnom konaní.\n11. S poukazom na uvedené správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP\na vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že jeho povinnosťou bude vyložiť pojem zárobková činnosť a\nnásledne vec posúdiť aj s ohľadom na špecifiká činnosti vykonávanej žalobcom. Je pritom potrebné, aby\nžalovaný riadne reagoval na odvolaciu námietku žalobcu ohľadne použitia analógie zákona. Bude jeho\npovinnosťou uviesť, či je možné analogicky použiť zákon o sociálnom poistení, tak ako žiada žalobca.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n12. Voči rozsudku krajského súdu podal žalovaný (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1\npísm. f), g) a h) SSP, ktorou namietal, že krajský súd porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci a odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n13. Sťažovateľ námietku porušenia práva na spravodlivý proces odôvodnil tým, že krajský súd v rozpore\ns § 139 ods. 2 SSP neuviedol jasný právny názor na predmetnú vec a neinštruoval žalovaného, ako\nmá ďalej vo veci postupovať, ale práve naopak, uložil žalovanému povinnosť vyložiť pojem zárobková\nčinnosť a následne vec posúdiť s ohľadom na špecifiká činnosti vykonávajúcej žalobcom. Sťažovateľ\npoukázal na sľub sudcu v zmysle čl. 145 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého sudca sľubuje, že bude\nvykladať zákony a uviedol, že túto kompetenciu nemôže preniesť na správny orgán, ako sa to stalo\nv predmetnej veci. Súd podľa sťažovateľa vykladá zákon priamo pre konkrétny prípad, t. j. aplikácia\nzákona v konkrétnej veci, ktorú rozhoduje súd, sa vzťahuje len na túto konkrétnu vec. Zdôraznil, že výklad\nzákona podaný ministerstvom alebo iným štátnym orgánom nie je pre súdy záväzný, ale môže mať len\norientačný charakter. Podľa neho je v súdnej praxi známych niekoľko rozsudkov Najvyššieho súdu SR,\nv ktorých je jasne uvedené, že orgány štátnej moci nemajú kompetenciu podávať výklad zákonov.\n14. Podľa sťažovateľa krajský súd vec nesprávne právne posúdil, keď zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania. Sťažovateľ poukázal, že žalobca\nosvedčuje skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov pre zamestnanie pri podávaní\nžiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žalobca pri podávaní žiadosti, ani počas\ncelej evidencie na úrade nespomenul a neuviedol, že je členom výboru pozemkového spoločenstva.\nPodľa sťažovateľa občan, ktorý je členom pozemkového spoločenstva, sa na účely zákona o službách\nzamestnanosti považuje za osobu, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa\nosobitného predpisu, ktorým je zákon o pozemkových spoločenstvách, a preto takýto občan nemôže\nbyť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.\n15. Pri zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu správne orgány\nneskúmajú výšku príjmu, ale iba samotnú existenciu právneho vzťahu podľa osobitného predpisu.\nSťažovateľ poukázal na rozdiel pri vykonávaní dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru\nalebo osobnej asistencie, ktorú uchádzač o zamestnanie môže vykonávať za podmienky, že jeho\nmesačná odmena nepresiahne v úhrne sumu životného minima. Pri iných právnych vzťahoch sa\nneskúma výška odmeny, resp. či je vôbec vyplácaná akákoľvek odmena, ale skúma sa iba samotný\nprávny vzťah.\n16. Podľa sťažovateľa je z napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa zrejmé, že žalobca bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm.\nr) bod 1 zákona o službách zamestnanosti, pričom z obidvoch rozhodnutí je zrejmé, na základe akých\núvah správne orgány rozhodli tak, ako rozhodli. Sťažovateľ má za to, že žalobca bol vecne správne a\nzákonne vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod 1 zákona o\n\nslužbách zamestnanosti, pričom žalobca činnosť člena výboru pozemkového spoločenstva Lesy Beluša\nnijak nespochybňuje.\n17. K námietke, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu sťažovateľ\nv tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/154/2018 z 27.05.2020, v\nktorom Najvyšší súd SR judikoval, s odkazom na Uznesenie Ústavného Súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2013\nzo dňa 07.08.2013, ktorým ústavný súd potvrdil názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp.\nzn. 7Sžso/34/2011 z 29. marca 2012 v obdobnej veci a z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno, že\nuchádzač o zamestnanie spĺňa podmienky zápisu do evidencie uchádzačov o zamestnanie spočíva na\nsamotnom uchádzačovi. Žalovaný nie je povinný v tomto smere vykonávať dokazovanie, ako sa to mylne\nžalobca domnieva.\n18. Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že sa s podanou kasačnou\nsťažnosťou nestotožňuje, rozsudok krajského súdu považuje za vecne správny, spĺňajúci všetky\nzákonné predpoklady a náležitosti. Žalobca má za to, že sťažovateľ nepochopil dôvod zrušenia\nnapadnutého rozhodnutia. To krajský súd nezrušil pre nesprávne právne posúdenie, ale z dôvodu\nnepreskúmateľnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Žalobca spochybnil tvrdenie sťažovateľa, že\nvydaním rozsudku malo dôjsť k akémukoľvek porušeniu práva na spravodlivý proces, sťažovateľ ani\nlen neuviedol, aké práva mali byť postupom krajského súdu porušené. Krajský súd jasne vyjadril, že\nžalovaný je povinný vysvetliť, akým spôsobom vykladá na účely správneho konania pojem zárobková\nčinnosť. Zdôraznil, že krajský súd v rámci výkonu správneho súdnictva nie je súdom skutkovým, a už\nvôbec nie je úlohou v správnom súdnictve konvalidovať a opravovať správne akty správnych orgánov,\nani dotvárať obsah a už vôbec nie odôvodnenie správnych aktov. Krajský súd bol s poukazom na závery\nprávnej vedy povinný len uviesť nedostatky rozhodnutia a inštruovať žalovaného, ktoré nedostatky sú\nzávažné a s ktorými sa musí vysporiadať, pričom účelom týchto pokynov je nasmerovať žalovaného\na priebeh ďalšieho konania, a contrario nie je teda povinnosťou krajského súdu suplovať povinnosť\nžalovaného ako správneho orgánu uviesť akékoľvek definície pojmov, na základe ktorých vydal žalovaný\nrozhodnutie. Na základe uvedeného je nesporné, že krajský súd postupoval pri vydaní rozsudku v súlade\nso všeobecne záväznými právnymi predpismi, rozsudok riadne odôvodnil a žalovaného inštruoval v\nzmysle § 139 ods. 2 SSP v súlade so zaužívanou praxou a názormi právnej vedy. Vydaním rozsudku\nnemohlo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaného, ktorý nešpecifikoval, aké jeho práva\nmali byť porušené.\n20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia žalobca uviedol, že sťažovateľ nepochopil obsah\nrozsudku krajského súdu, pretože ten sa ani právnym posúdením veci nezaoberal z dôvodu, že nie je\nmožné predložiť kvalifikované odpovede na žalobné body správnej žaloby z dôvodu, že je potrebné,\naby žalovaný klasifikoval a špecifikoval, akými kritériami sa riadi pri posudzovaní pojmu zárobková\nčinnosť. Napadnutý rozsudok krajského súdu teda nemôže byť zrušený z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci, keďže krajský súd ani len nezačal vec právne posudzovať. Žalobca však namietol\nvýklad, ktorý predostrel sťažovateľ a poukázal na to, že taký nevyplýva ani na základe gramatického\nvýkladu predmetnej normy vo vzťahu k „nevykonáva zárobkovú činnosť\", keď uzavrel, že postačuje,\nkeď osobe môže byť vyplatená odmena. Poukázal na rozdielnu povahu výkonu členstva v štatutárnom\norgáne pozemkového spoločenstva a výkon funkcie v štatutárnom orgáne kapitálovej obchodnej\nspoločnosti, pričom podstatou pozemkového spoločenstva je družiť vlastníkov pôdy a účelom je\nzabezpečenie efektívnejšej správy spoločných nehnuteľností, kdežto účelom obchodných spoločností\nje prednostne dosahovať zisk.\n21. Žalobca vo vzťahu ku kasačnému dôvodu odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu\nuviedol, že sa oboznámil s obsahom rozsudku NS SR 9Sžsk/154/2018 z 27.05.2020 a konštatoval, že\nobsah rozhodnutia, na ktoré poukázal sťažovateľ, je úplne odlišný od daného skutkového stavu. Ten sa\ntýkal SZČO a jej vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že prevádzkoval živnosť,\nktorá platne nezanikla.\n22. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobca kasačnému súdu navrhol, aby podanú kasačnú\nsťažnosť zamietol a žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.\n\nIV.\nPrávne posúdenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n23. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2\nSSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná.\n24. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. augusta 2023 (§ 137 ods. 4 v spojení\ns § 452 ods. 1 SSP).\nV.\nAplikovaná právna úprava\n25. Podľa § 36 ods. 1 písm. r) bod 1 zákona o službách zamestnanosti úrad vyradí uchádzača o\nzamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zaradenia do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie, ak pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uchádzač\no zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako nepravdivé a ktoré viedli k jeho\nzaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\n26. Podľa § 6 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona\nje občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov\no zamestnanie úradu a ktorý\na) nie je zamestnanec,\nb) nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného\npomeru12) alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného\npredpisu,13) ak v odseku 2 nie je ustanovené inak,\nc) neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,\nd) nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte Európskej únie alebo v cudzine.\nVI.\nPrávny názor kasačného súdu\n27. Predmetom kasačného konania je kasačnou sťažnosťou žalovaného napadnutý rozsudok krajského\nsúdu, ktorým z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191\nods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie a\nžalobcovi priznal právo na náhradu trov konania.\n28. Podstata argumentácie sťažovateľa spočívala v tom, že krajský súd porušil jeho právo na spravodlivý\nproces tým, že sám nevyložil pojem zárobková činnosť a v rozpore s § 139 ods. 2 druhá veta SSP (ak\nsprávny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v\nodôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.) neuviedol\njasný právny názor na predmetnú vec a neinštruoval žalovaného, ako má ďalej v konaní postupovať.\n29. S uvedenou kasačnou námietkou sa najvyšší správny súd nestotožnil. Z napadnutého rozsudku\nvyplýva, že krajský súd sťažovateľovi vytkol skutočnosť, že naplnenie pojmu „vykonáva zárobkovú\nčinnosť podľa osobitného predpisu\" výkonom funkcie člena pozemkového spoločenstva považoval za\njasnú a nespochybniteľnú vec. Podľa krajského súdu bez toho, aby bola daná východisková definícia\ntoho, čo je potrebné rozumieť pod pojmom zárobková činnosť, nie je možné vec právne posúdiť a dať\nodpoveď na žalobcom nastolené argumenty, pričom ide o otázku, ktorá má byť primárne vyriešená v\n\nadministratívnom konaní. Následne v bode 25 napadnutého rozsudku sťažovateľovi vysvetlil, čo bude\njeho povinnosťou po vrátení veci na ďalšie konanie. Kasačný súd má za to, že krajský súd sťažovateľovi\njasne formuloval, aké procesné úkony má orgán verejnej správy vykonať na odstránenie vád, ktoré boli\ndôvodom pre zrušenie rozhodnutia, tak ako vyžaduje právna teória (Pozri Správny súdny poriadok, 1.\nvydanie, 2017, Baricová, Fečík, Števček, Filová a kol.).\n30. Kasačný súd zdôrazňuje, že krajský súd nepristúpil k právnemu posúdeniu veci, keďže napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zrušil pre jeho nepreskúmateľnosť. Z uvedeného dôvodu krajský súd nemohol\nzaujať právny názor k právnej otázke súvisiacej so správnosťou postupu žalovaného a správneho orgánu\nprvého stupňa, ktorí vyradili žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Úlohou správneho súdu\npri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového\nstavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenie ich rozhodnutia.\n31. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z napadnutého rozhodnutia má kasačný súd za preukázané,\nže sťažovateľ jednoducho konštatoval, že žalobca výkonom funkcie člena výboru pozemkového\nspoločenstva vykonával zárobkovú činnosť podľa osobitného predpisu. V samotnom napadnutom\nrozhodnutí sťažovateľ zdôraznil, že podstata odvolacích námietok žalobcu spočívala v argumentácii, že\nvýkon funkcie člena pozemkového spoločenstva nenaplnila znaky pojmu zárobková činnosť a na ten\núčel rozobral zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a\nzákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Napriek uvedenému, sťažovateľ v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia neposkytol žiadnu úvahu, ako dospel k záveru, že boli naplnené znaky pojmu zárobková\nčinnosť, ktorú by krajský súd mohol následne preskúmať.\n32. Rozhodnutia správnych orgánov musia v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti,\nktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Odôvodnenie má predovšetkým presvedčiť účastníkov\no správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia s tým, že reaguje na skutkové\nokolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti,\nktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam je rozhodujúci pre posúdenie veci. Ďalej treba\nuviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré\nnavrhované dôkazy a tiež, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne\nposúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia\nhmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah.\nPrávne posúdenie musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušnú právnu normu, z ktorého správny\norgán vo výrokovej časti vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len\ncitácia príslušného právneho predpisu, ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby\núčastník konania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci. Kasačný súd\nkonštatuje, že uvedené v napadnutom rozhodnutí sťažovateľa absentuje, pretože z neho nie je zrejmé\nlogický vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci.\n33. Úlohou súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri\nzisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, respektíve nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych\norgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí. Je potrebné konštatovať, že v napadnutom\nrozhodnutí sa žalovaný relevantným spôsobom nezaoberal námietkami žalobcu spôsobom, aby boli v\nrozhodnutí náležitým spôsobom konkretizované dôvody, pre ktoré sťažovateľ uzavrel v prípade žalobcu\nvýkon zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Nepostačí jednoduché konštatovanie o existencii\nprávneho vzťahu, predovšetkým, keď § 6 ods. 1 písm. b) zákona o službách zamestnanosti vylučuje\nvýkon zárobkovej činnosti, nepojednáva teda o existencii právneho vzťahu založeného osobitným\npredpisom, ako interpretuje sťažovateľ.\n34. V súvislosti s námietkou o nesprávnom právnom posúdení veci, kasačný súd uvádza, že pod\nprávnym posúdením sa rozumie činnosť, pri ktorej správny súd podriadi skutkový a právny stav veci\npod príslušnú právnu normu. Relevantné skutkové okolnosti a právne argumenty v prejednávanej\nveci sú myšlienkovým postupom správneho súdu podradené pod hypotézu právnej normy, ktorá\nsa má v danej veci aplikovať (Baricová, J., Duditš, L. § 139 [Písomné vyhotovenie rozsudku]. In:.\nSprávny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2017, s. 717.) Krajský súd však vec\n\nmeritórne nepreskúmal z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Kasačný súd sa tak\nnezaoberal námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože ako bolo vyššie uvedené, krajský\nsúd napadnuté rozhodnutie sťažovateľa zrušil pre vadu v odôvodnení rozhodnutia a nepristúpil k\nmeritórnemu posúdeniu správnosti záverov sťažovateľa o vyradení žalobcu z evidencie uchádzačov o\nzamestnanie.\n35. Sťažovateľ v podanej kasačnej námietke uplatnil kasačný dôvod odklonu od ustálenej rozhodovacej\npraxe kasačného súdu a poukázal pritom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/154/2018\nz 27.05.2020, v ktorom kasačný súd odkázal na Uznesenie Ústavného Súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. I. ÚS 518/2013 zo dňa 07.08.2013, ktorým ústavný súd potvrdil názor Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky vyjadrený v rozsudku sp. zn. 7Sžso/34/2011 z 29. marca 2012 v obdobnej veci a z ktorého\nvyplýva: „Z ustanovenia § 34 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti nepochybne vyplýva, že uchádzač\no zamestnanie musí osvedčiť ním tvrdené skutočnosti, a teda aj skutočnosť, že nie je v žiadnom\npracovnoprávnom vzťahu ani v obdobnom pracovnom pomere, nevykonáva a neprevádzkuje žiadnu\nživnosť. Teda dôkazné bremeno, že uchádzač o zamestnanie spĺňa podmienky zápisu do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie spočíva na samotnom uchádzačovi. Žalovaná nie je povinná v tomto smere\nvykonávať dokazovanie, ako sa to mylne žalobca domnieva. Žalobca v priebehu správneho konania\nneosvedčil svoje tvrdenie uvedené v čestnom prehlásení, že ku dňu podania písomnej žiadosti o\nzaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie neprevádzkuje ani nevykonáva žiadnu živnosť.\"\nKasačný súd k uvedenej sťažnostnej námietke zastáva rovnaký názor ako uviedol v predchádzajúcom\nbode. Tomuto sťažnostnému bodu by sa kasačný súd mohol venovať v prípade, ak by krajský súd\nmeritórne preskúmal závery sťažovateľa a jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z\ndôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.\n36. S poukazom na vyššie uvedené závery má kasačný súd za to, že námietky sťažovateľa neboli\nspôsobilé spochybniť správnosť záveru krajského súdu, ktorý pre nepreskúmateľnosť zrušil rozhodnutie\nsťažovateľa. Z uvedeného dôvodu najvyšší správny súd postupom podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú zamietol.\n37. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, § 175 ods.1 SSP\nv spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal, preto mu právo na náhradu\ntrov kasačného konania kasačný súd nepriznal. Kasačný súd priznal žalobcovi voči žalovanému právo\nna úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po právoplatnosti\nrozsudku správny súd samostatným uznesením.\n38. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "18Sa/8/2022", "guid": "371f9abc-c5c8-4fc7-a7f7-0808b57b89a0:d71f09fa-a4f1-4cb6-b1fa-3d1e05c55b4d", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6537fa28-4500-43eb-9782-1d1c56316e40", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 518/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 518/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6537fa28-4500-43eb-9782-1d1c56316e40"}], "citovane_v": []}