{"guid": "be7450e7-6e87-4ad6-8769-7b2cdf1548ce:c450805b-be45-4289-8d5e-7471a443966a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200102.2", "spisova_znacka": "7Ssk/5/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/5/2022 z 13. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 13. októbra 2023, sp. zn. 7Ssk/5/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200102.2", "identifikacne_cislo": "3021200102", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2023-10-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-143.odsek-1", "nazov": "§ 143 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-143.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-143"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-2", "nazov": "§ 240 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-147.odsek-1", "nazov": "§ 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-147.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-147"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-143", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-240", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-147"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c450805b-be45-4289-8d5e-7471a443966a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200102.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200102.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3021200102.2/text", "citacie_n": 5, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/5/2022\n3021200102\n13. 10. 2023\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSSR:2023:3021200102.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej /sudca spravodajca/ a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Michala\nNovotného, v právnej veci žalobcu: Ľ. K., N.. XX.XX.XXXX, A. D. XXX, XXX XX D., proti žalovanej:\nSociálna poisťovňa ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovanej č. 11844-3/2021-BA zo dňa 24.02.2021, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/35/2021-76 zo dňa 29.09.2021 v znení opravného\nuznesenia č.k. 13S/35/2021-82 zo dňa 26.10.2021, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky p o k r a č u j e v kasačnom konaní vedenom pod sp. zn.\n7Ssk/5/2022.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/35/2021-76 zo\ndňa 29.09.2021 v znení opravného uznesenia č.k. 13S/35/2021-82 zo dňa 26.10.2021 z r u š u j e a\nvec v r a c i a Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd alebo správny súd“) napadnutým rozsudkom\nč.k. 13S/35/2021-76 zo dňa 29.09.2021 v znení opravného uznesenia zo dňa 26.10.2021, č.k.\n13S/35/2021-82, podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne ústredie č. 11844-3/2021-BA zo\ndňa 24.02.2021 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 700-0980839520GC04/20 zo dňa 09.11.2020 a vec vrátil I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. O náhrade\ntrov konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu\ntrov konania proti neúspešnému žalovanému.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym\nrozhodnutím preskúmal v intenciách zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č.\n„461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 141 ods. 1,\n§ 142 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2013, § 143 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2010, § 240 ods.\n1 v znení účinnom od 01. 04. 2017, § 240 ods. 2 zákona v znení účinnom od 01.01.2018, § 147 ods.\n1, § 147 ods. 2 v znení účinnom do 31.12.2010, § 228 ods. 3 zákona v znení účinnom do 31.12. 2010,\n§ 241 ods. 1 v znení účinnom do 29. 02.2012, ako aj zák. č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom\n\nsporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 26 ods. 1, § 27\nods. 3 v znení účinnom do 31.12.2012, § 28 ods. 1 v znení účinnom do 31.12.2012, postupom podľa\nprávnej úpravy ustanovenej v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho a dospel k záveru o\ndôvodnosti žaloby.\n3. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zákon č. 461/2003 Z. z. používa pojem\npremlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle sa môže jednať v predpise verejného práva\nlen vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré pojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že\nsprávny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie\npredpis verejného práva neobsahuje, je výrazom \"premlčanie\" fakticky mienená preklúzia, ku ktorej\nsprávny orgán prihliada z úradnej povinnosti. Vychádzajúc tak z účelu a zmyslu zákonnej úpravy\nvo vzťahu predpísania penále za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas\npri aplikácií čl. 6 Dohovoru, pokiaľ aj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie \"premlčanie\",\nobsahom zákonná úprava plynutia lehoty spĺňa znaky \"preklúzie\", z ktorých dôvodov, lehota stanovená\nna predpísanie penále v zákone o sociálnom poistení je prekluzívna, a nie premlčacia. Krajský\nsúd vychádzajúc zo záverov uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n7Sžso/27/2016 zo dňa 25.01.2018 mal za to, že penále musí Sociálna poisťovňa predpísať v lehote\nstanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie\no predpísaní penále. Uplatnením, resp. vykonaním práva v danej veci je potrebné rozumieť rozhodnutie\no predpísaní penále, ktoré je právoplatné. V prejednávanej veci bolo vydané prvé rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu o predpísaní penále dňa 02.05.2017, ktoré bolo na odvolanie\nžalobcu pre pochybenie prvostupňového správneho orgánu zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa\n24.10.2017. Následne bolo dňa 05.12.2017 vydané druhé rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu o predpísaní penále, ktoré bolo tiež na odvolanie žalobcu pre pochybenie prvostupňového\nsprávneho orgánu žalovaným zrušené rozhodnutím zo dňa 06.10.2020. Nakoniec vydal prvostupňový\nsprávny orgán tretie rozhodnutie o predpísaní penále dňa 09.11.2020. Podanie odvolania žalobcom malo\nza následok odklad právoplatnosti rozhodnutia (suspenzívny účinok). Druhostupňový správny orgán žalovaný rozhodol dňa 24.02.2021 o podanom odvolaní tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť jeho doručením žalobcovi (05.03.2021).\nPodľa názoru krajského súdu až do okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovaného\nmohlo dôjsť k uplatneniu práva predpísať penále a to tak, že Sociálna poisťovňa predpíše penále v\nlehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné (či už\nzrušené alebo následne potvrdené) rozhodnutie o predpísaní penále.\nII.\nKasačná sťažnosť žalovanej\n4. Rozsudok krajského súdu napadla žalovaná kasačnou sťažnosťou namietajúc, že krajský súd\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhla,\naby kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 13S/35/2021- 76 zo dňa 29. 09. 2021 v\nspojení s opravným uznesením, č.k. 13S/35/2021-82 zo dňa 26.10.2021 zrušil a vec vrátil krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\n5. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaná vyslovila svoj nesúhlas s právnym posúdením veci zo\nstrany krajského súdu a naďalej zotrvala na právnom názore prezentovanom v napadnutom rozhodnutí.\nNesúhlasila s názorom krajského súdu o tom, že výraz premlčanie fakticky znamená preklúziu práva,\nku ktorej má správny orgán prihliadať z úradnej povinnosti, pretože sa tým popierajú základné teórie\npráva o premlčaní a preklúzii. Teória práva jasne rozlišuje medzi inštitútom premlčania a inštitútom\npreklúzie. Uviedla, že ak by sa inštitút premlčania staval na roveň inštitútu preklúzie, potom by inštitút\npreklúzie nemal v právnom poriadku opodstatnenie. Právo predpísať poistné resp. penále nie je\nprekluzívnym ustanovením. Zákon v ust. § 147 ods. 1 v spojení s ust. § 241 ods. 1 výslovne upravuje,\nže právo predpísať poistné (resp. penále) sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, a preto\nnemožno toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení vykladať tak, ako keby bolo toto ustanovenie\nustanovením prekluzívnym (z uvedenej formulácie jednoznačne vyplýva zámer zákonodarcu, že ide\no premlčanie, nie o preklúziu). Naďalej zastávala názor, že skutočným úmyslom zákonodarcu bolo v\nust. § 147 zákona upraviť právny inštitút premlčania v pravom slova zmysle, tzn. ako kvalifikované\nuplynutie času, v dôsledku ktorého vymáhateľnosť nároku možno odvrátiť námietkou premlčania, ktorá\nje s premlčaním neoddeliteľne spätá bez ohľadu na to, či to zákon výslovne ustanovuje. Absencia\nzákonného ustanovenia v zákone o sociálnom poistení, ktorým by bolo ustanovené, že na premlčanie\n\nsa prihliada len v prípade vznesenej námietky premlčania, nemôže mať za následok prekvalifikovanie\nsamotného premlčania na inštitút preklúzie. Mala za to, že na premlčanie sa neprihliada z úradnej\npovinnosti. Premlčania práva, t. j. premlčania nároku Sociálnej poisťovne na poistné (resp. penále), sa\nmôže povinný subjekt (dlžník) dovolať len vznesením námietky premlčania. Podmienkou úspešného\nuplatnenia námietky premlčania je splnenie oznamovacej povinnosti podľa zákona o sociálnom poistení.\nÚspešným uplatnením námietky premlčania zo strany povinného subjektu nárok Sociálnej poisťovne\nna zaplatenie dlžného poisteného (penále) zaniká. Ak však povinný subjekt dobrovoľne splnil svoju\npovinnosť a premlčané poistné (penále) zaplatil, nemôže ho požadovať od Sociálnej poisťovne späť\nako bezdôvodné obohatenie. Ďalej žalovaná poukázala na slovné spojenie „právo predpísať poistné“ z\nktorého vyplýva, že pre úspešné uplatnenie práva na zaplatenie poistného je Sociálna poisťovňa povinná\ntoto poistné predpísať v zákonom stanovenej lehote. Vydaním rozhodnutia o predpísaní poistného\nSociálna poisťovňa pristupuje k uplatneniu si práva na odvedenie poistného. Mala preto za to, že\ntýmto úkonom po formálnej i materiálnej stránke Sociálna poisťovňa naplnila obsah slovného spojenia\n„predpísať poistné“ Navyše dodala, že zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ani len\nnepriamo nevyplýva, že rozhodnutie o predpísaní poistného musí v rámci plynutia premlčacej lehoty\nnadobudnúť aj právoplatnosť. Práve naopak slovné spojenie „predpísať poistné“ v premlčacej lehote\nznamená, že Sociálna poisťovňa si uplatní svoje právo na odvedenie poistného tým, že predpíše\npoistné, t. j. vydá rozhodnutie o predpísaní poistného. Na tejto skutočnosti nemení ani to, že rozhodnutie\nnenadobudlo právoplatnosť, pretože aj v prípadnom odvolacom konaní je pre posúdenie správnosti a\nzákonnosti rozhodnutia rozhodujúci právny a skutkový stav v čase vydania prvostupňového rozhodnutia,\nktoré je predmetom odvolacieho konania. Záverom žalovaná opätovne poukázala na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 10Sžsk/6/2019 zo dňa 30.06.2020 z ktorého je o. i.\nzrejmé, že „právo predpísať penále nie je postihované preklúziou práva, ale jeho premlčaním, ktoré musí\nnamietať povinný subjekt“.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti\n6. Žalobca právo vyjadriť sa k obsahu kasačnej sťažnosti nevyužil.\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n7. Podľa § 100 ods. 3 SSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony a neplynú lehoty\npodľa tohto zákona. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, alebo uplynul čas, na\nktorý sa konanie prerušilo, predseda senátu aj bez návrhu uznesením rozhodne o pokračovaní v konaní.\nAk sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.\n8. Uznesením sp. zn. 7Ssk/5/2022 zo dňa 31.01.2023 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší správny súd“) prerušil konanie o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/35/2021-76 zo dňa 29.09.2021 v znení opravného uznesenia č.\nk. 13S/35/2021-82 zo dňa 26.10.2021 z dôvodu, že senát 7S uznesením sp. zn. 9Sžsk/83/2020 zo\ndňa 30.03.2022 predložil Veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„Veľký senát“) vec, týkajúcu sa rovnakej problematiky. Vec bola vedená Veľkým senátom pod sp. zn.\n1SVs/5/2022.\n9. Kasačný súd v danej veci mal preukázané, že Veľký senát vo veci sp. zn. 1SVs/5/2022 rozhodol\nrozsudkom zo dňa 27.09.2023, čím odpadla prekážka, pre ktorú bolo konanie v prejedávanej veci\nprerušené. Z uvedeného dôvodu a z dôvodu hospodárnosti konania kasačný súd rozhodol o pokračovaní\nv konaní v predmetnom rozsudku a nevydával samostatné uznesenie o pokračovaní v konaní.\n10. Najvyšší správny súd ako súd kasačný (§ 11 písm. h) v spojení s § 438 ods. 2 SSP), na ktorý\nprešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu SR podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z.,\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, kasačnú\nsťažnosť prejednal v rozsahu námietok žalovanej bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\n\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s § 137 ods.\n4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je dôvodná.\n11. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým žalovaná potvrdila\nprvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Považská Bystrica č. 700-0980839520GC04/20 zo dňa 09.11.2020. Prvostupňovým rozhodnutím bolo žalobcovi podľa § 178 ods. 1 písm. a),\ndeviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 za obdobie apríl 2007 až december 2008 predpísané penále\nv sume 3 843,03 eur.\n12. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovaného správneho orgánu, z ktorých dôvodov ich ďalej neopakuje a len na ne\npoukazuje.\n13. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike\nvychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby\nverejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či\ntáto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb,\ndo ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho\nsúdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb\na ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom\nprávneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv\npred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná\nochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na\ndodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n14. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou\npri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom\nprieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd\nnie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta\nnezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu\na postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych\nprávach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Správny súd v konaní súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmava, či orgán štátnej správy konal a\nrozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či\nsa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení a na základe logického a rozumného\nuváženia ustálil správne svoj právny záver.\n15. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci konania o kasačnej sťažnosti skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, v spojení\ns konaním mu prechádzajúcim, najmä z toho pohľadu, či krajský súd správne posúdil zákonnosť\na správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v\nprocese súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej nepostupoval v súlade s\nprocesnými pravidlami zákonodarcom nastolenými v prvej a tretej hlave tretej časti Správneho súdneho\nporiadku, keď súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovanej, napadnutého žalobou, nevykonal v\nsúlade s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 461/2003 Z. z.\nVI.\nPrávne posúdenie kasačným súdom\n\n16. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na\nzáklade ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4\nÚstavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n17. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 v súvzťažnosti s čl. 2 ods. 2 ústavy je zabezpečenie\nmateriálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa\nprezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej\nsamosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý\njednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok.\n18. Z citovanej právnej úpravy ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti\nštátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených\nhodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej\nnormy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti\nrozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu\nprávomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím\nna to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými\nje Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho\nspoločenstva, Európskej únie.\n19. V danej súvislosti kasačný súd dáva tiež do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 341/07, v ktorom ústavný súd konštatuje: „Ústavný súd SR už v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti konštatoval, že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej\naplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie\nobsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o\nmetodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom\njednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne\nzdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych\npredpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným\nznením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného\nznenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona,\nsystematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch\nmusí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na\nracionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho\npredpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom\na účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť\nvýklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť štátnych orgánov\nzákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť\ndoslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy\nnepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\n20. Vychádzajúc z vyššie uvedeného kasačný súd zameral pozornosť predovšetkým otázke, ktorá ostala\nmedzi účastníkmi konania v posudzovanej veci spornou, a to otázke premlčania práva predpísať penále\npodľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Otázkou, či ust. § 147 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení normuje premlčanie, preklúziu a či má žalovaná na premlčanie prihliadať aj bez námietky\ndlžníka, sa zaoberal a dal na ňu odpoveď veľký senát najvyššieho správneho súdu v rozsudku sp. zn.\n1SVs/5/2022 zo dňa 27.09.2023.\n21. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu SR uvedeným rozsudkom sp. zn. 1SVs 5/2022 zo dňa\n27. septembra 2023 v právnej veci žalobcu: Y. S., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, o\npreskúmanie rozhodnutia žalovanej z 3. októbra 2018, č. 5532- 3/2018-BA a o kasačnej sťažnosti\nžalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 43 Sa 26/2018-117 z 2. marca 2020 rozhodol\n\ntak, že rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 43 Sa 26/2018-117 z 2. marca 2020 zrušil a vec vrátil\nSprávnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n22. Veľký senát najvyššieho správneho súdu v IV. časti (Posúdenie veci veľkým senátom kasačného\nsúdu) uvedeného rozhodnutia konštatoval nasledovné:\n„...Po zistení, že sú splnené predpoklady postúpenia veci v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) SSP, kasačný\nsúd vo veľkom senáte preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP), ako aj\npredchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) v medziach\nuplatnených sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP)....“\n„...Ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. predovšetkým z jazykového hľadiska jednoznačne\nnormuje, že právo predpísať poistné „sa premlčí“, a nie, že právo zaniká. Ako však naznačil už\nnajvyšší súd v rozsudku sp. zn. 7 Sžso 28/2016 a tiež generálny prokurátor vo svojom stanovisku,\nposúdenie povahy a konkrétnych účinkov takého „premlčania“ je otázkou komplikovanou, pretože v\nodvetví verejného práva neexistuje jednotná zákonná (legálna) definícia pojmu a účinkov premlčania.\nÚčinky premlčania v súkromnom práve upravuje § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého\nsa na premlčanie práva prihliadne, len ak to dlžník namietne; ani to však neplatí v spotrebiteľských\nzmluvných vzťahoch, kde premlčanie práva vedie priamo na základe zákona k jeho nevymáhateľnosti (§\n54a Občianskeho zákonníka). Podľa § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka tento zákon upravuje v zásade\nmajetkové vzťahy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, teda oblasť súkromného práva. Podobne\ndefinuje účinky premlčania aj § 388 Obchodného zákonníka, ten sa však podľa jeho § 261 vzťahuje len na\nobmedzený rozsah záväzkovoprávnych vzťahov medzi štátom a inými osobami, teda rovnako upravuje\nsúkromné právo. Už staršia doktrína a judikatúra zastávali názor, že bezmyšlienkovité prenášanie\npredpisov civilného práva do verejného práva by viedlo vôbec k nemožným dôsledkom vzhľadom\nna rozdielnu povahu a účel tohto práva (porov. Hoetzel, J. Československé správní právo. Část\nvšeobecná. Melantrich : Praha 1937, 35; k nemožnosti použiť vo verejnoprávnej oblasti súkromnoprávne\nustanovenia o premlčaní porov. všeobecne aj nález Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 11.953/29, Boh.\nadm. 9121). Neskoršia judikatúra, naopak, pripustila uplatnenie všeobecných zásad úpravy premlčania\nz občianskeho práva aj vo verejnom práve (porov. stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpjf\n58/1972, judikát R 1/1973). Podobne český Najvyšší správny súd vidí rozdiel medzi preklúziou a\npremlčaním v zásade zhodne so súkromným právom, podľa ktorého účinky premlčania nastávajú až\ntým, že sa ho povinný dovolá (porov. v tomto smere napr. rozsudok sp. zn. 5 Ads 188/2018, ods. 17,\nalebo rozsudok rozšíreného senátu sp. zn. 1 Afs 215/2014, ods. 24). Názor, že pojem „premlčanie“ sa\nmá vykladať zhodne s jeho zaužívaným súkromnoprávnym významom, vyslovil aj tamojší Ústavný súd\n(porov. uznesenie sp. zn. III. ÚS 3551/13, ods. 10)....“\n„....Ustanovenie § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. samo výslovne nehovorí, že na premlčanie možno\nprihliadať len na námietku dlžníka, alebo že by jeho účinky nastávali až tým, že sa ho dlžník dovolá.\nZároveň však podľa § 144 ods. 1 cit. zák. žalovaná predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej\nosobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume.\nCitované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto,\nže uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad citovaný § 87 ods. 1 Trestného\nzákona. To isté platí aj podľa citovaného § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vo vzťahu k predpísaniu\npenále. Poistné a penále, ktoré mala príslušná fyzická osoba alebo právnická osoba odviesť, je podľa\n§ 148 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom od 1. januára 2008 pohľadávkou Sociálnej\npoisťovne a nakladanie s nimi je upravené v § 149 až 151 cit. zák. Podľa § 151 ods. 4 však takáto\npohľadávka zaniká okrem iného odpísaním podľa odseku 2 uvedeného paragrafu. Jeden z prípadov,\nkedy žalovaná odpíše pohľadávku alebo jej neuhradenú časť, upravuje § 151 ods. 2 písm. h) cit. zák.,\nv zmysle ktorého tak žalovaná urobí na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka.\nPráve citované ustanovenie tak dostatočne jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne\nna poistnom alebo penále môže zaniknúť až potom, čo dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie\njeho vôľa namietnuť premlčanie. Až na základe takejto námietky sa žalovaná môže začať zaoberať\notázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo alebo nie; až potom, čo sa na základe takejto námietky\nrozhodnutím právoplatne uznalo, že tieto podmienky sa naplnili, môže postupom podľa § 151 ods. 3\nzákona č. 461/2003 Z. z. dôjsť k odpísaniu a tým zániku takejto pohľadávky. Ani ustanovenie § 150 ani §\n151 cit. zák. však neviažu odpísanie (a tým ani zánik) pohľadávky na samotnú skutočnosť, že uplynula\npremlčacia doba podľa § 147 ods. 1 cit. zák. Tým citované ustanovenia kontrastujú s ustanovením §\n151 ods. 2 písm. g) tohto zákona, podľa ktorého sa pohľadávka odpíše (a tým zanikne) už na základe\nsamotného uplynutia lehoty, v ktorej možno vykonať rozhodnutie, ktorým bola pohľadávka predpísaná,\na ktorú ustanovuje § 148 ods. 2 cit. zák. Ustanovenie § 151 ods. 2 g) sa pritom už podľa svojho znenia\n\ncelkom zreteľne vzťahuje len na pohľadávku, ktorá už bola právoplatne predpísaná rozhodnutím, a tak\nneprichádza do úvahy jeho použitie v konaní o jej predpísanie.\nCitované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia nielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147\nzákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie, ale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá\nlen na základe námietky dlžníka. Preto nemôže obstáť opačný právny názor vyjadrený v citovanom\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 7 Sžso 28/2016 a v stanovisku generálneho prokurátora. V prospech\ntohto výkladu ďalej svedčia tak systematické úvahy, ako aj účel, ktorý má plniť zaplatené poistné. Podľa\nuž citovaného § 225e ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. sa totiž námietka premlčania vyžaduje na\nto, aby sa zastavilo vymáhanie pohľadávky, ktoré je premlčané. Vymáhanie pohľadávky je pritom podľa\n§ 225g a nasl. cit. zák. spojené s priamym núteným zásahom žalovanej ako nositeľa verejnej moci do\nrôznych majetkových hodnôt dlžníka (povinného). Medzi ne patrí napríklad prechod práva na výplatu\nmzdy, platu, služobného príjmu, odmeny z dohody alebo iného príjmu (porov. § 225h ods. 1) z dlžníka\nna Sociálnu poisťovňu, ktorej ho platiteľ tohto príjmu musí vyplatiť (§ 225i ods. 10 cit. zák.), prípadne\npodobný prechod práva na výplatu pohľadávky z účtu, z ktorého musí banka alebo pobočka zahraničnej\nbanky odpísať peňažné prostriedok a vyplatiť ich žalovanej (§ 225j ods. 12) aj bez súhlasu povinného.\nAk treba namietnuť premlčanie na odvrátenie takto závažných následkov, o to viac je opodstatnené,\naby takúto námietku bolo treba aj na odvrátenie (právoplatného) predpísania pohľadávky, ktoré je len\npredkrokom k jej vymáhaniu.\nPrávny vzťah medzi žalovanou a poistencom v rámci jednotlivých odvetví sociálneho poistenia (§ 3\nzákona č. 461/2003 Z. z.) navyše nie je vzťahom jednostranným, z ktorého by občan (jednotlivec) mal len\npovinnosti a verejná moc len práva (nároky), akým je napr. vzťah štátu a daňovníka alebo štátu a colného\ndlžníka. Podľa § 13 tohto zákona má totiž poistenec za podmienok ustanoveným uvedeným zákonom\nvoči žalovanej nárok na nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávku garančného\npoistenia a dávku v nezamestnanosti. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) cit. zák. má povinne nemocensky\npoistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nárok na\nnemocenskú dávku zásadne len vtedy, ak do určitého obdobia zaplatili poistné na nemocenské poistenie.\nPodľa § 60 ods. 1 cit. zák. obdobím dôchodkového poistenia je obdobie povinného alebo dobrovoľného\ndôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné. Citované ustanovenia tak vo väčšej\nči menšej miere robia nárok na tieto dávky závislým od toho, či poistné bolo alebo nebolo zaplatené.\nPritom nerozlišujú, či ide o poistné premlčané alebo nepremlčané. Ak by premlčanie práva predpísať\npoistné viedlo k tomu, že nárok žalovanej naň by zanikol bez prejavu vôle dlžníka - poistenca, znamenalo\nby to, že poistné za príslušné obdobia by už nebolo možné doplatiť, pretože by nebolo možné platiť na\nzaniknutý nárok. Naopak, naviazanie týchto účinkov až na námietku premlčania dlžníka, teda na aktívny\nprejav jeho vôle, na ňom ponecháva rozhodnutie, či tieto následky nastúpia alebo nie. Vzhľadom na\nto neprichádza do úvahy ani výkladové pravidlo in dubio mitius (v pochybnostiach miernejšie), ktoré\nnachádza svoje uplatnenie najmä v jednostranných (najmä daňových a colných) vzťahoch, aj to však\nspravidla až potom, čo iné výkladové metódy nevedú k uspokojivému výsledku (porov. v tomto smere\nnapr. uznesenie sp. zn. 4 Sfk 18/2022, ale osobitne v kontexte dane z pridanej hodnoty rozsudok\nSúdneho dvora z 23. apríla 2020, C-401/18, Herst, ods. 60; podobne Melzer, F. cit. dielo, s. 205 až\n209). V poistnom vzťahu medzi žalovanou a poistencom totiž nemožno jednoznačne ustáliť, že by zánik\npráva žalovanej na poistné (preklúzia) s nemožnosťou doplatiť ho bolo pre poistenca skutočne tým\nmiernejším následkom. Iný prístup nie je odôvodnený ani okolnosťou, že žalobcom je fyzická osoba,\npretože ustanovenia § 147 ods. 1, § 151 ods. 2 písm. h) ani § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\nnerozlišujú vo svojich dôsledkoch medzi pohľadávkami voči fyzickým a iným osobám.\nKonečne, aj historický vývoj právnej úpravy odvetvia sociálneho zabezpečenia (poistenia) poskytuje\ndostatok príkladov, že medzi premlčaním a preklúziou a ich účinkami sa dôsledne rozlišuje....“\n„......Podľa už citovaného § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa premlčiava právo „predpísať“\npoistné. Predpísanie poistného je podľa cit. § 144 ods. 1 cit. zák. úkon organizačnej zložky žalovanej,\nktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Podľa § 177 ods. 5 a § 178\nods. 1 písm. a) ôsmeho bodu cit. zák. o predpísaní penále rozhoduje v nedávkovom konaní pobočka\nSociálnej poisťovne rozhodnutím (§ 210 ods. 1). V zmysle § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v\nrozhodnutí, ktorým sa ukladá povinnosť na plnenie, musí určiť lehota na plnenie. Žiadne ustanovenie\ntohto zákona neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže podľa § 213 ods. 2 cit.\nzák. uplynúť aj skôr než sa rozhodnutie stalo právoplatným (rozhodnutie teda môže byť aj predbežne\nvykonateľné). Ustanovenia § 147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom\ntakisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z\nuvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už\nvydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n\n9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím\ndesaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v\nodvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila\nskôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho\npodľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.\nNa základe uvedeného veľký senát kasačného súdu uzatvára: Premlčanie práva predpísať poistné\npodľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala\npohľadávka žalovanej na poistné a jej právo predpísať ho. Naopak, znamená to, že osoba povinná\nodviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému,\nktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky\nSociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci\nautoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.]\nmôže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm.\nh) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí\nsa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky\nžalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté. Prostredníctvom odkazu na § 147 ods. 1 v ustanovení §\n241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. sa uvedené závery rovnako vzťahujú aj na možnosť žalovanej\npredpísať penále za neodvedené poistné, z čoho napokon vychádzal aj skôr citovaný rozsudok 10 Sžsk\n6/2019. Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je\npodľa § 149 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované\nustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona“....\n23. Vo vzťahu k otázke, či by k inému záveru nemala viesť aplikácia ustanovení Správneho súdneho\nporiadku o správnej žalobe vo veciach správneho trestania Veľký senát konštatoval, cit.: „Podľa §\n194 ods. 1 SSP sa správnym trestaním rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku,\nsprávnom delikte (t. j. kárnom, disciplinárnom alebo inom správnom delikte, porov. leg. skratku v § 71\nods. 1 SSP) alebo sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Z ustanovenia § 240 zákona č. 461/2003\nZ. z. nevyplýva, že by sa neodvedenie poistného považovalo za priestupok alebo iný správny delikt,\npretože pokuty za iné správne delikty sú upravené osobitne v § 239 tohto zákona a sú zreteľne odlíšené\nod penále nadpisom celej časti aj nad príslušnými paragrafmi. Celkom zjavne nejde ani o kárny alebo\ndisciplinárny delikt, ktoré sú typické hlavne pre štátnoslužobné vzťahy (porov. napr. rozsudok tunajšieho\nsúdu sp. zn. 10 Asan 20/2020) alebo pre vzťahy v rámci samosprávnych korporácií určitých profesií\n(porov. napr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 6 Asan 12/2020). Podľa veľkého senátu však penále\nnemožno považovať ani za „sankciu za iné podobné protiprávne konanie“. Pod takou sankciou totiž\nmožno rozumieť len ujmu na majetku alebo právach zodpovednej osoby (porov. v tomto zmysle aj\nformuláciu čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky), ktorá nemá kompenzačný charakter, teda ktorej účelom\nnie je nahradiť škodu, ktorú povinný spôsobil inému, ani vrátiť neoprávnený majetkový prospech, ktorý\npovinný získal na úkor iného. Charakter sankcie za iné podobné protiprávne konanie v zmysle § 194\nods. 1 SSP tak zásadne nemajú platby, ktorých cieľom je najmä kompenzovať škodu, resp. vyrovnať\nmajetkový prospech, ktoré vznikli tým, že platiteľ poistného a iných verejných dávok svoju platobnú\npovinnosť nesplnil včas. Hoci takáto platba je viazaná na porušenie povinnosti platiť (teda tiež na\n„protiprávne konanie“), svojou povahou sa viac blíži k úroku z omeškania v súkromnoprávnych vzťahoch\n(porov. § 517 ods. Občianskeho zákonníka, prípadne § 369 Obchodného zákonníka). ....“\n„.... Ustanovenie § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. viaže penále výlučne na neodvedenie poistného a\npríspevkov na starobné dôchodkové sporenie v určenej lehote vôbec alebo v správnej výške. Podľa\ncitovaného ustanovenia je sadzba penále určená na 0,05 % denne, teda 18,25 až 18,3 % ročne, a určuje\nsa výlučne z dlžnej sumy (teda zo sumy poistného, s ktorého odvedením je povinná osoba v omeškaní).\nJeho výška je tak závislá výlučne od dlžnej sumy a trvania omeškania, ktoré sa podľa citovaného\nustanovenia končí okamihom, kedy príslušná platba dôjde na účet žalovanej alebo sa zaplatí v hotovosti,\nprípadne exekútorovi. Ide teda dôsledne len o obdobie, počas ktorého žalovaná nemá v príslušnom\nfonde (§ 158 cit. zák.) k dispozícii finančné prostriedky z poistného, pretože ich stále má u seba (a\npodľa okolností užíva) povinná osoba. Podľa veľkého senátu tak penále podľa citovaného ustanovenia\npredstavuje osobitný kompenzačný inštitút, ktorý má kompenzovať ujmu Sociálnej poisťovne a prospech\npovinnej osoby z oneskoreného zaplatenia poistného“.\n24. Vychádzajúc z uvedeného veľký senát kasačného súdu jednoznačne konštatoval, že premlčanie\npráva predpísať poistné (penále) podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. neznamená, že by\nuplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovanej na poistné (penále) a jej právo predpísať ho.\n\nAž vznesením námietky premlčania sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry\npodľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať\nzaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné ( penále) premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm.\nh) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí\nsa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky\nžalovanej na poistné (penále), ktoré je tým dotknuté. Citované ustanovenia tak celkom zjavne svedčia\nnielen v prospech záveru, že premlčanie v zmysle § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie,\nale aj v prospech záveru, že žalovaná sa ním zaoberá len na základe námietky dlžníka.\n25. Rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky je pre správne súdy\nzáväzné.\n26. Správny súd v tu prejednávanej veci posúdil otázku premlčania penále predpísané žalobcovi podľa\n§ 240 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že pokiaľ predpis verejného práva výslovne neustanovuje, že\nsprávny orgán prihliadne na premlčanie len na námietku účastníka konania, je výrazom \"premlčanie\"\nfakticky mienená preklúzia, ku ktorej má správny orgán prihliadať z úradnej povinnosti. Vyhodnotil,\nže žalovaná musí penále predpísať v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nepostačuje, vydanie\nneprávoplatného rozhodnutia o predpísaní penále v tejto lehote a teda uplatnením práva v tomto prípade\nje potrebné rozumieť rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné.\n27. Pokiaľ správny súd vo vzťahu k hmotnoprávnej otázke, týkajúcej sa aplikácie § 147 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení, ustálil záver o tom, že výraz „premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva, ku\nktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovanej\npodľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci a vec jej vrátil a ďalšie\nkonanie, správny súd rozhodol vo veci v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, a preto jeho rozsudok\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n28. Vzhľadom na uvedené vyššie kasačný súd námietky žalovanej uvedené v kasačnej sťažnosti,\nktorými namietala nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle § 440 ods.1, písm. g/\nSSP, vyhodnotil ako dôvodné, keďže tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu. Z uvedených dôvodov kasačný súd podľa § 462 ods. 1 rozhodnutie\nkrajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie Správnemu súdu v Banskej Bystrici, na ktorý podľa\n§ 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov prešiel výkon súdnictva z\ndoterajšieho krajského súdu.\n29. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou zaoberať, ustáliť zásadné\notázky nastolené v konaní, vzťahujúce sa na prejednávanú vec, v ich intenciách posúdiť zákonnosť\nrozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutiami a postupom prvostupňového správneho\norgánu a to v súlade s názorom veľkého senátu kasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí a vo\nveci opätovne rozhodnúť. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd opätovne o nároku\nna náhradu trov konania, vrátane nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n30. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/35/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "49934543-a399-4dc7-8d60-756752c5501e:1ebdbf81-f6e9-4390-961f-5628b44eee9f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200082.1", "spisova_znacka": "1SVs/5/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. 9. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:9622200082.1"}, {"guid": "395981ce-7fe7-4210-a3f3-b44d937a209e:d6d78c3e-db0f-4488-80c2-ce167958840b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200796.1", "spisova_znacka": "6Asan/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/12/2020 z 25. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:1018200796.1"}, {"guid": "6007217d-12d1-42d6-aa44-46ec58eea978:6f585af6-e09c-41c1-ad28-b77dde1b1ea3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200367.1", "spisova_znacka": "10Asan/20/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/20/2020 z 30. 3. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-03-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:6019200367.1"}, {"guid": "566fe684-5b3f-4667-b881-80b1903544ea:e9999ff0-0043-4493-aa9d-5fa260ffa5f4", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2018200353.1", "spisova_znacka": "43Sa/26/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 43Sa/26/2018 z 19. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-02-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2018200353.1"}], "citovane_v": [{"guid": "3e33b22e-86a8-405c-8365-8d176dd10731:f909a8b1-7af7-4673-8a13-d8abd438cf29", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100486.1", "spisova_znacka": "6Ssk/112/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/112/2025 z 29. 7. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100486.1"}, {"guid": "bb627859-d41a-4d52-8e5d-a23e975e7a28:c653d1d8-2ff2-473c-92b0-da5e8cf91d8d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200645.1", "spisova_znacka": "6Ssk/43/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/43/2024 z 29. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200645.1"}, {"guid": "7e1937cf-482a-4f2c-a899-483dc2271bc7:aa6b5c78-9dac-43a7-914f-aa6e2f624c97", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100486.1", "spisova_znacka": "2Sas/5/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 2Sas/5/2024 z 10. 4. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100486.1"}, {"guid": "6ceeca0e-ce01-43cd-80a9-73c520409b89:d941d6b6-35b8-41c9-b886-89d347341e1f", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200646.2", "spisova_znacka": "PO-7Sa/25/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-7Sa/25/2022 z 17. 4. 2024", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2024-04-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2024:8022200646.2"}, {"guid": "694a2d7a-d285-4989-b57a-2300eb55a2da:238420d4-53fe-433c-bdfd-e74e43d04f22", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200645.2", "spisova_znacka": "PO-7Sa/24/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-7Sa/24/2022 z 20. 12. 2023", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2023-12-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2023:8022200645.2"}]}