{"guid": "8cd7e8c8-23de-4ba7-b606-06afb9fe7405:b109cc39-67c9-417f-905d-3a0aa2d8dbfe", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200263.1", "spisova_znacka": "8Asan/9/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Asan/9/2021 z 28. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 8Asan/9/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200263.1", "identifikacne_cislo": "3020200263", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-14.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-13.odsek-2", "nazov": "§ 13 ods. 2 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-13.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-2.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174", "nazov": "Úplné znenie zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (174/2008 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 174/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/174/#paragraf-231.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/174-2008/paragraf-231"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-14", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-13", "/SK/ZZ/2005/82#paragraf-2", "/SK/ZZ/2008/174#paragraf-231"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b109cc39-67c9-417f-905d-3a0aa2d8dbfe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200263.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200263.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200263.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Asan/9/2021\n3020200263\n28. 02. 2023\nMgr. Kristína Babiaková\nECLI:SK:NSSSR:2023:3020200263.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny\nBabiakovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudkýň JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Zuzany Šabovej,\nPhD. v právnej veci žalobkyne: SP - STAV BJ s.r.o., so sídlom Dlhý rad 7, Bardejov, IČO: 46 653 686,\nprávne zastúpená advokátom: JUDr. Ladislavom Miklošom, so sídlom Vodná 6, Košice, IČO: 31 309\n909; proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, Košice; o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/BEZ/2020/3888; O-207/2020 zo dňa 24. júna 2020, o kasačnej\nsťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/52/2020-81 zo dňa 13. januára\n2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej len „prvostupňový orgán“) vykonal u žalobkyne kontrolu dodržiavania\npracovnoprávnych predpisov a zákazu nelegálneho zamestnávania. O výsledku inšpekcie práce\nvyhotovil protokol č. ITN-509-2-2.4/P-B24,28-19, B 19 135 zo dňa 21. novembra 2019 (ďalej len\n„protokol“). Z protokolu vyplýva, že pán V. X., K.. XX. U. XXXX vykonával pre žalobkyňu závislú\nprácu, pracovný vzťah bol založený pracovnou zmluvou dňa 30. apríla 2019 s nástupom do práce 1.\nmája 2019. Do registra sociálneho poistenia však bol predmetný zamestnanec prihlásený až 10. mája\n2019. Z dokladov predložených žalobkyňou (pracovná zmluva, evidencia pracovného času za obdobie\n05/2019, 10/2019 a výplatný lístok za 05/2019) žalovaný ustálil, že pán X. začal vykonávať závislú\nprácu pre žalobkyňu dňa 2. mája 2019 o 7:30 hod. do 16:00 hod. Oneskoreným prihlásením pána X. do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia (do 7 dní od uplynutia lehoty podľa\nosobitného predpisu na prihlásenie do predmetného registra) sa mala žalobkyňa dopustiť porušenia\nustanovenia § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a\nnelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o nelegálnej práci“). Nelegálne zamestnávanie zistil žalovaný dňa 15. októbra 2019, pričom\nnelegálne zamestnávanie trvalo minimálne od 2. mája 2019 do 10. mája 2019. Protokol bol prerokovaný\ns konateľom žalobkyne dňa 21. novembra 2019. Žalobkyni bola určená lehota 3 dní na vyjadrenie sa\nk protokolu.\n2. K protokolu sa vyjadrila žalobkyňa podaním zo dňa 22. novembra 2019, v ktorom uviedla, že aj keď\nbol pán X. evidovaný v dňoch 2. mája 2019 a 3. mája 2019 v evidencii pracovného času, nevykonával\n\nčinnosť, ktorá s ním bola dohodnutá v pracovnej zmluve. V danom období bol len zaškoľovaný a\noboznamovaný s jeho budúcou činnosťou (BOZP, Pracovný poriadok a pod.) a preberal potrebné\npracovné a ochranné pomôcky v sídle firmy. Pracovnú činnosť začal vykonávať až 6. mája 2019. Preto\nbola žalobkyňa toho názoru, že neporušila zákaz nelegálneho zamestnávania.\n3. V nadväznosti na vyjadrenie žalobkyne bol vypracovaný dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 26. novembra\n2019 (ďalej len „dodatok k protokolu“). Žalovaný v ňom uviedol, že berie na vedomie stanovisko\nžalobkyne, avšak oboznamovanie sa s prácou je potrebné považovať za výkon práce. Rovnako podľa\n§ 7 ods. 6 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o BOZP“) sa oboznamovanie a\niné vzdelávanie v oblasti BOZP uskutočňuje v pracovnom čase. Námietky žalobkyne preto považoval\nžalovaný za relevantné a protokol, v ňom obsiahnuté zistenia, ponechal bez zmeny. Dodatok bol\nžalobkyni doručený dňa 27. novembra 2019.\n4. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. 372/2019/1.2/P, IPTN/KHIP/ROZ/2020/880 zo dňa 8. apríla 2020\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uložil žalobkyni pokutu 2.000,- € za porušenie § 3 ods. 2 v spojení\ns § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci, ktorého sa žalobkyňa mala dopustiť tým, že na pracovisku\nporušila zákaz nelegálneho zamestnávania, keď „dňa 02.05.2019 v čase od 7:30 hod. do 16:00 hod.,\ndňa 03.05.2019 v čase od 07:30 hod. do 16:00 hod., dňa 06.05.2019 v čase od 07:30 hod. do 16:00\nhod., dňa 07.05.2019 v čase od 07:30 hod. do 16:00 hod., dňa 09.05.2019 v čase od 07:30 hod. do\n16:00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby V. X., K.. XX.XX.XXXX, ktorý na základe uzatvorenej\nPracovnej zmluvy zo dňa 30.04.2019 vykonával závislú prácu - stavebný robotník, a neprihlásil ho do\nregistra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty\npodľa osobitného predpisu... nakoľko do predmetného registra bol V. X., K.. XX.XX.XXXX prihlásený\ndňa 10.05.2019 v rozhodujúcom čase 15:21 hod.“\n5. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán poukázal na skutočnosť, že pánovi X. vznikol pracovný\npomer dňa 1. mája 2019 v súlade s § 46 Zákonníka práce v spojení s čl. 2 bodu 2.1 pracovnej zmluvy.\nDňa 1. mája 2019 bol pritom štátny sviatok, ktorý bol zamestnancovi žalobkyňou zaplatený. Z dochádzky\nzamestnanca za obdobie máj 2019 prvostupňový orgán zistil, aký čas dotknutý zamestnanec odpracoval\ndňa 2. mája 2019, 3. mája 2019, 6. mája 2019, 7. mája 2019, 8. mája 2019 bol uvedený štátny sviatok\na 9. a 10. mája 2019. Čas odpracovaný v týchto dňoch korešponodoval s celkovým odpracovaným\nčasom zamestnanca v sumarizácii dochádzky a tento sumarizovaný čas zodpovedal odpracovaným\nhodinám na výplatnom lístku. Prvostupňový orgán je preto toho názoru, že pán X. v daných dňoch riadne\nvykonával prácu pre žalobkyňu a za túto dostal aj mzdu. Napriek tomu však žalobkyňa prihlásila pána\nX. do registra Sociálnej poisťovne až 10. mája 2019 o 15:21 hod. Do registra Sociálnej poisťovne bola\npritom žalobkyňa v súlade s § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení\nv znení účinnom do 31. decembra 2019 (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) prihlásiť zamestnanca\nnajneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca. Keďže pán X. vykonával prácu odo dňa 2. mája\n2019, prihlásený bol dňa 10. mája 2019, žalobkyňa porušila svoju povinnosť podľa § 231 ods. 1 písm.\nb) bod 1 zákona o sociálnom poistení a nesplnila ju ani v dodatočnej lehote 7 dní podľa § 2 ods. 2 písm.\nb) zákona o nelegálnej práci. Porušenie § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej\npráci mal preto prvostupňový orgán za riadne preukázané. Sankciu prvostupňový orgán uložil na dolnej\nhranici sadzby podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 126/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a\ndoplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení účinnom do 20. júla 2020.\n6. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2020/3888, O-207/2020 zo dňa 24. júna 2020 (ďalej len\n„rozhodnutie žalovaného“) zamietol odvolanie žalobkyni a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Stotožnil\nsa pritom so skutkovými zisteniami prvostupňového orgánu.\n7. K námietkam žalobkyne uviedol, že nespochybňuje jej tvrdenia, že dotknutý zamestnanec sa v dňoch\n2. a 3. mája 2019 zaškoľoval a oboznamoval s budúcou činnosťou, preberal pracovné a ochranné\npomôcky a pod. Avšak aj vzdelávanie zamestnanca podľa § 47 ods. 2 Zákonníka práce a § 7 a § 12\nods. 2 písm. h) zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci je súčasťou povinností zamestnávateľa\nvoči jeho zamestnancom. Školenie podstupuje zamestnanec na základe pokynu/príkaz zamestnávateľa\na je potrebné ho považovať za výkon práce /činnosti zamestnancom. Navyše školenia prebiehali v\npracovnom čase a bola za nich zamestnancovi vyplatená mzda. Dotknutý zamestnanec preto začal\n\nvýkon práce 2. mája 2019 a žalobkyňa ho do príslušného registra Sociálnej poisťovne neprihlásila v\nlehote 7 dní, ale až 10. mája 2019.\n8. Žalovaný nepovažoval za potrebné v predmetnej veci vypočuť dotknutého zamestnanca, keďže s\nohľadom na zabezpečené dôkazy tento výsluch nebol potrebný. Ani vyjadrenie zamestnanca, že sa\ndňa 2. a 3. mája 2019 vzdelával by totiž nič nezmenilo na záveroch žalovaného. Keďže prvostupňový\norgán a žalovaný vychádzali primárne z listinných dôkazov a nepovažovali za potrebné vykonať výsluch\ndotknutého zamestnanca, nepovažovali za potrebné v predmetnej veci nariadiť ústne pojednávanie\n(s odkazom na § 21 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ďalej len „Správny\nporiadok“).\n9. S odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa 30.\nmája 2018 a 2Asan/19/2018 zo dňa 29. januára 2020 odmietol žalovaný aj argumentáciu žalobkyne o\npotrebe prerokovania dodatku s kontrolovaným subjektom. Žalobkyni bola poskytnutá možnosť účinne\nobhajovať svoje práva, oboznámiť sa s kontrolnými zisteniami a vyjadriť sa k nim už pri výkone\ninšpekcie a samotný protokol bol so žalobkyňou riadne prerokovaný. S dodatkom bola žalobkyňa\nrovnako oboznámená, tento neobsahuje žiadne nové a ani podstatné skutočnosti a ani nemení znenie\npôvodného protokolu, preto ho nebolo potrebné osobitne prerokovať.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom a jeho rozhodnutie\n10. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Trenčíne (ďalej\nlen „správny súd“), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec\nvrátiť na ďalšie konanie, alternatívne žiadala uplatniť sankčnú moderáciu.\n11. V podanej správnej žalobe žalobkyňa namietala, že žalovaný s ňou neprerokoval dodatok k\nprotokolu. Zastávala pritom názor, že je povinnosťou prvostupňového orgánu tento protokol prerokovať\ns kontrolovaným subjektom s odkazom na § 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii\npráce. Keďže protokol v znení dodatku nebol prerokovaný, stáva sa podľa žalobkyne nezákonným\ndôkazom.\n12. Namietala tiež nezrozumiteľnosť výroku, keď v tomto sú ako nelegálna práca označené aj dni 3.\nmája 2019, 6. mája 2019, 7. mája 2019 a 9. mája 2019, pričom tieto dni ešte spadali do 7 dňovej lehoty\nstanovenej zákonom na prihlásenie zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne bez toho, aby išlo o\nnelegálne zamestnávanie.\n13. Nesprávne právne posúdenie veci videla žalobkyňa v tom, že k prihláseniu zamestnanca do registra\nSociálnej poisťovne musí dôjsť podľa osobitného predpisu najneskôr pred začatím výkonu činnosti\nzamestnanca. Žalobkyňa zastáva názor, že k výkonu činnosti sporným zamestnancom došlo až 6. mája\n2019. Do 6. mája 2019 bol sporný zamestnanec len zaškoľovaný a oboznamovaný s jeho budúcou\nčinnosťou.\n14. Žalobkyňa namietala aj nesprávne vyhodnotenie potreby vypočutia sporného zamestnanca k\npredmetnej veci.\n15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe v podstatnom zotrval na argumentácii uvedenej v\nprvostupňovom rozhodnutí a v rozhodnutí žalovaného, akcentujúc ich zákonnosť a správnosť. Rovnako\ntak zotrvala na svojej argumentácii aj žalobkyňa v nasledujúcej replike.\n16. Správny súd rozsudkom č. k. 13S/52/2020-81 zo dňa 13. januára 2021 (ďalej len „napádaný\nrozsudok“) správnu žalobu žalobkyne zamietol. Podľa názoru správneho súdu sú závery správnych\norgánov, že žalobkyňa naplnila skutkovú podstatu správneho deliktu, ktorý sa jej kladie za vinu,\nopodstatnené. Správny súd mal za preukázané, že pán X. už od 2. mája 2019 vykonával prácu/\nčinnosť, keďže za začiatok výkonu práce zamestnanca je potrebné považovať už aj úvodné zaškoľovanie\nzamestnanca, oboznamovanie sa s právnymi predpismi a prevzatie pracovných a ochranných\npomôcok. Žalobkyňa bola povinná prihlásiť dotknutého zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov\nstarobného dôchodku do 7 dní, t. j. do 9. mája 2019. Do predmetného registra však bol dotknutý\n\nzamestnanec prihlásený až 10. mája 2019 o 15:21 hod., teda po uplynutí zákonnej lehoty. V tomto\nkontexte sa podľa správneho súdu žalobkyňa dopustil správneho deliktu podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2\nods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. Za tento delikt je možné uložiť sankciu od 2.000,- do 200.000,€. Žalobkyni bola uložená najnižšia sankcia, s čím sa správny súd stotožnil. Z tohto dôvodu správny súd\nani nevidel priestor pre uplatnenie sankčnej moderácie.\n17. Správny súd odmietol aj ďalšie námietky žalobkyne, keď sa nestotožnil s jej náhľadom na povinnosť\nprerokovania dodatku k protokolu a ani na potrebu vypočutia pána X. (s ohľadom na výsledky\nvykonaného dokazovania). Výrok prvostupňového rozhodnutia považoval správny súd za zrozumiteľný,\npričom akcentoval, že uplynutím 7 dňovej lehoty podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci sa\nza nelegálne zamestnávanie považuje celá doba (všetky dni) až do prihlásenia do predmetného registra.\nIII.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n18. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodu\nnesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napádaného\nrozsudku podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Žiadala zrušiť napádaný rozsudok a vec vrátiť správnemu\nsúdu na ďalšie konanie, alternatívne tento zmeniť tak, že budú zrušené rozhodnutia žalovaného a\nprvostupňového orgánu.\n19. Sťažovateľka, vychádzajúc z § 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii\npráce, konštatuje, že podľa jej názoru bol prvostupňový orgán povinný prerokovať dodatok k protokolu\ns kontrolovaným subjektom. Je tomu tak preto, že dodatok je súčasťou protokolu (§ 14 ods. 3 písm.\na) zákona o inšpekcii práce) a protokol je potrebné prerokovať (§ 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce).\nKeďže v predmetnej veci dodatok protokolu nebol prerokovaný, sťažovateľke je toho názoru, že nebol\nprerokovaný ani protokol ako celok (v znení dodatku) a ide preto o nezákonný dôkaz. Poukázala tiež na\nrozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/150/2015-115 zo dňa 16. júna 2016 a rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 8S/4/2018 zo dňa 27. februára 2020, ktoré sú totožné s jej argumentáciou a\nžiadala v tomto smere zjednotiť aj rozhodovaciu činnosť.\n20. Rovnako sťažovateľka poukazovala na nezrozumiteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia, kde\nje uvedené nelegálne zamestnávanie aj v dňoch, v ktorých ešte plynula 7 dňová lehota podľa § 2 ods.\n2 písm. b) zákona o nelegálnej práci. Zároveň ak od 10. mája 2019 (keď bola splnená registračná\npovinnosť k dotknutému zamestnancovi) bude odpočítaná 7 dňovú lehotu podľa § 2 ods. 2 písm. b)\nzákona o nelegálnej práci, tak nelegálnym zamestnávaním je len 2. máj 2019. Rovnako sťažovateľka\npoukázala na skutočnosť, že výrok prvostupňového rozhodnutia nie je formulovaný ako bol skutok\nzistený v protokole, kde je uvedené, že zákaz nelegálneho zamestnávania porušila žalobkyňa minimálne\nod 2. mája 2019 do 10. mája 2019.\n21. Podľa názoru sťažovateľky sa správny súd nevysporiadal náležite ani s jej námietkou, že k\nreálnemu výkonu činnosti v kontexte § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení zo\nstrany dotknutého zamestnanca došlo až 6. mája 2019, keďže dovtedy prebiehalo len vzdelávanie,\nzaškoľovanie, preberanie pomôcok a pod. Opätovne poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Asan/5/2016 zo dňa 24. januára 2018, podľa ktorého výkon činnosti\nznamená začatie výkonu pracovnej činnosti v zmysle pracovnej zmluvy. V tomto kontexte mal byť\nrelevantný aj výsluch pána X., ktorý prvostupňový orgán, žalovaný ako aj správny súd odmietli.\n22. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v stručnosti zotrval na argumentácii uvedenej v\njeho rozhodnutí. Napadnutý rozsudok správneho súdu považoval žalovaný za vecne správny a kasačnú\nsťažnosť navrhol zamietnuť.\n23. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky\nč. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v\n\nsprávnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1\na 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nna rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení\nuvedenom v záhlaví tohto rozsudku.\nIV.\nPosúdenie kasačného súdu\n24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s\nkonaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n25. V nadväznosti na argumentáciu sťažovateľky kasačný súd v prvom rade uvádza, že napádaný\nrozsudok správneho súdu, hoci je odôvodnený relatívne stručne, poskytuje odpoveď na všetky podstatné\nnámietky sťažovateľky, ktoré by mohli potenciálne odôvodňovať zrušenie rozhodnutia žalovaného.\nSprávny súd formuloval na vec svoje právne názory, tieto sú z napádaného rozsudku zrozumiteľne\nvyvoditeľné. Kasačný súd sa preto nestotožnil s námietkou sťažovateľky, že napádaný rozsudok\nsprávneho súdu je nedostatočne odôvodnený a pristúpil k preskúmaniu právnych otázok nastolených\nsťažovateľkou, pri ktorých sa táto nestotožňuje s názorom správneho súdu.\n26. Vychádzajúc z kasačnej sťažnosti sťažovateľky bolo úlohou kasačného súdu posúdiť, (i) či bol\nžalovaný v kontexte ustanovenia § 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce\npovinný so sťažovateľkou prerokovať dodatok k protokolu z inšpekcie práce, (ii) či po uplynutí 7 dňovej\nlehoty podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci možno považovať za nelegálne zamestnávanie\naj dobu pred uplynutím tejto lehoty (iii) či začatím činnosti podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o\nsociálnom poistení je aj zaškoľovanie zamestnanca v oblasti BOZP, iné typy vzdelávania zamestnanca a\npreberanie ochranných pomôcok a či bol žalovaný v tomto kontexte povinný vykonať výsluch dotknutého\nzamestnanca za účelom zistenia, akú činnosť pre sťažovateľku v sporné dni vykonával.\nIV.A K výkladu § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci\n27. Podľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n28. Podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného\npredpisu a neprihlásila ju do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia do\nsiedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra, najneskôr\nvšak do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich\ndní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu na prihlásenie do tohto registra.\n29. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1\nna nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca\npodľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa §\n227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti\nzamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20\nnevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).\n30. S odkazom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci sťažovateľka namietala nezrozumiteľnosť\nvýroku prvostupňového rozhodnutia, keď dni nelegálnej práce, kedy dotknutý zamestnanec nebol\nprihlásený do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, počas plynutia\n\n7 dňovej lehoty sa podľa jej názoru, ani po uplynutí tejto lehoty, nemajú považovať za nelegálne\nzamestnávanie.\n31. Kasačný súd sa s týmto názorom sťažovateľky nestotožnil. Ustanovením § 3 ods. 2 v spojení s\n§ 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci zaviedol zákonodarca okrem zákazu nelegálnej práce\naj osobitnú definíciu nelegálnej práce. Za túto sa totiž považuje aj využívanie práce zamestnanca\nna riadnom zmluvnou základe, pokiaľ si zamestnávateľ nesplní svoje registračné povinnosti v rámci\ndôchodkového poistenia voči štátu a zamestnancovi. Hoci ide o definíciu nelegálneho zamestnávania, vo\nsvojej podstate ide o osobitný sankčný mechanizmus nesplnenia registračnej povinnosti zamestnávateľa\npodľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení. Registračná povinnosť podľa\nosobitného predpisu však vzniká zamestnávateľovi momentom „najneskôr pred začatím výkonu činnosti\nzamestnanca.“ Nesplnenie tejto registračnej povinnosti po uplynutí 7 dní, alternatívne momentom\nzačatia kontroly v tejto lehote, nadobudne povahu sankcionovateľného nelegálneho zamestnávania.\n32. V tomto kontexte kasačný súd zdôrazňuje, že lehota 7 dní podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona\no nelegálnej práci neznamená, že nezaregistrovanie zamestnanca do príslušného registra Sociálnej\npoisťovne v rámci tejto lehoty je legálne. Práve naopak, zamestnávateľ sa dopúšťa protiprávneho\nkonania už porušením § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení - teda vtedy, ak\nnezaregistruje v príslušnom registri zamestnanca najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.\nV rámci § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci však zákonodarca poskytuje zamestnávateľovi\nosobitnú lehotu na odstránenie protiprávneho stavu, ide pritom buď o lehotu do 7 dní od uplynutia lehoty\nna splnenie povinnosti podľa osobitného predpisu, resp. o lehotu do začatia kontroly, ak táto začne skôr\nako pred uplynutím lehoty 7 dní.\n33. Z vyššie uvedenej logiky predmetných ustanovení a ich vzťahu vyplýva, že zákonodarca prezumuje,\nže nesplnenie povinnosti zamestnávateľa podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom\npoistení nemusí automaticky ešte značiť, že zamestnávateľ chcel zamestnanca zamestnávať nelegálne\n(bez prihlásenia do povinných registrov štátu s čím súvisia odvodové povinnosti zamestnávateľa i\nzamestnanca), ale porušenie tejto povinnosti môže byť výsledkom rôznych administratívnych pochybení,\nnedostatkov či situácii. Pokiaľ preto zamestnávateľ chce zamestnávať svojho zamestnanca legálne,\nnechce porušiť zákaz nelegálnej práce, zákonodarca prezumuje, že si svoju povinnosť dobrovoľne\ndodatočne splní (odstráni nezákonný stav) v lehote do 7 dní od uplynutia pôvodnej lehoty, resp.\ndo začatia kontroly vo veciach nelegálnej práce. Za takéhoto stavu sa porušenie právnej povinnosti\npodľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení nestáva nelegálnou prácou a nie je\nsankcionovateľné podľa zákona o nelegálnej práci.\n34. Pokiaľ však zamestnávateľ predmetnú lehotu prekročí, nelegálnym zamestnávaním sa stáva celá\ndoba využívania závislej práce zamestnanca zamestnávateľom až do splnenia zákonnej registračnej\npovinnosti. Kasačný súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s názorom správneho súdu, že skutková časť\nvýroku prvostupňového rozhodnutia, kde boli vymedzené všetky dni, v ktorých využívala sťažovateľka\nprácu dotknutého zamestnanca bez splnenia registračnej povinnosti (resp. do jej splnenia), je\nvymedzená správne. Pokiaľ sťažovateľka namieta, že táto skutková veta je podrobnejšia, ako skutok\nuvedený v protokole, kasačný súd len pre úplnosť dodáva, že protokol je v tomto prípade len podkladom\nrozhodnutia. Pokiaľ z vykonaného dokazovania v správnom konaní vyplývajú konkrétne informácie\numožňujúce lepšiu špecifikáciu skutku, pre ktorý bolo začaté konanie, nemožno v ich využití v skutkovej\nvete výroku prvostupňového rozhodnutia vidieť nezákonnosť. Samozrejme za predpokladu dodržania\nidentity skutku, pre ktorý bolo konanie začaté.\nIV.B K výkladu slovného spojenia „začatie činnosti“ podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom\npoistení\n35. Podľa § 231 ods. 1 písm. b) bod 1 zákona o sociálnom poistení zamestnávateľ je povinný prihlásiť\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1\nna nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca\npodľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody podľa §\n227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti\nzamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení okrem zániku povinného\nnemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa § 20 ods. 3, zrušiť prihlásenie\n\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah podľa § 20\nnevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a) až c).\n36. Sťažovateľka vo svojej kasačnej sťažnosti spochybňuje tiež moment, do ktorého mala splniť svoju\nregistračnú povinnosť - teda „najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca.“ Zastáva názor, že\nzačatím činnosti zamestnanca je len konkrétny výkon pracovnej náplne zamestnanca podľa pracovnej\nzmluvy, nie však rôzne školenia (BOZP a pod.), oboznamovanie interných predpisov či preberanie\nochranných pomôcok a pod. Preto podľa jej názoru žalovaný a prvostupňový orgán pochybili, pokiaľ\nnevypočuli dotknutého zamestnanca, akú činnosť vykonával na pracovisku sťažovateľky dňa 2. a 3.\nmarca 2019. Ak by išlo len o školenia, ako tvrdí sťažovateľka, nešlo by podľa jej názoru o výkon činnosti\nzamestnanca, a sťažovateľka by sa (po vylúčení týchto dní) nedopustila ani porušenia zákazu nelegálnej\npráce. Sťažovateľka v tomto smere poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10Asan/5/2016 zo dňa 24. januára 2018.\n37. Kasačný súd sa v tomto kontexte podrobne oboznámil s argumentáciou sťažovateľky a s touto\nsa nemôže stotožniť. Pokiaľ ide o výklad slovného spojenia „začatie výkonu činnosti zamestnanca“\nzastáva názor, že ide o takú činnosť, ktorú zamestnanec vykonáva na základe pokynu zamestnávateľa\n(vzťahu nadriadenosti a podriadenosti). Je tomu tak preto, že práve nadriadenosť a podriadenosť, či\nvykonávanie činnosti na základe pokynov zamestnávateľa sú základné prvky práce zamestnanca teda činnosti zamestnanca (§ 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších\npredpisov). Nemusí ísť teda len o priamu pracovnú náplň v zmysle pracovnej zmluvy, ale aj o\nškolenia, zaškoľovanie či preberanie pomôcok, ktoré zamestnanec podstupuje na základe pokynu\nzamestnávateľa, aby pracovnú činnosť mohol vykonávať. Už aj tieto činnosti sú totiž hodnotou, ktorú\nvykonáva zamestnanec pre zamestnávateľa, zvyšujú význam zamestnanca pre zamestnávateľa, aby\ntento mohol následne vykonávať pre zamestnávateľa hlavnú činnosť. Osobitne vo vzťahu k vzdelávaniu\nv oblasti BOZP dáva aj kasačný súd do pozornosti zákonnú požiadavku, že toto vzdelávanie musí byť\nvykonávané v pracovnom čase (§ 7 ods. 6 zákona o BOZP). Keďže obrana sťažovateľky je v tomto\nsmere bezúspešná, kasačný súd sa stotožnil so správnym súdom aj v tom, že v predmetnej veci nebolo\npotrebné vypočuť dotknutého zamestnanca. Ak by totiž tento potvrdil tvrdenia sťažovateľky (že sa\nzúčastnil školenia BOZP a preberal pracovné a ochranné pomôcky), aj v takom prípade by sa toto v\nkontexte vyššie uvedeného už považovalo za začatie výkonu činnosti zamestnanca.\n38. Pokiaľ sťažovateľka poukazovala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n10Asan/5/2016 zo dňa 24. januára 2018 kasačný súd dáva do pozornosti, že toto rozhodnutie sa\ntýka odlišnej skutkovej situácie a odlišného právneho problému. Najvyšší súd Slovenskej republiky v\ndanom rozhodnutí riešil situáciu, keď rozdiel medzi nástupom zamestnanca do práce a prihlásením\nzamestnanca v príslušnom registri bol v rozpätí niekoľkých minút, resp. hodín. Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky komunikoval požiadavku, že v takýchto sporných prípadoch (ak ide o otázku hodín/minút)\nje potrebné podrobne skúmať, čo zamestnanec na pracovisku robil - či už začal s činnosťou, ktorú\nmožno považovať za výkon činnosti zamestnanca, alebo sa len zdržiaval na pracovisku bez toho, aby\nzačal výkon činnosti zamestnanca (odovzdával údaje personálnemu oddeleniu a iné podobné aktivity).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však bližšie neposudzoval a nešpecifikoval, či konkrétne školenia\n(ako napr. školenie BOZP) alebo preberanie ochranných pomôcť možno alebo nemožno považovať za\n„začatie výkonu činnosti zamestnanca.“ S ohľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že v predmetnej\nveci nejde o prípad, kedy by medzi nastúpením zamestnanca do práce a jeho zaregistrovaním do\npríslušného registra prebehlo len pár minút/hodín, kasačný súd právne názory Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na posudzovaný prípad neaplikoval.\nIV.C K povinnosti prerokovať dodatok k protokolu z inšpekcie práce\n39. Podľa § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného\nzamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nje inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním\npovereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.\nInšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené\nalebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je\npodnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.\n\n40. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona o inšpekcii práce inšpektor práce po posúdení písomného\nvyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu,\nv ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.\n41. Sťažovateľka namieta, vychádzajúc z § 14 ods. 3 písm. a) v spojení s § 13 ods. 2 zákona o\ninšpekcii práce, že ak dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, a protokol je potrebné prerokovať s\nkontrolovaným subjektom platí, že aj protokol v znení dodatku je potrebné prerokovať s kontrolovaným\nsubjektom. Ak sa tak nestane, podľa názoru sťažovateľky sa dotknutý protokol stáva nezákonným.\n42. V súvislosti s predmetnou námietkou sťažovateľky kasačný súd uvádza, že touto právnou otázkou sa\nuž opakovane zoberal vo svojej rozhodovacej činnosti, pričom v tejto sa ustálil nasledujúci právny názor\n- rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/34/2018 zo dňa 27. februára 2020:\n„49. Ku kasačnej námietke, že dodatok k protokolu nebol prerokovaný so žalobcom kasačný súd uvádza,\nže povinnosť prerokovať dodatok k protokolu s kontrolovaným subjektom žalovanému z príslušnej\nprávnej úpravy nevyplýva, preto kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú (pozri napr.\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 10Sžk/19/2017 z 30.05.2018).\n50. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že protokol bol so žalobcom prerokovaný, tento bol\nžalobcovi doručený a bolo mu umožnené, aby sa k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. Uvedeným\nspôsobom došlo k jeho prerokovaniu.\n51. Prerokovaním sa rozumie oboznámenie sa dotknutého subjektu so zistenými nedostatkami a\nnavrhovanými alebo nariadenými opatreniami, ku ktorým sa môžu tieto subjekty vyjadriť. S cieľom\nzabezpečiť právnu istotu dozorovaných subjektov ustanovuje zákon inšpektorovi práce povinnosť\nzaoberať sa pri vyhotovovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce vyjadreniami a dokladmi, ktoré uplatní\nalebo predloží zamestnávateľ alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, len\npočas výkonu inšpekcie práce, a to do okamihu prerokovania protokolu. Ak sú návrhy, dôkazy alebo\nnámietky predložené po prerokovaní protokolu, inšpektor práce nemusí na ne prihliadať. Zámerom\nje zabrániť nekalému konaniu zo strany kontrolovaných osôb (dodatočné vyhotovovanie dokladov,\ndodatočné svedecké výpovede). Dodatok k protokolu má slúžiť k zdôrazneniu presvedčivosti záverov\nprotokolu po tom, čo boli vo vyjadrení k nemu spochybnené (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp.zn. 3Sžk/4/2018 z 21.11.2018).“\n43. Obdobne tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/19/2017 zo dňa\n30. mája 2018 či sp. zn. 3Sžk/4/2018 zo dňa 21. novembra 2018. Kasačný súd sa s týmto posúdením\nstotožňuje a v argumentácii sťažovateľky nenachádza žiadne osobitné dôvody, pre ktoré by sa mal od\nustálených právnych názorov vyjadrených v rozhodovacej činnosť kasačného súdu odchýliť a na tieto\nodkazuje.\n44. Pokiaľ sa sťažovateľka domáhala odlišného právneho názoru vyjadreného v rozhodnutiach\nKrajského súdu v Trnave č. k. 14S/150/2015-115 zo dňa 16. júna 2016 a Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 8S/4/2018 zo dňa 27. februára 2020, v tejto súvislosti kasačný súd dodáva, že akákoľvek, hoci\naj ustálená, rozhodovacia činnosť správnych súdov, pokiaľ nebola publikovaná v oficiálnych zbierkach\nkasačného súdu, nepredstavuje ustálenú rozhodovaciu prax kasačného súdu a tento ňou nie je viazaný.\nKasačný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol - rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 2Sžfk/45/2020 zo dňa 24. novembra 2021, bod 24:\n„Okrem pozitívneho vymedzenia je namieste dodať aj to negatívne, teda čo ustálenou rozhodovacou\npraxou kasačného súdu, napriek častým námietkam, nie je. Nie je ňou najmä akokoľvek ustálená\nrozhodovacia činnosť nižších správnych súdov (s výnimkou rozhodnutí publikovaných v oficiálnych\nsúdnych zbierkach kasačného súdu), rozhodovacia činnosť (či už publikovaná v súdnych zbierkach\nalebo nie) obchodnoprávneho, občianskoprávneho či trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (z dôvodu absencie hierarchickej nadradenosti a pôsobnosti v oblasti správneho\nsúdnictva) či rozhodovacia činnosť justičných orgánov iných štátov, vrátane rozhodovacej činnosti\nNajvyššieho správneho súdu Českej republiky či Ústavného súdu Českej republiky (z dôvodu absencie\nprávomoci na území Slovenskej republiky). Hoci tieto rozhodnutia môžu byť pre kasačný súd\ninšpiratívne, svojim odôvodnením presvedčivé a tak kasačný súd ako aj správne súdy z nich môžu\npri svojom rozhodovaní podporne vychádzať, odchýlenie sa od právnych názorov v týchto uvedených\nrozhodnutiach nezakladá kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP.“\n\n45. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné uviesť, že rozhodnutia krajských súdov, na ktoré poukazuje\nsťažovateľka, neboli predmetom kasačného prieskumu, kasačný súd k nim nezaujal svoj postoj a právny\nnázor v nich uvedený neodobril a ani sa s ním nestotožnil formou publikácie v zbierkach kasačného súdu.\nPráve naopak, rozhodovacia činnosť kasačného súdu sa v tomto smere ustálila na odlišnom právnom\nnázore, ako už bolo uvedené vyššie. Kasačný súd preto týmito rozhodnutiami nie je viazaný a s právnymi\nnázormi v nich uvedenými sa nestotožňuje.\nV.\nZáver\n46. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti dospel kasačný súd k záveru, že napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu je dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci.\nKasačný súd neidentifikoval žiadne procesné vady či nedostatky, ktoré by odôvodňovali jeho zrušenie. S\nohľadom na tieto skutočnosti kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,\nkeďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}