{"guid": "d3236fc7-6ab7-4ef7-9cdc-5380738e93aa:747d8b7d-9475-423c-afa8-1a78e0c65bb6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200082.1", "spisova_znacka": "7Ssk/29/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/29/2021 z 31. 1. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. januára 2023, sp. zn. 7Ssk/29/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200082.1", "identifikacne_cislo": "3020200082", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky", "Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-130", "nazov": "§ 130 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-130", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "nazov": "§ 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-274.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-274"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-1", "nazov": "§ 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-133", "nazov": "§ 133 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-133", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-133"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-22.odsek-3", "nazov": "§ 22 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-22.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1975/121/#paragraf-11.odsek-3", "nazov": "§ 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1975/121/#paragraf-11.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/121-1975/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "nazov": "§ 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-66.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-66"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/416/#paragraf-33", "nazov": "§ 33 zákona č. 416/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/416/#paragraf-33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/416-1991/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/416/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 416/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/416/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/416-1991/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-7", "nazov": "§ 60 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-60.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1949/92/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1949/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/102/#paragraf-141.odsek-6", "nazov": "§ 141 ods. 6 zákona č. 102/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/102/#paragraf-141.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/102-1964/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/102/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 102/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/102/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/102-1964/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/101/#paragraf-6.odsek-2", "nazov": "§ 6 ods. 2 zákona č. 101/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/101/#paragraf-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/101-1964/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-36", "nazov": "§ 36 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 186/1960 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1960/186/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/186-1960/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/100#paragraf-130", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-274", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-132", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-21", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-14", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-133", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-22", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-10", "/SK/ZZ/1975/121#paragraf-11", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-66", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-255", "/SK/ZZ/1991/416#paragraf-33", "/SK/ZZ/1991/416#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-60", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-20", "/SK/ZZ/1949/92#paragraf-2", "/SK/ZZ/1964/102#paragraf-141", "/SK/ZZ/1964/102#paragraf-2", "/SK/ZZ/1964/101#paragraf-6", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-5", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-36", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-11", "/SK/ZZ/1960/186#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/747d8b7d-9475-423c-afa8-1a78e0c65bb6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200082.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200082.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200082.1/text", "citacie_n": 10, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/29/2021\n3020200082\n31. 01. 2023\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2023:3020200082.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako\nčlenky senátu vo veci žalobcu: O.. E. E., nar. XX. E. XXXX, P. XXXX/XX, F. E. F. R., zastúpeného:\nJUDr. Marián Ďurina, advokát, Sibírska 4, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.\n29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 10. marca 2020, č. XXX XXX XXXX X, . o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 25 Sa 5/2020-83 z 27. mája\n2021 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívneho spisu žalovanej vyplýva, že žalobca bol od 1. septembra 1972 žiakom Vojenskej\nstrednej odbornej školy v Martine, na ktorej od 30. augusta 1974 do 29. augusta 1976 vykonal aj základnú\nvojenskú službu. Od 30. augusta 1976 do 14. júla 1978 vykonával ďalšiu službu v ozbrojených silách a\nod 15. júla 1978 vstúpil do služobného pomeru vojaka z povolania. V tomto služobnom pomere až do\n28. septembra 1982 vykonával funkciu I. kategórie, následne od 29. septembra 1982 do 31. decembra\n1992 funkciu II. kategórie a od 1. januára 1993 znova funkciu I. kategórie. Rozkazom ministra obrany\nbol z tohto pomeru prepustený k 31. decembru 1997, načo mu Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia\nrozhodnutím z 15. januára 1998 priznal výsluhový príspevok podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č.\n76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov. Pre výpočet tohto\npríspevku tento úrad započítal žalobcovi celkovo 23 rokov 4 mesiace a 1 deň služby v ozbrojených silách.\n2. Po prepustení bol žalobca od 1. januára 1998 do 31. decembra 2003 zamestnancom Okresného úradu\nNové Mesto nad Váhom, od 1. januára 2004 do 30. septembra 2007 zamestnancom Krajského úradu\nv Trenčíne a od 1. októbra 2007 do 15. novembra 2007 zamestnancom Obvodného úradu v Novom\nMeste nad Váhom; z týchto dôvodov bol aj prihlásený u žalovanej na povinné dôchodkové poistenie.\nMedzi 1. júlom 2003 a 15. októbrom 2006 bol žalobca u žalovanej prihlásený na dôchodkové poistenie aj\nako samostatne zárobkovo činná osoba (popri zamestnaní). Od 16. novembra 2007 bol potom úradom\npráce evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Na základe jeho žiadosti mu žalovaná rozhodnutím z\n5. augusta 2014 s účinnosťou od 25. marca 2014 priznala starobný dôchodok 193,80 €. Vyšla z toho,\nže jeho dôchodkový vek je 57 rokov podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení v znení účinnom do 31. decembra 1999, keďže sa mu podľa § 274 zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení zachovali nároky z I. a II. kategórie funkcií. Do obdobia dôchodkového poistenia\nzapočítala žalobcovi celé obdobie od 1. septembra 1972 až do 15. novembra 2007 vrátane obdobia\n\nslužby, teda 35,2302 rokov. Priemerný osobný mzdový bod určila za rozhodujúce obdobie rokov 1984\naž 2007. V súlade s judikatúrou k čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných\ndávkach (č. 128, vyhlásený pod č. 416/1991 Zb.) však starobný dôchodok vypočítaný z týchto veličín\nznížila v pomere, ktorý zodpovedá pomeru doby služby zhodnotenej pre výsluhový príspevok (23 celých\nrokov) k celému obdobiu sociálneho poistenia (35,2302 rokov). Zároveň žalovaná na účely § 274 ods.\n2 zákona č. 461/2003 Z. z. vypočítala aj starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb., ktorý však\nbol nižší než starobný dôchodok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Žalobca toto rozhodnutie nenapadol,\npreto sa stalo právoplatným.\n3. Dňa 14. novembra 2019 však požiadal žalovanú o prepočítanie svojho starobného dôchodku bez\nbližšieho odôvodnenia, v čom videl nesprávnosť vypočítanej sumy. Neskôr doplnil, že štúdium na\nstrednej škole malo byť započítané už od 30. augusta 1972 až do 17. júla 1976 a že mu nebola\nzapočítaná samostatná zárobková činnosť od 1. januára 2004 do 15. októbra 2006. Rozhodnutím zo\n16. decembra 2019 žalovaná zamietla túto jeho žiadosť. Zápočet období školskej dochádzky pred 1.\njanuárom 2004 sa spravuje predpismi účinnými v danom období, ako aj školskými zákonmi. Podľa § 38\nzákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) sa školský rok začínal\nzásadne 1. septembra a končil 31. augusta. Štúdium na strednej škole sa tak mohlo započítať až po\nskončení školského roka, v ktorom bola splnená povinná školská dochádzka, teda od 1. septembra 1972.\nSúbežné zhodnotenie doby štúdia a výkonu základnej vojenskej služby nebolo možné, pretože podľa §\n60 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. sa obdobie, v ktorom má poistenec viacero dôchodkových poistení,\nzapočítava len raz. To isté platilo aj o súbehu obdobia zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti.\n4. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie, ktorého podstatu tvorila polemika, či štúdium žiakov\nvojenských stredných škôl bolo vojenskou službou a či sa malo započítavať v I. alebo II. kategórii\nfunkcií. Okrem toho žiadal započítať dvojnásobne aj dobu absolvovania kurzu trhania ženijnej munície.\nGenerálny riaditeľ žalovanej však jeho odvolanie zamietol tu preskúmavaným rozhodnutím z 10. marca\n2020. Stotožnil sa s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu odkázal.\nŠtúdium na vojenskej strednej škole nebolo možné žalobcovi zhodnotiť v I. kategórii funkcií, pretože\nžiaci nevykonávali vojenskú službu. O tom svedčia aj smernice náčelníka kádrovej správy Ministerstva\nnárodnej obrany pre spracovanie výkazu doba kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných\npre realizáciu kádrových opatrenie, zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých\nslužobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie (vydané nariadením náčelníka štábu ČSĽA\nč. 11 z 2. augusta 1985), podľa ktorých žiakom prijatým na vojenské stredné odborné školy vznikala\nbranná povinnosť podľa Branného zákona č. 92/1949 Zb. v znení neskorších predpisov, ako základná\nslužba sa im však evidovali len 3. a 4. ročník štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku sa tak týmto žiakom\nzapočítavalo ako príprava na povolanie v III. pracovnej kategórii. Rovnako nebolo žalobcovi možné\nzhodnotiť kurz trhania ženijnej munície z roku 1992, pretože toto obdobie už mu bolo raz zhodnotené\nako služba vojaka z povolania.\n5. Správnu žalobu žalobcu proti tomuto rozhodnutiu správny súd tu napadnutým rozsudkom zamietol.\nZdôraznil, že nároky žalobcu sa posudzovali podľa zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý síce pracovné\nkategórie nepozná, no ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachováva nároky z nich. Zachovanie\nnárokov však znamená, že poistencovi nemožno priznať viac, než mu priznávali predpisy, ktoré\nzvýhodnenia pracovných kategórií upravovali. Zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení ani\nvykonávacia vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 102/1964 Zb., ani zákon č. 121/1975\nZb. o sociálnom zabezpečení účinný od 1. januára 1976 ani zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení účinný od 1. januára 1989 nezaraďovali činnosť žiakov vojenských stredných odborných\nškôl do I. a II. kategórie funkcií. Nejde tu o opomenutie či nečinnosť normotvorcu, ale jeho vedomé\nrozhodnutie. Zaradenie do týchto kategórií bolo zásadne viazané na status vojaka z povolania, pričom\nbolo možné do tejto kategórie započítať aj dobu predchádzajúceho základnej (náhradnej) vojenskej\nslužby (§ 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb.,\n§ 168 vyhlášky toho istého ministerstva č. 149/1988 Zb., ktorými sa vykonávali zákony o sociálnom\nzabezpečení), a preto sa žalobcovi takto započítala doba náhradnej služby, aj keď ju vykonával na\nvojenskej škole. Vojak podľa § 2 ods. 2 Branného zákona ešte neznamenal vojaka z povolania (§ 24\nods. 1 a 2, § 25 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších\npredpisov) a to, že sa žalobca pri nástupe na vojenskú školu podrobil odvodu, neznamená ešte ani\nto, že sa stal vojakom. Ani predpisy o sociálnom zabezpečí vojakov neustanovujú, že by sa štúdium\nna vojenskej strednej odbornej škole malo považovať za dobu služby, a žalobca sám žiadne takéto\nustanovenie neoznačil. Ak aj žiaci tejto školy vykonávali „služby“, nejde o vojenské činné služby v zmysle\nBranného zákona. Správny súd nepovažoval za podstatné námietky, či v danej súvislosti išlo o zakázanú\ndetskú prácu, porušovanie práv detí alebo zakázané ozbrojovanie. Na započítanie obdobia kurzu trhania\n\nženijnej munície dvojnásobkom podľa správneho súdu neboli splnené podmienky, navyše žalobca ani\nnepreukázal, že by vykonával takéto činnosti. Záverom sa správny súd stotožnil aj s aplikáciou čl. 33\nods. 2 Dohovoru č. 128 na pomernú úpravu sumy starobného dôchodku, ako to urobila žalovaná.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n6. Proti tomuto rozsudku smeruje včas podaná, mimoriadne obsiahla a neľahko prehľadná kasačná\nsťažnosť žalobcu bez jasného sťažnostného návrhu. Na úvod žalobca zopakoval, že bol k 31. decembru\n1997 prepustený z ozbrojených síl a od 1. januára 1998 mu bol priznaný výsluhový príspevok. O starobný\ndôchodok požiadal až od 25. marca 2014 a žalovaná mala riadne zohľadniť všetky doby získané tak v\nosobitnom, ako aj všeobecnom systéme, čo však neurobila. V ďalších častiach potom žalobca vytkol\nrozsudku správneho súdu jeho jednotlivé pochybenia: 1. Žalovaná svojvoľne skrátila dobu služby o čas\nštúdia na vojenskej strednej odbornej škole. Žiak tejto školy podliehal vojenskému režimu a vzťahovali\nsa naňho rovnaké vojenské poriadky ako na vojakov z povolania. Dvojkoľajnosť v tomto smere ani\nnebola možná, lebo by odporovala jednotnej veliteľskej právomoci. 2. Správny súd nesprávne označuje\nžiakov týchto škôl ako „chovancov“, čo je zastaralá terminológia zákona č. 200/1949 Zb. o platových\npomeroch príslušníkov ozbrojených zborov. Nový zákon č. 88/1952 Zb. o materiálnom zabezpečení\npríslušníkov ozbrojených zborov poznal už iba žiakov škôl ozbrojených síl. Títo žiaci preberali na seba\nneprimerané záväzky a neboli žiadnymi chovancami; vojenské školy voči nim porušovali Dohovor o\nochrane mladistvých, detí, zákaze výchovy detských vojakov, porušovaní ľudských práv a slobôd. 3.\nSprávny súd sa nevyrovnal s tým, že do hodnosti generála boli vymenovaní aj nevojaci a žalobcova\nžiadosť o prijatie za vojaka z povolania nebola dobrovoľná. 4. Žalobcovi vznikli nároky zo zaradenia\ndo I. kategórie funkcií, ktoré žalovaná v rozpore s § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. neuznáva. V tejto\nsúvislosti odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prahe a aj rozsudky českého Najvyššieho správneho\nsúdu, podľa ktorých sa ako doba služby mali počítať aj doby učňovského pomeru na vojenskej škole.\nTieto rozsudky sa týkali zákona č. 121/1975 Zb., ktorý bol spoločný pre celé Česko-Slovensko. 5.\nZákony o sociálnom zabezpečení hovoria vždy len o „službe“ vojakov bez rozlíšenia, o akú službu ide.\n6. Ministerstvo obrany nikdy nevydalo zoznam funkcií v I. a II. kategórii, ako to ustanovovali zákony o\nsociálnom zabezpečení, takže súdy sa dnes nemajú čím riadiť pri zaraďovaní výkonu služby do nich.\nV priestoroch kasární nebola žiadna civilná kontrola, dochádzalo tam k zneužívaniu a porušovaniu\nškolských zákonov a žiaci sa museli zaviazať k ďalšej vojenskej službe po skončení štúdia. 7. Žalobca\nbol odvedený už 1. apríla 1974, hoci plnoletý bol až 25. marca 1975, a preto mu nemožno obdobie\nvýkonu služby uznať až od 18. roku života. Žiaci stredných škôl boli označovaní ako vojensky činné\nosoby, teda podľa Branného zákona, vyhlášky č. 20/1958 Zb. a vojenských predpisov boli zaradení\ndo vojska. Na vojenskej škole bol od žiakov vynucovaný výkon služby (napr. pomocník dozorného na\nrote, služba v kuchynsko-jedálenskom bloku, služba spojok, stála bojová pohotovosť, zúčastňovali sa\nvšetkých bojových poplachov, zaujímali záložné postavenie a pod.), ktoré mali povahu nútenej služby\na bolo nimi podmienené štúdium. Taktiež podliehali vojenským veliteľom so vzťahom nadriadenosti a\npodriadenosti, na rozdiel od civilných škôl, a preto nemožno toto obdobie posudzovať ako III. kategóriu.\nDiskriminačné posudzovanie žiakov vojenských stredných škôl, ktorí slúžili za rovnakých podmienok\nako vojaci z povolania, považuje žalobca za absurdné. 8. Na žiakov vojenských stredných škôl sa\nvzťahovali tie isté základné poriadky ako na vojakov z povolania. Poukázal na to, že aj napr. banícki\nučni mali priznanú rovnakú kategóriu ako baníci, čo zodpovedalo vyhláške č. 44/1959 Zb. 9. Príloha\nnariadenia vlády č. 117/1988 Zb. obsahovala iba typizovaný zoznam prác zaradených do preferovaných\nkategórií. Súdy však podľa judikatúry (stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR, judikát R 1/1978) boli samy\noprávnené posúdiť, či určité zamestnanie spadá medzi zamestnania v týchto kategóriách. 10. Podľa\n§ 168 vyhlášky č. 149/1988 Zb. sa mala vojenská činná služba pred prijatím do služobného pomeru\nvojaka z povolania započítať do kategórie, do ktorej bol vojak ustanovený, nie do III. kategórie. 11.\nŽalobca bol ako žiak vojenskej strednej odbornej školy „vojensky činnou osobou“, ktorá plnila rovnaké\npovinnosti ako vojaci z povolania a vojaci základnej služby. Ako mladistvý bol školou donútený k prísahe.\nPočas súdneho konania sa s ním nakladá nerovnoprávne v rozpore s § 5, 19 ods. 2 a § 53 SSP.\n12. Aplikáciu zákona č. 29/1984 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 12 rokov po jeho štúdiu, považoval\nžalobca za nesprávnu. Rovnako nesúhlasil s tým, že sa mu dvakrát nezapočítalo obdobie kurzu trhania\nženijnej munície v roku 1992 13. Nebolo preukázané, že by Česká a Slovenská Federatívna Republika\nratifikovala časť VI Dohovoru č. 128, a preto nemohla žalovaná postupovať podľa čl. 33 tohto Dohovoru.\n14. Rozhodnutie žalovanej je nedostatočne odôvodnené, predchádza mu nesprávne a neúplné zistenie\nskutkového stavu (v rozpore s § 195, 196, 197, 203, 209 a 216 zákona č. 461/2003 Z. z.). Mala nariadiť\nkonfrontáciu medzi žalobcom a svedkami, aby ho zistila riadne, pretože jednotlivé dôkazy si odporovali.\n15. Žalobca zdôraznil, že súdy vo svojom rozhodovaní opakovanie nezohľadňujú čestné vyhlásenia\n\nosôb, ktoré štúdium zažili, nevypočúvajú autentických svedkov, ktorí môžu dokázať porušovanie práv.\n16. Na základe toho nesúhlasil so záverom napadnutého rozsudku, že preskúmavané rozhodnutie je\nzákonné\n7. Žalovaná žiadala zamietnuť kasačnú sťažnosť s odkazom na svoje skoršie vyjadrenia.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n9. Žalobca v prerokúvanej veci poberá starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý mu\nžalovaná priznala od 25. marca 2014 právoplatným rozhodnutím z 5. augusta 2014. Ustálená judikatúra\nnajvyššieho súdu vychádzala z toho, že nárok na dávku posudzuje zásadne podľa predpisov platných v\nčase jej priznania, ak zákon neustanovuje, že sa majú zohľadniť iné predpisy (porov. judikát R 48/1998).\nPodľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom ku dňu jej priznania (25. marca 2014)\nmal poistenec nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil\ndôchodkový vek (odsek 1). Dôchodkový vek bol 62 rokov, ak tento zákon neustanovoval inak (odsek 2).\nŽalovaná už v rozhodnutí z 5. augusta 2014 uznala, že dôchodkový vek žalobcu bol už 57 rokov, keďže\nza použitia ustanovenia § 274 ods. 1 cit. zák. aplikovala § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.\nPodľa tohto ustanovenia mal vojak z povolania nárok na starobný dôchodok, ak dosiahol vek aspoň 57\nrokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch [t. j. neupravených v písmene a),\nktoré ustanovovalo dôchodkový vek 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v zaradenú do\nI. kategórie funkcií]. Žalovaná tak v uvedenom rozhodnutí vychádzala z toho, že žalovaný vykonával\nslužbu vojaka z povolania v I. a II. kategórii funkcií v zmysle § 130 zákona č. 100/1988 Zb. najmenej 20\nrokov a že tento nárok sa mu podľa § 274 ods. 1 cit. zák. zachoval aj na účely zákona č. 461/2003 Z. z.\n10. V tu prerokúvanej veci je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovanou jeho žiadosť o prepočítanie\nvýšky starobného dôchodku, ktorú podal 14. novembra 2019 a v ktorej najskôr tvrdil, že mu určité doby\nneboli započítané. Počas ďalšieho konania však tiž opakovane zdôrazňoval, že mu tieto doby neboli\nzohľadnené v I. alebo II. kategórii funkcií. Už na tomto mieste však treba povedať, že nie je celkom\nzrejmé, čo by vlastne žalobca z takéhoto preradenia získal. Podľa citovaného § 274 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z. z. sa totiž v novom systéme sociálneho poistenia zachovávajú nároky vyplývajúce zo\nzaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, teda tie nároky, ktoré s týmto zaradením spájali\nskoršie predpisy. Takým nárokom bol podľa judikatúry napríklad práve skorší dôchodkový vek (porov.\nnapr. rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 10 So 1/2021). Pokiaľ by sa časť zamestnania alebo služby, ktoré\nžalobca konal pred 1. januárom 2000, posúdili ako zamestnanie (služba) v I. kategórií, bolo by to mohlo\npodľa už cit. § 132 ods. 1 písm. a), prípadne § 21 ods. 1 písm. b) a c) v spojení s § 14 ods. 4 zákona\nč. 100/1988 Zb. za istých okolností viesť k tomu, že jeho dôchodkový vek by bol 55 rokov. V dôsledku\ntoho by mu bol nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vznikol už od\n25. marca 2012, teda o dva roky, než sa mu rozhodnutím z 5. augusta 2014 priznala. Podľa § 112 ods.\n1 písm. d) cit. zák. sa však dávka prizná alebo zvýši najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku, ak sa\ndodatočne zistí, že sa dávka priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí. V tu prerokúvanej\nveci žalobca svoju žiadosť o prepočítanie starobného dôchodku podal až 14. novembra 2019, a tak na\njej základe by bolo možné priznať starobný dôchodok najneskôr od 14. novembra 2016, teda celkom\nzjavne nie za obdobia rokov 2012 až 2014. Aj keby teda žalobcova argumentácia bola pravdivá, neviedlo\nby to spätne k priznaniu starobného dôchodku za toto obdobie.\n11. Podľa § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. však zároveň platilo, že suma starobného dôchodku,\nna ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných\ndo 31. decembra 2003, teda podľa zákona č. 100/1988 Zb. Tento zákon v § 133 ods. 2 ustanovoval, že\nzákladná výmera starobného dôchodku vojaka z povolania (55 alebo 60 % z priemerného mesačného\nzárobku) sa za každý rok služby po dosiahnutí 18 rokov od 21 rokov služby zvýši v I. kategórii funkcií\no 2 %, v II. kategórii o 1,5 % a v III. pracovnej kategórii o 1 %. Podobne § 22 ods. 2 cit. zák. pri\núprave výšky starobného dôchodku počíta s tým, že základná výmera starobného dôchodku (50 až\n60 % priemerného mesačného zárobku podľa odseku 1) sa po prekročení určitej doby zamestnania\n(21 alebo 28 rokov) zvyšuje za každý rok zamestnania v I. kategórii o 2 % a v II. kategórii o 1,5\n%. Zároveň však podľa § 22 ods. 3 cit. zákona platilo, že aj na účely tohto zvýšenia sa hodnotí len\ndoba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov. Prípadné započítanie dodatočných dôb zamestnania\n(služby) v I. alebo II. kategórii by tak síce vo všeobecnosti mohlo mať pre žalobcu význam v tom, že by\nsa mu zvýšila percentuálna sadzba, ktorou sa z priemerného mesačného zárobku vypočítal starobný\n\ndôchodok. Štúdium na vojenskej strednej škole, o ktoré v prerokúvanej veci ide, však prebiehalo od\n1. septembra 1972 do 29. augusta 1974. Hranicu 18 rokov svojho veku však žalobca dosiahol až 25.\nmarca 1975, teda približne o pol roka neskôr. Ani prípadné zaradenie tohto obdobia štúdia do I. alebo II.\nkategórie funkcií by sa tak nemohlo zohľadniť na účely uvedeného zvýšenia podľa zákona č. 100/1988\nZb.\n12. Pokiaľ žalobca tvrdil, že ako služba I. alebo II. kategórie mu malo byť započítané aj štúdium od 30.\naugusta 1974 do 29. augusta 1976, ktoré sčasti spadalo aj do času po dovŕšení 18. roku veku života,\ntreba odkázať na § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. účinného v danom čase, podľa ktorého pokiaľ\nsa kryje doba zamestnania a náhradná doba, započíta sa iba doba, ktorej zápočet je výhodnejší. To\nisté platilo, ak sa navzájom kryli doby zamestnania. Základná vojenská služba za toto obdobie sa u\nžalobcu považovala za dobu zamestnania [§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 121/1975 Zb. v spojení s §\n168 ods. 2 vyhlášky č. 128/1975 Zb.] a započítala sa mu ako služba I. kategórie funkcií. Aj pokiaľ by sa\njeho súbežné štúdium na vojenskej strednej škole [§ 10 ods. 1 písm. d) cit. zák.] posúdilo ako služba\nvojaka z povolania v I. kategórii funkcií, bolo by to len rovnocenné posúdenie, nie posúdenie výhodnejšie.\nUvedené kryjúce sa doby zamestnania by sa tak žalobcovi podľa cit. § 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb.\nmohli započítať len raz, ako to aj žalovaná urobila. Výhodnejšie započítanie mu nepriniesol ani zákon\nč. 100/1988 Zb., ktorý v § 10 upravil zápočet kryjúcich sa dôb rovnako. Na základe toho tak možno\nuzavrieť, že zaradenie obdobia štúdia žalobcu na vojenskej strednej škole do I. alebo II. kategórie by\nnezvýšilo žalobcov starobný dôchodok, na ktorý by bol mal nárok podľa zákona č. 100/1988 Zb. Preto\nby takéto zaradenie nemalo význam ani na účely citovaného § 274 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.\n13. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v cit. znení sa suma starobného dôchodku určí\nako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku\ndňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Obdobím dôchodkového\npoistenia podľa § 60 ods. 1 cit. zák. je zásadne obdobie povinného dôchodkového poistenia a obdobie\ndobrovoľného dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 255 ods. 1 cit. zák. sa za\nobdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom\n2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004. Doba výkonu služby vojaka z povolania sa\nvšak na tento účel považovala za dobu zamestnania, len ak nezaložila nárok na výsluhový dôchodok.\nAj pre tento prípad však judikatúra zdôraznila, že tieto doby je potrebné zohľadniť vo všeobecnom\nsystéme sociálneho poistenia tak, že sa najskôr vypočíta teoretická výška starobného dôchodku aj\nso zohľadnením týchto dôb; takto zistený starobný dôchodok sa následne prizná len vo výške, ktorá\npomerne zodpovedá len obdobiu dôchodkového poistenia po vylúčení týchto dôb (porov. judikát R\n83/2013 a nadväzujúcu judikatúru). Zohľadnenie období služby vojaka z povolania v systéme sociálneho\npoistenia, ale aj mechanizmus krátenia starobného dôchodku sú dôsledkom aplikácie čl. 33 ods. 2\nDohovoru č. 128 (porov. uznesenia sp. zn. IV. ÚS 624/2018 a III. ÚS 41/2021). Žalobca vo svojej\nargumentácii o nezáväznosti čl. 33 opomína, že čl. 2 tohto Dohovoru zaväzuje každý členský štát\nbezvýnimočne vykonávať časti I a VII, ďalej mu dovoľuje voľbu niektorej z častí II, III a IV, ale časti V a VI\nho zaväzuje vykonávať s ohľadom na to, ktorú spomedzi častí II, III a IV si zvolil. Aj keď si teda vtedajšia\nČeskoslovenská socialistická republika vyhradila len záväzky v časti III tohto Dohovoru, ustanovenie čl.\n33, ktoré je súčasťou časti VI, je podľa citovaného čl. 2 povinná vykonávať tiež, a to v rozsahu, v akom\nvykonáva časť III.\n14. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaná už v rozhodnutí z 5. augusta 2014 pri výpočte\nsumy starobného dôchodku uznala žalobcovi za obdobie dôchodkového poistenia celé obdobie od 1.\nseptembra 1972 (začiatok štúdia na strednej vojenskej škole) až do 15. novembra 2007 (začiatok jeho\nevidencie ako nezamestnaného). Kasačnému súdu tak nie je zrejmé, prečo žalobca v kasačnej sťažnosti\nvenoval toľko argumentácii podmienkam započítania obdobia štúdia na vojenskej strednej škole, keď\nmu toto obdobie bolo riadne započítané (hoci aj nie ako služby v I. kategórii funkcií). Podľa § 60 ods. 7\nzákona č. 461/2003 Z. z. pritom platilo, že ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových\npoistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. Na základe tohto ustanovenia\ntak postupovala žalovaná správne, ak žalobcovi nezapočítala ako dve obdobia dôchodkového poistenia\nani obdobie od 1. júla 2003 do 15. októbra 2006, kedy bol dôchodkovo poistený aj ako zamestnanec, aj\nako samostatne zárobkovo činná osoba. Rovnako správne žalovaná postupovala, ak mu takto dvakrát\nnezapočítala obdobie od 30. augusta 1974 do 29. augusta 1976, kedy bol žiakom vojenskej strednej\nškoly a zároveň vojakom základnej služby. Takéto obmedzenie pritom neznamená ani žiaden zásah do\nnadobudnutých nárokov, pretože rovnaké obmedzenie vyplývalo aj z už citovaných predpisov účinných\npred 1. januárom 2004 (§ 11 ods. 3 zákona č. 121/1975 Zb. a § 10 zákona č. 100/1988 Zb.).\n15. Žalobca konečne namieta, že ako obdobie dôchodkového poistenia mu mali byť započítané aj dva\ndni (30. a 31. august) v roku 1972, kedy podľa neho vykonával vojenskú službu štúdiom na vojenskej\n\nstrednej škole. Podľa § 20 ods. 1 a 3 Branného zákona mali vojaci služobnú povinnosť, teda povinnosť\nvčas nastúpiť a vykonávať vojenskú činnú službu (odsek 2), a to osobne podľa svojich schopností. Podľa\n§ 20 ods. 4 Branného zákona vojaci, ktorí plnia niektorú z povinností podľa odseku 2, sú vojakmi v činnej\nslužbe, ostatní vojaci sú vojakmi mimo činnej služby. Z citovaného ustanovenia je tak zrejmé, že vojenskú\nslužbu v zmysle Branného zákona mohol vykonávať len vojak. To dosvedčuje aj § 2 ods. 2 cit. zák., podľa\nktorého sa vojakmi rozumejú osoby, ktoré boli odvedené (§ 15 ods. 1) a majú služobnú povinnosť (§\n20). Už zo znenia tohto ustanovenia je tak zrejmé, že žiadnu osobu nebolo možné považovať za vojaka\nskôr, než bola odvedená; samotný vznik brannej povinnosti (§ 5), ba ani odvodnej povinnosti (§ 10) z\nosoby nerobili vojaka. Sám žalobca ešte aj v kasačnej sťažnosti priznáva, že bol odvedený až 1. apríla\n1974. Podľa názoru kasačného súdu už toto ustanovenie postačuje na vyvrátenie úvah žalovaného o\ntom, že by obdobie v auguste 1972 bolo možné považovať za obdobie vojenskej služby v takom zmysle,\nv akom ju vymedzoval vtedy účinný Branný zákon. Pojem „vojenské osoby“, na ktorý žalobca odkazoval,\nsa používal v § 2 ods. 2 Branného zákona len do 1. mája 1958, a tak je pre tu sporné obdobie roku\n1972 nepodstatné.\n16. Ani aplikácia predpisov o sociálnom zabezpečení nevedie k inému záveru, a to dokonca ani\nvtedy, keby sa akceptovalo stanovisko žalobcu o analogickom použití ustanovení platných pre osoby\npripravujúce sa budúce povolanie. Podľa § 141 ods. 6 vyhlášky č. 102/1964 Zb., ktorou sa vykonáva\nzákon o sociálnom zabezpečení účinný do 31. decembra 1975, sa totiž aj pri započítavaní dôb do\nkategórií funkcií vojakov z povolania mali obdobne použiť § 1 až 3 tejto vyhlášky. Podľa § 2 ods. 1\ncit. vyhl. sa doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie\nposudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne\nvykonáva odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I.\n(II.) pracovnej kategórie. Podľa § 2 ods. 2 cit. vyhl. ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne\naj pre osoby pripravujúce sa na vykonávanie zamestnania mimo učebného pomeru. Žiakov vojenských\nstredných odborných škôl však nebolo možné považovať za učňov. Učebný pomer sa totiž podľa § 217\na nasl. Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. v znení účinnom až do 1. januára 1989 považoval za osobitný\ndruh pracovnoprávneho vzťahu, teda za zamestnanie; to napokon vyplývalo aj zo znenia § 6 ods. 1\nprvého bodu zákona č. 101/1964 Zb. (účinného do 31. decembra 1975), ktorý pracovný a učebný pomer\nkládol na roveň zamestnaniu. Takýto pracovný (učebný) pomer však nebolo možné založiť k ozbrojeným\nsilám. Na žiakov vojenských stredných škôl by tak bolo možné použiť nanajvýš ustanovenie § 2 ods.\n2 cit. vyhlášky a považovať ich za osoby, ktoré sa na zamestnanie pripravujú mimo učebný pomer.\nAvšak pojem príprava na zamestnanie by v takom prípade bolo potrebné vykladať v súvislosti s § 6\nods. 2 štvrtým bodom zákona č. 101/1964 Zb., podľa ktorého sa doba štúdia na školách potrebná na\nprípravu na povolanie považuje za dobu zamestnania od skončenia povinnej školskej dochádzky. Možno\nsúhlasiť so žalobcom, že odkaz žalovaného na zákon č. 29/1984 Zb. účinný až od 1. septembra 1984\nnebol v prerokúvanej veci správny. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a\nvzdelávania (školský zákon) v znení účinnom do 31. augusta 1978 však povinná školská dochádzka\ntrvala deväť rokov a začínala začiatkom školského roka, ktorý nasledoval po dni, kedy dieťa dovŕši šiesty\nrok veku. Deväťročná školská dochádzka tak mohla skončiť až koncom deviateho školského roka, teda\nv žalobcovom prípade až 31. augusta 1972. Za dobu prípravy na povolanie podľa § 6 ods. 2 štvrtého\nbodu zákona č. 101/1964 Zb. sa tak mohla považovať až doba od 1. septembra 1972, ako ju aj žalovaná\nsprávne započítala.\n17. Zo všetkých uvedených dôvodov by tak v zásade nebolo vôbec potrebné zaoberať sa námietkami\nkasačnej sťažnosti, ktoré sa týkajú samotného režimu štúdia na týchto školách. Obdobie tohto štúdia mu\ntotiž bolo riadne zohľadnené ako obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003\nZ. z. a jeho iné posúdenie (napr. ako službu v I. kategórii funkcií) by neviedlo k žiadnemu ďalšiemu\nzvýhodneniu žalobcu. Navyše sa tunajší súd vo svojej judikatúre už opakovane a podrobne zaoberal\npovahou štúdia na vojenských stredných školách (porov. napríklad rozsudky sp. zn. 7 Sk 23/2020 alebo\n7 Sk 14/2021). Formulácie sťažnostných námietok však svedčia o viacerých pretrvávajúcich mylných\ninterpretáciách právnej úpravy, a preto kasačný súd považuje za vhodné zaujať k nim znova stručné\nstanovisko. Predovšetkým, v čase, kedy žalobca študoval na vojenskej strednej škole, bolo jej postavenie\nupravené už cit. zákonom č. 186/1960 Zb. Podľa § 36 ods. 1 sa na vojenské školy, ktoré poskytujú\nstredné vzdelanie, vzťahovali primerane vymenované ustanovenia citovaného zákona. Predovšetkým\nsa na ne nevzťahoval § 8 cit. zák., ktorý upravoval odborné učilištia a učňovské školy, čo len potvrdzuje\nskôr uvedený záver o tom, že v ozbrojených silách neexistovali učebné pomery v pracovnoprávnom\nzmysle. Na vojenské stredné školy sa však vzťahoval § 11 ods. 1 cit. zákona o strednej odbornej škole,\nale aj napríklad aj § 21 ods. 2, ktorý dovoľoval zriadiť strednú odbornú školu ako internátnu školu, ktorá\nžiakom okrem vzdelávania poskytovala aj celodennú výchovnú a materiálnu starostlivosť (§ 21 ods. 1).\n\nPodľa § 36 ods. 2 cit. zákona bolo ministerstvo národnej obrany oprávnené ustanoviť podrobnosti o\ntýchto školách.\n18. Oprávnenie ministerstva národnej obrany upravovať štúdium žiakov vojenskej strednej školy tak\nnevyplývalo z príslušnosti týchto žiakov k vojsku (ozbrojeným silám), ale z citovaného ustanovenia\nškolského zákona. Citované ustanovenie pritom nijako podrobnejšie neobmedzovalo ministerstvo v tom,\nako upraví tieto otázky na vojenských stredných školách vo vzťahu k ich žiakom. Touto úpravou však\nministerstvo národnej obrany nevykonávalo voči žiakom oprávnenie vojenského služobného orgánu\n(velenia) voči podriadeným, ale oprávnenia orgánu štátnej správy školstva voči žiakom (Ministerstvo\nškolstva Československej socialistickej republiky v dotknutom období neexistovalo, porov. čl. 1\nústavného zákona č. 126/1970 Zb. o zriadení federálnych ústredných orgánov, na čele ktorých stojí člen\nvlády Československej socialistickej republiky). V dôsledku toho tak toto oprávnenie alebo konkrétna\núprava, ktorú ministerstvo národnej obrany vydalo, nemôže svedčiť o tom, že by žiaci vojenských\nstredných škôl boli vojakmi vo vojenskej službe. Je pochopiteľné, že vzhľadom na cieľ vzdelávania\nvo vojenských školách (príprava na službu vojakov z povolania) otázky ako napr. zriaďovanie tried,\nresp. iných skupín, v ktorých sa vykonával výchovnovzdelávací proces, pravidlá správania, výchovné\nopatrenia, organizáciu výchovnovzdelávacej činnosti, vrátane výchovy a starostlivosti o žiakov v čase\nmimo vyučovania, ministerstvo obrany upravilo tak, aby sa úprava približovala pomerom v ozbrojených\nsilách. To však samo nerobilo zo štúdia žiakov vojenských stredných škôl vojenskú službu v zmysle\nBranného zákona alebo zákona č. 76/1959 Zb.\n19. Federálne ministerstvo národnej obrany v rámci svojho oprávnenia podľa § 36 ods. 2 školského\nzákona upravovalo postavenie žiakov vojenských stredných škôl, a túto úpravu zhrnulo v pomôcke\n„Postavenie, práva a povinnosti žiakov vojenských stredných škôl“ z 30. apríla 1970 (Škol-51-11/s) s\nneskoršími doplnkami. Podľa čl. 5 tejto pomôcky sa prijatím na vojenskú strednú odbornú školu žiaci\nstávali príslušníkmi týchto škôl, žiaci 1. a 2. ročníkov týchto škôl však neboli vojakmi v základnej službe\n(čl. 6). V 2. ročníku sa mali podrobiť dobrovoľnému odvodu a vojenskú základnú službu mali nastúpiť\ndňom nástupu na letné sústredenie pred 3. ročníkom (čl. 7). Podľa čl. 9 sa žiaci mali zaradiť do školských\nčiat a rôt, ktoré mali určených veliteľov - vychovávateľov a učiteľov. Čl. 11 určoval povinnosti týchto\nžiakov, medzi ktoré patrilo dodržiavať a plniť rozkazy a nariadenia nadriadených, dodržiavať zásady\nvojenskej a občianskej disciplíny, prejavovať úctu, pocty, pozdravy, a nosiť predpísanú rovnošatu; žiaci\n1. a 2. ročníka mohli nosiť cez prázdniny civilný odev. Len pre žiakov 3. a 4. ročníka vojenskej strednej\nodbornej školy platili vojenské predpisy. Podľa čl. 12 mali žiaci dodržiavať denný poriadok školy, nie\nvojenské poriadky. Podľa čl. 23 boli všetci žiaci bezplatne ubytovaní v priestoroch školy a bezplatne\nstravovaní v školskej jedálni. Hlava 6 upravovala disciplinárnu prax, odmeny a tresty, avšak len pre\nžiakov vojenských gymnázií a 1. a 2. ročníkov vojenských stredných odborných škôl. Odmeny a tresty\nžiakov 3. a 4. ročníkov týchto škôl sa spravovali vojenským Disciplinárnym poriadkom. Disciplinárne\nodmeny a tresty žiakov 1. a 2. ročníkov vojenských stredných odborných škôl sa podľa čl. 33 neviedli\nv záznamoch o odmenách a trestoch, ale len v pedagogických záznamoch. Prílohou tohto predpisu bol\nvzor pravidiel vnútorného poriadku školy, ktoré sa týkali denného poriadku, stravovania, zamestnania,\nčinnosť v dobe mimo vyučovania, vychádzky, návštevy a pod.\n20. Z uvedeného prehľadu je teda zrejmé, že tento predpis svojím obsahom nijako zásadne\nnepresahoval úpravu, na ktorú bolo oprávnené ministerstvo školstva pre (nevojenské) stredné školy. Ako\nuž bolo uvedené, povinnosť žiakov vojenských stredných škôl rešpektovať tieto predpisy sa nezakladala\nna ich vojenskej podriadenosti, ale rovnako ako u žiakov nevojenských stredných škôl na povinnosti\nrešpektovať zákon a jeho vykonávacie predpisy. Obsah týchto predpisov bol prispôsobený predmetu\na cieľu vzdelávania vo vojenskej strednej škole, to však nemenilo pomer žiaka tejto školy k nej zo\nštandardného „školského“ na vojenský. Otázka, či v konkrétnych prípadoch dochádzalo pri výchove,\nvzdelávaní a výcviku k prípadným porušeniam týchto zásad, resp. k poverovaniu žiakov úlohami, ktoré\nsa k ich veku nehodili, alebo iným prechmatom nie je podstatná. Zo žiadneho predpisu totiž nevyplýva,\nže by samo takéto poverenie žiaka určitými úlohami zakladalo jeho služobný pomer k ozbrojeným silám,\nresp. robilo z neho vojaka, a už vôbec nie, že by z neho vojaka robilo skôr, než bol odvedený (porov. cit.\n§ 2 ods. 2 Branného zákona). Navyše nie je zrejmé, prečo by takéto prípadné porušovanie práv malo byť\nodškodňované práve formou zvýhodneného zohľadnenia v dôchodkových nárokoch nad rámec zákona.\n21. S námietkami žalobcu, že mu žalovaný zvýhodnene (dvojnásobne) nezapočítal dobu výcviku trhania\nženijnej munície, sa už v správne vyrovnal správny súd. Podľa § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb.\nmohol minister národnej obrany ustanoviť, v akom rozsahu sa započítava doba služby výkonného letca\na doba výkonu funkcií osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti do doby zamestnania.\nMožno súhlasiť s tým, že dvojnásobné započítanie určitej doby služby ako doby zamestnania by logicky\nviedlo aj k predĺženiu doby zamestnania v zmysle § 8 cit. zák. Potom by na základe § 255 zákona\n\nč. 461/2003 Z. z. bolo potrebné za obdobie poistenia považovať takúto dlhšiu dobu zamestnania.\nNa vykonanie cit. § 130 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. vydal minister národnej obrany rozkaz z 23.\nseptembra 1988 č. 17, v ktorého čl. 1 písm. c) ustanovil, že doba služby výkonného letca a doba\nvýkonu funkcie osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti uvedená v prílohe 2 sa do doby\nzamestnania započítava dvojnásobne. Podľa čl. 2 tejto prílohy sa započítavanie malo vykonávať raz\nročne za uplynulý kalendárny rok. V čl. 3 písm. c), d) a e) prílohy 2 sa ustanovilo, že nárok na zvýhodnené\nzapočítanie majú pyrotechnici a pomocníci pyrotechnikov, ktorý vykonávajú určité nebezpečné práce,\nďalej vojaci z povolania, ktorí vykonávajú určité nebezpečné práce, ako aj vojaci z povolania, ktorí\nvykonávajú funkcie zahŕňajúce bezprostrednú prácu s niektorými nebezpečnými látkami. Podľa čl. 4 sa\nvšak čl. 3 písm. c) a e) vzťahujú len na vojakov z povolania, ktorí vykonávajú funkcie, v ktorých náplni tieto\npracovné činnosti trvalo prevažujú. Navyše, podľa čl. 5 tejto prílohy možno zvýhodnený zápočet podľa\ncit. ustanovení povoliť len za dobu výkonu funkcie I. kategórie. Správny súd však správne uzavrel, že z\nobsahu spisu nevyplýva, že by žalobca tieto podmienky splnil, a on sám na ich preukázanie nepredložil\nžiadne dôkazy. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že takýto zápočet mu nebol vykonaný\nani na účely výpočtu výsluhového príspevku, hoci podľa § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb. mu mali byť\ntieto zvýhodnene započítateľné doby zohľadnené aj pri jeho výpočte.\nIV.\nZáver\n22. Na základe uvedeného tak kasačný súd zistil, že nie je daný žiaden zo zákonných dôvodov kasačnej\nsťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol.\n23. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca nebol vo\nveci úspešný a žalovaná síce vo veci úspech mala, no kasačný súd nezistil dôvody, aby sa jej nárok\nna náhradu trov priznal.\n24. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "25Sa/5/2020", "guid": "5c172bfd-a534-4b74-b47e-d228eb39ef1d:d20d244f-cce8-4fc1-9041-157eb21f65c8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6c51ca56-9a55-4f3e-aaae-c70d5585aeda", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 41/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 41/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.41.2021.2"}, {"guid": "ussr:ed79e6e3-5748-4875-95be-ccfb8fe64c32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.624.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 624/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 624/2018 z 16. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-16", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.624.2018.1"}, {"guid": "5f0d84ea-c55e-45dc-b540-4df24caec562:6b2c8121-9cc0-46aa-bfa9-43ac818b94eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200327.1", "spisova_znacka": "7Sk/14/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/14/2021 z 27. 6. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-06-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:2019200327.1"}, {"guid": "c9a80540-da1a-496b-83c1-81046c604312:366f1a6d-25b7-4fbe-b841-b90759b1d34a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7015200246.3", "spisova_znacka": "10So/1/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10So/1/2021 z 23. 2. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-02-23", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7015200246.3"}, {"guid": "282eb297-fdc4-428d-b2d2-5ed16f9584ed:af158408-b2d4-40cf-9069-963335648be8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200296.1", "spisova_znacka": "7Sk/23/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/23/2020 z 30. 11. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:4019200296.1"}, {"guid": "4437aa22-e435-4ada-b51d-5b15b34cbb25:d6d9fb6e-b9e3-416c-8d42-5df3763c6aa0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2021:5020200083.1", "spisova_znacka": "25Sa/5/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sa/5/2020 z 23. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2021:5020200083.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ac6c1217-83b5-4f22-bb70-cca3977219a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.363.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.363.2023.1"}, {"guid": "4f682c6c-8884-498f-9c9b-2a85a77c0311:4134bba3-d825-4870-bdf6-449a3992c66a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200652.1", "spisova_znacka": "6Ssk/8/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/8/2024 z 28. 8. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-08-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:8022200652.1"}, {"guid": "3020f9fb-0755-405b-b3c9-31ccc29cabe3:c61b785f-7d4d-4a19-9d3c-e56a7f85e4ff", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1017201781.1", "spisova_znacka": "6Ssk/154/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/154/2023 z 30. 7. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1017201781.1"}, {"guid": "f1376553-1188-46a2-8cd2-411f290b1387:e327778e-dad3-47cf-9174-ed11e26d157e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:1017200935.1", "spisova_znacka": "7Ssk/4/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/4/2024 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:1017200935.1"}, {"guid": "3795eb46-9a33-4204-bace-61f3f6dcf933:e55c89e5-1018-4e05-8352-9f52d89b0628", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100457.1", "spisova_znacka": "15Sas/8/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Sas/8/2025 z 30. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100457.1"}, {"guid": "dbf9d518-6640-47b2-ba5b-95c8d21a5242:aa5aea5c-8921-40d7-846a-0ce7b4d84954", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200389.3", "spisova_znacka": "BA-7Sa/35/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7Sa/35/2021 z 30. 6. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-06-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200389.3"}, {"guid": "d7ae998e-13e3-4944-b531-e6005370d8da:47ea4ae5-adf2-43d7-8b4d-73f3d4535daa", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100276.1", "spisova_znacka": "12Sas/5/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 12Sas/5/2025 z 30. 3. 2026", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2026-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100276.1"}, {"guid": "288097a1-87fa-4c7b-b562-33591ba7c5a5:867eadc6-b13a-4e44-8b57-7a42d23f76ba", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100141.1", "spisova_znacka": "8Sas/2/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 8Sas/2/2025 z 5. 11. 2025", "sud": "Správny súd v Košiciach", "datum_vydania": "2025-11-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100141.1"}, {"guid": "e9fbe38a-309d-4a6e-ac5b-467362716f76:f3feb2db-e862-4244-a32e-a600e047ee74", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200920.3", "spisova_znacka": "BA-8Sa/57/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-8Sa/57/2022 z 15. 10. 2025", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2025-10-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1022200920.3"}, {"guid": "dafc1b66-ead5-4eaa-8a19-af43f82e64a6:34e42b1e-4912-4add-a724-83240c81281f", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200181.1", "spisova_znacka": "12Sas/4/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Sas/4/2023 z 25. 7. 2024", "sud": "Správny súd v Banskej Bystrici", "datum_vydania": "2024-07-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200181.1"}]}