{"guid": "924ab5cc-17bc-4d22-a14a-636b61286ee1:c9ec3fd5-8a8f-4b28-a50c-d396913c9676", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200069.1", "spisova_znacka": "6Ssk/56/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/56/2021 z 28. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 6Ssk/56/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200069.1", "identifikacne_cislo": "3020200069", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c9ec3fd5-8a8f-4b28-a50c-d396913c9676", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200069.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200069.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200069.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/56/2021\n3020200069\n28. 02. 2023\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2023:3020200069.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci\nžalobcu: LEVINO s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prešovská č. 59, IČO: 46 831 118, právne zast.:\nJUDr. Radovanom Stretavským, advokátom a konateľom PROLEGAL, s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nDunajská č. 15/A, IČO: 36 863 149, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach,\nMasarykova č. 10, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 11. decembra 2019,\nč.: PO/BEZ/2019/5152, O-448/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nTrenčíne z 02. júna 2021, č.k. 11S/36/2020-97, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 02. júna 2021, č.k.\n11S/36/2020-97 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného z 11. decembra 2019, č.: PO/BEZ/2019/5152,\nO-448/2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobca m á n á r o k na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému\nv rozsahu 100 %.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 02. júna 2021, č.k. 11S/36/2020-97\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 11. decembra\n2019, č.: PO/BEZ/2019/5152, O-448/2019, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie\nžalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Trenčín\nz 19. septembra 2019, č.k.: 157/2019/1.2/G, IPTN/KHIP/ROZ/2019/934.\n2. Predmetným rozhodnutím Inšpektorát práce Trenčín uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod\n1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej\nlen „zákon č. 125/2006 Z.z.“) pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3\nods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 82/2005\nZ.z.“) a konkrétne spočívajúce v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa\n14. februára 2019 v čase o 17:05 hod. na pracovisku „F. C., G. A., M. Ľ.. Š. X/X, XXX XX Q. M. Q.“,\nvyužíval závislú prácu fyzickej osoby - R. D., narodenej XX. L. XXXX, ktorá vykonávala závislú prácu -\n\npredavačka, pričom s ňou nemal založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona\nč. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z.z.“).\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4, § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., § 2 ods. 2 písm.\na/, § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., § 1 ods. 2,3, § 17 ods. 2, § 42 ods. 1, § 43 ods. 1, § 226 ods. 2,\n§ 228a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., § 39 ods. 1 Správneho poriadku, ako aj príslušných ustanovení\nSSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n4. Krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že v čase kontroly sa na pracovisku žalobcu, za\npultom predajne vína, nachádzala aj pani p. D.B.. Jej prítomnosť sa odvíjala od dohody medzi ňou a\npánom I. A. z dôvodu zaúčania sa na prácu pre žalobcu, avšak bez toho, aby sa dohodli na výške\nmzdy. Zaúčanie spočívalo v oboznámení sa s činnosťami súvisiacimi s predajom vína podľa pokynov\nzamestnankyne p. F.. Z uvedených skutočností bolo preto zrejmé, že zo strany p. D. išlo o výkon závislej\nčinnosti v prospech žalobcu v súlade s predmetom jeho podnikania. Dojednaná činnosť vykazovala\nvšetky znaky závislej práce, keď p. D.Á. postupovala podľa pokynov zamestnávateľa, respektíve osoby\npoverenej vedením pracoviska čo do obsahu pracovnej náplne a času prítomnosti na pracovisku.\nSúčasne podľa opisu obsahu zaúčania bola prijatá na pracovnú pozíciu, ktorú už vykonávala p. F. v\npozícii predavačky vína. Čiže sa jednalo o činnosť osobne vykonávanú v mene a na účet žalobcu\nako zamestnávateľa. Uvedený fakt, že sa jednalo o závislú činnosť, ktorú možno vykonávať len v\npracovnoprávnom vzťahu, potvrdzovala aj dodatočne uzatvorená dohoda o pracovnej činnosti z 19.\nfebruára 2019 na pracovnú pozíciu predavačky vína. S poukazom na tieto okolnosti tiež neobstála\nobrana žalobcu, že p. D. si po príchode z WC prišla za pult len umyť ruky, nakoľko je všeobecne známe,\nže každé sociálne zariadenie v podobných predajných priestoroch disponuje aj priestorom na hygienu\nrúk.\n5. Uzavrel, že správne orgány zistili skutkový stav veci v rozsahu postačujúcom na spravodlivé\nrozhodnutie vo veci, ktorý po právnej stránke správne posúdili ako výkon závislej činnosti. S prihliadnutím\nna fakt, že medzi žalobcom a p. D. nebola prijatá dohoda o všetkých podstatných náležitostiach\npracovnej zmluvy, možno súhlasiť s názorom žalovaného, že v súdenej veci sa jednalo o výkon závislej\npráce bez založenia pracovnoprávneho vzťahu. V prípade, ak by účastníci plánovali dojednať jednu z\ndohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, prioritne vzhľadom na povahu dojednaných\nprác dohodu o pracovnej činnosti, boli by takéto dohody neplatné pre nezachovanie písomnej formy,\nčo by viedlo rovnako k nelegálnemu zamestnávaniu. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj námietku\ntýkajúcu sa nezohľadnenia čestného vyhlásenia p. D., keďže jej čestné vyhlásenie správne orgány\nnemohli brať v úvahu, nakoľko podľa § 39 ods. 1 Správneho poriadku sa môže prihliadať len na\nčestné vyhlásenie účastníka konania, ktorým p. D. nebola. Právny záver správnych orgánov o spáchaní\nsprávneho deliktu (porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania) žalobcom malo aj podľa názoru\nsúdu oporu v náležite vykonanom dokazovaní. Zo zabezpečených dôkazov bolo zrejmé, že žalobca\nvyužíval závislú prácu fyzickej osoby bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca tým naplnil\nznaky skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 19 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., čo\nbolo právnym dôvodom na uloženie zákonnej a primeranej sankcie vo výške 2.000 eur za nelegálne\nzamestnávanie jednej fyzickej osoby, pričom pokuta bola uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia\na bola správnymi orgánmi náležite odôvodnená v súlade s menovaným zákonom.\n6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná,\na preto ju podľa § 190 SSP zamietol.\n7. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n\n10. Konkrétne uvádzal, že p. D. v čase vykonania inšpekcie absolvovala pracovný pohovor, po ktorého\nskončení si prišla obhliadnuť svoje budúce pracovisko a za pultom stála preto, aby si umyla ruky,\nktorú skutočnosť osvedčovalo aj žalobcom pripojené čestné vyhlásenie. V rámci správneho konania\nžalobca kvalifikovaným spôsobom vzniesol výhrady týkajúce sa výsledkov kontrolných zistení. Správny\norgán pochybil, ak odkázal výlučne na zistenia učinené v rámci kontroly. Bolo povinnosťou správneho\norgánu, aby sa s námietkami žalobcu vyporiadal v súlade so zásadou materiálnej pravdy a skutočnosti\nspochybňované žalobcom ako účastníkom konania riadne objasnil. Podľa konštantnej judikatúry sa\nnemôže správny orgán pri rozhodovaní o vyvodení sankčnej zodpovednosti voči zodpovednému\nsubjektu uspokojiť bez ďalšieho len s kontrolným zistením učineným v rámci inšpekcie. Správny orgán\nnesprávne postupoval, keď nevypočul p. D. na okolnosti jej prítomnosti v prevádzke žalobcu a založil\ntak nesprávny postup v administratívnom konaní. Pri kontrole správneho orgánu a podávaní informácie\ntotiž nebol prítomný žalobca. Išlo o postup správneho orgánu pred začatím správneho konania, keď\nmal žalobca ako účastník konania veľmi oslabené postavenie a nemohol byť prítomný pri tomto\núkone a klásť p. D. otázky a prípadne namietať otázky a spôsob získavania informácie správnym\norgánom. V zápisnici vyhotovenej správnym orgánom pri inšpekcii nebol zachytený výsluch svedka,\nale len informácia, pričom nie je zrejmé, akými otázkami a za akých okolností bola táto informácia\nod p. D. získaná. Zisťovanie skutkových okolností správnym orgánom pri inšpekcii od p. D. nemalo\ncharakter kontradiktórneho výsluchu, a preto nemožno túto informáciu brať bez ďalšieho za základ\nvyvodenia administratívnej zodpovednosti žalobcu. Informácia získaná pri inšpekcii vykonanej správnym\norgánom môže byť dostatočným podkladom pre začatie správneho konania, nemôže však postačovať\nna ustálenie a zistenie skutočného stavu veci, ak subjekt, voči ktorému je vedené správne konanie,\nrelevantným spôsobom obsah informácie namieta. Dokazovanie v správnom konaní nebolo podľa\nžalobcu vykonané správnym orgánom náležite a dostatočne, čím správny orgán založil nesprávnosť\nsvojho postupu v správnom konaní. Žalobcovi boli upreté procesné práva, ktoré mu prináležia, pričom\nna tieto skutočnosti krajský súd žiadnym spôsobom neprihliadol a nevysporiadal sa s nimi. Zápisnicou o\npodaní informácie nie je možné v správnom konaní nahradiť plnohodnotnú svedeckú výpoveď. Už len z\ntohto dôvodu je potrebné, podľa názoru žalobcu, považovať napadnuté rozhodnutie krajského súdu za\nnezákonné. Krajský súd týmto postupom zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mohla mať za následok\nnezákonné rozhodnutie vo veci samej a najvyšší správny súd by mal k tejto skutočnosti prihliadnuť.\n11. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že skutkové okolnosti, tak ako ich zistili správne\norgány, nenapĺňali znaky závislej práce plynúce z § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Za samostatný\nznak definície závislej práce je nepochybne potrebné považovať aj prvú časť definície, ktorá hovorí o\ntom, že práca je vykonávaná. Nielen z gramatického vyjadrenia, ale najmä z účelu definície je zrejmé,\nže pri jednorazovej alebo príležitostnej spolupráci medzi fyzickou osobou a podnikateľom je možné\nlen s ťažkosťami naplniť definičný vzťah závislosti práce, pretože pri jednorazovej spolupráci, tak ako\nju zistil správny orgán (hoci tieto zistenia žalobca rozporuje) v tomto prípade, sa žiaden vzťah a už\nvôbec nie vzťah závislosti fyzickej osoby a podnikateľa nemohol vytvoriť. Znakom závislej práce je\ntotiž sústavnosť, pri ktorej preukázaní je možné usudzovať na vytvorenie závislosti. V tomto prípade\nsa kontrolná činnosť správneho orgánu obmedzila na určitý konkrétny deň a presný čas (17:05 hod.),\nteda správny orgán odhalil prácu realizovanú dňa 14. februára 2019 o 17:05 hod., teda v dobe kontroly.\nSkutočnosť vykonávania práce v prevádzke žalobcu v tento krátky časový úsek meraný na minúty\nv žiadnom prípade nepreukazuje sústavný charakter výkonu práce, ktorý je však definičným znakom\nzávislej práce. Žiadne ďalšie okolnosti však správny orgán nezisťoval a neskúmal. Na sústavnosť\nvýkonu práce by bolo možné usudzovať z ďalších skutočností zistených napríklad z výsluchu žalobcu\n(štatutárneho orgánu), z výsluchu p. T. F., zamestnankyne žalobcu prítomnej na pracovisku, ako aj\nz niektorých ďalších konkrétnych okolností. Takouto okolnosťou by mohlo byť dohodnutie odmeny za\nprácu, aj keď nie je priamo definičným znakom závislej práce. Pokiaľ totiž existuje prísľub odmeny za\nprácu, ide o významnú skutočnosť pre posúdenie, či medzi fyzickou osobou a podnikateľom existuje\nvzťah nadriadenosti a podriadenosti. Správny orgán však žiadne ďalšie okolnosti neskúmal a nevykonal\ndokazovanie ani výsluchom p. D. na preskúmanie námietok žalobcu.\n12. Ďalej žalobca aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2018,\nsp. zn. 3Asan/7/2017 uviedol, že ustanovenie § 41 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. upravuje tzv.\npredzmluvné vzťahy, v rámci ktorých je zamestnávateľ povinný fyzickú osobu oboznámiť s pracovnými\npodmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Prítomnosť fyzickej osoby na budúcom pracovisku\nmôže mať svoj právny titul i v predzmluvnom vzťahu, pri ktorom je preukázaná bezprostredná časová\n\nsúvislosť. Prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku preto nemožno výlučne spájať iba s existenciou\npracovnoprávneho pomeru. Vo svetle uvedeného dodal, že ak dospeli správne orgány a krajský súd\nna podklade informácie zachytenej v zápisnici o podaní informácie ku skutkovému záveru, že dňa\n14. februára 2019 u žalobcu v jeho prevádzke v Q. M. Q. v čase o 17:05 hod. bola prítomná p.\nD., ktorú pani F. zaúčala pracovať s pokladňou, čapovať víno a narážať sudy a súčasne zistili, že\ndňa 19. februára 2019 uzatvoril žalobca s p. D. dohodu o pracovnej činnosti na výkon práce - predaj\nvína, neposúdili takto zistený skutkový stav po právnej stránke správne. Správne orgány a krajský súd\nnesprávne aplikovali § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. a následne nesprávne dospeli k záveru\no nelegálnom zamestnávaní. Správne orgány a krajský súd mali posúdiť takto zistený skutkový stav\npodľa ustanovenia § 41 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., upravujúceho tzv. predzmluvné vzťahy, a nie\npod ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. upravujúceho legálnu definíciu závislej práce,\nnaviac, ak túto legálnu definíciu nikdy konanie p. D. a žalobcu v jej definičných znakoch nenapĺňalo.\nZ takto ustáleného skutkového stavu (aj keď jeho zistenie žalobca ďalej namieta) vyplýva, že žalobca\noboznamoval p. D. s pracovnými podmienkami jej budúcej práce. V bezprostrednej časovej následnosti\npo tomto oboznamovaní s pracovnými podmienkami a s dojednávaním práv a povinností v rámci\npracovnoprávnych vzťahov, ktoré bolo prerušené kontrolou správnych orgánov, nasledovalo uzatvorenie\nzmluvy medzi žalobcom a p. D., na základe ktorej vykonávala p. D. pre žalobcu pracovnú činnosť\n- predaj vína. Prítomnosť fyzickej osoby na jej budúcom pracovisku mala teda svoj právny titul v\npredzmluvnom vzťahu podľa § 41 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. a nebolo ju možné spájať s existenciou\npracovnoprávneho pomeru.\n13. Záverom žalobca navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že\nrozhodnutie žalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nIII.\n14. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 30. septembra 2021 v plnom rozsahu\nstotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný.\nIV.\n15. Žalobca k vyjadreniu žalovaného pripojil písomné stanovisko zo 14. decembra 2021.\n16. S odkazom na obsah zápisnice spísanej s p. D., v ktorej uviedla, že na práci sa dohodla s p. I. A.,\nprevádzkarom LEVINO s.r.o., žalobca uviedol, že p. I. A. nie je a nikdy nebol zamestnancom žalobcu,\nnevykonáva a nikdy nevykonával pre žalobcu akékoľvek činnosti, a teda ani činnosť prevádzkara,\nrovnako nie je a nikdy nebol oprávnený konať v mene žalobcu, ani nedisponoval iným mandátom\nna vystupovanie v mene alebo na účet žalobcu, nie je a nikdy nebol v akomkoľvek osobnom alebo\nmajetkovom vzťahu k žalobcovi. Namietal tiež inšpekciou práce vyhotovený zoznam kontrolovaných\nosôb zo 14. februára 2019, keď v ňom pôvodne ako kontrolovaný subjekt bola označená obchodná\nspoločnosť DAGIVIT s.r.o., údaje ktorej boli následne prepísané na označenie žalobcu. V predmetnom\nzozname je ďalej ako zástupca žalobcu uvedený I.. I. A. (bez jeho podpisu) a tiež poznámka, že konateľ\nžalobcu bol telefonicky informovaný, čo sa nezakladalo na pravde. V tomto smere ďalej uvádzal, že z\nprihlášok a odhlášok p. D. do Sociálnej poisťovne vyplýva, že dňa 13. februára 2019 bola prihlásená\nna odvody do Sociálnej poisťovne pre spoločnosť DAGIVIT s.r.o. s tým, že jedným z jej konateľov je\np. I. A., ktorého uviedla p. D. ako osobu, s ktorou sa mala dohodnúť na údajnej výpomoci u žalobcu.\nZ tvrdení p. D. vyplýva, že táto bola dotazovaná v súvislosti s jej pôsobením pre spoločnosť DAGIVIT\ns.r.o., a to na prevádzke žalobcu, čo pôsobilo zmätočne. Formulácia nejednoznačných otázok zo\nstrany osôb vykonávajúcich kontrolu viedla k odpovediam, ktoré nesúviseli so žalobcom, respektíve\nním vykonávanou činnosťou, respektíve domnelým pracovným pomerom u žalobcu tak, ako sa snažili\nnavodiť zamestnanci príslušného inšpektorátu práce. Ďalej uviedol, že p. I. A. je príbuzným p. L. A., ktorý\nu žalobcu v pracovnom pomere vykonáva technicko-materiálne zabezpečenie prevádzok a práve táto\nskutočnosť mohla viesť p. I. A. k myšlienke pomôcť p. D. (priateľke syna p. I. A.) s hľadaním zamestnania\nu žalobcu. Známosť s p. F. (zamestnankyňou prevádzky, v ktorej bola vykonaná kontrola) mohla byť\nďalším faktorom, ktorý sa mohol snažiť využiť p. I. A. pre získanie zamestnania pre p. D..\n17. Počas výkonu kontroly p. D. nevykonávala žiadnu závislú prácu a nikoho ako predavačka\nneobsluhovala; v predmetnom čase sa na pracovisku nachádzala iná predavačka, ktorá mala uzatvorenú\n\npracovnú zmluvu so žalobcom a vykonávala obsluhu zákazníkov. Dodal, že kontrolovaná prevádzka je\nmalometrážnou prevádzkou, a teda nie je vhodné, účelné ani ekonomicky únosné, aby na akejkoľvek\nprevádzke žalobcu súčasne pracoval viac ako jeden zamestnanec. Na žiadnej z prevádzok žalobcu v\ncelom území Slovenskej republiky nikdy nepracoval, ani nepracuje v jednom okamihu viac ako jeden\nzamestnanec. Ďalej uviedol, že na základe zmätočných a nepresných informácií o priebehu kontroly\nvznikla neprehľadná situácia, kedy žalobca netušiac o p. D. a jej doterajšom pôsobení prijal rozhodnutie\nriešiť situáciu jej dodatočným zamestnaním na základe dohody o pracovnej činnosti tak, aby nemohlo\nvzniknúť podozrenie z nelegálnej práce, avšak skutočnosť, že p. D. nebola v danom čase pre riadny\nchod prevádzky potrebná preukazuje to, že vo februári 2019 pracovala v rozsahu 9 hodín za mesiac a\niba v dopoludňajších hodinách, kedy je pohyb na prevádzke minimálny. Tiež namietal, že v príslušnom\nprotokole sa uvádza, že inšpekcia práce bola vykonaná u žalobcu dňa 14. februára 2019 a v dňoch 04.\nmarca 2019 a 05. apríla 2019 na inšpektoráte práce s tým, že žalobca nemá vedomosť ani informácie o\npriebehu inšpekcie vykonanej v dňoch 04. marca 2019 a 05. apríla 2019; rovnako nemá vedomosť ani o\nvýsledkoch tejto inšpekcie. Rovnako zo zápisnice s p. D. nevyplýva, že by mala byť dohodnutá odmena\n2,99 eur / hod., tak ako to uvádzal inšpektorát v príslušnom protokole. V rozhodnom období odmena ani\npráca s menovanou osobou nebola dohodnutá.\n18. V ďalšej časti vyjadrenia žalobca namietal predovšetkým porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku,\nkeďže správny orgán je povinný vyzvať účastníka konania na oboznámenie sa s podkladmi v čase, keď\nsprávny orgán je presvedčený, že objektívne zistil skutkový stav veci, t.j. v čase, keď má správny orgán\npodľa vlastného uváženia dostatok podkladov pre rozhodnutie vo veci. Správny orgán síce poskytol\nžalobcovi možnosť, aby sa vyjadril pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu, ale urobil to už v rámci\núkonu, ktorý začal správne konanie vo veci uloženia pokuty. Týmto správny orgán odobral žalobcovi\nmožnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť ich doplnenie. Rovnako namietal porušenie zásady zisťovania materiálnej pravdy\npodľa § 3 ods. 4, 5 Správneho poriadku, žalobca nebol pri kontrole prítomný, ani pri podávaní informácie\np. D., nebol ani telefonicky kontaktovaný, neuskutočnenie ústneho prejednania veci i napriek tomu, že\nvzhľadom na spornosť v zistení skutkových okolností to bolo žiadúce.\nV.\n19. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému dňa 22. decembra 2021 na vedomie.\nVI.\n20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a\npo jej preskúmaní dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie\nveci žalovanému na ďalšie konanie.\n21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n23. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n24. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\n\nb/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n25. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.\n26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\nsúd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 11. decembra 2019, č.: PO/\nBEZ/2019/5152, O-448/2019, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie z 19. septembra 2019, č.k.: 157/2019/1.2/G, IPTN/KHIP/ROZ/2019/934 o uložení\npokuty vo výške 2.000 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods.\n2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. a konkrétne spočívajúce v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho\nzamestnávania tým, že dňa 14. februára 2019 v čase o 17:05 hod. na pracovisku „F. C., G. A., M. Ľ..\nŠ. X/X, XXX XX Q. M. Q.“, využíval závislú prácu fyzickej osoby - R. D., narodenej XX. L. XXXX, ktorá\nvykonávala závislú prácu - predavačka, pričom s ňou nemal založený pracovno-právny vzťah podľa\nosobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z.\n27. Zákon č. 125/2006 Z.z. upravuje inšpekciu práce, prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana\nzamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov\nštátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu\na ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1).\n28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n29. Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ a j/ zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce\ni/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)\nj/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných\npredpisov, 18) (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch).\n30. Podľa § 12 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektor práce je pri výkone inšpekcie\npráce oprávnený\nc/ požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,\nzamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného\nodborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka\nalebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.\n1 písm. a/ a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,\nd/ požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných\nna výkon\ninšpekcie práce a požadovať ich kópie,\ng/ požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa\na vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.\n31. Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 125/2006 Z.z., fyzická osoba a právnická osoba je na požiadanie\ninšpektorátu práce alebo inšpektora práce povinná poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie\npráce, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 7)\n32. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\n\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur.\n33. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1\na 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne/ opakované zistenie toho istého nedostatku.\n34. Podľa § 21 ods. 3 veta prvá zákona č. 125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm.\nb/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20 sa\nvzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n35. Zákon č. 82/2005 Z.z. vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz\nvykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného\norgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n36. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálna práca je závislá práca, ktorú\nvykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a nemá\ns právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah\nalebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu 2).\n37. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa\nosobitného predpisu 2).\n38. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n39. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z., kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho\nzamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: inšpektorát práce.\n40. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému\norgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie\npísomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa\nosobitného predpisu; 10a) ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho\npríslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej\npráce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho\npríslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu. 8)\n41. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z.z., fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu\nvykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania\na/ preukázať totožnosť,\nb/ predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, 11)\nc/ odôvodniť prítomnosť na pracovisku.\n42. Zákon č. 311/2001 Z.z. upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej\npráce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.\n43. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti\nzamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa\npokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.\n\n44. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n45. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n46. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n47. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n48. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n49. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší správny súd\nzistil, že\n- dňa 14. februára 2019 bola u žalobcu (na prevádzke „F. C., G. A., M.Á. Ľ.. Š. X/X, XXX XX Q. M.\nQ.“) vykonaná kontrola zameraná na kontrolu vybranej časti pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu\ndodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z.z.,\n- listom z 18. februára 2019 prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil vykonanie inšpekcie práce\na súčasne žalobcu vyzval, aby preukázal pracovno-právny vzťah k fyzickej osobe p. D., predložil\nregistračný list FO - prihlášku do Sociálnej poisťovne, evidenciu pracovného času za mesiac február\n2019\n[žalobca, respektíve jeho splnomocnený zástupca následne doložil dohodu o pracovnej činnosti uzavretú\ns p. D. s dohodnutým dňom nástupu od 20. februára 2019 do 31. januára 2020, registračný list FO a\nevidenciu pracovného času za dni 20. február 2019, 22. február 2019 a 25. február 2019],\n- prvostupňový správny orgán dňa 15. apríla 2019 na základe vykonanej kontroly vyhotovil Protokol\nč.: ITN-110-35-2.4/P-A24,28-19, A19-114 so záverom konštatujúcim vo vzťahu ku kontrolovanej osobe\n(žalobca) porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z., keď využíval\nzávislú prácu menovanej fyzickej osoby bez toho, aby s ňou mal založený pracovno-právny vzťah podľa\nosobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z.z.,\n- predmetný protokol bol prerokovaný dňa 15. apríla 2019 so splnomocneným zástupcom žalobcu, ktorý\nsi súčasne vyhradil právo sa k predmetnému protokolu dodatočne vyjadriť,\n- splnomocnený zástupca žalobcu sa k protokolu nevyjadril,\n- prvostupňový správny orgán následne listom z 19. augusta 2019, doručeným žalobcovi dňa 22. augusta\n2019, oznámil začatie správneho konania; zároveň žalobcu poučil o možnosti vyjadriť sa k podkladu pre\nvydanie rozhodnutia i k spôsobu zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť príslušné dôkazy, respektíve\nich doplnenie\n[žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním z 28. augusta 2019, mal za to, že p. D.\nnevykonávala závislú prácu a nikoho neobsluhovala ako predavačka, zdôraznil, že menovaná osoba\nako budúca zamestnankyňa žalobcu si v rozhodnom čase prišla pozrieť po absolvovanom pohovore\nbudúce pracovisko a po tomto obzretí si pracoviska išla na WC, po príchode si išla za pult umyť ruky,\nkeď vychádzala z poza pultu, zablokovali ju dve ženy, ktoré medzi tým prišli na kontrolu prevádzky a\npovažovali ju za pracovníčku bez príslušného pracovno-právneho vzťahu, nakoľko sa nachádzala za\npultom; rovnako uviedol, že príslušný protokol nebol so žalobcom prerokovaný],\n- dňa 19. septembra 2019, pod číslom 157/2019/1.2/G, IPTN/KHIP/ROZ/2019/934 prvostupňový správny\norgán vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z.\nuložil pokutu vo výške 2.000 eur za porušenie už vyššie bližšie špecifikovaných povinností,\n\n- na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím z 11. decembra 2019, č.:\nPO/BEZ/2019/5152, O-448/2019 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu z 19. septembra 2019.\n50. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov\nvo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného\nadministratívneho spisu dospel k záveru, že je daný dôvod na zmenu rozsudku krajského súdu\na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie\nkonanie. Inšpektorát práce Trenčín, príslušný na rozhodnutie podľa zákona č. 125/2006 Z.z. v prvom\nstupni a Národný inšpektorát práce ako odvolací správny orgán, v predmetnej veci nepostupovali\nv intenciách vyššie citovaných právnych noriem, vo veci si nezadovážili relevantné skutočnosti pre\nvydanie rozhodnutia a preto ich rozhodnutia treba považovať za predčasné. Z doposiaľ zadovážených\nskutkových zistení plynúcich z administratívneho spisu nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil\nzákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona\nč. 82/2005 Z.z. Vyššie citované ustanovenie § 32 ods. 1 Správneho poriadku vyjadruje požiadavku,\naby skutočný stav bol zistený bez akýchkoľvek pochybností. Je totiž predovšetkým úlohou správneho\norgánu zistiť skutočný stav (princíp materiálnej pravdy; § 3 ods. 5 Správneho poriadku) tak, aby bolo bez\nakýchkoľvek pochybností zrejmé a preukázané, že sa účastník konania porušenia zákonnej povinnosti\ndopustil.\n51. V predmetnej veci kľúčový dôkaz tvoriaci významný podklad pre následný postup inšpekcie práce\nústiaci až do vydania rozhodnutia o uložení pokuty tvorila zápisnica o podaní informácie o vysvetlení\ndôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku vyhotovená v deň vykonania kontroly zo strany\ninšpektorátu práce, t.j. dňa 14. februára 2019 obsahujúca výpoveď fyzickej osoby R. D.. Vo všeobecnosti\nplatí, že zápisnica je jedným z možných dôkazov v správnom konaní, a preto nemá vyššiu dôkaznú\nhodnotu než iné dôkazy. Ak by sa vyskytli pochybnosti o správnosti zápisnice, je správny orgán povinný\nurobiť potrebné šetrenia na zistenie skutočného stavu veci. Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší správny\nsúd má za to, že v tomto konaní vyhotovená zápisnica má osobitné postavenie, nakoľko bola vyhotovená\npriamo na miestne výkonu inšpekcie a autenticky zachytáva bezprostredné skutočnosti majúce pre\nsprávny orgán istý stupeň relevancie. Zápisnica o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti\nfyzickej osoby na pracovisku autenticky a jedinečne zachytáva skutkové okolnosti majúce zásadný vplyv\npre inšpekciu práce a jej ďalší postup v rámci objasňovania možného porušenia právnych predpisov na\núseku nelegálneho zamestnávania. Slúži primárne ako dôkaz o tom, že fyzická osoba sa na pracovisku\nkontrolovaného subjektu v čase výkonu inšpekcie práce naozaj nachádzala a bližšie vysvetľuje dôvod\nprítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, čas, kedy sa fyzická osoba nachádzala na pracovisku, ako\ndlho sa na pracovisku nachádzala, či a akú prácu vykonávala, kto jej zadával pokyny na vykonávanie\npráce, prípadne akú výšku odmeny mala táto fyzická osoba za vykonávanú prácu dohodnutú.\n52. Vzhľadom na dôležitosť zápisnice, z obsahu ktorej možno zistiť, či konkrétna činnosť napĺňa znaky\nzávislej práce, je potom plne opodstatnené klásť vyššie nároky na postup príslušného inšpekčného\norgánu, aby precízne, riadne a bez akýchkoľvek pochybností zistil všetky relevantné skutočnosti majúce\nzásadný vplyv pre prijatie záveru o realizovanej pracovnej činnosti majúcej znaky závislej práce, tak\nako to predpokladá vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Podľa názoru\nnajvyššieho správneho súdu však príslušná zápisnica zo 14. februára 2019 čo do svojho obsahu takéto\nnáležitosti nespĺňa, nakoľko z doposiaľ zo strany inšpekcie práce vyťažených informácií nie je možné\nbezpečne dospieť k záveru, že by vyššie menovaná a dotazovaná fyzická osoba svojou činnosťou\nnaplnila všetky znaky závislej práce, a teda, či prácu vykonávala vo vzťahu podriadenosti k svojmu\nzamestnávateľovi majúcim nadradené postavenie, osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho\nmene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podstata legislatívneho vymedzenia závislej\npráce spočíva v odlíšení závislej práce od iných foriem činností / aktivít, čo sa na účely zákona č.\n125/2006 Z.z. v spojení so zákonom č. 82/2005 Z.z. prejavuje v súvislosti s posudzovaním možného\nporušenia právnych predpisov na úseku nelegálneho zamestnávania zo strany inšpekcie práce, teda\nkonkrétne v konaní, v rámci ktorého inšpekcia práce preskúmava, či zamestnávateľ neporušil svoju\nzákonnú povinnosť tým, že neumožnil zamestnancovi vykonávať závislú prácu v pracovnoprávnom\nvzťahu, ktorý je na to jasne určený (pozri § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z.). Závislá práca preto\nna jednej strane musí byť vykladaná tak, aby obsiahla čo najširší diapazón zastretých pracovných\nvzťahov a rovnako aj prácu vykonávanú bez náležitej protihodnoty s prísľubom čo do budúcna (napríklad\npráca „na skúšku“), avšak na strane druhej s určitými limitmi, aby zase nedochádzalo k jej nedôvodnej\n\nzámene s čisto obchodnými vzťahmi, samostatným výkonom podnikateľskej činnosti, alebo dokonca s\nobyčajnou medziľudskou výpomocou realizujúcou sa na rôznych úrovniach sociálnej interakcie majúcej\nskôr charakter jednorazovej, prípadne príležitostnej spolupráce.\n53. Z obsahu príslušnej zápisnice zo 14. februára 2019 vyplýva, že fyzická osoba p. R. D. sa dohodla s p.\nI. A. (otec jej priateľa), či by neprišla pomáhať do jednej z prevádzok žalobcu s tým, že zamestnankyňa\np. F. ju zaučí pracovať s pokladňou, čapovať víno a atď. Na otázku, či sa na práci dohodla ústne alebo\npísomne, odpovedala, že p. A.Ý. ju oslovil, či by mohla prísť vypomôcť a so zamestnankyňou p. F. sa\ndohodla na čase, kedy príde. Podľa ďalšieho vyjadrenia p. D., do príslušnej prevádzky prišla o 16:00\nhod., bola sa zaučiť na 1 až 3 hodiny s tým, že pokyny a prácu jej zadeľuje p. F., teda zamestnankyňa\nžalobcu. Na otázku, na akej výške mzdy, respektíve odmene sa dohodla a s kým odpovedala, že odmena\nzatiaľ dohodnutá nebola, prišla ako výpomoc rodine. Na tomto mieste predovšetkým v súvislosti s prvým\nkritériom („vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca“), ktoré možno označiť za\nsubjektívne kritérium, podstata ktorého spočíva v tom, že zamestnanec sám seba vníma v podriadenom\npostavení, čo je zároveň dôvod, prečo rešpektuje pokyny zamestnávateľa, je nevyhnutné skúmať, či je\ndaná osobná závislosť zamestnanca na zamestnávateľovi a najmä to, čo je jej príčinou. V tomto smere a\nnajmä čo do príčiny osobnej závislosti zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi ďalej súd uvádza, že\ni napriek tomu, že odmena počnúc 01. marcom 2015 už nie je znakom závislej práce, stále jej skúmanie\nzo strany inšpekcie práce je žiadúce, nakoľko prostredníctvom tohto faktora možno bližšie pochopiť a\nvymedziť vzťah medzi konkrétnou fyzickou osobou a zamestnávateľom (ekonomický aspekt osobnej\nzávislosti). Dohodnutie / poberanie odmeny za vykonávanú činnosť predstavuje podstatnú skutočnosť,\nktorá do istej miery posilňuje osobnú závislosť zamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi. Pokiaľ teda\npríslušný správny orgán nepreukáže poberanie, respektíve aspoň prísľub odmeny, a ani inú skutočnosť,\nna základe ktorej by bolo možné usúdiť osobnú závislosť jednej osoby voči osobe druhej, potom\nnemožno hovoriť o závislej práci, nakoľko bude absentovať jeden z podstatných obligatórnych znakov\nzávislej práce - „vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca“. V predmetnej\nveci najmä s ohľadom na obsah príslušnej zápisnice zo 14. februára 2019 najvyšší správny súd má\nza to, že záver správnych orgánov o naplnení znakov závislej práce je predčasný, nakoľko doposiaľ\nnebolo bezpečne preukázané, či fyzická osoba vykonávala pracovnú činnosť majúcu znaky závislej\npráce, alebo sa jednalo o tzv. občiansku výpomoc. Táto skutočnosť nie je jednoznačne zrejmá, ani\nz jej odpovede na otázku, na akej výške mzdy, respektíve odmene sa dohodla a s kým, keď v prvej\nčasti odpovedi odpovedala cit.: „Zatiaľ sme sa nedohodli (...)“, čo skôr môže evokovať do istej miery\naj určitý prísľub odmeny čo do budúcna a tým aj vo svojej podstate aj možnú osobnú závislosť voči\nzamestnávateľovi (splnenie podmienky nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca),\navšak v druhej časti odpovedi odpovedala cit.: „ (...) som tu ako výpomoc rodine“, čo následne skôr\nevokuje už vyššie spomínanú priateľskú / občiansku výpomoc. Za týmto účelom bolo žiaduce vypočuť\naj ďalších aktérov zainteresovaných v danom vzťahu, t.j. p. I. A., ktorý bol zároveň v danom čase otcom\njej priateľa a tiež p. F., zamestnankyňu žalobcu na príslušnej prevádzke. Z obsahu administratívneho\nspisu tiež nevyplýva, že by správne orgány vo vzťahu k menovanej fyzickej osobe zisťovali deň nástupu\ndo práce a jej pracovný čas, čo by tiež pomohlo lepšie odlíšiť závislú prácu od občianskej výpomoci, pre\nktorú je skôr príznačná jednorázovosť, prípadne príležitostná výpomoc. Ďalším znakom závislej práce je\ntiež, že práca je vykonávaná podľa pokynov zamestnávateľa, pričom z obsahu zápisnice je zrejmé len to,\nže prácu zadeľovala a pokyny dávala p. F., zamestnankyňa žalobcu s tým, že nie je zrejmé, z akého titulu\ntieto pokyny bola oprávnená dávať (disponovala poverením ?). Čo sa týka následného uzavretia dohody\no pracovnej činnosti s menovanou fyzickou osobou, tak táto skutočnosť nepredstavuje rozhodujúci\ndôkaz, predstavuje skôr reakciu žalobcu na doručené oznámenie inšpekcie práce z 18. februára 2019,\nv ktorom bol žalobca vyzvaný, aby preukázal pracovnoprávny vzťah s menovanou fyzickou osobou.\n54. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2018, sp. zn. 3Asan/7/2017, na\nktorý odkazoval žalobca v kasačnej sťažnosti, najvyšší správny súd uvádza, že každú jednu vec je\npotrebné vyhodnocovať s ohľadom na špecifiká tej-ktorej prejednávanej veci s tým, že podľa názoru\nnajvyššieho správneho súdu vo všeobecnom ponímaní „práca na skúšku“, „zaúčanie sa“ s prísľubom\nuzavretia pracovnoprávneho vzťahu čo do budúcna patrí medzi typické spôsoby zastierania nelegálnej\npráce (pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2020, sp. zn.\n7Asan/3/2019). V predmetnej veci však nebolo doposiaľ riadne a bez akýchkoľvek pochybností ustálené,\nči fyzická osoba vykonávala závislú prácu, alebo sa z jej strany jednalo výlučne o občiansku výpomoc.\n\n55. V závere najvyšší správny súd uvádza, že žalobca vo vyjadrení zo 14. decembra 2021 k vyjadreniu\nžalovaného doplnil kasačnú sťažnosť o ďalšie (aj skutkové) otázky, na ktoré však súd neprihliadol v\nsúlade s § 441 SSP, podľa ktorého v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\n56. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu\nrýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia\nkrajského súdu a rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného z 11. decembra 2019, č.: PO/BEZ/2019/5152, O-448/2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n57. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\nVII.\n58. O trovách konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods.\n1, § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní dosiahol úspech, priznal nárok\nna náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n59. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}