{"guid": "7a3671f1-b8ce-457d-9b7d-f85b3e32db33:66965eeb-2321-4b24-bc83-f8ffe3aa3b8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200024.2", "spisova_znacka": "7Ssk/180/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/180/2022 z 13. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 13. októbra 2023, sp. zn. 7Ssk/180/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200024.2", "identifikacne_cislo": "3020200024", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2023-10-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#paragraf-31", "nazov": "§ 31 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#paragraf-31", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#paragraf-41", "nazov": "§ 41 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#paragraf-41", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1991/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-17a", "nazov": "§ 17a zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-17a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-17a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-19", "nazov": "§ 19 zákona č. 580/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/580/#paragraf-19", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/580-2004/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2020/113/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 113/2020 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2020/113/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/113-2020/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#paragraf-31", "/SK/ZZ/1991/23#paragraf-41", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-40", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-2", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-3", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-4", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-5", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-11", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-13", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-17a", "/SK/ZZ/2004/580#paragraf-19", "/SK/ZZ/2020/113#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/66965eeb-2321-4b24-bc83-f8ffe3aa3b8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200024.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200024.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3020200024.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/180/2022\n3020200024\n13. 10. 2023\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2023:3020200024.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako\nčlenky senátu vo veci žalobcu: G.. B. M., A.. X. C. XXXX, F. XXX/XX, A., proti žalovanému: Úrad pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava, za účasti ďalšej účastníčky: Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, a.s., Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného z 4. novembra 2019, č. s. 16417/2019/912, č. k.: PV 912/00085/2019, č. z.: 92182/2019,\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č. k. 28 Sa 2/2020-56 z 24.\nfebruára 2022 takto\nrozhodol:\nI. Návrh na prerušenie konania zamieta.\nII. Kasačná sťažnosť žalobcu sa zamieta.\nIII. Účastníkom sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca bol v roku 2018 samostatne zárobkovo\nčinnou osobou a v tomto období nemal pozastavenú živnosť. Ďalšia účastníčka mu výkazom\nnedoplatkov z 23. mája 2019, č. 1928242817, predpísala nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania\npoistného za rok 2018 v sume 127,68 €. Vymeriavací základ, ktorý zistila na základe príjmu žalobcu zo\nzárobkovej činnosti dosiahnutého v roku 2018, bol nižší než minimálny vymeriavací základ za rok 2018,\npreto ďalšia účastníčka vyšla z minimálneho vymeriavacieho základu 5.472,00 €. Z toho percentuálnou\nsadzbou 14 % vypočítala poistné v sume 766,08 €, od ktorého odpočítala preddavky 638,40 €.\nPredpísaný nedoplatok žalobca nezaplatil, ale proti výkazu podal námietky (označené ako „odvolanie“).\nIch podstatu tvoril jeho prejav, že odmieta akékoľvek služby zdravotníctva i zdravotných poisťovní a\nodkázal na čl. 9 a čl. 31 Listiny základných práv a slobôd. Žalovaný však rozhodnutím z 4. novembra\n2019 potvrdil tento výkaz nedoplatkov. Zdôraznil, že žalobca bol v roku 2018 samostatne zárobkovo\nčinnou osobu a povinnosť platiť poistné, ktorá vyplýva zo zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení,\nmu vznikla okamihom nadobudnutia tohto postavenia. Poistné žalobcu bolo vyčíslené z minimálneho\nvymeriavacieho základu v súlade s § 13 ods. 9 cit. zákona. Ďalej žalovaný odkázal na čl. 13, čl. 40\na čl. 51 Ústavy Slovenskej republiky a vysvetlil, že hoci povinné verejné zdravotné poistenie nie je\npriamo upravené v ústave, môže ho upraviť zákon. Systém verejného zdravotného poistenia je povinný\nsociálnopoistný systém, založený na všeobecnej solidarite.\n2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej predovšetkým žiadal, aby správny\nsúd prerušil konanie a obrátil sa na Ústavný súd Slovenskej republiky s návrhom na vyslovenie\nnesúladu zákona č. 580/2004 Z. z. s Listinou. Žalobca uviedol, že nenamieta vecnú správnosť výkazu\na rozhodnutia ďalšej účastníčky a žalovaného. Namietal však, že za predmetné obdobie nedosiahol\n\ntaký príjem, ktorý by mu umožňoval platiť solidárne zdravotné odvody podľa fiktívne vypočítaných\nnárokov žalovaného a ďalšej účastníčky z minimálneho vymeriavacieho základu. Taký príjem podľa\nsvojho tvrdenia nemal, preto výpočet nie je robený z reálne zarobených prostriedkov so zohľadnením\npráva ponechať si z nich sumy potrebné pre zabezpečenie základných životných potrieb.\n3. Správny súd tu napadnutým rozsudkom č. k. 28 Sa 2/2020-56 správnu žalobu zamietol a zamietol aj\nnávrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP. V odôvodnení poukázal na iné konanie,\nkde súd správnu žalobu žalobcu zamietol a kde kasačnú sťažnosť proti tomuto rozsudku zamietol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9 Sžsk 38/2019, a odkázal na odôvodnenie tohto\nrozsudku. Zároveň zdôraznil, že účasť na verejnom zdravotnom poistení vyplýva priamo zo zákona č.\n580/2004 Z. z. a jeho ustanovenia neboli doposiaľ označené za nesúladné s ústavou alebo Listinou. Ani\nsprávny súd nenašiel dôvod, pre ktorý by žalovaný nemal považovať žalobcu za subjekt podliehajúci\npovinnej účasti na zdravotnom poistení.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n4. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáhal prerušenia konania s tým, aby sa kasačný\nsúd obrátil na ústavný súd (resp. „priamo na ESĽP v Štrasburgu, pokiaľ mu to jeho kompetencie\ndovoľujú“) kvôli nesúladu zákona č. 580/2004 Z. z. s ústavou a Listinou. Výnimku pripúšťa, len ak\nexistuje jasné zodpovedajúce rozhodnutie ústavného súdu, že postupom podľa citovaného zákona\nnedochádza k porušovaniu základných práv a slobôd. Zároveň namietol nesprávne právne posúdenie\nveci a porušenie práva na spravodlivý proces. Žalobca nesúhlasil s tým, že by zásah do práva na\nochranu majetku v danom prípade sledoval legitímny cieľ. Namietal, že správny súd neuviedol konkrétne\nrozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, z ktorého by taký záver vyplýval. Podľa žalobcu nebolo\npreukázané, že jeho reálny príjem v danom čase presiahol sumu „nezdaniteľného minima, t. j. sumy,\nktorú garantuje štát ako prostriedky pre vlastné potreby človeka, ktoré nesmú byť zdaňované“.\n5. Ďalšia účastníčka vo svojom vyjadrení navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Stotožnila sa s\nrozsudkom správneho súdu a rozhodnutie žalovaného považovala za správne.\n6. Žalovaný sa k riadne doručenej kasačnej sťažnosti nevyjadril.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené sťažnostné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\n8. Podstata námietok žalobcu sa v prerokúvanej veci týka povinnosti byť verejne zdravotne poistený,\nplatenia tohto poistenia z minimálneho vymeriavacieho základu a následku nesplnenia tejto povinnosti\nv podobe vydania výkazu nedoplatkov. Totožná právna otázka medzi tými istými účastníkmi sa už\nriešila v rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 38/2019 (ktorému predchádzal rozsudok správneho\nsúdu sp. zn. 12 Sa 6/2017) a rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 84/2021 (ktorému predchádzal\nrozsudok správneho súdu sp. zn. 28 Sa 17/2019). Kasačný súd nenašiel dôvody, pre ktoré by sa mal v\nprerokúvanej veci odkloniť od záverov vyslovených v týchto rozhodnutiach.\n9. Podľa čl. 31 Listiny má každý právo na ochranu zdravia. Občania majú na základe verejného\npoistenia právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré\nustanoví zákon. Podľa čl. 41 ods. 1 Listiny sa možno tohto práva domáhať iba v medziach zákonov,\nktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V podstate totožná úprava je obsiahnutá v čl. 40 a 51 ústavy.\nVzhľadom na to možno závery vzťahujúce sa k tomuto článku v plnej miere aplikovať aj na daný článok\nListiny (porov. nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 5/94). Právo na ochranu zdravia zakotvené v\nuvedených článkoch ústavy a Listiny patrí medzi hospodárske, sociálne a kultúrne práva (práva druhej\ngenerácie), ktorých podoba a obsah v podstatnej miere závisí od ekonomických a hospodárskych\nmožností štátu. Zákonodarca má tak široký priestor pre voľbu rôznych riešení (porov. nálezy ústavného\nsúdu PL. ÚS 19/08, PL. ÚS 8/2014, PL. ÚS 16/2018, PL. ÚS 2/2020). Osobitne v náleze sp. zn. PL.\nÚS 10/2013, na ktorý odkázal aj najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 9 Sžsk 38/2019, vyplýva, že čl. 40\nústavy „upravuje primárne pozitívny záväzok štátu prijať takú právnu úpravu na úrovni zákona, ktorá\nzabezpečí ochranu zdravia obyvateľstva, a zabezpečiť zdravotnú starostlivosť.“ Podľa ústavného súdu\n„ústavné splnomocnenie na ustanovenie podmienok poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe\nzdravotného poistenia zákonom upravené v čl. 40 ústavy a jeho vykonanie nemožno považovať za\nbezprostredné obmedzenie základného práva (nerešpektujúce žiadne limity a medze)“ (zhodne aj nález\nústavného súdu PL. ÚS 38/03). Takýmto naplnením pozitívneho záväzku štátu je aj prijatie zákona č.\n580/2004 Z. z. Verejné zdravotné poistenie vychádza z princípu plnej solidarity, ktorý je založený na\n\nredistribúcii zdrojov získaných na základe odvádzania poistného. Povinnosť platiť poistné má každý\npoistenec, ktorému zákon túto povinnosť ukladá. Prívlastok „bezplatná“ zdravotná starostlivosť nemožno\nchápať absolútne, pretože už samotná existencia zdravotného poistenia takúto myšlienku vylučuje\n(porov. v tomto smere nálezy ústavného súdu PL. ÚS 38/03 a PL. ÚS 2/2020, rozsudok tunajšieho\nsúdu sp. zn. 7 Ssk 84/2021, ale aj dôvodovú správu k citovanému zákonu - Národná rada Slovenskej\nrepubliky, III. volebné obdobie, tlač 640).\n10. Nemožno tvrdiť, že by pri platení zdravotného poistenia išlo o povinnosť uloženú inak než zákonom v\nzmysle čl. 13 ods. 1 ústavy. Existenciu zdravotného poistenia predpokladá priamo citovaný čl. 40 ústavy.\nUž pojem „poistenie“ predpokladá, že bude financované z príspevkov jednotlivých poistencov, teda že\npoistenci budú môcť byť zákonom zaviazaní na platenie týchto príspevkov. Preto takáto povinnosť, ktorú\npriamo predpokladá jedno ustanovenie ústavy, nemôže založiť rozpor s iným jej ustanovením, napríklad\ns čl. 20 (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 9/2020). Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z.\nje zdravotným poisteným jednak povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje\npoistencom zdravotná starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu\nustanovenom osobitným predpisom, a jednak individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa\nposkytuje poistencom zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 2 časť vety pred bodkočiarkou cit. zákona verejne zdravotne poistená je fyzická osoba,\nktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Verejné zdravotné poistenie vzniká narodením,\nak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo o nezaopatreného\nrodinného príslušníka (§ 4 ods. 1). Zánik verejného zdravotného poistenia upravuje § 5 cit. zákona.\nSamostatne zárobkovo činná osoba je povinná na účely tohto zákona platiť poistné [§ 11 ods. 1 písm.\nb)]. Za samostatne zárobkovo činnú osobu sa považuje fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a\nktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. b)\na ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti (§ 11 ods. 4).\n11. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca mal postavenie samostatne zárobkovo činnej\nosoby, a preto mal platiť zdravotné poistenie. Povinnosť zaplatiť nedoplatky na poistnom potom\nžalobcovi vyplývala z § 19 a § 17a v spojení s § 11 a § 13 zákona č. 580/2004 Z. z. Nie je ďalej\nani sporné, že vlastnými príjmami žalobca nedosiahol minimálny vymeriavací základ. Žalovaný a\nďalšia účastníčka však postupovali zákonne, keď poistné žalobcu vypočítali podľa § 13 ods. 9 cit.\nzákona z minimálneho vymeriavacieho základu. Týmto mechanizmom sa vo všeobecnosti sleduje\nodvádzanie verejného zdravotného poistenia aspoň v minimálnej výške s prihliadnutím na reálne ceny\nposkytovaných zdravotných výkonov a služieb (rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7 Ssk 84/2021). Na\nrozdiel napríklad od zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení zákon č. 580/2004 Z. z. neustanovuje,\nže by samostatne zárobkovo činná osoba musela dosiahnuť určitý príjem, aby jej vzniklo verejné\nzdravotné poistenie. Toto poistenie totiž vychádza z princípu solidarity a je povinné a žalobca sa nemôže\nsám vyňať spod pôsobnosti uvedeného zákona, pretože tento zákon takýto dôvod zániku verejného\nzdravotného poistenia neupravuje. Preto je žalobcovo generálne odmietanie bezplatnej zdravotnej\nstarostlivosti právne irelevantné a nič nemení na jeho povinnosti platiť zákonné poistné. Potom ani\nsprávny súd nie je oprávnený udeliť mu výnimku z takejto povinnosti v rozpore so zákonom úpravou\n(porov. cit. rozsudky sp. zn. 9 Sžsk 38/2019 a 7 Ssk 84/2021, uznesenie ústavného súdu sp. zn. III.\nÚS 274/07)\n12. Na uvedených záveroch nič nemení ani obsah Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, ktorý v tomto smere nezaručuje viac práv (porov. čl. 154c ústavy). Podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru má síce každá fyzická alebo právnická osoba právo pokojne užívať svoj majetok\na nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje\nzákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. To však nebráni právu štátov prijímať zákony,\nktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom. Podľa\njudikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva majú štáty pri vykonávaní sociálnych a ekonomických\npolitík široký priestor pre uváženie (napr. rozsudok z 2. júna 2016, Geotech Kancev GmbH proti\nNemecku, sťažnosť č. 23646/09). ESĽP taktiež uznal dôležitosť sociálnej či kolektívnej solidarity v oblasti\nverejného zdravia (rozsudok z 8. apríla 2021, Vavřička a ostatní proti České republike, sťažnosť č.\n47621/13, ako aj cit. rozsudok Geotech Kancev GmbH proti Nemecku). Rovnako uznal, že povinné\nzdravotné poistenie zodpovedá sociálnej potrebe zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť pre\nobyvateľov. Na to je nevyhnutné, aby bola celková cena nákladov zdravotnej starostlivosti zdieľaná\nmedzi všetkými. Sleduje sa tak legitímny cieľ, resp. takto upravené užívanie majetku je v súlade so\nvšeobecným záujmom (rozhodnutie z 19. mája 2022, De Kok proti Holandsku, sťažnosť č. 1443/19).\nPovinnosť byť verejne zdravotne poistený a platenie poistného z minimálneho vymeriavacieho základu\nje postavené na právnom základe.\n\n13. Podľa čl. 144 ods. 2 ústavy platí, že ak sa súd domnieva, že zákon nie je v súlade s ústavou alebo tam\nuvedenou medzinárodnou zmluvou, preruší konanie a podá návrh ústavnému súdu podľa čl. 125 ústavy.\nPodobne podľa čl. 1 ods. 1 Protokolu č. 16 k Dohovoru (oznámenie č. 113/2020 Z. z.) môžu najvyššie\nsúdy a tribunály Vysokých zmluvných strán požiadať Európsky súd pre ľudské práva, aby vydal poradné\nstanoviská k zásadným otázkam týkajúcim sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených\nv dohovore alebo jeho protokoloch. V tu prerokúvanej veci však kasačný súd z dôvodov podrobne\nrozvedených v predošlých odsekoch nedospel k záveru, že by ustanovenia zákona č. 580/2004 Z. z.,\nosobitne jeho § 13 ods. 9, neboli v súlade s ústavou alebo Dohovorom. Rovnako nezistil, že by v\ndanej veci bolo potrebné vyžiadať si poradné stanovisko ESĽP, pretože všetky sporné otázky už boli\ndostatočne objasnené jeho judikatúrou.\nIV.\nZáver\n14. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden zo zákonných\ndôvodov kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, a tak ju podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1\nSSP) zamietol. Ešte predtým však ako nedôvodný zamietol aj návrh na prerušenie konania podľa § 100\nods. 1 písm. b) a § 456 ods. 1 SSP (výrok I).\n15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167, 168 a 169 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo\nveci nemal úspech a žalovaný a ďalšia účastníčka ho síce mali, kasačný súd však nezistil dôvody, aby\nsa im priznal nárok na náhradu trov.\n16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "28Sa/2/2020", "guid": "6bf48ad9-61f3-4c61-bc16-e58ed53b7391:5fde08f4-6106-4a29-bcc3-178f5efd5a4b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}