{"guid": "29fa58fd-2aa8-4f0c-8c3a-3ce58efee7b5:0c9c49b3-b872-4f48-a0d6-fc9b99cfb3cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3019200252.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/25/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/25/2021 z 28. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. februára 2023, sp. zn. 1Sžfk/25/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:3019200252.1", "identifikacne_cislo": "3019200252", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2023-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c9c49b3-b872-4f48-a0d6-fc9b99cfb3cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3019200252.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3019200252.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3019200252.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/25/2021\n3019200252\n28. 02. 2023\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2023:3019200252.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľ): Daniel Andráš & Biopurus, s miestom podnikania Vysoká 14, Bratislava,\nIČO: 40 264 181, právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA LAW OFFICE Mgr. Jaroslav Valjent,\nJUDr. Matej Valjent, so sídlom Jesenského 232, Partizánske, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101239624/2019 zo dňa 23. mája 2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/102/2019-94 zo dňa 23. septembra 2020, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 11S/102/2019-94\nzo dňa 23. septembra 2020 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 101239624/2019 zo dňa 23. mája 2019. O trovách konania rozhodol s poukazom na §\n168 S.s.p. tak, že žalovanému ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 101239624/2019 zo dňa 23. mája 2019 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č.\n563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č.\n100378874/2019 zo dňa 6. februára 2019, ktorým ako správca dane podľa § 68 ods. 5 Daňového\nporiadku žalobcovi vyrubil rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2013 v\nsume 9 891,53 € pre porušenie ust. § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“).\n3. Správca dane vyrubil žalobcovi na dani z príjmu fyzických osôb za rok 2013 rozdiel dane 9 891,53\n€, keď zistil, že žalobca: a) nezahrnul do príjmu faktúru č. 2013/R320 na celkovú sumu 139,54 €, z\ntoho základ dane 116,28 €, b) zaúčtoval do daňových výdavkov sumu 2 205,- € - priznanie DPH z\nnadobudnutia, pričom išlo o nákup tovaru - CHIA semiačok z Čiech a olejov z Rakúska, c) dňa 20.\nmája 2013 zaúčtoval sumu 450,- € od dodávateľa G. Q., W., pričom išlo o nákup dverí a zárubne\ndo kancelárie, ktorá sa nachádza na adrese, kde nie sú priestory zaradené do obchodného majetku,\nzáklad dane bol 375,- €, d) zahrnul do daňových výdavkov nákup pohonných hmôt dňa 20. marca\n2013, z toho základ dane 25,- €, pričom rovnaký doklad bol zaevidovaný dvakrát, e) dňa 29. decembra\n2013 zahrnul do daňových výdavkov nákup pohonných hmôt od spoločnosti REAL - K s.r.o., Komárno\n\nv sume 50,- €, z toho základ dane 41,67 €, pričom rovnaký doklad bol zaevidovaný dvakrát, f) na\nzáklade leasingovej zmluvy číslo 5990689 uzatvorenej so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia,\na.s. si obstaral na účely podnikania osobné vozidlo zn. Hyundai ix35, pričom podľa leasingovej zmluvy\nbola dohodnutá doba leasingu 60 mesiacov, nadobúdacia cena bez DPH 19 000,- €, predajná cena bez\nDPH - 1,- €, pričom správca dane kontrolou dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly zistil,\nže daňový subjekt si zahrnul do daňových výdavkov leasingové splátky a uplatnil si daňový odpis vo\nvýške 3 800,- € a správca dane po kontrole znížil daňovému subjektu daňové výdavky o sumu 153,76\n€, g) na základe leasingovej zmluvy so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. si obstaral na\núčely podnikania úžitkové vozidlo zn. Volkswagen Crafter 35, pričom podľa leasingovej zmluvy bola\ndohodnutá doba leasingu 60 mesiacov, nadobúdacia cena bez DPH 25 083,33 €, predajná cena bez\nDPH - 1,- €, pričom správca dane kontrolou dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly zistil, že\ndaňový subjekt si zahrnul do daňových výdavkov leasingové splátky a uplatnil si daňový odpis vo výške\n6 271,- € a správca dane po kontrole znížil daňovému subjektu daňové výdavky o sumu 207,70 €, h) na\nzáklade leasingovej zmluvy číslo 5991049 so spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. si obstaral\nna účely podnikania úžitkové vozidlo zn. BMW X6, pričom podľa leasingovej zmluvy bola dohodnutá\ndoba leasingu 60 mesiacov, nadobúdacia cena bez DPH 52 591,67 €, predajná cena bez DPH - 1,€, pričom správca dane kontrolou dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly zistil, že daňový\nsubjekt si zahrnul do daňových výdavkov leasingové splátky a uplatnil si daňový odpis vo výške 12 053,a správca dane po kontrole znížil daňovému subjektu daňové výdavky o sumu 2 714,83 €, i) si v daňových\nvýdavkoch uplatnil úhradu faktúry č. 131100348 za administratívne práce, fakturované p. G. (manželkou\ndaňového subjektu), ktorá vystupovala ako dodávateľ daňového subjektu - živnostníčka, pričom správca\ndane mal zistiť, že p. G. mala využívať pri svojej činnosti veci zaradené do obchodného majetku a to\npočítač, tlačiareň, internet, skener, telefón a dve motorové vozidlá a vzhľadom na zistenia správcu dane\ntento znížil daňové výdavky o sumu 1 286,60 €, j) si uplatnil v priebehu kontrolovaného zdaňovacieho\nobdobia do daňových výdavkov úhrady faktúr od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za služby Magio TV\nKomplet vo výške 611,28 €, pričom podľa názoru správcu dane sú uvedené služby poskytované v mieste\ntrvalého pobytu daňového subjektu, kde má miesto podnikania aj samostatne zárobkovo činná osoba živnostníčka p. G., manželka a že tieto služby využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\naj ona, v rozsahu 50 percent a preto správca dane vylúčil sumu 254,70 € z výdavkov ovplyvňujúcich\nzáklad dane, k) zaúčtoval úhradu faktúry č. 2013050 zo dňa 30. septembra 2013 od dodávateľa Ing.\nMarián Varga - DELTA, predmetom ktorej je dodanie 292 kusov cestných panelov betónových v celkovej\nvýške 43 800,- €, z toho základ dane predstavuje 36 500,- €. Správca dane konštatoval, že suma 36\n500,- € nie je výdavkom preukázateľne vynaloženým na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\na preto uvedenú sumu vylúčil z daňových výdavkov, l) si uplatnil do daňových výdavkov odpis majetku\n- vysokozdvižného vozíka v sume 834,- € a ďalšieho vysokozdvižného vozíka v sume 903,- €, pričom\npodľa názoru správcu dane daňový subjekt nepreukázal nákup dvoch vysokozdvižných vozíkov a preto\ndaňové odpisy vo výške 1 737,- € nepovažoval za výdavok preukázateľne vynaložený na dosiahnutie,\nzabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Správcom dane tak bol žalobcovi oproti daňovému\npriznaniu upravený/zvýšený základ dane na sumu 47 822,54 €.\n4. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 23. mája 2019 prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko sa stotožnil so skutkovými zisteniami a právnym posúdením\nveci zo strany správcu dane.\n5. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v prejednávanom prípade vzhľadom na\nobsah žalobných dôvodov medzi účastníkmi konania zostalo sporným právne posúdenie výdavkov\nna úhradu sporných plnení ako daňových výdavkov vzhľadom na nepreukázanie ich použitia na\núčely dosiahnutia, zabezpečenia alebo udržania príjmov žalobcu, resp. ich dodanie deklarovanými\ndodávateľmi.\n6. Pokiaľ ide o námietky žalobcu čo do neuznania časti výdavkov na úhradu finančného prenájmu\nmotorových vozidiel, správny súd sa s nimi nestotožnil. Mal za to, že žalobca vo všetkých troch prípadoch\nfinančného prenájmu postupoval pri zápočte úrokov do daňových výdavkov v rozpore s ustanovením §\n19 ods. 3 písm. o) zákona o dani z príjmov, keď si uplatnil vyššiu sumu ako dovoľuje zákon s poukazom\nna splátkový kalendár. To isté platí aj v prípade uplatnenia odpisov pri finančnom prenájme vozidla\nBMW X6, keď žalobca výšku odpisu neurčil rovnomerne na každý mesiac, čím postupoval v rozpore s\nustanovením § 26 ods. 8 zákona o dani z príjmov.\n\n7. Podľa správneho súdu, ako bolo preukázané vykonaným dokazovaním, vrátane výpovede samotného\nžalobcu zo dňa 9. septembra 2016 a 19. septembra 2016, manželka žalobcu ako živnostníčka využívala\npri svojom podnikaní niektoré hnuteľné veci zaradené v obchodnom majetku žalobcu v pomere 50% a\nvozidlá v pomere 5%. Preto postup správcu dane, ktorý výdavky žalobcu súvisiace s prevádzkou vozidiel\nkrátil o 5%, správny súd posúdil ako zákonný. Pri 5% pomere, v ktorom manželka žalobcu využívala\nvozidlá zapísané v obchodnom majetku na účely svojho podnikania, správca dane dôvodne a v súlade\ns § 6 ods. 17 zákona o dani z príjmov znížil žalobcovi ním uplatnené daňové výdavky v súvislosti s\nvyužívaním motorových vozidiel s EČ PE728BU a PE151BM o sumu 1 286,60 €. V tejto súvislosti bolo\ntiež zistené, že žalobca ako aj jeho manželka pri podnikaní spoločne využívali služby spoločnosti Slovak\nTelekom v rovnakom pomere 50:50. Preto žalobcove zaúčtované výdavky na internet a TV od menovanej\nspoločnosti, ktoré len v preukázanom 50% pomere slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie jeho\npríjmov, správca dane dôvodne krátil o sumu 254,70 €.\n8. Čo sa týka námietok o neuznaní nákladov na úhradu kúpnej ceny za nadobudnutie cestných\nbetónových panelov od Z.. J. T. ako daňových výdavkov, správny súd uviedol, že nebolo preukázané,\nže panely nadobudnuté Z.. J. T. by boli panelmi, ktoré následne fakturoval žalobcovi. Betónové panely\nnadobudnuté Z.. J. T. od spoločnosti Škriba, s.r.o. sa rozmerovo a ani čo do počtu nezhodovali s\nbetónovými panelmi, ktoré boli fakturované žalobcovi. V daňovom konaní žalobca ako prvotný nositeľ\ndôkazného bremena nezabezpečil dôkaz, ktorý by svedčil o jeho práve nakladať ako vlastník s panelmi\nuskladnenými v priestoroch Technických služieb mesta Partizánske a ani o súhlase s ich uskladnením.\nV prejednávanej veci nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval dodanie fakturovaných\npanelov dodávateľom Z.. J. T.. Správny súd v tomto smere preto neuznanie kúpnej ceny za daňové\nvýdavky považoval za zákonné.\n9. Ani žalobné námietky v súvislosti s neuznaním nákladov na kúpu vysokozdvižných vozíkov za daňové\nvýdavky správny súd neposúdil za dôvodné. Žalobca hodnoverným spôsobom ich nadobudnutie a\nskutočné využívanie pre účely dosahovania príjmu nepreukázal. Skutočnosť, že by žalobca s nimi\ndisponoval, nebola preukázaná ani pri miestnom zisťovaní a ani v ďalšom priebehu daňového konania.\nPre uznanie vynaložených prostriedkov na daňové účely nepostačuje len predloženie listinných dôkazov,\nale je potrebné preukázať ich súlad s realitou. Pochybnosti správcu dane o reálnosti fakturovaného\npredaja umocnil aj fakt, že žalobca počas ústneho pojednávania vykonaného dňa 4. mája 2017 sa ani\nslovom nezmienil o už uskutočnenom predaji vysokozdvižných vozíkov, ale výslovne trval na tom, že\nsú vo firme Ing. Vargu v Bošanoch.\n10. Správny súd mal za to, že správca dane a žalovaný dôvodne odmietli uznať fakturované úhrady\n(kúpne ceny) za daňové výdavky žalobcu, nakoľko tento neuniesol dôkazné bremeno. Nakoľko\nžalobca nepreukázal materiálnu stránku zdaniteľného obchodu, tým pádom neexistuje vecná súvislosť\nmedzi prijatými tovarmi a vykonanou odplatou v podobe fakturovaných súm za ne, preto nemohli byť\nfakturované výdavky uznané za oprávnené a preukázané daňové náklady v súlade s § 21 zákona o\ndani z príjmov.\n11. Okrem uvedeného krajský súd zdôraznil, že správca dane sa pri dokazovaní neuspokojil len s\nbežným preverovaním tvrdení žalobcu a dokladov, ktoré predložil, ale dokazovanie správne zameral a\nrozšíril aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. aj na právne vzťahy\ndodávateľských spoločností, ktoré žalobca nemôže ovplyvniť, majúc na vedomí, že žalobcu nemožno\nv tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné bremeno daňového subjektu nie je\nabsolútne. S poukazom na uvedené preto správny súd vyhodnotil žalobné námietky za nedôvodné. Bol\nto práve správca dane, ktorý spochybnil reálnosť zdaniteľného plnenia, resp. správnosť žalobcovho\npostupu pri započítavaní nákladov do účtovných výdavkov, čím sa dôkazné bremeno presunulo na\nžalobcu, ktorý preukázané pochybnosti nevyvrátil.\n12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny napadnutého\nrozsudku krajského súdu a zrušenia tak rozhodnutia žalovaného, ako rozhodnutia správcu dane.\nSťažovateľ namietal, že krajský súd nezodpovedal otázku, v čom spočíva dôkazné bremeno sťažovateľa\nohľadne preukázania zdaniteľných obchodov a tým aj reálneho dodania tovaru alebo služieb. Mal za\nto, že dôkazné bremeno nie je absolútne, čo vyplýva aj z rozhodnutí súdov uvedených v žalobe.\nĎalej uviedol, že správca dane skutkové zistenia nevyhodnotil dostatočne, keď zistené rozpory v\ndodávke tovaru dodávateľa sťažovateľa dostatočne nepreveril a následne dôkazným bremenom zaťažil\n\nsťažovateľa. Mal za to že sťažovateľovi zákon nedáva právne prostriedky na sledovanie výrobných\na obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Bolo preukázané, že pri každej faktúre sa nachádza\npodrobný súpis dodaného tovaru, dodanie tovaru potvrdzujú potvrdenia o platbách, účtovná evidencia\nsťažovateľa a preto nemožno hovoriť, že by sťažovateľ disponoval iba faktúrou so všeobecným opisom\nzdaniteľného plnenia, ktoré by bolo nepreskúmateľné. U správcu dane vznikli pochybnosti výlučne z\ndôvodu preverovania účtovnej evidencie dodávateľa z dôvodu, že nebolo možné preveriť túto účtovnú\nevidenciu u dodávateľa, pričom sťažovateľ na túto skutočnosť nemôže mať žiaden dosah. Dôkazné\nbremeno v tomto smere preto znáša správca dane. Ďalej uviedol, že pokiaľ mal žalovaný za to, že\nsťažovateľ si v daňových výdavkoch uplatnil úhradu faktúry za administratívne práce, fakturované p. G.\n- manželkou sťažovateľa, ktorá vystupovala ako dodávateľ daňového subjektu - živnostníčka, pričom\nsprávca dane mal zistiť, že uvedená mala využívať pri svojej činnosti veci zaradené do obchodného\nmajetku a to počítač, tlačiareň, internet, skener, telefón a dva motorové vozidlá a vzhľadom na zistenia\nsprávcu dane tento znížil daňové výdavky, tak zo zistení správcu dane a vykonaného dokazovania\nnevyplýva žiadny hodnoverný dôkaz o tom, že manželka sťažovateľa aj skutočne predmetné veci v\nroku 2013 využívala. Nie je možné vychádzať len z tvrdení sťažovateľa, keď tieto tvrdenia musia\nbyť preukázané aj hodnoverným dôkazom v rámci daňovej kontroly. Žiadny takýto dôkaz však nebol\nprodukovaný. Ďalej ak žalovaný uviedol, že sťažovateľ si uplatnil do daňových výdavkov úhrady faktúr\nod spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za služby Magio TV Komplet, pričom podľa názoru správcu dane\nsú uvedené služby poskytované v mieste trvalého pobytu sťažovateľa, kde má miesto podnikania aj\np. G., ako živnostníčka a že tieto služby využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov\naj ona, rozsahu 50 percent a preto správca dane vylúčil časť výdavkov ovplyvňujúcich základ dane,\nrovnako v tomto prípade nebolo zo strany správcu dane vykonané žiadne dokazovanie. V súvislosti s\nfaktúrou od dodávateľa Ing. Mariána Vargu - DELTA, predmetom ktorej bolo dodanie 292 ks cestných\npanelov betónových uviedol, že dodávateľ potvrdil dodanie tovaru. Je pritom právne irelevantné kde\nsa panely nachádzajú, resp. či sa tam nachádzajú so súhlasom vlastníka nehnuteľnosti. Sťažovateľovi\nnemôže vytýkať neunesenie dôkazného bremena, ak jeho dodávateľ nevedel preukázať nadobudnutie\ntovaru. Sťažovateľ namietal, že aj vo vzťahu k nadobudnutiu vysokozdvižných vozíkov preukázal, že\nnadobudol vlastnícke právo k nim a vynaložil v tom smere náklady za účelom dosiahnutia príjmov. Je\nbez právnej relevancie, ak došlo k ich predaju počas daňovej kontroly. Na podporu svojich tvrdení dal\nzo pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžf/1/2011. Zároveň mal za to, že správcovi\ndane bola z jeho strany od začatia daňovej kontroly poskytnutá potrebná súčinnosť. Hodnotenie dôkazov\ndaňovými orgánmi nebolo vykonané v súlade s § 3 ods. 3 Daňového poriadku. V tejto spojitosti poukázal\nna rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 24/2010-57 zo dňa 29. júna 2010. Ďalej poukazoval\nna požiadavku nevyhnutnosti zásahov do práv daňového subjektu počas daňovej kontroly. Odvolával\nsa aj na právne závery plynúce z rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžf/7/2016 zo dňa 18.\nseptembra 2017. Rovnako poukazoval na potrebu brať do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ vo\nveciach C-354/03, C-355/03, týkajúcu sa posudzovania vedomosti daňového subjektu o zapojení sa do\npodvodného konania.\n13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na svojej argumentácii obsiahnutej\nv ním vydanom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k žalobe. Kasačnej sťažnosti preto žiadal nevyhovieť.\n14. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať\na rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta\n2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.\nPredmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou\nspisovou značkou.\n15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju\nzamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\n\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).\n16. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako nedôvodnú\nzamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 101239624/2019 zo dňa 23. mája 2019, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín\nč. 100378874/2019 zo dňa 6. februára 2019 o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby\nsťažovateľovi za zdaňovacie obdobie roka 2013 v sume 9 891,53 € pre porušenie ust. § 2 písm. i) a §\n21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.\n17. Vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti (ktorú tak bolo obsahovo potrebné posúdiť napriek\nsťažovateľom zvolenému označeniu ,,odvolanie“ a procesnú právnu úpravu S.s.p. vzťahujúcu sa\nna prejadnávanú vec) sa kasačný súd zaberal predovšetkým otázkou prenosu dôkazného bremena\nv daňovom konaní a to v súvislosti s posúdením výdavkov vynaložených sťažovateľom na úradu\njednotlivých plnení v zdaňovacom období roka 2013 v zmysle zákona o dani z príjmov, keď daňové\norgány (a napokon i krajský súd) zhodne dospeli k záveru, že sťažovateľ nepreukázal ich vynaloženie/\npoužitie na účely dosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov, resp. ich dodanie sťažovateľom\ndeklarovanými dodávateľmi, v čom vzhliadli porušenie ust. § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona o dani z\npríjmov.\n18. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy\nštátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n19. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne daňový subjekt.\nSprávca dane dokazovanie vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa\npoznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie.\nSprávca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť\nskutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva,\nže je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie\ndoplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného\nhodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány\npovinné postupovať.\n20. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu\nSR zo dňa 14. novembra 2018, sp.zn. I. ÚS 377/2018-53, v zmysle ktorého ,, Daňový subjekt má\nv daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.\nFormálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie\n(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych\npredpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom\nkonaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných\npodkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených\ndaňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v\ntakom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov\nvyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese\ndokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým\nsubjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady\nprejednacej“.\n21. V posudzovanej veci bolo aj s poukazom na vyššie popísané aspekty a mechanizmus prenosu\ndôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom na sťažovateľovi, aby relevantným\nspôsobom (nielen formálnymi dokladmi) preukázal, že v príslušnom zdaňovacom období (rok 2013)\ndošlo na jeho strane k vynaloženiu takých výdavkov na úradu jednotlivých plnení, ktoré je možné z\npohľadu zákona o dani z príjmov kvalifikovať ako daňové výdavky, resp. preukázal ich použitie za účelom\ndosiahnutia, zabezpečenia a udržania príjmov.\n\n22. Z dokladov predložených sťažovateľom vyplynulo, že sťažovateľ si okrem iného uplatnil ako daňové\nvýdavky náklady, ktoré vynaložil v súvislosti s vystavením :\n- faktúry č. 2013045 zo dňa 31. augusta 2013, ktorou deklaroval nadobudnutie vysokozdvižných vozíkov\nEM 3750926GEF7426 1ks a EM3750931GEF7426 od dodávateľa Z.. J. T.. Kúpna cena bez DPH bola\n25 000,- €.\n- faktúry č. 2013050 zo dňa 30. septembra 2013, ktorou deklaroval nadobudnutie cestných betónových\npanelov v počte 292 ks o rozmeroch 200x300x16 cm dodávateľom Z.. J. T.. Kúpna cena bez DPH bola\n36 500,- €.\n23. Vzhľadom na to, že sťažovateľ svoje tvrdenia o dodávke tovaru oprel o formálne doklady predovšetkým faktúry, správca dane dôvodne pristúpil k jej prevereniu z hľadiska materiálneho,\nkeď rozsiahlym dokazovaním, zameraným predovšetkým na preverenie existencie tovaru (vo vzťahu\nsťažovateľ - Z.. J. T.) spochybnil nadobudnutie tovaru tak, ako to deklaroval predloženými faktúrami.\nZa týmto účelom správca dane využijúc prostriedky zverené mu Daňovým poriadkom (predovšetkým\nmiestne zisťovanie, podanie svedeckej výpovede) vykonal preverovanie tvrdení sťažovateľa o\nvynaložení výdavkov v súvislosti s nadobudnutím tovaru - betónových panelov a vysokozdvižných\nvozíkov u deklarovaného dodávateľa.\n24. Pokiaľ sa týka dodania betónových panelov, správca dane miestnym zisťovaním u sťažovateľa zistil,\nže tieto sa nemali nachádzať v jeho prevádzkových priestoroch, ale na zbernom dvore na sídlisku Šípok\nv Partizánskom. Uvedené však sťažovateľ nezdôvodnil, resp. v tomto smere nepredložil žiaden doklad,\nktorým by umiestnenie tovaru na tomto mieste, či už z titulu uskladnenia a pod. preukázal. V zmysle\núradného záznamu zo dňa 15. júla 2016 sa na zbernom dvore v Partizánskom nachádzali poškodené\nbetónové platne, ktoré boli správcom dane fotograficky dokumentované. V rámci miestneho zisťovania\ndňa 21. júla 2016 vykonaného v priestoroch Technických služieb mesta Partizánske bolo správcom dane\nzistené, že betónové panely sa nachádzajú v areáli Centrálny zdroj tepla. Išlo pritom o panely rôznych\nrozmerov a rôzneho technického stavu, ktoré boli vo vlastníctve Technických služieb mesta Partizánske a\nboli odpredané. Výsluchom svedka Z.. W. X., zástupcu spoločnosti Technické služby mesta Partizánske,\nbolo zistené, že panely pochádzali z tepelných kanálov.\n25. Vo vzťahu k deklarovanému nadobudnutiu panelov umiestnených v priestoroch Technických služieb\nmesta Partizánske tak bolo zásadným spôsobom spochybnené právo sťažovateľa nakladať s týmto\ntovarom ako vlastník, resp. že mohlo ísť o tovar, ktorý by reálne nadobudol od svojho dodávateľa.\nUvedenému záveru pritom nasvedčujú nielen zistenia správcu dane týkajúce sa pôvodu tovaru umiestneného v priestoroch Technických služieb mesta Partizánske, ale i to, že predmetný tovar tak,\nčo množstva ako i do rozmeru nezodpovedá tovaru, ktorý mal sťažovateľ nadobudnúť od dodávateľa.\nZ dokazovania vykonaného správcom dane tak i pre kasačný súd vyplynuli zásadné pochybnosti\no reálnosti deklarovanej dodávky tovaru sťažovateľovi, ktoré pochybnosti sťažovateľ vierohodným\nspôsobom, či už predložením dôkazov prípadne navrhnutím vykonania dôkazov neodstránil. Výpoveďou\ndodávateľa síce formálne (ústne) bolo potvrdené vystavenie faktúr, ako i reálne dodanie tovaru\nprostredníctvom subdodávateľa (spoločnosti Škriba, s.r.o.) sťažovateľovi, avšak či už zo strany\nsamotného sťažovateľa (ktorý v tomto smere znáša dôkazné bremeno) ako i jeho dodávateľa,\nnedošlo k predloženiu žiadnych dôkazov, ktoré by reálnosť uskutočnenia deklarovanej dodávky tovaru\npotvrdzovali. Práve naopak zo zistení správcu dane vyplynuli zásadné pochybnosti viažuce sa k\nexistencii tovaru, ktorý mal sťažovateľ nadobudnúť od dodávateľa.\n26. V tomto smere pritom kasačný súd nemohol konštatovať, že by správca dane akýmkoľvek\nneprípustným spôsobom zaťažoval sťažovateľa preukazovaním takých skutočností, na ktoré by nemal\ndosah. Jednotlivé zistenia správcu dane týkajúce sa dodávateľa, resp. jeho dodávateľa boli pritom\nlogicky vedené snahou o čo najúplnejšie zistenie skutočného stavu veci so zreteľom na preverenie\ndodávateľa sťažovateľa a s tým spojenej existencie tovaru, na ktorý mal sťažovateľ vynaložiť výdavky.\nS poukazom na uvedené preto ani kasačný súd nemal pochybnosti o správnosti postupu daňových\norgánov a napokon i krajského súdu, ktorý vyústil do záveru o porušení § 2 písm. i) zákona o dani z\npríjmov.\n27. Zo správcom dane vykonaného miestneho zisťovania u deklarovaného dodávateľa sťažovateľa Z.. J. T. bolo zistené, že tento vystavil sťažovateľovi faktúry za predaj tovaru - vysokozdvižné vozíky.\nVysokozdvižné vozíky mali byť sťažovateľovi dodané subdodávateľským spôsobom prostredníctvom\nspoločnosti Škriba, s.r.o.. Spoločnosť Škriba, s.r.o. vozíky mala prepraviť priamo sťažovateľovi. V\n\nzmysle sťažovateľom predloženej faktúry, ktorou deklaroval vynaloženie výdavkov v súvislosti s\nkúpou tohto tovaru od svojho dodávateľa malo ísť o vysokozdvižné vozíky EM 3750926GEF7426 a\nEM3750931GEF7426. V rámci miestneho zisťovania správcu dane u sťažovateľa však bolo zistené, že\nv jeho prevádzkových priestoroch sa nachádza iba vysokozdvižný vozík STILL RX60-20 výrobné číslo\n516315A00022, s tým, že druhý vozík sa mal nachádzať z dôvodu jeho opravy v Bošanoch. Kúpnymi\nzmluvami zo dňa 22. apríla 2017 mal sťažovateľ previesť vlastnícke právo k vozíkom na spoločnosť\nBAROSO TRADE, s.r.o. a BIOPURUS, s.r.o. Počas ústneho pojednávania dňa 4. mája 2017 sa však\nsťažovateľ nezmienil, že by stroje už predal, ale uviedol, že stroje sa nachádzajú v priestoroch, ktoré\nuviedol vyššie.\n28. Ani podľa názoru kasačného súdu sťažovateľ v daňovom konaní svoje tvrdenia o vynaložení\nvýdavkov v súvislosti nadobudnutím vysokozdvižných vozíkov nepodložil žiadnymi relevantnými\ndôkazmi. Išlo tak iba o formálne (ústne) potvrdenie o uskutočnení dodávky sťažovateľom a jeho\ndodávateľom, ktoré nebolo podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi, t.j. nemalo povahu faktu, keď\nnebolo preukázané že by sťažovateľ takýto tovar nadobudol, resp. s ním nakladal a používal v\nrámci svojej podnikateľskej činnosti za účelom dosahovania príjmu. Kasačný súd uvádza, že samotné\nuzatvorenie zmluvy ešte nemožno považovať za preukázanie ekonomického vlastníctva tovaru, t.j. také,\ns ktorým je spojené právo nakladať s tovarom ako vlastník. Bolo preto potrebné, aby sťažovateľ uvedené\npodporil ďalšími dôkazmi, ktoré by preukázali materiálny základ posudzovanej transakcie. Sťažovateľ\nvytýkal daňovým orgánom, že ako argument svedčiaci v jeho neprospech použili i zistenie, že k\npredaju vozíkov došlo počas daňovej kontroly, ktorú skutočnosť považoval za právne irelevantnú. V tejto\nsúvislosti kasačný súd uvádza, že uvedené zistenie správcu dane bolo nutné hodnotiť predovšetkým v\nkontexte vierohodnosti tvrdení sťažovateľa vo vzťahu k otázke preverovania existencie, resp. miesta,\nkde sa mal tovar nadobudnutý od deklarovaného dodávateľa nachádzať.\n29. Kasačný súd opätovne poukazuje na to, že v oboch prípadoch popísaných vyššie správca dane\nneprenášal na sťažovateľa dôkazné bremeno, ohľadne preukazovania takých skutočností, na ktoré by\nnemal vplyv. Pochybnosti o reálnosti dodávky tovaru a s tým spojený prenos dôkazné bremena na\nsťažovateľa sa týkali už vzťahu sťažovateľa a jeho priameho dodávateľa, na ktorý mal sťažovateľ ako\npodnikateľský subjekt (aj so s ohľadom na požiadavku obozretnosti pri výbere obchodného partnera\nmajúc na zreteli potrebu obstarať si dostatočné množstvo dôkazov pre prípadnú daňovú kontrolu\nv súvislosti s preverovaním daňových výdavkov) dosah. Uvedené zistenia tak neboli pripísané na\nťarchu sťažovateľa, tak ako to naznačoval (aj s odkazom na rozhodnutie sp.zn.3Sžf/1/2011). Zároveň\npochybnosti správcu dane o reálnosti posudzovaných plnení pritom nevznikli a už vôbec nie výlučne len\nz dôvodu, že nebolo možné preveriť účtovnú evidenciu u dodávateľa (tak, ako to uvádzal sťažovateľ v\nkasačnej sťažnosti.\n30. Pokiaľ sa sťažovateľ odvolával na potrebu vziať do úvahy judikatúru Súdneho dvora EÚ napr. vo\nveciach C-354/03, C-355/03, týkajúcu sa posudzovania vedomosti daňového subjektu o zapojení sa\ndo podvodného konania, kasačný súd poukazuje na to, uvedená judikatúra Súdneho dvora EÚ sa týka\nmožnosti nepriznať uplatnené právo na odpočítania dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti\npreukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne. Dôvodom neuznania sťažovateľom vynaložených\nvýdavkov v súvislosti s deklarovaným nadobudnutím tovaru však bolo spochybnenie jeho materiálneho\nzákladu, t.j že k dodávke tovaru skutočne došlo. Daňové orgány a napokon i krajský súd nevychádzali\npri formulácii svojich záverov z možnej účasti sťažovateľa na podvodnom konaní.\n31. Sťažovateľ ďalej namietal správnosť postupu daňových orgánov vo vzťahu k neuznaniu, resp.\nkráteniu daňových výdavkov, z dôvodu, že:\n- administratívne práce boli fakturované p. G. (manželkou sťažovateľa), ktorá vystupovala ako jeho\ndodávateľ, pričom správca dane mal zistiť, že p. G. mala využívať pri svojej činnosti veci zaradené do\nobchodného majetku a to počítač, tlačiareň, internet, skener, telefón a dve motorové vozidlá\n- sťažovateľ si uplatnil v priebehu kontrolovaného zdaňovacieho obdobia do daňových výdavkov úhrady\nfaktúr od spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za služby Magio TV Komplet, pričom podľa názoru správcu\ndane sú uvedené služby poskytované v mieste trvalého pobytu daňového subjektu, kde má miesto\npodnikania aj samostatne zárobkovo činná osoba - živnostníčka p. G., manželka a že tieto služby využíva\nna dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov aj ona a to v pomere 50% a vozidlá v pomere 5%.\n\n32. Konkrétne sťažovateľ namietal, že zo zistení správcu dane a vykonaného dokazovania nevyplýva\nžiadny hodnoverný dôkaz o tom, že manželka sťažovateľa aj skutočne predmetné veci v roku 2013\nvyužívala. Nie je možné vychádzať len z tvrdení sťažovateľa, keď tieto tvrdenia musia byť preukázané\naj hodnoverným dôkazom v rámci daňovej kontroly. Kasačný súd k tejto námietke uvádza, že v\ndaňovom konaní je primárne na daňovom subjekte, aby svoje tvrdenia náležite preukázal. Pokiaľ\nsamotný sťažovateľ pred správcom dane uviedol pomer, v akom jednotlivé hnuteľné veci spolu s\nmanželkou využíval pri svojom podnikaní, správca dane nemal dôvod a ani povinnosť tieto skutočnosti\nspochybňovať, resp. následne verifikovať ďalším dokazovaním. Sťažovateľ v tomto smere nepredložil,\nresp. ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, z ktorého by vyplývalo určenie iného pomeru využívania\nhnuteľných vecí. Pokiaľ teda daňové orgány vychádzali z takto určeného pomeru využívania vecí\nnepochybili, ak s poukazom na § 6 ods. 17 zákona o dani z príjmov sťažovateľom zaúčtované\nvýdavky uplatneným spôsobom krátili. V tomto smere sa preto kasačný súd nemal dôvod odchýliť od\nargumentácie krajského súdu, ktorou vyhodnotil uvedený postup daňových orgánov ako správny a\nsúladný so zákonom. Pokiaľ sa týka ďalších výdavkov sťažovateľa, ktoré neboli správcom dane uznané\nako daňové výdavky, krajský súd sa so žalobnými námietkami k nim viažucimi v odôvodnení rozhodnutia\nnáležite vysporiadal, pričom správnosť týchto záverov v kasačnom konaní sťažovateľ ani nenapádal.\n33. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené (a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti\nneuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku\nsprávneho súdu) dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval relevantné\nprávne normy, presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými\nnámietkami sťažovateľa, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu právnu otázku, ktorá by mala v\nkasačnom konaní vyústiť do zrušenia napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania\nnepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného\nnezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods.\n1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p.).\n35. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 S.s.p. v spojení s § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}