{"guid": "3e53b839-effb-44dc-a571-4756145eab86:29feda88-8686-46ea-8906-fceb8b1dcc0e", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:3017200439.2", "spisova_znacka": "7Ssk/78/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/78/2021 z 27. 2. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. februára 2023, sp. zn. 7Ssk/78/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:3017200439.2", "identifikacne_cislo": "3017200439", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Martinčeková", "sudca_id": 59, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-martincekova-59", "datum_vydania": "2023-02-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/29feda88-8686-46ea-8906-fceb8b1dcc0e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:3017200439.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3017200439.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:3017200439.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/78/2021\n3017200439\n27. 02. 2023\nJUDr. Jana Martinčeková\nECLI:SK:NSSSR:2023:3017200439.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nMartinčekovej a členov senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a Mgr. Michala Novotného v právnej\nveci žalobcu: N.. U. U., B.. XX.XX.XXXX, bytom L. Č.. XX B., právne zastúpený JUDr. Gabrielom\nLaktišom, advokátom so sídlom Mariánska č. 8 Nitra, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Všeobecná\nzdravotná poisťovňa, a.s. pobočka Nitra, so sídlom Mostná č. 58, Nitra, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č.s.: 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R, č.z.: 72092/2017 zo dňa\n5.9.2017, o kasačnej sťažnosti žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/72/2018-202 zo\ndňa 21.6.2021, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nNávrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta.\nŽalovanému a ďalšiemu účastníkovi náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom č.k. 23Sa/72/2018-202 zo dňa 21.6.2021 Krajský súd v Nitre ako správny\nsúd žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Predmetom prieskumu pred\nsprávnym súdom bolo rozhodnutie žalovaného č.s.: 6947/2017/301, č.k.: PV 301/00378/2012/R, č.z.:\n72092/2017 zo dňa 5.9.2017 (ďalej preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný odvolanie účastníka\nN.. U. U. zamietol a platobný výmer č.: PV 301/00378/2012 zo dňa 28.11.2012 vydaný Úradom pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočkou Trenčín (ďalej prvostupňové rozhodnutie) z dôvodu\nporušenia povinnosti odviesť nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania za rok 2011 v\nzmysle § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z., potvrdil.\n2. Prvostupňovým rozhodnutím - platobným výmerom zo dňa 28.11.2012 Úrad pre dohľad nad\nzdravotnou starostlivosťou, pobočka Trenčín uložil platiteľovi poistného (žalobcovi) povinnosť zaplatiť\nzdravotnej poisťovne Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., krajská pobočka Nitra nedoplatok na\npoistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2011 podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. v\nsume 515,15 eur a trovy konania v sume 5 eur. Uvedené poistné pozostáva z poistného, ktoré mal\nžalobca platiť ako zamestnanec spoločnosti ZVS, a.s. od 1.1.2011 do 3.3.2011 a z poistného, ktoré\nmal žalobca platiť ako samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej SZČO) od 4.3.2011 do 31.12.2011.\nŽalobca nezaplatené poistné ako zamestnanec spoločnosti ZVS, a.s. nenamietal. Sporným sa stalo\nobdobie od 4.3.2011 do 31.12.2011, nakoľko podľa tvrdenia platiteľa poistného od mája 1992 nebol\nSZČO. Podľa názoru prvostupňového orgánu bolo preukázané, že platiteľ poistného v tomto období (a\nza celý rok 2011) na účely zákona č. 580/2004 Z.z. sa považuje za osobu podľa § 11 ods. 1 písm. b/\n\ncit. zákona, pretože bol držiteľom živnostenského oprávnenia, ktoré nebolo pozastavené. Preto platiteľ\npoistného odo dňa ukončenia pracovného pomeru v spoločnosti ZVS, a.s. t. j. od 4.3.2011 do 31.12.2011\nbol povinný platiť preddavky na poistné na verejné zdravotné poistenie ako SZČO a to z minimálneho\nvymeriavacieho základu. Vzhľadom na to, že platiteľ poistného ako SZČO nemal príjmy zo živnosti,\nvymeriavací základ mu bol vypočítaný z minimálneho mesačného vymeriavacieho základu SZČO za\nmarec 2011 za 28 kalendárnych dní a za mesiace apríl až december 2011 za celé kalendárne mesiace.\nNásledne prvostupňový orgán vypočítal dlžné poistné zo živnosti za toto obdobie 456,22 eur. Spolu s\nnedoplatkom poistného, ktoré mal platiť ako zamestnanec (58,93 eur), je tak dlžná suma poistného v\nsume predpísaného nedoplatku 515,15 eur.\n3. Žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí zo dňa 5.9.2017 v celom rozsahu stotožnil so skutkovým\nstavom zisteným prvostupňovým orgánom a jeho právnym posúdením. Uviedol, že napadnutý platový\nvýmer bol vydaný podľa § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 v spojení s § 77a zákona č. 581/2004 Z.z. a\nnedoplatok na poistnom predpísaný platiteľovi poistného vychádzal zo správneho výpočtu ročného\nzúčtovania poistného, ktoré vykonala zdravotná poisťovňa za platiteľa poistného za rok 2011. Uplatnený\nnárok zo zdravotnej poisťovne na nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2011, je teda\ndôvodný a zákonný. Poukázal pritom aj na konanie na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Nitra a na\nÚstredí práce, soc. vecí a rodiny v Bratislave, pričom Úrad práce a soc. vecí a rodiny Nitra vydal dňa\n23.7.2012 rozhodnutie č. NR/2012/41793, ktorým žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie, ktoré potvrdil odvolací orgán Ústredie práce, soc. vecí a rodiny v Bratislave rozhodnutím\nč. 2017/90858/12890/SSZOSK zo dňa 25.5.2017.\n4. Správny súd v napadnutom rozsudku vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú. Uviedol, že aj vzhľadom\nna žalobnú námietku, ktorou žalobca žiadal prihliadnuť na rozhodnutie o preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia Ústredia práce soc. vecí a rodiny Bratislava zo dňa 25.5.2017 v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím zo dňa 27.3.2012, oboznámil sa s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/85/2017,\nktorého predmetom konania bolo práve preskúmanie týchto rozhodnutí, ako aj s rozsudkom Najvyššieho\nsúdu SR č.k. 9Sžsk/154/2018-108 zo dňa 27.5.2020, ktorý zamietol kasačnú sťažnosť žalobcu voči\nrozsudku sp.zn. 23Sa/85/2017. Z odôvodnenia rozhodnutia kasačného súdu vyplýva, že dôvodom,\npre ktorý žalobca nebol samostatne zárobkovo činnou osobou malo podľa jeho tvrdenia byť, že v\nmáji 1992 osobne odovzdal živnostenský list na sekretariát živnostenského oddelenia. Kasačný súd\npoukázal na § 57 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej živnostenský zákon) účinný\nv máji 1992, podľa ktorého zánik oprávnenia bol viazaný na niektorý z dôvodov tam uvedených. Z §\n58 tohto zákona ďalej vyplýva, že živnostenský úrad, ktorý živnostenský list vydal, zruší živnostenské\noprávnenie alebo môže pozastaviť živnosť z konkrétnych v zákone uvedených dôvodov. Zrušenie\nživnostenského oprávnenia teda predpokladá aktívnu činnosť živnostenského úradu, ktorá sa prejaví\nvydaním rozhodnutia. Zo žiadneho ustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona\nnevyplýva, že zánik, prípadne zrušenie živnosti nastáva vrátením živnostenského listu. Správny súd\nmal teda preukázané, že v máji 1992 nedošlo k zrušeniu živnostenského oprávnenia úkonom zo strany\nžalobcu alebo že by iným spôsobom došlo k zániku živnostenského oprávnenia žalobcu. Potom mal\nžalobca v čase od 1.1.2011 do 31.12.2011 postavenie SZČO a ako taký mal povinnosť platiť poistné\nna verejné poistenie. Preto vyčíslený nedoplatok za obdobie od 4.3.2011 do 31.12.2011 v sume 456,22\neur považuje za správny, ako aj nedoplatok na poistnom za obdobie 1.1.2011 do 3.3.2011, kedy bol\nzamestnancom spoločnosti ZVS, a.s. a vznikol mu nedoplatok na poistnom zamestnanca 58,63 eur.\n5. Proti tomuto rozsudku podal kasačnú sťažnosť žalobca. Namietal porušenie § 440 ods. 1 písm. f/\nSSP a § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. K tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že\ntvrdenie správneho súdu, že na rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nemalo vplyv rozhodnutie\nÚstredia práce, soc. vecí a rodiny o nezaradení žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, je v\núplnom rozpore so skutočným stavom veci, pretože práve toto rozhodnutie po obnove konania potvrdilo\nrozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra o vyradenie sťažovateľa z evidencie uchádzačov\no zamestnanie. Podľa žalobcu došlo k porušeniu zákonnosti zo strany Ústredia práce, soc. vecí a\nrodiny Bratislava, ako aj prvostupňového správneho orgánu Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra,\nktoré malo za následok reťazenie nezákonných rozhodnutí ďalších orgánov štátnej správy. Následne\nžalobca opisuje genézu jednotlivých úkonov v konaní prebiehajúcom pred Úradom práce, soc. vecí a\nrodiny Nitra (jeho žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, predloženie čestného\nprehlásenia, v ktorom uviedol, že v deň podania žiadosti neprevádzkuje a nevykonáva činnosť ako\nSZČO, následné rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra o jeho zaradení do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie zo dňa 10.3.2011, následné rozhodnutie toho istého úradu, ktorý nariadil\n\nobnovu konania vo veci preskúmania právoplatného rozhodnutia o zaradení žalobcu do evidencie\nuchádzačov o zamestnanie, rozhodnutie o jeho vyradení spätne ku dňu 4.3.2011 z evidencie uchádzačov\no zamestnanie údajne z dôvodu, že dodatočne bolo zistené, že sťažovateľ sa nachádza v databáze\nživnostenského odboru Obvodného úradu Nitra ako SZČO). Podľa neho je databáza živnostenského\nodboru ohľadne jeho osoby absolútne nesprávna a neúplná a v konečnom dôsledku poškodzujúca\njeho dobré meno. Žalobca ďalej namietal závery uvedené správnym súdom, prevzaté z odôvodnenia\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 9Sžsk/154/2018 zo dňa 27.5.2020, najmä že v rozpore s tvrdením\nnajvyššieho súdu si splnil svoju povinnosť preukázať, že spĺňa podmienky zápisu do evidencie o\nuchádzačov o zamestnanie tým, že predložil písomné čestné vyhlásenie k žiadosti zo dňa 4.3.2011.\nOpätovne uviedol, že v máji 1992 svoje živnostenské oprávnenie odovzdal na sekretariáte vtedajšieho\nŽivnostenského úradu v Nitre s tým, že nemôže vykonávať žiadnu živnostenskú činnosť vzhľadom na\nsvoje postavenie riaditeľa ZVS. Preto aj nepodával každoročne daňové priznanie dane z príjmu fyzických\nosôb a nemôže niesť žiadnu zodpovednosť za to, že ho štátne orgány na úseku živnostenského\npodnikania ponechali vo svojej databáze SZČO. Tým, že živnostenský list vrátil, prejavil svoju určitú vôľu,\nže nemôže vykonávať žiadnu činnosť SZČO a preto bolo povinnosťou vtedajšieho Živnostenského úradu\nv Nitre vydať rozhodnutie o zrušení resp. zániku živnosti sťažovateľa. Uvedené sa však nestalo a žalobca\npovažoval vec za vybavenú. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z dostatočne\nzisteného stavu a nie je zrejmé, v čom malo spočívať právne posúdenie rozhodnutia žalovaného. Tiež\nnamietal výrok preskúmavaného rozhodnutia, keď z neho nie je zrejmé, ktoré odvolanie účastníka\nsa zamieta a nie je uvedené presné označenie úradu, ktorý vydal platobný výmer. Žiadal rozsudok\nKrajského súdu v Nitre zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby kasačný súd priznal\nkasačnej sťažnosti odkladný účinok.\n6. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný ani ďalší účastník nevyjadrili.\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačná\nsťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou a je prípustná, bez nariadenia pojednávania (§ 455\nSSP) a po oboznámení sa s administratívnym a súdnym spisom vyhodnotil sťažnostné námietky žalobcu\nako nedôvodné a preto kasačnú sťažnosť zamietol z nasledovných dôvodov:\n8. Predmetom kasačného konania je preskúmanie rozsudku správneho súdu, ktorým zamietol žalobu\nžalobcu, ktorý žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného zo dňa 5.9.2017, ktorým žalovaný zamietol jeho\nodvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,\npobočka Trenčín, ktorým tento úrad žalobcovi ako platiteľovi poistného uložil povinnosť zaplatiť\nVšeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania\npoistného za rok 2011 podľa § 19 ods. 9 zák. č. 580/2004 Z.z. v sume 515,15 eur. Táto suma pozostávala\nz dvoch súm a to z nedoplatku poistného z príjmov platiteľa poistného zo závislej činnosti 58,93 eur a\nzo živnosti v sume 456,22 eur. Čo sa týka prvej sumy, teda sumy poistného zo závislej činnosti žalobcu\nako zamestnanca, táto medzi účastníkmi nebola sporná. Spornou sa stala druhá vyčíslená suma, t. j.\nnedoplatok poistného zo živnosti, keď žalobca tvrdil, že v roku 2011 nebol SZČO, pretože už v máji\n1992 živnostenskému úradu vrátil živnostenský list a mal za to, že prestal byť SZČO. Naopak žalovaný\nvychádzal z výpisu zo živnostenského registra, z ktorého vyplýva, že žalobcovi vzniklo živnostenské\noprávnenie dňa 22.3.1992 a zaniklo mu 16.2.2012. Taktiež vychádzal z rozhodnutia Ústredia práce, soc.\nvecí a rodiny zo dňa 25.5.2017, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny\nNitra zo dňa 23.7.2012 vo veci nezaradenia žalobcu do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pretože\nbolo preukázané, že za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 sa považoval za SZČO. Samotný výpočet\nnedoplatku poistného nebol sporný.\n9. Správny súd vyčkal na ukončenie súdneho prieskumu vyššie uvedených rozhodnutí Úradu práce,\nsoc. vecí a rodiny Nitra a Ústredia práce, soc. vecí a rodiny Bratislava (rozsudok Krajského súdu v\nNitre sp.zn. 23Sa/85/2017) a zo strany kasačného súdu (rozsudok NS SR sp.zn. 9Sžsk/154/2018 zo\ndňa 27.5.2020). Z oboch týchto rozsudkov vyplýva jednoznačný záver, že nebolo ničím preukázané,\nže by v spornom období roku 2011 žalobca nebol samostatne zárobkovo činnou osobou, pričom jeho\nargumentácia vrátením živnostenského listu v máji 1992 neobstojí. Správny súd sa s právnym názorom\nžalovaného v plnom rozsahu stotožnil\n10. Podľa § 132 ods. 2 SSP ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, správny súd na takéto\nrozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.\n\nPodľa § 145 ods. 4 SSP výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, osoby\nzúčastnené na konaní, zainteresovanú verejnosť a pre orgány verejnej moci.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 580/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 26.9.2017 (právoplatnosť\npreskúmavaného rozhodnutia) Na účely tohto zákona je povinný platiť poistné samostatne zárobkovo\nčinná osoba.\nPodľa § 11 ods. 4 cit. zákona samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba,\nktorá dovŕšila 18 rokov veku a ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie zárobkovej činnosti\npodľa § 10b ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, alebo má príjem z tejto činnosti.\n11. Kasačný súd sa vzhľadom na nastolenú spornú otázku zaoberal tým, či žalobca bol v období roku\n2011 SZČO v zmysle § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z., teda či bol oprávnený na výkon alebo\nprevádzkovanie zárobkovej činnosti z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nzákona o dani z príjmu (§ 10b ods. 1 písm. b/ cit. zákona). Z ust. § 11 ods. 4 tohto zákona vyplýva, že\nsamostatne zárobkovo činná osoba nie je len osoba, ktorá má príjem z tejto činnosti, ale aj osoba, ktorá\nje oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie zárobkovej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že podmienka\npríjmu v danom prípade nie je rozhodujúca.\n12. Kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením tejto otázky zo strany správneho\nsúdu. Je potrebné prihliadnuť na to, že v osobitnom súdnom konaní sa otázka, či žalobca mal v roku\n2011 status SZČO, už bola právoplatne vyriešená. Týmto konaním je konanie vedené na Krajskom\nsúde v Nitre sp.zn. 23Sa/85/2017, v ktorom bol vydaný rozsudok, ktorý zamietol žalobu žalobcu a\nnásledné konanie na Najvyššom súde SR sp.zn. 9Sžsk/154/2018, v ktorom kasačný súd zamietol\nkasačnú sťažnosť proti tomuto rozsudku. Právny názor kasačného súdu je jednoznačný v tom, že\nžalobcovi v máji 1992 nezaniklo živnostenské oprávnenie a to ani odovzdaním živnostenského listu\nživnostenskému úradu. Najvyšší súd jednoznačne konštatoval, že zrušenie živnostenského oprávnenia\npredpokladá aktívnu činnosť živnostenského úradu, ktorá sa prejaví vydaním rozhodnutia a zo žiadneho\nustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona nevyplýva, že zánik, prípadne zrušenie\nživnosti nastáva vrátením živnostenského listu.\n13. Žalobca bol účastníkom konania pred Najvyšším súdom SR a Krajským súdom v Nitre ohľadne\npreskúmania zákonnosti rozhodnutí Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra a Ústredia práce, soc. vecí\na rodiny v Bratislave o jeho nezaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu, že v\nčase podania žiadosti o zaradenie 4.3.2011 a rozhodovania o zaradení do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie bol SZČO od 2.4.1992 do 16.2.2012. V zmysle § 145 ods. 4 SSP je pre neho tento výrok\nzáväzný. Rovnako je záväzný aj pre orgány verejnej moci, teda aj pre správny súd a kasačný súd.\nKasačný súd preto konštatuje, že v uvedenom období žalobca nebol zaradený do evidencie uchádzačov\no zamestnanie a preto v tomto období nemal výnimku v platení poistného na zdravotné poistenie ako\nosoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie.\n14. Zároveň kasačný súd ako správny vyhodnotil postup správneho súdu, ktorý v súlade s princípom\nprejudiciality vychádzal z právneho posúdenia spornej otázky zániku živnostenského oprávnenia tak,\nako bola posúdená v skoršom rozhodnutí kasaného súdu sp.zn. 9Sžsk/154/2018. V tejto súvislosti\nkasačný súd poukazuje napr. na nález Ústavného súdu SR II. ÚS 349/09 z 20.1.2010, podľa ktorého:\nTreba konštatovať, že vzhľadom na zásadu prejudiciality vyplývajúcu z ustanovenia § 135 ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku (teraz § 132 ods. 2 SSP, pozn. kasačného súdu), ako aj na zásadu\nviazanosti súdu právoplatnými rozhodnutiami vydanými v inom konaní podľa § 159 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku (teraz § 145 ods. 4 SSP, pozn. kasačného súdu) konajúci všeobecný súd nemá\nmožnosť výberu v otázke, či bude rešpektovať právoplatné rozhodnutie vydané v inom konaní, ktoré rieši\notázku javiacu sa prejudiciálnou v súvislosti s riešením daného prípadu. Pokiaľ pri riešení prejudiciálnej\notázky zaujme odlišné stanovisko, je takýto jeho postup, resp. z neho vyplývajúci záver arbitrárny pre\njednoznačný rozpor so zákonom.\n15. K otázke tvrdeného zániku živnostenského oprávnenia už máji 1992 sa kasačný súd v rozsudku sp.\nzn. 9Sžsk/154/2018 vyjadril nasledovne: Kasačný súd poukazuje na ust. § 57 a nasl. zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení účinnom v máji 1992, kedy podľa vyjadrenia\n\nžalobcu mal osobne odovzdať živnostenský list živnostenskému oddeleniu na sekretariát ved. oddelenia.\nZ ust. § 57 živnostenského zákona vyplýva, že zánik živnostenského oprávnenia bol viazaný na niektorý\nz dôvodov: smrť podnikateľa, ak nepokračovali v živnosti dedičia alebo opatrovník ustanovený na správu\npodniku; zánik právnickej osoby, uplynutie doby, pokiaľ živnostenský list alebo koncesná listina boli\nvydané na dobu určitú a rozhodnutie živnostenského úradu. Z ustanovenia § 58 živnostenského zákona\nvyplýva, že živnostenský úrad, ktorý živnostenský list alebo koncesnú listinu vydal, zruší živnostenské\noprávnenie alebo môže zrušiť prípadne pozastaviť prevádzkovanie živnosti z konkrétnych v zákone\nuvedených dôvodov. Zrušenie živnostenského oprávnenia podľa § 58 živnostenského zákona teda\npredpokladá aktívnu činnosť živnostenského úradu, ktorá sa prejaví vydaním rozhodnutia. Zo žiadneho\nustanovenia v tom čase účinného znenia živnostenského zákona nevyplýva, že zánik prípadne zrušenie\nživnosti nastáva vrátením živnostenského listu. Pokiaľ žalobca ako živnostník nemal záujem živnosť\nvykonávať, bol povinný postupovať v zmysle v tom čase platného zákona tak, aby k zániku resp. zrušeniu\njeho živnosti preukázateľne došlo.\n16. Kasačný súd nemá dôvod odchýliť sa od tohto právneho posúdenia spornej otázky, už vyriešenej\nkasačným súdom v skoršom rozsudku. K tomuto právnemu posúdeniu dodáva, že živnostenský\nzákon účinný v máji 1992 v § 57 ods. 3 zakotvoval, že ak živnostenské oprávnenie zanikne, sú\npodnikatelia povinní vrátiť živnostenský list bez zbytočného odkladu živnostenskému úradu, ktorý ich\nvydal. Aj z uvedeného vyplýva, že samotné vrátenie živnostenského listu nespôsobovalo v tom čase\n(ako nespôsobuje ani v súčasnosti) žiadne právne účinky, keďže išlo o následnú povinnosť až po\nzániku živnostenského oprávnenia. Tá skutočnosť, že podnikateľ musel osobitne požiadať o zrušenie\nživnostenského oprávnenia, vyplývala priamo z dikcie § 58 ods. 1 písm. c/ živnostenského zákona v\nznení účinnom k máju 1992, o čom mal mať žalobca vedomosť v zmysle zásady neznalosť zákona\nneospravedlňuje, aj s prihliadnuc aj na samotnú osobu žalobcu, ktorý bol podľa jeho tvrdenia v tom čase\nriaditeľom Západoslovenských vodárni a kanalizácii.\n17. Čo sa týka sťažnostných námietok, žalobca namietal nesprávny procesný postup, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces. K tejto námietke však žalobca neuviedol žiadnu konkrétnu\nvadu, ktorá by mala spravodlivý proces pred správnym súdom narušiť. V tejto časti kasačnej sťažnosti\nlen poukazoval na jednotlivé body odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, avšak žiadne\nnámietky neuvádzal.\n18. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci zo strany správneho súdu. Pokiaľ\nuvádzal, že tvrdenie správneho súdu, že na rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nemalo vplyv\nrozhodovanie Ústredia práce, soc. práve a rodiny, je v rozpore so skutočným stavom veci, z kontextu\ncelkového odôvodenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že toto rozhodnutie pre právne posúdenie\nveci malo význam a išlo len o zrejmú nesprávnosť v písaní. Žalobca v kasačnej sťažnosti ďalej namietal\nnezákonnosť rozhodnutia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Nitra ako aj Ústredia soc. práce a rodiny zo\ndňa 25.5.2017, ktoré však už boli preskúmané správnym súdom a kasačným súdom. Vo vzťahu k týmto\nnámietkam je potrebné celkovo zhrnúť, že sú neprípustné, pretože sa týkajú právoplatne skončeného\nsúdneho konania. Kasačný súd v konaní o preskúmaní iného rozhodnutia správneho orgánu (v danom\nprípade Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) nemôže nanovo vyhodnocovať námietky\ntýkajúce sa súdneho konania, ktoré bolo právoplatne skončené. Preto pokiaľ žalobca opätovne namieta,\nže splnil svoje povinnosti podľa zákona o službách zamestnanosti a pri podaní žiadosti o zaradenie do\nevidencie uchádzačov o zamestnanie svojím čestným vyhlásením preukázal, že nie je evidovaný ako\nSZČO, uvedená námietka nie je prípustná.\n19. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že nepodával každoročné priznanie z dane z príjmov fyzických\nosôb, pretože žiadne príjmy ako SZČO nemal. Ako už bolo vyššie uvedené pre posudzovanie statusu\nSZČO podľa § 11 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. nie je podstatné, či na základe tohto oprávnenia platiteľ\npoistného skutočne aj dosiahol konkrétne príjmy.\n20. Žalobca v kasačnej sťažnosti k svojmu úkonu odovzdania živnostenského listu v máji 1992 uviedol,\nže prejavil svoju určitú vôľu a preto bolo povinnosťou vtedajšieho Živnostenského úradu v Nitre vydať\nrozhodnutie o zrušení, resp. o zániku živnosti. K tomu kasačný súd poukazuje na bod 16. tohto rozsudku.\nOpätovne konštatuje, že žiadosť v zmysle § 58 ods. 1 písm. c/ vtedajšieho živnostenského zákona\nbezpochyby nie je samotné faktické vrátenie živnostenského listu podľa § 57 ods. 3 cit. zákona. Kasačný\nsúd, zhodne s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v rozsudku sp. zn. 9Sžsk/154/2018\nkonštatuje, že žalobca ako živnostník pokiaľ nemal záujem vykonávať živnostenskú činnosť, bol povinný\n\npostupovať v zmysle v tom čase platného zákona tak, aby k zániku resp. zrušeniu jeho živnosti\npreukázateľne došlo.\n21. Čo sa týka námietok nedostatočne zisteného stavu zo strany žalovaného a nedostatočného\nodôvodnenia jeho právneho posúdenia veci, tieto námietky opätovne neboli žiadnym spôsobom\nšpecifikované. Len samotný nesúhlas s tvrdením správneho súdu, že napadnuté rozhodnutie vychádza\nz dostatočne zisteného skutkového stavu, nie je spôsobilé spochybniť skutkový stav. Námietka, že nie je\nzrejmé, v čom malo spočívať právne posúdenie rozhodnutia žalovaného, sa javí ako účelová, pretože nič\nmu nebránilo, aby v žalobe namietal konkrétne právne posúdenie zo strany žalovaného. Nedôvodné sú\naj námietky o nejasne formulovanom výroku preskúmavaného rozhodnutia. Dátum podania odvolania\nbol uvedený v záhlaví rozhodnutia, ako aj plný názov prvostupňového orgánu, pričom tieto špecifikujúce\núdaje nemusia byť povinne uvedené vo výroku.\n22. Vzhľadom na vyššie uvedené kasačný súd aj námietky subsumované žalobcom pod ust. § 440 ods.\n1 písm. g/ SSP vyhodnotil ako nedôvodné.\n23. Kasačný súd napokon zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti,\npretože tento návrh nebol ničím odôvodnený a žalobca sa uspokojil len s podaním samotného návrhu.\nTakémuto návrhu však nie je možné vyhovieť a preto podľa § 447 ods. 1 SSP kasačný súd návrh\nzamietol.\n24. O náhrade trov kasačného konania bolo vo vzťahu k žalovanému rozhodnuté podľa § 168 SSP a\ncontrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaný bol v konaní úspešný a má právo na náhradu trov, avšak\nnáhrada mu nebola priznaná, pretože neboli splnené podmienky aplikácie § 168. Zároveň súd nepriznal\nnáhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi podľa § 169 SSP a contrario, pretože mu nevznikli žiadne\ntrovy v súvislosti s kasačným konaním. Žalobca ako neúspešný účastník kasačného konania nemá podľa\n§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP právo na náhradu trov kasačného konania.\n25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:90986681-6e8d-4849-b534-3cbe93d29f2a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/09 z 20. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-20", "citacie_n": 162, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90986681-6e8d-4849-b534-3cbe93d29f2a"}, {"guid": "f30a2af6-bd57-444e-8fc8-17eb44104ada:7d7f9710-306c-4b14-a39f-8797a245154f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4017200461.2", "spisova_znacka": "23Sa/85/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sa/85/2017 z 10. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-06-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200461.2"}], "citovane_v": []}