{"guid": "2fe22b30-6c7a-4b71-87f1-14d7363b5882:d2c15168-0523-41b8-b75b-2d5bb36e1ffd", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200078.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/3/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/3/2021 z 13. 12. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 13. decembra 2022, sp. zn. 4Sžfk/3/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200078.1", "identifikacne_cislo": "2020200078", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-12-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/199", "nazov": "Colný zákon (199/2004 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/199", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/199-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/199/#paragraf-12.odsek-10", "nazov": "§ 12 ods. 10 zákona č. 199/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/199/#paragraf-12.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/199-2004/paragraf-12"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/199#paragraf-12"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c15168-0523-41b8-b75b-2d5bb36e1ffd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200078.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200078.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:2020200078.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžfk/3/2021\n2020200078\n13. 12. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2023:2020200078.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): Bekaert Slovakia, s.r.o.,\nso sídlom Veľkoúľanská cesta 1332, Sládkovičovo, IČO: 36 045 161, právne zastúpený: Prosman a\nPavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Colný úrad\nTrnava, so sídlom Piešťanská 3, Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Colného úradu\nTrnava č. 19047/2020 zo dňa 15. januára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu\nKrajského súdu v Trnave č.k.20S/48/2020-15 zo dňa 10. augusta 2020, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a.\nÚčastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) uznesením č.k. 20S/48/2020-15\nzo dňa 10. augusta 2020 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g/ a s poukazom na § 7 písm. e/ zákona č.\n162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) odmietol ako neprípustnú žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Trnava č. 19047/2020\nzo dňa 15. januára 2020. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ S.s.p. tak, že žiadnemu z\núčastníkov konania ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 19047/2020 zo dňa 15. januára 2020 riaditeľ Colného úradu Trnava postupom podľa\n§ 12 ods. 10 zákona č. 199/2004 Z.z. Colného zákona a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,Colný zákon”) zamietol námietku žalobcu proti postupu príslušníka\nfinančnej správy podľa § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 písm. c/ Colného zákona ako neopodstatnenú.\n3. V odôvodnení uznesenia správny súd uviedol, že z úradnej povinnosti je povinný skúmať, či sú\nsplnené podmienky, za ktorých môže konať, pričom jednou zo základných podmienok správneho\nsúdneho konania, ktorá musí byť bezpodmienečne splnená, je právomoc správneho súdu preskúmavať\nzákonnosť rozhodnutí, opatrení, iných zásahov, nečinnosti a ďalších vecí orgánov verejnej správy. Veci\nupravené v § 7 S.s.p. sa v zásade týkajú činnosti orgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy a\npreto sú mimo právomoci správnych súdov. Nemožno však opomenúť, že napriek prípadnej možnosti\npodriadenia určitého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy pod negatívne vymedzenie\nprávomoci správneho súdnictva v zmysle § 7 S.s.p., by bolo aj takéto rozhodnutie alebo opatrenie\npreskúmateľné správnymi súdmi v prípade nastúpenia tzv. generálnej klauzuly danej č.l. 46 ods.2 Ústavy\nSlovenskej republiky druhá veta, podľa ktorej „z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“\n4. Krajský súd mal za to, že podstata vyňatia rozhodnutí a opatrení uvedených v § 7 písm. e/ S.s.p. zo\nsúdneho prieskumu je založená na tom, že predbežné, procesné a poriadkové rozhodnutia a opatrenia\nvo svojom súčte predstavujú len samotný procesný postup orgánu verejnej správy v administratívnom\n\nkonaní, pričom prípadné pochybenia a vady v tomto postupe sa môžu, ale i nemusia, preniesť do\nzákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia vydaného v tomto konaní vo veci samej alebo toho rozhodnutia\nresp. opatrenia, ktorým sa administratívne konanie končí. Dotknutý účastník administratívneho konania\nmôže túto skutočnosť namietať ako porušenie procesných predpisov, ktoré sa odrazilo v nezákonnosti\nprijatého rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa administratívne konanie končí.\n5. Ďalej správny súd poukázal na to, že z charakteru napadnutého rozhodnutia vyplýva, že proti nemu\nnie je prípustný opravný prostriedok (§ 12 ods. 1 Colného zákona). Žalovaný v napadnutom rozhodnutí\nuvádzal, že dňa 19. decembra 2019 mu bola doručená námietka žalobcu proti postupu príslušníka\nfinančnej správy zo dňa 18. decembra 2019, ktorou namietal postup žalovaného, predovšetkým vydanie\npísomnej výzvy na prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení a upovedomenie o\nzačatí konania o dodatočnom vymeraní dovozného cla a vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty\nč. 612389/2019 zo dňa 7. novembra 2019, voči posudzovaniu skutkových okolností v priebehu\nkonania, ako je prehodnocovanie zatriedenia tovaru do položky kombinovanej nomenklatúry a znenia\ndoplnkového TARIC kódu integrovaného colného sadzobníka Európskych spoločenstiev TARIC, voči\nzisťovaniu skutkového stavu a voči predlžovaniu konania prerušovaním plynutia lehôt. V závere podanej\nnámietky kontrolovaný subjekt žiadal riaditeľa Colného úradu Trnava, aby rozhodol o nezákonnosti výzvy\nna prerokovanie nedostatkov zistených kontrolou po prepustení a upovedomenia o začatí konania o\ndodatočnom vymeraní dovozného cla a vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty č. 270784/2019 zo\ndňa 13. mája 2019. Podľa názoru žalovaného z celého obsahu podanej námietky, v skutočnosti z celého\nobsahu viacerých námietok, vyplýva nesúhlas s postupom Colného úradu Trnava, ako kontrolovaného\norgánu, ale žalobca neuviedol žiadnu námietku voči postupu príslušníka finančnej správy (konkrétnej\nfyzickej osoby) vykonávajúceho kontrolu po prepustení v súlade s ustanovením §12 ods. 3 písm. c/\nColného zákona a preto námietku zamietol ako neopodstatnenú. Nesúhlas, resp. námietky voči postupu\noprávneného organizačného útvaru žalovaného mohol uplatňovať v priebehu vykonávanej kontroly po\nprepustení, čo aj žalobca využil na základe ustanovenia § 12 ods. 4 písm. c/ Colného zákona.\n6. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie o námietke, má procesný charakter a nepodlieha súdnemu prieskumu. Mal za to, že ust.\n§ 7 písm. e/ S.s.p. obsahuje výnimku, ktorá umožňuje správnemu súdu preskúmavať aj zákonnosť\nrozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ak by mohli mať za následok ujmu na\nsubjektívnych právach účastníka administratívneho konania, v danom prípade však podľa zistenia súdu\npodmienka súdneho prieskumu - možnosť vzniku ujmy na subjektívnych právach účastníka konania\nsplnená nebola. Takúto hrozbu vzniku ujmy súd z okolností prípadu nezistil, pričom žalobca sám v\nobsahu žaloby jeho konkrétne subjektívne procesné alebo iné právo, na ktorom by v súvislosti s\nnapadnutým rozhodnutím o námietke proti postupu príslušníka finančnej správy mohol utrpieť ujmu,\nneidentifikoval. Skutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie o námietkach žalobcu bolo vydané až\npo vydaní meritórneho rozhodnutia zo dňa 30. decembra 2019 vo veci dodatočného vymerania sumy\ndovozného cla a vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty, vylučuje možnosť ovplyvnenia meritórneho\nrozhodnutia rozhodnutím o námietkach. Súčasne, pokiaľ v námietkach vytýkané nedostatky postupu\npríslušníka finančnej správy podľa žalobcu mohli ovplyvniť zákonnosť rozhodnutia vo veci samej,\ntieto nedostatky bolo možné uplatniť v rámci opravného prostriedku proti rozhodnutiu prvostupňového\nsprávneho orgánu vo veci samej, z čoho je logicky potrebné vyvodzovať, že všetky súvisiace práva\nžalobcu boli bez akejkoľvek ujmy zachované.\n7. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm. f/, g/,\nj/ S.s.p. kasačnú sťažnosť. Sťažovateľ úvodom kasačnej sťažnosti popísal skutočnosti, ktoré prechádzali\nvydaniu napadnutého rozhodnutia a zároveň predostrel právny náhľad na nich. V súvislosti s právnym\nposúdením veci krajským súdom, v zmysle ktorého v danom prípade nebola splnená podmienka vzniku\nujmy na subjektívnych právach sťažovateľa dal do pozornosti ust. § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a uviedol, že tým, že žalovaný rozhodol o včas\npodanej námietke podľa § 12 ods. 9 písm. c/ Colného zákona 16 dní po vydaní meritórneho rozhodnutia\na ukončení kontroly po prepustení (§ 12 ods. 18 Colného zákona), nemohol sťažovateľ v súlade s § 3\nods. 2 Správneho poriadku účinne obhajovať svoje práva a záujmy v konaní pred žalovaným, keďže ten\nsa pri vydávaní meritórneho rozhodnutia vôbec nezaoberal podanou námietkou, keďže ešte o nej nebolo\nrozhodnuté v súlade s § 12 ods. 10 Colného zákona, čím ju nezahrnul ani do meritórneho rozhodnutia.\nSťažovateľ mal za to, že pokiaľ by bolo rozhodnuté o podanej námietke počas priebehu kontroly o\nprepustení, tak by nemuselo prísť k jej zamietnutiu, ale pokiaľ bolo rozhodnuté o podanej námietke\n\nv čase, keď už bola kontrola po prepustení podľa § 12 ods. 18 Colného zákona ukončená, logicky\nnemohlo byť vyhovené podanej námietke, keďže by riaditeľ colného úradu ex post rozhodol o porušení\nzákona počas kontroly po prepustení, čím by išiel proti prvostupňovému meritórnemu rozhodnutiu, ktoré\npodpísal a bolo sťažovateľovi už doručené. Žalovaný sa tak v súlade s § 3 ods. 3 a 5 Správneho poriadku\nsvedomite a zodpovedne nezaoberal podanou námietkou. Uvedeným konaním žalovaného došlo k\nujme na subjektívnych právach sťažovateľa a krajský súd neposkytol sťažovateľovi pred svojvôľou\nžalovaného ochranu, t.j. nepostupoval podľa § 5 ods. 2 S.s.p. Krajský súd sa s uvedenými námietkami\nv odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevysporiadal, čím s poukazom na čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR ako aj judikatúru Ústavného súdu SR (napr. nález II. ÚS 440/2011 zo dňa 11. októbra 2012) došlo k\nvydaniu arbitrárneho rozhodnutia. Navrhol preto, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že\nrozhodnutie žalovaného sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie, alternatívne, aby uznesenie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že argumentácia sťažovateľa v kasačnej\nsťažnosti sa zhoduje s argumentáciou, ktorú použil v administratívnom konaní. Ide pritom o námietky,\nktoré sa týkajú celkového procesného postupu žalovaného, ako aj jeho organizačnej zložky v konaní\nprebiehajúcom podľa § 12 a nasl. Colného zákona, vrátane jednotlivých úkonov žalovaného a to tak voči\nvydávaným písomným úkonom žalovaného, ako aj voči jednotlivým fyzickým procesným úkonom a ich\nrozsahu, ktoré prebiehali za účelom zisťovania skutkového stavu, vrátane prehodnocovania zatriedenia\ntovaru do PpKN, resp. Taric kódu a v neposlednom rade aj voči predlžovaniu konania prerušovaním\nplynutia lehôt. Riaditeľ Colného úradu Trnava svojim rozhodnutím o námietke proti postupu príslušníka\nfinančnej správy zamietol túto námietku ako neopodstatnenú, nakoľko táto obsahovala argumentáciu\nproti celkovému procesnému postupu žalovaného a zároveň preskúmaním veci nebolo preukázané\nkonanie konkrétneho príslušníka finančnej správy vykonávajúceho kontrolu po prepustení tovaru s\nkontrolovaným subjektom, ktoré by bolo v rozpore s právnymi predpismi. Žalovaný vo vzťahu ku\nkasačným námietkam sťažovateľa smerujúcim voči procesnému postupu žalovaného uviedol, že tieto\nbudú podliehať samostatnému súdnemu prieskumu pred krajským súdom, ktorý bude preskúmavať vo\nveci vydané meritórne administratívne rozhodnutia. Mal za to, že cieľom sťažovateľa bolo účelovo sťažiť\nvydanie meritórneho rozhodnutia, nakoľko uvedenú, ale aj ďalšie námietky podal až v závere konania.\nOkrem iného zdôraznil, že ak by napadnuté rozhodnutie o námietke proti postupu príslušníka finančnej\nsprávy bolo riaditeľom colného úradu posúdené pred vydaním meritórneho rozhodnutia, neviedlo by k\ninému záveru. Taktiež i samotné meritórne rozhodnutie by nemalo iný výsledok konania, tzn. skoršie\nposúdenie námietky by sa neodrazilo v nezákonnosti rozhodnutia vo veci samej. Tieto námietky boli\nzohľadnené v odôvodnení meritórneho prvostupňového rozhodnutia. Záverom poznamenal aj to, že\nsamotné uplatnenie námietky proti postupu príslušníka finančnej správy by malo byť podané včas,\ntzn. hneď vtedy, keď existuje relevantná okolnosť, ktorá by mala preukazovať dôvodné podozrenie z\nporušenia právnych predpisov konkrétnym príslušníkom finančnej správy. Žiadal preto kasačnú sťažnosť\nako nedôvodnú zamietnuť.\n9. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať\na rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021\nteda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Predmetná\nvec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.\n10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ S.s.p.) preskúmal\nnapadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti\nsťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 S.s.p. a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že nie je dôvodná.\n11. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu, ktorým s poukazom na\n§ 7 písm. e) S.s.p. ako neprípustnú odmietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia č. 19047/2020 zo dňa 15. januára 2020, ktorým riaditeľ Colného úradu Trnava\npodľa § 12 ods. 10 Colného zákona zamietol námietku sťažovateľa proti postupu príslušníka finančnej\nsprávy podľa § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 písm. c/ Colného zákona ako neopodstatnenú.\n\n12. Ako kľúčová pre kasačný súd vyvstala otázka, týkajúca sa povahy sťažovateľom vyššie\noznačeného napadnutého rozhodnutia (predovšetkým z hľadiska, či ide o také rozhodnutie, ktoré by\nbolo spôsobilé zasiahnuť do individuálnej sféry sťažovateľa) a teda, či vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu\nje nutné poskytnúť sťažovateľovi súdnu ochranu jeho meritórnym súdnym preskúmaním. Zodpovedanie\nuvedeného bolo relevantným pre posúdenie správnosti záveru správneho súdu o vylúčení rozhodnutia\ntakejto povahy zo súdneho prieskumu, čoho procesným dôsledkom je odmietnutie žaloby ako\nneprípustnej v zmysle § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p.\n13. Správne súdnictvo predstavuje realizáciu práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 prvá veta\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) podľa ktorého každý, kto tvrdí, že bol na svojich právach\nukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntohto rozhodnutia (generálna klauzula). Ústava však blanketovou normou zveruje zákonodarcovi aj\nkompetenciu vylúčiť ním zvolené rozhodnutia orgánov verejnej správy spod súdneho prieskumu („ak\nzákon neustanoví inak“), pričom limitom tejto kompetencie je zákaz vylúčenia takých rozhodnutí, ktoré\nsa týkajú základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 druhá veta Ústavy). Súčasne je zákonodarca oprávnený\nna zákonnej úrovni upraviť podmienky a podrobnosti práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy).\n14. Zákonodarca využil Ústavou poskytovaný priestor v ustanovení § 7 S.s.p., v ktorom negatívnou\nenumeráciou upravil medze prieskumu v správnom súdnictve. Zo súdneho prieskumu v správnom\nsúdnictve pritom vylúčil aj rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy procesnej povahy za\npredpokladu, že nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.\n15. Podľa § 7 písm. e/ S.s.p.: „Správne súdy nepreskúmavajú... e/ rozhodnutia orgánov verejnej správy\na opatrenia orgánov verejnej správy... procesnej... povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na\nsubjektívnych právach účastníka konania.“\n16. Rozhodnutia a opatrenia procesnej povahy majú charakter takých úkonov orgánov verejnej správy,\nktoré sa spravidla priamo nedotýkajú hmotných práv účastníkov konania a nemajú bezprostredný vplyv\nna rozhodnutie vo veci samej (meritórne posúdenie otázky posudzovanej v predmetnom konaní), slúžia\nskôr na zabezpečenie priebehu konania a pre potreby náležitého zistenia skutkového stavu (BLAŽEK,\nT.; JIRÁSEK, J.; MOLEK, P.; POSPÍŠIL, P.; SOCHOROVÁ, V.; ŠEBEK, P.: Soudní řád správní. 3. vydání.\n§ 70 [Kompetenčné výluky] Praha: C. H. Beck, 2016).\n17. Výluka opatrení a rozhodnutí procesnej povahy z priameho súdneho prieskumu v správnom\nsúdnictve má pôvod práve v ich povahe a v záujme na hospodárnosti a rýchlosti správneho konania\nako takého. Tým, že procesné rozhodnutia a opatrenia priamo neovplyvňujú hmotnoprávny stav\nfyzických a právnických osôb, v záujme zabránenia neefektívnemu predlžovaniu správneho konania\na jeho rozčlenenia na viacero čiastkových otázok sa ich súdny prieskum sústredí na fázu po vydaní\nmeritórneho, resp. konečného rozhodnutia. Preskúmavané sú tak spravidla spolu s meritórnymi,\nresp. konečnými rozhodnutiami ako vady, nedostatky konania predchádzajúce vydaniu meritórneho\nrozhodnutia (BLAŽEK, T.; JIRÁSEK, J.; MOLEK, P.; POSPÍŠIL, P.; SOCHOROVÁ, V.; ŠEBEK, P.: Soudní\nřád správní. 3. vydání. § 70 [Kompetenčné výluky] Praha: C. H. Beck, 2016; BARICOVÁ, J; FEČÍK, M.;\nŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018,\nstr. 126 - 127, ale aj § 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Inými slovami, zákonodarca preferoval záujem na\nplynulom a nerušene prebiehajúcom správnom konaní ústiacom do vydania správneho rozhodnutia vo\nveci samej pred záujmom na okamžitom a momentálnom posudzovaní zákonnosti, resp. perfektnosti\nkaždého jednotlivého čiastkového procesného úkonu, ktorý k takému finálnemu rozhodnutiu vedie. A\nto osobitne v kontexte právnej úpravy lehôt v administratívnych konaniach, v niektorých prípadoch aj\nprekluzívneho charakteru.\n18. Zároveň je však potrebné brať do úvahy i skutočnosť, že procesné práva (ktoré môžu byť\nnajčastejšie dotknuté pochybeniami v rámci procesných rozhodnutí a opatrení) nie sú samoúčelné.\nSledujú najmä cieľ zabezpečenia spravodlivého a zákonného rozhodnutia pre účastníka konania v\npredmete (merite) administratívneho konania. Procesné nedostatky tak môžu byť konvalidované v\nďalšom procesnom postupe, ich relevancia sa posudzuje s ohľadom na ich intenzitu (zachovanie\npodstaty záruk obsiahnutých v procesných právach) a legitímne sa pomeriava vplyvom na výsledok\nkonania - teda vplyvom na meritórne alebo konečné rozhodnutie a jeho zákonnosť (mutatis mutandis\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002,\npublikované ako R 122/2003; sp.zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011\n\na iné; BARICOVÁ, J; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár.\nBratislava: C. H. Beck, 2018, str. 126 - 127). Nedostatky procesného charakteru (a preto ani procesné\nrozhodnutia a opatrenia) nemožno vnímať a ani v rámci súdneho prieskumu posudzovať izolovane od\nkonečného rozhodnutia.\n19. Vyššie uvedené východiská súčasne rámcujú výklad výnimky z kompetenčnej výluky, teda\nprípustnosť súdneho prieskumu rozhodnutí a opatrení procesnej povahy, ktoré môžu mať za následok\nujmu na subjektívnych právach účastníka konania. Tá umožňuje súdny prieskum iba takých procesných\nrozhodnutí, ktoré majú reálny dopad na hmotnoprávnu situáciu účastníka konania (mutatis mutandis\nrozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sžrk 6/2020 zo dňa 16. decembra 2020,\nsp.zn. 3Sžrk/1/2019 zo dňa 29. januára 2020, sp.zn. 6Sžrk/19/2018 zo dňa 20. mája 2020, publikované\npod č. R 22/2021 a obdobne tiež BLAŽEK, T.; JIRÁSEK, J.; MOLEK, P.; POSPÍŠIL, P.; SOCHOROVÁ,\nV.; ŠEBEK, P.: Soudní řád správní. 3. vydání. § 70 [Kompetenčné výluky] Praha: C. H. Beck, 2016;\nBARICOVÁ, J; FEČÍK, M.; ŠTEVČEK, M.; FILOVÁ, A. a kol.: Správny súdny poriadok. Komentár.\nBratislava: C. H. Beck, 2018, str. 126 - 127) alebo ktoré nie sú vydávané v priebehu správneho konania,\nresp. sú konečné, a teda po ich vydaní nenasleduje už vydanie žiadneho ďalšieho (nasledujúceho)\nmeritórneho rozhodnutia, v rámci ktorého by prípadné vady procesných rozhodnutí a opatrení orgánu\nverejnej správy mohli byť preskúmané (KÜHN, Z.; KOCOUREK, T. a kol.: Soudní řád správní. Komentář.\nPraha: Wolters Kluwer ČR, 2019, str. 555 - 557).\n20. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného, pri aplikácii kompetenčnej výluky podľa § 7 písm. e/\nS.s.p. vo vzťahu k procesným rozhodnutiam uzatvára, že správny súd si musí vždy s ohľadom na\nkonkrétne okolnosti každého individuálneho prípadu zodpovedať (i) či žalobou napádané rozhodnutie\nalebo opatrenie má procesnú povahu, (ii) či má účastník konania možnosť namietnuť nezákonnosť\ntohto rozhodnutia alebo opatrenia so súdnym prieskumom meritórneho rozhodnutia a (iii) či takéto\nrozhodnutie alebo opatrenie napriek svojej procesnej povahe priamo, fakticky nezasahuje do hmotných\nsubjektívnych práv účastníka konania, resp. meritórne neukončuje konanie.\n21. V posudzovanom prípade možno, aj na základe ustálenej judikatúry, konštatovať, že napadnuté\nrozhodnutie, ktorým bola ako neopodstatnená zamietnutá námietka sťažovateľa proti postupu\npríslušníka finančnej správy podľa § 12 ods. 10 v spojení s § 12 ods. 9 písm. c/ Colného zákona\nmá charakter procesného rozhodnutia, ktorým sa upravuje vedenie konania. Nepredstavuje definitívne,\nkonečné rozhodnutie vo veci samej, ale rieši len jednu čiastkovú procesnú otázku, konkrétne\notázku správnosti/zákonnosti postupu príslušníka finančnej správy v súvislosti s výkonom kontroly po\nprepustení. Ani podľa názoru kasačného súdu takéto rozhodnutie samo o sebe nespôsobuje ujmu na\nhmotných subjektívnych právach sťažovateľa. Fakticky totiž nezasahuje do hmotných práv účastníka\nkonania a nepredstavuje konečné rozhodnutie o predmete administratívneho konania. Až v rámci\nkonečného rozhodnutia možno vykonať hodnotenie celého procesného postupu a pomeriavanie vplyvu\nidentifikovaných procesných nedostatkov na výrok a zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Aj v tomto\nsmere je pritom relevantné, že po vydaní meritórneho rozhodnutia je prípustný aj súdny prieskum otázky\nzákonnosti postupu zamestnanca správneho orgánu z pohľadu zákonnosti meritórneho rozhodnutia.\n22. Rozhodnutie, ktorým bola ako neopodstatnená zamietnutá námietka sťažovateľa proti postupu\npríslušníka finančnej správy nie je konečným rozhodnutím vo vzťahu k administratívnemu konaniu a\nnie je voči nemu možné podať opravný prostriedok (§ 12 ods. 1 Colného zákona). Prieskum tohto\nrozhodnutia sa už aj v odvolacom konaní spája s opravným prostriedkom podaným proti meritórnemu\nrozhodnutiu, teda rozhodnutiu o predmete dotknutého administratívneho konania (ako procesná vada,\nktorá môže spôsobiť nezákonnosť meritórneho rozhodnutia). Pokiaľ sa takéto (procesné) rozhodnutie\nnemôže stať predmetom samostatného odvolacieho konania, o to viac sa nemôže stať predmetom\nsamostatného správneho súdneho konania. Stáva sa predmetnom prieskumu správnym súdom len\npočas preskúmavania meritórneho rozhodnutia na základe správnej žaloby účastníka konania v\nintenciách namietaných procesných vád konania s vplyvom na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej\npodľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p. (obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky sp. zn. 4 As 46/2007 zo dňa 11. októbra 2007).\n23. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že pokiaľ došlo k vydaniu preskúmavaného rozhodnutia\ndňa 15. januára 2020, t.j. až po vydaní meritórneho rozhodnutia orgánu verejnej správy (dňa\n30. decembra 2019), uvedená skutočnosť nemala vplyv na posúdenie povahy preskúmavaného\nrozhodnutia (ako rozhodnutia procesného, vylúčeného zo súdneho prieskumu). Postup orgánu verejnej\n\nsprávy spočívajúci vo vydaní meritórneho rozhodnutia bez rozhodnutia o námietke proti postupu\npríslušníka finančnej správy (nerozhodnutie o tejto námietke do vydania meritórneho rozhodnutia), resp.\nnezákonnosť takto vydaného rozhodnutia mohol sťažovateľ namietať v rámci opravného prostriedku\npodanému proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa. Sťažovateľovi tak nebolo odopreté\nprávo (už v administratívnom konaní) namietať ním vytýkaný nedostatok v konaní a rozhodovaní orgánu\nverejnej správy a následne podrobiť konečné meritórne rozhodnutie eventuálnemu súdnemu prieskumu\n(tu platí aj zásada subsidiarity správneho súdnictva založená na preferencii odstránenia nezákonnosti\nprostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom).\n24. Kasačný súd sa preto stotožnil so závermi správneho súdu uvedenými v napadnutom uznesení, že\nžalobou napadnuté rozhodnutie je procesným rozhodnutím, ktoré nie je spôsobilé zasiahnuť a spôsobiť\nujmu na subjektívnych právach sťažovateľa, a preto nepodlieha samostatnému súdnemu prieskumu\nv správnom súdnictve (§ 7 písm. e/ S.s.p.). Správny súd preto postupoval správne, pokiaľ žalobu\nsťažovateľa odmietol ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g/ S.s.p.\n25. Zhrňujúc vyššie uvedené dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je\ndôvodná v celom svojom rozsahu, a preto ju zamietol (§ 461 S.s.p.).\n26. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania\nnepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, a u procesne úspešného žalovaného\nnezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods.\n1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 S.s.p.).\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\n(§ 463 v spojení s 147 ods. 2 a § 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:8e1473ff-8422-447a-be93-0e1d330e4433", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 440/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 440/2011 z 11. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-11", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e1473ff-8422-447a-be93-0e1d330e4433"}], "citovane_v": []}