{"guid": "dbc9e913-e7b4-4096-860e-ec3058bf1313:f6c257b0-2dab-46e6-968f-bea005682538", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:2017200237.2", "spisova_znacka": "7Ssk/27/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/27/2023 z 20. 12. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 20. decembra 2023, sp. zn. 7Ssk/27/2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:2017200237.2", "identifikacne_cislo": "2017200237", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Michal Novotný", "sudca_id": 522, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-michal-novotny-522", "datum_vydania": "2023-12-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "nazov": "§ 466 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "nazov": "§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-1", "nazov": "§ 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-2", "nazov": "§ 21 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-466", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f6c257b0-2dab-46e6-968f-bea005682538", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:2017200237.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:2017200237.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:2017200237.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Ssk/27/2023\n2017200237\n20. 12. 2023\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2023:2017200237.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca\nspravodajca) ako predseda senátu a JUDr. Zdenka Reisenauerová a JUDr. Jana Martinčeková ako\nčlenky senátu vo veci žalobkyne: J.. D. Y., Q.. XX. K.U. XXXX, F. XXXX/XX, E., zastúpenej: Advokátska\nkancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 238 232, Dobšinského 12, Bratislava, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia\nz 13. júna 2017, č. 33977-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nTrnave č. k. 43 Sa 14/2022-145 z 12. septembra 2022 takto\nrozhodol:\nI. Návrh žalobkyne na prerušenie kasačného konania sa zamieta.\nII. Kasačná sťažnosť žalobkyne sa zamieta.\nIII. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobkyňa na základe povolenia z 11. novembra\n2002 poskytovala zdravotnú starostlivosť v neštátnom v zdravotníckom zariadení v odboroch geriatria\na vnútorné lekárstvo. Slovenská lekárska komora jej ešte 10. januára 2006 vydala licenciu na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/NR/0694/05. Na žiadosť žalobkyne jej Nitriansky samosprávny\nkraj rozhodnutím z 16. marca 2006 s účinnosťou k 31. marcu 2006 zrušil povolenie zo 11. novembra\n2002. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej však zostala v platnosti aj po tomto dni.\nNapriek tomu sa žalobkyňa u žalovanej uplynutím 31. marca 2006 odhlásila z povinného nemocenského\na dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.\n2. Po zistení, že žalobkyňa bola aj naďalej (po 31. marci 2006) držiteľkou licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe, pobočka žalovanej v Galante rozhodnutím z 5. januára 2017, č. 700-0600002217CG09/17, vyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni\nnezaniklo 31. marca 2006. Vychádzala z toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\nje oprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v\nznení účinnom do 31. decembra 2010, v dôsledku čoho bol žalobkyňa aj po 31. marci 2006 samostatne\nzárobkovo činnou osobou. Jej povinné nemocenské a dôchodkové poistenie tak podľa § 21 ods. 1\ncit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, kedy jej\npríjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu podľa § 138 ods. 10 cit. zák. Z výpisu z daňového priznania žalobkyne k dani z príjmov pobočka\nzistila, že jej príjem pod túto hranicu v roku 2005 a 2006 neklesol, takže jej povinné poistenie nemohlo\nzaniknúť 31. marca 2006.\n3. Napriek odvolaniu žalobkyne ústredie žalovanej toto rozhodnutie potvrdilo tu preskúmavaným\nrozhodnutím z 13. júna 2017. Do odôvodnenia prevzalo odôvodnenie rozhodnutia pobočky, ktoré\n\npovažovalo správne. Zdôraznilo, že podľa § 3 ods. 4 písm. c) a § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.\no poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách\nv zdravotníctve v znení neskorších predpisov sa zdravotnícke povolanie lekár mohlo vykonávať aj na\nzáklade licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Licencia L1A tak bola oprávnením podľa §\n5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, ktoré zakladalo žalobkyni\npostavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná nezistila ani žiadne porušenie procesných\npráv žalobkyne, pretože napadnuté rozhodnutie spĺňalo predpísané náležitosti podľa § 209 cit. zák.\nVydávané rozhodnutie je prvým rozhodnutím o otázke, či poistenie žalobkyne zaniklo, a preto nemohla\nbyť v predmetnej veci nariadená obnova konania. Záverom uviedla, že konanie bolo začaté v súlade s §\n185 ods. 4 cit. zák. prvým úkonom, ktorým môže byť aj vydanie rozhodnutia, pokiaľ žalovaná disponovala\npotrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Pobočka nemusí o začatí konania účastníkov\nupovedomiť, tak ako to ukladá zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov.\n4. Správnu žalobu, ktorú žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, správny súd (po zrušení jeho\npredošlého rozsudku č. k. 43 Sa 20/2017-78 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 7 Sžsk 21/2019)\nzamietol tu napadnutým rozsudkom č. k. 43 Sa 14/2022-145. Zhodne s právnym názorom tunajšieho\nsúdu uzavrel, že v súlade s § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. prvým úkonom začínajúcim konanie\nmôže byť aj vydanie rozhodnutia a pobočka pred vydaním rozhodnutia nemusela zoznámiť žalobcu\ns podkladom rozhodnutia. Žalobca mohol svoje procesné práva uplatniť v odvolaní, v ktorom nijako\nnespochybnil skutkové zistenia, z ktorých vychádzala pobočka. Odôvodnenia rozhodnutia pobočky v\nspojení s rozhodnutím ústredia, ktoré tvoria jeden celok, zodpovedajú ustanoveniu § 209 cit. zák. Ďalej\nsprávny súd ozrejmil, že odhláška je iba evidenčný úkon, ktorým žalobca uvádza skutočnosti, ktoré\npodľa neho viedli k zániku povinného poistenia, no nemožno jej akceptovanie nie je rozhodnutím. Aj\ns odkazom na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Vs 3/2019\nuzavrel, že licencia L1A je oprávnením, ktoré podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. účinného\ndo 31. decembra 2010 zakladalo žalobcovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Povinné\nnemocenské a dôchodkové poistenie tak podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 cit. zák. žalobcovi mohlo zaniknúť\naž tým, že jeho príjem z podnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) poklesne pod 12násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 10 č. 461/2003 Z. z.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobkyňa domáhala zrušenia tohto rozsudku. Zotrvala na\nnázore, že ak fyzická osoba vykonáva činnosť na základe podnikateľského oprávnenia a dosahuje\npríjem, možno od nej požadovať, aby prispievala do sociálneho systému. Žalobkyňa tieto podmienky\nspĺňala 31. marca 2006, dokedy dosahovala príjem zo svojej podnikateľskej činnosti. K tomuto dátumu\nvšak prejavila vôľu svoj status samostatne zárobkovo činnej osoby ukončiť (podala odhlášku, zrušila\npovolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, zrušila identifikačné číslo, ako fyzická osoba\nnevykonávala podnikateľskú činnosť a nevyužívala ekonomické prostredie štátu), v čom ju utvrdila\nžalovaná tým, že zánik povinného poistenia k tomuto dátumu v spise vyznačila ako nesporný. Ak\nžalovaná o jedenásť rokov neskôr vydala opačné rozhodnutie, je jej postup v rozpore s princípom\nprávnej istoty, pretože ide o retroaktívny zásah; právnej istote sa mala dať prednosť. V rozhodnutí\npobočky absentuje zrozumiteľné uvedenie dôvodov, prečo bolo vydané, keďže od 31. marca 2006 k jeho\nvydaniu uplynulo viac ako jedenásť rokov. Nie je zrejmé, či ho vydať musela alebo či išlo o jej iniciatívu.\nŽalobkyňa zopakovala svoj názor, že pobočka jej pred vydaním svojho rozhodnutia nedala možnosť\nzúčastniť sa konania, čím porušila aj jej ústavné právo. Ďalej zdôraznila, že sporná právna otázka\ncharakteru licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe bola predmetom rozporných rozhodnutí\nveľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019 a 1 Vs 3/2019. Na zmenu judikatúry vrcholnej\nsúdnej inštancie však nebol výnimočný dôvod. Poistka proti omylu, ktorou argumentoval Ústavný súd\nSlovenskej republiky v uznesení sp. zn. IV. ÚS 610/2021, nemôže byť legitímnym dôvodom zmeny\njudikatúry veľkého senátu kasačného súdu, ale má slúžiť len na nápravu základných vád a omylov\nzásadného významu (s odkazom na rozsudky vo veci Rjabych proti Rusku, Sutyazhnik proti Rusku alebo\nDRAFT-OVA, a.s. proti Slovensku). Pôvodný názor veľkého senátu v rozhodnutí sp. zn. 1 Vs 1/2019\nžiaden takýto nedostatok nevykazoval. Žalobkyňa ďalej odkázala na judikatúru Ústavného súdu Českej\nrepubliky, ktorá podľa nej preferuje zdržanlivosť pri zmene judikatúry. Zjednocujúce stanovisko v zmysle\n§ 21 ods. 3 písm. a) a § 24d ods. 3 písm. b) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších\npredpisov, v ktorom ústavný súd videl možnosť stabilizácie rozpornej judikatúry veľkého senátu, nemôže\nnavrhnúť účastník konania (adresát právnej normy) a oprávnené osoby žiaden takýto návrh nepodali.\nPodľa žalobkyne má mať v právnom štáte právna istota prednosť pred subjektívnym právnym názorom,\n\nktorý sa prejavuje zmenou judikatúry. Práve na tento účel zákonodarca zriadil veľký senát. Ak došlo k\nrozdielom v jeho právoplatných rozhodnutiach, malo správne kolégium (resp. dnes plénum najvyššieho\nsprávneho súdu) obligatórne prijať zjednocujúce stanovisko, inak sa zasahuje do princípu právnej istoty\npodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods.\n1 ústavy. Vzhľadom na to žalobkyňa navrhla, aby kasačný súd prerušil konanie a podal predsedovi\ntunajšieho súdu podnet na zaujatie stanoviska pléna.\n6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Podľa nej kasačný súd v predošlom zrušujúcom\nrozsudku už zaujal právny názor ku všetkým otázkam a správny súd bol povinný ho rešpektovať.\nŽalobkyňa sa svojou kasačnou sťažnosťou v podstate snaží o revíziu pôvodného rozsudku. Odkázala\nna judikatúru najvyššieho súdu, príp. tunajšieho súdu a krajských súdov.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení\ns § 203 ods. 2 SSP).\nIII.A K prerušeniu konania\n8. Podľa § 452 ods. 1 SSP sa na kasačné konanie primerané použijú ustanovenia druhej časti, teda\naj jeho § 100 ods. 1 a 2, ktoré ustanovujú dôvody prerušenia konania. Podľa citovaných ustanovení\nmožno kasačné konanie prerušiť, ak sú tu určité predbežné otázky (otázka, ktorú kasačný súd nie je\noprávnený riešiť, návrh na vyslovenie nesúladu právneho predpisu alebo prejudiciálna otázka podľa\nčl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie), ak preskúmavané opatrenie bolo napadnuté protestom\nprokurátora (v prerokúvanej veci nebolo), žalobkyňa nedala súhlas na zastavenie konania, ak bolo\nnapadnuté rozhodnutie zrušené alebo zmenené (čo sa v prerokúvanej veci nestalo), prípadne ak to\nzhodne navrhnú všetci účastníci (v prerokúvanej veci navrhol prerušenie len žalobkyňa). Spomedzi\nvšetkých dôvodov prerušenia by tak v prerokúvanej veci mohol prichádzať do úvahy len dôvod uvedený\nv § 100 ods. 2 písm. a) SSP, teda ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa\nrieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na také\nkonanie podnet. Zákon tak výslovne ustanovuje, že musí ísť o konanie „súdne“ alebo „administratívne“, v\nktorom sa rieši predbežná otázka (napr. v zmysle § 132 SSP). Ustanovenie § 24e ods. 3 písm. a) zákona\nč. 757/2004 Z. z. predpokladá, že kolégium (plénum, porov. § 24e ods. 6 cit. zák.) prijíma stanovisko k\nzjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Zjednotenie výkladu\nvšak nie je predbežnou otázkou zodpovedajúcou napr. § 132 SSP a postup kolégia pri prijímaní\nstanoviska nie je ani súdnym, ani administratívnym konaním. Vzhľadom na to podľa kasačného súdu\nneprichádza do úvahy prerušenie kasačného konania z tohto dôvodu. Takýmto postupom nemôže dôjsť\nani k porušeniu práva na zákonného sudcu, keďže účastník nemá nárok na to, aby senát kasačného\nsúdu dal podnet na prijatie stanoviska (porov. uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 439/2023 a III.\nÚS 440/2023).\nIII.B K veci samej\n9. Kasačný súd už v predošlom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 7 Sžsk 21/2019 vyriešil všetky podstatné\nhmotnoprávne a procesnoprávne otázky prerokúvanej veci a od tohto riešenia nemá dôvod sa\nodchyľovať ani v tomto rozsudku. S odkazom na rozsudok veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Vs 3/2019 už uzavrel, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné\noprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba\npovažovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\núčinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého je lekár - jej držiteľ považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého lekára výlučne vo vzťahu k\nlicencii L1A. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z\ninej samostatnej zárobkovej činnosti (v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov),\nide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická\nosoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č.\n461/2003 Z. z.\n10. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti znova formuluje aj námietku porušenia právnej istoty, ktorú údajne\nzaložila žalovaná tým, že na základe jej odhlášky vyznačením v spise rozhodla o zániku jej povinného\npoistenia. Už v predošlom zrušujúcom rozsudku však kasačný súd vyslovil, že prijatie odhlášky\nžalovanou nepredstavuje rozhodnutie o zániku poistenia. Podľa § 228 ods. 3 cit. zák. v znení účinnom\ndo 31. decembra 2007 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná odhlásiť sa z povinného\n\nnemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované\nustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala\nžalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom\npoistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa jej názoru - zanikalo povinné\npoistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu\nprávoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške\nalebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom konaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.\nz. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo uvedené v odhláške. Z tohto ustanovenia,\nale aj z § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu cit. zák. zreteľne vyplýva, že postačujúcim dôvodom na\nvydanie takéhoto rozhodnutia je sama spornosť otázky zániku poistenia, a tak nie je zrejmé, aký iný\ndôvod vydania tohto rozhodnutia by žalovaná mala žalobkyni objasniť. Rovnako kasačný súd už v\npredošlom rozsudku vyslovil, že žalovaná svojím postupom v prvostupňovom a odvolacom konaní dala\nžalobkyni primeranú možnosť, aby uplatňovala svoje právo vyjadriť sa k skutkovému stavu rozhodnutia a\nnavrhovať vykonanie dôkazov (v zhode s názorom veľkého senátu v jeho uznesení sp. zn. 1 Vs 1/2019).\n11. Najväčšia skupina námietok žalobkyne sa týka porušenia princípu právnej istoty zo strany veľkého\nsenátu najvyššieho súdu tým, že v krátkom čase po sebe prijal dve rozhodnutia sp. zn. 1 Vs 1/2019 a\n1 Vs 3/2019 a v nich vyslovil odporujúce si názory. Hneď na úvod však treba zdôrazniť, že žalobkyňa\nnedostatočne zohľadňuje znenie § 466 ods. 3 SSP, hoci jeho význam už kasačný súd objasnil v\npredošlom zrušujúcom rozsudku. Podľa tohto ustanovenia je právny názor vyjadrený v rozhodnutí\nveľkého senátu pre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi\nna prejednanie veľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva\nzáväzným pre všetky senáty. To logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu\nzanikajú účinky záväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v\ntom rozsahu, v akom sa právny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho\nrozhodnutia veľkého senátu. Preto nemožno tvrdiť, že existencia dvoch protichodných rozhodnutí\nje zdrojom nekonzistentnosti judikatúry najvyššieho (správneho) súdu. Zákon totiž podobnú situáciu\nvyslovene predpokladá a možno z neho logicky vyvodiť jej riešenie, že záväzným zostáva len právny\nnázor vyslovený neskôr.\n12. K úvahám žalobkyne o hraniciach zmeny judikatúry možno znova odkázať na uznesenia ústavného\nsúdu citované v ods. 8 tohto rozsudku. Podľa nich požiadavka právnej istoty (ani ochrana legitímneho\nočakávania) nezahŕňa právo na ustálenú judikatúru (rozsudok ESĽP z 18. decembra 2008, Unédic proti\nFrancúzsku, sťažnosť č. 20153/04). Judikatúra nemôže byť bez vývoja a nie je vylúčené, aby, a to i pri\nnezmenenej právnej úprave, bola nielen dopĺňaná o nové interpretačné závery, ale aj menená (nález\nčeského ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 117/07). Tento jav je do značnej miery prirodzený, pretože\nodráža skutočnosť, že proces interpretácie a aplikácie práva nie je statický, ale dynamický, a súdy,\nhľadajúce najsprávnejšie a najspravodlivejšie riešenie rozhodovaných prípadov, môžu neskôr dospieť k\npresvedčeniu, že riešenie, ktoré zvolili skôr, nie je z celého radu dôvodov optimálne (stanovisko pléna\nčeského ústavného súdu sp. zn. Pl. ÚS-st. 39/14). Neexistuje a nemôže existovať žiadna garancia proti\nzmene judikatúry ako takej. I keď nenastane zmena spoločenských pomerov, v právnej oblasti dochádza\nk neustálemu vývoju a justičné orgány musia mať možnosť, ktorá plynie priamo z viazanosti sudcu\nzákonom, doterajší, na základe novo získaných poznatkov nesprávny právny názor zvrátiť a či prekonať\n(nález českého ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 3221/11).\n13. Príklady žalobkyne z judikatúry ESĽP sú napospol nepriliehavé. Význam rei iudicatae a obmedzenia,\nktoré formuloval súd v rozsudkoch Rjabych proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99, Suťjažnik proti Rusku,\nsťažnosť č. 8269/02, sa týkajú výlučne zmeny existujúceho právoplatného súdneho rozhodnutia v\nindividuálnej veci sťažovateľa (typicky na základe dozorných opravných prostriedkov iných orgánov\nverejnej moci). Podobne rozsudky vo veci DRAFT-OVA, a.s., proti Slovensku, sťažnosť č. 72493/10, a\nvo veci Compar, s.r.o., proti Slovensku, sťažnosť č. 25132/13, sa týkali práva účastníka na rešpektovanie\nprávnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím v jeho individuálnej veci. Európsky súd pre ľudské\npráva nepovažoval za súladné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, keď bolo možné zrušiť právoplatné rozhodnutia\nna základe mimoriadneho opravného prostriedku tretej osoby - generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky. Ani jedno z rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 1 Vs 1/2019 alebo 1 Vs 3/2019 však nebolo\nvydané vo veci žalobkyne. V rozsudku vo veci Beian proti Rumunsku, sťažnosť č. 30658/05, ESĽP\nvidel porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v existencii dlhodobo rozpornej judikatúry rumunského kasačného\nsúdu. Ako však už bolo uvedené, v právnom poriadku ustanovenie § 466 ods. 3 SSP zabezpečuje, že\nnahradenia jedného rozhodnutia veľkého senátu iným nevytvára rozpornú judikatúru kasačného súdu\n(porov. aj uznesenie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 183/2023). Rozsudok vo veci Baranowski proti\nPoľsku, sťažnosť č. 28358/95, je vôbec neaplikovateľný, pretože jeho podstatou bola nedostatočná\n\nzákonná úprava dôvodov obmedzenia osobnej slobody zaručenej v čl. 5 Dohovoru. Konečne, pokiaľ\nžalobkyňa odkazovala na nález českého ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 3221/11, z jeho odôvodnenia\ncelkom zreteľne vysvitá množstvo argumentov v prospech možnosti zmeny judikatúry a dokonca\naj spätnej pôsobnosti takejto zmeny. V danej konkrétnej veci český ústavný súd chránil osobitné\npostavenie adresáta, ktorý v dôveru v existujúcu judikatúru robil resp. nerobil určité úkony (v danej\nveci adresát vychádzal z dlhšej premlčacej doby, ktorú neskoršia judikatúra skrátila; podobne nález\nčeského ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 3500/18 k zmene judikatúry ohľadom premlčania finančného\nzadosťučinenia v peniazoch). U žalobkyne však žiadne takéto dôvody neexistujú: v prerokúvanej veci\nje sporným obdobím poistenia obdobie rokov 2006 až 2007, pričom (protichodné) rozhodnutia veľkého\nsenátu boli vydané v rokoch 2019 a 2020. Žalobkyňa tak nemôže tvrdiť, že v roku 2006 a 2007 konala\ns dôverou v právny názor vyslovený v rozhodnutí veľkého senátu z roku 2019.\nIV.\nZáver\n14. Zo všetkých uvedených dôvodov tak kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden z dôvodov\nkasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP. Kasačná sťažnosť žalobkyne tak nie je dôvodná, a preto\nju kasačný súd podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol. Ešte predtým však zamietol\njej návrh na prerušenie konania.\n15. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 ods. 1 a § 467 ods. 1 SSP, keď\nžalobkyňa vo veci úspech nemala a žalovaná ho síce mala, kasačný súd však nezistil dôvody, aby jej\nnárok na náhradu trov priznal.\n16. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "43Sa/14/2022", "guid": "db9bc217-b67e-488a-b036-83bfe3ff38b3:96dd0a2c-ae0d-4f21-a808-6655ad5d7214", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}