{"guid": "165f645a-ec5a-42df-a114-f575de6a15a1:153773db-3d11-4014-8bc2-af6c77eb93d7", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:2016200678.5", "spisova_znacka": "6Ssk/21/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/21/2023 z 31. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. októbra 2023, sp. zn. 6Ssk/21/2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:2016200678.5", "identifikacne_cislo": "2016200678", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Matulník", "sudca_id": 981, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-matulnik-981", "datum_vydania": "2023-10-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/153773db-3d11-4014-8bc2-af6c77eb93d7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:2016200678.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:2016200678.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:2016200678.5/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/21/2023\n2016200678\n31. 10. 2023\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2023:2016200678.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nMatulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Martina\nTisa, v právnej veci žalobcu: V.. J. F., narodený XX. V. XXXX, bytom B.B. XX, XXX XX S., právne zast.\nadvokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava,\nproti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17. októbra 2016, o kasačnej\nsťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sa/24/2022-110 zo dňa 12. augusta\n2022, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 12. augusta 2022,\nč. k. 20Sa/24/2022-110, zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v poradí druhým, kasačnou sťažnosťou napadnutým,\nrozsudkom zo dňa 12. augusta 2022, č.k. 20Sa/24/2022-110 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17.\noktóbra 2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a\nvec vrátil žalovanej na ďalšie konanie v krajským súdom naznačenom smere. Krajský súd mal vychádzať\nzo záväzného právneho názoru vysloveného Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší správny súd“) v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018.\n2. Po zrušení prvého rozsudku najvyšším správnym súdom krajský súd vec prejednal bez prítomnosti\nžalovaného, ktorý svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil, a po vypočutí prítomného žalobcu. Žalobca v\nkonaní uviedol, že trvá na podanej žalobe s prihliadnutím na právny názor najvyššieho správneho súdu\na mal za to, že sa najvyšší správny súd nezaoberal porušením princípu právnej istoty. V tejto súvislosti\nnamietal porušenie princípu predvídateľnosti rozhodnutia a opakovane poukazoval na to, že žalovaná\nbez zmeny skutkového a právneho stavu po 9 rokoch vydala nové rozhodnutie o sociálnom poistení\nžalobcu. Krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel opätovne k záveru o\ndôvodnosti žaloby a vydal napadnutý rozsudok.\n3. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval, že je v zmysle § 469 SSP viazaný\nprávnym názorom najvyššieho správneho súdu ako súdu kasačného, a to v otázke charakteru licencie\nL1A ako majúcej vplyv na právne postavenie SZČO; v otázke splnenia podmienky kvalifikovanej\n\nvýšky príjmu žalobcu z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti v relevantnom čase;\na v otázke, či neoznámením začatia nedávkového konania žalobcovi správny orgán pochybil a\nporušil práva účastníka. V nadväznosti na to uviedol, že najvyšší správny súd nezaujal výslovné\nstanovisko k nedostatku rozhodnutia správneho orgánu, ktorý konštatoval v zrušenom rozsudku\nzo dňa 15. decembra 2017. Tento nedostatok má spočívať v nepredvídateľnosti vyplývajúcej zo\nskutočnosti, že rozhodnutie bolo vydané po uplynutí takmer 9 rokov po podaní odhlášky z poistenia\na bezproblémovosti právneho vzťahu medzi žalovanou a žalovaným počas tohto obdobia. Krajský\nsúd dôvodil tým, že najvyšší správny súd sa vyjadroval v zrušujúcom rozsudku iba k neoznámeniu\nzačatia nedávkového konania, ktoré nepovažoval za porušenie, a princíp predvídateľnosti rozhodnutia\nv tomto prípade nepovažoval za porušený, resp. túto okolnosť nepovažoval za významnú z hľadiska\nzákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Za nedostatky odôvodnenia v tomto smere krajský súd\noznačil arbitrárnosť rozhodnutia, formálnosť tvrdení žalovanej, ktoré nemajú oporu v skutočnom obsahu\nodôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nezohľadňujúcom požiadavku zákona na zrozumiteľné\nvysvetlenie súvislosti medzi citovanými predpismi a jednotlivými skutočnosťami. Za ďalší nedostatok\nodôvodnenia považoval absenciu zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia (vzhľadom\nna časový odstup medzi prvostupňovým rozhodnutím a odhláškou z poistenia), pričom ďalej kládol\notázky subjektívneho charakteru. Záverom krajský súd uviedol, cit.: „Nakoľko kasačný súd nespochybnil\nsprávnosť záveru o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a ku zmene skutkového či\nprávneho stavu, ktorá by mohla ovplyvniť zistenia súdu v tomto smere, iba uplynutím času nemohlo\ndôjsť a nedošlo, nemal súd dôvod odkloniť sa od požiadavky na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktorú\nnemožno považovať za požiadavku na odstránenie vád rozhodnutia iba formálneho charakteru bez\nmožnosti, s prihliadnutím na kasačným súdom prezentovaný právny názor na charakter licencie L1A\nvyplývajúci z rozhodnutia Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019, privodenia pre žalobcu priaznivejšieho\nrozhodnutia správneho orgánu, ale za požiadavku, ktorá zohľadňuje záujem na plnení základného práva\núčastníka správneho konania na spravodlivý proces zahŕňajúceho aj právo na odôvodnenie rozhodnutia\nposkytujúce zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.“.\n4. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi\npriznal právo na plnú náhradu trov konania.\nII.\nKasačná sťažnosť\n5. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná kasačnú\nsťažnosť podaním zo dňa 21. októbra 2022, č. 21574-24/2022-BA. Dôvody kasačnej sťažnosti vymedzila\npodľa (i) § 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že krajský súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a (ii) § 440 ods. 1 písm. i) SSP (tvrdiac, že krajský\nsúd nerešpektoval záväzný právny názor).\n6. Vo vzťahu k prvému, žalovanou uvádzanému, dôvodu kasačnej sťažnosti [§ 440 ods. 1 písm. g)\nSSP] žalovaná nesprávne právne posúdenie krajského súdu vzhliadla v tom, že krajský súd dospel k\nzáveru o obsahovej nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovanej, čo nespochybnil\nani najvyšší správny súd v rozsudku zo dňa 27. júna 2022. Žalovaná ďalej označila za nesprávne\nprávne posúdenie krajského súdu to, že krajský súd opätovne konštatoval arbitrárnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovanej a formálnosť jej tvrdení, ktoré nemajú oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia. Krajský súd v tomto kontexte dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovanej nespĺňa všetky zákonné náležitosti v zmysle § 209 ods. 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“). Podľa názoru krajského súdu tieto nedostatky\nvykazuje tak prvostupňové, ako aj druhostupňové rozhodnutie, v ktorých absentuje zrozumiteľnosť\nvysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, pričom táto požiadavka je opodstatnená vzhľadom na časový\nodstup medzi rozhodnutím a podaním odhlášky zo sociálneho poistenia žalobcu. Krajský súd tak\nzotrval na potrebe riadneho odôvodnenia rozhodnutia, ktorá okrem iného zahŕňa aj právo na to, aby\nodôvodnenie rozhodnutia poskytovalo zrozumiteľné odpovede na všetky zásadné otázky konania.\n7. V súvislosti s druhým kasačným bodom [§ 440 ods. 1 písm. i) SSP] žalovaná poukázala na to,\nže postupom krajského súdu spočívajúcom v opätovnom zrušení rozhodnutia a vrátení veci žalovanej\nna ďalšie konanie, došlo k porušeniu viazanosti právnym názorom najvyššieho správneho súdu, ktorý\nvyslovil v zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9Sžsk/107/2018, zo dňa 27. júna 2022. V tomto kontexte\n\npoukázala na právny názor najvyššieho správneho súdu spočívajúci v tom, že neoznámením začatia\nnedávkového konania žalobcovi žalovaná nepochybila, keďže disponovala pre presné a úplné zistenie\nskutočného stavu veci dostatkom podkladov. Účastníkovi konania, ktorému bolo začatie konania\noznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, ostáva jeho právo vyjadriť sa\nku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia zachované, a to v rámci\nodvolacieho konania, ktoré spoločne s prvostupňovým konaním tvorí jeden celok. Žalovaná ďalej\nuviedla, že z uvedeného možno vyvodiť, že najvyšší správny súd nepovažoval princíp predvídateľnosti\nrozhodnutia za porušený, resp. túto okolnosť nepovažoval z hľadiska zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia za významnú. Za významné z tohto hľadiska najvyšší správny súd nepovažoval ani ďalšie\ndôvody procesného charakteru, pre ktoré krajský súd v predchádzajúcom konaní napadnuté rozhodnutie\nžalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, a pre ktoré žalovaná podala prvú kasačnú sťažnosť.\n8. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sa žalovaná zamerala na význam nepreskúmateľnosti rozhodnutia a\nnedostatočného odôvodnenia. S odkazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP má za to, že nepreskúmateľným\nje rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnutie, či prečo\nbolo rozhodnuté práve tak. Poukázala pritom na svoje rozhodnutia, z ktorých je jednoznačné, že\nsa rozhodovalo o povinnom nemocenskom poistení a povinnom dôchodkovom poistení žalobcu\nako samostatne zárobkovo činnej osoby tak, že žalobcovi toto poistenie nezaniklo dňa 31. mája\n2007, ale dňa 30. júna 2009, z dôvodu trvania oprávnenia podľa osobitného predpisu aj po zrušení\npovolenia Trnavským samosprávnym krajom a dosiahnutia príjmu relevantného na vznik poistného\nv rozhodujúcom období. Opierajúc sa o rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads\n58/2003 žalovaná uviedla, že za nedostatočne odôvodnené rozhodnutie sa považuje rozhodnutie, v\nktorom absentujú skutočnosti, ktoré orgán verejnej správy viedli k rozhodnutiu a absolútny nedostatok\nodôvodnenia. Nepreskúmateľnosť je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie čiastkových.\nMusí pri tom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Ďalej v tejto súvislosti\npoukázala na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR, sp. zn. 2Ads 27/2003, v zmysle ktorého sa\nza nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nepovažuje rozhodnutie, ktoré napriek svojej stručnosti\nobsahuje všetky zákonné náležitosti. V nadväznosti na uvedené poukázala na rozsudky najvyššieho\nsprávneho súdu, z ktorých vyplýva, že rozhodnutie prvostupňového orgánu síce je stručné, avšak je z\nneho dostatočne zrejmé, z čoho pobočka Sociálnej poisťovne vychádzala a ako použila právne predpisy\n(7Sžsk/33/2019, 7Sžsk/21/2019). V ďalšom bode sa žalovaná odvoláva na ustálenú judikatúru súdov v\nsúvislosti so skutočnosťou, že nedávkové konanie sa prísne nerozdeľuje do dvoch samostatných konaní,\nale prvostupňové a druhostupňové konanie tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní (napr.\n7Sžsk/33/2019). Záverom k tejto veci uviedla, že nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo\nodpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci správny orgán v odôvodnení\nrozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých\nskutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia (napr. 7Sžsk/102/2019, 9Sžsk/44/2019).\n9. V kontexte zákonných náležitostí rozhodnutia poukázala žalovaná na § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ. z. a dôkladne označila jednotlivé časti rozhodnutia zodpovedajúce zákonným požiadavkám. Zároveň\npoukázala na to, že v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko a vysporiadala sa so všetkými\nnámietkami účastníka konania, ktoré uviedol vo svojom odvolaní, a tiež zdôvodnila skutkový ako aj\nprávny stav predmetnej veci. Keďže sa v konaní preukázalo, že poistenie žalobcovi nezaniklo dňa 31.\nmája 2007, bola žalovaná povinná konať a podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvého bodu zákona č. 461/2003\nZ. z. rozhodnúť o zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia\nžalobcu ako o spornom prípade. Táto povinnosť zo zákona jednoznačne vyplýva, a preto žalovaná\nnerozumie, prečo krajský súd uvedené v napadnutom rozsudku spochybňuje.\n10. Žalovaná ďalej argumentovala tým, že opätovným zrušením napadnutého rozhodnutia žalovanej\na vrátením veci na ďalšie konanie dochádza k prieťahom v konaní, ktoré začalo v roku 2016,\nspôsobujúcim porušenie práva na spravodlivý proces, pričom zo skutkových a právnych okolností\nprípadu je zrejmé, že nie je možné týmto postupom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu.\nV tomto kontexte odkázala tiež na judikatúru Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Sž 98-102/02 (R\n6/2003), sp. zn. 10Sžso/81/2016 a sp. zn. 8Sžh/1/2010 (R 103/2011), z ktorej vyplýva, že formálne\nzopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka konania vo vzťahu k skutkovej stránke veci\nnepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech, je neúčelné a nehospodárne.\nŽalovaná tiež uviedla, že skutočnosť, že nekonala 9 rokov nebolo spôsobené jej nezáujmom vo veci\nkonať, ale z dôvodu, že pobočka žalovanej ako prvostupňový orgán nemala vedomosť o relevantných\n\nskutočnostiach spôsobujúci spornosť zániku sociálneho poistenia (žalobca pri podaní odhlášky zo\nsociálneho poistenia neoznámil pobočke žalovanej, že je držiteľom licencie L1A/TT/0141/05). Išlo teda o\nobjektívne skutočnosti brániace pobočke žalovanej vo veci konať. Žalovaná poukázala v tejto súvislosti\ntiež na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. neukladá žalovanej lehotu, v ktorej má rozhodnúť o vzniku,\nprerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch (9Sžsk/157/2018, 7Sžsk/61/2018).\n11. Žalovaná v závere kasačnej sťažnosti navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti a ďalší priebeh konania\n12. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním zo dňa 9. januára 2023 doručeným\nkrajskému súdu dňa 12. januára 2023.\n13. V úvode vyjadrenia žalobca zhrnul skutočnosti, ktoré pôvodne viedli pobočku žalovanej k vyznačeniu\nzániku sociálneho poistenia ku dňu 31. mája 2007 v spise ako nesporný prípad. V čom bol žalobca\nutvrdený zo strany pobočky žalovanej. Následne poukázal na to, že o 9 rokov neskôr bolo vydané\nprvostupňové rozhodnutie a následne napadnuté rozhodnutie žalovanej, čím došlo k závažnému zásahu\ndo princípu právnej istoty adresáta právnych noriem, ktorý na základe konania pobočky žalovanej\nočakával, že jeho vec je vyriešená definitívnym a nespochybniteľným spôsobom. V kontexte princípu\nprávnej istoty žalobca poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 192/06-50, zo dňa\n3. novembra 2006. Uvedený princíp sú povinné rešpektovať tak súdy, ako aj správne orgány. Je v\nrozpore s týmto princípom, ak ten istý orgán rozhodne bez akejkoľvek zmeny skutočného stavu a\nvydá úplne protichodné rozhodnutie, ktoré adresátovi iba oznámi. Podľa názoru žalobcu takýto stav\nnemôže žalovaná ospravedlniť a aprobovať tým, že v čase pôvodného rozhodovania nemala dostatok\ninformácií. Uvedené nie je starosťou adresáta právnej normy. Je povinnosťou správneho orgánu, aby\nv čase svojho rozhodovania mal k dispozícii všetky informácie pre náležité rozhodovanie. Žalobca\nmá za to, že zachovanie princípu právnej istoty, ako základného atribútu materiálneho právneho\nštátu, musí mať v tomto prípade prednosť pred cieľom správneho orgánu dodatočne meniť svoje\npredchádzajúce rozhodnutia, za účelom, ktorý však žalobcovi ani do dňa podania tohto vyjadrenia nie\nje známy. Žalobca sa stotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že vzhľadom na časové rozpätie,\nv rámci ktorého správne orgány otočili svoje pôvodné rozhodnutie o zániku účasti žalobcu na povinnom\nsociálnom poistení ako samostatne zárobkovo činnej osoby, musia byť na odôvodnenie takéhoto\nrozhodnutia kladené prísnejšie podmienky. Podľa názoru žalobcu nedali správne orgány odpovede\nna základné otázky a pre žalobcu ako účastníka administratívneho konania zásadné otázky, týkajúce\nsa primárnej motivácie žalovaného pre absolútnu zmenu skôr vydaného deklaratórneho rozhodnutia\npobočky žalovanej. Zároveň dopĺňa, že nemôže byť na ťarchu žalobcu informačná núdza správneho\norgánu. Záverom sa žalobca stotožňuje s názorom krajského súdu spočívajúcom v tom, že najvyšší\nsprávny súd svojím rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/107/2018, zo dňa 27. júna 2022, žiadnym spôsobom\nnespochybnil správnosť názoru krajského súdu prezentovaného v jeho zrušenom rozsudku č. k.\n20Sa/31/2016-56 zo dňa 15. decembra 2017, o nepreskúmateľnosti, resp. nedostatočnom odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré bolo primárnym dôvodom pre vydanie napadnutého rozsudku\nkrajského súdu.\n14. Žalobca žiadal, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovanej zamietol v zmysle § 461 SSP\nako nedôvodnú.\n15. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanej zaslané na vedomie.\nIV.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n16. Najvyšší správny súd ako súd kasačný [§ 11 písm. h) SSP] preskúmal kasačnú sťažnosť postupom\nbez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná.\n\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n22. Od 1. júna 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (reforma súdnictva), ktorým boli zriadené Správny súd v Banskej Bystrici,\nSprávny súd v Bratislave a Správny súd v Košiciach. V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 151/2022 Z. z.,\nsprávne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských\nsúdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych\nsúdov.\n23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 17. októbra 2016, č. 45597-3/2016BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu\na potvrdila správnosť rozhodnutia pobočky žalovanej, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcovi ako\nsamostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie dňa 31. mája 2007, ale dňa 30. júna 2009.\n24. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú viazaní názorom kasačného súdu.\n25. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nsa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí\nobsahovať predpísané náležitosti.\n26. Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a\npoučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom\nrozsahu.\n27. Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej\npoisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri\nhodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.\n28. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej\nmá za preukázané, že\n- pobočka žalovanej prvostupňovým rozhodnutím rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo\nčinnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkového poistenie dňa 31.\nmája 2007, ale dňa 30. júna 2009 [keďže aj po 31. máji 2007 bol naďalej držiteľom licencie na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe (LIA) a zároveň príjem z podnikania a z inej samostatne zárobkovej\nčinnosti za rok 2007 a 2008 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica];\n- proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu pobočky žalovanej podal žalobca odvolanie\nnamietajúc, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo zrušením\n\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia v ambulancii v kategórii lekár v špecializačnom\nodbore pediatria a v certifikovanej pracovnej činnosti dorastové lekárstvo dňa 31. mája 2007;\n- žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán rozhodla o podanom odvolaní napadnutým\nrozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietla a v celom rozsahu potvrdila prvostupňové rozhodnutie\npobočky žalovanej;\n- proti uvedenému rozhodnutiu sa žalobca bránil podaním správnej žaloby na krajskom súde,\nktorý rozsudkom zo dňa 15. decembra 2017, č. k. 20Sa/31/2016-56 zrušil napadnuté rozhodnutie\nžalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie [krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil z dôvodov\nv § 191 ods. 1 písm. d) a g) SSP - porušenie práva na prerokovanie veci v prítomnosti\núčastníka; rozhodnutie je nepredvídateľné, bez vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia\núvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii správnych predpisov trpiace obsahovými\nnedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.];\n- žalovaná podala proti uvedenému rozsudku kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší správny\nsúd rozsudkom zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie [vychádzal pri tom z právneho názoru vysloveného zo stanoviska\nVeľkého senátu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Vs/3/2019 a uznesenia Ústavného súdu SR, sp. zn. IV.\nÚS 610/2021-22 vo vzťahu k posudzovaniu charakteru licencie L1A a posúdeniu splnenia podmienky\nkvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom\nčase];\n- následne krajský súd tu preskúmavaným rozsudkom zo dňa 12. augusta 2022, č. k. 20Sa/24/2022-110,\npostupom podľa § 191 písm. d) SSP opätovne zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil\nna ďalšie konanie z dôvodu nedostatku odôvodnenia rozhodnutia [absencia zrozumiteľného vysvetlenia\ndôvodu vydania rozhodnutia, nepredvídateľnosť rozhodnutia], napriek záväznému právnemu názoru\nnajvyššieho správneho súdu vysloveného v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018.\n29. Žalovaná vo svojej kasačnej sťažnosti namietala postup krajského súdu spočívajúci\nv\nnerešpektovaní právneho názoru vysloveného najvyšším správnym súdom v zrušujúcom rozsudku\nzo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018, ktorým bol krajský súd viazaný, pričom opätovne\nzrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP, konkrétne pre\nnepreskúmateľnosť spôsobenú nedostatkom dôvodov. Najvyšší správny súd sa v celom rozsahu\nstotožnil s kasačnou námietkou žalovanej v zmysle § 440 ods. 1 písm. i) SSP, pretože postup krajského\nsúdu, ktorý nerešpektoval záväzný právny názor kasačného súdu vyslovený v predchádzajúcom\nzrušujúcom rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018, je v priamom rozpore s ustanovením\n§ 469 SSP. Žalovaná zároveň na podporu svojich argumentov poukázala na rozsiahlu aplikačnú prax\nnajvyššieho správneho súdu, resp. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S uvedenými námietkami\nsa najvyšší správny súd stotožňuje.\n30. Krajský súd v novom rozhodnutí odklon od vysloveného záväzného právneho názoru kasačného\nsúdu odôvodnil nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia žalovanej pre nedostatok dôvodov a\nskutočnosťou, že najvyšší správny súd v rozsudku zo dňa 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/107/2018 k\nuvedenému nezaujal postoj. Najvyšší správny súd však nepovažuje uvedené dôvody krajského súdu\nza opodstatnené, majúce oporu v skutočnom stave veci, ani za spôsobilé mať vplyv na zákonnosť\npreskúmavaného rozhodnutia, ktorá je základom súdneho prieskumu vo veciach správneho súdnictva\n(§ 6 ods. 1 SSP).\n31. Vo vzťahu k nedostatkom, na ktoré upozornil krajský súd v napadnutom rozsudku, rozhodnutie\npobočky žalovanej je síce stručné, obsahuje však všetky zákonné náležitosti a riadne ozrejmuje dôvod,\nna základe ktorého žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\ndňa 31. mája 2007, ale dňa 30. júna 2009 (držba licencie a príjem v rozhodnom období). Rozhodovanie\no tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom\nzákon ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť rozhodnúť len v prípadoch, ktoré sú sporné, čo bol aj\nprípad žalobcu. Napriek tomu, že žalobca podal Registračný list FO - odhlášku zo sociálneho poistenia\nku dňu 31. mája 2007, aj naďalej bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe\n(L1A/TT/0141/05 zo dňa 21. apríla 2005), o čom žalovaná nemala vedomosť. Žalobca túto skutočnosť\nneoznámil napriek tomu, že mu z § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva povinnosť\npreukázať skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, prerušenie a pre zánik sociálneho poistenia.\nŽalovaná sa o držbe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nedozvedela od žalobcu, ale\naž z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 7. apríla 2016. Následne po preskúmaní\n\nskutkového stavu, pobočka žalovanej rozhodla o sociálnom poistení žalobcu ako o spornom prípade.\nKonštatovania krajského súdu, že žalovaná rozhodla až po uplynutí 9 rokov od podania Registračného\nlistu FO - odhlášky tak v tomto smere nie sú dôvodné. Táto otázka už bola opakovane predmetom\nrozhodovacej činnosti najvyššieho správneho súdu (por. aj rozsudok najvyššieho správneho súdu zo\ndňa 15. júla 2022, sp. zn. 9Sžsk/121/2018). Zároveň najvyšší správny súd dopĺňa, že pri vyhodnocovaní\nargumentácie účastníkov konania je nevyhnutné posudzovať argumenty oboch účastníkov konania\nsúčasne, a nie len sa prikloniť k jednej strane, bez náležitého zdôvodnenia, prečo argumentácia druhej\nstrany je nesprávna.\n32. Najvyšší správny súd zároveň poukazuje na to, že je všeobecne známou skutočnosťou vzhľadom\nna rozhodovaciu činnosť, že prvostupňové a odvolacie konanie Sociálnej poisťovne, i rozhodnutia v\nrámci nich vydané, tvoria jeden celok. Umožňuje to § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa\nktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné,\ndoterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Rozhodnutie žalovanej teda môže byť\nv rámci takéhoto doplnenia i podrobnejšie skutkovo a právne odôvodnené, pričom takéto odôvodnenie\nvytvára spolu s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia jeden argumentačný celok (por. aj rozsudok\nnajvyššieho správneho súdu sp. zn. 9Sžsk/117/2018 zo dňa 27. apríla 2022). V predmetnej veci boli\nstručné argumenty pobočky podrobne rozvedené a vysvetlené napadnutým rozhodnutím žalovanej a\nspolu tieto rozhodnutia tvoria dostatočný podklad na konštatovanie ich presvedčivosti, argumentačnej\ndostatočnosti a zákonnosti. Cez prizmu tohto záveru je potom potrebné nazerať aj na nedostatky\nvytýkané žalovanej krajským súdom. Žalovaná vo svojom rozhodnutí ozrejmila podstatné skutočnosti a\nvyjadrila sa ku všetkým odvolacím námietkam, čo najvyšší správny súd považuje za postačujúce.\n33. Najvyšší správny súd si uvedomuje vplyv znenia § 202 ods. 2 prvej vety a § 203 ods. 2 SSP na\nrozhodovaciu činnosť správnych súdov. Napriek tomu však vo všeobecnosti zastáva názor, že účelovo\nhľadať argumenty na to, aby sa správnej žalobe (žalobcovi) vyhovelo, nie je namieste, obzvlášť, ak je\ntento zastúpený advokátom, ako je tomu v prejednávanej veci. Napriek tomu, že ide o sociálnu vec,\nnaďalej platí všeobecná právna zásada vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) i zásada\nest modus in rebus, sunt certi denique fines (všetko má svoju mieru). Z tohto hľadiska sa napadnutý\nrozsudok krajského súdu javí ako svojvoľný a neprimerane iniciatívny (obdobne por. aj rozsudok\nnajvyššieho správneho súdu zo dňa 27. apríla 2023, sp. zn. 6Ssk/42/2023).\n34. Z podstaty správneho súdnictva a jeho subsidiarity, na ktoré nadväzuje i ustálená judikatúra v\ntejto oblasti, imanentne vyplýva imperatív rešpektovať právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy\na zdržať sa zasahovania do nich, pokiaľ sú zistené nedostatky, ktoré nemajú vplyv na ich zákonnosť\n(por. R 60/2000) či postavenie účastníkov konania (por. R 103/2011), a ich zrušenie by znamenalo len\nformálne zopakovanie administratívneho procesu bez odlišného výsledku (podržanie vecnej správnosti\nrozhodnutia), čo by viedlo k neodôvodnenému predlžovaniu konania a k prieťahom. Dôvodom zrušenia\nrozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia (R\n122/2003).\n35. Záverom najvyšší správny súd vzhľadom na napadnutý rozsudok krajského súdu a námietky\nvznesené žalovanou v kasačnej sťažnosti konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je plne v\nsúlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a s požiadavkami na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a to aj v\nzmysle ustálenej judikatúry, a nedostatky vytýkané krajským súdom nie sú relevantné, keďže nemajú\nvplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho zákonnosť.\n36. Vzhľadom na vyššie uvedené, napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec\nvrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP, z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci krajským súdom [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď tento nesprávne aplikoval § 191 ods.\n1 písm. d) SSP a § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. na danú vec a rozhodnutie žalovanej považoval za\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo nezodpovedalo stavu veci.\n37. Úlohou správneho súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti názorom\nkasačného súdu podľa § 469 SSP, správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o\nsprávnej žalobe. Správny súd rozhodne aj o náhrade trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3 SSP.\n\n38. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20Sa/24/2022", "guid": "d13657cd-108e-4468-8321-6a46f7893c3b:a5ee8a8e-665a-462f-9e5f-9426ad615a32", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}, {"guid": "22356d04-d8c7-4b05-a39a-4394a67a54a3:e15cdad7-1323-4826-a9d5-a8f8dfd9f0ac", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6016200824.1", "spisova_znacka": "20Sa/31/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/31/2016 z 27. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-06-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6016200824.1"}], "citovane_v": [{"guid": "7c8ba835-9558-454d-9c6b-56ecd36695eb:9c0603d8-bf09-4809-98b2-cda6aafecba2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100060.1", "spisova_znacka": "6Ssk/143/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/143/2024 z 21. 2. 2025", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2025-02-21", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100060.1"}]}