{"guid": "d07f168a-d3bc-4ca7-9bdf-d416e85fedcd:9718b3d9-1d7a-4efa-999a-c06a717a29d6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1023200554.1", "spisova_znacka": "1Sak/14/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/14/2023 z 27. 10. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. októbra 2023, sp. zn. 1Sak/14/2023, ECLI:SK:NSSSR:2023:1023200554.1", "identifikacne_cislo": "1023200554", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2023-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9718b3d9-1d7a-4efa-999a-c06a717a29d6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1023200554.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:1023200554.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:1023200554.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sak/14/2023\n1023200554\n27. 10. 2023\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2023:1023200554.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a\nJUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci žalobkyne: W. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna\npríslušnosť Afganská islamská republika, cestovný doklad č.: K.XXXXXXX, aktuálne bytom P. X, Q.,\nprávne zastúpená advokátkou Mgr. Vierou Orichovou, AK so sídlom Kláštorná 131, 949 01 Nitra, proti\nsťažovateľovi (pôv. žalovanému): Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom\nPivonková 6, 821 01 Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho\nsúdu v Bratislave č. k. BA-7SaZ/5/2023- 63 zo dňa 28.06.2023 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023 (ďalej aj „preskúmavané\nrozhodnutie“) vo veci žiadosti o udelenie azylu cudzinky W. L., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti\nAfganistan, paštúnskej národnosti, islamského vierovyznania sunitskej vetvy, t.č. s poskytnutou\ndoplnkovou ochranou a s povolením na prechodný pobyt číslo D.XXXXXXX na adrese P. X, Q., podľa\n§ 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej\naj „zákon o azyle“) zastavil konanie v časti o udelenie azylu.\n2. Uviedol, že od ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle sa nie je možné nijakým zákonným\nspôsobom odchýliť. V prípade, ak žiadateľ o azyl opustí územie Slovenskej republiky, čo sa v prípade\nžalobkyne opakovane stalo, zákon explicitne uvádza, že ministerstvo konanie podľa 19 ods.1 písm. g)\nzákona o azyle zastaví.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Včas podanou správnou žalobou na Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny\nsúd“) sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa\n23.02.2023 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že napadnuté\n\nrozhodnutie je nezákonné s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) a g) Správneho súdneho poriadku\n( „ďalej aj S.s.p.“).\n4. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z.\nbol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z\nKrajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane\nprejedávanej veci. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§10 a §13 ods. 3\nS.s.p.) preskúmal vec, v rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania a\nobsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal\nso zásadnými námietkami uvedenými žalobkyňou počas konania a z takto vymedzeného rozsahu\nposúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu a dospel k záveru, že\nžalobné námietky žalobkyne uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné a spochybňujúce vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade s platnými právnymi\npredpismi viažucimi sa k prejednávanej veci.\n5. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023,\nktorým zastavil konanie v časti o udelenie azylu žalobkyne: W. L., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť\nAfganská islamská republika, cestovný doklad č.: K.XXXXXXX, aktuálne bytom P. X, Q. zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov konania.\n6. Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že právnym posúdením veci na účel ustanovenia\n§ 191 ods. 1 písm. c) S.s.p., sa rozumie činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení\nvyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym\nprávnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nNesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav\npod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne\nprávne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce\npoužil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym\nzáverom (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.\nBratislava: C. H. Beck, 2018, 946 s).\n7. Správny súd ďalej uviedol, že v správnej žalobe žalobkyňa žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie s\npoukazom na to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že\ndošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n8. Správny súd konštatoval, že na základe oboznámenia sa so súdnym a administratívnym spisom\nrozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pre nesprávnu interpretáciu\na aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle na prípad žalobkyne. Žalovaný v odôvodnení\nrozhodnutia nesprávne vychádzal zo striktne gramatického výkladu právnej normy - ustanovenia §\n19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle a opomenul tak jej teleologický výklad, a teda interpretáciu tohto\nustanovenia z hľadiska jeho účelu a zmyslu. V dôsledku pochybenia na strane žalovaného tak v rámci\nadministratívneho konania nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku.\n9. Súd bol toho názoru, že účelom ustanovenia § 19 ods. l písm. g) zákona o azyle je zastaviť azylové\nkonania v prípadoch, v ktorých žiadatelia o azyl natrvalo opustia územie SR, a teda opustením územia\nSR konkludentne zanechajú azylové konanie. Nemožno však pod toto ustanovenie subsumovať situáciu,\nkedy žiadateľ o azyl krátkodobo vycestuje z územia SR (napr. na návštevu rodiny, na výlet a pod.)\nso zámerom opätovne sa na jej územie vrátiť, čo žalobkyňa aj spravila, naviac za situácie, keď má\nposkytnutú doplnkovú ochranu (ktorú jej navyše poskytol sám žalovaný), a preto má právo z územia\nSR vycestovať a opätovne na jej územie vstupovať (§ 27a ods. 1 a § 27b písm. d) zákona o azyle,\nv spojení s § 20 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) bez toho, aby to malo negatívne dôsledky na jej\nsubjektívne práva (na prejednanie žiadosti o azyl). Opačný, žalovaným aplikovaný výklad ustanovenia\n§ 19 ods. l písm. g) zákona o azyle, by bol príliš formalistický, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo\nporušenie práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a to v prípadoch ustanovených zákonom sa domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, alebo na inom\norgáne Slovenskej republiky.\n\n10. Podľa jeho názoru uvedené ustanovenie zákona o azyle je nevyhnutné vykladať v súlade s právom\nEÚ, ktoré rovnako upravuje inštitút späťvzatia žiadosti o medzinárodnú ochranu a to aj konkludentne.\nNariadenie definuje ukončenie posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe jej späťvzatia,\nno súčasne zakotvuje oprávnenie žiadateľa požiadať o dokončenie posúdenia jeho žiadosti a tomu\nzodpovedajúcu povinnosť štátu posúdenie žiadosti dokončiť, a to dokonca aj po zastavení posudzovania\nopätovným otvorením prípadu a pokračovať v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom bolo posudzovanie\nzastavené. Správny súd konštatuje, že na základe okolností prípadu nebol daný opodstatnený dôvod\ndomnievať sa, že žiadateľka svoju žiadosť konkludentne vzala späť alebo od nej odstúpil.\n11. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne o udelenie azylu s\ntým, že je viazaný právnym názorom kasačného súdu uvedeného v rozsudku č. k. 1Sak/21/2022-149 zo\ndňa 20.12.2022, nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods.\n3 Správneho poriadku náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavku správneho právneho posúdenia\nveci.\n12. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 S.s.p. a žalobkyni,\nktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší\nsúdny úradník.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n13. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podal sťažovateľ v zákonnej\nlehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. správny súd rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky zrušil rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-7SaZ/5/2023 zo dňa 28.06.2023,\nktorým sa zrušuje rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky migračného úradu ČAS: MUPO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n14. Sťažovateľ je presvedčený, že žalobkyňa tým, že opustila územie Slovenskej republiky naplnila\nhypotézu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle, na základe čoho správny orgán konanie o\nudelenie azylu zastavil, pretože mu takú povinnosť ukladá zákon. Ide o ustanovenie zákona o azyle,\nktoré je transpozíciou článku 28 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2103/32/EÚ zo dňa\n26.06.2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované\nznenie, procedurálna smernica). Ustanovenie § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle hovorí, že “Ministerstvo\nkonanie o azyle zastaví, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky“. V zmysle transpozície čl. 28\nods. 1 procedurálnej smernice ide teda o konkludentné odstúpenie od žiadosti o medzinárodnú ochranu.\n15. Tvrdenie správneho súdu, že správny orgán uplatnil príliš formalistický výklad ustanovenia § 19 ods.\n1 písm. g) zákona o azyle, považuje sťažovateľ za nesprávne. Má za to, že iný výklad by viedol k situácii,\nkedy by aj žiadatelia o udelenie azylu, ktorí nemajú poskytnutú doplnkovú ochranu, mohli opustiť územie\nSlovenskej republiky a vrátiť sa späť bez toho, aby ich konanie o udelenie azylu bolo zastavené.\n16. Podľa názoru sťažovateľa je potrebné ustanovenie § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle interpretovať\npredovšetkým pomocou logického výkladu, čo okrem iného znamená, posúdiť aplikáciu uvedeného\nustanovenia aj v súvislosti s inými ustanoveniami zákona o azyle. Sťažovateľ sa nestotožňuje s\ninterpretáciou ustanovenia § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle uskutočnenou správnym súdom, že\npredmetné ustanovenie znamená trvalé opustenie Slovenskej republiky.\n17. Žalobkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť\nzamietol. Uviedla, že sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu. Sťažovateľ právnu\nnormu § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle interpretuje nesprávne a vykladá ju nelogicky, formalisticky a\nv rozpore s procedurálnou smernicou. Samotné gramatické znenie § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle\n- použitie minulého času v slovese opustiť - indikuje, že zákonodarca mal na mysli trvalé opustenie\núzemia SR.\n\n18. Uviedla, že jednodňová návšteva rodinných príbuzných v susednom štáte nemôže byť rozumne a\nlogicky považovaná za konkludentné späťvzatie žiadosti. Žalobkyňa má udelenú doplnkovú ochranu v\nSR, kde žije s manželom a dvoma deťmi a plní si všetky povinnosti, ktoré jej ukladá zákon. Má udelený\nprechodný pobyt, ktorý jej podľa zákona umožňuje opustiť územie Slovenskej republiky a vrátiť sa späť.\n19. Žalobkyňa taktiež uviedla, že sťažovateľ s ňou vykonal pohovor v konaní o predĺžení doplnkovej\nochrany a má podrobné vedomosti o tom kde žalobkyňa žije, má vedomosť o jej osobných pomeroch a\no jej prebiehajúcej integrácii do spoločnosti. Správnemu orgánu vždy bolo a aj v súčasnosti je zrejmé,\nže žalobkyňa má zjavne záujem na vydaní meritórneho rozhodnutia vo veci azylu.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n20. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2\nS.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť\nkasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť\npodal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a) S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n21. Rozhodol v lehote vymedzenej v ustanovení § 458 ods. 1 S.s.p. bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na\ninternetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený\ndňa 27.10.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nV.\nAplikovaná právna úprava\n22. Podľa § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak žiadateľ opustil\núzemie Slovenskej republiky.\n23. Podľa článku 28 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o\nposkytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej len „procedurálna smernica“):\n„Konanie v prípade konkludentného späťvzatia alebo odstúpenia od žiadosti\n1.Ak existuje opodstatnený dôvod domnievať sa, že žiadateľ svoju žiadosť konkludentne vzal späť\nalebo od nej odstúpil, členský štát zabezpečí, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie buď o\nzastavení posudzovania, alebo, ak rozhodujúci orgán považuje žiadosť za neopodstatnenú na základe\nprimeraného posúdenia jej vecnej stránky v súlade s článkom 4 smernice 2011/95/EÚ, o jej zamietnutí.\nČlenské štáty môžu predpokladať, že žiadateľ konkludentne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú\nochranu alebo od nej odstúpil, najmä ak sa preukázalo, že:\na) nereagoval na požiadavky o poskytnutie podstatných informácií ku svojej žiadosti v zmysle článku\n4 smernice 2011/95/EÚ alebo sa nedostavil na osobný pohovor, ako je uvedené v článkoch 14 až 17\ntejto smernice, pokiaľ žiadateľ v primeranej lehote nepreukáže, že sa nedostavil v dôsledku okolností,\nktoré nemohol ovplyvniť;\nb) utiekol z miesta kde býval alebo z miesta, kde bol držaný, alebo toto miesto bez povolenia opustil\nbez toho, aby sa v primeranom čase obrátil na príslušný orgán, alebo v primeranom čase nesplnil svoju\npovinnosť hlásiť sa alebo inú oznamovaciu povinnosť, pokiaľ žiadateľ nepreukáže , že sa tak stalo v\ndôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť.\nNa účely vykonania týchto ustanovení môže členský štát stanoviť lehoty alebo usmernenia.\n2. Členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ, ktorý sa po prijatí rozhodnutia o zastavení posudzovania\nžiadosti podľa odseku 1 tohto článku opäť prihlásil príslušnému orgánu, mal právo požadovať opätovné\notvorenie svojho prípadu alebo podať novú žiadosť nepodliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40a\n41.\nČlenské štáty môžu stanoviť lehotu v dĺžke minimálne deviatich mesiacov, po uplynutí ktorej už\nžiadateľov prípad nemožno opätovne otvoriť alebo sa nová žiadosť môže považovať za následnú žiadosť\npodliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40 a 41. Členské štáty môžu stanoviť, že žiadateľov prípad\nmožno opätovne otvoriť len raz.\n\nČlenské štáty zabezpečia, aby sa takáto osoba neodsunula v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia\nalebo vrátenia.\nČlenské štáty môžu povoliť, aby rozhodujúci orgán pokračoval v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom\nbolo posudzovanie zastavené.\n3.Týmto článkom nie je dotknuté nariadenie (EÚ) č.604/2013“.\nPodľa článku 27 procedurálnej smernice\n„Konanie v prípade späťvzatia žiadosti\n1.Pokiaľ členské štáty stanovia možnosť výslovného späťvzatia žiadosti podľa vnútroštátneho práva,\nak žiadateľ výslovne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu, členské štáty zabezpečia, aby\nrozhodujúci orgán prijal rozhodnutie buď o zastavení posudzovania, alebo o zamietnutí žiadosti.\n2.Členské štáty môžu tiež rozhodnúť, že rozhodujúci orgán môže rozhodnúť o zastavení posudzovania\nbez prijatia rozhodnutia. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci orgán o tom urobil\npoznámku do žiadateľovho spisu“\nVI.\nPrávne posúdenie veci kasačným súdom\n24. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nsprávneho súdu, ktorým Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž\nzo dňa 23.02.2023, ktorým zastavil konanie v časti o udelenie azylu žalobkyne W. L., nar. XX.XX.XXXX,\nštátna príslušnosť Afganská islamská republika, cestovný doklad č.: K.XXXXXXX, aktuálne bytom P.\nX, Q. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na úplnú náhradu trov\nkonania. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.\n25. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania\nazylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy\nSlovenskej republiky).\n26. Žalobkyňa dňa 02.09.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné vyhlásila, že žiada o\nudelenie azylu na území SR. Žalovaný rozhodnutím ČAS: MU-PO-261-26/2021-Ž zo dňa 28.01.2022\npodľa § 13 ods.1 zákona o azyle žalobkyni neudelil azyl a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4\nzákona o azyle poskytol žalobkyni doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.02.2022. Správnou žalobou\nsa žalobkyňa domáhala zrušenia predmetného rozhodnutia v časti o neudelenie azylu. Krajský súd v\nBratislave rozsudkom č. k. 7Saz/1/2022-74 zo dňa 02.08.2022 žalobu zamietol. Na základe podanej\nkasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR rozsudkom č. k. 1Sak/21/2022-149 zo dňa 20.12.2022\nzmenil rozsudok KS BA tak, že rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\n27. V konaní o predĺžení doplnkovej ochrany bol so žalobkyňou vykonaný pohovor dňa 25.01.2023,\npočas ktorého okrem iného uviedla, že od poskytnutia doplnkovej ochrany na území SR vycestovala\nspolu s manželom a synom asi 4-5 krát z územia SR do hlavného mesta Rakúskej republiky, Viedne,\nnaposledy v januári 2023. Boli na výlete, raz prespali u manželovej rodiny. Na základe uvedeného\nsťažovateľ rozhodnutím ČAS: MU-PO-261-46/2021-Ž zo dňa 23.02.2023 zastavil konanie v časti o\nudelenie azylu podľa 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle.\n28. Sťažovateľ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v prípade ak žiadateľ počas\nazylového konania opustí územie SR, čo sa v prípade žalobkyne opakovane stalo, zákon explicitne\nuvádza, že ministerstvo konanie zastaví podľa ustanovenia § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle.\n\n29. Kasačný súd udáva, že jeho úlohou v danej veci bolo posúdiť, či Správny súd v Bratislave dôvodne\nzrušil rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zastavené konanie v časti o udelenie azylu podľa § 19\nods.1 písm. g) zákona o azyle, resp. či správny orgán správne na prejednávanú vec aplikoval uvedené\nustanovenie. Jedná sa teda v danej veci o výklad ustanovenia § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle\nkasačným súdom.\n30. Podľa názoru kasačného súdu správny orgán ustanovenie § 19 ods.1 písm. g) zákona o azyle\nna prejednávanú vec aplikoval nesprávne, príliš formalisticky a v rozpore s procedurálnou smernicou.\nKasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu. Podľa jeho\nnázoru uvedené ustanovenie sa jednoznačne týka trvalého opustenia územia Slovenskej republiky, teda\ns úmyslom sa na územie Slovenskej republiky nevrátiť.\n31. Taktiež je kasačný súd toho názoru, že právne posúdenie veci správnym orgánom je v rozpore s\nprocedurálnou smernicou a to s čl. 28. Výpočet situácii, ktoré predpokladajú konkludentné späťvzatie\nžiadosti o medzinárodnú ochranu je síce demonštratívny, avšak smernica zároveň jednoznačne\nstanovuje, že konkludentné späťvzatie je viazané na splnenie existencie opodstatneného dôvodu\ndomnievať sa, že žiadateľ svoju žiadosť konkludentne vzal späť alebo od nej odstúpil.\n32. Na záver kasačný súd udáva, že podmienka zastavenia konania, tak ako to uvádza ustanovenie § 19\nods.1 písm. g) zákona o azyle, u žalobkyne splnená nebola. Jednodňová návšteva rodinných príbuzných\nv susednom štáte, nemôže byť považovaná za konkludentné späťvzatie žiadosti o medzinárodnú\nochranu.\n33. Najvyšší správny súd SR po preskúmaní spisového materiálu správneho súdu, ktorého súčasťou\nje aj administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa týkajúce\nsa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461\nS. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n34. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s §\n167 ods. 1 tak, že žalobkyni, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, priznal právo na\nnáhradu trov kasačného konania. O výške náhrady rozhodne správy súd po právoplatnosti rozhodnutia,\nktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( § 175 ods. 2 S.s.p.)\n35. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}