{"guid": "2119a215-a276-4a95-a9d4-2ef68ec39c3a:d564778c-20b3-4374-8613-54709f87fedf", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200399.1", "spisova_znacka": "6Asan/5/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Asan/5/2021 z 27. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. 6Asan/5/2021, ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200399.1", "identifikacne_cislo": "1019200399", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2023-06-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d564778c-20b3-4374-8613-54709f87fedf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200399.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200399.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:1019200399.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Asan/5/2021\n1019200399\n27. 06. 2023\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2023:1019200399.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): F.. Q. S., F.., S. X,\nO., právne zastúpenej: JUDr. Dušan Hudák, advokát, AK Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému:\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 34726/2018/153/RK zo dňa 21. decembra 2018, v konaní o kasačnej\nsťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/55/2019-83 zo dňa 5. augusta\n2020, takto\nrozhodol:\nSenát 3S p o s t u p u j e vec vedenú pod sp. zn. 6Asan/5/2021 na prejednanie a rozhodnutie veľkému\nsenátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.\nodôvodnenie:\nI.\nVymedzenie predkladanej otázky\n1. Senát 3S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej „predkladajúci senát“) rozhodol\npodľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) o\npostúpení veci vedenej pod sp. zn. 6Asan/5/2021 veľkému senátu Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej „veľký senát“) po tom, čo pri posudzovaní kasačnej sťažnosti žalobkyne\ndospel k právnemu názoru odlišnému od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 4Sž/21/01 z 25. septembra 2001, publikovaného v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 1/2004 pod č. R 11/2004, ako aj v ďalších rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu SR, ktoré tento judikát citovali (napr. sp. zn. 2Asan/1/2016 z 24. októbra 2019, sp.\nzn. 2Sžp/19/2012 z 31. júla 2013).\n2. Od 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vychádzajúc z účelu zabezpečenia\nkontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní založených aj\nna ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2\nods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov) sa\npredkladajúci senát naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu, aj keď ide o odklon od rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, považuje predkladajúci senát za dôvodné vec predložiť veľkému senátu.\nSúčasne, predkladajúcemu senátu nie je známe rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nani Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktoré by závery judikátu R 11/2004 prelomilo.\n3. Právnou otázkou, pri ktorej riešení sa chce predkladajúci senát odchýliť od judikátu R 11/2004 je, či na\nposudzovanie zachovania subjektívnej jednoročnej prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za správny\ndelikt postačuje, aby správny orgán v danej lehote konečné rozhodnutie vydal, alebo toto rozhodnutie\nmusí v tejto lehote aj nadobudnúť právoplatnosť.\nII.\nOpis preskúmavanej veci\n\n4. Krajský súd Krajského súdu v Bratislave (ďalej „správny súd“) rozsudkom č.k.: 2S/55/2019-83 zo dňa\n5. augusta 2020 (ďalej „napádaný rozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) zamietol správnu žalobu\nsťažovateľky proti rozhodnutiu žalovaného č. 34726/2018/153/RK zo dňa 21. decembra 2018, ktorým\nsťažovateľku, zapísanú v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, uznal vinnou zo spáchania 6\nsprávnych deliktov na úseku vykonávania znaleckej činnosti a uložil jej úhrnnú sankciu.\n5. Žalovanému bolo doručených viacero podnetov, na základe ktorých vykonal dohľad a začal\nsprávne konanie vo veci vo veci prejednania a zistenia zodpovednosti za iný správny delikt. Prvým\nz doručených podnetov bolo podanie P.. Ľ. M., doručené dňa 15.11.2017, označené ako „Žiadam\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej Republiky o okamžité preskúmanie znaleckého posudku č.\n67/2017 z 12.10.2017 F.. Q. S., F..“. Podávateľka podnetu poukázala na nedostatky v znaleckej činnosti\nsťažovateľky pri vypracovaní znaleckého posudku č. 67/2017 z 12.10.2017.\n6. V súvislosti s vypracovaním tohto znaleckého posudku zistil žalovaný porušenia deklarované v\nbode 4 napadnutého rozhodnutia (formálne chyby v znaleckom posudku, nepreskúmateľnosť záverov\nznaleckého posudku), a čiastočne aj v bode 1 napadnutého rozhodnutia, ktorý sa týkal porušení\npovinností pri vedení denníka v 170 záznamoch do 30. mája 2018, t.j. zrejme aj záznamov týkajúcich\nsa úkonov súvisiacich s vypracovaním znaleckého posudku č. 67/2017.\n7. V žalobe sťažovateľka okrem iného namietala uplynutie prekluzívnej lehoty zodpovednosti za správny\ndelikt:\n· správny orgán sa o tvrdenom porušení povinností vo vzťahu k znaleckému posudku č. 67/2017\ndozvedel z podania P.. Ľ. M., mu bolo doručené dňa 15.11.2017 s následným doplnením zo dňa\n21.11.2017;\n· dňom, kedy sa správny orgán dozvedel o porušení povinnosti, bol teda 15.11.2017, najneskôr\n21.11.2017;\n· od tohto dňa plynula správnemu orgánu lehota na uloženie sankcie, ktorá uplynula najneskôr\n21.11.2018;\n· žalovaný rozhodol v druhom stupni rozhodnutím zo dňa 21.12.2018, teda zjavne po uplynutí zákonnej\n1-ročnej prekluzívnej lehoty;\n· keďže prekluzívna lehota uplynula v čase medzi rozhodnutím prvostupňového orgánu a\ndruhostupňového orgánu, bolo povinnosťou žalovaného konanie v tejto časti zastaviť podľa § 30 ods.\n1 písm. h) Správneho poriadku.\n8. Správny súd námietky k uplynutiu prekluzívnej subjektívnej lehoty neakceptoval a konštatoval:\n· sankciu za iný správny delikt podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „ZZTP“) v znení účinnom\ndo 30. júna 2018, t.j. v čase rozhodnom pre toto konanie, možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia\nporušenia povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti;\n· za uloženie sankcie za správny delikt možno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade\nkonečné a ktorým bola právoplatne uložená povinnosť plniť; až právoplatnosťou takého rozhodnutia bola\npriamo dotknutá právna sféra povinného subjektu (R 11/2004);\n· treba definovať, kedy správny orgán zistil porušenie povinnosti ako právnu skutočnosť právne\nvýznamnú pre začiatok plynutia lehoty na rozhodnutie o delikte. Aby to správny orgán mohol konštatovať,\nmusí posúdiť relevantné podklady, ktoré porušenie preukazujú;\n· nemožno sa stotožniť so žalobkyňou, že týmto dňom je deň, kedy bol správnemu orgánu doručený\npodnet na konanie opisujúci porušenie právnych predpisov. Hoci v určitých prípadoch tomu tak môže\nbyť, napríklad pri deliktoch s jednoduchým priebehom alebo jednoduchým zadokumentovaním, vo\nväčšine prípadov môže správny orgán konštatovať porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona až po\ndôkladnom posúdení všetkých relevantných podkladov, čo zväčša trvá dlhšie a nie je možné tak urobiť\nv deň, kedy napr. správny orgán vykonal kontrolu alebo mu bol doručený podnet na konanie;\n· podanie podnetu alebo oznámenia o porušení povinností nie je možné stotožňovať so zistením\nporušenia povinností. Jedinou zistenou skutočnosťou je len to, že bol podaný podnet a tým pre\nsprávny orgán založená povinnosť sa podnetom zaoberať. Nevyhnutnou (minimálnou) podmienkou na\nkonštatovanie porušenia povinnosti je preskúmanie pravdivosti tvrdení uvedených v podnete;\n· žalovaný teda nemohol konštatovať (zistiť) porušenie povinností, pokiaľ nedisponoval rovnopisom\nnamietaného znaleckého posudku, neposúdil ho z hľadiska oznamovateľom tvrdených skutočností a\nneoboznámil sa s vyjadrením žalobkyne, až po preštudovaní všetkých potrebných podkladov a potrebnej\núvahe dochádza k momentu, že správny orgán zistil porušenie povinností, čo sa zväčša uskutoční v\nčasovom odstupe od podania podnetu;\n\n· od správneho orgánu sa však vyžaduje, aby šetrenia vykonal v čo najkratšom čase, teda bez\nzbytočných prieťahov. V súdenej veci žalobkyňa túto skutočnosť nenapádala. Zákonodarca ustanovil\nna zánik zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu aj objektívnu prekluzívnu lehotu aj z dôvodu,\naby správny orgán nemohol trestať za správny delikt v neobmedzenej dobe.\n9. Žalobkyňa (sťažovateľka) v podanej kasačnej sťažnosti zotrvala na svojej argumentácii a namietala\nnesprávne právne posúdenie vo vzťahu k posúdeniu uplynutia subjektívnej 1-ročnej lehoty podľa § 27\nods. 7 ZZTP účinného do 30.06.2018.\n· podľa nej táto lehota začala plynúť dňom nasledujúcim po dni zistenia porušenia správnym orgánom,\nktorým je deň doručenia podnetu vo vzťahu k znaleckému posudku č. 67/2017, t.j. 15.11.2017, resp. deň\ndoplnenia podnetu 21.11.2017. Lehota na uloženie sankcie teda uplynula márne dňom 21.11.2018;\n· existujú aj ďalšie okolnosti, ktoré svedčia o preklúzii: zo žiadneho z rozhodnutí nevyplýva, že správny\norgán prvého stupňa nemal znalecký posudok č. 67/2017 k dispozícii v čase, keď mu došiel podnet, nie\nje ustálené, že podávateľka podnetu tento posudok k podnetu sama nepriložila, aj keby ho bol správny\norgán získal až sťažovateľkinou súčinnosťou, túto poskytla 21.12.2018. Najneskôr v tomto čase mal\nsprávny orgán možnosť disponovať rovnopisom posudku, k právoplatnému uloženiu sankcie však došlo\naž 18.01.2019;\n· správny orgán mal podklady pre začatie konania už v decembri 2017, konanie začal až v júni\n2018, vyjadrenie sťažovateľky mal k dispozícii 6. augusta 2018. Rozhodnutia orgánov oboch stupňov\nvychádzali v podstatnej miere z podkladov, ktoré mali k dispozícii už v decembri 2017, vo vzťahu k\nznaleckému posudku č. 67/2017 sa nevykonávalo žiadne dokazovanie ani ústne pojednávanie;\n· došlo k popretiu účelu procesných lehôt (rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžf/51/2010 z 22. júna 2011);\n· zastavenie konania v časti týkajúcej sa tohto skutku by malo mať vplyv aj na výšku sankcie.\n10. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľky sa vyjadril aj žalovaný a k uplynutiu subjektívnej lehoty uviedol:\n· trvanie správneho konania bolo ovplyvnené tým, že bolo vedené vo veci 6 skutkov, čo je\nneporovnateľné so zistením napr. len jedného formálneho nedostatku;\n· kompletné podklady boli doručené až doručením posledného vyžiadaného rovnopisu znaleckého\nposudku k poslednému z podnetov;\n· nešlo o umelé predlžovanie výkonu dohľadu, okrem subjektívnej lehoty je upravená aj objektívna 3ročná lehota;\n· sťažovateľke bolo vyhovené, keď požiadala o výrazné predĺženie lehoty;\n· rozsudok R 11/2004, ktorý akcentuje význam nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, je v sčasti v\nrozpore s neskorším rozsudkom sp. zn. 6Sžf/51/2010 z 22. júna 2011, kde je kladený dôraz na aktívnu\nčinnosť správneho orgánu, ktorý nemá ako ovplyvniť dátum doručenia rozhodnutia.\nIII.\nArgumentácia predkladajúceho senátu\n11. Predkladajúci senát zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 SSP), je prípustná (§ 439 SSP), a že kasačná sťažnosť má predpísané\nnáležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP).\n12. Relevantnou právnou úpravou je § 27 ods. 7 ZZTP v znení účinnom do 30.06.2018 cit: „Sankciu\nza iný správny delikt podľa tohto zákona možno uložiť do jedného roka odo dňa zistenia porušenia\npovinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti.“.\n13. Predkladajúci senát zo spisového materiálu identifikoval nasledovné dátumy, podstatné pre\nposúdenie skutkov, ktoré boli žalovanému oznámené v podnete p. Hnatič:\n· 15.11.2017 - p. M. doručila žalovanému podnet, bez priloženia znaleckého posudku;\n· 21.11.2017 - p. M. doručila žalovanému opravu chyby v písaní vo svojom podnete;\n· 06.12.2017 - žalovaný sťažovateľke doručil výzvu, aby sa k podnetu vyjadrila;\n· 21.12.2017 - sťažovateľka žalovanému doručila svoje vyjadrenie a priložila vyžiadaný rovnopis\nznaleckého posudku č. 67/2017\n· 21.03.2018 - právna zástupkyňa sťažovateľky sa žalovaného dopytovala na postup vo veci;\n· 19.04.2018 - sťažovateľka doplnila z vlastnej iniciatívy na svoju podporu rozsudok v merite veci, v ktorej\npodala znalecký posudok č. 67/2017;\n· 28.05.2018 - sťažovateľka doplnila z vlastnej iniciatívy podklad „Doplnenie posudku 67/2017“ na svoju\npodporu;\n· 22.06.2018 - sťažovateľke bolo doručené oznámenie o začatí správneho konania vo vzťahu ku všetkým\nsprávnym deliktom, vrátane deliktu, ktorý vyplynul z podnetu p. M.;\n\n· 20.07.2018 - sťažovateľka požiadala žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k oznámeniu o\nzačatí konania z dôvodu zmeny právneho zástupcu;\n· 06.08.2018 - sťažovateľka sa vyjadrila k oznámeniu o začatí správneho konania\n· 26.09.2018 - vydanie prvostupňového rozhodnutia;\n· 21.12.2018 - vydanie druhostupňového rozhodnutia žalovaného;\n· 18.01.2019 - nadobudnutie právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia žalovaného.\n14. Predkladajúci senát v prvom rade konštatuje, že hoci žalovaný viedol jedno správne konanie a\nvydal jedno rozhodnutie, posudzoval v ňom viaceré samostatné skutky. Tieto spolu, s výnimkou bodu 1\nrozhodnutia, týkajúceho sa vedenia denníka, nesúviseli. Neobstojí teda argumentácia žalovaného, že\ntrvanie správneho konania bolo ovplyvnené tým, že sa viedlo vo veci 6 skutkov. Spoločné posudzovanie\nviacerých skutkov v jednom konaní je vecou hospodárnosti vedenia konania, ale nemá vplyv na plynutie\nprekluzívnych lehôt na posúdenie jednotlivých skutkov a uloženie sankcií za ne. Podobne rozhodol\nNajvyšší súd napr. v rozhodnutí sp. zn. 2Asan/1/2016 z 24. októbra 2019 cit: „Pri rozhodovaní o uložení\nsankcie za správny delikt je v prvom rade potrebné každý jeden skutok podriadiť pod konkrétnu skutkovú\npodstatu správneho deliktu. Po tejto kvalifikácii je potrebné pri každom jednom skutku (správnom delikte)\nposúdiť plynutie prekluzívnych lehôt, s ktorými zákon spája zánik práva správneho orgánu uložiť sankciu\nza správny delikt. Až následne sa potom rozhoduje o uložení sankcie, pri ktorom sa predpokladá\nprimerané aplikovanie základných zásad ukladanie trestov v zmysle trestného práva. V tomto kontexte\nskutočnosť, že sa rozhoduje o ukladaní trestov za viacero správnych deliktov nespôsobuje zánik\nzákonnej povinnosti posudzovať plynutie prekluzívnej lehoty na uloženie sankcie za každý jednotlivý\nsprávny delikt samostatne.“\n15. Pokiaľ ide o počítanie 1-ročnej lehoty, ZZTP v § 32 stanovuje cit: „Ak nie je ustanovené v tomto\nzákone inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.“\n16. Podľa § 27 ods. 2 Správneho poriadku cit: „Do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti\nurčujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho\ndňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a\nak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na\nsobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.“\n17. Pre účely súdenej veci je potrebné vyložiť pojem „deň zistenia porušenia povinnosti“ a pojem „uložiť\ndo jedného roka“ a aplikovať ich na vzniknutú situáciu.\nIII.A\nK pojmu „deň zistenia porušenia povinnosti“\n18. Predkladajúci senát akceptuje argumentáciu žalovaného aj správneho súdu, že na to, aby správny\norgán mohol konštatovať porušenie povinnosti, musí posúdiť relevantné podklady. Nie je možné\nbez ďalšieho uzavrieť, že dňom, kedy správny orgán zistil porušenie povinnosti, je rovnaký deň,\nkedy bol správnemu orgánu doručený podnet. Záleží totiž od kvality podnetu, jeho vierohodnosti,\nobsahu, zložitosti problematiky, na ktorú sa poukazuje, pod. Nevyhnutnou (minimálnou) podmienkou\nna konštatovanie porušenia povinnosti je preskúmanie pravdivosti tvrdení uvedených v podnete, čo sa\nspravidla udeje vyžiadaním vyjadrenia toho, kto sa mal tvrdeného porušenia dopustiť.\n19. Pokiaľ by predkladajúci senát akceptoval argumentáciu žalovaného a správneho súdu, že na\nnaplnenie pojmu „zistenie porušenia“ bolo potrebné vyhodnotiť podnet a konfrontovať ho s vyjadrením\nsťažovateľky, dňom, kedy sa správny orgán oboznámil so sťažovateľkiným vyjadrením, bol deň 21.\ndecember 2017. Treba dodať, že v nadväznosti na toto podanie už správny orgán prvého stupňa\nnevyžadoval žiadne ďalšie vyjadrenia, ani nevykonával dokazovanie. Aplikujúc ustanovenia o počítaní\nlehôt, posledným dňom 1-ročnej lehoty tak bol 22. december 2018. V tejto lehote teda žalovaný stihol\nvydať druhostupňové rozhodnutie, toto však nadobudlo právoplatnosť až po jej uplynutí dňa 18. januára\n2019.\nIII.B\nK pojmu „uložiť do jedného roka“\n20. Predkladajúci senát konštatuje, že hoci sťažovateľka v konaní pred správnym súdom argumentovala\nrozhodnutím R 11/2004 a tvrdila, že k uplynutiu 1-ročnej lehoty došlo medzi vydaním prvostupňového\na druhostupňového správneho rozhodnutia (ak by sa za relevantný dátum považoval deň doručenia\npodnetu p. M.), alebo pred nadobudnutím právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia, správny súd\nargumentoval všeobecne a neuviedol, odkedy sa malo plynutie 1-ročnej lehoty počítať a kedy teda došlo\nk jej uplynutiu.\n\n21. Hoci v odôvodnení rozsudku správny súd sám poukazoval na rozhodnutie R 11/2004, svoj záver\no neuplynutí lehoty na uloženie pokuty oprel o neuplynutie objektívnej lehoty. Zdôraznil, že sa od\nsprávneho orgánu vyžaduje, aby šetrenia (zisťovanie porušenia povinností) vykonal v čo najkratšom\nčase a tým, že zákonodarca ustanovil na zánik zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu aj\nobjektívnu prekluzívnu lehotu. Správny orgán teda nemôže trestať v neobmedzenej dobe, poukazujúc\nna možnosť akejkoľvek dĺžky zisťovania porušenia povinností účastníka konania. K uplynutiu 3-ročnej\nobjektívnej lehoty nedošlo.\n22. Zmienená veta o potrebe právoplatnosti rozhodnutia nebola právnou vetou, pre ktorú bolo\nrozhodnutie R 11/2004 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR.\nTento záver je uvedený v odôvodnení a kladie dôraz na to, že za uloženie sankcie za správny delikt\nmožno považovať len také rozhodnutie, ktoré je už v zásade konečné a ktorým bola právoplatne uložená\npovinnosť plniť; až právoplatnosťou takého rozhodnutia bola priamo dotknutá právna sféra povinného\nsubjektu.\n23. So záverom o tom, že až právoplatné rozhodnutie je konečným, ktorým bola dotknutá právna sféra\npovinného subjektu, možno súhlasiť. Sporné je, či je tento záver využiteľný na posudzovanie dodržania\nprekluzívnej lehoty na uloženie sankcie správnym orgánom.\n24. Správny orgán síce zodpovedá za riadne doručenie rozhodnutia, avšak nemá možnosť ovplyvniť\njeho dĺžku. Dĺžka doručovania totiž môže závisieť od mnohých nepredvídaných okolností - napr. či sa\nadresát na adrese doručovania zdržiava, či je potrebné náhradné doručovanie, či a kedy si uloženú\nzásielku vyzdvihne a pod. Správny poriadok preto v § 24 a § 25 zakotvuje aj fikcie doručenia. Podobne\nzakotvujú fikcie doručenia aj osobitné predpisy, ktoré obsahujú špeciálnu úpravu doručovania (napr. §\n23 zákona č. 187/2021 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\n25. Správny orgán teda nevie predvídať, koľko času si „má rezervovať“ na doručenie, aby rozhodnutie\nstihlo v lehote nadobudnúť právoplatnosť. Dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia nevie\nsprávny orgán ovplyvniť. Súčasne môže dochádzať aj k obštrukciám pri doručovaní zo strany adresáta\nprávne s cieľom dosiahnuť márne uplynutie lehoty na uloženie sankcie.\n26. Ak by si aj správny orgán čas na doručovanie „rezervoval“, ale rozhodnutie by nadobudlo\nprávoplatnosť až po uplynutí prekluzívnej lehoty, nemal by už možnosť sanovať nezákonnosť uloženia\npokuty a rozhodnutie zrušiť, zmeniť či zastaviť konanie. Správny súd by v takom prípade vždy musel na\nzáklade správnej žaloby rozhodnutia rušiť, a to aj vtedy, ak by to nebolo namietané, keďže ide o vadu,\nna ktorú je povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti. Správny súd by tak vždy nahrádzal rozhodovanie\nsprávneho orgánu, čo nie je jeho prvoradou úlohou a javí sa ako neefektívne.\n27. Napokon, prípadné obštrukcie pri doručovaní by mohli viesť k zmareniu účelu sankčných konaní.\n28. Účelom prekluzívnych lehôt v správnom trestaní je jednak zabezpečenie ochrany subjektívnych práv\npáchateľa správneho deliktu a tiež zakotvenie mechanizmu obmedzujúceho prieťahy v administratívnom\nkonaní (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžf/51/2010 z 22. júna 2011, publikovaný Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 2/2013 pod č. R/19). Absencia prieťahov uľahčuje\nsprávnemu orgánu zistiť úplný a skutočný stav veci a včas uložená sankcia plní vo zvýšenej miere svoju\nspoločenskú funkciu.\n29. Predkladajúci senát zastáva názor, že na účely zachovania prekluzívnej lehoty postačuje, aby\nsprávny orgán konečné rozhodnutie v lehote vydal. V tomto momente možno ustáliť, že správny\norgán vykonal všetky povinnosti, ktoré v danom konaní mohol ovplyvniť a z jeho strany ide vo\nvzťahu k účastníkovi konania o konečný výstup. Súčasne, vydané druhostupňové rozhodnutie je pre\nsprávny orgán záväzné a nie je možné ho už meniť inak, než na základe mimoriadnych opravných\nprostriedkov alebo na základe súdneho prieskumu. Takýto prístup neprotirečí rozhodnutiam Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, zdôrazňujúcim aktívnu činnosť správnych orgánov (napr. rozsudok sp.\nzn. 6Sžf/51/2010 z 22. júna 2011). Podobnú argumentáciu možno badať aj v nedávnom rozhodnutí\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžk/25/2019 z 28. októbra 2021, publikovaného v Zbierke\nstanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR ako R/2022, týkajúceho sa plynutia lehoty pre\npodanie žaloby opomenutého účastníka.\n30. Predkladajúci senát však považuje za potrebné vyhodnotiť aj riziká situácie, keď by na zachovanie\nlehoty postačovalo vydanie rozhodnutia. Zatiaľ čo pri právoplatnom (konečnom) rozhodnutí je\nvýznamným faktorom právna istota páchateľa, ktorému je známa definitívna sankcia, pri rozhodnutí,\nktoré ešte nie je konečné, môže nastať dlhší časový odstup medzi vydaním rozhodnutia a nadobudnutím\nprávoplatnosti. Ďalším rizikom môže byť pochybnosť o presnom dátume vydania rozhodnutia, keďže\nsprávne orgány nevyhlasujú ani nevydávajú svoje rozhodnutia verejne. Na druhej strane dátum\nnadobudnutia právoplatnosti je jednoznačne overiteľný spravidla prostredníctvom doručenky/iného\ndokladu o doručení.\n\nIV.\nZáver\n31. Predkladajúci senát sumarizuje, že úlohou veľkého senátu bude nájsť primeranú rovnováhu medzi\nefektívnym plnením úloh orgánov verejnej správy, ktorých úlohou je ochrana verejného záujmu, a\nzáujmom na právnej istote páchateľa správnych deliktov. Súčasne je potrebné vyhodnotiť riziká a prínosy\noboch riešení. Predkladajúci senát je toho názoru, že je potrebné sa odchýliť od rozhodnutia kasačného\nsúdu R 11/2004.\n32. Predkladajúci senát si je vedomý, že v súdenej veci došlo s účinnosťou od 1. júna 2018 k predĺženiu\nlehôt stanovených v § 27 ods. 7 ZZTP, uvedená formulácia sa však nachádza v mnohých právnych\npredpisoch a záver veľkého senátu bude všeobecne využiteľný. Preto predkladajúci senát rozhodol\no predložení veci veľkému senátu, aby rozhodol, ktorý z prezentovaných právnych názorov bude\naplikovaný v ďalšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky.\n33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere\nhlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}