{"guid": "4a3313e4-06d5-4473-a906-d612aca09376:308cabeb-17de-4d4d-8e7b-fa18b1d2f93b", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201330.1", "spisova_znacka": "5Sfk/60/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/60/2022 z 30. 11. 2023", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. novembra 2023, sp. zn. 5Sfk/60/2022, ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201330.1", "identifikacne_cislo": "1018201330", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2023-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343", "nazov": "ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-187.odsek-4", "nazov": "§ 187 ods. 4 ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-187.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-187"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. h) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-142.odsek-4", "nazov": "§ 142 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-142.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/343#paragraf-187", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-139", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/308cabeb-17de-4d4d-8e7b-fa18b1d2f93b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201330.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201330.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2023:1018201330.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sfk/60/2022\n1018201330\n30. 11. 2023\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2023:1018201330.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra\nMacha, PhD., v právnej veci žalobcu: UNIVERSAL McCANN Bratislava spol. s r. o., ul. Dr. Vladimíra\nClementisa 10/3222, 821 02 Bratislava, IČO: 35 809 035, zastúpený advokátskou kanceláriou\nSOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému\n(sťažovateľovi): Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903,\nza účasti: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, P. O. Box 100,\n810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné\nobstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16. augusta 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 1S/125/2018-140 zo dňa 21. apríla 2022, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Žalobcovi sa p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Konanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Proti rozhodnutiu Úradu pre verejné obstarávanie č. 12965-6000/2015-ON/215-N zo dňa 18. júna\n2018 podal žalobca dňa 28. júna 2018 odvolanie, o ktorom rozhodla Rada Úradu pre verejné\nobstarávanie (ďalej len „Rada“) rozhodnutím č. 8975-9000/2018 zo dňa 16. augusta 2018 (ďalej len\n„rozhodnutie žalovaného“) tak, že zastavuje konanie o odvolaní podľa § 139 ods. 1 písm. c/ a § 139 ods.\n1 písm. h/ v spojení s § 142 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZVO“) a\n§ 187 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní (ďalej aj ako „nový ZVO“).\n2. Rada preskúmala odvolanie žalobcu konštatovala, že žalobca s podaním odvolania nezložil na účet\núradu kauciu podľa § 142 ods. 2 ZVO. Rada ďalej konštatovala, že v podanom odvolaní zároveň\nabsentuje doklad o poukázaní kaucie na účet úradu podľa § 138 ods. 7 písm. b/ v spojení s § 142 ods.\n4 ZVO.\n3. Z ustanovenia § 142 ods. 2 ZVO vyplýva, že žalobca bol s podaním odvolania povinný zložiť na\núčet úradu kauciu, ktorá musela byť pripísaná na účet úradu najneskôr posledný deň lehoty na podanie\nodvolania, t. j. v predmetnom prípade najneskôr do 29. júna 2018. Rada poukázala na to, že navrhovateľ\nv odvolaní uviedol, že mu nevznikla povinnosť zložiť s podaním odvolania kauciu, keďže odvolanie\nsmeruje proti rozhodnutiu, ktoré žalovaný nevydal v lehote podľa § 139 ods. 5 ZVO.\n\n4. Žalobca nesplnil zákonnú povinnosť zložiť s podaním odvolania na účet úradu kauciu vo výške\npodľa § 142 ods. 3 písm. a/ ZVO, pričom táto skutočnosť podľa Rady tvorí neodstrániteľnú prekážku\nbrániacu meritórnemu rozhodovaniu v odvolacom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona\no verejnom obstarávaní.\nII. Konanie pred správnym súdom\n5. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v\nBratislave (ďalej aj ako „správny súd“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie, a priznania práva na náhradu trov konania.\n6. Správny súd rozsudkom č.k. 1S/125/2018-140 zo dňa 21. apríla 2022 (ďalej aj ako „napadnutý\nrozsudok“) podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho\nporiadku (ďalej aj ako „SSP“) zrušil rozhodnutie Rady Úradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018\nzo dňa 16. augusta 2018 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n7. Správny súd konštatoval, že úlohou správneho súdu bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Rady\nÚradu pre verejné obstarávanie č. 8975-9000/2018 zo dňa 16. augusta 2018, ktorým zastavuje konanie\no odvolaní žalobcu podľa § 139 ods. 1 písm. c/ a § 139 ods. 1 písm. h/ v spojení s § 142 ods. 4 ZVO\na § 187 ods. 4 ZVO.\n8. Uviedol, že predmetom odvolacieho konania bolo žalobcom napadnuté rozhodnutie žalovaného\nč. 12965-6000/2015-ON/215-NN zo dňa 18. júna 2018 o zamietnutí námietok žalobcu smerujúcich\nproti vyhodnoteniu ponúk vo verejnej súťaži na predmet nadlimitnej zákazky „Komunikačno-informačná\nkampaň k Operačnému programu Doprava a Operačnému programu Integrovaná infraštruktúra“,\nvyhlásenej verejným obstarávateľom Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej\nrepubliky, Námestie slobody 6, 810 05 Bratislava, IČO: 30 416 094 v Úradnom vestníku Európskej únie\ndňa 4. marca 2015 pod značkou 2015/S 044-076344 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 46/2015\nzo dňa 5. marca 2015 pod značkou 5186 - MSS.\n9. Z obsahu administratívneho a súdneho spisu súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným je sporná\notázka právneho výkladu ust. § 142 ods. 2 prvá veta ZVO, podľa ktorého znenia „s podaním odvolania je\núčastník konania povinný zložiť na účet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania\nv prípade, ak úrad v konaní o námietkach nevydal rozhodnutie v lehote podľa § 139 ods. 5 tohto zákona.“\n10. Zdôraznil, že medzi žalobcom a žalovaným nie je sporná skutočnosť, že dňa 23. novembra\n2017 zamestnanci žalovaného prevzali z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dokumentáciu\nadministratívneho konania, a to v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3Sžf/30/2016 zo dňa 18. októbra 2017.\n11. Podľa názoru správneho súdu, lehota na rozhodnutie o námietkach po zrušení pôvodného\nrozhodnutia o námietkach správnym súdom začala žalovanému plynúť podľa ust. § 191 ods. 4 SSP\ndňa 23. novembra 2017, kedy boli žalovanému doručené z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nvšetky administratívne spisy pripojené k prejednávanej veci. Dátum doručenia administratívnych spisov\nžalovanému vyplýva z vyjadrenia žalovaného zo dňa 13. decembra 2018.\n12. Správny súd uviedol, že povinnosť zložiť na účet žalovaného kauciu spolu s podaním odvolania proti\nrozhodnutiu o námietkach žalobcovi nevznikla odkazom na ust. § 142 ods. 2 ZVO, z dôvodu, že žalovaný\nnevydal rozhodnutie o námietkach v lehote podľa § 139 ods. 5 ZVO, do 30 dní od 23. decembra 2017.\nŽalovaný o námietkach žalobcu rozhodol po uplynutí lehoty podľa § 139 ods. 5 ZVO, až dňa 18. júna\n2018 rozhodnutím č. 12965-6000/2015-ON/215-N.\n13. Ďalej konštatoval, že Rada žalovaného nesprávne právne vec posúdila, keď uviedla, že „povinnosť\núradu rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej dokumentácie v origináli a vyjadrenia\nkontrolovaného k námietkam, sa vzťahuje iba na „prvé“ rozhodnutie o námietkach, a nie eventuálne\nďalšie rozhodovanie o námietkach, ako to je v prípade, keď súd zruší rozhodnutie o námietkach a vráti\núradu vec na ďalšie konanie.“ Takéto právne posúdenie však podľa správneho súdu nemalo oporu v\nzákone o verejnom obstarávaní a ani v SSP.\n\nIII. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov\n14. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/\nSSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie\nkonanie.\n15. Sťažovateľ namietal najmä nesprávnu interpretáciu ustanovení § 142 ods. 2 a § 139 ods. 5 ZVO. Je\npritom toho názoru, že správny súd zvolil v danom prípade výlučne gramatický výklad (bez zohľadnenia\nspojky „a“), pričom správny súd mal podľa jeho názoru postupovať najmä podľa zmyslu a účelu zákona.\n16. Podľa sťažovateľa zákon o verejnom obstarávaní rozlišuje medzi začiatkom konania o námietkach\na plynutím lehoty na vydanie rozhodnutia o námietkach pre ktoré je rozhodné doručenie kompletnej\ndokumentácie v origináli a vyjadrenia kontrolovaného k podaným námietkam. V danom prípade tak\nnemožno ignorovať konečnú spojku „a“, bez ktorej by nebolo zrejmé odkedy má 30-dňová lehota na\nvydanie rozhodnutia plynúť. Upozorňuje pritom, že k začiatku takéhoto správneho konania t. j. konania\no námietkach dochádza podstatne skôr, podľa § 138 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. Nie je teda\nmožné tieto 2 momenty žiadnym spôsobom spájať a zamieňať.\n17. Sťažovateľ preto zdôrazňuje že rozhodovanie v konaní o námietkach, resp. lehota na rozhodnutie\nnie je viazaná momentom začatia konania či pokračovania v konaní, ale doručením dokumentácie z\nverejného obstarávania a súčasne vyjadrenia k námietkam.\n18. Podľa sťažovateľa ustanovenie § 191 ods. 4 SSP konštruuje moment v ktorom bude sťažovať ako\nsprávny orgán povinný pokračovať v konaní o námietkach, pričom čo sa týka lehoty na rozhodnutie v\nzmysle § 139 ods. 5 ZVO, táto správnemu orgánu márne uplynula ešte pred podaním správnej žaloby a\nnie je možné ju aplikovať duplicitne, odpustiť zmeškanie či iným spôsobom verifikovať. Opačný postup\nby odporoval účelu konania o námietke spočívajúcom v rýchlom a efektívnom posúdení veci.\n19. Rovnako podľa sťažovateľa z § 142 ods. 2 ZVO vyplýva, že s podaním odvolania je účastník\nkonania povinný zložiť na účet úradu kauciu, pričom jej nezloženie je dôvodom pre zastavenie konania\no odvolaní. Ďalej podľa sťažovateľa Rada sťažovateľa správne zastavila konanie o odvolaní žalobcu\nkeďže vyložila ustanovenie § 142 ZVO tým spôsobom, že za daných skutkových okolností už nie je\nmožné aplikovať lehotu podľa § 139 ods. 5 ZVO, teda na ďalšie rozhodovanie Rady sťažovateľa po\nvrátení veci súdom sa nevzťahuje.\n20. Podľa sťažovateľa gramatická formulácia „ďalej v prípade, ak úrad v konaní o námietkach nevydal\nrozhodnutie v lehote podľa § 139 ods. 5 ZVO“ sa vzťahuje výlučne na tzv. fiktívne rozhodnutie. V zmysle\njeho výkladu pokiaľ úrad vydá riadne rozhodnutie a navrhovateľ sa rozhodne voči nemu odvolať, bude\nvždy povinný zložiť kauciu. V prípade vydania fiktívneho nie je nevyhnutné zložiť kauciu na to, aby bolo\nvoči nemu možné podať odvolanie.\n21. Vychádzajúc z konštatácie správneho súdu možno predpokladať, že najneskôr dňa 26. decembra\n2017, resp. 27 decembra 2017 malo byť žalobcovi doručené fiktívne rozhodnutie, ktorým úrad námietky\nzamietol. Žalobca pritom sám konštatuje, že toto rozhodnutie odvolaním nenapadol. Teda je možné dôjsť\nk záveru, že v konaní 12965-6000/2015-ON boli vydané dve rozhodnutia, a to fiktívne rozhodnutie o\nnámietkach.\n22. Sťažovateľ rovnako uvádza, že rozhodnutím správneho súdu nedochádza k začatiu nového konania\no námietkach. Po vrátení veci súdom úrad pristúpi k pokračovaniu v konaní, pričom veci sa vrátia do fázy\npred vydaním napadnutého rozhodnutia podľa § 139 ods.5 ZVO, pričom z povahy veci je nemožné aby\ntúto bolo možné dodržať aj po vrátení veci súdom, keďže sťažovateľovi bola už raz doručená kompletná\ndokumentácia aj písomné vyjadrenie k námietkam. Malo by teda dôjsť výlučne k fikcií zamietavého\nrozhodnutia márnym uplynutím lehoty podľa § 1399 ods.5 ZVO.\n23. Žalobca bol pritom povinný predpokladať, že došlo k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o námietkach,\navšak toto rozhodnutie odvolaním nenapadol a teda sťažovateľ je toho názoru, že nesplnil podmienku\npodľa § 7 ods. 1 písm. a/ SSP, keďže na ochranu svojich práv nevyužil všetky dostupné procesné\nprostriedky.\n\n24. Sťažovateľ je obdobne toho názoru, že rozhodnutie správneho súdu trpí vadou nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia, keďže správny súd zjavne nezdôvodnil podstatné skutočnosti, ktoré majú zásadný vplyv\nna ustálenie dôvodnosti podanej správnej žaloby, ako aj zákonnosti na takéhoto rozhodnutia. Z\nnapadnutého rozsudku rovnako nevyplýva, či posúdil existenciu fiktívneho rozhodnutia o námietke a\nteda, či vôbec sú splnené procesné podmienky na podanie správnej žaloby.\n25. Podľa sťažovateľa si žalobca nesplnil zákonnú povinnosť, keďže podaním odvolania nezložil na účet\nsťažovateľa kauciu a preto konanie o odvolaní žalobcu nemalo splnené všetky zákonné predpoklady a\nbol povinný zastaviť konanie o odvolaní. V danom prípade išlo o snahu obísť ustanovenie § 142 ZVO.\n26. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedlo, že\nsa v plnom rozsahu stotožňuje so všetkými námietkami a tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v kasačnej\nsťažnosti.\n27. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že ju považuje v celom rozsahu za\nnedôvodnú, pričom sa stotožňuje s napadnutým rozsudkom správneho súdu. Uviedol, že sťažovateľova\nargumentácia je nelogická a vzájomne si odporujúca, keďže tvrdí, že požadovanie nového vyjadrenia k\nnámietkam by bolo v rozpore s princípom rýchleho a efektívneho posúdenia veci, ako aj účelom konania\no námietkach. Nie je potom zrejmé, prečo sťažovateľ trvá na tom, že lehota na rozhodnutie o námietkach\naj po vrátení veci súdom na ďalšie konanie, by sa mala počítať, až potom, čo bude do spisu doručené\nnové vyjadrenie k námietkam.\n28. Argumentuje pritom tým, že vrátením administratívnych spisov sťažovateľovi po vydaní rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/30/2016 zo dňa 18. októbra 2017 došlo k splneniu kumulatívnej\npodmienky doručenia kompletnej dokumentácie a písomného vyjadrenia k podaným námietkam. Po\nzrušení rozhodnutia o námietkach správnym súdom nie je podľa žalobcu logické a ani účelné,\naby sťažovateľ vyzýval kontrolovaného na opätovné doručenie kompletnej dokumentácie a opätovné\nvyjadrenie k námietkam, keďže tieto má už k dispozícií. Žalobca sa pritom stotožnil so správnym súdom,\nže lehota na rozhodnutie o námietkach začala plynúť dňom vrátenia všetkých administratívnych spisov\nz Najvyššieho súdu SR dňom 23. novembra 2017. Rovnako sa stotožnil so správnym súdom pri otázke\naplikácie ustanovenia § 191 ods. 4 SSP v spojení s § 139 ods.5 ZVO a absencií fiktívneho rozhodnutia.\nZ uvedených dôvodov navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť a priznať žalobcovi trovy konania v plnom\nrozsahu.\nIV. Právne posúdenie veci kasačným súdom\n29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný\nsúd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a\npríslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h/ SSP.\n30. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a\nrozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa\nvyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.\n31. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP kasačný súd skonštatoval, že\npodaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou\nosobou a včas.\n32. Po preskúmaní kasačných námietok sťažovateľa, vyjadrenia žalobcu, vyjadrenia ďalšieho účastníka\nkonania, súdneho a administratívneho spisu, kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie\nje dôvodná.\nV. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\n33. Podľa § 191 ods. 4 SSP, ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností\nmôže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu\n\nverejnej správy podľa odseku 3. Ak správny súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, lehota na vydanie\nrozhodnutia alebo opatrenia v ďalšom konaní začne orgánu verejnej správy plynúť až po doručení\nvšetkých administratívnych spisov pripojených k prejednávanej veci.\n34. Podľa § 187 ods. 1 ZVO, postup zadávania zákazky a postup zadávania koncesie, pri ktorých bolo\noznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva na\npredkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. apríla 2016, sa dokončia podľa predpisov účinných\ndo 17. apríla 2016.\n35. Podľa § 187 ods. 4 ZVO, v konaní, ktoré začal úrad po 17. apríli 2016 a vzťahuje sa na verejné\nobstarávanie podľa odsekov 1 a 2, sa postupuje podľa predpisov účinných do 17. apríla 2016.\n36. Podľa § 139 ods. 1 písm. h/ ZVO, úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak kaucia nebola\npripísaná na účet úradu v lehote alebo vo výške ustanovenej v § 138 ods. 19.\n37. Podľa § 138 ods. 19 prvá a druhá veta ZVO, s podaním námietok je navrhovateľ povinný zložiť na\núčet úradu kauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na orgán štátnej správy, ktorý podá námietky podľa §\n137 ods. 2 písm. b/. Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr posledný deň lehoty na doručenie\nnámietok podľa odseku 5 písm. a/ až e/ a najneskôr v deň doručenia námietok podľa odseku 5 písm. f/.\n38. Podľa § 139 ods. 5 ZVO, úrad rozhodne o námietkach do 30 dní odo dňa doručenia kompletnej\ndokumentácie a písomného vyjadrenia k podaným námietkam s uvedením predpokladanej hodnoty\nzákazky úradu. Rozhodnutie úradu podpisuje osoba, o ktorej to určí vnútorný predpis úradu. Ak úrad\nv lehote podľa prvej vety rozhodnutie nevydá, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým námietky\nzamietol; za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň odo dňa uplynutia lehoty\npodľa prvej vety.\n39. Podľa § 142 ods. 2 ZVO, s podaním odvolania je účastník konania povinný zložiť na účet úradu\nkauciu; táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie odvolania v prípade, ak úrad v konaní o námietkach\nnevydal rozhodnutie v lehote podľa § 139 ods. 5. Kaucia musí byť pripísaná na účet úradu najneskôr\nposledný deň lehoty na podanie odvolania podľa odseku 1. Kaucia je príjmom úradu dňom nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia o odvolaní, ktorým rada odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí, inak úrad\nvráti kauciu do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu o námietkach.\n40. Podľa § 142 ods. 4 ZVO, ak nie je ustanovené inak, na konanie o odvolaní sa primerane použijú\nustanovenia § 138, § 139 a § 141.\nVI. Posúdenie námietok kasačnej sťažnosti\n41. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že predmetom kasačného konania sú procesné otázky prístupu\nk inej právnej ochrane v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy SR, ktoré podliehajú povinnosti ústavne konformného\nvýkladu v zmysle čl. 152 ods.4 Ústavy SR. Sťažovateľ napadnutým rozhodnutím zastavil konanie o\nodvolaní žalobcu podľa § 139 ods.1 písm. c/ a § 139 ods.1 písm. h/ v spojení s § 142 ods. 4 ZVO.\n42. Na kasačnú námietku sťažovateľa, že správny súd nesprávne právne interpretoval ustanovenia §\n142 ods. 2 a § 139 ods. 5 ZVO kasačný súd uvádza, že ustanovenie § 142 ods. 2 ZVO uvádza, že\npovinnosť zložiť kauciu s podaním odvolania (v tomto prípade zo strany žalobcu) sa nevzťahuje na\npodanie odvolania v prípade, ak úrad o námietkach nevydal rozhodnutie podľa § 139 ods. 5 ZVO, veta\nprvá (čo bol tento prípad). Neobstojí tvrdenie sťažovateľa, že tu nedošlo ku kumulatívnemu splneniu\ndvoch podmienok podľa § 139 ods. 5 ZVO, pretože prvá podmienka - kompletná dokumentácia bola\nsťažovateľovi doručená po rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžf/30/2016 zo\ndňa 18.10.2017 dňa 23. novembra 2017 a splnenie druhej podmienky vplýva z administratívneho spisu\n- žalobca sa vyjadril k podaným námietkam (vyjadrenie kontrolovaného k podanej námietke).\n43. Kasačný súd sa preto nestotožnil s tvrdením sťažovateľa v kasačnej sťažnosti že žalobca bol povinný\ns podaním odvolania zložiť na účet sťažovateľa kauciu podľa § 142 ods. ZVO. Povinnosť žalobcovi\nzložiť kauciu totiž nevznikla, pretože sťažovateľ nerozhodol v 30-dňovej lehote, ktorá začala plynúť dňom\nnasledujúcom po doručení kompletnej dokumentácie dňa 23. novembra 2017.\n\n44. Ako už bolo konštatované, sťažovateľ v konaní po vrátení veci na základe rozsudku vydal nové\nrozhodnutie č. 12965-6000/2015-ON/215-N až dňa 18. júna 2018, ktorým námietky zamietol.\n45. Kasačný súd s poukazom na čl. 152 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 46 ods.1 Ústavy SR konštatuje,\nže právny názor správneho súdu zodpovedá ústavne konformnému výkladu, kedy procesné podmienky\nk prístupu súdnej ochrane a inej právnej ochrane nemôžu byť vykladané v neprospech a na ťarchu\nžalobcu.\n46. Právna úprava kaucie v danom prípade je založená na princípe proporcionality, kedy zaplatenie\nkaucie ako procesnej podmienky je podmienené zvýšenou náročnosťou odvolacieho konania, keď je\npotrebné vec rozhodnúť v 30-dňovej lehote.\n47. Preskúmavanie tzv. fiktívneho rozhodnutia na ktoré poukazuje sťažovateľ nebolo predmetom\nkonania o správnej žalobe, ani predmetom kasačnej sťažnosti. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy je budovaný na princípe návrhového konania, kde správny súd nemôže\nprekročiť rozsah žalobných dôvodov. Žalobca sa obrátil na správny súd o preskúmanie rozhodnutia\nsťažovateľa zo dňa 16. augusta 2018. Skutočnosť, či v danom prípade vzniklo fiktívne rozhodnutie môže\nbyť predmetom iba osobitnej správnej žaloby.\nVII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov\n48. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu považuje za vychádzajúci zo správneho právneho\nposúdenia veci a súladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu. Preto kasačnú\nsťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n49. V ďalšom konaní bude úlohou správneho orgánu postupovať podľa pokynov správneho súdu, v\nsmere naznačenom kasačným súdom vyššie (§ 469 SSP). Následne bude potrebné vydať rozhodnutie,\nktoré bude aj náležite odôvodnené racionálnymi úvahami, ktoré príslušný orgán viedli k vydaniu\nrozhodnutia.\n50. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s §\n167 ods. 1 a § 175 ods. 2 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu\ndôvodne vynaložených trov konania voči procesne neúspešnému sťažovateľovi. O výške náhrady trov\nkonania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n51. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}