{"guid": "be19b7e6-16e5-4940-9bbe-45a3ee8de419:c1ec5b8e-6f3c-436b-934e-3c177eb40876", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200076.1", "spisova_znacka": "1SVs/4/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1SVs/4/2022 z 29. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 29. septembra 2022, sp. zn. 1SVs/4/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200076.1", "identifikacne_cislo": "9622200076", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Trenčan", "sudca_id": 431, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-trencan-431", "datum_vydania": "2022-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-5.pismeno-b", "nazov": "§ 466 ods. 5 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-5.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-449.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 449 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-449.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-5.pismeno-b", "nazov": "§ 466 ods. 5 písm. b) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-5.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-466", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-449"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1ec5b8e-6f3c-436b-934e-3c177eb40876", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200076.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200076.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200076.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1SVs/4/2022\n9622200076\n29. 09. 2022\nJUDr. Marián Trenčan\nECLI:SK:NSSSR:2022:9622200076.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nMariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Fečíka, prof. JUDr.\nPhDr. Petra Potáscha, PhD., JUDr. Petry Príbelskej, PhD. (spravodajkyňa), JUDr. Anity Filovej a\nJUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu: BILLA s.r.o., so sídlom Bajkalská 19/A, Bratislava,\nzastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., proti žalovanej (sťažovateľka):\nŠtátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 4125/2016 zo dňa 28. decembra 2016, konajúc o\nkasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/46/2017-134 zo 6. júna\n2018, na základe postúpenia veci veľkému senátu uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31. marca 2022, jednomyseľne takto\nrozhodol:\nVeľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na otázku nastolenú senátom 5S\nuznesením sp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31. marca 2022 p r i j í m a nasledovnú odpoveď:\n„Vychádzajúc z účelu sledovaného ustanovením § 449 ods. 2 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ktorým je zakotvené povinné právne zastúpenie\nsťažovateľa v kasačnom konaní, je možné podanie kasačnej sťažnosti sťažovateľa podpísanej osobou\noprávnenou konať v jeho mene, a obsahujúcu údaj o konkrétnom zamestnancovi alebo členovi\nsťažovateľa (napr. meno a priezvisko v kolónke „vybavuje/linka“), ktorý má vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa a bol písomne poverený na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie\nsťažovateľa v kasačnom konaní, procesne vyhodnotiť tak, že sťažovateľ splnil podmienku povinného\nprávneho zastúpenia podľa § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p.\nVec sa p o s t u p u j e senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 5S.\nodôvodnenie:\nI.\nUznesenie senátu 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n1. Uznesením sp. zn. 1Asan/18/2020 zo dňa 31. marca 2022 senát 5S Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „senát 5S“ alebo „predkladajúci senát“) podľa § 22 ods. 1 písm. a/\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) postúpil vec vedenú pod sp.\nzn. 1Asan/18/2020 na prejednanie a rozhodnutie o právnej otázke nastolenej v uvedenom uznesení\nveľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „veľký senát“).\n2. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia vyplýva, že senát 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky v predkladanej veci mal preukázaný nasledovný skutkový stav.\n2.1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k.\n2S/46/2017-134 zo dňa 6. júna 2018, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) S.s.p., zrušil rozhodnutie\n\nžalovaného - Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky č. 4125/2016 zo dňa\n28. decembra 2016 ako aj rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bratislava mesto č. k. 238/2134/2016-163 zo dňa 11. októbra 2016 a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého\nstupňa na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak,\nže žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. Krajský súd s poukazom\nna § 449 S.s.p. v rozsudku poučil účastníkov konania, že v konaní o kasačnej sťažnosti musí byť\nsťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom, ďalej že kasačná sťažnosť a iné podania\nsťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom a že povinné zastúpenie\nadvokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/), ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2\npísm. c) a d) /písm. b)/, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).\n2.2. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalovaný - sťažovateľ kasačnú sťažnosť s\nodôvodnením, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) a preto žiadal,\naby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) zrušil napadnutý rozsudok krajského\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačnú sťažnosť v mene sťažovateľa podpísal prof. MVDr.\nJozef Bíreš, DrSc.\n2.3. Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobca okrem iného namietal, že kasačná sťažnosť je podaná\nneoprávnenou osobou, nakoľko je podpísaná prof. MVDr. Jozefom Bírešom, DrSc. štatutárnym orgánom\nsťažovateľa, ktorý nemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Uviedol, že sťažovateľ mal\nsúdu preukázať, že osoba, ktorá spísala, podpísala a podala kasačnú sťažnosť, je jeho zamestnancom,\nmá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a bola na spísanie kasačnej sťažnosti a\nzastupovanie sťažovateľa pred kasačným súdom v tejto veci poverená osobitným poverením. Nakoľko\npodľa žalobcu nie sú splnené podmienky ustanovené v § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p., kasačný súd by\nmal kasačnú sťažnosť odmietnuť. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 10Asan/11/2019 zo dňa 25. augusta 2020.\n2.4. Následne po výzve krajského súdu realizovanej uznesením č. k. 2S/46/2017-186 zo dňa 19. mája\n2020 bolo správnemu súdu doručené poverenie pre JUDr. S. P. na podanie kasačnej sťažnosti a na\nzastupovanie sťažovateľa v predmetnom konaní o kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ zároveň predložil\nkrajskému súdu kópiu diplomu JUDr. S. P. o absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore právo.\n3. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t. j. začal konať\na rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021\nteda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Predmetná\nvec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky pod pôvodnou spisovou značkou.\n4. Predkladajúci senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v procese posudzovania,\nči kasačná sťažnosť bola podaná v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a jej podanie je prípustné,\nzistil že v obdobných právnych veciach už bolo predtým rozhodnuté inými senátmi kasačného súdu v\nuzneseniach sp. zn. 10Asan//2019 z 25. augusta 2020 a sp. zn. 5Asan/7/2019 zo dňa 25. januára 2021,\nktoré sa opierali o právne závery vyplývajúce z uznesenia kasačného súdu sp. zn. 6Sžfk/7/2018 zo dňa\n27. júna 2018.\n5. V právnych veciach tých istých účastníkov konania, vedených pred kasačným súdom pod sp. zn.\n10Asan/11/2019 a sp. zn. 5Asan/7/2019, rozhodoval kasačný súd o kasačných sťažnostiach žalovaného\n- sťažovateľa podaných proti rozsudkom krajského súdu, ktorými došlo k zrušeniu ako nezákonných\nžalobou napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. V oboch prípadoch senáty kasačného súdu\nkonštatovali, že sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok podľa § 449 ods. 2 písm. a)\nS.s.p., a to napriek riadnemu poučeniu o povinnosti vyplývajúcej z § 449 ods. 1 a 2 S.s.p. Senáty\nkasačného súdu preto v oboch prípadoch kasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 459 písm. d) S.s.p.\nako neprípustnú odmietli.\n\n6. Kasačný súd v odôvodnení uznesenia sp. zn. 10Asan/11/2019 zo dňa 25. augusta 2020 argumentoval\ntým, že:\n„Sťažovateľka v prejednávanom prípade nepodala kasačnú sťažnosť prostredníctvom splnomocneného\nadvokáta, avšak tvrdí, že v konaní splnila podmienky ustanovené v § 449 ods. 2 písm. a) Správneho\nsúdneho poriadku. Uviedla, že štátni zamestnanci s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého a\ntretieho stupňa realizujú prípravu akýchkoľvek súdnych podaní v rámci plnenia služobných úloh, a nie na\nzáklade osobitného poverenia alebo splnomocnenia. S týmto tvrdením môže najvyšší súd súhlasiť do tej\nmiery, že vo vzťahu zamestnávateľ - zamestnanec nie je potrebné osobitné poverenie na plnenie každej\njednotlivej pracovnej úlohy, pričom spôsob plnenia pracovných, či štátnozamestnaneckých povinností\nje predmetom interných predpisov, vzájomnej dohody medzi zamestnancom a zamestnávateľom, resp.\nv niektorých prípadoch aj všeobecnej normatívnej úpravy. Vo vzťahu sťažovateľa navonok, v tomto\nprípade k súdu, však musí sťažovateľ rešpektovať platnú právnu úpravu, konkrétne v prípade podania\nkasačnej sťažnosti musí splniť podmienky uvedené v § 449 Správneho súdneho poriadku.\nPokiaľ by si sťažovateľ neuplatnil výnimku podľa § 449 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku,\nmusel by splniť podmienku ustanovenú v § 449 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a na podanie\nkasačnej sťažnosti a zastupovanie v kasačnom konaní by musel splnomocniť advokáta. Výnimka\nustanovená v § 449 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku je síce výnimkou z povinného\nzastúpenia advokátom, nie je však oslobodením od povinnosti odborného právneho zastupovania\nv kasačnom konaní. Ustanovenie § 449 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho poriadku je potrebné\nvykladať v spojitosti s ustanovením § 449 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, a teda vysokoškolské\nprávnické vzdelanie sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa, jeho zamestnanca alebo člena,\nktorý za neho na kasačnom súde koná, je ekvivalentom odbornej erudície advokáta a má poskytovať\nzáruku profesionálneho zastupovania sťažovateľa v konaní o kasačnej sťažnosti vyžadovanú zákonom.\nRovnako ako musí byť v konaní pred súdom preukázané splnomocnenie udelené advokátovi, musí\nbyť tiež preukázaná skutočnosť, že kasačnú sťažnosť v mene sťažovateľa spísal (vypracoval) jeho\nzamestnanec alebo člen s vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, resp. sám sťažovateľ\ns takýmto vzdelaním.\nV prípade, že sa sťažovateľ riadi základným režimom podľa § 449 ods. 1 Správneho súdneho poriadku,\nz kasačnej sťažnosti musí byť zrejmé, že ju spísal advokát a z predloženého plnomocenstva musí\nvyplývať vôľa sťažovateľa kasačnú sťažnosť podať a v konaní o nej sa dať konkrétnym advokátom\nzastúpiť. V prípade, že sťažovateľ uplatňuje výnimku podľa § 449 ods. 2 písm. a) Správneho súdneho\nporiadku, z kasačnej sťažnosti musí byť zrejmé, že ju spísal sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen\ns vysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa, zároveň je potrebné k podanej kasačnej\nsťažnosti pripojiť doklad o vyžadovanom právnickom vzdelaní a v prípade, že kasačnú sťažnosť spísal\nzamestnanec alebo člen sťažovateľa, musí byť relevantne preukázané, že ho sťažovateľ na takýto\núkon poveril. Nie je pritom podstatná konkrétna formálna úprava takého poverenia, teda ani nazvanie\ntakéhoto aktu výslovne poverením. Je však nevyhnutné, aby poverenie na spísanie kasačnej sťažnosti\na zastupovanie v kasačnom konaní jednoznačne vyplývalo z obsahu predloženej listiny. Je už na\nsťažovateľovi, akú konkrétnu formu, či pomenovanie si zvolí, podstatný je obsah tohto úkonu, jeho\njasnosť a určitosť.\nNajvyšší súd musí konštatovať, že v prejednávanom prípade uvedené podmienky splnené neboli.\nNemožno súhlasiť so sťažovateľkou, že z kasačnej sťažnosti vyplýva, že bola spísaná štátnou\nzamestnankyňou P.. Y. P.. V kasačnej sťažnosti sa síce nachádza meno uvedenej zamestnankyne, avšak\nlen v časti označenia podania spisovými značkami a dátumom, konkrétne je jej meno uvedené v kolónke\n„vybavuje/linka“, resp. v päte dokumentu je uvedená jej e-mailová adresa. Z textu samotnej kasačnej\nsťažnosti ani zo žiadneho dokumentu predloženého sťažovateľkou v kasačnom konaní nevyplýva, že sa\njedná o zamestnanca s požadovaným právnickým vzdelaním, ktorého sťažovateľka poverila spísaním\nkasačnej sťažnosti a konaním zaňho v kasačnom konaní. Zo spôsobu uvedenia mena zamestnankyne\nMgr. Y. P. v kasačnej sťažnosti by sa bolo možné domnievať, že sa jedná o akúsi kontaktnú osobu alebo\nosobu poverenú administratívnym spracovaním dokumentu, v každom prípade jej úloha pri vypracovaní\nkasačnej sťažnosti nie je zrejmá, a už vôbec nie je s určitosťou preukázané, že ide o osobu poverenú\nspísaním kasačnej sťažnosti. Rovnako nemôže najvyšší súd súhlasiť ani s argumentáciou sťažovateľky,\nže poverenie na spísanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie sťažovateľky v kasačnom konaní vyplýva\nz opisu činností štátnozamestnaneckého miesta, podľa ktorého štátna zamestnankyňa „spracováva\nnávrhy a podania na súdy a ostatné orgány činné v trestnom konaní“. Ide o všeobecnú náplň činnosti\nzamestnanca, nie o poverenie na zastupovanie v konkrétnom kasačnom konaní.\nNajvyšší súd si na tomto mieste dovolí poznamenať, že sama sťažovateľka, ako orgán verejnej správy,\ndozerá na zverenom úseku verejnej správy nad zachovávaním právnych predpisov zo strany fyzických a\n\nprávnických osôb, ktorým sú právne normy adresované, a vyvodzuje z porušenia týchto noriem zákonom\nurčené následky. Preto by malo byť úplnou samozrejmosťou, že v prípade, keď sama sťažovateľka je\nv pozícii adresáta právnej normy, z ktorej jej vyplýva určitá povinnosť, bude takúto zákonnú povinnosť\nrešpektovať a preukázateľným spôsobom ju splní. Aj napriek tomu, že sťažovateľka o kvalifikovanom\nprávnom zastupovaní v kasačnom konaní mala vedomosť tak z platnej právnej úpravy, ako aj z poučenia\nkrajského súdu obsiahnutého v napadnutom rozsudku, v kasačnom konaní nepreukázala, že na spísanie\nkasačnej sťažnosti a konanie pred kasačným súdom poverila svojho zamestnanca s vysokoškolským\nprávnickým vzdelaním druhého stupňa.\nNajvyšší súd poukazuje v prejednávanej veci na to, že otázkou zastupovania správnych orgánov v\nkasačnom konaní a spísania kasačných sťažností ich zamestnancami sa už najvyšší súd zaoberal,\npričom v uznesení č. k. 6Sžfk/7/2018 z 27. júna 2018, ktorým odmietol kasačnú sťažnosť podanú\nžalovaným orgánom verejnej správy, vyslovil, že „v prípade, ak by kasačný súd „povedal“, že pri aplikácii\nust. § 449 ods. 2 písm. a) SSP by nemusel kasačný sťažovateľ v pozícii správneho orgánu spĺňať\nzákonnú požiadavku zákonodarcu, aby kasačná sťažnosť bola spísaná advokátom (§ 449 ods. 1 veta\ndruhá SSP), resp. osobou s právnickým vzdelaním v réžii právneho zastúpenia vlastným zamestnancom,\ndochádzalo by potom k procesným situáciám, že dokonca i v obdobných veciach a u obdobných\nsprávnych orgánov by musel jeden správny orgán, ktorý by nemal zamestnanca s právnickým vzdelaním\ndruhého stupňa, dať sa zastúpiť v kasačnom konaní advokátom, ktorý by musel správnemu orgánu i\nspísať kasačnú sťažnosť, aby naplnil zákonnú požiadavku zákonodarcu. Druhý správny orgán, ktorý by\nzamestnával osobu s právnickým vzdelaním, by však v obdobnej veci nemusel vôbec spísať kasačnú\nsťažnosť týmto svojim zamestnancom a iba by po spísaní kasačnej sťažnosti (štatutárnym orgánom\nako v danej veci) doložil správnemu súdu ex post plnú moc pre svojho zamestnanca s právnickým\nvzdelaním na zastupovanie v kasačnom konaní. V prípade, že by kasačný súd pripustil tento právny\ndualizmus, znamenalo by to určitú procesnú diskrimináciu vo vzťahu k tým správnym orgánom, ktoré\nnezamestnávajú osobu (osoby) s právnickým vzdelaním a sú „nútené“ nechať sa zastúpiť v kasačnom\nkonaní advokátom vrátane spísania kasačnej sťažnosti. Takúto diskrimináciu medzi správnymi orgánmi\nv súvislosti s právnym zastúpením určite nechcel zákonodarca vytvoriť pri výklade a aplikácii ust. § 449\nods. 2 písm. a) v spojení s § 449 ods. 1 SSP.“\n7. K zhodnému záveru o nesplnení podmienky stanovenej v § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p. sťažovateľom\ndospel kasačný súd i v uznesení sp. zn. 5Asan/7/2019 zo dňa 25. januára 2021, v odôvodnení ktorého\nokrem iného uviedol, že:\n,,Kasačný súd musí konštatovať, že v prejednávanom prípade uvedené podmienky splnené neboli.\nNemožno súhlasiť so sťažovateľkou, že z kasačnej sťažnosti vyplýva, že bola spísaná štátnou\nzamestnankyňou JUDr. S. P.. V kasačnej sťažnosti sa síce nachádza meno uvedenej zamestnankyne,\navšak len v časti označenia podania spisovými značkami a dátumom, konkrétne je jej meno uvedené\nv kolónke „vybavuje/linka“, resp. v päte dokumentu je uvedená jej e-mailová adresa. Z textu samotnej\nkasačnej sťažnosti ani zo žiadneho dokumentu predloženého sťažovateľkou v kasačnom konaní\nnevyplýva, že sa jedná o zamestnanca s požadovaným právnickým vzdelaním, ktorého sťažovateľka\npoverila spísaním kasačnej sťažnosti a konaním zaňho v kasačnom konaní. Zo spôsobu uvedenia mena\nzamestnankyne JUDr. S. P. v kasačnej sťažnosti by sa bolo možné domnievať, že sa jedná o akúsi\nkontaktnú osobu alebo osobu poverenú administratívnym spracovaním dokumentu, v každom prípade\njej úloha pri vypracovaní kasačnej sťažnosti nie je zrejmá, a už vôbec nie je s určitosťou preukázané,\nže ide o osobu poverenú spísaním kasačnej sťažnosti. Rovnako nemôže najvyšší súd súhlasiť ani s\nargumentáciou sťažovateľky, že poverenie na spísanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie sťažovateľky\nv kasačnom konaní vyplýva z opisu činností štátnozamestnaneckého miesta. Ide o všeobecnú náplň\nčinnosti zamestnanca, nie o poverenie na zastupovanie v konkrétnom kasačnom konaní.“\n8. Senát 5S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúc v prejednávanej veci dospel\npri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od názorov vyššie uvedených senátov\nkasačného súdu vyjadrených v citovaných rozhodnutiach, z ktorých dôvodov postúpil vec na rozhodnutie\nveľkému senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky podľa § 22 ods. 1 písm. a/ Správneho\nsúdneho poriadku. Svoje právne úvahy a závery senát 5S odôvodnil nasledovne.\n9. V predmetnej veci (sp. zn. 1Asan/18/2020) senát kasačného súdu 5S zistil, že išlo o rovnakú\nprocesnú situáciu, z ktorej vychádzali i senáty kasačného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.\n10Asan/11/2019 a sp. zn. 5Asan/7/2019, keď z obsahu podanej kasačnej sťažnosti vyplýva, že táto bola\npodpísaná prof. MVDr. Jozefom Bírešom, DrSc. ako štatutárnym orgánom sťažovateľa, ktorý zjavne\n\nnemá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, t. j. nemožno konštatovať, že by vo vzťahu\nk jeho osobe išlo o uplatnenie výnimky, resp. splnenie zákonnej požiadavky v zmysle § 449 ods. 2\npísm. a) S.s.p. V kasačnej sťažnosti sa však uvádza meno JUDr. S. P. a to v časti označenia podania\nspisovými značkami a dátumom, konkrétne je jej meno uvedené v kolónke „vybavuje/linka“, s tým, že\nv päte dokumentu je uvedená jej e-mailová adresa. Ako príloha ku kasačnej sťažnosti bolo dodatočne\npredložené poverenie pre JUDr. S. P. na podanie kasačnej sťažnosti a na zastupovanie sťažovateľa\nv kasačnom konaní, ako aj kópia diplomu uvedenej zamestnankyne o absolvovaní vysokoškolského\nštúdia v odbore právo.\n10. Predkladajúci senát kasačného súdu nespochybnil, že v konaní o kasačnej sťažnosti ako opravnom\nprostriedku mimoriadnej povahy zákonodarca vyžaduje od sťažovateľa istú mieru právnych znalostí,\nresp. odbornej erudície a to vzhľadom na zložitosť právnych otázok posudzovaných v kasačnom konaní.\nCieľom povinného právneho zastúpenia je v skutočnosti zabezpečiť právo na efektívny prístup k súdu.\nSenát 5S súhlasil s tým, že právna úprava trvá na kvalifikovanom právnom zastúpení sťažovateľa v\nkonaní pred kasačným súdom, pričom už samotná kasačná sťažnosť musí byť spísaná advokátom (§\n449 ods. 1 S.s.p.). Zároveň však považoval za zrejmé, že zámerom zákonodarcu bolo stanoviť aj okruh\nprípadov, ktoré (v § 449 ods. 2 S.s.p.) odbremenil od povinnosti byť zastúpený v kasačnom konaní\nadvokátom. V § 449 ods. 2 písm. b) a c) S.s.p. sa uvedený zámer evidentne odvíja od povahy vecí, pri\nktorých by požiadavka takéhoto povinného právneho zastúpenia nebola namieste. Zakotvenie výnimky\nz povinného právneho zastúpenia advokátom v zmysle § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p. je pritom potrebné\nvnímať ako snahu zákonodarcu o umožnenie, resp. zachovanie kvalifikovaného právneho zastúpenia\nsťažovateľa (ak má sám požadované právnické vzdelanie alebo túto podmienku spĺňa jeho zamestnanec\nalebo člen) pred kasačným súdom bez nutnosti zvoliť si (z externého prostredia) na zastupovanie v\nkasačnom konaní advokáta.\n11. V predmetnej veci sp. zn. 1Asan/18/2020 sa predkladajúci senát kasačného súdu nestotožnil\ns právnym názorom prezentovaným v skôr vydaných rozhodnutiach kasačného súdu o nutnosti\nstriktne vykladať ustanovenia § 449 ods. 2 písm. a) v spojitosti s § 449 ods. 1 S.s.p., vo väzbe na\npožiadavku spísania kasačnej sťažnosti zamestnancom sťažovateľa s vysokoškolským právnickým\nvzdelaním v prípade, ak z kasačnej sťažnosti vyplýva, že táto mala byť skutočne výsledkom odbornej/\nduševnej činnosti zamestnanca sťažovateľa s požadovanou právnou kvalifikáciou. Poukázal na to,\nže predmetná kasačná sťažnosť síce bola podpísaná štatutárnym zástupcom sťažovateľa, avšak v\nkasačnej sťažnosti uvedené (v kolónke „vybavuje/linka“, resp. v päte dokumentu je uvedená jej emailová adresa) meno zamestnankyne sťažovateľa - JUDr. S. P., s prihliadnutím na doloženie poverenia\nna podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie v kasačnom konaní, vrátane diplomu o absolvovaní\nvysokoškolského štúdia v odbore právo, podľa predkladajúceho senátu dôvodne nasvedčuje záveru,\nže uvedená zamestnankyňa sa reálne podieľala na vyhotovení/spísaní kasačnej sťažnosti svojim\nodborným vkladom, t. j. nešlo len o akési administratívne spracovanie už spísanej kasačnej sťažnosti.\nZároveň možno len ťažko predpokladať, že v prípade zamestnanca sťažovateľa (odboru legislatívneho\na právneho) s vysokoškolským právnickým vzdelaním by išlo iba o kontaktnú osobu sťažovateľa, resp.\njeho pracovná náplň by spočívala len v administratívnom spracovaní dokumentov bez nutnosti určitého\nosobného/právneho vkladu v súvislosti s vyhotovením kasačnej sťažnosti, ktorý by bol prenesený na\nsamotný štatutárny orgán sťažovateľa.\n12. Senát 5S kasačného súdu poukázal aj na čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a zaujal názor,\nže senáty kasačného súdu (pri posudzovaní splnenia podmienky v zmysle § 449 ods. 2 písm. a/ S.s.p.\nsťažovateľom) v skoršej rozhodovacej činnosti nezohľadnili účel sledovaný dotknutou právnou úpravou\na postupovali prísne formálne. V dôsledku toho nevzhliadol v okolnostiach prípadu existenciu procesnej\nprekážky, ktorá by bránila vecnému prejednaniu a rozhodnutiu o kasačnej sťažnosti, resp. ktorá by mala\nvyústiť do odmietnutia kasačnej sťažnosti ako neprípustnej pre nesplnenie podmienok podľa § 449 S.s.p.\nII.\nPrávne posúdenie a rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n13. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky po zistení, že postup predkladajúceho\nsenátu bol súladný s ustanovením § 22 ods. 1 písm. a/ S.s.p., sa oboznámil so spisovým materiálom\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Asan/18/2020, súčasť ktorého tvoril súdny\nspis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/46/2017 s pripojeným administratívnym spisom žalovanej\n\n- Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky, a na svojom neverejnom zasadnutí\ndospel dňa 29. septembra 2022 k záveru, v ktorom sa stotožnil s názorom predkladajúceho senátu 5S\nk nastolenej právnej otázke prezentovanej v uznesení o postúpení veci.\n14. Veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky predovšetkým upriamuje pozornosť\nna to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu\nv zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o\nfyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd\nv správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom\n(§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a\nslobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP).\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\n15. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho\nprávneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť\npráva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s\nprávomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako\nurčuje právny poriadok.\n16. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, nález z 22. septembra 1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I. ÚS 44/1999, nález z 13. októbra 1999, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR\n1999, s. 382, I. ÚS 54/02, nález z 13. novembra 2002, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSR 2002 - II. polrok, s. 750). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1\nods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právnom štáte sa spája požiadavka všeobecnosti,\nplatnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu právnych noriem; medzi ústavné\nprincípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti štátnych orgánov, ako aj zásada\nprimeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL.ÚS 1/04).\nPodľa § 442 ods. 1 S.s.p. kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na\nkonaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok\nustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“).\nPodľa § 449 ods. 1 S.s.p. sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti\nzastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa\nmusia byť spísané advokátom.\nPodľa § 449 ods. 2 S.s.p. povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nPodľa § 459 písm. d) S.s.p. kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak\nneboli splnené podmienky podľa § 449.\n17. Kasačný súd pripomína, že pre potreby výkladu ustanovenia § 449 ods. 2 písm. a) S. s. p. sa za\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa - v spojení s § 489 S. s. p. a § 53 ods. 1 a ods.\n\n2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov - považuje\nvysokoškolské vzdelanie magisterského stupňa v študijnom odbore „právo“.\n18. Účelom ustanovenia § 449 S. s. p., ktoré upravuje otázku právneho zastúpenia kasačného\nsťažovateľa, je predovšetkým zabezpečiť kvalifikované podanie kasačnej sťažnosti a kvalifikované\nzastupovanie sťažovateľa v kasačnom konaní, a zároveň určiť prípady, kedy sa povinné právne\nzastúpenie nebude vyžadovať. Uvedená „kvalifikovanosť“ ako súčasť právnej služby môže byť v\nzmysle tohto ustanovenia garantovaná buď prostredníctvom zastúpenia sťažovateľa advokátom, alebo\nprostredníctvom sťažovateľovho člena alebo zamestnanca s požadovaným právnickým vzdelaním.\nPri postupe podľa § 449 ods. 1 S. s. p. (zastúpení sťažovateľa advokátom) ako aj pri postupe\npodľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP (konaní člena alebo zamestnanca sťažovateľa s požadovaným\nprávnickým vzdelaním) je za použitia naznačeného teleologického výkladu na mieste vyžadovať jednak\nkvalifikované spísanie kasačnej sťažnosti (advokátom alebo členom, resp. zamestnancom sťažovateľa),\nako i kvalifikované zastupovanie sťažovateľa v kasačnom konaní (advokátom alebo členom, resp.\nzamestnancom sťažovateľa). V tomto kontexte možno preto napriek rozdeleniu ustanovenia § 449 S.\ns. p. na odseky 1 a 2, vidieť deliacu čiaru vo vzťahu k požiadavke na kvalifikované podanie kasačnej\nsťažnosti medzi § 449 ods. 1 a ods. 2 písm. a) na jednej strane a § 449 ods. 2 písm. b) a c) na strane\ndruhej.\n19. To znamená, že uvádzaciu vetu § 449 ods. 2 znejúcu „Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak“\nnemožno vo vzťahu k písm. a) gramaticky vykladať spôsobom, že kasačná sťažnosť nemusí byť\nkvalifikovane spísaná, resp. sťažovateľ nemusí byť v kasačnom konaní kvalifikovane zastúpený členom\nalebo zamestnancom s požadovaným právnickým vzdelaním. V opačnom prípade by totiž prítomnosť\ntakéhoto zastupujúceho člena alebo zamestnanca u sťažovateľa nemala na účel kasačného konania\nprávny význam a negovala by vyššie uvedenú požiadavku kvalifikovaného obsahu kasačnej sťažnosti a\nkvalifikovaného zastupovania kasačného sťažovateľa. Absenciu takejto kvalifikovanosti je totiž potrebné\nstiahnuť len na prípady uvedené v § 449 ods. 2 písm. c) a d) S. s. p., t. j. na správne žaloby v sociálnych\nveciach a vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, a (správne) žaloby, v ktorých je\nžalovaným Centrum právnej pomoci.\n20. Posudzovaný prípad sa týka interpretácie ustanovenia § 449 ods. 2 písm. a) S. s. p. v súvislosti\ns preukazovaním právneho zastúpenia sťažovateľa pri spísaní a podaní kasačnej sťažnosti. Veľký\nsenát po preskúmaní veci v rozsahu vymedzenom predkladajúcim senátom zastal názor, že výklad\npredmetného ustanovenia, ktorý viedol senáty kasačného súdu v skôr vydaných rozhodnutiach (sp.\nzn. 10Asan/11/2019 zo dňa 25. augusta 2020 a sp. zn. 5Asan/7/2019 zo dňa 25. januára 2021)\nk odmietnutiu kasačnej sťažnosti sťažovateľa ako neprípustnej, je nielen zbytočne formalistický, ale\ni odporujúci spomenutému účelu zákona, ktorým je zabezpečenie účinného prístupu oprávnených\nsubjektov ku kasačnému súdu prostredníctvom kvalifikovaného zastúpenia sťažovateľa v kasačnom\nkonaní. V okolnostiach prípadu totiž nebolo rozumne spochybnené, že v mene sťažovateľa konal\nzamestnanec s požadovaným právnickým vzdelaním, ktorý bol sťažovateľom písomne poverený na\npodanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie v kasačnom konaní.\n21. Senáty kasačného súdu v skôr vydaných odlišných rozhodnutiach opreli svoj skutkový záver\no nesplnení podmienky povinného právneho zastúpenia sťažovateľa aj o skutočnosť, že kasačná\nsťažnosť nebola podpísaná zamestnancom sťažovateľa s požadovaným právnickým vzdelaním (ale\njeho štatutárnym orgánom). K tomu veľký senát podotýka, že požiadavka na podpísanie kasačnej\nsťažnosti povereným zamestnancom alebo členom sťažovateľa s právnickým vzdelaním nevyplýva z §\n449 S.s.p. a preto jej splnením nemožno podmieňovať prístup sťažovateľa ku kasačnému súdu. Samotné\npodpísanie kasačnej sťažnosti štatutárnym orgánom sťažovateľa, resp. osobou oprávnenou konať v\njeho mene, je z hľadiska požiadaviek na kvalifikovanosť zastúpenia sťažovateľa pri podaní kasačnej\nsťažnosti v súlade so zákonom.\n22. Vzhľadom na uvedené veľký senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v zmysle §\n466 ods. 5 písm. b/ S.s.p. dal na otázku položenú predkladajúcim senátom odpoveď (v znení uvedenom\nvo výroku tohto rozhodnutia) v tom zmysle, že ak kasačná sťažnosť obsahuje údaj o konkrétnom\nzamestnancovi alebo členovi sťažovateľa (napr. meno a priezvisko v kolónke „vybavuje/linka“), ktorý\nmá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a tento zamestnanec alebo člen bol osobou\noprávnenou konať za sťažovateľa písomne poverený na podanie kasačnej sťažnosti a zastupovanie\n\nsťažovateľa v kasačnom konaní, má sa za to, že sťažovateľ splnil podmienku povinného právneho\nzastúpenia podľa § 449 ods. 2 písm. a) S.s.p. Veľký senát súčasne podľa § 466 ods. 5 písm. b/ S.s.p.\npostúpil vec senátu 5S na ďalšie konanie vo veci a rozhodnutie v jej merite.\n23. Toto rozhodnutie prijal veľký senát pomerom hlasov 7 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}