{"guid": "de1552c1-10f9-406a-a18d-002fbeb64dbb:072dbd5b-82aa-4293-ab17-773fa910b48a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.3", "spisova_znacka": "31D/7/2022", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/7/2022 z 22. 11. 2022", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 22. novembra 2022, sp. zn. 31D/7/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.3", "identifikacne_cislo": "9622200045", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2022-11-22", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-30.odsek-1", "nazov": "§ 30 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-30.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-30.odsek-2.pismeno-g", "nazov": "§ 30 ods. 2 písm. g) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-30.odsek-2.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-117.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 117 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-117.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-117"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/385#paragraf-30", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-117"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/072dbd5b-82aa-4293-ab17-773fa910b48a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n31D/7/2022\n9622200045\n22. 11. 2022\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.3\n\nRozhodnutie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky\nsenátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej, sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca),\nMgr. Michala Novotného a prísediacich sudkýň Mgr. Mariany Leontiev, Mgr. Evy Kováčechovej, v\ndisciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému: O.. W. O., Z. P. Z. R., W. D.: XX. M. XXXX, N.: Š. X,\nXXX XX W. D., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), f), i), ods. 3\npísm. d) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv účinnom znení, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom\nporiadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(disciplinárny súdny poriadok) disciplinárne obvineného O.. W. O., Z. P. Z.Ú. R., W. D.: XX. M. XXXX,\nN.: Š. X, XXX XX W. D.,\nuznáva vinným, že\n1) dňa 1. marca 2021 v pojednávacej miestnosti č. 18 na Okresnom súde vo R. v čase o 10:00 h, po\ntom, čo vyvolal vec sp. zn. 6Ps/4/2020 a prokurátorka v postavení účastníčky konania ho upozornila,\nže nemá prekryté horné dýchacie cesty rúškom, uviedol, že si rúško nezabudol nasadiť, že je zdravý,\nrúško nepotrebuje a žiadny zákon mu takúto povinnosť neukladá, že rúško nenosí ani vo verejnom\npriestranstve a že i naďalej bude pojednávať bez neho, hoci mu povinnosť používať preventívnu\nochrannú pomôcku za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest ukladala v danom čase\núčinný § 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad verejného\nzdravotníctva“) č. 11/2020 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane,\npodpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len\nzákon o ochrane verejného zdravia), pričom v dôsledku jeho konania prokurátorka opustila pojednávaciu\nmiestnosť s odôvodnením, že za takéhoto stavu ona v jednej miestnosti s osobou, ktorá nemá prekryté\ndýchacie cesty nezotrvá a z miestnosti odišla s tým, že požiadala pojednávanie odročiť,\n2) dňa 15. marca 2021 v interiéri budovy Okresného súdu R. v dopoludňajších hodinách, najmä v\npojednávacej miestnosti č. 18, v čase o 10.46 h po tom, čo vyvolal vec sp.zn. 6C/1/2021 a strany konania\nvstúpili do pojednávacej miestnosti, nemal prekryté dýchacie cesty žiadnym ochranným prostriedkom,\nhoci mu povinnosť používať preventívnu ochrannú pomôcku za účelom riadneho prekrytia horných\ndýchacích ciest ukladala v danom čase účinný § 1 ods. 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č.\n111/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia,\n3) dňa 18. marca 2021 napriek tomu, že sa na súde nachádzal už v čase o 8.15 h, keď predtým do\npriestorov budovy súdu vošiel s prekrytými dýchacími cestami respirátorom, zastupujúcemu sudcovi\nvnútornou telefonickou linkou oznámil, že mu navrhovateľkou nie je bez použitia respirátora umožnené\nvykonať pojednávania stanované ním na tento deň, hoci mu povinnosť používať preventívnu ochrannú\npomôcku za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest ukladala v danom čase účinný § 1 ods.\n2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 111/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o\nochrane verejného zdravia, a zastupujúcemu sudcovi oznámil, že zrejme tieto pojednávania bude musieť\nvykonať on, pričom tieto pojednávania boli zastupujúcim sudcom na základe pokynu navrhovateľky\nnásledne odročené, hoci sa po túto dobu disciplinárne obvinený nachádzal vo svojej kancelárii v budove\nokresného súdu,\n\n4) dňa 12. apríla 2021, potom čo bol navrhovateľkou o 8.35 h. upozornený na jeho pohyb po budove\nsúdu bez prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom a zároveň na otázku navrhovateľky uviedol,\nže v tento deň vykoná pojednávania, respirátor si na dýchacie cesty nenasadí a to ani v pojednávacej\nmiestnosti, pretože „absolútne nemá zákonnú povinnosť nosiť rúško ani respirátor“, hoci mu povinnosť\nprekrytia horných dýchacích ciest použitím respirátora ukladal v danom čase účinný § 2 vyhlášky Úradu\nverejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného\nzdravia, v doobedňajších hodinách v interiéri budovy súdu najmä v pojednávacej miestnosti č. 18 v čase\no 9.04 h po tom, čo vyvolal vec sp. zn. 6Csp/38/2019 a strany konania vstúpili do priestorov pojednávacej\nmiestnosti, disciplinárne obvinený vykonával pojednávanie a nemal prekryté dýchacie cesty žiadnym\nochranným prostriedkom,\n5) dňa 13. apríla 2021 v dopoludňajších hodinách o 7.55 h pri vstupe do budovy súdu si až na\nvyzvanie člena justičnej stráže prekryl horné dýchacie cesty respirátorom, ďalej sa premiestnil do svojej\nkancelárie, keď bezprostredne po tom, čo prešiel zónou justičnej stráže si tento respirátor z dýchacích\nciest sňal, hoci mu povinnosť prekrytia horných dýchacích ciest použitím respirátora ukladal v danom\nčase účinný § 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1\npísm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, pričom následne navrhovateľke na je výzvu odmietol\npredložiť k nahliadnutiu potvrdenia o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na\nochorenie COVID-19 nie starší ako 7 dní, a odmietol predložiť aj doklad, že sa na neho nevzťahuje zákaz\nvstupu podľa § 2 ods. 5 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 132/2021, hoci mu takáto povinnosť\nvyplývala z § 2 ods. 2 účinnej vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v., a následne\nnapriek výzve navrhovateľky odmietol disciplinárne obvinený opustiť budovu súdu a navrhovateľke\nuviedol: „odíď z mojej kancelárie, tu nemáš čo robiť, ja som sudca, diktujem rozhodnutie, schádza mi\nlehota a ty ma rušíš“, a potom čo navrhovateľka privolala príslušníkov Policajného zboru disciplinárne\nobvinený zareagoval slovami: „to chcem vidieť, čo páni policajti urobia“,\n6) dňa 14. apríla 2021 v čase o 8.00 h sa do budovy súdu dostavil bez prekrytia horných dýchacích\nciest respirátorom, ktorý i napriek výzve navrhovateľky si odmietol nasadiť, hoci mu povinnosť prekrytia\nhorných dýchacích ciest použitím respirátora ukladal v danom čase účinný § 2 vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva č. 133/2021 V. v. v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia,\na zároveň na vyžiadanie navrhovateľky odmietol predložiť k nahliadnutiu potvrdenia o negatívnom\nvýsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starší ako 7 dní, a odmietol\npredložiť aj doklad, že sa na neho nevzťahuje zákaz vstupu podľa § 2 ods. 5 vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva č. 132/2021, hoci mu takáto povinnosť vyplývala z § 2 ods. 2 účinnej vyhlášky Úradu\nverejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v., pričom následne bol navrhovateľkou zakázaný disciplinárne\nobvinenému vstup na pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa,\nteda\nsvojím konaním uvedeným v bodoch 1 až 6 úmyselne porušil svoju povinnosť sudcu\n· pri výkone funkcie sudcu sa zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu\na ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov vyplývajúcu z § 30 ods. 1\nzákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom\nznení (ďalej len „zákon o sudcoch“),\n· pri výkone funkcie sudcu dodržiavať podľa § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch ust. čl. III bod 1\nzásad sudcovskej etiky,\na konaním v bodoch 1 a 3 úmyselne porušil aj povinnosť sudcu\n· plniť svoje povinnosti svedomito vyplývajúcu z § 30 ods. 4 zákona o sudcoch,\n· konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom neznemožňoval výkon súdnictva vyplývajúcu z § 30 ods. 8\nzákona o sudcoch,\na s ohľadom na mieru zavinenia, spôsob konania a opakovanie je škodlivosť jeho konania zvýšená,\nčím sa dopustil\npokračovacieho závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2\npísm. b), zákona o sudcoch.\nZa to sa disciplinárne obvinenému\nukladá\npodľa § 117 ods. 3 písm. b) a ods. 6 zákona o sudcoch disciplinárne opatrenie, a to zníženie funkčného\nplatu o 60 % na obdobie jedného roka.\nodôvodnenie:\n\nI. Disciplinárny návrh, vyjadrenie disciplinárne obvineného, ústne pojednávanie\n1. Predsedníčka Okresného súdu R. (ďalej len „navrhovateľka“) podala návrh na začatie disciplinárneho\nkonania zo dňa 21. apríla 2021 voči disciplinárne obvinenému. V podanom návrhu mu kládla za vinu, že\n1/ dňa 01. marca 2021 v pojednávacej miestnosti č. 18 na Okresnom súde vo R., M.. G. XX, v čase o\n10:00 h, po tom, čo disciplinárne obvinený vyvolal vec sp.zn. 6Ps/4/2020 a strany konania vstúpili do\npojednávacej miestnosti, pričom jednou zo strán bola aj prokurátorka Okresnej prokuratúry R. M.. H.\nN., ktorá sudcu upozornila na skutočnosť, že nemá prekryté horné dýchacie cesty rúškom, na čo jej\nsudca uviedol, že si rúško nezabudol nasadiť, že je zdravý, rúško nepotrebuje a žiadny zákon mu takúto\npovinnosť neukladá, že rúško nenosí ani vo verejnom priestranstve a že i naďalej bude pojednávať bez\nneho, pričom po krátkej slovnej výmene medzi sudcom a prokurátorkou, keď sudca i napriek opakovanej\nžiadosti prokurátorky rúško nepoužil, prokurátorka opustila pojednávaciu miestnosť s odôvodnením, že\nza takéhoto stavu ona v jednej miestnosti s osobou, ktorá nemá prekryté dýchacie cesty nezotrvá a z\nmiestnosti odišla s tým, že požiadala pojednávanie odročiť a doručiť jej zápisnicu z pojednávania,\n2/ dňa 15. marca 2021 v interiéri budovy Okresného súdu R. v dopoludňajších hodinách, najmä v\npojednávacej miestnosti č. 18, v čase o 10.46 h po tom, čo disciplinárne obvinený vyvolal vec sp. zn.\n6C/1/2021 a strany konania, navrhovateľka i odporca vstúpili do pojednávacej miestnosti, pričom spolu\ns nimi do vnútra z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia vstúpila aj navrhovateľka a\npodpredsedníčka súdu M.. M. G. a dvaja členovia justičnej stráže M. H. V. O. N., keď konajúci sudca,\ndisciplinárne obvinený, nemal prekryté dýchacie cesty žiadnym ochranným prostriedkom, z dôvodu\nktorého navrhovateľka disciplinárne obvineného vyzvala, aby si dýchacie cesty prekryl respirátorom, čo\ndisciplinárne obvinený odmietol, pričom následne z dôvodu zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia\nnavrhovateľka disciplinárne obvineného vyzvala, aby opustil budovu súdu, čo rovnako odmietol, preto\nnavrhovateľkou bola privolaná polícia za účelom dokumentovania prípadného spáchania priestupku,\nktorá v zložení dvoch príslušníkov polície (ČOZ: 11970, 312752) sa dostavila do budovy súdu vyzývajúc\ndisciplinárne obvineného na prekrytie dýchacích ciest, čo disciplinárne obvinený urobiť opäť odmietol, z\ndôvodu ktorého na vyzvanie príslušníkov polície a po zadokumentovaní uvedenej situácie, disciplinárne\nobvinený spolu s príslušníkmi polície opustili budovu okresného súdu,\npričom zo strany navrhovateľky dňa 15. marca 2021 v čase o 10.05 h bol disciplinárne obvinený\noboznámený s tým, že v tento deň vykoná kontrolu zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia v\nbudove zamestnávateľa v súvislosti s ohrozením života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom\npandémie (v zmysle § 42 ods. 1 písm. d) zák. č. 757/2004 Z. z., § 8d písm. b) bod 2 zák. č. 330/1996 Z.\nz. opatrenia predsedníčky súdu č. 90/2021, Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 111/2021),\n3/ dňa 18. marca 2021 napriek tomu, že disciplinárne obvinený sa na pracovisku nachádzal už v čase\no 08.15 h, keď predtým do priestorov budovy súdu a po zmeraní teploty justičnou strážou vošiel s\nprekrytými dýchacími cestami respirátorom a následne v zmysle platného Rozvrhu práce Okresného\nsúdu R. na rok 2021 zastupujúcemu sudcovi M.. A. N. vnútornou telefonickou linkou oznámil, že mu\nnavrhovateľkou nie je bez použitia respirátora umožnené vykonať pojednávania, stanované ním na\ntento deň 18. marca 2021, z dôvodu ktorého zrejme tieto pojednávania bude musieť vykonať on ako\nzastupujúci sudca a keď následne o 08.15 h boli zastupujúcemu sudcovi asistentkou senátu 6C V.\nG. predložené spisy podľa zoznamu pojednávaní dňa 18. marca 2021 (3 pojednávania a to vec sp.\nzn. 6P/5/2021, sp. zn. 5Ps/25/2019 a sp. zn. 6P/41/2020) s uvedením, že tieto spisy zastupujúcemu\nsudcovi posiela zákonný sudca disciplinárne obvinený, ktorú skutočnosť zastupujúci sudca M.. A. N.\nosobne oznámil predsedníčke a podpredsedníčke súdu, disciplinárne obvinený sa za účelom vykonania\ntýchto pojednávaní do pojednávacej miestnosti nedostavil a tieto pojednávania na základe pokynu\npredsedníčky súdu boli následne odročené zastupujúcim sudcom M.. A. N., pričom po túto dobu zákonný\nsudca disciplinárne obvinený sa nachádzal vo svojej kancelárii v budove okresného súdu,\n4/ dňa 12. apríla 2021 v doobedňajších hodinách v interiéri budovy Okresného súdu R., najmä v\npojednávacej miestnosti č. 18 v čase o 09.04 h po tom, čo disciplinárne obvinený vyvolal vec sp. zn.\n6Csp/38/2019 a strany konania - právny zástupca žalobcu a žalovaná vstúpili do priestorov pojednávacej\nmiestnosti, navrhovateľka z dôvodu kontroly zabezpečenia bezpečnosti a ochrany zdravia v súvislosti s\nohrozením života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie (v zmysle § 42 ods. 1 písm.\nd) zák. č. 757/2004 Z. z., § 8d písm. b) bod 2 zák. č. 330/1996 Z. z., opatrenia navrhovateľky č. 90/2021,\nVyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č. 133/2021), nahliadla do tejto pojednávacej miestnosti č. 18\na zistila, že disciplinárne obvinený vykonával pojednávanie, protokoloval do diktafónu a nemal prekryté\ndýchacie cesty žiadnym ochranným prostriedkom, t. j. ani respirátorom,\npričom zo strany navrhovateľky za prítomnosti podpredsedníčky súdu M.. M. G. dňa 12. apríla\n2021 v čase o 08.35 h., teda ešte pred pojednávaním, bol disciplinárne obvinený po tom, čo na\npožiadanie navrhovateľky vstúpil do jej kancelárie a to bez prekrytia horných dýchacích ciest, na jej\n\nvyzvanie si odmietol dýchacie cesty prekryť, upozornený na jeho pohyb po budove súdu bez prekrytia\nhorných dýchacích ciest respirátorom a zároveň na otázku predsedníčky uviedol, že v tento deň\nvykoná pojednávania, respirátor si na dýchacie cesty nenasadí a to ani v pojednávacej miestnosti,\npretože „absolútne nemá zákonnú povinnosť nosiť rúško ani respirátor“ a ďalej bol navrhovateľkou\ndôrazne vyzvaný na rešpektovanie všetkých povinností uložených mu príslušnými právnymi predpismi\na opatreniami navrhovateľky v súvislosti so zabezpečením bezpečnosti a ochrany zdravia a v súvislosti\ns ohrozením života a zdravia osôb v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie,\n5/ dňa 13. apríla 2021 v dopoludňajších hodinách o 07.55 h, vstúpil do budovy Okresného súdu R.\ndisciplinárne obvinený, ktorý až na vyzvanie členky justičnej stráže I. F. si prekryl horné dýchacie\ncesty respirátorom, ďalej sa premiestnil do svojej kancelárie, keď bezprostredne po tom, čo prešiel\nzónou justičnej stráže si tento respirátor z dýchacích ciest sňal, pričom následne navrhovateľka a\npodpredsedníčka súdu vošli do jeho kancelárie s výzvou na predloženie k nahliadnutiu potvrdenia o\nnegatívnom výsledku RT-PCR testu alebo antigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako\n7 dní, čo disciplinárne obvinený odmietol a ďalej odmietol predložiť k nahliadnutiu aj doklad za účelom\noverenia, že sa na neho nevzťahuje zákaz vstupu podľa § 2 ods. 5 Vyhlášky č. 132 Úradu verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k\nrežimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, ktorý doklad by preukazoval\nniektorú zo skutočností podľa § 2 ods. 5 písm. a) až j) citovanej vyhlášky, z dôvodu ktorého navrhovateľka\nsudcu vyzvala, aby opustil budovu súdu, čo disciplinárne obvinený odmietol a arogantným spôsobom\nnavrhovateľke uviedol: „odíď z mojej kancelárie, tu nemáš čo robiť, ja som sudca, diktujem rozhodnutie,\nschádza mi lehota a ty ma rušíš“. Následne navrhovateľka postupovala v zmysle platných predpisov a\nna zdokumentovanie prípadného priestupku privolala príslušníkov polície, na čo disciplinárne obvinený\nzareagoval slovami: „to chcem vidieť, čo páni policajti urobia“,\n6/ dňa 14. apríla 2021 v čase o 08.00 h sa do budovy Okresného súdu R. dostavil disciplinárne obvinený\nbez prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom, ktorý i napriek výzve navrhovateľky si odmietol\nnasadiť a ktorý na vyžiadanie zamestnávateľa - navrhovateľky odmietol predložiť doklad, ktorý by\npreukazoval potvrdenie o negatívnom výsledku RT-PCR testu alebo potvrdenie o negatívnom výsledku\nantigénového testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní a zároveň odmietol predložiť aj doklad\nza účelom overenia, že sa na zamestnanca nevzťahuje zákaz vstupu podľa § 2 ods. 5 Vyhlášky č.\n132 Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození\nverejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa, ktorý\ndoklad by preukazoval niektorú zo skutočností podľa § 2 ods. 5 písm. a) až j) citovanej vyhlášky, z dôvodu\nktorého mu bol zamestnávateľom - navrhovateľkou podľa § 2 ods. 9 citovanej vyhlášky zakázaný vstup\nna pracovisko alebo do iných priestorov zamestnávateľa.\n2. Podľa názoru navrhovateľky disciplinárne obvinený v bodoch 1/, 2/, 4/ až 6/ úmyselne porušil\npovinnosti vyplývajúce sudcovi z § 30 ods. 1, ods. 2 písm. f), g) (čl. III bod 1 Zásad sudcovskej etiky),\nods. 8, ods. 11 zákona o sudcoch. V bode 3/ mal disciplinárne obvinený úmyselne porušiť povinnosti\nvyplývajúce z § 30 ods. 2 písm. f), ods. 4, ods. 5, ods. 6, ods. 8 zákona o sudcoch.\n3. Navrhovateľka uviedla, že disciplinárne obvinený svojím konaním uvedeným pod bodom 1/ porušil aj\n§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, § 1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva č.\n11/2020 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných\ndýchacích ciest v znení účinnom od 29. októbra 2020 (ďalej len „vyhláška č. 11/2020 V. v.“), čl. 1 bod 7, čl.\n3 bod 12 opatrenia navrhovateľky č. Spr 40/2021. Konaním uvedeným pod bodom 2/ mal tiež porušiť § 51\nods. 1 písm. a zákona o ochrane verejného zdravia, § 1 ods. 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky č. 111/2021 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k\npovinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej len „vyhláška č. 111/2021 V.v.“), čl. 1 body 1, 7, 14, čl.\n3 bod 12 opatrenia navrhovateľky č. Spr 90/2021. Konaním uvedeným pod bodom 4/ mal porušiť aj § 51\nods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, § 1 ods. 2 vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky č. 133/2021 V. v., ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k\npovinnosti prekrytia horných dýchacích ciest (ďalej len „vyhláška č. 133/2021 V. v.“), čl. 1 body 1, 7,\n14, čl. 3 bod 12 opatrenia navrhovateľky č. Spr 90/2021. Konaním uvedeným pod bodmi 5/ a 6/ mal\nporušiť aj § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia, § 1 ods. 2 vyhlášky č. 133/2021 V.\nv., čl. 1 body 1, 7, 14, čl. 3 bod 12 opatrenia navrhovateľky č. Spr 90/2021, uznesenie vlády Slovenskej\nrepubliky č. 160/2021 o porušení zákazu vychádzania vyplývajúceho z núdzového stavu v Slovenskej\nrepublike, § 2 ods. 2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky č. 132/2021, ktorou\nsa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a\npriestorov zamestnávateľa (ďalej len „vyhláška č. 132/2021 V. v.“).\n\n4. Konaním uvedeným v bodoch 1/ - 6/ sa mal podľa názoru navrhovateľky disciplinárne obvinený\ndopustiť disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), f), i), ods. 3 písm. d)\nzákona o sudcoch. Navrhovateľka navrhla uložiť disciplinárne obvinenému disciplinárne opatrenie podľa\n§ 117 ods. 5 zákona o sudcoch, a to odvolanie z funkcie sudcu.\n5. Disciplinárne obvinený vo vyjadrení k disciplinárnemu návrhu uviedol, že sa vyššie popísaným\nkonaním nedopustil disciplinárneho previnenia. Navrhol, aby bol spod obvinený uvedených v návrhu\noslobodený.\n6. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo v dňoch 13. septembra 2022 a\n22. novembra 2022. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo za prítomnosti navrhovateľky, disciplinárne\nobvineného a obhajcu disciplinárne obvineného. Na ústnom pojednávaní sa nezúčastnili predseda\nSúdnej rady Slovenskej republiky a minister spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorí boli o ústnom\npojednávaní upovedomení podľa § 28 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.\no disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) (ďalej len „DSP“). Svoju neúčasť neospravedlnili.\nDisciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárny senát“)\nprejednal vec v ich neprítomnosti.\n7. Na pojednávaní disciplinárne obvinený navrhol, aby disciplinárny senát zastavil disciplinárne\nkonanie z dôvodu uplynutia lehôt na rozhodnutie vo veci ešte pred nadobudnutím účinnosti DSP. Tiež\ntvrdil, že disciplinárny senát nie je nezávislý z dôvodu, že o výbere sudcov a prísediacich sudcov\nrozhodovala Súdna rada Slovenskej republiky (ďalej len „Súdna rada“), ktorej časť členov je politicky\nnominovaná a môže byť kedykoľvek odvolaná. Zároveň zastal názor, že konanie malo byť zastavené\na vec postúpená regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Pokiaľ by disciplinárny senát nezastavil\nkonanie, disciplinárne obvinený navrhol, aby bol spod disciplinárneho návrhu oslobodený. Disciplinárne\nobvinený zaujal stanovisko, podľa ktorého vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva nie sú platnou\nsúčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky, najmä pre ich rozpor s čl. 13 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava“), a teda ich nerešpektovaním sa nedopustil protiprávneho\nkonania, teda ani disciplinárneho previnenia.\n\nII. Vykonané dokazovanie a zistený skutkový stav\n8. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom disciplinárne obvineného a listinnými\ndôkazmi: listiny z disciplinárneho spisu (pôvodný spis) č. 31D/18/2021 - č. l. 15 - 83, listiny z\ndisciplinárneho spisu - č. l. 26-29, 35, listiny z osobného spisu - č. l. 52, 80, 93, 104, 127, listiny zo\nsúdneho spisu Okresného súdu R. sp. zn. 6Ps/4/2020 - č. l. 79-80, listiny zo súdneho spisu Okresného\nsúdu R. sp. zn. 6C/1/2021 - č. l. 33-34, listiny zo súdneho spisu Okresného súdu R. sp. zn. 6P/5/2021\n- č.l. 32-34, listiny zo súdneho spisu Okresného súdu R. sp. zn. 5Ps/25/2019 - č.l. 121-123, listiny zo\nsúdneho spisu Okresného súdu R. sp. zn. 6P/41/2020 - č.l. 60-63, listiny zo súdneho spisu Okresného\nsúdu R. sp. zn. 6Csp/38/2019 - č.l. 203-204, § 1 vyhlášky č. 11/2020 V. v., § 1 ods. 2 vyhlášky č. 111/2021\nV. v., § 2 ods. 2 vyhlášky č. 133/2021 V. v., § 2 ods. 2 vyhlášky č. 132/2021 V. v., čl. 1 bod 7, čl. 3 bod\n12 opatrenia navrhovateľky č. 40/2021.\n9. Disciplinárne obvinený vo výsluchu uviedol:\nK svojim osobným pomerom uvádzam, že som bol justičným čakateľom od 1. augusta 1986, následne od\n1. januára 1988 sudcom Okresného súdu R., 10 rokov som vykonával funkciu podpredsedu súdu, určitý\nčas som zastupoval aj predsedu. Mám jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, manželka\npracuje v zdravotníctve, okrem príjmu z funkcie sudcu iný príjem nemám, ten t. č. pozostáva zo 40%\nplatu sudcu, čo je takisto predmetom sporu. Doteraz som nebol disciplinárne riešený. Kvôli zníženiu\npríjmu som musel zrušiť poistku na krytie nákladov na úvery. Domnievam sa, že účelom tohto konania\nje odpovedať na spoločenskú objednávku vytiahnuť jedného sudcu, aby všetci videli, čo sa stane\ntomu, kto sa riadi striktne zákonom a ústavou. Nedopustil som sa vytýkaného previnenia a vôbec\nprevinenia nezlučiteľného s funkciou sudcu, žiadam oslobodenie, ak v zmysle návrhu môjho obhajcu\nnebude konanie zastavené. Cit. § 116 ods. 3 zákona o sudcoch, skutkové podstaty pod písm. a), b),\nc), e) a f) sú vo vzťahu ku mne irelevantné, môže sa ma týkať len písm. d), to však odkazuje na §\n\n116 ods. 2 písm. a), c), ktoré sú irelevantné, a písm. e), na ktoré sa odvoláva disciplinárny návrh.\nPojem sudcovská spôsobilosť je nejasný pojem, hľadal som aj v judikatúre. Alebo podľa mojej predstavy,\ntu ide o nedostatok fyzických schopností (neschopnosť sedieť, artikulovať, problémy so zrakom). Na\nsamotné obsahové naplnenie tohto pojmu môžu byť rôzne názory a bolo by potrebné to do budúcnosti\nupraviť. Zastávam názor, že predpoklady sudcovskej spôsobilosti spĺňam. K samotnému právnemu\nproblému povinnosti si prekryť dýchacie cesty odkazujem na čl. 13 ods. 2 ústavy, podľa ktorého možno\nmedze základných práv upraviť iba zákonom, nie na základe zákona (napr. vyhláškou alebo opatrením\npredsedníčky). K tomu odkazujem aj na čl. 16 ods. 1 Ústavy zaručujúci nedotknuteľnosť osoby a\nčl. 15 zaručujúci právo na život. Opakovane som hovoril predsedníčke, že s rúškom mám závrate,\nzdravotné problémy, nenosil som ho ani na verejnosti. Nemal som s tým problém ani v lekárni ani v\nobchode. Rešpektovala to aj moja lekárka. Covid som prekonal spolu s manželkou v decembri 2020,\nliečil som sa podľa rád O.. N.. Potom sme si dali urobiť testy na protilátky, ktoré som mal. Na to v\njanuári 2021 začali tu vytýkané problémy. V prípade skutku 1. odo mňa prokurátorka chcela, aby som\nna pojednávaní mal rúško, ja som jej povedal, že pojednávanie vediem ja a pokiaľ nechce zotrvávať\nv pojednávacej miestnosti môže odísť. Jej odchod bol nedôstojný, spojený s búchaním s dvermi.\nPredsedníčke som následne dal právnu analýzu, prečo nemám povinnosť rúška nosiť, navyše som bol\npo prekonaní. Následne začali jej kontroly v pojednávacie dni, prišla vždy až po prvej veci, niekedy\ns podpredsedníčkou, potom so zástupcom ZVJS a potom už aj s policajtami. Chovala sa arogantne,\núčastníkom vyhlasovala, že pojednávanie nebude, ja som ju upozorňoval, že nechcem vstupovať do\nkonfrontácie, ale ak to bude treba podám trestné oznámenie. Povedal som jej, že na jej riadiacom mieste\nby som dovolil zamestnancom rúško nenosiť, ak majú zdravotné problémy. Dňa 15. marca 2021 ma\ndala takmer vyviezť policajtami, preto som kontaktoval členku súdnej rady O.. G.. Poradila mi, aby\nsom napísal na Súdnu radu. Myslel som si, že predsedníčke povedia, že takto sa správať nemôže,\nSúdna rada však prijala uznesenie č. 74/2021, v ktorom to nepovažovala za problém. Dňa 22. marca\n2021 predsedníčka znova prišla na pojednávanie, upozornil som ju, že sa dopúšťa viacerých trestných\nčinov. Podal som trestné oznámenie na generálnu prokuratúru, ktoré predkladám. Dňa 14. apríla 2021\nsa situácia opakovala, znova som dal trestné oznámenie. Žiaľ politická situácia bola iná, aj názory\nna pandémiu, trestné oznámenie postúpili predsedovi krajského súdu na riešenie. Priznávam, že pri\nvstupoch do budovy som si dal asi na 5 sekúnd rúško, aby boli krytí príslušníci ZVJS, neskôr som chodil\ndo budovy cez budovu prokuratúry, s ktorou sme spojený. To predsedníčka vyriešila tak, že zamkla\nspojovací vchod. K tomu zdôrazňujem, že priebeh situácie zo dňa 14. apríla mám natočený, viem ho\ndokázať, za tým čo som povedal si stojím. Predsedníčka súdu ma nevpustila do budovy súdu, lebo\nsom nemal doklad o výsledku PCR testu. K tomu sú medzičasom rozhodnutia českého najvyššieho\nsprávneho súdu, že takáto povinnosť nie je riadne odôvodnená, navyše ako povinnosť to neukladal\nzákon. Zdôrazňujem, že som nikdy nenaliehal na účastníka, aby si dal dole rúško, povolil som ho dať si\ndole, ak to účastník chcel. Viacerí tak urobili, niektorí dokonca poďakovali. Ja som nechcel degradovať\nfunkciu predsedníčky súdu, zdôrazňoval som, že ak bude konať sama podľa ústavy a zákona, môžu\nju len odvolať z funkcie predsedníčky súdu, ale zachováva si česť. Po právnej stránke poukazujem\nna čl. 71 a 78 nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL ÚS 4/2021, kde sa jasne uvádza, že\nčl. 13 ods. 2 ústavy nedovoľuje splnomocniť zákonný predpis na úpravu medzí základných práv, a že\ntakýto postup je typický pre policajné štáty. Rovnako poukazujem na rozsudok Európskeho súdu pre\nľudské práva o tom, že musia existovať účinné prostriedky právnej ochrany. Ja sám som pociťoval\nskrivodlivosť, rôzne ataky na moju osobu, toto je predmetom aj sťažnosti podanej na ESĽP, neviem, že\nby bola odmietnutá. Disciplinárne previnenie som nespáchal a tak nemôžem byť nijako postihnutý. K\nargumentu predsedníčky, že realizovala svoju povinnosť zamestnávateľa, zdôrazňujem, že v zákonníku\npráce som nenašiel povinnosť zamestnávateľa chrániť iných zamestnancov pred bežnými chorobami\nexistujúcimi aj mimo pracoviska. Povinnosťou používať ochranné prostriedky pri práci sa vždy sleduje\núčel chrániť toho konkrétneho zamestnanca, ale nie chrániť iné osoby pred zamestnancom. Na záver\nzdôrazňujem, že na tomto miestne, na miesto mňa, mala stáť predsedníčka súdu, lebo ona porušovala\nústavu a zákon. Myslím, že príde čas, kedy nastúpi skutočný právny štát a zodpovedné osoby budú\npotrestané.\nPo výpovedi disciplinárne obvinený využil svoje právo neodpovedať na žiadne otázky z dôvodu, že celá\nvec sa týka právneho posúdenia skutku.\n10. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že skutok sa stal spôsobom, tak ako bol špecifikovaný v\ndisciplinárnom návrhu.\n\n11. Dňa 1. marca 2021 sa uskutočnilo na Okresnom súde R. pojednávanie pred samosudcom\ndisciplinárne obvineným vo veci sp. zn. 6Ps/4/2020 so začiatkom o 10:00 hod. Po otvorení pojednávania\npožiadala (vyzvala) zástupkyňa Okresnej prokuratúry R. disciplinárne obvineného, aby si nasadil rúško.\nDisciplinárne obvinený uviedol, že je zdravý, nemá na tvári rúško, pretože nie je tu ani žiadna zákonná\npovinnosť rúško u zdravého človeka nosiť. Zástupkyňa Okresnej prokuratúry R. následne uviedla, že\nnakoľko nemá disciplinárne obvinený rúško, odchádza z pojednávacej miestnosti a žiada doručiť opis\nzápisnice. Disciplinárne obvinený následne zástupkyni Okresnej prokuratúry R. oznámil, že má možnosť\nzotrvať na pojednávaní alebo opustiť pojednávaciu miestnosť, načo následne zástupkyňa Okresnej\nprokuratúry R. z miestnosti odišla.\n12. Dňa 15. marca 2021 sa uskutočnilo na Okresnom súde R. pojednávanie pred samosudcom,\ndisciplinárne obvineným, vo veci sp. zn. 6C/1/2021, so začiatkom o 11:05 hod. Po vyvolaní\na zaprotokolovaní prítomnosti účastníkov na pojednávaní, vošla do pojednávacej miestnosti\nnavrhovateľka s tým, že nariadila disciplinárne obvinenému, aby si dal respirátor. Disciplinárne obvinený\ns tým nesúhlasil. Následne navrhovateľka zabezpečila prítomnosť dvoch členov justičnej stráže s tým,\nže trvala na tom, aby disciplinárne obvinený opustil pojednávaciu miestnosť. Disciplinárne obvinený\nnavrhovateľke oznámil, že pojednávaciu miestnosť neopustí. Uviedol, že je to jeho priestor, kde\nrobí výkon sudcovskej funkcie. Účastníci konania následne udelili súhlas na prejednanie veci v\nich neprítomnosti. Disciplinárne obvinený vec prejednal a vo veci rozhodol. Navrhovateľka privolala\npríslušníkov Policajného zboru, ktorí s disciplinárne obvineným spísali úradný záznam z preverenia\npriestupku na úseku verejného zdravotníctva. Vec bola listom z toho istého dňa odstúpená Obvodným\noddelením Policajného zboru Okresného riaditeľstva Policajného zboru navrhovateľke z dôvodu, že\nútvary Policajného zboru nie sú oprávnené prejednať v priestupkovom konaní konanie disciplinárne\nobvineného, nakoľko je disciplinárne obvinený sudcom.\n13. Dňa 17. marca 2021 predložil disciplinárne obvinený potvrdenie od O.. O. A., všeobecnej lekárky\npre dospelých zo dňa 15. marca 2021, v ktorom sa uvádza: Vyššie menovaný v decembri 2020 prekonal\nchorobu COVID-19, čo má doložené aj vyšetrením protilátok, ktoré by jeho aj okolie mali chrániť pred\nďalšou chorobou, minimálne na obdobie 3 až 6 mesiacov, preto by nemusel nosiť respirátor FFP2 a\nnakoľko pri jeho nosení má bolesti hlavy, stavy úzkosti, stav nevoľnosti, sťažené dýchanie a pocit na\nodpadnutie. Potvrdenie sa vydáva na žiadosť menovaného. Na základe dopytu O.. O. A. navrhovateľkou\nz toho istého dňa bolo zistené, že O.. O. A. nevydala potvrdenie na podklade svojho odborného\nposúdenia, ale na základe skutočností uvedených disciplinárne obvineným. Tiež uviedla, že za vydaným\npotvrdením si stojí. Dňa 18. marca 2021 disciplinárne obvinený po príchode na Okresný súd R., na\nktorom sa nachádzal pred 8.15 hod a na ktorý vošiel s prekrytými dýchacími cestami respirátorom,\noznámil zastupujúcemu sudcovi M.. A. N. vnútornou linkou, že mu nie je umožnené navrhovateľkou\nvykonávať dnešné pojednávania bez respirátora, a teda bude musieť v predmetných veciach pojednávať\non ako zastupujúci sudca. Zastupujúci sudca priamo na pojednávaniach v nariadených veciach na\ntento deň disciplinárne obvineným sp. zn. 6P/5/2021, 5Ps/25/2019, 6P/41/2020 jednotlivé pojednávania\nodročil na neurčito. Zdôvodnil to tým, že sa o pojednávaniach dozvedel ráno a zákonný sudca nemôže\ndané veci pojednávať.\n14. Dňa 12. apríla 2021 sa disciplinárne obvinený dostavil do budovy Okresného súdu R. približne o 8:00\nhod s prekrytím horných dýchacích ciest respirátorom. Na základe žiadosti navrhovateľky sa dostavil o\n8:35 hod. do jej kancelárie bez prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom. Na dotaz navrhovateľky,\nči bude pojednávať vec vytýčenú na daný deň na 9:00 hod uviedol, že si respirátor nezaloží, a to ani\nv pojednávacej miestnosti, nakoľko nemá takúto zákonnú povinnosť. V čase od 9:00 hod do 9:08 hod\ndisciplinárne obvinený pojednával vo veci sp. zn. 6Csp/38/2019, pričom nemal na tomto pojednávaní\nprekrytie horných dýchacích ciest.\n15. Dňa 13. apríla 2021 o 7:55 hod vstúpil disciplinárne obvinený do budovy Okresného súdu R. bez\nprekrytia horných dýchacích ciest, pričom po vyzvaní členky justičnej stráže si nasadil respirátor. Po\nprechode zónou justičnej stráže si disciplinárne obvinený respirátor sňal. Navrhovateľka vošla spolu\ns podpredsedníčkou Okresného súdu R. do kancelárie disciplinárne obvineného s výzvou, aby jej\npredložil doklad, ktorý by preukazoval, že sa na disciplinárne obvineného vzťahuje niektorá z výnimiek\nna vstup na pracovisko a do iných priestorov zamestnávateľa podľa § 2 ods. 5 vyhlášky č. 132/2021 V.\nv. Disciplinárne obvinený takýto doklad odmietol predložiť. Nato ho navrhovateľka vyzvala na opustenie\nbudovy Okresného súdu R.. Disciplinárne obvinený po tejto výzve uviedol odíď z mojej kancelárie, tu\nnemáš čo robiť, ja som sudca, diktujem rozhodnutie, schádza mi lehota a ty ma rušíš. Navrhovateľka\n\nprivolala príslušníkov Policajného zboru. Po zadokumentovaní tohto stavu príslušníkmi Policajného\nzboru, v priebehu ktorého disciplinárne obvinený uviedol to chcem vidieť, čo páni policajti urobia“\ndisciplinárne obvinený naďalej zotrval v kancelárií.\n16. Dňa 14. apríla 2021 v čase o 8:00 hod sa do budovy Okresného súdu R. dostavil disciplinárne\nobvinený bez prekrytia horných dýchacích ciest respirátorom. Horné dýchacie cesty si neprekryl ani na\nvýzvu navrhovateľky. Následne navrhovateľky vyzvala disciplinárne obvineného, aby predložil doklad,\nktorý by preukazoval, že sa na neho vzťahuje niektorá z výnimiek na vstup na pracovisko a do\niných priestorov zamestnávateľa podľa § 2 ods. 5 vyhlášky č. 132/2021 V. v. Takýto doklad odmietol\npredložiť. Navrhovateľka preto uviedla, že disciplinárne obvinenému zakazuje vstup na pracovisko a\ndo iných priestorov zamestnávateľa. Následne bol zo strany navrhovateľky a disciplinárne obvineného\nkontaktovaný Policajný zbor. Po príchode príslušníkov Policajného zboru sa disciplinárne obvinený\nopýtal, či zabezpečia, aby mohol vstúpiť do priestorov súdu. Po odpovedi, že nie, disciplinárne obvinený\nopustil budovu Okresného súdu R..\n17. Dňa 30. októbra 2020 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 11/2020 V.\nv.. V § 1 ods. 1 tejto vyhlášky je uvedené, že podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného\nzdravia sa všetkým osobám nariaďuje za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a\nústa) používať preventívne ochranné pomôcky, ktorými sú rúško, respirátor bez výdychového ventilu,\nšál, alebo šatku a to na verejnosti v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch\nverejnej dopravy. V ods. 2 sa uvádza, že povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na nasledovné osoby:\na) detí do 6 rokov veku, b) osoby v exteriéroch mimo zastavaného územia (intravilánu) obce, pokiaľ\nsú od ostatných osôb, s ktorými nežijú v jednej domácnosti, vzdialené viac ako 5 metrov, c) osoby so\nzávažnými poruchami autistického spektra, d) osoby so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým\npostihnutím, e) osoby pri výkone športu, f) fotografované osoby na čas nevyhnutný pre výkon procesu\nfotografovania, g) osoby nevesty a ženícha pri sobáši, h) výkonných umelcov pri podávaní umeleckého\nvýkonu a účinkujúcich pri nakrúcaní dokumentárneho filmu, i) tlmočníkov do posunkovej reči v rámci\nvýkonu povolania, j) zamestnanca, ktorý sa nachádza na vnútornom pracovisku sám.\n18. Dňa 15. marca 2021 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 111/2021 V.\nv.. Podľa § 1 ods. 2 tejto vyhlášky podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona o ochrane verejného zdravia sa\nvšetkým osobám nariaďuje za účelom riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) používať\npreventívnu ochrannú pomôcku, ktorou je respirátor alebo obdobný prostriedok (vždy bez výdychového\nventilu) naplňujúci minimálne všetky technické podmienky a požiadavky pre filtračnú polomasku s\nklasifikáciou najmenej FFP2 podľa normy STN EN 149+A1 a to na verejnosti v priestoroch interiérov\nbudov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy.\n19. Dňa 20. marca 2021 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 132/2021 V. v. .\nV § 2 ods. 2 tejto vyhlášky je uvedené, že podľa § 48 ods. 4 písm. s), x) a z) zákona o ochrane verejného\nzdravia sa v období od 20. marca 2021 do 28. apríla 2021 z dôvodu ochrany života a zdravia všetkým\nzamestnávateľom, okrem zamestnávateľov prevádzkujúcich školy a školské zariadenia, v pracoviskách\na iných priestoroch zamestnávateľa v rámci okresu zaradeného uznesením vlády Slovenskej republiky\npodľa Alert systému pre monitorovanie vývoja epidémie a prijímanie protiepidemických opatrení v\nzávislosti od intenzity šírenia SARS-CoV-2 (Covid-19) do III. a IV. stupňa varovania, nariaďuje zakázať\nvstup zamestnancov, okrem zamestnancov podľa ods. 5, na tieto pracoviská a do iných priestorov\nzamestnávateľa. Uvedené sa nevzťahuje aj na osobu, ktorá sa preukáže potvrdením o negatívnom\nvýsledku RT-PCR testu alebo potvrdením o negatívnom výsledku antigénového testu na ochorenie\nCOVID-19 nie starším ako 7 dní. V ods. 5 predmetného ustanovenia sa uvádza, že zákaz podľa §\n2 ods. ... 2 ... sa ďalej nevzťahuje na: a) osobu, ktorá prekonala ochorenie COVID-19 a má o jeho\nprekonaní doklad nie starší ako tri mesiace, b) osobu, ktorá sa preukáže, že jej bolo diagnostikované\nochorenie COVID-19 v období nie dávnejšom ako 3 mesiace od okamihu vstupu, c) osobu zaočkovanú\nproti ochoreniu COVD-19 aj druhou dávkou vakcíny a od tohto očkovania uplynulo aspoň 14 dní, d) dieťa\ndo desiatich rokov veku, e) osobu, ktorej zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje\nvykonanie testu na ochorenie COVID-19, f) osobu, ktorej bolo diagnostikované stredne ťažké alebo\nťažké mentálne postihnutie, g) osobu dispenzarizovanú so závažnou poruchou autistického spektra,\nh) osobu dispenzarizovanú pre ťažký, vrodený alebo získaný imunodeficit, i) onkologických pacientov\npo chemoterapii alebo transplantácii, ktorí majú leukopéniu alebo osoby s onkologickou liečbou alebo\ninou liečbou ovplyvňujúcou imunitný systém (napr. biologickou liečbou) z dôvodu rizika z omeškania\n\npravidelného podania liečby, rádioterapie alebo inej plánovanej liečby napr. onkológom, hematológom\nalebo rádiológom plánovanej liečby, j) osobu, ktorá bola v období predchádzajúcich 18tich dní aspoň\n10 dní v izolácií v domácom prostredí alebo karanténnom ubytovacom zariadení alebo bola uznaná\nza dočasne práceneschopnú z dôvodu karantény svojím všeobecným lekárom pre dospelých alebo\nvšeobecným lekárom pre deti a dorast a nemusela sa podrobiť testu na ochorenie COVID-19.\n20. Dňa 22. marca 2021 nadobudla účinnosť vyhláška Úradu verejného zdravotníctva č. 133/2021 V. v. V\n§ 2 ods. 1 tejto vyhlášky je uvedené, že podľa § 48 ods. 4 písm. r) zákona sa všetkým osobám nariaďuje\nriadne prekrytie horných dýchacích ciest (nos a ústa) použitím respirátora na verejnosti vo všetkých\npriestoroch interiérov budov a prostriedkoch verejnej dopravy. Podľa ods. 2 predmetného ustanovenia\npovinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na: a) deti do 6 rokov veku, b) deti v materskej škole alebo v\ninom obdobnom zariadení pre deti, c) osoby so závažnými poruchami autistického spektra, d) osoby so\nstredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím, e) osoby pri výkone športu na interiérových\nšportoviskách, f) fotografované osoby na čas nevyhnutný pre výkon procesu fotografovania, g) osoby\nnevesty a ženícha pri sobáši, h) výkonných umelcov pri podávaní umeleckého výkonu a účinkujúcich\npri nakrúcaní dokumentárneho filmu, i) tlmočníkov do posunkovej reči v rámci výkonu povolania, j)\nzamestnanca, ktorý sa nachádza na vnútornom pracovisku sám. Podľa ods. 3 použitie respirátora podľa\nodseku 1 možno nahradiť použitím inej preventívnej ochrannej pomôcky, a to použitím rúška, šálu alebo\nšatky v prípade: a) detí do ukončenia prvého stupňa základnej školy, b) osôb vo výkone väzby alebo\nvo výkone trestu odňatia slobody, pokiaľ sú umiestnené v objekte určenom na výkon väzby alebo trestu\nodňatia slobody, c) zamestnancov vykonávajúcich rizikovú prácu, pri ktorej sú vystavení záťaži teplom\nalebo fyzickej záťaži, zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie, 3 ) 9 d) zamestnancov, u\nktorých na základe vyjadrenia pracovnej zdravotnej služby pracovné podmienky alebo spôsob práce\nneumožňujú nosenie respirátora.\n21. Disciplinárny senát si v zmysle § 25 ods. 2 DSP zabezpečil stanovisko Súdnej rady k namietanému\nporušeniu čl. III bodu 1 Zásad sudcovskej etiky, podľa ktorého sudca rešpektuje a presadzuje\nnezávislosť, bezúhonnosť, morálnu integritu a nestrannosť súdnictva a vyhýba sa nevhodnému\nsprávaniu či vystupovaniu vrátane takého, ktoré objektívne vzbudzuje dojem nevhodnosti. Súdna rada\nuznesením č. 132/2022 zo dňa 15. júna 2022 schválila stanovisko, v ktorom k veci uvádza:\n8. Sudca je povinný preukazovať a presadzovať správanie na vysokej úrovni, a to s cieľom posilnenia\ndôvery verejnosti v súdnictvo, ktorá je základom zachovania sudcovskej nezávislosti.\n9. Sudca svojím občianskym životom a svojím správaním má byť príkladom dobrých spoločenských\nspôsobov a osobnej dôstojnosti. Dôstojnosť v správaní sudcu zahŕňa aj prejavovanie zdvorilosti a\nintelektuálnej múdrosti. Dôstojný spôsob komunikácie, chápavá forma správania, ktorá rešpektuje\nprávne postavenie účastníkov konania a vytváranie pokojnej atmosféry počas súdneho pojednávania,\nsú požiadavky na správanie sudcu, vyplývajúce z povinnosti rešpektu k druhým a schopnosti načúvať.\n10. Vzťahy medzi sudcami by mali byť založené na dôvere, čestnosti, tolerancii, rešpekte, ohľaduplnosti,\nvzájomnej pomoci a výmene skúseností.\n11. K povinnostiam sudcu patrí rešpektovanie platného právneho poriadku Slovenskej republiky. Každý\nsudca je povinný vychádzať z prezumpcie ústavnosti a zákonnosti prijatých zákonov a právnych\npredpisov nižšej právnej sily, prijatých na ich vykonanie.\n12. Sudca môže vyjadriť svoj názor o tom, že niektorá súčasť platného právneho poriadku Slovenskej\nrepubliky nie je platná, resp. nie je v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily.\n13. Sudca nie je oprávnený pri výkone súdnej moci, na verejných ústnych pojednávaniach vo veciach, v\nktorých je zákonným sudcom prijímať rozhodnutia o tom, že niektorá súčasť platného právneho poriadku\nSlovenskej republiky nie je platná, resp. nie je v súlade s právnymi predpismi vyššej právnej sily alebo\nsvoje slobodne vyjadrené názory transformovať do protiprávnych úkonov.\n14. Z uvedeného vyplýva, že nie je akceptovateľné správanie a vystupovanie sudcu, ktorými dlhodobo\nporušuje právne povinnosti ustanovené vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva, nerešpektuje\nupozornenia a príkazy navrhovateľky na dodržiavanie protiepidemických opatrení a zákroky príslušníkov\nPolicajného zboru Slovenskej republiky bez dôvodov, ktoré by ospravedlnili konanie sudcu.\n15. Nerešpektovanie protiepidemických opatrení (najmä nenosením respirátora pri úkonoch súdu, bez\nzákonom uznaného ospravedlnenia) znižuje morálnu integritu sudcu (čl. III bod 1 zásad etiky 2015).\n22. K osobe disciplinárne obvineného bolo zistené, že sa stal sudcom dňa 1. januára 1988 a bol pridelený\nna Okresný súd R.. Z jeho hodnotenia predsedníčkou Okresného súdu R. zo dňa 2. augusta 2007\nvyplýva, že bol hodnotený kladne. Z hodnotenia za obdobie 1. január 2012 až 31. december 2014\nvyplýva, že dosiahol 100 bodov, čo zodpovedá výroku výborný. Voči disciplinárne obvinenému nebolo\n\nv minulosti vedené disciplinárne konanie a ani nebol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia, s\nvýnimkou uloženého napomenutia predsedníčkou Okresného súdu R. zo dňa 28. januára 2003 podľa §\n117 ods. 7 zákona o sudcoch za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n\nIII. Vybrané ustanovenia právnych predpisov\nPodľa § 34 ods. 1 DSP ak disciplinárny senát dôjde k záveru, že disciplinárne obvinený sa dopustil\ndisciplinárneho previnenia, rozhodne, že je vinný, a uloží mu disciplinárne opatrenie.\nPodľa čl. 141a ods. 6 Ústavy do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí b) prijímať stanovisko,\nči kandidát na vymenovanie za sudcu spĺňa predpoklady sudcovskej spôsobilosti, ktoré dávajú záruku,\nže funkciu sudcu bude vykonávať riadne, c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy\nkandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov.\nPodľa § 48 ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia Úrad verejného zdravotníctva alebo regionálny\núrad verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými sú ... r)\npoužívanie preventívnych a iných ochranných pomôcok, s) podmieňovanie vstupu do prevádzkových\npriestorov poskytovateľov služieb a zamestnávateľov registráciou osobných údajov vstupujúcich osôb\nna účel epidemiologického vyšetrovania, a to v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa\ntrvalého pobytu, telefónne číslo alebo e-mailová adresa; na tento účel poskytovatelia služieb a\nzamestnávatelia spracúvajú a uchovávajú osobné údaje vstupujúcich osôb v uvedenom rozsahu a\nna základe písomnej žiadosti sú povinní ich poskytnúť úradu verejného zdravotníctva a regionálnym\núradom verejného zdravotníctva, ... x) uloženie povinnosti zamestnávateľom prijať hygienické opatrenia\nna pracoviskách vrátane zákazu vstupu zamestnancov alebo iných osôb na pracoviská alebo do iných\npriestorov zamestnávateľa, ... z) ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými\nmôže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia Fyzické osoby sú povinné\nplniť ... opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. ... r) ... z) nariadené\npríslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak sú známe\nkontraindikácie.plniť ... opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 písm. ... r) ...\nnariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva; to neplatí v prípade povinného očkovania, ak\nsú známe kontraindikácie.\nPodľa § 30 ods. 1 zákona o sudcoch v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení\nsa sudca musí zdržať všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť\ndôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.\nPodľa § 30 ods. 2 písm. g) zákona o sudcoch v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu\nsudcovskej funkcie je sudca povinný najmä dodržiavať zásady sudcovskej etiky.\nPodľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo\nporušenie povinnosti sudcu.\nPodľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch závažným disciplinárnym previnením je konanie\nuvedené v odseku 1 ..., ak vzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia,\nopakovanie alebo iné priťažujúce okolnosti je jeho škodlivosť zvýšená.\nPodľa § 117 ods. 3 zákona o sudcoch za závažné disciplinárne previnenie disciplinárny senát uloží\nniektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) preloženie sudcu na súd nižšieho stupňa, b) zníženie\nfunkčného platu o 50 % až 70 % na obdobie troch mesiacov až jedného roka, c) vydanie a zverejnenie\nrozhodnutia o tom, že dotknutý sudca v príslušnom roku nepreukázal zákonom ustanoveným spôsobom\nzdroj svojich majetkových prírastkov, čím mohol narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť\ndôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.\nPodľa § 129 ods. 1 zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. novembra 2021 disciplinárny senát je\npovinný rozhodnúť o disciplinárnom previnení spravidla do troch mesiacov od podania návrhu na začatie\ndisciplinárneho konania.\nPodľa § 151zf ods. 2 zákona o sudcoch voľné miesta sudcov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sa obsadzujú na základe výsledkov výberového konania, ktoré do 31. júla 2021 uskutočňuje\nSúdna rada.\nIV. Právne posúdenie\n23. Disciplinárny senát konštatuje, že návrh bol podaný oprávnenou osobu (§ 120 ods. 2 písm. e) zákona\no sudcoch v znení účinnom do 30. novembra 2021) a včas (§ 120 ods. 4 zákona o sudcoch v znení\núčinnom do 30. novembra 2021).\n\n24. Disciplinárny senát následne posudzoval vznesenú námietku disciplinárne obvineného, či má\nprávomoc vo veci konať, z dôvodu uplynutia lehoty na rozhodnutie ešte pred nadobudnutím účinnosti\nDSP. Disciplinárny senát vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú.\n25. Disciplinárny návrh bol doručený pred účinnosťou DSP disciplinárnemu senátu. Ten v zmysle § 129\nods. 1 zákona o sudcoch v znení účinnom do 30. novembra 2021 bol povinný rozhodnúť spravidla do\ntroch mesiacov od podania návrhu na začatie disciplinárneho konania, teda do 21. júla 2021.\n26. Uvedené ustanovenie síce uvádza povinnosť rozhodnúť do troch mesiacov od doručenia\ndisciplinárneho návrhu, avšak túto svoju povinnosť nespája s nemožnosťou disciplinárneho senátu\nrozhodnúť po uplynutí tejto lehoty. Na to, aby lehota na rozhodnutie v uvedenom ustanovení mohla byť\npovažovaná za prekluzívnu, muselo by to priamo vyplývať z účinnej právnej úpravy.\n27. Právny poriadok pozná viacero lehôt na rozhodnutie, ktoré však s ohľadom na svoju povahu\nnemajú prekluzívny charakter. Tieto lehoty sú vyjadrené v právnych predpisoch, pričom majú takzvaný\nporiadkový a inštruktívny charakter. Príkladom sú lehoty na rozhodnutie uvedené v § 49 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v účinnom znení, ktoré určujú lehotu na rozhodnutie,\navšak ich nedodržanie nie je spojené s preklúziou (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5Sžo/47/2011 zo dňa 31. mája 2012).\n28. Právny záver týkajúci sa skutočnosti, že predmetná lehota nie je prekluzívnou podporuje aj\nskutočnosť, že § 129 ods. 1 zákona o sudcoch v znení účinnom do 30 novembra 2021 obsahuje\npojem „spravidla“, pričom tento pojem možno definovať ako zvyčajne, obvykle (porovnaj Krátky slovník\nslovenského jazyka 4, 2003). Prekročenie lehoty, ktorá je určená slovným spojením spravidla, tak\nnemôže byť spájaná s nemožnosťou vykonať úkon (rozhodnúť) po uplynutí tejto lehoty.\n29. Disciplinárny senát poukazuje na § 118 zákona o sudcoch, ktorý priamo upravuje zánik disciplinárnej\nzodpovednosti sudcu. Toto ustanovenie ustanovuje lehoty, s ktorými je spojený zánik disciplinárnej\nzodpovednosti sudcu. Odsek 2 tohto ustanovenia pripúšťa zánik disciplinárnej zodpovednosti sudcu\naj po podaní disciplinárneho návrhu, ak by medzi jednotlivými úkonmi vykonávanými disciplinárnym\nsenátom vo vzťahu k disciplinárnemu obvineniu uplynula premlčacia doba lehota. Dôsledkom takéhoto\nuplynutia je potom oslobodenie disciplinárne obvineného spod návrhu (§ 34 ods. 2 písm. d) DSP).\nPokiaľ by zákonodarca mal v úmysle považovať lehotu podľa § 129 ods. 1 zákona o sudcoch v znení\núčinnom do 30 novembra 2021 za prekluzívnu, ktorá by mala povinne viesť k zastaveniu konania,\ntáto úprava by negovala § 118 zákona o sudcoch, ktorý prekročenie v tomto ustanovení uvedených\nlehôt výslovne spája so zánikom disciplinárnej zodpovednosti sudcu a jeho následným oslobodením\nmeritórnym disciplinárnym rozhodnutím.\n30. DSP ustanovil lehotu na rozhodnutie disciplinárneho senátu v § 31. Prekročenie tejto lehoty rovnako\nako tomu bolo v § 129 ods. 1 zákona o sudcoch v znení účinnom do 31. novembra 2021 právny poriadok\nnespája so zánikom disciplinárnej zodpovednosti sudcu a ani nemožnosťou prejednať vec po prekročení\ntejto lehoty. Zákonodarca v § 31 DSP pri stanovení lehoty uviedol povinnosť disciplinárneho senátu\nrozhodnúť spravidla do troch mesiacov, prípadne šiestich mesiacov. Teda lehoty upravené v tomto\nustanovení neuzákonil ako prekluzívne, ale ako zvyčajné a obvyklé.\n31. Disciplinárny senát ako ďalšiu posudzoval námietku vznesenú voči nezávislosti disciplinárneho\nsenátu z dôvodu, že o výbere sudcov a prísediacich sudcov rozhodovala Súdna rada, ktorej časť členov\nje politicky nominovaná a môže byť kedykoľvek odvolaná. Túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.\n32. V zmysle § 151zf ods. 2 zákona o sudcoch bolo výberové konanie do 31. júla 2021 na voľné\nmiesta sudcov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“)\nvykonávané Súdnou radou. Súdna rada je ústavným orgánom sudcovskej legitimity (čl. 141a ods.\n1 Ústavy). Je kolektívnym orgánom, ktorého polovica členov je volená sudcami a polovica volená\n(menovaná) pomerne Národnou radou Slovenskej republiky, prezidentom Slovenskej republiky a vládou\nSlovenskej republiky (čl. 141a ods. 2 Ústavy). S účinnosťou od 1. januára 2021 je možné člena Súdnej\nrady počas funkčného obdobia kedykoľvek aj bez návrhu odvolať (čl. 141a ods. 5 Ústavy), pričom\n\npodľa názoru disciplinárne obvineného práve táto skutočnosť narúša nezávislosť tak sudcov ako aj\ndisciplinárnych sudcov Najvyššieho správneho súdu.\n33. Disciplinárne obvinený v tejto súvislosti neodkazoval primárne na judikatúru vnútroštátnych súdov,\nale najmä na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP) vo veci Dolińska-Ficek a\nOzimek proti Poľsku č. 49868/19, 57511/19 z 8. novembra 2021, ktorý sa primárne zaoberal tým, kedy\nmožno súd považovať za „zriadený zákonom“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Tento rozsudok pritom nadväzuje na zásadnejší rozsudok\nveľkej komory vo veci Gu?mundur Andri Ástrá?sson proti Islandu č. 26374/18 zo dňa 1. decembra\n2020, v ktorom uviedol, že účelom požiadavky, aby bol súd zriadený zákonom, je zabezpečiť, aby\nsúdna organizácia v demokratickej spoločnosti nezávisela od voľnej úvahy výkonnej moci, ale aby bola\nupravená právom, ktorého zdrojom je parlament. Už z povahy pojmu „súd“ vyplýva, že musí pozostávať\nzo sudcov, ktorí spĺňajú požiadavky odbornej spôsobilosti a morálnej integrity. Zriadenie súdu zákonom\nmá za cieľ chrániť súdnu moc pred protiprávnym vonkajším vplyvom; jeho neoddeliteľnou súčasťou je\nproces vymenovania sudcov. Nedostatky v tomto procese môžu viesť k ohrozeniu nezávislosti súdu a k\ntomu, že súd sa nebude považovať za zriadený zákonom, avšak na tento účel používa ESĽP prahový test\nspočívajúci v troch kritériách. Po prvé, pri vymenovaní sudcov muselo byť zjavne porušené vnútroštátne\nprávo alebo jeho výsledok musel viesť k porušeniu práva na súd zriadený zákonom. Po druhé, toto\nporušenie treba skúmať práve s ohľadom na predmet a účel požiadavky „súdu zriadeného zákonom“,\npreto porušenia len formálnych predpisov spravidla nedosiahnu určený prah. Po tretie, dôležitú rolu v\ntomto teste hrá to, ako porušenie týchto predpisov posúdili samy vnútroštátne súdy (aplikujúc Dohovor\na judikatúru k nemu).\n34. V zmysle § 151zf ods. 2 zákona o sudcoch výberové konanie sudcov disciplinárneho senátu\nuskutočňovala Súdna rada, ktorá následne v zmysle § 141a ods. 6 Ústavy prijímala stanovisko, či\njednotliví kandidáti spĺňajú sudcovskú spôsobilosť a predkladala návrhy na vymenovanie prezidentovi\nSlovenskej republiky. Rovnako Súdna rada v súlade s § 9 ods. 1 písm. d) DSP a § 27fb zákona\nč. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\núčinnom znení (ďalej len „zákon o Súdnej rade“) volila členov databázy prísediacich sudcov vo veciach\ndisciplinárne obvinených sudcov, z ktorých sú vyberaní náhodným výberom prísediaci sudcovia do\ndisciplinárnych senátov v jednotlivých veciach. Tento proces je teda riadne upravený zákonom, ktorého\nsúlad s Dohovorom doteraz nebol spochybnený Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len\n„Ústavný súd“). Takisto v procese ustanovenia sudcov Najvyššieho správneho súdu, ako aj prísediacich\ndoteraz žiaden vnútroštátny orgán nekonštatoval akékoľvek porušenie zákonných pravidiel. Jednotliví\nkandidáti pritom mali prístup k Ústavnému súdu prostredníctvom ústavnej sťažnosti podľa čl. 127\nÚstavy a Ústavný súd takéto sťažnosti aj prejednával (porov. jeho uznesenie II. ÚS 450/2021 zo\ndňa 14. októbra 2021). Ani disciplinárne obvinený sám - okrem všeobecnej námietky, že Súdna rada\nnie je nezávislá - neidentifikoval žiadne procedurálne alebo iné nedostatky v menovaní či už sudcov\nalebo prísediacich sudcov disciplinárneho senátu. K tomu však sám ESĽP poznamenáva, že Dohovor\npripúšťa aj vymenúvanie sudcov orgánmi zákonodarnej alebo výkonnej moci, pokiaľ ustanovené osoby\nnepodliehajú vplyvom alebo tlakom pri výkone svojej funkcie (porov. označený rozsudok Gu?mundur\nAndri Ástrá?sson proti Islandu, bod 207). Aj vo veci Dolińska-Ficek a Ozimek proti Poľsku, na ktorú\nodkazoval disciplinárne obvinený, videl ESĽP porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru v rade krokov, medzi\nktorými bolo úplné ovládnutie poľskej súdnej rady a následné menovanie sudcov na jej návrh napriek\ntomu, že najvyšší správny súd odložil vykonateľnosť jej rozhodnutí.\n35. Tak pri sudcoch ako aj pri prísediacich sudcoch sú stanovené zákonné kritériá, ktoré museli byť\nsplnené, aby sa osoba mohla stať sudcom ako aj prísediacim sudcom (viď § 5 zákona o sudcoch a\n§ 10 ods. 4 DSP). Súdna rada po tom ako vo vymenúvacích procesoch realizovala svoje oprávnenia,\nnemá zákonné možnosti, ako ovplyvňovať prácu sudcov i prísediacich sudcov a vstupovať do výkonu\nich činnosti. Dôvody zániku funkcie sudcu sú upravené v § 17 zákona o sudcoch, pričom Súdna\nrada (po novele ústavy vykonanej ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z.) nemá oprávnenia v procese\nzániku tejto funkcie. Rovnako aj pri prísediacich sudcoch je zánik ich funkcie upravený v § 11 ods. 2\nDSP a Súdna rada nemá žiadne kompetencie v tomto smere. Členovia súdnej rady po podaní návrhu\nSúdnej rady na vymenovania osoby za sudcu prezidentovi Slovenskej republiky a zvolení osoby do\ndatabázy prísediacich sudcov tak nemôžu nijakým spôsobom pôsobiť na konanie sudcov a prísediacich\nsudcov. Sudcovia a disciplinárni sudcovia sú pri výkone sudcovskej činnosti nezávislí od Súdnej rady.\n\nZ tohto dôvodu samotná odvolateľnosť členov Súdnej rady nemá žiaden vplyv na výkon funkcie sudcu\na prísediaceho sudcu.\n36. Disciplinárny senát tiež upriamuje pozornosť na to, že Súdna rada na prijatie rozhodnutia potrebuje\nsúhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých členov, teda nemôže sa stať, že by osoby volené alebo\nnominované do Súdnej rady držiteľmi iných štátnych mocí ako súdna moc, prijali rozhodnutie bez\nsúhlasu aspoň jedného člena Súdnej rady vykonávajúceho funkciu sudcu a zvoleného sudcami (čl.\n141a ods. 7 Ústavy). Zákon o súdnej rade stanovuje pomerne striktné podmienky na členstvo v súdnej\nrade, vrátane požiadaviek na bezúhonnosť i nezlučiteľnosť funkcie člena Súdnej rady s taxatívne\nvymedzenými funkciami a povolaniami. To, že člen Súdnej rady môže byť odvolaný počas funkčného\nobdobia neznamená, že v jednotlivých hlasovaniach je na neho vyvíjaný nátlak. Ak by sme aj pripustili\nhypoteticky možnosť nátlaku, opätovne zdôrazňujeme, že ani jeden z orgánov nominujúcich členov\nSúdnej rady nemá dostatok členov na to, aby dosiahol prijatie rozhodnutia. S ohľadom na celkové\nzloženie Súdnej rady sa predpokladá konsenzus pri rozhodovaní.\n37. Uvedená argumentácia dáva odpoveď aj na výhrady disciplinárne obvineného, ktoré sa prejavili\njeho návrhom podaným dňa 25. augusta 2022, aby disciplinárny senát prerušil konanie a predložil\nSúdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) prejudiciálne otázky v zmysle čl. 267 Zmluvy o\nfungovaní Európskej únie ohľadom požiadaviek nezávislosti súdov v zmysle čl. 19 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie a čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Disciplinárny senát tento jeho návrh\nzamietol uznesením zo dňa 13. septembra 2022, keď dospel k záveru, že tieto otázky už boli dostatočne\nobjasnené v rozsudku Súdneho dvora v spojených veciach A. K. a i. (nezávislosť disciplinárneho senátu\nNajvyššieho súdu) č. C-585/18, C-624/18 a C-625/18 z 19. novembra 2019 a v rozsudku vo veci A.\nB. a i. (vymenovanie sudcov na Najvyšší súd - odvolanie) č. C-824/18 z 2. marca 2021. V oboch\ntýchto rozsudkoch Súdny dvor (zjednodušene povedané) vyslovil, že je vecou vnútroštátneho súdu\nposúdiť, či úprava a spôsob ustanovenia určitého súdneho orgánu vyhovuje požiadavkám čl. 47 Charty\nzákladných práv, ktorý obsahovo zodpovedá čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Existencia orgánu typu súdnej\nrady môže prispieť k objektivite postupu vymenovania sudcov, ak tento orgán je dostatočne nezávislý\nod zákonodarnej a výkonnej moci; stupeň tejto nezávislosti môže byť relevantný pri posudzovaní,\nči vymenovaní sudcovia sú schopní plniť požiadavky nezávislosti a nestrannosti. Medzi skutočnosti,\nktoré môžu takúto nezávislosť spochybňovať, patrí najmä: skrátenie funkčného obdobia doterajších\nčlenov; prechod voľby členov zo sudcov na zákonodarný orgán, čo vedie k politickej nominácii 23 z\n25 členov súdnej rady; nezrovnalostí v procese ustanovenia členov; spôsob výkonu právomocí týmto\norgánom; existencia opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdnej rady. Podľa disciplinárneho senátu\nv prípade Súdnej rady neexistujú takéto skutočnosti: úprava zloženia Súdnej rady sa nemenila od\njej zriadenia v roku 2001, polovicu jej členov volia sami sudcovia a svoje kompetencie vykonáva\nnadpolovičnou väčšinou všetkých svojich členov, takže nominanti iných orgánov nemôžu prehlasovať\nnominantov sudcov (pozri predošlý bod). Proces ustanovenia jednotlivých členov súdnej rady nebol\nžiadnym relevantným spôsobom spochybnený, jej členmi nie sú „politickí nominanti“, ale osobnosti s\nodbornou praxou (bývalý generálny advokát Súdneho dvora, bývalý sudca Ústavného súdu, bývalí\nsudcovia, advokáti, predstaviteľka akademickej obce). Proti rozhodnutiu súdnej rady je prípustný\nopravný prostriedok - ústavná sťažnosť, ktorá je účinná.\n38. Pri posúdení viny disciplinárne obvineného, mal disciplinárny senát z vykonaného dokazovania\nza preukázané, že sa skutok stal spôsobom uvedeným v disciplinárnom návrhu. V rámci konania ani\ndisciplinárne obvinený nepopieral spáchanie skutku spôsobom uvedeným v disciplinárnom návrhu.\n39. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že disciplinárne obvinený konal v rámci výkonu funkcie sudcu\nv rozpore s § 1 vyhlášky č. 11/2020 V. v. v., § 1 ods. 2 vyhlášky č. 111/2021 V. v. a § 2 vyhlášky č. 133/2021\nV. v., keď v skutku v špecifikovaných dňoch nemal prekryté horné dýchacie cesty v týchto vyhláškach\nšpecifikovaných spôsobom. Rovnako konal v rozpore s § 2 ods. 2 a 5 vyhlášky č. 132/2021 V. v., keď\ndisciplinárne obvinený nepredložil navrhovateľke dokument oprávňujúci jeho vstup na pracovisko a do\npriestorov zamestnávateľa.\n40. Disciplinárne senát sa následne vysporiadal s tým, či predmetné konanie je disciplinárnym\nprevinením. Zaoberal sa námietkou disciplinárne obvineného, že predmetné vyhlášky nie sú platnou\nsúčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Disciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne\nobvinený sa disciplinárneho previnenia dopustil.\n\n41. V zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy je Slovenská republika právny štát, v ktorom v súlade s čl. 13 ods.\n1 písm. a) Ústavy možno povinnosti ukladať zákonom, v jeho medziach a pri zachovaní základných\npráv a slobôd. V zmysle čl. 13 ods. 2 možno medze základných práv a slobôd možno upraviť za\npodmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. V zmysle čl. 123 Ústavy môžu orgány štátnej\nsprávy na základe zákonov a v ich medziach vydávať všeobecne záväzné právne predpisy, ak sú na to\nsplnomocnené. Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy, ak sa sudca domnieva, že iný všeobecne záväzný právny\npredpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci, odporuje ústave,\nústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá\nnávrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1.\n42. S ohľadom na uvedené bolo pre disciplinárny senát pri posudzovaní veci kľúčové, že všetky\ndisciplinárne obvineným spochybňované vyhlášky boli vydané v súlade s čl. 123 Ústavy na základe\nzákonného splnomocnenia uvedeného v § 48 ods. 4 zákona o ochrane verejného zdravia. Zákon teda\nv danej splnomocňovacej právnej norme zakotvil oprávnenie Úradu verejného zdravotníctva vyššie\nuvedené vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva vydať. Ich vydaním sa stali súčasťou právneho\nporiadku Slovenskej republiky, ktorou zostali až do okamihu, kým neboli zrušené alebo kým na to je\nurčená autorita, ktorou je v súlade s čl. 125 ods. 1 písm. b) Ústavy Ústavný súd, nevyslovila ich nesúlad\ns Ústavou (viď uznesenie Ústavného súdu č. k. PL ÚS 10/2021-38 zo dňa 13. júla 2021, bod 14).\n43. Vo všeobecnosti každá jedna osoba môže mať pochybnosti o zákonnosti alebo ústavnosti\npodzákonného právneho aktu. To však nezbavuje túto osobu povinnosti konať v súlade s týmito právnymi\naktami. Pokiaľ si teda disciplinárne obvinený vyhodnotil aj na základe doterajšej judikatúry Ústavného\nsúdu, na ktorú sa odvoláva, rozpor predmetných vyhlášok s článkami Ústavami, samotná táto skutočnosť\nho nezbavuje povinnosti konať v súlade s týmito vyhláškami. Skonštatovať nesúlad môže len právnym\nporiadkom splnomocnená autorita, a to Ústavný súd.\n44. V právnom štáte je každá osoba povinná konať v súlade s účinnými právnymi predpismi. Je\nvšak zároveň aj dôležité, aby právny poriadok ustanovoval postupy, ktorými by sa osoby napádajúce\nrozpor jednotlivých právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily mohli brániť. Pokiaľ sa teda\ndisciplinárne obvinený domnieval, že sporné vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva odporujú právnym\npredpisom vyššej právnej sily, mohol ako občan postupovať právnym poriadkom predpokladaným\nspôsobom, a to napríklad prostredníctvom prokuratúry, verejného ochrancu práv, prípadne sa domáhať\nochrany prostredníctvom súdu (čl. 46 ods. 1 Ústavy). Pokiaľ bol presvedčený, že povinnosti uložené\ntýmito vyhláškami sa týkajú jeho rozhodovacej činnosti sudcu v konkrétnych tým, že nedovolene\nzasahujú do nezávislosti rozhodovania sudcu ako nositeľa súdnej moci (napríklad mu znemožňujú konať\npojednávania spôsobom, ktorý on považoval za správny a zákonný), mal postupovať podľa cit. čl. 144\nods. 2 Ústavy, ktorého ustanovenie je kogentné (porov. príkaz „konanie preruší a podá“).\n45. Z vykonaného dokazovania však nevyplynulo, že by disciplinárne obvinený napadol vyššie\nuvedené vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva niektorým so zákonom predpokladaných postupov.\nDisciplinárne obvinený si vnútorne vyhodnotil, že tieto vyhlášky sú rozporné s právnymi predpismi\nvyššej právnej sily a prestal sa nimi riadiť. Už na tomto mieste nemožno nepostrehnúť určitú vnútornú\nrozpornosť argumentácie disciplinárneho obvineného, ak na jednej strane hľadal oporu pre svoj postup\nv čl. 13 Ústavy, no ponechal nepovšimnutým ustanovenie čl. 144 ods. 2 Ústavy.\n46. Takýto postoj je však absolútne neakceptovateľný a rozporný s vládou práva. Podstata moderného\nprávneho štátu spočíva v zásadnom odmietaní násilia alebo svojpomoci pri riešení vlastných problémov\na naopak, vo funkcii práva ako moderátora spoločenských konfliktov. Štát teda ustanovuje právo, ktorého\nsúčasťou sú aj právne prostriedky ochrany práv každého občana. Zákaz svojpomoci v rozpore s právom\nmožno vyvodiť aj z čl. 32 Ústavy, podľa ktorého právo na odpor len za predpokladu, že sú znemožnené\nčinnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov. A contrario tak platí, že pokiaľ\nústavné orgány fungujú a je možné použiť zákonné prostriedky na ochranu základných práv, nie je\nmožné legálne uplatňovať právo na (hoci aj neozbrojený). Pokiaľ Slovenská republika je právnym štátom,\nje zásadne povinnosťou každého dodržiavať povinnosti stanovené v zmysle čl. 13 ods. 1 Ústavy, teda\naj povinnosti, ktoré vyplývajú z podzákonného právneho predpisu vydaného na základe zákona.\n\n47. Disciplinárny senát nad rámec uvedeného uvádza, že každá jedna uložená povinnosť je vo svojej\npodstate (hoci aj drobným) obmedzením niektorého zo základných práv a slobôd. To bez ohľadu na\nskutočnosť, či táto povinnosť je daná zákonom alebo podzákonným právnym predpisom. Je preto\ndôležité, aby pri vydávaní podzákonných právnych predpisov vždy existovalo zákonné splnomocnenie\n(porov. už citovaný čl. 123 Ústavy), pričom pri vyššie uvedených vyhláškach to bol, už uvedený, § 48 ods.\n4 zákona o ochrane verejného zdravia. Podľa disciplinárneho senátu nebolo možné v prípade týchto\nvyhlášok uvažovať ani nad tým, že by mohlo ísť o akési paakty či „nulitné“ akty. Z čl. 125 ods. 3 Ústavy\ntotiž vyplýva, že právny predpis, ktorého nesúlad s nadradeným právnym predpisom bol vyslovený,\ntým stráca účinnosť a neskôr aj platnosť. Z toho možno - a contrario - vyvodiť, že až do okamihu\nstraty účinnosti a platnosti bol takýto právny predpis riadne platný a účinný, aj keď bol nesúladný s\nnadradeným právom. Z toho teda plynie, že Ústava predpokladá, že aj takýto právny predpis nadobúda\nriadnu platnosť a účinnosť (inak by ju nemohol stratiť podľa čl. 125 ods. 3), a teda nemožno hovoriť\no tom, že by to spôsobovalo jeho „nulitu“. Obrana disciplinárne obvineného o možnej nezáväznosti\nvyhlášok však nemôže byť úspešná ani vtedy, ak by sa pripustilo, že takúto nezáväznosť by mohlo\nzakladať zjavné a flagrantné prekročenie kompetencií splnomocňujúceho a splnomocneného orgánu.\nÚstavný súd už vo svojej judikatúre vyslovil, že je zásadne prípustné, aby všeobecne záväzný právny\npredpis orgánu štátnej správy upravil napríklad rozsah povinného očkovania na základe splnomocnenia\ndaného v zákone o ochrane verejného zdravia (porov. nález Ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 10/2013\nzo dňa 10. decembra 2014). V dôsledku toho nemožno povedať, že by splnomocnenie úradu verejného\nzdravotníctva na vydanie tu sporných vyhlášok malo od počiatku charakter zjavného prekročenia\nkompetencií zákonodarcu, prípadne tohto úradu.\n48. Tým, že disciplinárne obvinený nekonal v súlade s citovanými vyhláškami, porušil povinnosť sudcu\nvyplývajúcu z § 30 ods. 1 zákona o sudcoch, a to zdržať sa všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a\ndôstojnosť funkcie sudcu a ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.\nZákladnou povinnosťou sudcu je totiž úcta k Ústave, ku každému jej ustanoveniu vrátane toho, podľa\nktorej je Slovenská republika právny štát (čl. 1 ods. 1 Ústavy). Ako už bolo vysvetlené, moderný právny\nštát znamená v prvom rade štát, v ktorom sa práva a povinnosti presadzujú prostriedkami priznanými\nprávnym poriadkom. Sudca je nositeľom súdnej moci, ktorú vykonávajú súdy (čl. 141 Ústavy), a práve\npred ním sa práva priznané právnym poriadkom uplatňujú (porov. čl. 46 ods. 1 Ústavy). Sudca teda musí\nu každého, kto sa pred ním môže uchádzať o ochranu svojich práv, vzbudzovať a posilňovať dojem, že\nsa s ním bude nakladať striktne v súlade s právnym poriadkom.\n49. To, samozrejme, neznamená, že každé porušenie zákona sudcom pri výkone súdnictva automaticky\nnarušuje vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu a ohrozuje dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé\nrozhodovanie. Aj sudcovia sú ľudia, ktorí sú prirodzene omylní, a práve preto v systéme súdnictva\nexistujú opravné prostriedky. Také porušenie však takúto intenzitu dosahuje vtedy, ak sudca svojím\nkonaním dáva najavo neochotu rešpektovať uvedené základné východisko, podľa ktorého sa právne\nspory riešia zásadne právnymi prostriedkami. Inak povedané, dôveru v nezávislé, nestranné a\nspravodlivé rozhodovanie súdov znižuje každé konanie, ktorým sudca dáva svojvoľne najavo, že on sám\nnie je ochotný rešpektovať hranice platného a účinného práva i prostriedky, ktoré mu účinné právo na\nochranu jeho práv (či už ako osoby alebo ako sudcu rozhodujúceho konkrétnu vec) priznáva, a namiesto\ntoho sa uchyľuje k tej či onej forme „samosúdu“.\n50. V danom čase bola situácia veľmi náročná. Obmedzenia ukladané vyhláškami Úradu verejného\nzdravotníctva výrazným spôsobom zasahovali do života každého jednotlivca. Z tohto dôvodu je nutné\nhodnotiť ako absolútne neprijateľné, aby sudca si svojvoľne a bez opory v právnom poriadku povedal,\nže on uložené povinnosti nebude dodržiavať. Takýto postoj sudcu vedie tiež k vytváraniu dojmu, že v\nspoločnosti existuje skupina ľudí, ktorá nemusí rešpektovať uložené povinnosti právnym poriadkom, čo\nje v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy, podľa ktorého sú ľudia rovní v dôstojnosti i právach. V prípade sudcu\nje takéto konanie o to závažnejšie, že sudca ako nositeľ súdnej moci má vyslovene zaručenú nezávislosť\npri výkone svojej funkcie (čl. 144 ods. 1 Ústavy). Nezávislosť súdov, ani nezávislosť sudcov však nie\n„samoúčelná“, keďže sa poskytuje funkčne pre potreby riadneho výkonu súdnictva. V dôsledku toho\nju nemožno považovať ani za akúsi „výsadu“ súdnej moci, ale (a naopak) za nevyhnutný predpoklad\nnaplnenia jej zodpovednosti za nestranné a spravodlivé súdne rozhodnutia (porov. uznesenie Ústavného\nsúdu sp. zn. PL. ÚS 52/99 zo dňa 4. júla 2000). Sudca, ktorý pri výkone svojej funkcie opakovane\nvykonáva „samosúd“, teda svojvoľne a bez opory v právnom poriadku odmieta rešpektovať časť platného\npráva, ohrozuje aj správne vnímanie nezávislosti sudcu a celej súdnej moci. Vytvára totiž dojem, že\n\nnezávislosť slúži práve na to, aby sudcom dovoľovala sa takýmto spôsobom vyčleňovať ako skupine,\nktorá nemusí pri svojej činnosti podliehať rovnakým pravidlám, ktorým - za inak rovnakých okolností podliehajú všetky ostatné osoby, ktoré voči nim súdy aj vynucujú. Aj v tom spočíva ohrozovanie dôvery\nv nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdnictva, ktoré sa tak iným osobám môže javiť ako\npristupujúce inak k samému sebe a inak ku všetkým ostatným.\n51. Disciplinárny senát opätovne zdôrazňuje, že v Slovenskej republike nemáme právne upravenú\ntakúto možnosť, aby sudca sám rozhodol o tom, že platné a účinné vyhlášky, ktoré mu ukladajú určité\npovinnosti, voči nemu nemajú účinky, a prestal plniť nimi uložené povinnosti. Disciplinárne obvinený\nmohol využiť právne prostriedky ochrany, čo neurobil. Nerešpektovaním týchto vyhlášok vo svojej\npodstate zneužil svoje postavenie s odkazom minimálne účastníkom konania na pojednávaniach, ktorí\nby bez prekrytia horných dýchacích ciest ani nemohli v danom čase vstúpiť do budovy súdu, že on ako\nsudca z titulu svojho postavenia nemusí mať prekryté horné dýchacie cesty.\n52. Nerešpektovaním vyššie uvedených povinností tak môže ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a\nspravodlivé rozhodovanie súdov. Disciplinárne obvinený sa preto svojím konaním vo všetkých bodoch\ndopustil porušenia svojej povinnosti vymedzenej v § 30 ods. 1 zákona o sudcoch.\n53. Disciplinárne obvinený svojím konaním porušil aj čl. III bod 1 Zásad sudcovskej etiky. Disciplinárny\nsenát zhodne s názorom prezentovaným Súdnou radou dospel k záveru, že k povinnostiam sudcu\npatrí rešpektovanie platného právneho poriadku Slovenskej republiky, pričom každý sudca je povinný\nvychádzať z prezumpcie zákonnosti a ústavnosti aj právnych predpisov nižšej právnej sily prijatých na\nich vykonanie. Sudca môže vyjadriť svoj názor o tom, že súčasť platného právneho poriadku nie je\nplatná alebo v rozpore s právnymi predpismi vyššej právnej sily. Sudca však nesmie pri výkone súdnej\nmoci prijímať pri výkone súdnej moci, na verejných pojednávaniach vo veciach, v ktorých je zákonným\nsudcom, rozhodnutia o tom, že súčasť právneho poriadku je neplatná a svoje názory transformovať do\nprotiprávnych úkonov.\n54. Disciplinárne obvinený svojím konaním spojeným s nerešpektovaním uvedených vyhlášok Úradu\nverejného zdravotníctva konal aj v rozpore s morálnou integritou sudcu a nevyhýbal sa nevhodnému\nsprávaniu i vystupovaniu vrátane takého, ktoré objektívne vzbudzuje dojem nevhodnosti.\n55. Pri posúdení bral disciplinárny senát na zreteľ, že pojem morálna integrita nemá svoju legálnu\ndefiníciu. Možno ju však považovať za mravnú celistvosť (Krátky slovník slovenského jazyka 4, 2003).\n56. Posúdenie mravnej celistvosti, vhodného správania a vystupovania je nutné vykladať v súlade čl.\n144 ods. 1 v spojení s čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy. S ohľadom na systémový výklad týchto dvoch\nčlánkov má sudca povinnosť konať a rozhodovať aj v súlade s podzákonnými predpismi vydanými\nna základe zákonného splnomocnenia, pričom pokiaľ takýto podzákonný predpis podľa názoru sudcu\nodporuje zákonu alebo aktu vyššej právnej sily, je sudca povinný konanie prerušiť a podať návrh na\nzačatie konania o súlad podľa čl. 125 Ústavy (porovnaj s Orosz, L., Svák, J. a kol. Ústava Slovenskej\nrepubliky - komentár, Wolters Kluwer SK, 2021, komentár k čl. 144 ods. 1 Ústavy).\n57. Nerešpektovanie vyhlášok, ktoré sú súčasťou platného práva a ktoré má každý povinnosť na základe\nzákonného ustanovenia dodržiavať, a to len na základe vlastného uváženia a bez zákonného dôvodu,\nzasahuje do morálnej integrity, teda do mravnej celistvosti sudcu. V podrobnostiach disciplinárny senát\nodkazuje na dôvody v bodoch 47 až 52.\n58. So zreteľom na všetky tieto skutočnosti disciplinárne obvinený porušil čl. III bod 1 Zásad sudcovskej\netiky. Týmto porušením prišlo zo strany disciplinárne obvineného k porušeniu § 30 ods. 2 písm. g) zákona\no sudcoch.\n59. Konaním uvedeným v bodoch 1) a 3) disciplinárne obvinený tiež porušil svoje povinnosti konať v\npridelených veciach svedomito a konať tak, aby akýmkoľvek spôsobom neznemožňoval výkon súdnictva\npodľa § 30 ods. 4 a ods. 8 zákona o sudcoch.\n60. Konaním v rozpore s vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva prišlo aj k nesvedomitému konaniu\nv jednotlivých veciach a k znemožneniu činnosti súdnictva. Za svedomité konanie je tak potrebné\n\npovažovať také konanie, kedy sudca vykonáva svoje povinnosti v súlade s právnymi predpismi (porovnaj\nrozhodnutie disciplinárneho senátu sp. zn. 31D/20/2021 zo dňa 13. mája 2022). Súčasťou povinnosti\nkonať v jednotlivých veciach svedomito je tak aj povinnosť konať tak, aby civilná vec bola prejednaná čo\nnajrýchlejšie (čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v účinnom\nznení (ďalej len „CSP“, čl. 12 základných princípov zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový\nporiadok v účinnom znení) a aby pojednávania boli odročované len z dôležitých dôvodov (§ 183 CSP).\nZ oboch týchto povinností možno logicky vyvodiť aj povinnosť sudcu zdržať sa toho, aby vytváral\ndôvody na odročenie pojednávania. V skutkoch uvedených v bode 1 disciplinárne obvinený neuskutočnil\npojednávania predpokladaným spôsobom. V dôsledku konania disciplinárne obvineného uvedeného\npod bod. 1) opustila pojednávaciu miestnosť zástupkyňa prokuratúry, ktorá by v prípade dodržania\n§ 1 vyhlášky č. 11/2020 V. v. zo strany disciplinárne obvineného zotrvala v pojednávacej miestnosti.\nDisciplinárny senát sa nebude púšťať do polemiky s disciplinárne obvineným o vhodnosti či nevhodnosti\nnosenia rúška. Je si potrebné uvedomiť, že v spornom období mnoho osôb malo strach o seba, prípadne\no im blízke osoby. Vyžadovanie nosenia rúška (navyše v súlade s ustanovením vyhlášky úradu verejného\nzdravotníctva) tak možno pričítať aj strachu z nákazy a preto nemožno zazlievať zástupkyni prokuratúry\nopustenie pojednávacej miestnosti. Zástupkyňa prokuratúry tak opustila pojednávaciu miestnosť v\npríčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti disciplinárne obvineným. Tým zo strany disciplinárne\nobvineného prišlo aj k znemožňovaniu činnosti súdnictva, pretože v dôsledku opustenia pojednávacej\nmiestnosti zástupkyňou prokuratúry prišlo k ukrátená na právach, s ktorými je jej účasť na pojednávaní\nspojená.\n61. K znemožneniu činnosti súdnictva prišlo aj konaním disciplinárne obvineného dňa 18. marca 2021,\npretože odmietol vykonať nariadené pojednávania pri riadnom prekrytí horných dýchacích ciest v súlade\ns vyhláškou č. 111/2021 V. v. V dôsledku tejto skutočnosti, o ktorej sa zastupujúci sudca dozvedel v\nráno daného dňa, prišlo zastupujúcim sudcom k odročeniu troch pojednávaní. Pokiaľ by disciplinárne\nobvinený konal v súlade s predmetnou vyhláškou, nariadené pojednávania sa mohli riadne uskutočniť.\n62. Konanie disciplinárne obvineného bolo zavineným konaním v rovine úmyslu. Podľa § 15 písm.\na) zákona č. 300/2015 Z. z. Trestný zákon v účinnom znení, ktorý je podľa § 150 ods. 2 zákona o\nsudcoch použiteľný na disciplinárnu zodpovednosť, je disciplinárne previnenie spáchané úmyselne, ak\nobvinený chcel zákonom uvedeným spôsobom porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.\nZ dokazovania a aj samotnej obrany disciplinárne obvineného je zrejmá jeho vedomosť o tom, že koná\nv rozpore s uvedenými vyhláškami Úradu verejného zdravotníctva, ako aj to, že takto chcel konať.\nPritom nie je podstatné, ako si sám pre seba svoje konanie ospravedlňoval či odôvodňoval, pretože\njeho odôvodnenia celkom zrejme nemali oporu v právnom poriadku. Samotná obrana disciplinárne\nobvineného bola v tomto smere nekonzistentná, nakoľko najprv tvrdil, že má v dôsledku rúška,\nrespirátora zdravotné problémy a následne prišiel z argumentáciou, že vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva ho vo svojej podstate nezaväzujú. To samo osebe potvrdzuje účelového „hľadania“\nospravedlnenia ich porušovania, nie úprimného presvedčenia disciplinárne obvineného, že jeho konanie\nje v súlade s platným právom\n63. Disciplinárny senát intenzitu konania disciplinárne obvineného hodnotil ako zvýšenú. Závažnosť\nkonania disciplinárne obvineného spočíva najmä v tom že sa ho dopustil v pracovnom čase, v budove\nOkresného súdu R. a pri výkone funkcie sudcu. Jeho konanie tak nebolo súkromné, teda späté len s\nním ako osobou (hoci aj pri výkone funkcie sudcu), ale bolo časovo a miestne spojené s aktami pri\nvýkone jeho funkcie a v miestach, kde sa jeho funkcia pravidelne vykonáva, ktoré je prístupné stranám\nči účastníkom konania, kde je sudca omnoho viac vnímaný ako nositeľ súdnej moci, od ktorej možno\nočakávať nezávislosť, nestrannosť a spravodlivé rozhodovanie.\n64. Disciplinárny senát opätovne zdôrazňuje, že disciplinárne obvinený ako sudca nebol oprávnený\nprestať na základe vlastného úsudku dodržiavať platné a účinné právne predpisy a vyhlasovať bez\nzákonného dôvodu, že sa na neho nevzťahujú.\n65. Disciplinárny senát opätovne akcentuje, že neodporuje povinnostiam sudcu, pokiaľ sudca vyjadrí\naj na pojednávaní na vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva názor dokonca aj spochybňujúci\nich zákonnosť a ústavnosť. V právnom štáte však náprava musí byť realizovaná prostriedkami\npredpokladanými právom. Disciplinárne obvinený namiesto toho, aby sa domáhal nápravy zákonnými\nspôsobmi, sa rozhodol, že nebude formálne právo uvedené vo vyhláškach Úradu verejného\n\nzdravotníctva rešpektovať. Toto nerešpektovanie verejne prezentoval na pojednávaniach a prezentoval\nho aj v budove Okresného súdu R., kde si horné dýchacie cesty neprekrýval. Rovnako nerešpektoval\npovinnosť predložiť doklad, na základe ktorého by sa na neho nevzťahoval zákaz vychádzania.\n66. Disciplinárne obvinený nielenže nemal prekryté horné dýchacie cesty, ako to ustanovovali vyhlášky\nÚradu verejného zdravotníctva, ale na pojednávaniach dokonca podľa jeho výpovede povoľoval\núčastníkom konania, aby si aj oni prekrývku horných dýchacích ciest (rúško, respirátor) sňali. Na\ntakéto konanie disciplinárne obvinený nemá v právnom poriadku žiadne splnomocnenie. Konanie\nsudcu verejne (na pojednávaniach a budove súdu) prezentujúceho, že časti formálneho práva v\npodobe podzákonných právnych predpisov nemusia byť rešpektované, vytvára o justícií negatívny vzor\nnarúšajúci dôveryhodnosť justície. Preto škodlivosť takéhoto konania je zvýšená.\n67. S ohľadom na uvedené skutočnosti disciplinárny senát dospel k záveru, že disciplinárne obvinený sa\ndopustil závažného disciplinárneho previnenia, a to zavineného nesplnenia alebo porušenia povinnosti\nsudcu (§ 116 ods. 1 písm. a) zákona o sudcoch), ktorá spočívala v nerešpektovaní § 51 ods. 1 zákona\no ochrane verejného zdravia a vo výroku špecifikovaných povinností stanovených vyhláškami Úradu\nverejného zdravotníctva, v spojení so skutočnosťou, že škodlivosť konania disciplinárne obvineného\nvzhľadom na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia a opakovanie je zvýšená\n(§ 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch).\n68. Disciplinárny senát vyhodnotil konanie disciplinárne obvineného ako pokračovací disciplinárny delikt.\nKonanie dávané disciplinárne obvinenému za vinu v jednotlivých bodoch spája objektívna súvislosť\nv čase, spôsobe spáchania, v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť spočívajúca najmä v\njednotiacom zámere disciplinárne obvineného spáchať uvedený disciplinárny delikt (porovnaj s § 122\nods. 10 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v účinnom znení v spojení s § 150 ods. 2 zákona o\nsudcoch).\n69. Samotné konanie disciplinárne obvineného bolo časovo ohraničené, pričom všetky uvedené\nčiastkové útoky smerovali k porušeniu vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva ustanovujúcich\npovinnosť prekrytia horných dýchacích ciest a povinnosť zákazu vychádzania v dôsledku COVID-19.\nPorušenie všetkých povinností disciplinárne obvineným stanovených podzákonnými právnymi predpismi\nsa odzrkadlilo v porušení § 51 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane verejného zdravia. Disciplinárny senát\nmal preto za nesporné, že pri jednotlivých čiastkových útokoch existovala súvislosť v čase, spôsobe\nspáchania a predmete útoku.\n70. Disciplinárny senát sa nestotožnil s námietkou disciplinárne obvineného, že mal konanie zastaviť\na postúpiť vec príslušnému regionálnemu úradu verejného zdravotníctva. Konanie disciplinárne\nobvineného sa síce týkalo porušenie vyhlášok na úseku verejného zdravotníctva, avšak pri výkone\nfunkcie sudcu. Konanie disciplinárne obvineného tak malo za následok porušenie povinností sudcu v\nrozsahu uvedenom vo výroku tohto rozhodnutia.\n71. Dôvody, pre ktoré disciplinárny senát môže zastaviť disciplinárne konanie sú uvedené v § 26 ods.\n1 DSP. Tieto dôvody však nie sú úplne identické z dôvodmi na zastavenie konania uvedenými v § 124\nods. 1 zákona o sudcoch účinného do 30. novembra 2021. Podľa písmena b) § 124 ods. 1 zákona o\nsudcoch účinného do 30. novembra 2021 mohlo prísť k postúpeniu veci inému príslušnému orgánu,\navšak disciplinárny senát takúto právomoc nemá.\n72. Disciplinárny senát by mohol konanie prerušiť a vec postúpiť v súlade s § 27 ods. 1 DSP. S\nohľadom na skutočnosti uvedené v bode 71 tohto rozhodnutia však na takýto postup nebol dôvod,\nnakoľko disciplinárne obvinený svojím konaním porušil povinnosti sudcu v rozsahu, ktoré je kvalifikované\nako závažné disciplinárne previnenie sudcu. Orgány na úseku verejného zdravotníctva pritom nemajú\nprávomoc vyvodzovať zodpovednosť za porušenie povinností sudcu podľa § 30 a nasl. zákona o\nsudcoch, napríklad nemôžu posudzovať vplyv konania sudcu na dôveru v nezávislé, nestranné a\nspravodlivé rozhodovanie súdov, jeho súlad s Zásadami sudcovskej etiky a pod.\n73. Pri posudzovaní disciplinárneho previnenia disciplinárny senát konštatuje, že sudca svojím konaním\nnespáchal závažné disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu podľa § 116 ods. 3 písm. d)\n\nv spojení s § 116 ods. 2 písm. i) zákona o sudcoch, tak ako to uvádza navrhovateľka. Disciplinárny\nsenát sa pri posúdení disciplinárneho návrhu v tomto rozsahu musel vysporiadať s otázkou, či konaním\ndisciplinárne obvineného prišlo k porušeniu povinnosti spĺňať predpoklady sudcovskej spôsobilosti po\ncelý čas trvania funkcie sudcu. Disciplinárny senát teda skúmal, či disciplinárne obvinený prestal spĺňať\nmorálny štandard, integritu sudcu pre náležitý a zodpovedný výkon jeho funkcie, ako aj to, že sudca\nnemá obchodné, majetkové alebo finančné vzťahy s osobami z prostredia organizovaného zločinu (viď\n§ 5 ods. 6 zákona o sudcoch).\n74. S disciplinárne obvineným bolo možné súhlasiť v tom, že tieto pojmy sú veľmi všeobecné, čo\nvšak neznamená, že by ich obsah nebolo možné zistiť výkladom. Povinnosť sudcu spĺňať predpoklady\nsudcovskej spôsobilosti plynie z § 5 ods. 1 písm. e) zákona o sudcoch. Zároveň z § 5 ods. 1 písm. c) cit.\nzákona vyplýva povinnosť byť zdravotne spôsobilý na výkon funkcie. Tieto dve spôsobilosti sú upravené\nsamostatne, a tak každá z nich musí mať samostatný obsah. Preto nemožno súhlasiť s disciplinárne\nobvineným, že jeho sudcovská spôsobilosť je daná už tým, že je schopný sedieť, čítať, písať, hovoriť či\npremýšľať. V týchto prípadoch by stratil zdravotnú spôsobilosť na výkon funkcie sudcu, ktorá by mohla\nviesť až k návrhu Súdnej rady na jeho odvolanie (čl. 147 ods. 2 Ústavy). Aj čl. 141b ods. 2 Ústavy však\nustanovuje, že o strate predpokladov sudcovskej spôsobilosti sa rozhoduje v disciplinárnom konaní.\nPredmet oboch rozhodovaní tak musí byť odlišný.\n75. Disciplinárny senát už vysvetlil, že pojem morálna integrita možno vykladať ako mravnú celistvosť.\nVo všeobecnosti tak možno povedať, že morálny štandard a integrita predstavuje súhrn (celok) všetkých\nvlastností sudcu, ktoré ho robia spôsobilým súdiť. Ide teda najmä o jeho schopnosť (spôsobilosť)\nv každom prípade sa správne rozhodnúť medzi správnym a nesprávnym z pohľadu výkonu funkcie\nsudcu. Meradlom správnosti je potom predovšetkým záujem na nezávislom a nestrannom výkone\nsudcovskej funkcie (§ 30 ods. 2 úvodná veta zákona o sudcoch). Odlišovanie správneho od nesprávneho\nsa týka jeho správania navonok aj v súkromí, spôsobu a obsahu vystupovania, ako aj udržiavania,\npoužívania a aplikovania odborných vedomostí pri výkone funkcie. O strate morálneho štandardu a\nintegrity tak možno hovoriť vtedy, ak konanie sudcu svedčí o tom, že stratil túto schopnosť, teda nie\nje viac schopný rozlišovať medzi správnym a nesprávnym, prípadne voliť to, čo je pri výkone funkcie\nsudcu správnejšie. Jedným z dôvodov takého konanie môže byť aj masívne a svojvoľné nerešpektovanie\nplatného právneho poriadku, osobitne, ak je motivované celkom neprípustnými dôvodmi. Na druhej\nstrane, stratu predpokladov sudcovskej spôsobilosti nemôže spôsobovať každé konanie, ktoré ohrozuje\ndôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Plynie to najmä zo systematického\nzaradenia § 30 ods. 1 a § 30 ods. 2 písm. f) zákona o sudcoch, ktoré tieto dve povinnosti upravujú\nsamostatne.\n76. Napriek závažnosti disciplinárneho previnenia disciplinárne obvineného, disciplinárny senát dospel\nk záveru, že jeho konanie nesvedčí o strate morálneho štandardu a integrity. Ako už bolo uvedené,\ndisciplinárne obvinený síce svojím konaním uplatňoval „samosúd“, teda spochybňoval jeden zo\nzákladných pilierov moderného právneho štátu. Disciplinárny senát však zobral do úvahy, že zo strany\ndisciplinárne obvineného sa jednalo o časovo ohraničené protiprávne konanie voči jednému objektu,\nsúvisiacemu s ochranou verejného zdravia v čase pandémie COVID-19. Disciplinárne obvinený síce\nporušil povinnosti sudcu pri výkone svojej funkcie, ale uvedené nemalo priamy súvis s rozhodovaním\nsudcu. V konaní nebolo preukázané, že by sudca svoje názory pretavoval do rozhodovania konkrétnych\nvecí. Nebolo preukázané, že by v rozhodnutiach odmietal rešpektovať podzákonné právne predpisy\nvšeobecne (napríklad vyhlášku č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a rokovacom poriadku pre okresné\nsúdy, krajské súdy Špeciálny súd a vojenské súdy) pri svojom rozhodovaní, že by bez zákonných\ndôvodov odmietal uznať práva z nich odvodzované alebo vynucovať nimi ukladané povinnosti. Takisto\nnebolo preukázané, že by posudzoval a diskriminoval účastníkov na základe toho, či sami mali prekryté\nhorné dýchacie cesty, prípadne či sami súhlasili alebo nesúhlasili s jeho názorom. Konanie disciplinárne\nobvineného tak podľa toho, čo bolo v konaní dokázané, nemalo dopad na kvalitu a zákonnosť ním\nvydaných rozhodnutí.\n77. S ohľadom na uvedené nie je možné konštatovať, že disciplinárne obvinený by v dôsledku svojho\ndisciplinárneho previnenia prestal spĺňať morálny štandard i integritu sudcu pre náležitý a zodpovedný\nvýkon jeho funkcie. Zo strany sudcu síce išlo o pokračovací správny delikt, ktorý však bol jednorazovým,\naj keď závažným pochybením v doteraz bezúhonnej profesijnej kariére.\n\n78. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že aj sudca môže pochybiť, dokonca aj závažne. To však\nneznamená, že každé závažné pochybenie bude mať za následok stratu sudcovskej spôsobilosti.\nNavyše v miere, ktorá bude mať za následok disciplinárne previnenie nezlučiteľné s funkciou sudcu.\nDisciplinárne previnenie, z ktorého však bol disciplinárne obvinený uznaný vinným predstavuje časovo\nohraničené konanie disciplinárne obvineného, ktoré nemalo vplyv na kvalitu súdnych rozhodnutí\ndisciplinárne obvinené. Takéto pochybenie tak samo o sebe nezakladá celkovú stratu morálnych\nštandardov a integrity sudcu.\n79. Pri ukladaní disciplinárneho opatrenia disciplinárny senát bral do úvahy závažnosť skutku, ktorého\nsa disciplinárne obvinený dopustil. V súlade s už uvedeným disciplinárne obvinený vidí ako neprípustné,\naby sudca prestal rešpektovať formálne právo, ku ktorému má výhrady, namiesto toho, aby využil právne\nprostriedky na vykonanie nápravy. Sudca nemôže takpovediac sám zobrať spravodlivosť do vlastných\nrúk a sám si selektovať, ktorými podzákonnými predpismi sa riadiť bude, a ktorými nie. Disciplinárny\nsenát zobral na zreteľ aj skutočnosť, že disciplinárne obvinený nejavil žiadnu ľútosť a celý čas považoval\nsvoje konanie za správne a zákonné. Na druhej strane disciplinárny senát prihliadol aj na okolnosť, že\ndisciplinárne obvinený je sudcom s dlhoročnou praxou, ktorý až do spáchania disciplinárneho deliktu\nbol výborne hodnotení.\n80. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti disciplinárny senát uložil disciplinárne obvinenému\ndisciplinárne opatrenie v hornej hranici zákonnej sadzby s cieľom zabezpečiť represívny a preventívny\ncharakter tohto rozhodnutia. So zreteľom na vážnosť disciplinárneho previnenia v spojení s postojom\ndisciplinárne obvineného k tomuto disciplinárnemu previneniu bolo nutné uložiť také disciplinárne\nopatrenie, ktoré by disciplinárne obvineného dostatočne postihlo v tom smere, aby ho odradilo páchať\nobdobné skutky v budúcnosti. Rovnako s ohľadom na preventívnu funkciu trestu bolo nutné vyjadriť, že\nnerešpektovanie formálnych prameňov práva sudcami pri výkone ich funkcie je vážnym disciplinárnym\nprevinením postihované prísnym následkom.\n\nV. Záver\n81. S ohľadom na uvedené skutočnosti disciplinárny senát rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku\ntohto rozhodnutia.\n82. Toto rozhodnutie prijal disciplinárny senát v časti viny pomerom hlasov 3:2 a v časti trestu\njednomyseľne.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu môže podať navrhovateľka odvolanie do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia.\nDisciplinárne obvinený nemá právo podať voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}