{"guid": "758316f4-d95f-45de-842c-57d15ebfe9cf:5d9efd57-6ff4-4ce4-a70d-cc9924fb749f", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.2", "spisova_znacka": "31D/7/2022", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/7/2022 z 13. 9. 2022", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 13. septembra 2022, sp. zn. 31D/7/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.2", "identifikacne_cislo": "9622200045", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2022-09-13", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-32.odsek-2", "nazov": "§ 32 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-32.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301", "nazov": "TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-244.odsek-4", "nazov": "§ 244 ods. 4 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-244.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-162.odsek-1", "nazov": "§ 162 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-162.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-162"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-151zf.odsek-2", "nazov": "§ 151zf ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-151zf.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-151zf"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-151zf.odsek-5", "nazov": "§ 151zf ods. 5 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-151zf.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-151zf"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-28", "nazov": "§ 28 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-28", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-29", "nazov": "§ 29 zákona č. 385/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385/#paragraf-29", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/385-2000/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2021/432#paragraf-4", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-32", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-244", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-162", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-151zf", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-28", "/SK/ZZ/2000/385#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d9efd57-6ff4-4ce4-a70d-cc9924fb749f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n31D/7/2022\n9622200045\n13. 09. 2022\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSSR:2022:9622200045.2\n\nRozhodnutie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Zdenky Reisenauerovej, sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), Mgr.\nMichala Novotného a prísediacich sudcov Mgr. Marianny Leontiev a Mgr. Eva Kováčechovej, v\ndisciplinárnej veci proti disciplinárne obvinenému: Mgr. W. O.Ľ., sudca Okresného súdu R., nar. XX.\nM. XXXX, bydlisko: Š. X, W. D., právne zastúpený Weis & Partners s.r.o., Priemyselná 1/A, 821 09\nBratislava, pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), f), i), ods. 3 písm. d)\nzákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o návrhu\ndisciplinárne obvineného na prerušenie disciplinárneho konania a predloženie prejudiciálnych otázok\npodľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, takto\nrozhodol:\nNávrh disciplinárne obvineného zo dňa 24. augusta 2022 na prerušenie disciplinárneho konania a\npredloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) v\nspojení s § 162 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. v účinnom znení sa z a m i e t a.\nodôvodnenie:\nI.\nNávrh na prerušenie konania\n1. Disciplinárne obvinený prostredníctvom právneho zástupcu doručil Najvyššiemu správnemu súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „disciplinárny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 25. augusta 2022 návrh na\nprerušenie disciplinárneho konania a položenie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie\n(ďalej len „Súdny dvor“). Podľa § 4 zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny\nporiadok) v účinnom znení (ďalej len „DSP“) v spojitosti s § 7 ods. 1, ods. 3, § 283 ods. 1 a § 244 ods. 4\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v účinnom znení (ďalej len „Trestný poriadok“) súdu navrhol\nprerušenie konania voči disciplinárne obvinenému z dôvodu, že je potrebné položiť Súdnemu dvoru\nprejudiciálne otázky za účelom zistenia, či sudcovia a prísediaci disciplinárneho senátu Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky vzbudzujú zdanie nezávislosti v rozhodovaní v disciplinárnych\nkonaniach. Podľa názoru disciplinárne obvineného zdroj ich mandátu spočíva v rozhodovacom procese\npoliticky závislého orgánu, Súdnej rady Slovenskej republiky, a to vzhľadom na nesúladnosť procesu\nvymenovania do funkcie člena disciplinárneho senátu s právom Európskej únie.\n2. Disciplinárne obvinený procesný návrhu odôvodnil čl. 2, čl. 19 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej\núnie (ďalej len „ZFEÚ“), a ďalej čl. 47, 51, 52 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie upravujúcich\nproblematiku nezávislosti a nestrannosti súdnej moci. Zdôraznil ustálenú judikatúru Súdneho dvora,\nv zmysle ktorej záruky nezávislosti a nestrannosti súdnej moci, vyžadované právom Európskej únie,\nstanovujú ako požiadavku existenciu pravidiel, najmä pokiaľ ide o zloženie orgánu, menovanie, funkčné\n\nobdobia, ako aj dôvody zdržania sa hlasovania, vylúčenia pre zaujatosť a odvolania jeho členov,\numožňujúce odstrániť akékoľvek pochybnosti účastníkov konania, pokiaľ ide o neovplyvniteľnosť tohto\norgánu z vonkajšieho hľadiska a neutralitu vo vzťahu k protichodným záujmom [rozsudok SD EÚ\nzo dňa 5.11.2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť všeobecných súdov), C-192/18, EU:C:2019:924, bod\n101 a citovaná judikatúra]. Podľa ustálenej judikatúry má požiadavka nezávislosti dve hľadiská. Prvé,\nvonkajšie, hľadisko vyžaduje, aby dotknutý orgán vykonával svoje úlohy úplne samostatne, nikomu\nhierarchicky nepodliehal alebo nebol podriadený a od nikoho neprijímal príkazy alebo inštrukcie, bez\nohľadu na ich pôvod, čím je chránený pred vonkajšími zásahmi alebo tlakmi, ktoré by mohli ohroziť\nnezávislosť rozhodovania jeho členov a ovplyvniť ich rozhodnutia .....[rozsudky SD EÚ zo dňa 25.7.2018,\nMinister for Justice and Equality (Nedostatky súdneho systému), C-216/18 PPU, EU:C:2018:586, bod\n63 a citovaná judikatúra, ako aj zo dňa 24.6.2019, Komisia/Poľsko (Nezávislosť Najvyššieho súdu),\nC-619/18, EU:C:2019:531, bod 121 rozsudku].\n3. V ďalšej časti procesného návrhu sa zaoberal skutkovými a právnymi okolnosťami kreovania\ndisciplinárneho senátu Najvyššieho správneho súdu, jednak vo vzťahu k sudcom ako tiež k zaradeniu\ndisciplinárnych senátov do databázy prísediacich v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) DSP. Poukázal na\nprávomoc Súdnej rady vyberať prvých sudcov Najvyššieho správneho súdu v zmysle § 151zf ods. 2,\nods. 5 v spojení s § 28 a § 29 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v účinnom znení\n(ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“). V nadväznosti na túto právomoc poukázal na § 26 ods.\n1 zákona č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „zákon o Súdnej rade“), v\nzmysle ktorého pred uplynutím funkčného obdobia funkcia člena súdnej rady zaniká odvolaním člena\nsúdnej rady. Podľa § 27 ods. 4 cit. zákona na odvolanie člena Súdnej rady zvoleného národnou radou sa\nprimerane použijú ustanovenia § 24 a na odvolanie člena Súdnej rady vymenovaného prezidentom alebo\nvládou sa primerane použijú ustanovenia § 25. Zavedenie takejto právomoci považoval za rozporné s\neurópskymi štandardmi nezávislosti súdnictva a súdnych rád. Nevyhnutná nezávislosť členov súdnych\nrád totiž vyžaduje, aby výkon funkcie ich členov bol zaručený a nemohol byť svojvoľne ukončený.\n4. Hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá, ktorými sa riadilo prijímanie rozhodnutí Súdnej\nrady Slovenskej republiky o výbere sudcov a prísediacich disciplinárneho senátu podľa disciplinárne\nobvineného nedáva záruky, že vec bude prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Súdna rada\nrozhodovacím procesom ovplyvnila vznik mandátu sudcov a prísediacich disciplinárneho senátu, z\ndôvodu, že nie je nezávislým orgánom a jej členovia môžu byť kedykoľvek odvolaní, aj bez udania\ndôvodu, vyvoláva oprávnené pochybnosti či sa v prípade sudcu a prísediaceho disciplinárneho senátu\njedná o nezávislé a nestranné osoby. S poukazom na konštatované závery disciplinárne obvinený\nnavrhol, aby disciplinárny súd prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru EU prejudiciálne otázky, v\nnasledovnom znení:\na) Majú sa článok 2 ZEÚ, čl. 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ, článok 267 ZFEÚ a čl. 47 Charty základných\npráv Európskej únie vykladať v tom zmysle, že senát najvyššieho súdu členského státu, akým je\ndisciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý má rozhodovať o veciach,\ntýkajúcich sa práva Európskej únie, spĺňa vzhľadom na podmienky, ktorými sa riadilo jeho zriadenie a\nvymenovanie jeho členov požiadavky nezávislosti a nestrannosti vyžadované v zmysle predmetných\nustanovení práva Európskej únie?\nb) Má sa článok 2 ZEÚ, v spojení s článkom 4 ods. 3 tretí pododsek, s článkom 6 ods. 1 a s článkom\n19 ods. 1 ZEÚ, s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie ako aj článok 267 ZEÚ vykladať\ntak, že dochádza k porušeniu zásady právneho štátu, práva na prístup k súdom a práva na účinnú\nsúdnu ochranu v situácii, keď sudcov a prísediacich disciplinárneho senátu Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky vyberá, volí alebo prekladá Súdna rada Slovenskej republiky, ktorá nie je\nnezávislým orgánom a jej členovia vymenovaní do funkcie vládou, zákonodarnou mocou a prezidentom\nmôžu byť kedykoľvek odvolaní, a to aj bez uvedenia dôvodu, a teda výkon ich mandátu závisí od\nmožnosti svojvôle výkonnej a zákonodarnej moci, a preto požiadavku nezávislého súdu zriadeného\nzákonom nespĺňa súd, o ktorého zložení rozhoduje Súdna rada Slovenskej republiky v procese závislom\nod možnosti svojvoľného zásahu výkonnej moci a zákonodarnej moci do výkonu mandátu člena Súdnej\nrady Slovenskej republiky, ktorý bol do funkcie ustanovený výkonnou mocou a zákonodarnou mocou?\nc) Má sa článok 2 ZEU, v spojení s článkom 4 ods. 3 tretí pododsek, s článkom 6 ods. 1 a s čl. 19\nods. 1 ZEÚ, s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj článok 267 ZEÚ vykladať tak,\nže dochádza k neúčinnému návrhu Súdnej rady Slovenskej republiky prezidentovi na vymenovaní do\nfunkcie sudcu, pokiaľ je tento vykonaný v nadväznosti na rozhodovací proces Súdnej rady Slovenskej\nrepubliky, ktorá nie je nezávislým orgánom a jej členovia vymenovaní do funkcie vládou, zákonodarnou\nmocou a prezidentom môžu byť kedykoľvek odvolaní, a to aj bez uvedenia dôvodu, a teda výkon ich\nmandátu závisí od svojvoľného zásahu výkonnej a zákonodarnej moci?\n\nd) Má sa článok 2 ZEÚ, v spojení s článkom 4 ods. 3 tretí pododsek, s článkom 6 ods. 1 a s článkom\n19 ods. 1 ZEÚ, s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj čl. 267 ZEÚ vykladať\ntak, že dochádza k neúčinnému rozhodnutiu Súdnej rady Slovenskej republiky o splnení sudcovskej\nspôsobilosti a preložení sudcu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v ktorom tento sudca\nvykonáva disciplinárnu právomoc nad sudcami, pokiaľ je toto rozhodnutie výsledkom rozhodovacieho\nprocesu Súdnej rady Slovenskej republiky, ktorá nie je nezávislým orgánom a jej členovia vymenovaní\ndo funkcie vládou, zákonodarnou mocou a prezidentom môžu byť kedykoľvek odvolaní, a to aj bez\nuvedenia dôvodu, a teda výkon ich mandátu závisí od možnosti svojvoľného zásadu výkonnej moci a\nzákonodarnej moci?\n5. Navrhovateľka sa k návrhu na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu\ndvoru nevyjadrila.\nII.\nRelevantné právne ustanovenia\nPodľa čl. 267 Zmluvy Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný nález o otázkach, ktoré\nsa týkajú a) výkladu zmlúv, b) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Únie.\nAk sa táto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že\nrozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na súdny dvor, aby o\nnej rozhodol.\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti rozhodnutiu ktorého\nrozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán\npovinný sa obrátiť na Súdny dvor.\nIII.\nPosúdenie veci disciplinárnym súdom\n6. Podľa čl. 267 ods. 3 ZFEU platí, že ak sa otázka platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov\nalebo úradov alebo agentúr Únie položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého\nrozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán\npovinný obrátiť sa na Súdny dvor EÚ. Pri výklade pojmu „prípustný opravný prostriedok“ sa uplatňuje\ntzv. konkrétna teória, teda rozhodné je, či je opravný prostriedok prípustný v príslušnom súdnom konaní.\nPritom sa za „opravný prostriedok“ považuje v zásade len plnohodnotný opravný prostriedok. Súdny dvor\nEÚ už vyslovil, že možnosť podať na ústavný súd opravný prostriedok proti rozhodnutiam vnútroštátneho\nsúdu, ktorý sa obmedzuje na preskúmanie prípadného porušenia práv a slobôd zaručených ústavou\nalebo medzinárodným dohovorom, neumožňuje domnievať sa, že by sa tento vnútroštátny súd nemal\npovažovať za súd, proti ktorého rozhodnutiam nie je prípustný podľa vnútroštátneho práva opravný\nprostriedok (rozsudok SD EÚ z 15. januára 2013,C-416/10, Križan a iní proti Slovenskej inšpekcii\nživotného prostredia, ods. 72).\n7. Podľa § 3 DSP o disciplinárnej zodpovednosti rozhoduje tunajší súd v disciplinárnych senátoch.\nS výnimkou prípadov uvedených v § 37 ods. 1 DSP. (disciplinárne opatrenie, ktorým sa disciplinárne\nobvinený zbavuje funkcie) proti rozhodnutiu tunajšieho súdu v disciplinárnom konaní nie sú prípustné\nopravné prostriedky (§ 37 ods. 4 DSP). Otázka, či vo veci bude alebo nebude prichádzať do úvahy\nopravný prostriedok podľa § 37 ods. 1 DSP, sa v mnohých prípadoch zistí až ex post (dodatočne),\npodľa toho, či tunajší súd uloží alebo neuloží tam uvedené disciplinárne opatrenie. Počas disciplinárneho\nkonania tak možnosť podať opravný prostriedok nemusí byť vôbec zrejmá, a preto tunajší súd v\ndisciplinárnom konaní zásadne treba považovať za súd, proti rozhodnutiu ktorého nie je prípustný\nopravný prostriedok.\n8. Najvyšší správny súd konajúci v disciplinárnych veciach sa tak podľa čl. 267 ods. 3 ZFEÚ vždy musí\nobrátiť sa na Súdny dvor s otázkou výkladu práva Európskej únie. Judikatúra Súdneho dvora tejto\npovinnosti pripúšťa tri výnimky: a) nastolená otázka nie je relevantná, b) predmetné ustanovenie práva\nÚnie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora (acte éclairé), alebo c) správne uplatnenie\npráva Únie je tak jasné, že tu nie je priestor na žiadne rozumné pochybnosti (acte clair; pozri najmä\nrozsudok SD EÚ zo 6. októbra 2021, C-561/19, Consorzio Italian Management e Catania Multiservizi\na Catania Multiservizi, bod 33). Na túto judikatúru nadviazala aj judikatúra ústavného súdu, v zmysle\nktorej súd uvedený v čl. 267 ods. 3 ZFEÚ poruší základné právo strán konania na zákonného sudcu, ak\nnepoloží Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, hoci nie sú splnené uvedené výnimky (porov. nález sp.\nzn. II. ÚS 381/2018). V tu prerokúvanej veci je však daná práve výnimka uvedená pod písmenom b).\n\n9. Otázkou výkladu práva Európskej únie, osobitne čl. 19 ZFEÚ a čl. 47 Charty základných práv v\nsúvislosti s pochybnosťami ohľadom vytvorenia orgánu, ktorý navrhuje kandidátov na vymenovanie\nza sudcov, sa totiž Súdny dvor zaoberal práve v rozsudku C-585/18, C-624/18 a C-625/18, na ktorý\nodkazuje aj disciplinárne obvinený. V tomto rozsudku však Súdny dvor okrem iného vyslovil, že čl. 267\nZFEÚ neumožňuje Súdnemu dvoru uplatniť právne normy Únie na konkrétny prípad, ale môže sa iba\nvyjadriť k výkladu Zmlúv a aktov prijatých inštitúciami Únie. Súdny dvor môže vnútroštátnemu súdu\nposkytnúť výkladové prvky, ktoré mu môžu byť užitočné pri posudzovaní účinkov daného ustanovenia\ntohto práva (ods. 132 cit. rozsudku). Súdny dvor teda celkom jasne vyslovil, že v rámci konania o\nprejudiciálnej otázke nemôže odpovedať na otázku, či konkrétny vnútroštátny orgán členského štátu,\nktorý sa podieľa na ustanovovaní sudcov, zabezpečuje, že ustanovení sudcovia budú nezávislí a\nnestranní. Takýto záver môže urobiť len vnútroštátny súd. Ten istý záver vyslovil Súdny dvor aj v rozsudku\nC-824/18, ktorý disciplinárne obvinený takisto citoval (ods. 96).\n10. Z uvedenej judikatúry tak predovšetkým celkom zreteľne vyplýva, že podľa čl. 267 ZFEÚ sa nemožno\nna Súdny dvor obrátiť s otázkou, či právna úprava, ktorá dovoľuje odvolanie členov Súdnej rady bez\nuvedenia dôvodu, spôsobuje, že sudcovia vybratí, resp. preložení touto Súdnou radou na tunajší súd\nnezaručujú nezávislosť a nestrannosť tohto súdu. Predmetom prejudiciálnej otázky by tak mohla byť len\nvšeobecná otázka, či tento prvok môže byť relevantný pri výklade požiadavky na nezávislý a nestranný\nsúd. Súdny dvor však v oboch citovaných rozsudkoch dostatočne jasne vymedzil kritériá, na ktoré\nje pri skúmaní týchto otázok potrebné prihliadať. Predovšetkým je potrebné komplexne posudzovať\nstupeň nezávislosti Súdnej rady od zákonodarnej a výkonnej moci (rozsudok C-585/18, C-624/18 a\nC-625/18, ods. 139). Niektoré úpravy totiž nemožno kritizovať samostatne, ale len v spojení s inými\nokolnosťami, ktoré celkovo vedú k pochybnostiam o nezávislosti orgánu, ktorý sa podieľa na postupe\nvymenovania sudcov (cit. rozsudok, ods. 142). Súdny dvor v uvedenom rozsudku identifikoval ako\nproblematickú súhru týchto okolností: skrátenie funkčného obdobia doterajších členov, voľba podstatnej\nväčšiny nových členov zákonodarnou mocou a existencia nezrovnalostí pri voľbe konkrétnych členov.\nOkrem toho má vnútroštátny súd zohľadniť aj celkový spôsob, akým takáto Súdna rada plní svoju funkciu\nochrancu nezávislosti súdov, ako aj okolnosť, či proti rozhodnutiu Súdnej rady je prípustný opravný\nprostriedok (cit. rozsudok, ods. 143 až 145). Vo vzťahu k nezávislosti disciplinárneho senátu, ktorého\nsudcov vyberala takáto Súdna rada, Súdny dvor osobitne zdôraznil súhru rôznych ďalších skutočností:\nvýslovný prenos kompetencií dovtedy zverený inému súdu, zbavenie funkcie časti doterajších sudcov,\nnemožnosť doterajších sudcov stať sa sudcami tohto disciplinárneho súdu. Opätovne však zopakoval, že\nnezávislosť takto vytvoreného disciplinárneho súdu môže spochybňovať až kombinácia týchto okolností,\na to navyše v kombinácii s nedostatkom nezávislosti Súdnej rady voči zákonodarnej a výkonnej moci\n(cit. rozsudok, ods. 146 až 154). Podobné závery vyplývajú aj z rozsudku C-824/18 (ods. 97 až 106).\n11. Podľa najvyššieho správneho súdu tak obe vyššie uvedené rozsudky a ďalšia judikatúra, na ktorú\ntieto rozsudky odkazujú, dostatočne jasne objasňujú požiadavky na nezávislosť súdov v zmysle čl. 19\nZFEÚ a čl. 47 Charty základných práv. Rovnako jasne objasňuje táto judikatúra, aké okolnosti majú\nvnútroštátne súdy v tejto súvislosti posudzovať a za akých podmienok môžu dospieť k záveru, že určitý\nvnútroštátny orgán tieto požiadavky nenapĺňa. Na základe konštatovaných kritérií je možné vcelku bez\nťažkostí posúdiť aj námietku disciplinárne obvineného, že tunajší súd nie je nezávislý, pretože bol\nvybraný Súdnou radou, ktorej členovia sú kedykoľvek odvolateľní. Na základe toho tak otázka, ktorú\ndisciplinárne obvinený nadnáša, už bola v judikatúre Súdneho dvora dostatočne objasnená. To podľa\ncitovanej judikatúry (rozsudok C-561/19) znamená, že tunajší súd nie je povinný predložiť túto otázku\nSúdnemu dvoru v zmysle čl. 267 ods. 3 ZFEÚ.\n12. Vzhľadom na konštatované skutočnosti rozhodol disciplinárny senát Najvyššieho správneho súdu\ntak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd pomerom\nhlasov 5:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}