{"guid": "390ff6be-fbe6-439c-8e13-866e3159d380:a53f77a7-7c68-40ab-b251-b6275f73654d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200020.5", "spisova_znacka": "31D/3/2022", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/3/2022 z 10. 10. 2022", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR z 10. októbra 2022, sp. zn. 31D/3/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200020.5", "identifikacne_cislo": "9622200020", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-10-10", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "IV. ÚS 293/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:08e94e54-70ea-421f-a4cb-9a88e2c8d5e0", "datum": "2023-06-08", "vztah": "zamietnute"}, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a53f77a7-7c68-40ab-b251-b6275f73654d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200020.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200020.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200020.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n31D/3/2022\n9622200020\n10. 10. 2022\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2022:9622200020.5\n\nRozhodnutie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z členov: Michal Novotný\nako predseda, JUDr. Zdenka Reisenauerová ako sudkyňa, prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD., ako sudca\na JUDr. Michaela Kajabová a Mgr. Eva Kováčechová ako prísediace sudkyne v disciplinárnej veci\ndisciplinárne obvinenej: O.. B. I., sudkyňa F.G. S. I. U., pre disciplinárne previnenie podľa § 116 ods.\n1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení účinnom do 30. novembra 2021\n(navrhovateľ: minister spravodlivosti Slovenskej republiky), po ústnom pojednávaní 10. októbra 2022\ntakto\nrozhodol:\nPodľa § 34 ods. 1 zákona č. 432/2021 Z. z. (disciplinárny súdny poriadok) sa disciplinárne obvinená: O..\nB. I., E.. X. B. XXXX, trvale bytom W. XXX/X, I., sudkyňa F. S. I. U.,\nuznáva vinnou, že\nako zákonná sudkyňa v konaní F. S. I. U. sp. zn. 21 C 52/2020 (vec žalobcu: Z. P. proti žalovanému:\nÚrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou) potom, čo po pojednávaní 14. júna 2021 verejne\nvyhlásila rozsudok a vo vyhlásenom odôvodnení okrem iného uviedla, že „žalobe nemožno vyhovieť,\nnakoľko je absolútne nedôvodná. Predmetom tohto konania bola žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy\nna základe zákona 514/2003 o zodpovednosti štátu za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný\npostup... nesprávny úradný postup v konaní žalovaného zistený nebol... nebol zistený nesprávny úradný\npostup, nebola zistená príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, a\nnajmä teda nebolo zistené, že by Vám vznikla nejaká škoda...“, čím bola podľa § 219 ods. 4 Civilného\nsporového poriadku viazaná, v písomnom vyhotovení tohto rozsudku pod č. k. 21 C 52/2020-172 v\nrozpore s tým uviedla, že „Žalovaný... nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide;\nv tomto konkrétnom konaní nie je pasívne vecne legitimovaný ako žalovaný... Tým je štát, avšak ten\nv tomto konaní nebol žalobcom vymedzený ako žalovaný. Vzhľadom na uvedené, je zrejmý záver, že\nžalovaný nedisponuje v tomto spore pasívnou vecnou legitimáciou, čo vo výsledku znamená zamietnutie\nžaloby bez ďalšieho skúmania žalobcom uplatnených nárokov.“,\nteda\nz nedbanlivosti porušila povinnosť svedomito plniť svoju povinnosť viazanosti vyhláseným rozsudkom v\nzmysle § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení účinnom do 30. novembra\n2021 v spojení s § 219 ods. 4 C. s. p.,\nčím sa dopustila\ndisciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom do\n30. novembra 2021.\nZa to sa jej podľa § 117 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom do 30. novembra 2021\nukladá\ndisciplinárne opatrenie - napomenutie.\nodôvodnenie:\nI.\nDisciplinárny návrh, stanovisko a ústne pojednávanie\n\n1. Navrhovateľ disciplinárnym návrhom, ktorý došiel tunajšiemu súdu 3. februára 2022, kládol\ndisciplinárne obvinenej za vinu, že\n„ako S. F. S. I. U. v právnej veci žalobcu Z. P.... proti žalovanému Úradu pre dohľad nad zdravotnou\nstarostlivosťou, IČO: 30 796 482, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 55 000,- EUR, vedenej pod\nsp. zn. 21C/52/2020, z nedbanlivosti porušila svoju zákonnú povinnosť vykonávať svoje povinnosti\nsvedomito, ktorá jej vyplýva z ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch\na prísediacich..., keď obsah odôvodnenia rozsudku, ktorý vyhlásila na pojednávaní konanom dňa\n14.6.2021, nebol zhodný s odôvodnením rozsudku, ktorý uviedla v jeho písomnom vyhotovení pod č.k.\n21C/52/2020-172 zo dňa 14.6.2021“.\n2. Disciplinárny návrh bol disciplinárne obvinenej doručený do vlastných rúk 15. februára 2022. V\npísomnom stanovisku jej obhajca navrhol, aby bola spod disciplinárneho návrhu oslobodená podľa § 34\nods. 2 písm. b) D. s. p. Ustanovenie § 219 ods. 4 C. s. p. podľa neho vyžaduje, aby bola zhoda medzi\nvyhláseným a písomne vyhotoveným výrokom, čo je v danom prípade splnené. Výklad navrhovateľa,\npodľa ktorého musí byť zhoda aj medzi vyhláseným a písomne vyhotoveným odôvodnením, je rozširujúci\na neprípustný. Disciplinárne obvinená nesúhlasila s tým, že by jej pochybenie bolo závažné, a nemohlo\nním dôjsť k ujme na právach strán konania, ako to tvrdí navrhovateľ. Ak by sa boli strany vzdali\nodvolania, písomne vyhotovený rozsudok by neobsahoval žiadne odôvodnenie [§ 221 písm. a) C. s. p.].\nDisciplinárne obvinená nepovažovala za výnimočné, že v písomnom vyhotovení sú uvedené dôvody,\nktoré pri ústnom vyhlásení neodzneli. Aj v písomnom vyhotovení rozsudku v tunajšej veci len doplnila\nďalšie jeho dôvody, no nenahrádzala tie, ktoré boli vyhlásené. Zdôraznila, že správnosť jej postupu\npreskúma odvolací súd, keďže žalobca podal odvolanie. Svoje povinnosti si disciplinárne obvinená podľa\nsvojho vyjadrenia plní svedomito, k čomu odkázala na ročné štatistické výkazy.\n3. Tunajší súd podľa § 28 D. s. p. nariadil na prejednanie veci ústne pojednávanie postupne na 12.\njúla 2022 a 7. septembra 2022, kedy však bolo odročené na žiadosť obhajcu disciplinárne obvinenej.\nÚstne pojednávanie sa nakoniec konalo 10. októbra 2022 za prítomnosti zástupkyne navrhovateľa,\ndisciplinárne obvinenej a jej obhajcu. Obaja účastníci, ako aj obhajca na ústnom pojednávaní v\npodstatnej časti zopakovali a prehĺbili svoju argumentáciu z písomných podaní.\nII.\nDokazovanie a zistený skutkový stav\n4. Najvyšší správny súd na ústnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom disciplinárne\nobvinenej, prečítaním podstatných častí listín: listiny zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21 C\n52/2020 (č. l. 1 až 7 - žaloba, č. l. 65 - vyjadrenie žalovaného, č. l. 169 - zápisnica o pojednávaní 14. júna\n2021, č. l. 172 - písomné vyhotovenie rozsudku zo 14. júna 2021, č. l. 183 - odvolanie žalobcu), listiny\nz osobného spisu disciplinárne obvinenej (č. l. 1 - osvedčenie o zvolení, č. l. 3 - rozhodnutie o pridelení,\nč. l. 15 - rozhodnutie o vymenovaní za predsedníčku senátu, č. l. 26 - osvedčenie o výkone funkcie,\nč. l. 32 - osvedčenie o zvolení, č. l. 102 až 105 - hodnotenie z r. 2011, č. l. 123 a 124 - hodnotenie z\nr. 2015, č. l. 148 - rozhodnutie o písomnom napomenutí sp. zn. 1SprO/187/2021, hodnotenie zn. SR\n556/2021, list hodnotiacej komisie z 29. júna 2022) a prehratím zvukového záznamu z pojednávania vo\nveci Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 21 C 52/2020 (v časových úsekoch 13:36 min až 17:30 min\na 32:31 min až do konca záznamu).\n5. K samotnému skutku z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva: Vo veci sp. zn. 21 C 52/2020 sa\nžalobca Z. P. domáhal od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou náhrady nemajetkovej ujmy\n55.000 €. Žalobca tvrdil, že žalovaný na základe jeho podnetu preskúmaval liečbu žalobcu v Ústrednej\nvojenskej nemocnici v Ružomberku a že uzavrel, že liečba bola poskytnutá správne. Žalobca však s\ntýmto záverom žalovaného nesúhlasil a vytkol mu porušenie § 43 ods. 10 zákona č. 581/2004 Z. z.\no zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších predpisov. V\ntom žalobca videl nesprávny úradný postup žalovaného, v dôsledku ktorého žalovaný zodpovedá za\nžalobcovi spôsobenú nemajetkovú ujmu podľa § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. d), § 9 ods. 1, ods. 4,\n§ 17 ods. 2 a § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci, podľa § 11 Občianskeho zákonníka a podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Táto\nžaloba došla na F. S. I. U. 4. augusta 2020, kedy bola vec pridelená disciplinárne obvinenej ako zákonnej\nsudkyni. Žalovaný vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Namietol, že nie sú splnené podmienky jeho\nzodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., teda že sa nedopustil nesprávneho\núradného postupu, že žalobcovi nevznikla žiadna škoda a že nie je preukázaná ani príčinná súvislosť\nmedzi postupom a ujmou žalobcu. Disciplinárne obvinená nariadila na prejednanie veci pojednávanie\nna 14. júna 2021, na ktorom sa zúčastnil tak žalobca Z. P., ako aj poverená zástupkyňa Úradu pre\ndohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tá vo svojom ústnom prednese zopakovala podstatné časti\npísomného vyjadrenia, načo sa jej disciplinárne obvinená výslovne spýtala, či žiada zamietnuť žalobu\n\n„ako nedôvodnú, nie z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie“. Po skončení pojednávania disciplinárne\nobvinená ústne vyhlásila výrok rozsudku „Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.“ a odôvodnenie, ktorého\npodstatu vyjadrila slovami „žalobe nemožno vyhovieť, nakoľko je absolútne nedôvodná. Predmetom\ntohto konania bola žaloba o zaplatenie nemajetkovej ujmy na základe zákona 514/2003 o zodpovednosti\nštátu za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup... Nesprávny úradný postup v konaní\nžalovaného zistený nebol... Nebol zistený nesprávny úradný postup, nebola zistená príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, a najmä teda nebolo zistené, že by Vám vznikla\nnejaká škoda...“. Disciplinárne obvinená pri vyhlásení ani nenaznačila, že by dôvodom zamietnutia\nžaloby žalobcu bol nedostatok pasívnej legitimácie, pretože by podľa nej žalobca tomuto pojmu aj tak\nnerozumel. Dňa 1. júla 2021 disciplinárne obvinená odovzdala súdnej kancelárii písomné vyhotovenie\ntohto rozsudku pod č. k. 21 C 52/2020-172, v ktorého odôvodnení uviedla okrem iného (číslovanie\nodsekov v rozsudku zachované): „23. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované\nzákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že žaloba nie je dôvodná z dôvodu absencie pasívnej vecnej\nlegitimácie na strane žalovaného... 25. Žalobca označil ako žalovaného Úrad pre dohľad... 26. Jedným\nzo základných predpokladov úspešnosti žaloby ako takej je, že strany majú vecnú legitimáciu... 27... O\nnedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide... 29. Ak\nje účastníkom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 21 Občianskeho zákonníka štát, je právnickou\nosobou... Z § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. jednoznačne vyplýva, že\nza škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom zodpovedá štát... V danom prípade je pasívne\nlegitimovaných a zodpovedným subjektom štátu - Slovenská republiky, za ktorý koná žalovaný ako štátny\norgán. 30. Žalobca sa domáha náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.... Žalovaný preto nie je\nnositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide; v tomto konkrétnom konaní nie je pasívne\nvecne legitimovaný ako žalovaný... Tým je štát, avšak ten v tomto konaní nebol žalobcom vymedzený\nako žalovaný. Vzhľadom na uvedené, je zrejmý záver, že žalovaný nedisponuje v tomto spore pasívnou\nvecnou legitimáciou, čo vo výsledku znamená zamietnutie žaloby bez ďalšieho skúmania žalobcom\nuplatnených nárokov.“ Žalobca Z. P. proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v ktorom namietol aj to, že\nsúd na pojednávaní 14. júna 2021 „odôvodnil úplne inak ako v písomnom rozsudku doručenom žalobcovi\ndňa 21.7.2021“. To žalobca považoval za „absurdné konanie prvostupňového súdu v rozpore so zákonmi\nSR“.\n6. K osobe disciplinárne obvinenej z vykonaných dôkazov bezrozporne vyplýva, že ju Národná rada\nSlovenskej republiky zvolila za sudkyňu na štvorročné funkčné obdobie a sľub zložila 23. mája 1994,\nodkedy bola pridelená na vtedajší F. S. I. X a zároveň bola vymenovaná za predsedníčku senátu. Po\nzmenách v súdnej organizácii (zákon č. 328/1996 Z. z.) pokračovala vo výkone funkcie na F. S.Ú.\nI. U.. Potom, čo ju národná rada 19. mája 1998 zvolila za sudkyňu bez časového obmedzenia, bola\nznova pridelená na výkon funkcie na F. S. I. U.. V roku 2011 bolo v súvislosti s uchádzaním sa o\nfunkciu predsedníčky súdu vykonané hodnotenie disciplinárne obvinenej, podľa ktorého „...je skúsenou\na zodpovednou sudkyňou a jej rozhodovacia činnosť je na primeranej odbornej úrovni.“ V hodnotení\nz 5. októbra 2015 za obdobie od 1. januára 2012 do 31. decembra 2014 ju plénom zvolené sudkyne\nhodnotili výrokom „výborný“ potom, čo jej pridelili 100 bodov, pretože „...spĺňa odborné, osobnostné i\ncharakterové predpoklady pre vykonávanie funkcie sudcu...“ Za kalendárny rok 2017 bolo disciplinárne\nobvinenej pridelených celkovo 1091 vecí (medzi nimi aj 834 vecí reg. D), pričom rozhodla 516 vecí\n(medzi nimi aj 144 veci reg. D a 31 vecí reg. Er) a vybavila 1288 (medzi nimi 892 vecí reg. D). Za\nkalendárny rok 2018 bolo disciplinárne obvinenej pridelených celkovo 1140 vecí (medzi nimi aj 893\nvecí reg. D), pričom rozhodla 368 vecí (medzi nimi aj 29 vecí reg. D a 68 vecí reg. Er) a vybavila\n1124 (medzi nimi 859 vecí reg. D). Za kalendárny rok 2019 bolo disciplinárne obvinenej pridelených\ncelkovo 1026 vecí (medzi nimi aj 813 vecí reg. D), pričom rozhodla 361 vecí (medzi nimi aj 18 vecí\nreg. D a 38 vecí reg. Er) a vybavila 1224 (medzi nimi 851 vecí reg. D). Za kalendárny rok 2020 bolo\ndisciplinárne obvinenej pridelených celkovo 1083 vecí (medzi nimi aj 784 vecí reg. D), pričom rozhodla\n287 vecí (medzi nimi aj 21 vecí reg. D a 4 veci reg. Er) a vybavila 978 (medzi nimi 724 vecí reg. D).\nPredseda F. S. I. U. rozhodnutím sp. zn. 1 SprO 187/2021 zo 7. júna 2021 uložil disciplinárne obvinenej\npísomné napomenutie za to, že vo veci žalobkýň 1. M. D., X. A. J. proti žalovanému: A. B. „rozhodovala\no návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia napriek tomu, že so zreteľom na pomer k stranám\nsporu boli dôvodné pochybnosti o jej nezaujatosti a zároveň... 19.03.2021 poslala zo svojej pracovnej\ne-mailovej adresy všetkých sudcom SR email s prílohami podaného odvolania, čím znova prezentovala\nsvoj postoj k stranám sporu“. Predseda súdu disciplinárne obvinenej vytkol aj to, že na diskusných\nfórach zverejňovala príspevky, v ktorých nevhodným spôsobom prezentovala názor na novinársku obec,\na Sudcovská rada F. S. I. U. konštatovala, že jej konanie nebolo v súlade so zásadami etiky. V nateraz\n\nposlednom hodnotení z 22. novembra 2021 za obdobie od 1. januára 2015 do 31. decembra 2019\nhodnotiaca komisia pridelila disciplinárne obvinenej celkovo 78 bodov, z toho 28 bodov na základe\nvykonaného prieskumu podľa § 27d ods. 3 zákona č. 385/2000 Z. z.. Na základe informácií uvedených v\n§ 27d ods. 5 zákona č. 385/2000 Z. z. pridelila komisia disciplinárne obvinenej len 15 bodov. Zohľadnila\ntotiž uvedené stanovisko sudcovskej rady ku konaniu disciplinárne obvinenej, ktoré podľa hodnotiacej\nkomisie spochybňuje legitimitu sudcu a dôveryhodnosť súdnictva. Prideleným 78 bodom podľa § 27e\nods. 1 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. zodpovedá stupeň „dobrý“.\n7. Uvedené skutkové závery bezrozporne vyplývajú z vykonaných dôkazov, ktoré súd vyhodnotil podľa\nsvojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom zhodnotení všetkých okolností jednotlivo,\nale aj v ich súhrne (§ 2 ods. 2 Trestného poriadku v spojení s § 4 D. s. p.). Disciplinárne obvinená ani\njej obhajca obsah jednotlivých vykonaných dôkazov nijako nespochybňovali, ani nenavrhoval žiadne\ndoplnenie dokazovania, ktoré by mohlo takto nadobudnuté presvedčenie spochybniť.\n8. Ku skutkovým zisteniam treba poznamenať, že podľa § 278 ods. 1 Tr. por. v spojení s § 4 D. s.\np. môže najvyšší správny súd v disciplinárnom konaní rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v\ndisciplinárnom návrhu. Judikatúra v tejto súvislosti už zdôraznila, že pri posudzovaní toho, čo tvorí skutok\nv zmysle uvedeného ustanovenia, nie je vždy rozhodujúci jeho doslovný opis v skutkovej vete obžaloby\n(disciplinárneho návrhu). Podstata skutku je totiž určená účasťou obvineného na určitej (trestne) stíhanej\nudalosti, z ktorej vzišiel následok významný z hľadiska (trestného) práva hmotného. Podstata skutku\nzostáva zachovaná, ak je zachovaná aspoň sčasti totožnosť konania alebo následku (porov. uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8 Tz 207/95, judikát R 9/1997). Neskoršia judikatúra tieto závery spresnila v\ntom zmysle, že totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej zhody konania a následku, zhody aspoň\nv konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade,\nak konanie alebo následok, príp. oboje budú zhodné aspoň čiastočne, a to za predpokladu, že bude\ndaná zhoda v podstatných okolnostiach. Teória ani prax nechápe totožnosť skutku len ako úplnú zhodu\nmedzi skutkovými okolnosťami uvedenými v obžalobnom návrhu (disciplinárnom návrhu) a výrokom\nrozhodnutia súdu. Postačí zhoda medzi podstatnými skutkovými okolnosťami. Súd totiž musí prihliadať\nna tie zmeny skutkového deja, ku ktorým došlo v rámci dokazovania. Súdna prax teda pripúšťa odchýlky\nod skutkového stavu uvedeného v obžalobe či už tak, že sa k nemu pripoja nové skutočnosti v obžalobe\nneuvedené, alebo sa vynechajú niektoré skutočnosti v obžalobe uvedené, ak sa ukázali nesprávnymi,\nalebo že sa skutočnosti určitým spôsobom len modifikujú, pokiaľ sa tým nemení priamo podstata skutku\n(porov. uznesenie najvyššieho súdu 1 TdoV 19/2011).\n9. Uvedené závery možno podľa najvyššieho správneho súdu aplikovať aj v disciplinárnom konaní a pri\nposudzovaní disciplinárnej zodpovednosti sudcov, pri ktorej § 150 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. beztak\nodkazuje na primerané použitie všeobecnej časti Trestného zákona. Ani najvyšší správny súd tak nie je\ndoslovne viazaný formuláciou skutkovej vety (opisu skutku) v disciplinárnom návrhu, ale môže k nemu\npo vykonanom dokazovaní pripojiť nové skutočnosti, ktoré v návrhu neboli uvedené, alebo vynechať\nskutočnosti, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Podstatné je, aby zostala zachovaná totožnosť skutku vo\nvyššie vymedzenom význame (zhodne už rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 31 D 11/2021). Najvyšší\nsprávny súd tak posúdil zistený skutkový stav s ohľadom na tieto všeobecné východiská.\nIII.\nPrávne posúdenie a disciplinárne opatrenie\nIII.A Včasnosť podania návrhu\n10. Podľa § 14 D. s. p. možno disciplinárny návrh podať do jedného roka odo dňa, kedy sa navrhovateľ\ndozvedel o disciplinárnom previnení. To isté platilo aj podľa § 120 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z.\nz. účinného do 30. novembra 2021. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa o skutku, ktorý\nje predmetom disciplinárneho návrhu, dozvedela zo sťažnosti žalobcu Z. P., ktorá bola ministerstvu\nspravodlivosti doručená emailom 4. augusta 2021. Jednoročná lehota na podanie návrhu by tak uplynula\naž v auguste 2022. Disciplinárny návrh však došiel tunajšiemu súdu už 3. februára 2022, teda celkom\nzjavne pred jej uplynutím, a tak je podaný včas.\nIII.B Priebeh skutku a právne posúdenie\n11. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že skutok sa stal v podstate tak, ako je opísaný\nv disciplinárnom návrhu. Z vykonaných dôkazov (zvukového záznamu a písomného vyhotovenia\nrozsudku) je zrejmé, aké dôvody disciplinárne obvinená predniesla pri vyhlásení rozsudku vo veci 21 C\n52/2020 a aké dôvody boli obsiahnuté v písomnom vyhotovení tohto rozsudku. Takisto z vykonaných\ndôkazov (zvukového záznamu a výsluchu disciplinárne obvinenej) vyplynulo, že disciplinárne obvinená\nnad otázkou nedostatku pasívnej legitimácie uvažovala, ako aj to, prečo ju pri ústnom vyhlásení\nnespomenula ako dôvod zamietajúceho rozsudku.\n\n12. Predmetom žaloby vo veci sp. zn. 21 C 52/2020 bol nárok na náhradu škody podľa zákona č.\n514/2003 Z. z., ktorý je podľa § 25 ods. 1 tohto zákona v podstate občianskoprávnym nárokom. Spor\no tento nárok je tak sporom zo súkromnoprávneho vzťahu, v ktorom sa od 1. júla 2016 postupuje\npodľa ustanovení Civilného sporového poriadku (porov. jeho § 3). Podľa § 219 ods. 1 C. s. p. rozsudok\nsúd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s\nodôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Citované ustanovenie vymedzuje, čo treba\nrozumieť pod pojmom „vyhlásenie rozsudku“. Z nadväznosti jednotlivých viet tohto ustanovenia zreteľne\nvyplýva, že druhá veta v podstate určuje, čo súd vyhlasuje („uvádza“), keď vyhlasuje rozsudok: uvádza\nteda nielen výrok, ale aj jeho odôvodnenie a poučenia. Uvedenie všetkých týchto častí tak predstavuje\n„vyhlásenie rozsudku“ v zmysle citovaného ustanovenia a vyhláseným rozsudkom treba rozumieť všetky\ntieto časti. Podľa § 219 ods. 4 C. s. p. potom platí, že len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný, čo\nznamená, že je viazaný celým vyhláseným rozsudkom, teda všetkými jeho časťami, ktoré podľa § 219\nods. 1 C. s. p. „uviedol“. Súd je tak viazaný tak výrokom, ktorý uviedol, ako aj odôvodnením, ktoré takto\nuviedol.\n13. Preto sa nemožno stotožniť s obranou disciplinárne obvinenej, ktorú počas konania viackrát\nopakovala a podľa ktorej viazanosť podľa § 219 ods. 4 C. s. p. znamená len viazanosť výrokom rozsudku,\nktorý bol uvedený pri vyhlásení. Civilný sporový poriadok totiž v týchto ustanoveniach rozlišuje medzi\nvýrokom rozsudku, jeho odôvodnením a poučením, a v prípadoch, že sa určitá norma má týkať len\nniektorého z nich, uvádza to výslovne. Okrem už cit. § 219 ods. 1 C. s. p. celý § 220 C. s. p. osobitne\nupravuje náležitosti jednotlivých častí rozsudku. Ustanovenie § 218 ods. 1 C. s. p. sa zdôrazňuje,\nže obsahom výroku rozsudku má byť rozhodnutie vo veci samej (nesmie byť teda len v odôvodnení\nalebo poučení). Ďalšie ustanovenie § 228 ods. 1 a 2 C. s. p. záväznosť právoplatného rozsudku\nvýslovne obmedzuje na jeho výrok, teda netýka sa odôvodnenia. Práve v porovnaní s týmto ustanovením\nkontrastuje znenie § 219 ods. 4 C. s. p., podľa ktorého súd nie je viazaný len „výrokom“ rozsudku, len\nčo ho vyhlásil, ale (celým) rozsudkom.\n14. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky sa jazykový výklad normy musí podľa potreby\ndoplniť aj inými metódami, predovšetkým výkladom jej účelom (porov. rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 171/05, III. ÚS 341/07, III. ÚS 72/2010, I. ÚS 351/2010 a ďalšie).\nUstanovenie § 219 ods. 1 C. s. p. je samo verným odzrkadlením ustanovenia čl. 142 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky v znení účinnom od 1. januára 2021, podľa ktorého sa rozsudky vyhlasujú v mene\nSlovenskej republiky a vždy verejne. Táto požiadavka je ústavný princíp a konkretizuje sa ňou právo\nna informácie a tomu zodpovedajúca povinnosť orgánov verejnej moci poskytovať informácie o svojej\nčinnosti vo vzťahu k výkonu súdnej moci, ktorej ústava vzhľadom na jej zásadný význam pre fungovanie\nprávneho štátu (čl. 1 ústavy) venuje celú siedmu hlavu (čl. 124 až 148 ústavy). Cieľom a účelom\ntejto ústavnej požiadavky na verejné vyhlásenie rozsudku je transparentný výkon spravodlivosti a jeho\nverejná kontrola, a preto jej zodpovedá právo kohokoľvek byť prítomný pri tomto vyhlásení (porov. napr.\nnálezy ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 5/02, IV. ÚS 110/03 alebo I. ÚS 129/09). Práve z týchto dôvodov\nústavný súd vo svojej judikatúra už vyslovil, že hoci ústne vyhlásené odôvodnenie rozsudku nemusí byť\nvždy totožné s odôvodnením v písomnom vyhotovení, neznamená to, že súd sa môže v odôvodnení\npísomného vyhotovenia rozsudku ľubovoľne odchýliť od odôvodnenia uvedeného ústne po vyhlásení.\nÚstavne súladný výklad dnešného § 219 ods. 4 C. s. p. vedie k záveru, že od súdu možno legitímne\nočakávať zhodu ústneho odôvodnenia a písomného odôvodnenia v kľúčových aspektoch prejednávanej\nveci, t. j. podstata stanoviska súdu k zásadným argumentom strany, prípadne zákonné ustanovenia,\nktoré boli základom pre rozhodnutie vo veci samej, by mali byť zhodné v ústnom odôvodnení a písomnom\nodôvodnení (porov. nález sp. zn. IV. ÚS 58/2018).\n15. Podľa § 44 ods. 1 C. s. p. na okresnom súde koná a rozhoduje sudca - zákonný sudca v danej\nveci, ako ho vymedzuje ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších\npredpisov. Na okresnom súde tak pojem „súd“ použitý v § 219 ods. 1 a 4 C. s. p. v súlade s § 44\nods. 1 C. s. p. znamená predovšetkým konkrétneho zákonného sudcu konajúceho v danej veci. Z\nustanovenia § 223 ods. 3 C. s. p. vyplýva, že rozsudok sa písomne vyhotovuje spravidla po jeho\nvyhlásení (výnimku predstavuje situácia upravená v § 219 ods. 2 C. s. p.) a vyhotovuje ho takisto sudca.\nSudca verejným vyhlásením rozsudku vyjadruje jednak to, ako vo veci samej rozhodol (výrok, porov.\ncit. § 218 ods. 1 C. s. p.), ale aj to, prečo rozhodol tak ako rozhodol (odôvodnenie, § 219 ods. 1 druhá\nveta C. s. p.). Keďže vyhlásenie rozsudku je verejné (porov. cit. čl. 142 ods. 4 ústavy), má nielen strana\nsporu, ale aj ktokoľvek právo prísť si vypočuť to, ako a prečo práve ten-ktorý zákonný sudca vo veci\nrozhodol. Účelu verejného vyhlásenia rozsudku, ako ho vymedzila judikatúra citovaná v ods. 14, by tak\nodporovalo, ak by sudca v následkom písomnom vyhotovení rozsudku určenom účastníkom mohol\nuviesť celkom odlišné dôvody než tie, ktoré uviedol pri jeho verejnom vyhlásení. Strany, ale aj verejnosť\n\nby totiž oprávnene mohli špekulovať nad dôvodmi takéhoto rozporu: buď sa dôvody, ktoré sudca uviedol\npri vyhlásení, následne (pri písomnom vyhotovovaní rozsudku) ukázali ako právne nesprávne (riadne\nneodôvodniteľné), a tak sudca pri vyhlásení výroku vlastne nevedel, prečo rozhodol práve tak; alebo\nsudca dôvody uvedené neskôr v písomnom vyhotovení rozsudku považoval za správne už v čase\njeho vyhlásenia, ale ich z najrôznejších dôvodov nemohol alebo nechcel verejne uviesť, a tak uviedol\nniečo iné. Riziko vzniku takýchto (a mnohých iných) špekulácií podkopáva dôveru jednak strán, ale aj\nverejnosti vo výkon spravodlivosti; pritom práve verejná dôvera je podľa citovanej judikatúry ústavného\nsúdu účelom verejného vyhlásenia rozsudku.\n16. Uvedené závery celkom jasne vyvracajú názor, ktorý disciplinárne obvinená opakovane vyjadrila na\nústnom pojednávaní a podľa ktorého zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by odôvodnenie v\npísomnom vyhotovení muselo zodpovedať ústne prednesenému odôvodneniu pri vyhlásení rozsudku.\nNaopak, z ustanovenia § 219 ods. 4 C. s. p. tak, ako bolo vyložené v predošlom texte, celkom zreteľne\nvyplýva, že sudca, ktorý vyhlásil rozsudok, je ústne uvedenými dôvodmi viazaný pri svojom ďalšom\npostupe, teda aj pri písomnom vyhotovení rozsudku v zmysle § 220 a § 223 ods. 3 C. s. p. Táto viazanosť\npodľa citovaného nálezu sp. zn. IV. ÚS 58/2018 znamená zhodu ústneho a písomného odôvodnenia\nv kľúčových aspektoch veci, teda rovnakú podstatu stanoviska súdu k zásadným argumentom strany,\nprípadne rovnaké zákonné ustanovenia, ktoré boli podkladom rozhodnutia. V tu prerokúvanej veci zo\nzisteného skutkového stavu plynie, že disciplinárne obvinená ako zákonná sudkyňa vo veci sp. zn. 21\nC 52/2020 po pojednávaní 14. júna 2021 vyhlásila rozsudok, ktorým žalobu zamietla. V odôvodnení\nuviedla, že posúdila všetky zákonné predpoklady nároku na náhradu v zmysle zákona č. 514/2003\nZ. z., teda existenciu nesprávneho úradného postupu žalovaného úradu pre dohľad v zmysle § 9 cit.\nzák., škody žalobcu v zmysle § 17 cit. zák. a príčinnú súvislosť medzi nimi. V zmysle už uvedeného\nmala disciplinárne obvinená rovnaké kľúčové závery vyjadriť aj v odôvodnení písomného vyhotovenia\nrozsudku (§ 220 ods. 2 C. s. p.). Ak žalovaná v tomto odôvodnení vyjadrila, že dôvodom zamietnutia\nžaloby bol nedostatok pasívnej legitimácie žalovaného bez „ďalšieho skúmania žalobcom uplatnených\nnárokov“, odporuje to ústne uvedeným dôvodom, ktorých kľúčovým aspektom bolo práve skúmanie\njednotlivých podmienok uplatneného nároku. Okrem toho sú úplne odlišné aj zákonné ustanovenia, ktoré\nsú základom rozhodnutia, pretože zodpovedný subjekt je upravený v § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.\nz., nie v § 9 a 17 cit. zák.\n17. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že takto formulované odôvodnenie písomne\nvyhotoveného rozsudku pod č. k. 21 C 52/2020-172 zo 14. júna 2021 v kľúčových aspektoch\nnezodpovedá odôvodneniu uvedenému pri ústnom vyhlásení 14. júna 2021. Disciplinárne obvinená však\nbola v zmysle § 219 ods. 4 C. s. p. povinná v písomnom vyhotovení uviesť práve to odôvodnenie, ktoré\nby v kľúčových aspektoch zodpovedalo ústne uvedeným dôvodom. Ak tak neurobila, porušila svoju\npovinnosť podľa citovaného ustanovenia. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. bola disciplinárne\nobvinená povinná vykonávať svoje povinnosti svedomito. To okrem iného znamená, že bola povinná s\nnáležitou starostlivosťou dbať o to, aby pri svojom procesnom postupe konala aj v súlade s povinnosťami,\nktoré pre ňu vyplývajú zo zákonov upravujúcich jednotlivé konania, ktorými je ako sudkyňa viazaná\n(porov. čl. 144 ods. 1 ústavy). V tu prerokúvanej veci disciplinárne obvinená porušením povinnosti z § 219\nods. 4 C. s. p., ktorej obsah bol dostatočne jasne objasnený v judikatúre ústavného súdu, porušila svoju\npovinnosť vykonávať svoje povinnosti svedomito v zmysle § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. Podľa §\n115a ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z. z. na zodpovednosť za disciplinárne previnenie stačí zavinenie z\nnedbanlivosti. Nedbanlivosťou sa na účely tohto zákona rozumie také konanie sudcu, kedy vedel alebo\nvedieť mal, že môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraného dôvodu\nsa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí. Podľa súdu od disciplinárne obvinenej ako\nsudkyne bolo možné rozumne očakávať, že pozná účel a zmysel ustanovenia § 219 ods. 4 C. s. p. a svoju\npovinnosť, ktorá z neho vyplýva, a že mala vedieť, že svojím konaním toto ustanovenie porušuje. Na\nrozdiel od nej je tak najvyšší správny súd presvedčený, že jej postup pri písomnom vyhotovení rozsudku\nč. k. 21 C 52/2020-172 bol nielen protiprávny, ale aj zavinený. Týmto zavineným porušením povinnosti\nuvedenej v § 30 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. v spojení s cit. ustanovením Civilného sporového\nporiadku tak disciplinárne obvinená spáchala disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 385/2000 Z. z. v znení účinnom do 30. novembra 2021. Neskoršia novelizácia citovaného zákona\npre disciplinárne obvinenú nepriniesla výhodnejšiu úpravu (§ 2 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 150 ods.\n2 zákona č. 385/2000 Z. z.).\n18. Nemohli obstáť ani ostatné obrany disciplinárne obvinenej. Ako na ústnom pojednávaní správne\npripomenula aj zástupkyňa navrhovateľa, podľa ustanovenia § 116 ods. 1 písm. a) zákona č. 385/2000\nZ. z. je disciplinárnym previnením už zavinené nesplnenie alebo porušenie povinností sudcu. Citované\nustanovenie neustanovuje žiadne dodatočné kvalifikačné znaky ako napríklad pohnútku alebo následok.\n\nPredpokladom toho, aby bolo nesplnenie alebo porušenie povinnosti kvalifikované ako disciplinárne\nprevinenie podľa citovaného ustanovenia, tak nie je ujma na právach účastníkov (strán) konania alebo\nakákoľvek iná ujma. Preto okolnosť, že konaním disciplinárne obvinenej vo veci sp. zn. 21 C 52/2020\nnevznikla stranám ujma, nemá vplyv na jeho kvalifikáciu ako disciplinárneho previnenia. Zároveň však\ntreba pripomenúť, že ústne vyhlásené odôvodnenie rozsudku môže strany civilného sporového konania\npohnúť k vzdaniu sa odvolania (§ 368 C. s. p.). Je pravdou, že v takom prípade písomné vyhotovenie\nnemusí obsahovať odôvodnenie [§ 221 písm. a) C. s. p.], to však nič nemení na samotnej dôležitosti\nústne vyhlásených dôvodov. Pokiaľ sú tieto dôvody objektívne „nesprávne“ (teda také, o ktorých by sudca\npri písomnom vyhotovení zistil, že podľa práva neobstoja), znamená to, že strany svoje rozhodnutie o\nvzdaní odvolania urobili v omyle. To je o to nebezpečnejšie, pokiaľ je strana nezastúpená advokátom a\ntak pri vyhlásení nemusí vždy porozumieť celej šírke právnych problémov veci.\n19. S tým súvisí aj ďalšia obrana disciplinárne obvinenej, že žalobca Z. P. vo veci sp. zn. 21 C\n52/2020 nebol právne zastúpený, a tak nemalo zmysel mu vysvetľovať, že žaloba bola zamietnutá kvôli\nnedostatku pasívnej legitimácie. Predovšetkým je treba pripomenúť, že civilné sporové konanie podľa\nCivilného sporového poriadku nie je budované ako advokátsky proces. Povinné zastúpenie advokátom\nsa vyžaduje len vo veciach uvedených v § 90 C. s. p., ktoré (ako je všeobecne známe) tvoria len\nmalý podiel celkového počtu konaní. Vo všetkých ostatných konaniach sa strany môžu (§ 89, § 91\nC. s. p.), ale nemusia nechať zastupovať osobou s vysokoškolským právnickým vzdelaním. Napriek\ntomu však § 219 ods. 1 C. s. p. vyslovene ustanovuje, že súčasťou vyhlásenia rozsudku je vždy aj\nuvedenie odôvodnenia. Zákon tak predpokladá, že sudca aj právne nevedomej a nezastúpenej strane pri\nvyhlásení primerane vysvetlí skutočné dôvody svojho rozsudku. Takéto vysvetlenie je o to dôležitejšie,\nže takáto strana nemá pri sebe právnu pomoc a nedokáže si tak sama pre seba uvedomiť celú\nšírku právnej problematiky veci. Sudca samozrejme nemusí odôvodnenie prednášať len „právnickou\nlatinou“ (napríklad sám zákon č. 514/2003 Z. z. pojem „pasívna legitimácia“ nikde nepoužíva), ale môže\na má ho primerane vysvetliť odkazmi na podstatné právne normy, ktorých význam stručne objasní. V\nprerokúvanej veci tak disciplinárne obvinenej nič nebránilo, aby podstatu nedostatku pasívnej legitimácie\nvysvetlila žalobcovi napríklad objasnením, že za škodu zodpovedá niekto iný než ten, koho žaloval.\n20. Okolnosť, že žalobca podal proti rozsudku č. k. 21 C 52/2020-172 odvolanie, v ktorom namietol aj\nnesúlad medzi ústnym a písomným odôvodnením, neznamená, že by tunajší súd nemohol či nesmel túto\notázku posudzovať. Podľa § 32 ods. 2 D. s. p. totiž platí, že ak skutok, pre ktorý sa vedie disciplinárne\nkonanie, bol spáchaný vydaním rozhodnutia, účasťou na jeho vydaní alebo inými úkonmi, ktoré jeho\nvydaniu predchádzali, ani právoplatnosť tohto rozhodnutia nebráni tomu, aby disciplinárny senát posúdil\ntento skutok ako disciplinárne previnenie. Z citovaného ustanovenia tak vyplýva, že ani právoplatnosť\nrozhodnutia, ktorá zásadne znamená jeho nezmeniteľnosť a záväznosť, nebráni disciplinárnemu senátu\nskúmať postup sudcu súvisiaci s týmto rozhodnutím a posúdiť ho ako disciplinárne previnenie. O to\nmenej tak takému posúdenie bráni sama okolnosť, že rozhodnutie ešte ani nie je právoplatné, ale je samo\npredmetom posudzovania vyšším súdom. Disciplinárny senát však nie je viazaný alebo obmedzený ani\ntakýmto posudzovaním, pretože podľa § 32 ods. 1 D. s. p. si samostatne posudzuje predbežné otázky a\nrozhodnutiami o nich je viazaný, ak nejde o posúdenie viny obvineného. V podstate to isté ustanovoval aj\n§ 7 ods. 1 Trestného poriadku, ktorý by sa podľa § 150 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. v znení účinnom\ndo 30. novembra 2021 (teda v čase skutku disciplinárne obvinenej) bol použil aj na disciplinárne konanie.\nTunajší súd si tak sám mohol posúdiť správnosť či nesprávnosť postupu disciplinárne obvinenej bez\nohľadu na to, že posudzovanie správnosti procesnej situácie, ktorá nastala, je v súčasnosti predmetom\nodvolacieho konania. Účelom disciplinárneho konania je totiž záujem štátu na riadnom výkone justície,\nzatiaľ čo účelom opravných prostriedkov je ochrana individuálnej (ľudskoprávnej) pozície jednotlivca.\nPreto napríklad podmienkou trestnoprávneho odsúdenia za krádež nie je a nemôže byť úspech v\nreivindikačnom spore. K disciplinárnemu súdeniu tak nie je potrebné zrušenie rozhodnutia ani z hľadiska\nzákona (§ 7 ods. 1 Trestného poriadku), ani z hľadiska vzťahu právnych odvetví, totiž civilného procesu,\nresp. nadväzujúcej ústavnej sťažnosti na jednej strane a disciplinárneho procesu na strane druhej (porov.\nv tomto zmysle nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 350/2020).\n21. Celkom nedôvodné sú výhrady disciplinárne obvinenej, že navrhovateľ alebo disciplinárny senát\nzasahujú do nezávislosti sudcu, ako aj poukazy na jej pracovné výkony. Z už cit. čl. 144 ods. 1 ústavy\nvyplýva, že sudca je pri výkone funkcie nezávislý a je viazaný ústavou, ústavným zákonom, zákonom\na medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy. Nezávislosť sudcu tak nie je samoúčelná, ale\nje previazaná s jeho viazanosťou právom; nezávislosť má zabezpečiť, že sudca bude rozhodovať len\npodľa práva. Disciplinárne obvinená bola pri svojom postupe vo veci sp. zn. 21 C 52/2020 viazaná\nzákonom - Civilným sporovým poriadkom a tak musela postupovať aj v súlade s § 219 ods. 4 C. s. p.\nPredmetom disciplinárneho konania tak bolo len posúdenie otázky, či túto svoju povinnosť svedomito\n\nplnila, a zo všetkých dôvodov uvedených v tomto rozhodnutí vyplynulo, že tak neurobila. Naopak, celý\nobsah disciplinárneho konania preukázal, že disciplinárne obvinená uvedenú zákonnú povinnosť bez\nakéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu nesplnila. Už len pre poriadok sa dodáva, že ani navrhovateľ,\nani tunajší súd neposudzovali správnosť samotného právneho posúdenia veci v konaní sp. zn. 21 C\n52/2020. Celé disciplinárne konanie sa tak nijako nedotklo otázky, či žalobca Z. P. v tomto konaní mal\nalebo nemal mať úspech a z akých dôvodov ho mal mať. Riešenie tejto otázky aj naďalej zostáva výlučne\nv rukách súdov konajúcich podľa Civilného sporového poriadku. Na záver zostáva dodať, že najvyšší\nsprávny súd nespochybňuje pracovný výkon disciplinárne obvinenej, ktorý bol preukázaný aj zisteným\nskutkovým stavom. Samotný jej výkon však nemá žiaden vplyv na posúdenie otázky, či svoje povinnosti\nsudcu porušila konkrétnym nesprávnym postupom vo veci sp. zn. 21 C 52/2020.\nIII.C Disciplinárne opatrenie\n22. Podľa § 117 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 385/2000 Z. z. účinného tak do 30. novembra 2021,\nako aj od 1. decembra 2021 je možné za disciplinárne previnenie uložiť (okrem iného) napomenutie\nalebo zníženie funkčného platu až o 30 % na obdobie troch, resp. šiestich mesiacov. Pri ukladaní\ndisciplinárnych opatrení sa prihliada najmä na rozsah a povahu porušenej povinnosti, spôsob konania,\nnásledok a mieru zavinenia (§ 117 ods. 6 cit. zák.). V prerokúvanej veci najvyšší správny súd prihliadol\npredovšetkým na to, že disciplinárne obvinená spáchala len jedno disciplinárne previnenie, a to z\nnedbanlivosti. Hoci je sudkyňou od roku 1994, doteraz - s výnimkou jedného napomenutia krátko pred tu\nprejednávaným disciplinárnym previnením - nebola disciplinárne postihnutá. Doterajší výkon jej funkcie\nbol pravidelne hodnotený stupňom „výborne“, až posledné hodnotenie za obdobie 2015 až 2020 bolo\nstupňom „dobrý“, a to prevažne kvôli neetickému vystupovaniu sudkyne v súkromných prejavoch na\nsociálnych sieťach. Ako už bolo vysvetlené, povinnosť vyplývajúca z § 219 ods. 4 C. s. p. nie je len\nporiadková alebo „formálna“ povinnosť, pretože nadväzuje na ústavnú požiadavku verejného vyhlásenia\nrozsudkov čl. 142 ods. 4 ústavy (pozri ods. 14 tohto rozhodnutia). Konanie disciplinárne obvinenej však\nvo výsledku nemalo za následok žiadnu závažnejšiu ujmu na právach strán sporu, pretože žalobca podal\nproti rozsudku odvolanie a vo veci tak rozhodne odvolací súd. Zo všetkých uvedených dôvodov tak\nnajvyšší správny súd dospel k záveru, že zákonným hľadiskám najprimeranejšie zodpovedá uloženie\nnapomenutia ako najmiernejšieho disciplinárneho opatrenia podľa § 117 ods. 1 písm. a) zákona č.\n385/2000 Z. z.\nIV.\nZáver\n23. Zo všetkých uvedených dôvodov tak najvyšší správny súd postupom podľa § 34 ods. 1 D. s. p.\nuznal disciplinárne obvinenú vinnou a uložil jej zodpovedajúce úhrnné disciplinárne opatrenie. Pritom\nv záujme presnosti upravil skutkovú vetu disciplinárneho previnenia tak, aby presnejšie opisovala a\nzároveň viac zvýrazňovala to konanie, ktoré tvorí jeho podstatu - nerešpektovanie § 219 ods. 4 C. s.\np. pri písomnom vyhotovení rozsudku. Takáto úprava nič nemení na totožnosti skutku v disciplinárnom\nnávrhu a v disciplinárnom rozhodnutí (§ 278 ods. 1 Trestného poriadku, porov. výklad v ods. 8 a 9 tohto\nrozhodnutia).\n24. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 5 : 0 (jednomyseľne) vo výroku o vine a pomerom\nhlasov 3 : 2 vo výroku o disciplinárnom opatrení.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"stav": {"sz": "IV. ÚS 293/2023", "sud": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "guid": "ussr:08e94e54-70ea-421f-a4cb-9a88e2c8d5e0", "datum": "2023-06-08", "vztah": "zamietnute"}}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ef940c8-d127-4074-8306-31b5ec98460b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.350.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 350/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 350/2020 z 22. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.350.2020.1"}, {"guid": "ussr:a682ad57-da0a-4255-946e-2237ebd6262f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 58/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 58/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.58.2018.1"}, {"guid": "ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 351/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 351/2010 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33deadf-f733-46b7-9470-74f4d13c676b"}, {"guid": "ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6dc6d16f-0c57-4203-9d72-b14a1913d9b0"}, {"guid": "ussr:f68642d0-d0ca-4084-9ebc-01f4aa2a04ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/09 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f68642d0-d0ca-4084-9ebc-01f4aa2a04ce"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "ussr:419166da-8ed0-4fa5-93a7-945bd6cb2222", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 171/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 171/05 z 14. 7. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-07-14", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419166da-8ed0-4fa5-93a7-945bd6cb2222"}, {"guid": "ussr:833c731e-36b7-44b8-ab65-2c498cda1ec6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:833c731e-36b7-44b8-ab65-2c498cda1ec6"}, {"guid": "ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 5/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 301, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c397dccb-8c4a-42ea-bc1d-76656f7c11c5"}], "citovane_v": []}