{"guid": "e133a5ad-53e5-4fba-927b-5cb7681a2165:6581e791-53c5-4483-a3f1-b9478d99e8c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200012.3", "spisova_znacka": "33Dz/2/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 33Dz/2/2022 z 7. 2. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 7. februára 2022, sp. zn. 33Dz/2/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200012.3", "identifikacne_cislo": "9622200012", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2022-02-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-1", "nazov": "§ 31 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-31.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-31"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 432/2021 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/432-2021/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-31", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-32", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-4", "/SK/ZZ/2021/432#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6581e791-53c5-4483-a3f1-b9478d99e8c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200012.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200012.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200012.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n33Dz/2/2022\n9622200012\n07. 02. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:9622200012.3\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a sudcov Mgr. Kristíny Babiakovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej\nveci disciplinárne obvineného sudcu - H.. J. X., sudca Okresného súdu Bratislava III, pre disciplinárne\nprevinenie podľa § 116 ods. 2 písm. f) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - o vylúčení sudcu Mgr. Michala Novotného,\ntakto\nrozhodol:\nSudca disciplinárneho senátu 31D Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal\nNovotný j e v y l ú č e n ý z vykonávania úkonov disciplinárneho konania v disciplinárnej veci vedenej na\nNajvyššom správnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/17/2021 podľa § 32 ods. 1 Trestného\nporiadku v spojení s § 4 a § 24 ods. 2 Disciplinárneho súdneho poriadku.\nodôvodnenie:\n1. Disciplinárne konanie vo veciach sudcov, prokurátorov, súdnych exekútorov je s účinnosťou od 1.\ndecembra 2021 upravené zákonom č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov - (ďalej ako „disciplinárny súdny\nporiadok“ alebo „DSP“).\n2. Na návrh ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 30. novembra 2020, č.:\n16914/2020/151 (vec pôvodne vedená pod spisovou značkou 3Ds/5/2020) prebieha disciplinárne\nkonanie proti disciplinárne obvinenému sudcovi - H.. J. X., sudca Okresného súdu Bratislava III. Podľa\nrozvrhu práce NSS SR na kalendárny rok 2021 bola vec elektronickou podateľňou NSS SR pomocou\ntechnických a programových prostriedkov schválených ministerstvom pridelená na prejednanie a\nrozhodnutie do súdneho oddelenia 31D, v zložení riadiaca predsedníčka disciplinárneho senátu JUDr.\nZdenka Reisenauerová a sudcovia senátu Mgr. Michal Novotný a prof. JUDr. Juraj Vačok, PhD.\n3. Senátu 33Dz bola dňa 31. januára 2022 predložená na rozhodnutie námietka zaujatosti sudcu\ndisciplinárneho senátu 31D Mgr. Michala Novotného. V oznámení z 28. januára 2022 sudca uviedol\ndôvody, pre ktoré žiada byť vylúčený z prejednávania a rozhodovania vo veci. Námietku zaujatosti\nzdôvodnil tým, že v období od 1. júna 2020 do 1. augusta 2021 vykonával funkciu štátneho\ntajomníka Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej ako „ministerstvo spravodlivosti“). Z\ntitulu svojej funkcie sa zaoberal s návrhom vo veci, o ktorom má rozhodnúť senát 31D, keď ako\nštátny tajomník ministerstva spravodlivosti „dával svoje odporúčanie k návrhu príslušného útvaru na\npodanie disciplinárnych návrhov.“. S odkazom na vyššie uvedené, Mgr. Michal Novotný (toho času sudca\nNajvyššieho správneho súdu SR) odporučil aj podanie návrhu vo veci, o ktorej sa konalo pôvodne\npod sp. zn. 3Ds/5/2020 a v čase vydania tohto rozhodnutia sa o ňom koná na Najvyššom správnom\nsúde Slovenskej republiky pod sp. zn. 31D/17/2021. Podľa názoru sudcu Mgr. Michala Novotného\ntieto okolnosti zakladajú jeho pomer k prejednávanej disciplinárnej veci a predstavujú dôvod na jeho\nvylúčenie.\n\n4. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 24 ods. 2 DSP posúdil námietku zaujatosti\nvznesenú sudcom súdneho oddelenia 31D Mgr. Michalom Novotným v\ndisciplinárnej veci\nprejednávajúcej disciplinárne obvinenie sudcu - H.. J. X., sudca Okresného súdu Bratislava III. vzhľadom na jeho pomer k veci.\n5. Podľa § 4 DSP, ak tento zákon neustanovuje inak a ak to povaha veci nevylučuje, na disciplinárne\nkonanie sa primerane použijú ustanovenia Trestného poriadku o základných zásadách trestného\nkonania, o spoločnom konaní, o vylúčení súdu a iných osôb, o obhajcovi, o úkonoch trestného konania,\no dokazovaní, o rozhodovaní súdu, o hlavnom pojednávaní, o odvolaní, o dohode o uznaní viny a prijatí\ntrestu, o obnove konania a o trovách trestného konania.\n6. Podľa § 24 ods. 2 DSP, o námietke zaujatosti a o oznámení predsedu disciplinárneho senátu, sudcu\ndisciplinárneho senátu alebo prísediacich a o ich zaujatosti rozhoduje trojčlenný senát najvyššieho\nsprávneho súdu určený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov\nschválených ministerstvom spravodlivosti do siedmych dní od predloženia veci.\n7. Účelom právnej úpravy ustanovenej v citovanej právnej norme § 24 DSP je prispieť k nestrannému\nprejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu, k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť\nmožnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah\nsudcu, a to buď: 1/ k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo\nvedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy,\nkeď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor\nna vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2/ k účastníkom konania (o takýto\nvzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného\nblízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu tak pozitívneho alebo negatívneho),\n3/ k zástupcom účastníkov konania.\n8. Pomer k veci ako okolnosť spochybňujúca nezaujatosť sudcu predpokladá situáciu, keď sudca je\nprávne zainteresovaný na výsledku konania. O pomere k účastníkovi alebo k zástupcovi ako okolnosti\nvzbudzujúcej pochybnosti o nezaujatosti sudcu možno uvažovať, ak sa zakladá na príbuzenstve, či\niných kladných alebo záporných vzťahoch sudcu k účastníkom alebo k ich zástupcom. Zákonom\npredpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie a rozhodnutie\npridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie sudcu z prejednania a\nrozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity, resp. domnienky účastníka konania, z dôvodu ktorých\ntvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, (ako aj je nepostačujúci\nsubjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej\nveci).\n9. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnych okolností\npodmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania alebo k\nich zástupcom. Povinnosť preukázať okolnosti odôvodňujúce zaujatosť konajúceho sudcu na prejednaní\na rozhodnutí mu pridelenej veci spočíva na tom, kto vzniesol námietku zaujatosti. Na druhej strane k\nzáveru o tom, že sudca je vylúčený, nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je zaujatý. Na vylúčenie\nsudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom,\npochybnosti o jeho nezaujatosti, dôvodnosť ktorých musí však vyplývať z objektívne preukázateľných\nskutočností.\n10. Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v\ndanom prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho\nhľadiska nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie\nakejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť\nsudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu\npre ľudské práva z 1. októbra 1982).\n11. Existencia nestrannosti musí teda byť určená podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe\nosobného presvedčenia a správania sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, t.j.\nzisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek\n\noprávnená pochybnosť (pozri rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS\n16/00).\n12. Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť\nzaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť\nsudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“\n13. Za objektívne pritom nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,\nale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam\no tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci pristupuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania\nmôže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné,\nže jeho vzťah k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj\nnapriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine iura et studio“, teda nezávisle\na nestranne.\n14. Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk\nsprávneho a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý\nnie je v žiadnom osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom\nzainteresovaný na výsledku konania. V súlade s tým sú stanovené ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov\npomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá vylúčenie sudcu existencii určitého\ndôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými skutočnosťami, vo svetle ktorých sa\njaví sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny pohľad na vylúčenie sudcu.\n15. V tejto súvislosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver,\nže „obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania\nnestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom\npostupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti\nzávažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v\nďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).\n16. V danej súvislosti najvyšší správny súd dáva do pozornosti, že sudca je predstaviteľ súdnej moci.\nPrávomoc súdu sudca vykonáva na nezávislom a nestrannom súde oddelene od iných štátnych orgánov.\nSudca je pri výkone svojej funkcie nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá\npodľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných\nprieťahov a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom. Podľa § 30 zákona č. 385/2000\nZ. z. zákon o sudcoch v záujme záruky nezávislosti a nestrannosti výkonu sudcovskej funkcie je\nsudca povinný dbať svojím správaním na to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná.\nV občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu, aj po jeho skončení sa sudca musí zdržať všetkého,\nčo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a\nspravodlivé rozhodovanie súdov. Z toho vyplýva, že sudca musí byť nielen nestranný, ale sa musí ako\nnestranný javiť navonok (§ 2 ods. 1 a 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n17. Práve osobitný vzťah sudcu k štátu musí sudcovi umožniť konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato\nvo všetkých veciach, teda aj vo veciach podliehajúcich súdnemu prieskumu. K tomuto postoju čl. 144\nÚstavy Slovenskej republiky výslovne sudcovi priznáva nezávislosť pri výkone jeho funkcie.\n18. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo\nskutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,\nnezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a\nsprávanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie\nakýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin\na ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť\nlen vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudú\nschopní nezávisle a nestranne rozhodovať.\n\n19. Vzhľadom k uvedenému Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 Trestného\nporiadku za primeranej aplikácie ustanovení disciplinárneho súdneho poriadku rozhodol tak, že vec\nprejednávajúci sudca Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky Mgr. Michal Novotný - je\nvylúčený z prejednania a rozhodovania veci vedenej pod spisovou značkou 31D/17/2021.\n20. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§\n3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}