{"guid": "45f670b3-81ba-4072-ae59-de19903ca42e:99eff064-9d5e-41fa-adf9-be61a11cf9b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200124.1", "spisova_znacka": "32D/22/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 32D/22/2021 z 21. 12. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 21. decembra 2022, sp. zn. 32D/22/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200124.1", "identifikacne_cislo": "9621200124", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-12-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/385", "nazov": "zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/385", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/385-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2021/432", "nazov": "zákon č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2021/432", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/432-2021"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99eff064-9d5e-41fa-adf9-be61a11cf9b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200124.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200124.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200124.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n32D/22/2021\n9621200124\n21. 12. 2022\nJUDr. Marián Fečík\nECLI:SK:NSSSR:2022:9621200124.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v disciplinárnom senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nMariána Fečíka (sudca spravodajca), sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Michala Matulníka, PhD.,\nprísediacich sudcov JUDr. Zuzany Čížovej a doc. JUDr. Diany Treščákovej, PhD., v disciplinárnej\nveci disciplinárnej navrhovateľky ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti disciplinárne\nobvinenému P.. L. B., sudcovi H.É. Q. Ž., v konaní o disciplinárnej zodpovednosti sudcu, na ústnom\npojednávaní konanom 21.12.2022 takto:\nrozhodol:\nP.. L. B., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XXA,XXX XX Ž., sudca H. Q. Ž. s dočasne\npozastaveným výkonom funkcie sudcu,\nI.\nsa podľa § 34 ods. 2 písm. a) zákona č. 432/2021 Z.z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok)\noslobodzuje\nspod disciplinárneho návrhu podaného ministerkou spravodlivosti Slovenskej republiky 24.9.2021 pre\nzávažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) v spojení s § 116 ods. 1 písm. a) a písm.\nb) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pre\nskutky, ktoré mal spáchať tak, že\n1/ ako sudca H. Q. Ž. v trestnej veci obvineného P. F., vedenej pod sp. zn. 3T/30/2018, v dňoch 6.11.2018\na 7.11.2018 prostredníctvom textových správ zasielaných z mobilného telefónu so SIM kartou tel. č.\n+XXX XXX XXX XXX viedol komunikáciu o skutočnostiach týkajúcich sa tejto právoplatne neskončenej\ntrestnej veci s osobou vystupujúcou pod menom U. F., ktorá tieto textové správy prijímala na mobilnom\ntelefóne so SIM kartou tel. č. +XXX XXX XXX XXX, a to v nasledovnom znení:\nU. F.: „L. poprosim ta zajtra by si mal o 9.30 pojednavat X..F.. Nie je to nikto pre mna dolezity, ale mojmu\ndobrému znamemu dlhuje viac ako 100 tis. eur. Dozvedela som sa nahodne ze ho pojednavas.Ak mozes\ndat info ci je to na rozsudok a na zavtvorenie, zostane to len medzi nami dvoma. Pozerala som to a hrozi\ntam odsudenie, tak sa len uistujem, Dik za ochotu“\nL. B.: „Študujem až zajtra ale vina určite“\nU. F.: „Ak by si mi mohol dat vediet budem ti vdacna, myslis ze je možné ze ho hned zatvorite? L. az\nbudes moct daj mi vediet co si poriesil.Dakujem G“\nL. B.: „Neprišiel odročené“\nU. F.: „Dakujem za info.“\na to napriek tomu, že nebol príslušným orgánom ani príslušnou osobou náležite zbavený povinnosti\nzachovávať mlčanlivosť, pričom zo spôsobu správania sudcu vyplýva, že neodmietol, aby menovaná\nosoba využila svoj vplyv alebo aby mu adresovala svoje žiadosti, ktorých cieľom bolo vymedzenie jej\nvlastného postoja a postoja neznámej osoby vo vzťahu k obvinenému P. F. a naznačenie želaného\n\nvýsledku konania, čo mohlo nedovoleným spôsobom ovplyvniť úsudok sudcu v prospech alebo\nneprospech obvineného,\n2/ ako sudca H. Q. Ž. v trestnej veci obvineného mjr. P.. D.. D. F., vedenej pod sp. zn. 29T/142/2017,\ndňa 26.9.2018 prostredníctvom textových správ zasielaných z mobilného telefónu so SIM kartou tel. č.\n+XXX XXX XXX XXX viedol komunikáciu o skutočnostiach týkajúcich sa tejto právoplatne neskončenej\ntrestnej veci s osobou vystupujúcou pod menom U. F., ktorá tieto textové správy prijímala na mobilnom\ntelefóne so SIM kartou tel. č. +XXX XXX XXX XXX, a to v nasledovnom znení:\nU. F.: „L. napadla ma este jedna vec v suvislosti s tym policajtom. Vravel si mi ze majitelkou psa je\njeho manzelka. Treba zistit koho ma ten pes v papieroch zapisaneho ako majitela.Ak je to ona, tak by\nto mohlo vec zvratit.lde o pomstu manzelky chlapovi, decko zakazdym nasucha pred navstevou aby\npsovi nieco urobilo, decko ziarli na psa lebo otec ma psa „radsej” ako decko, podla toho kona.Ak by bolo\nmozné urobit spravodlivosti „zadost\" a existuje nejaka moznost ako tak ucinit z tvojej strany, skus. Som\nlen prostrednik ale bol si vyzvany...Drzim palce a pevne verim, ze to das. Pa“\nL. B.: „Ale deti má s prvou ženou a toto je jeho druha manželka ktorá je vlastnickou psov“\nU. F.: „Potom preco zaloba nesmerovala na majitela psa? Toto mi tam stale lieta a vytvara nejaku\nmoznost na zvratenie vo veci. Vies ze by som ta neotravovala s banalitami, ale uz od vcera mi stale\nbehaju info ze existuje nejaka moznost...Nepoznam ho, nemam zaujem osobny, skor ide o tvoju cestu\npravej spravodlivosti.Ak nenajdes moznost nebudem sklamana ani ja ani ti mimo mňa, skôr ide o to\npokusit sa... To je vzdy viac.Pa“\na to napriek tomu, že menovaný sudca nebol príslušným orgánom ani príslušnou osobou náležite\nzbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť, pričom zo spôsobu správania sudcu vyplýva, že\nneodmietol, aby menovaná osoba využila svoj vplyv a aby zasahovala do jeho voľnej úvahy, čo mohlo\nnedovoleným spôsobom ovplyvniť jeho úsudok,\npretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný.\nII.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky návrhu obhajkyne disciplinárne obvineného na prerušenie\ndisciplinárneho konania do skončenia trestného stíhania vedeného proti disciplinárne obvinenému\nna podklade uznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky sp.zn. VII/1 Gv 122/20/1000-4 z 14.9.2020 za pokračovací zločin prijímania úplatku podľa §\n329 ods. 1 a 2 a iné Trestného zákona nevyhovuje.\nIII.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 38 ods. 1 disciplinárneho súdneho poriadku\npriznáva disciplinárne obvinenému nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s\ndisciplinárnym konaním; v mene štátu koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.\nodôvodnenie:\nI. Obsah disciplinárneho návrhu\n1. Ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „disciplinárna navrhovateľka“) podala dňa\n24.9.2021 na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“) návrh\nna začatie disciplinárneho konania proti sudcovi H. Q. Ž. P.. L. B. s dočasne pozastaveným výkonom\nfunkcie sudcu (ďalej len „disciplinárne obvinený“).\n2. Uvedený disciplinárny návrh bol náhodným výberom pridelený disciplinárnemu senátu 32D, ktorý o\nňom konal pod sp.zn. 32D/22/2021.\n3. Podľa disciplinárnej navrhovateľky sa mal disciplinárne obvinený dopustiť závažného disciplinárneho\nprevinenia podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o sudcoch“) v spojení s § 116 ods. 1 písm. a) a písm. b)\nzákona o sudcoch, na tom skutkovom základe, že:\n\n1/ ako sudca H. Q. Ž. v trestnej veci obvineného P. F., vedenej pod sp. zn. 3T/30/2018, v dňoch 6.11.2018\na 7.11.2018 prostredníctvom textových správ zasielaných z mobilného telefónu so SIM kartou tel. č.\n+XXX XXX XXX XXX viedol komunikáciu o skutočnostiach týkajúcich sa tejto právoplatne neskončenej\ntrestnej veci s osobou vystupujúcou pod menom U. F., ktorá tieto textové správy prijímala na mobilnom\ntelefóne so SIM kartou tel. č. +XXX XXX XXX XXX, a to v nasledovnom znení:\nU. F.: „L. poprosim ta zajtra by si mal 0 9.30 pojednavat X..F.. Nie je to nikto pre mna dolezity, ale mojmu\ndobrému znamemu dlhuje viac ako 100 tis. eur. Dozvedela som sa nahodne ze ho pojednavas.Ak mozes\ndat info ci je to na rozsudok a na zavtvorenie, zostane to len medzi nami dvoma. Pozerala som to a hrozi\ntam odsudenie, tak sa len uistujem, Dik za ochotu“\nL. B.: „Študujem až zajtra ale vina určite“\nU. F.: „Ak by si mi mohol dat vediet budem ti vdacna, myslis zeje možné ze ho hned zatvorite? L. az\nbudes moct daj mi vediet co si poriesi/.Dakujem G“\nL. B.: „Neprišiel odročené“\nU. F.: „Dakujem za info.“\na to napriek tomu, že nebol príslušným orgánom ani príslušnou osobou náležite zbavený povinnosti\nzachovávať mlčanlivosť, pričom zo spôsobu správania sudcu vyplýva, že neodmietol, aby menovaná\nosoba využila svoj vplyv alebo aby mu adresovala svoje žiadosti, ktorých cieľom bolo vymedzenie jej\nvlastného postoja a postoja neznámej osoby vo vzťahu k obvinenému P. F. a naznačenie želaného\nvýsledku konania, čo mohlo nedovoleným spôsobom ovplyvniť úsudok sudcu v prospech alebo\nneprospech obvineného,\n2/ ako sudca H. Q. Ž.D. v trestnej veci obvineného F.. P.. D.. D. F., vedenej pod sp. zn. 29T/142/2017,\ndňa 26.9.2018 prostredníctvom textových správ zasielaných z mobilného telefónu so SIM kartou tel. č.\n+XXX XXX XXX XXX viedol komunikáciu o skutočnostiach týkajúcich sa tejto právoplatne neskončenej\ntrestnej veci s osobou vystupujúcou pod menom U. F., ktorá tieto textové správy prijímala na mobilnom\ntelefóne so SIM kartou tel. č. +XXX XXX XXX XXX, a to v nasledovnom znení:\nU. F.: „L. napadla ma este jedna vec v suvislosti s tym policajtom. Vravel si mi ze majitelkou psa je jeho\nmanze/ka. Treba zistit koho ma ten pes v papieroch zapisaneho ako majite/a.Ak je to ona, tak by to\nmohlo vec zvratit.lde o pomstu manzelky chlapovi, decko zakazdym nasucha pred navstevou aby psovi\nnieco urobilo, decko ziarli na psa lebo otec ma psa „radsej” ako decko, podla toho kona.Ak by bolo\nmozné urobit spravodlivosti „zadost\" a existuje nejaka moznost ako tak ucinit z tvojej strany, skus. Som\nlen prostrednik ale bol si vyzvany...Drzim palce a pevne verim, ze to das. Pa“\nL. B.: „Ale deti má s prvou ženou a toto je jeho druha manželka ktorá je vlastnickou psov“\nU. F.: „Potom preco zaloba nesmerovala na majitela psa? Toto mi tam stale lieta a vytvara nejaku\nmoznost na zvratenie vo veci. Vies ze by som ta neotravovala s banalitami, ale uz od vcera mi stale\nbehaju info ze existuje nejaka moznost...Nepoznam ho, nemam zaujem osobny, skor ide o tvoju cestu\npravej spravodlivosti.Ak nenajdes moznost nebudem sklamana ani ja ani ti mimo mňa, skôr ide o to\npokusit sa... To je vzdy viac.Pa“\na to napriek tomu, že menovaný sudca nebol príslušným orgánom ani príslušnou osobou náležite\nzbavený povinnosti zachovávať mlčanlivosť, pričom zo spôsobu správania sudcu vyplýva, že\nneodmietol, aby menovaná osoba využila svoj vplyv a aby zasahovala do jeho voľnej úvahy, čo mohlo\nnedovoleným spôsobom ovplyvniť jeho úsudok.\n4. Opísaným konaním mal podľa disciplinárnej navrhovateľky disciplinárne obvinený zavinene porušiť\npovinnosti sudcu vyplývajúce z ustanovenia § 30 ods. 1, ods. 2 písm. b) a ods. 10 zákona o sudcoch,\nv zmysle ktorých je sudca povinný zdržať sa v občianskom živote, pri výkone funkcie sudcu aj po\njeho skončení všetkého, čo by mohlo narušiť vážnosť a dôstojnosť funkcie sudcu alebo ohroziť dôveru\nv nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov, rovnako povinnosť odmietnuť akýkoľvek\nzásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktorých cieľom by mohlo byť ohrozenie nezávislosti súdnictva, ako\naj povinnosť, aj po zániku funkcie sudcu, zachovávať mlčanlivosť o veciach, o ktorých sa dozvedel pri\nvýkone funkcie, ak nebol tejto povinnosti zbavený podľa zákona o sudcoch alebo osobou, v ktorej záujme\ntúto povinnosť zachováva, a zároveň sa dopustil tiež správania, ktoré vzbudzuje oprávnené pochybnosti\no nezávislosti a nestrannosti sudcu pri rozhodovaní, o nezaujatosti sudcu voči účastníkom konania a\no úsilí ukončiť súdne konanie spravodlivo, pričom škodlivosť tohto konania je vzhľadom na povahu\nporušenej povinnosti, spôsob konania, mieru zavinenia, jeho opakovanie a inú priťažujúcu okolnosť\nzvýšená.\n\n5. Disciplinárna navrhovateľka odôvodnila disciplinárny návrh predovšetkým poukázaním na prepis\nSMS správ, ktoré boli získané z mobilného telefónu zn. iPhone S, zlatej farby, model A1688 so SIM\nkartou tel. číslo XXXXXXXXXX, patriaceho disciplinárne obvinenému, ktorý bol zaistený pri domovej\nprehliadke v mieste trvalého bydliska disciplinárne obvineného na základe príkazu sudcu pre prípravné\nkonanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica č.p. 2Ntt-94/2020-933-V-ŠTSBB z 8.9.2020.\n6. Spáchanie závažného disciplinárneho previnenia podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona o sudcoch\nodôvodnila disciplinárna navrhovateľka poukázaním na to, že prihliadla na rozsah a povahu porušenej\npovinnosti, spôsob konania, následok a mieru zavinenia. Z hľadiska subjektívnej stránky mal\ndisciplinárne obvinený konať úmyselne, pretože vedel, že vzájomnou komunikáciou uskutočnenou s\nosobou vystupujúcou pod menom U. F., o ktorej vedel, že je osobou neoprávnenou na prijímanie tohto\ndruhu informácií, poruší svoju zákonnú povinnosť mlčanlivosti a zároveň ohrozí nezávislosť súdnictva, a\npre prípad, že tak spraví, bol s týmto porušením uzrozumený. Disciplinárne stíhaný pritom takto nekonal\nv ojedinelej veci, ale opakovane, čo zvyšuje škodlivosť jeho konania.\n7. Na základe uvedeného disciplinárna navrhovateľka navrhla disciplinárne obvinenému uložiť\ndisciplinárne opatrenie podľa § 117 ods. 3 písm. b) zákona o sudcoch a to zníženie funkčného platu o\n50% na obdobie 6 mesiacov.\nII. Vyjadrenie disciplinárne obvineného k disciplinárnemu návrhu\n8. Dňa 24.2.2022 bolo disciplinárnemu senátu doručené vyjadrenie disciplinárne obvineného z\n21.2.2022 k disciplinárnemu návrhu, ktorý v ňom uviedol nasledujúce: „Návrh podaný ministerkou\nspravodlivosti SR v obidvoch bodoch, ktoré sa mi kladú za vinu ako závažné disciplinárne previnenie\npovažujem za absolútne nedôvodný. Žiadneho disciplinárneho previnenia som sa vo svojej viac ako\n20-ročnej praxi sudcu nikdy nedopustil. V rezorte justície pracujem od roku 1996, 8 rokov som bol\npredsedom H. Q. V. Ž. ako jedného z najväčších súdov na území Slovenska, 6 rokov som vykonával\nfunkciu predsedu trestno-právneho grémia H. Q. Ž. T. Č.. Počas svojej praxe som vychoval nespočetné\nmnožstvo justičných čakateľov, vyšších súdnych úradníkov, asistentov a podieľal sa na vzdelávaní\nprísediacich. Vždy som používal jeden mobilný telefón, rovnaké mobilné číslo, nikdy som úmyselne a\ncielene z neho nič nevymazával, o čom svedčí aj zachytená súkromná SMS komunikácia. Môj súkromný\nživot sa riadil podľa pracovného života. V stručnosti by som sa chcel vyjadriť k osobe U. F., ktorú\npoznám viac ako 35 rokov. Naše mamy boli veľmi dobré kolegyne v práci, obaja sme patrili do skupiny\npravidelne sa stretávajúcich talentovaných športovcov. Po celú dobu až do dnešného dňa, sme spolu so\nsvojimi rodinami veľmi dobrými blízkymi rodinnými priateľmi, ktorí sa pravidelne navštevujú a kontaktujú,\nzároveň sa podporujú v ťažkých časoch a radujú sa spolu v časoch dobrých. Naša komunikácia\nprebiehala aj v roku 2018, kedy mi môj otec po dlhej a ťažkej chorobe dňa 05.08.2018 zomrel. Prišiel som\ntak o druhého rodiča, nakoľko aj moja matka mi zomrela v roku 2013. Chorobu svojho otca (psychiatrický\na onkologický pacient) som znášal veľmi zle, rovnako aj jeho smrť. U. F. bola práve tou osobou, ktorá mi\npomáhala vyrovnať sa s ťažkou životnou situáciou, ako aj s neprimeraným zaťažením v práci. Vyčítala\nmi, že prácu si nosím domov, čím si vytváram okrem stresového prostredia v práci, aj stresové prostredie\nv domácom prostredí. Na obsah komunikácie spred troch rokov si podrobne nepamätám, ale môžem\nuviesť, že nikdy som sa s U. F. nebavil o živých trestných veciach svojich a ani svojich kolegov, ani som jej\nneoznamoval mená obžalovaných, resp. čísla trestných konaní, ktoré pojednávam. Pokiaľ mi poradila,\njednalo sa predovšetkým o teoretickú, ľudskú, priateľskú, príp. praktickú radu človeka z mimo justičného\nprostredia, ktorý nemal žiadnu vedomosť o tom, čo je to trestné konanie, čo vyplýva aj z predloženej\nSMS správy, kedy hovorí o žalobe a nie o obžalobe, z čoho vyplýva, že nemala žiadnu vedomosť o\nprejednávanej trestnej veci. U. F. nikdy na mňa nevplývala, ani nezasahovala do mojej voľnej úvahy,\nnikdy moje myšlienkové pochody neovplyvnila a nenavádzala ma na žiadne smerované rozhodnutie. V\nobidvoch prípadoch, ktoré sú mi vyčítané, som konal v zmysle zákona, na základe svojho najlepšieho\nvedomia a svedomia a bez akýchkoľvek vonkajších vplyvov. Funkciu sudcu som si vybral preto, pretože\nzmyslom môjho života bolo odhaľovať nespravodlivosť a spravodlivo trestať páchateľov trestných činov.\nSvojej práci som obetoval celý život. Iniciátorom písaných SMS správ nie som ja, ale práve U. F., pričom\nza obsah týchto správ nemôžem niesť žiadnu zodpovednosť. Pokiaľ som jej aj odpovedal, bolo to veľmi\nstručné, v zmysle sudcovskej etiky a platného práva. Odpoveď z mojej strany strohou SMS-správou\nbola určitá forma odmietnutia, kedy som ju bližšie a podrobne neoboznamoval s predmetom konania. Zo\nzabezpečeného výpisu SMS-správ je zrejmé, že takáto komunikácia ani nepokračovala a ani nesúvisela\n\ns úkonmi, ktoré som vo veci vykonával. Poukazujem napr. na vec obžalovaného P.. D.. D. F., kedy došlo\nmedzi mnou a U. F. k výmene dvoch SMS správ a to dňa 26.09.2018, pričom vec tohto obžalovaného\nmi napadla do senátu 06.12.2017, pričom Uznesením zo dňa 07.02.2019 som rozhodol o vrátení veci\nprokurátorovi do prípravného konania, ktorý po doplnení mnou vytýkaných podrobností, opätovne podal\nobžalobu dňa 03.10.2019. Termín hlavného pojednávania som stanovil na deň 06.02.2020. Z uvedeného\nje zrejmé, že v súvislosti s týmito úkonmi v zmysle predloženého výpisu SMS-správ nedošlo medzi\nmnou a X.. F. k žiadnej komunikácii. V trestnej veci obž. P. F. napadla obžaloba dňa 15.03.2018,\nnaša komunikácia sa uskutočnila v dňoch 06.-07.11.2018, pričom k rozhodnutiu veci došlo na termíne\nhlavného pojednávania dňa 22.11.2018. Opätovne zo zabezpečeného prepisu SMS-správ neexistuje\nžiadna komunikácia ku dňu 22.11.2018.“\nIII. Ústne pojednávanie\n9. V dňoch 19.10.2022 a 21.12.2022 sa na najvyššom správnom súde uskutočnili ústne pojednávania.\n10. Splnomocnená zástupkyňa ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky ako disciplinárnej\nnavrhovateľky na ústnom pojednávaní zotrvala na disciplinárnom návrhu v rozsahu, v akom bol tento\ndoručený najvyššiemu správnemu súdu.\n11. Obhajkyňa disciplinárne obvineného uviedla, že považuje disciplinárny návrh za účelový, tvrdenia\nv ňom uvedené za nepreukázané a tiež namietla vady vo vzťahu k navrhovanému disciplinárnemu\nopatreniu. Ďalej namietla procesnú vadu spočívajúcu aj v tom, že vo vzťahu k disciplinárne obvinenému\nbolo duplicitne rozhodnuté o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu a to jednak rozhodnutím\npôvodného disciplinárneho senátu sp.zn. 6Ds/2/2020 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. 31D/12/2021 ako i rozhodnutím pôvodného disciplinárneho senátu\nsp.zn. 4DP/3/2020 z 19.10.2020. Obhajkyňa zároveň navrhla, aby z dôvodu prerušenia výkonu funkcie\nsudcu bolo disciplinárne konanie analogicky prerušené s odkazom na § 27 ods. 5 disciplinárneho\nsúdneho poriadku. Zároveň upozornila na nevykonateľnosť prípadne uloženého disciplinárneho\nopatrenia v navrhovanej podobe, pretože zníženie funkčného platu o 50% na obdobie 6 mesiacov sa\nvzťahuje výlučne na funkčný plat, pričom disciplinárne obvinený z dôvodu pozastavenia výkonu sudcu\nv súčasnosti funkčný plat nepoberá, ale poberá 30% základného platu zvýšeného o 10% za každé\nvyživované dieťa.\n12. Disciplinárne obvinený poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie k disciplinárnemu návrhu a\nnamietal, že disciplinárny návrh bol podaný len dva dni pred uplynutím premlčacej lehoty a dôkazy, na\nktorých je postavený, na H. Q.Ú. V. Ž. nepostačovali na podanie disciplinárneho návrhu. Disciplinárny\nnávrh označil za inkvizičný a neodôvodnený, žiadneho disciplinárneho previnenia sa nedopustil, žiadne\nosoby neovplyvňovali jeho rozhodovanie vo veci, vždy rozhodoval zákonne a podľa toho, čo bolo\nobsiahnuté v spise, pričom jeho spisy boli považované za vzorové. K osobe U. F. uviedol, že ju pozná\nuž roky, ich matky boli viac ako 30 rokov kolegyňami. Zdôraznil, že nebol iniciátorom dotknutých SMS\nspráv a svoje odpovede vnímal ako formu odmietnutia, pričom nimi nebol ovplyvňovaný pri svojom\nrozhodovaní. V čase spáchania skutkov bol vo veľmi zlom psychickom rozpoložení v dôsledku smrti otca.\nNamietal použitie celej SMS komunikácie medzi svojou osobou a U. F. mimo trestného konania. Tým, že\nsa s ňou oboznámili tretie osoby na H. Q. V. Ž. a na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, bolo\nneprípustným spôsobom zasiahnuté do jeho súkromia. Namietal aj vyhodnotenie priťažujúcej okolnosti,\nza ktorú navrhovateľka považuje aj prebiehajúce doposiaľ právoplatne neskončené disciplinárne\nkonania. Disciplinárny návrh vyhodnotil ako politicky motivovaný v tej súvislosti, že bol do roku 2016\npredsedom Okresného súdu v Žiline, čo bolo v dobe, kedy funkciu ministra spravodlivosti vykonávali P..\nŠ. O. a P.. K. B.. Vo vzťahu k jednotlivým skutkom bližšie konkretizoval, že v trestnej veci D.. F. rozhodol\no vrátení veci prokurátorovi, ktorý to akceptoval, pričom ešte pred rozhodnutím vo veci obžalovaný\nzomrel. Druhá vec obžalovaného F. bola procesne jasná, vina bola zrejmá, išlo len o otázku uloženia\ntrestu. Zdôraznil, že U. F. nemala vzťah k žiadnemu účastníkovi konania a nikdy neovplyvňovala jeho\nrozhodovanie vo veci.\n13. Na otázky disciplinárneho senátu disciplinárne obvinený uviedol, že pred podaním disciplinárneho\nnávrhu s treťou osobou mimo justičného prostredia obsah živých vecí nekomunikoval a súčasne priznal\nautorstvo SMS správ uvedených v skutkoch 1 a 2.\n\n14. Svedkyňa U. F.Á. vo svojej výpovedi potvrdila uskutočnenie SMS komunikácie s disciplinárne\nobvineným uvedenej v skutkoch 1 a 2. Ku skutku 1 uviedla, že chcela len informáciu pre svojho\ndodávateľa, ktorý požičal peniaze a hrozilo mu, že obžalovaný F. tieto nikdy nevráti, pričom na\ndisciplinárne obvineného nemala záujem vplývať a chcela len jednorazovo vedieť výsledok trestného\nkonania. Komunikáciu týkajúcu sa skutku 2 vysvetlila tak, že si myslela, že ide o občianskoprávny\nspor, pričom dotknutého policajta osobne nepoznala a bavili sa o správaní psa v danej veci a možnosti\nposúdenia tohto správania zo strany znalca, resp. kynológa ako aj možnosti nájdenia takýchto vhodných\nosôb.\n15. V rámci listinných dôkazov boli oboznámené:\n- list Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry,\nodbor Stred ČVS: PPZ-128/NKA-ST3-2020 z 25.8.2021 obv. P.. L. B. a spol. trestné konanie - informácia\no podozrení zo spáchania disciplinárneho previnenia sudcu,\n- prepis emailu F.. F. B. generálneho riaditeľa Sekcie dohľadu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky podpredsedovi H. Q. V. Ž. P.. V. A. z 2.9.2021 týkajúci sa vyžiadania SMS komunikácie,\n- list podpredsedu H. Q. V. Ž. P.. V. A. adresovaný F.. F. B. generálnemu riaditeľovi Sekcie dohľadu\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 2.9.2021 v prílohe ktorého bola zaslaná SMS\nkomunikácia,\n- SMS komunikáciu z 6.11. a 7.11.2018 a 26.9.2018.\n16. V rámci záverečných rečí splnomocnená zástupkyňa disciplinárnej navrhovateľky navrhla\ndisciplinárne obvineného uznať vinným a uložiť mu disciplinárne opatrenie v zmysle disciplinárneho\nnávrhu. Obhajkyňa a disciplinárne obvinený navrhli rozhodnúť o oslobodení disciplinárne obvineného\nspod disciplinárneho návrhu.\nIV. Posúdenie veci disciplinárnym senátom\nIV.1. Včasnosť disciplinárneho návrhu\n17. Vo vzťahu k dodržaniu lehoty na podanie disciplinárneho návrhu (§ 14 disciplinárneho súdneho\nporiadku) dospel disciplinárny senát k záveru, že tento bol dňa 24.9.2021 podaný včas. Disciplinárna\nnavrhovateľka sa o disciplinárnom previnení dozvedela z listu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,\nPrezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry, odbor Stred ČVS: PPZ-128/NKA-ST3-2020\nz 25.8.2021, ktorý bol Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky doručený 31.8.2021, čím bola\ndodržaná jednoročná subjektívna lehota. Keďže skutky, ktorých sa mal disciplinárne obvinený dopustiť,\nsa mali udiať v dňoch 6.11.2018 a 7.11.2018 (skutok 1/) a 26.09.2018 (skutok 2/), bola dodržaná aj\ntrojročná objektívna lehota počítaná od ich spáchania.\nIV.2. Preukázanie skutkov a právne posúdenie\n18. V danom prípade prioritným dôkazom, ktorý mal preukázať, že došlo ku skutkom opísaným v\nskutkových vetách v bodoch 1 a 2 disciplinárneho rozhodnutia, bol prepis SMS komunikácie medzi\ndisciplinárne obvineným a U. F.. Tento prepis bol získaný z mobilného telefónu disciplinárne obvineného\nv rámci znaleckého dokazovania v trestnom konaní. Mobilný telefón bol pritom zaistený v rámci domovej\nprehliadky vykonanej na základe príkazu sudcu pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu,\npracovisko Banská Bystrica z 8.9.2020, č.p. 2Ntt-94/2020-933-V-ŠTS-BB v mieste trvalého bydliska\ndisciplinárne obvineného F. XXXX/XXA, Ž. dňa 14.9.2020 v trestnom konaní, v ktorom bolo disciplinárne\nobvinenému vznesené obvinenie uznesením prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky sp.zn. VII/1 Gv 122/20/1000-4 z 14.9.2020 za pokračovací trestný čin\nprijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 a iné Trestného zákona.\n19. Je pritom nesporné, že skutok, pre ktorý je disciplinárne obvinený trestne stíhaný, je odlišný od\nskutkov, pre ktoré sa voči disciplinárne obvinenému vedie disciplinárne konanie.\n20. Disciplinárny senát sa preto predovšetkým musel vysporiadať s otázkou, či daný prepis SMS\nkomunikácie získaný v trestnom konaní na podklade vykonanej domovej prehliadky možno použiť v\n\ndisciplinárnom konaní ako dôkaz, resp. či na jeho podklade možno akceptovať vo vzťahu k preukázaniu\nskutkov ďalšie dokazovanie napr. výsluchom disciplinárne obvineného alebo svedka.\n21. Otázku prípustnosti, resp. zákonnosti dôkazu pritom posudzuje disciplinárny senát ex offo aj bez\nnamietania takejto skutočnosti účastníkmi konania.\n22. Domová prehliadka predstavuje zákonom povolený zásah do nedotknuteľnosti obydlia a ochrany\nsúkromia. Nedotknuteľnosť obydlia a ochrana súkromia predstavujú pritom základné ľudské práva a\nslobody, ktoré sú chránené nielen Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ale i Dohovorom o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“).\n23. Podľa čl. 16 ods. 1 ústavy nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť\nlen v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného\na rodinného života.\nPodľa článku 21 ods. 1 ústavy obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho,\nkto v ňom býva.\nPodľa článku 21 ods. 2 ústavy domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to\nna písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.\nPodľa čl. 8 Dohovoru\nKaždý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.\nŠtátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať s výnimkou prípadov, keď je to v súlade\nso zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej\nbezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany\nzdravia alebo morálky alebo na ochranu práv a slobôd iných.\n24. Vzhľadom na mieru zásahu do nedotknuteľnosti obydlia a práva na súkromie je domová prehliadka\nv slovenskom právnom poriadku zákonom vyslovene povolená len v rámci trestného konania a na\npodklade písomného a odôvodneného príkazu sudcu. Slovenská právna úprava tak poskytuje vo svojej\npodstate väčšiu mieru ochrany než Dohovor, ktorý umožnenie zásahu do obydlia spája s ochranou aj\niných ako len trestnoprávnych záujmov.\n25. Domová prehliadka je výlučne trestnoprávnym procesným úkonom, pretože ju možno vykonať iba v\nrámci trestného konania. Súčasne je zaisťovacím úkonom, pretože jej účelom je zaistenie veci dôležitej\npre trestné konanie, skrývajúcej sa osoby podozrivej zo spáchania trestného činu, alebo hnuteľných vecí\nna uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.\n26. Vo vzťahu k zaisteniu veci dôležitej pre trestné konanie je teda účelom domovej prehliadky získanie\ndôkazného prostriedku. Logicky sa tým myslí dôkazný prostriedok uplatniteľný len v trestnom konaní.\nV opačnom prípade by totiž dochádzalo k obchádzaniu čl. 21 ods. 2 ústavy, podľa prvej vety ktorého\nje domová prehliadka prípustná len v súvislosti s trestným konaním. V tejto súvislosti nemožno totiž\noddeľovať spôsob získania dôkazného prostriedku a dôkazu získaného z dôkazného prostriedku. Dopad\nna základné ľudské práva pri domovej prehliadke nie je totiž spojený len so samotným jej výkonom\nrealizovaným vždy v rámci trestného konania, ale aj jej výsledkom, v danej veci dôkazom, ktorý by inak\nnež v trestnom konaní nemohol byť zabezpečený, resp. vôbec zistiteľný.\n27. Inými slovami, ak by sa mohol dôkaz získaný na podklade domovej prehliadky použiť aj v inom,\nnež trestnom konaní, muselo by to byť v príslušnom procesnom predpise výslovne uvedené a súčasne\nby to muselo prejsť testom ústavnosti vzhľadom na znenie čl. 21 ods. 2 ústavy de lege lata. Nakoniec\nvšetky zásahy do ústavne garantovaného práva na ochranu súkromia by mali byť realizované na základe\nvýslovnej zákonnej úpravy (druhá veta čl. 16 ods. 1 ústavy), pričom všetky zásahy do základných\nľudských práv a slobôd vrátane práva na nedotknuteľnosť obydlia je potrebné vykladať prísne reštriktívne\n(viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Tdo/67/2016 z 23.11.2017). Len v takomto\n\nprípade by potom znenie čl. 2 ods. 2 ústavy dopadajúce aj na disciplinárny senát v rámci dokazovania\nv disciplinárnom konaní mohlo byť realizovateľné v duchu materiálneho právneho štátu.\n28. Disciplinárne konanie upravené disciplinárnym súdnym poriadkom má aj vzhľadom na judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva primárne pracovnoprávny charakter. Podľa dôvodovej správy k\ndisciplinárnemu súdnemu poriadku, ktorej autorom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky\n„samotný fakt, že zákon predpokladá subsidiaritu Trestného poriadku, nerobí z disciplinárneho konania\nkonanie, ktoré by bolo vo svojej podstate trestným konaním. Disciplinárne konanie má charakter\nnadstavby k pracovnoprávnym, či obdobným vzťahom.“ Záujem spoločnosti na tom, aby sudcovia spĺňali\npodmienky sudcovskej spôsobilosti je nepochybný a má povahu verejného záujmu. Len táto skutočnosť\nvšak nestačí, aby v rámci vo svojej podstate pracovnoprávneho konania bol uprednostnený tak výrazný\nsignifikantne trestnoprávny zásah, akým domová prehliadka nesporne je, pred ochranou obydlia a\nsúkromia.\n29. Je pritom nesporné, že v rámci disciplinárneho súdneho konania neprichádza vykonanie domovej\nprehliadky do úvahy. Túto axiómu teda nemožno obchádzať tým, že sa na účel zabezpečenia dôkazov\nvyužije inštitút domovej prehliadky v trestnom konaní.\n30. Zákonodarcom zvolená subsidiarita vybraných ustanovení Trestného poriadku na disciplinárne\nkonanie (§ 4 disciplinárneho súdneho poriadku) nemá totiž slúžiť na použitie procesných postupov,\ndôkazných prostriedkov a dôkazov výlučne spojených s trestným konaním v rámci disciplinárneho\nkonania. Naopak účelom uvedenej subsidiarity je zabezpečenie čo najväčšieho rozsahu procesných\npráv disciplinárne obvineného v disciplinárnom konaní. To znamená, že znenie § 119 ods. 3 Trestného\nporiadku vymedzujúce, čo všetko a za akých podmienok môže slúžiť ako dôkaz, nemožno automaticky\na bez ústavnoprávnej korekcie (čl. 152 ods. 4 ústavy) vztiahnuť aj na disciplinárne konanie.\n31. V tejto súvislosti možno poukázať aj na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej\nrepubliky, ktorý možnosť použitia odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky ako dôkazu v\ndisciplinárnom konaní odmietol v rozhodnutiach č.k. 12 Ksz 1/2010-131 z 16.10.2010 (štátny zástupca)\na č.k. 16 Kss 1/2017-198 z 24.5.2017 (sudca). V druhom rozhodnutí týkajúcom sa sudcu pritom\nskonštatoval, že „v kárném řízení jsou až na dále popsanou výjimku nepřípustné důkazy pořízené v\ntrestním řízení v kvalifikovaném režimu, tedy důkazy získané na základě povolení či příkazu soudce\nnebo státního zástupce a spočívající v závažném zásahu do soukromí, obydlí či jiných aspektů osobnosti\ndotčené osoby, s nimiž trestní řád počítá. .... Zájem spolčenosti na tom, aby soudci byly a zůstávaly jen\nosoby toho hodné, a tedy bezúhonné a přiměřeně morálně zachovalé, je nepochybně velký. Nicméně\nzásah do soukromí, kterým postupy podle § 88 či § 158d trestního řádu jsou, je natolik intenzívní a\nhluboký, že zde musí mít přednost ochrana soukromí. Není proto prostor pro analogii nebo jiný kreativní\nvýklad, který by ochranu soukromí v tomto ohledu mohl prolomit nad rámec úrovně ochrany plynoucí z\nprostého znění zákona. .... Na druhé straně však důkazy pořízené v kvalifikovaném režimu v trestním\nřízení musí být možno výjimečně použít, a to z důvodů rovněž ve své podstatě ústavní povahy, konkrétně\nza účelem možnosti řádného uplatnění práva na obhajobu. Podmínkou však je obecně vzato souhlas\ntoho, jehož se týkají, s takovým použitím. Jinak řečeno, dá-li dotčená osoba - typicky kárně obviněný\nsoudce - souhlas s použitím informací z jeho intimní sféry získaných kvalifikovaným způsobem v trestním\nřízení, mohou informace o něm být jako důkaz v kárném řízení použity jako důkaz.“\n32. Z uvedenej citácie je teda zrejmé, že zovšeobecňujúci záver českého najvyššieho správneho\nsúdu, v zmysle ktorého sú v disciplinárnom konaní (v neprospech disciplinárne obvineného) z dôvodu\nzávažného zásahu do súkromia, obydlia, resp. iných aspektov osobnosti neprípustné dôkazy získané\nv trestnom konaní v kvalifikovanom režime, t.j. na podklade povolenia alebo príkazu sudcu alebo\nštátneho zástupcu, dopadá v plnom rozsahu aj na posudzovaný prípad pripustenia dôkazu získaného na\npodklade vykonanej domovej prehliadky. Slovenská úprava disciplinárneho konania bola pritom aj podľa\ndôvodovej správy nesporne inšpirovaná českým zákonom č. 7/2002 Sb. o řízení ve věcech soudců,\nstátních zástupců a soudních exekutorů.\n33. Z vyššie uvedených dôvodov preto disciplinárny senát v rámci disciplinárneho konania nepripustil\nako zákonný dôkaz prepis SMS komunikácie medzi disciplinárne obvineným a U. F.. Keďže zo strany\ndisciplinárnej navrhovateľky nebol predložený žiaden iný dôkaz, ktorý by preukázal, že došlo ku skutkom\nopísaným v skutkových vetách v bodoch 1 a 2 disciplinárneho rozhodnutia, nebolo preukázané, že sa\n\nskutok stal a disciplinárny senát na vec nazeral, ako keby o tejto SMS komunikácií nevedel. Keďže\nvýpoveď disciplinárne obvineného, ktorý existenciu danej SMS komunikácie v plnom rozsahu priznal,\nbola derivátom SMS komunikácie, bez znalosti ktorej by vôbec neprichádzalo do úvahy vykonávanie\ndokazovania v tomto smere, nepripustil disciplinárny senát ani tento dôkaz ako dôkaz preukazujúci\nspáchanie skutkov disciplinárne obvineným. Disciplinárne senát z rovnakého dôvodu nepripustil ako\ndôkaz ani výpoveď svedkyne U. F.. Dôvodom takéhoto prístupu zo strany disciplinárneho senátu bola\naplikácia princípu tzv. ovocia (plodov) z otráveného stromu (Fruit of the poisonous tree doctrine),\nktorá sa vzťahuje na úkony vážne zasahujúce do základných práv a slobôd. Hoci uvedený princíp\npochádza z prostredia common law, je etablovaný aj v prostredí kontinentálneho práva vrátane judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. Jalloh v. Nemecko). Podstatou daného princípu je, že\nvšetky dôkazy, ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené, pričom nie je prípustné ani využitie\nďalších dôkazov, ktoré boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného zatknutia,\nprehliadky, výsluchu a pod. (napr. II. ÚS 828/2016, III. ÚS 561/2021). Ich využitie síce vo výnimočných\nprípadoch možné je, no nesmie ísť o dôkazy nosné. V danom prípade však SMS komunikácia získaná z\nmobilného telefónu zaisteného pri domovej prehliadke bola nosným (jediným) dôkazom, pričom „jedom\nnezákonnosti z tohto dôkazu boli jeho plody v podobe výsluchu disciplinárne obvineného a svedkyne\npriamo zasiahnuté.“\n34. Disciplinárny senát zároveň poukazuje aj na to, akým spôsobom bola SMS komunikácia medzi\ndisciplinárne obvineným a U. F. daná na vedomie Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.\nNejednalo sa o zákonom predpokladaný postup, kedy by vo vzťahu k určitému skutku bolo najskôr\nzačaté trestné konanie alebo stíhanie, v rámci ktorého by následne bola vec postúpená (pre ten istý\nskutok) na disciplinárne konanie v zmysle § 214, § 244 ods. 1 písm. b), resp. § 280 ods. 2 Trestného\nporiadku. Pri postúpení veci uznesením orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu na jej prejednanie\nv disciplinárnom konaní by pritom vo všeobecnosti dôkazy zabezpečené v trestnom konaní v inom než\nkvalifikovanom režime (t.j. nie na podklade povolenia, resp. príkazu sudcu alebo prokurátora) mohli byť\npoužité aj v rámci disciplinárneho konania.\n35. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa ale o SMS komunikácii dozvedelo na základe\nlistu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry,\nodbor Stred ČVS: PPZ-128/NKA-ST3-2020 z 25.8.2021 označeného ako „obv. P.. L. B. a spol.,\ntrestné konanie - informácia o podozrení zo spáchania disciplinárneho previnenia sudcu.“ Týmto listom\nbolo oznámené, že disciplinárne obvinenému bol pri domovej prehliadke v rámci trestného stíhania\nzaistený mobilný telefón, ktorý bol podrobený znaleckému stíhaniu, v rámci ktorého bola zistená SMS\nkomunikácia medzi disciplinárne obvineným a U. F. s tým, že dňa 26.9.2018 mali komunikovať o\n„živej“ trestnej veci, čím sa disciplinárne obvinený mohol dopustiť disciplinárneho previnenia, pričom\npísomnosti obsahujúce danú komunikáciu sa nachádzajú u vedenia Okresného súdu v Žiline. Na\nzáklade vyžiadania bol následne ministerstvu spravodlivosti v prílohe listu Okresného súdu v Žiline č.\n1SprV/712/2021 z 2.9.2021 doručený prepis SMS komunikácie medzi disciplinárne obvineným a U. F.\nzaznamenaný od 28.3.2018 do 9.9.2020 nachádzajúci sa na 71 stranách a obsahujúci prepis 272 SMS\nspráv. To znamená, že policajným orgánom bola ministerstvu spravodlivosti prostredníctvom Okresného\nsúdu Žilina doručená SMS komunikácia nielen týkajúca sa skutku opísaného v bode 2, ale kompletná\nSMS komunikácia medzi danými osobami za obdobie 896 dní. Aj SMS komunikáciu pritom chráni\ntajomstvo dopravovaných správ upravené v čl. 22 ústavy. V rámci disciplinárneho konania je pritom\njednoznačne vylúčené, aby disciplinárny senát získal informácie o obsahu telekomunikačnej prevádzky\nči už na podklade § 115 Trestného poriadku alebo zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred\nneoprávneným použitím informačno-technických prostriedkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(zákon o ochrane pred odpočúvaním). Hoci je disciplinárnemu senátu zrejmé, že získanie obsahu\nSMS komunikácie zo zaisteného mobilného telefónu nemusí spadať pod režim príkazu sudcu podľa §\n115 a § 116 Trestného poriadku (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo\n7/2017 z 23.3.2017, R 47/2017), pri ústavnekonformnom výklade možno aj vo vzťahu k použiteľnosti\nobsahu tejto komunikácie ako dôkazu v rámci disciplinárneho konania dôjsť k obdobným záverom, aké\nsa týkajú domovej prehliadky. Použitie obsahu súkromnej SMS komunikácie na pracovnoprávne účely\n(hoci spojenej s verejným záujmom) bez súhlasu účastníkov tejto komunikácie by sa totiž mohlo javiť\nako neakceptovateľný zásah do ich ústavného práva na ochranu tajomstva dopravovaných práv, resp.\nosobnostných práv. Vo svojej podstate nie je totiž rozdiel, či sa správy zaznamenávajú do budúcna vo\nvzťahu k ich ešte neznámemu obsahu alebo sa dochádza k oboznamovaniu uložených správ, ktoré si\núčastníci telekomunikačnej či inej elektronickej prevádzky už navzájom vymenili.\n\nV. Záver\n36. Vzhľadom na to, že v disciplinárnom konaní nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol\ndisciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný, rozhodol disciplinárny senát o jeho oslobodení podľa § 34\nods. 2 písm. a) disciplinárneho súdneho poriadku.\n37. Pokiaľ obhajkyňa namietala procesnú vadu spočívajúcu aj v tom, že disciplinárne obvinenému\nbolo duplicitne rozhodnuté o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu, tak tieto skutočnosti neboli\npredmetom rozhodovania disciplinárneho senátu v tejto veci.\n38. Disciplinárny senát návrhu obhajkyne disciplinárne obvineného na prerušenie disciplinárneho\nkonania do skončenia trestného stíhania vedeného proti disciplinárne obvinenému na podklade\nuznesenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp.zn.\nVII/1 Gv 122/20/1000-4 z 14.9.2020 za pokračovací zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 a\niné Trestného zákona nevyhovel z dôvodu, že pre takéto rozhodnutie neboli splnené podmienky dané\n§ 27 ods. 2 a 5 disciplinárneho súdneho poriadku, pretože trestné stíhanie sa vedie pre iné skutky, než\ntie, ktoré sú predmetom disciplinárneho návrhu.\n39. O náhrade trov disciplinárneho konania rozhodol tak, že disciplinárne obvinenému, ktorého v plnom\nrozsahu oslobodil od podaného disciplinárneho návrhu, priznal v zmysle § 38 ods. 1 disciplinárneho\nsúdneho poriadku nárok voči štátu na náhradu trov účelne vynaložených v súvislosti s disciplinárnym\nkonaním s tým, že v mene štátu bude konať Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.\n40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v disciplinárnom senáte pomerom hlasov 4 : 1.\n41. K tomuto rozhodnutiu pripojila svoje odlišné stanovisko sudkyňa JUDr. Anita Filová.\nOdlišné stanovisko členky disciplinárneho senátu JUDr. Anity Filovej k rozhodnutiu disciplinárneho\nsenátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 32 D 22/2021 z 21. decembra 2022 vo\nveci disciplinárneho konania vedeného proti disciplinárne obvinenému sudcovi JUDr. Danielovi Bérešovi\n1. Dňa 21. decembra 2022 prijal disciplinárny senát vo veci týkajúcej sa disciplinárneho konania\nvedeného proti disciplinárne obvinenému P.. L. B. (ďalej len „disciplinárne obvinený“), sudcovi H. Q. Ž.,\npre závažné disciplinárne previnenie podľa § 116 ods. 2 písm. b) zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a\nprísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nsudcoch a prísediacich“ alebo „zákon č. 385/2000 Z. z.“) na základe disciplinárneho návrhu ministerky\nspravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj len „disciplinárny navrhovateľ“) rozhodnutie, ktorým podľa\n§ 34 ods. 2 písm. a) zákona č. 432/2021 Z. z. o disciplinárnom poriadku Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (disciplinárny súdny poriadok) oslobodil\ndisciplinárne obvineného spod disciplinárneho návrhu, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok (stali\nskutky), pre ktorý (ktoré) bol disciplinárne obvinený disciplinárne stíhaný.\n2. S rozhodnutím väčšiny disciplinárneho senátu sa nestotožňujem. Avšak predtým, ako pristúpim k\nsamotným dôvodom môjho nesúhlasu, považujem za dôležité zdôrazniť, že s týmto rozhodnutím som\nsa nestotožnila nie z dôvodu, že by som dospela k záveru, že disciplinárne obvinený mal byť uznaný za\nvinného zo spáchania závažného disciplinárneho previnenia, ktoré mu disciplinárny navrhovateľ kládol\nza vinu (k tomuto záveru som dospieť pre záver väčšiny senátu o neprípustnosti dôkazu ani nemohla), ale\nz dôvodu, že prepis SMS komunikácie a následne aj výpoveď disciplinárne obvineného a ním navrhnutej\nsvedkyne U. F. neboli v rámci disciplinárneho konania ako dôkaz vôbec pripustené. Tento procesný\nnedostatok disciplinárneho konania spôsobil zmarenie vyhodnocovania dôkazov za účelom zistenia, či\nsa disciplinárne obvinený skutkov, ktoré sa mu kládli za vinu, dopustil, teda či mal byť uznaný vinným\nalebo mal byť spod disciplinárneho návrhu oslobodený.\n3. Rozhodnutie väčšiny disciplinárneho senátu bolo založené na : 1/ závere, že prepis SMS komunikácie\nnie je možné použiť v disciplinárnom konaní ako dôkaz, keďže bol získaný z mobilného telefónu\nzaisteného v rámci domovej prehliadky, ktorá je však v zmysle článku 21 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a to na základe písomného a\nodôvodneného príkazu sudcu; 2/ dokríne tzv. ovocia (plodov) z otráveného stromu (fruit of the poisonous\n\ntree doctrine), keď nebola ako dôkaz pripustená ani výpoveď disciplinárne obvineného, a ani výpoveď\nsvedkyne U. F., keďže tieto nadväzovali na „nezákonný dôkaz“ v podobe prepisu SMS komunikácie;\n3/ spôsobe, akým bola SMS komunikácia medzi disciplinárne obvineným a U. F. daná na vedomie\nMinisterstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.\n4. V tomto disente nemôžem ašpirovať na vyčerpávajúce zhodnotenie všetkých argumentov pre a proti\nprenositeľnosti dôkazov z trestného konania do iných konaní. To by si vypýtalo dizertačnú prácu, čo však\nrealita každodenného života sudcu neumožňuje. Pokúsim sa ale aspoň uviesť základné rysy mojich\núvah, akými som sa uberala v tejto veci, a to v medziach, ktoré odlišné stanovisko umožňuje.\n5. Z článku 21 ods. 2 ústavy vyplýva, že domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným\nkonaním, a to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Podľa § 99 ds. 1 Trestného poriadku domovú\nprehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na\nbývanie alebo v priestoroch k nim patriacim (ďalej len „obydlie“) je vec dôležitá pre trestné konanie alebo\nže sa tam skrýva osoba podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo je potrebné vykonať zaistenie\nhnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody.\n6. Mám za to, že právnym základom pre použitie dôkazov získaných na základe domovej prehliadky\nv rámci disciplinárneho konania je § 4 disciplinárneho súdneho poriadku v spojení s § 119 ods. 3\nTrestného poriadku, v zmysle prvej vety ktorého za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na\nnáležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa\nosobitného zákona.\n7. Rovnako podľa môjho názoru treba dôsledne rozlišovať medzi získaním dôkazu (predpokladmi na\njeho zákonné získanie) a jeho následným použitím (podmienkami pre jeho použitie ako zákonného\ndôkazu). Teda je inou skutočnosťou, že domovú prehliadku umožňuje ústava vykonať len v súvislosti s\ntrestným konaním od toho, za akých podmienok a v akom (inom) konaní je dôkaz na základe nej získaný\nnásledne použiteľný. Tento záver je napokon zjavný aj so znenia ustanovení § 113, § 114, § 115, ale aj\n§ 117 Trestného poriadku, v ktorých sa rozlišuje medzi zákonnými predpokladmi na použite dotknutých\ninštitútov, a tým aj zákonné zabezpečenie informácií dôležitých pre trestné konanie prostredníctvom nich\na použitím takto získaného dôkazu, keď Trestný poriadok osobitne upravuje podmienky, za ktorých je\nmožné takýto dôkaz použiť aj v inej (trestnej) veci.\n8. Pre moje videnie daného problému bolo relevantné, že Trestný poriadok nepodmieňuje vykonanie\ndomovej prehliadky len pre určitú vybranú kategóriu trestných činov (dokonca nie je obmedzená ani len\nvo vzťahu k úmyselným trestným činom) tak, ako je to napríklad v prípadoch zabezpečovania informácií\npodľa § 113 až § 118 Trestného poriadku a rovnako Trestný poriadok ďalej nijako neobmedzuje použitie\ndôkazov získaných prostredníctvom zákonne vykonanej domovej prehliadky.\n9. Na rozdiel od domovej prehliadky napríklad sledovanie osôb a vecí možno vykonať v trestnom konaní\no úmyselnom trestnom čine (§ 113 ods. 1 Trestného poriadku), pričom v inej trestnej veci, ako je tá, v\nktorej bolo sledovanie vykonané, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak ide o trestné konanie\npre úmyselný trestný čin (§ 113 ods. 9 Trestného poriadku), resp. obrazový, zvukový alebo obrazovozvukový záznam je možné vyhotoviť v rámci trestného konania vedeného pre úmyselný trestný čin, na\nktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky,\nkorupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva (§\n114 ods. 1 Trestného poriadku) s tým, že v inej veci, ako je tá, v ktorej boli tieto záznamy vyhotovené,\nmožno záznam použiť ako dôkaz len vtedy, ak ide o trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na ktorý\nzákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu,\ntrestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti\nalebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva (§ 114 ods. 7\nTrestného poriadku).\n10. Práve tento iný režim uplatňujúci sa okrem iného pri vyššie (príkladmo) uvedených ustanoveniach\nv porovnaní s režimom platiacim pri domovej prehliadke považujem v danej veci za relevantný.\n11. Daná relevancia vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (odcitované\nv bode 31 rozhodnutia disciplinárneho senátu), keďže sú založené nielen na tzv. kvalifikovanom režime\n\ndôkazu, teda, že tento bol získaný na základe príkazu sudcu alebo štátneho zástupcu, ale predovšetkým\nna tom, že ide o dôkazy získané postupom podľa § 88 (odposlech a záznam telekomunikačního provozu)\nalebo § 158d (sledovanie osob a věci) Trestního řádu, pre aplikáciu ktorého sa vyžaduje nielen príkaz\nsudcu, ale najmä, že sa môže použiť len pre zákonom vymedzený okruh trestných činov. Obdobne to\nplatí aj v našom Trestnom poriadku.\n12. Uvedené zdôrazňujem, pretože rozhodnutia citované v bode 31 väčšinového rozhodnutia neriešia\npoužitie dôkazov, ktoré boli získané na základe domovej prehliadky, ktorej zákonnosť nebola v práve\nrozhodovanej veci spochybnená a ani nebolo tvrdené, že by trestné konanie vedené proti disciplinárne\nobvinenému bolo účelové či šikanózne, alebo zinscenované za účelom získania dôkazu na jeho použitie\nv inom ako trestnom konaní (bod 29 väčšinového rozhodnutia).\n13. Pre úplnosť musím na danom mieste pritom dodať, že pokiaľ by v danej disciplinárnej veci išlo\nnapríklad o dôkaz získaný prostredníctvom „odposluchov“ podľa § 115 ods. 1 Trestného poriadku,\nzastávala by som názor, že takýto dôkaz v rámci disciplinárneho konania nie je možné použiť, a to\npráve z dôvodu, ktorý Najvyšší správny súd Českej republiky skonštatoval v bode 63 rozhodnutia sp.\nzn. 16 Kss 1/2017 z 24. mája 2017 vo vzťahu k použitiu dôkazov získaných podľa § 88 a § 158d\nTrestního řádu : „Jestliže je zákonodárce, z dobrých důvodů v řadě ohledů vázán přísnou vnitrostátní či\nmezinárodní ochranou lidských práv a požadavkem subsidiarity a minimalizace zásahu do nich, vyhradil\nužití uvedených nejinvazivnějších prostředků jen pro úzkou podmnožinu trestných činů, tím spíše nelze\ntakovéto prostředky použít jako důkazy v řízeních, v nichž jsou chráněny zájmy typově podstatně méně\nzávažné, a sice v řízeních disciplinární povahy.“\n14. Je potrebné si uvedomiť, že záver väčšiny disciplinárneho senátu o nepoužiteľnosti dôkazov\nzískaných v rámci domovej prehliadky vykonanej na základe príkazu sudcu v trestnom konaní\nbez spochybnenia jej zákonnosti sa môže dotýkať nielen disciplinárneho konania, ale aj iných\nadministratívnych konaní, napríklad daňového konania, konania o prepustenie zo služobného pomeru,\npriestupkového konania, konania o správnom delikte a podobne. Pričom z judikatúry či už Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, správnych súdov, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky záver disciplinárneho senátu nevyplýva, práve naopak, z tejto vyplýva,\nže dôkazy získané v trestnom konaní, a to aj na základe domovej prehliadky, dokonca nie sú nateraz\nvylúčené ani dôkazy získané s využitím agenta, sú za splnenia určitých podmienok použiteľné aj v iných\nkonaniach, teda nielen v trestnom konaní. Teda tieto dôkazy nie sú a priori v iných konaniach vylúčené.\n15. Vo vzťahu k rozhodnutiam, ktoré riešili použiteľnosť dôkazov získaných v tzv. kvalifikovanom\nrežime, poukazujem na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp.\nzn. I. ÚS 321/2021 z 18. januára 2022, v ktorom ústavný súd nateraz nevyslovil neprípustnosť\ndôkazu získaného v trestnom konaní, konkrétne išlo o dôkazy získané prostredníctvom použitia\nagenta podľa § 117 Trestného poriadku v rámci konania o prepustenie zo služobného pomeru podľa\n§ 192 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,\nSlovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej\npolície v znení neskorších predpisov účinného v danom čase, keď nadriadený z trestného spisu\ninšpekčnej služby zabezpečil fotokópiu zápisnice o výsluchu agenta a písomný prepis rozhovoru agenta\nso sťažovateľom (dotknutým príslušníkom PZ), ktorý bol zaznamenaný prostredníctvom informačnotechnických prostriedkov. Ústavný súd síce vo svojom náleze skonštatoval porušenie základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd so súčasným zrušením rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/34/2019 z 24. novembra 2020 a vrátením veci Najvyššiemu\nsprávnemu súdu Slovenskej republiky, avšak, čo je relevantné, zaviazal konajúci orgán verejnej správy\nprávnym názorom, konkrétne, že má posúdiť, či bol dôkaz získaný a vykonaný zákonným spôsobom,\nči je alebo nie je použiteľný v danom type konania (t. j. či má alebo nemá význam pre tento typ\nkonania) a či je alebo nie je pravdivý, nakoľko k takémuto posudzovaniu podľa názoru ústavného súdu\nevidentne nedošlo. V súvislosti s uvedeným rozhodnutím len dodávam, že konanie o prepustenie zo\nslužobného pomeru a disciplinárne konanie sú nepochybne svojou podstatou príbuznými konaniami\n(pracovnoprávnej povahy), na čo poukazuje aj väčšina v odôvodnení rozhodnutia.\n16. Nad rámec, síce v súvislosti s daňovým konaním, poukazujem na rozhodnutie Najvyššieho\nsprávneho súdu Českej republiky sp. zn. 1Afs 24/2013 (NSS ČR tento záver skonštatoval aj v ďalších\n\nsvojich rozhodnutiach, napríklad sp. zn. 1As 168/2014 zo 17. júna 2015, sp. zn. 3Afs 237/2015 z\n18. januára 2017), v ktorom sa venoval otázke prípustnosti využitia dôkazov získaných pri domovej\nprehliadke v inom ako trestnom konaní, v ktorom Najvyšší správny súd Českej republiky pripustil, že\nje možné využiť účtovníctvo spoločnosti získané pri vykonaní domovej prehliadky aj v daňovom konaní\nkonštatujúc v bode 60 svojho rozhodnutia nasledovné :„Použitelností důkazů získaných v trestním řízení\nv řízení daňovém se Nejvyšší správní soud zabýval již v rozsudku ze dne 30. 1. 2008, č. j. 2 Afs 24/2007\n- 119, publikovaném pod č. 1572/2008 Sb. NSS. Uvedl, že důkazní prostředky opatřené v jiných řízeních\nmohou být podkladem pro rozhodnutí v daňovém řízení při splnění několika podmínek: musí být pořízeny\nnezávisle na příslušném daňovém řízení, musí být pořízeny v souladu se zákonem a dostat se do\nsféry správce daně zákonným způsobem a musí být daňovému subjektu zpřístupněny, aby se mohl\nseznámit s jejich obsahem a případně navrhnout další důkazy, které by zjištění vyplývající z dotyčných\nlistin upřesnily, korigovaly či vyvrátily (obdobně srov. rozsudek Nejvyššího správního soudu ze dne 22.\n7. 2009, č. j. 1 Afs 19/2009 - 57, publikovaný pod č. 1936/2009 Sb. NSS). Současně ovšem musí být\nzachována bezprostřednost dokazování v daňovém řízení. Důkaz mající svůj původ v trestním řízení\ntak nesmí být jediným rozhodujícím důkazem, kterým by správce daně unesl své důkazní břemeno\nzpochybňující účetnictví daňového subjektu [viz nález Ústavního soudu sp. zn. II. ÚS 232/02 ze dne 29.\n10. 2002 (N 134/28 SbNU 143), dostupný na http://nalus.usoud.cz].\n17. Súdny dvor Európskej Únie vo svojom rozsudku zo 17. decembra 2015 vo veci WebMindLicenses,\nC-419/14, v súvislosti s otázkou vnútroštátneho súdu, či z cieľov smernice o DPH vyplýva, že daňový\núrad sa môže oboznámiť s dôkaznými prostriedkami získanými v rámci konania trestnoprávnej povahy,\nvrátane dôkazov získaných bez vedomia dotknutej osoby, a založiť na nich rozhodnutie v správnom\nkonaní, konštatoval, že právo Únie nebráni (pri náležitej kontrole na strane vnútroštátneho súdu, aby\nmohol daňový orgán v rámci správneho konania na účely stanovenia existencie zneužitia práva v\noblasti DPH použiť dôkazy zhromaždené v rámci súbežne vedeného a doposiaľ neukončeného konania\ntrestnoprávnej povahy, pod podmienkou dodržiavania práv zaručených právom Únie, osobitne Chartou\n(body 26 a 68).\n18. Európsky súd pre ľudské práva vo veci Adomaitis proti Litve, č. sťažnosti 14833/18, rozsudok z 18.\njanuára 2022, dospel k záveru, že dôkaz z trestného konania (odpočúvanie komunikácie) je prenositeľný\ndo disciplinárneho konania (v našich podmienkach by išlo o konanie o služobnom pomere).\n19. Je teda zrejmé, že ani na nám príbuznej českej či európskej úrovni (prostredia s podobnými prístupmi\nk ochrane ľudských práv a podobnou tradíciou ochrany ľudských práv) relevantné súdy nevideli v\nprincípe problém v prenositeľnosti dôkazov získaných v trestnom konaní aj do iných konaní, za existencie\nistých záruk a podmienok. Požiadavku na isté záruky nespochybňujem, nesúhlasím však s kategorickým\nnázorom väčšiny senátu, že taká prenositeľnosť nie je nikdy možná.\n20. Obrátiac sa k práve rozhodovanej veci, podľa môjho názoru všetky v českej judikatúre (bod 16\nodlišného stanoviska) nastolené podmienky boli v rámci daného disciplinárneho konania splnené. Prepis\nSMS komunikácie bol získaný na základe domovej prehliadky vykonanej na základe príkazu sudcu pre\nprípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, zo dňa 08.09.2020, č.\np. 2Ntt-94/2020-933-V-ŠTS-BB, v rámci ktorej bol okrem iného zaistený aj mobilný telefón zn. iPhone S,\nktorý bol podrobený znaleckému skúmaniu znalcom z odboru Kriminalistická informatika, Kriminalistická\nfotografia a video, pričom zákonnosť domovej prehliadky nebola spochybnená; ide o dôkaz získaný\nnezávisle od disciplinárneho konania; tento sa dostal ako dôkaz do dispozície disciplinárneho\nnavrhovateľa na základe informácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o podozrení zo spáchania\ndisciplinárneho previnenia sudcu P.. L. B.; disciplinárne obvinený bol s týmto dôkazom v rámci\ndisciplinárneho konania oboznámený, mal možnosť sa k nemu vyjadriť a rovnako navrhnúť dôkazy na\nsvoju obranu. Disciplinárne obvinený navrhoval na svoju obranu vypočuť ako svedkyňu práve U. F., s\nktorou si predmetné sms-ky posielal.\n21. K domovej prehliadke musím uviesť tiež ďalšiu relevantnú skutočnosť, a síce to, že v prípade\npripustenia dôkazu - prepisu SMS komunikácie by bolo práve na účely posúdenia zákonnosti tohto\ndôkazu nevyhnutné oboznámiť sa so všetkými potrebnými / súvisiacimi podkladmi (predovšetkým\nsamotným príkazom na domovú prehliadku). K tomuto však z dôvodu záveru väčšiny senátu nedošlo.\nPreto vychádzam z premisy, že zákonnosť domovej prehliadky spochybnená nebola. V podstate túto\nskutočnosť netvrdil ani disciplinárne obvinený.\n\n22. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že prepis SMS komunikácie nebol jediným dôkazom v danom\ndisciplinárnom konaní, ale bol jedným z dôkazov. Disciplinárne obvinený na ústnom pojednávaní\nkonanom dňa 19. októbra 2022 na otázku člena disciplinárneho senátu potvrdil, že si s U. F. vymieňal\nSMS správy uvedené v skutkoch 1 a 2 disciplinárneho návrhu, teda potvrdil, že je ich autorom uvedúc\nsúčasne, že ho nikto pri svojom rozhodovaní neovplyvňoval. Rovnako výmenu SMS správ vymedzenú\nv skutkoch 1 a 2, a teda ich autenticitu, potvrdila v rámci svojej svedeckej výpovedi aj U. F..\n23. Výpoveď disciplinárne obvineného, ani svedecká výpoveď U. F. však v rámci disciplinárneho konania\nhodnotené neboli, a to z dôvodu, že boli považované za ovocie z otráveného stromu, pričom otráveným\nstromom, teda nezákonným dôkazom, mal byť práve prepis SMS komunikácie, keďže bol získaný z\nmobilného telefónu zaisteného v rámci domovej prehliadky v trestnom konaní a ktorý bol vyhodnotený\nväčšinou senátu ako nepoužiteľný v disciplinárnom konaní s poukazom na čl. 21 ods. 2 ústavy.\n24. S poukazom na argumentáciu vyššie neobstojí záver väčšiny senátu o neprípustnosti dôkazu prepisu SMS komunikácie v rámci disciplinárneho konania, a tým pádom je vylúčená aj aplikácia doktríny\ntzv. ovocia (plodov) z otráveného stromu, s ktorou je navyše potrebné narábať v našich podmienkach\n„veľmi opatrne“.\n25. V súvislosti s posledne uvedeným, vychádzajúc pritom zároveň z predpokladu, ktorý som uviedla v\nbode 21, musím konštatovať, že nakoľko zákonnosť domovej prehliadky nebola spochybnená, nemám\npodložený záver o existencii otráveného stromu (zdroja dôkazu). Alebo aj inak, aktuálne nevidím dôvod\nna záver, že samotný dôkaz - SMS komunikácia, ako aj následné výpovede disciplinárne obvineného\na svedkyne majú charakter nezákonného dôkazu.\n26. Na margo použiteľnosti doktríny tzv. plodov otráveného stromu chcem len dodať, že v našom\nprávnom poriadku nie je táto doktrína upravená, konajúce súdy vrátane ústavného súdu sa však s\nňou stretávajú. Napríklad v uznesení sp. zn. II. ÚS 48/2020 z 28. apríla 2020 ústavný súd zaujal\nk tejto doktríne nesúhlasné stanovisko, pričom záverom skonštatoval, že k hodnoteniu zákonnosti a\nprípustnosti dôkazov je potrebné pristupovať vždy diferencovane s ohľadom na konkrétnu povahu a\nzávažnosť vady (procesného pochybenia) vzniknutej v procese dokazovania.\n27. Ďalej v uznesení sp. zn. II. ÚS 491/2020 z 21. januára 2021 ústavný súd v bode 140 odkázal na\nzávery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedené v uznesení sp. zn.\n2Tdo V 7/2018 z\n25. mája 2020, v ktorom najvyšší súd konštatoval nasledovné : „K teórii plodov z otráveného stromu je v\nprvom rade potrebné uviesť: „Slovenský trestný proces neprevzal doktrínu plodov z otráveného stromu,\nktorá vznikla a je rozvíjaná v USA, najmä tak v podobe simplifikujúceho (zjednodušeného) tvrdenia,\nže plody z otráveného stromu sú vždy otrávené. Podklad pre právny záver, že dôsledkom chybného\n(nezákonného) postupu orgánov činných v trestnom konaní v procese dokazovania je vždy absolútna\nneúčinnosť, a tým v trestnom konaní nastala nepoužiteľnosť dôkazov, nie je možné nájsť v príslušných\nustanoveniach Trestného poriadku upravujúcich dokazovanie v trestnom konaní (šiesta hlava Trestného\nporiadku - s výnimkou ustanovenia § 119 ods. 4).“\n28. Podobne podľa môjho názoru neobstojí tiež väčšinový názor, že spôsob, akým bola SMS\nkomunikácia medzi disciplinárne obvineným a U. F. daná na vedomie Ministerstvu spravodlivosti\nSlovenskej republiky, nepredstavuje zákonom predpokladaný postup, konkrétne, že vec mala byť\npostúpená na disciplinárne konanie v zmysle § 214, § 244 ods. 1 písm. b) resp. § 280 ods. 2 Trestného\nporiadku. V tejto súvislosti uvádzam, že disciplinárne obvinený je stíhaný uznesením prokurátora Úradu\nšpeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. : VII/1 Gv 122/20/1000-4 zo\ndňa 14.09.2020 za pokračovaní zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona\nformou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za pokračovací zločin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) s poukazom na § 138 písm. h) Trestného\nzákona. K postúpeniu veci podľa § 214, § 244 ods. 1 písm. b) resp. § 280 ods. 2 Trestného poriadku\ndochádza iba za podmienky, že sa preukáže, že skutok nie je trestným činom, ale ide o skutok, ktorý by\nmohol byť priestupkom alebo iným správnym deliktom alebo by mohol byť prejednaný v disciplinárnom\nkonaní. V danom prípade, však k uvedenej situácii nedošlo. Prepis SMS komunikácie ako dôkaz získaný\nv rámci domovej prehliadky, ktorej zákonnosť nebola spochybnená, bol práve z dôvodu podozrenia, že\nniektoré sms-ky mohli napĺňať skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia, zaslaný prostredníctvom\n\nOkresného súdu Žilina Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ako orgánu oprávnenému podať\ndisciplinárny návrh. Teda dotknutý dôkaz bol prostredníctvom súčinnosti zaslaný príslušnému orgánu,\nktorý má právomoc vyvodzovať disciplinárnu zodpovednosť. K prenosu dôkazov z jedného konania do\ndruhého pritom nedochádza iba v rámci postúpenia veci, ale prirodzene aj v rámci súčinnosti medzi\norgánmi činnými v trestnom konaní a inými orgánmi verejnej moci.\n29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného preto zastávam názor, ktorý sa pretavil do môjho nesúhlasu s\nprijatým rozhodnutím senátu, a teda, že rozhodujúcou skutočnosťou vo vzťahu k použiteľnosti dôkazu\nzískaného na základe domovej prehliadky v disciplinárnom konaní je to, či tento dôkaz bol získaný na\nzáklade zákonnej domovej prehliadky. Ak sa tak stalo, nič nebráni jeho prenosu do iného, v danom\nprípade disciplinárneho konania, a to s poukazom na\n§ 119 ods. 3 Trestného poriadku v spojení\ns § 4 disciplinárneho súdneho poriadku.\n30. Záverom mi nedá neuviesť, že pri rozhodovaní síce nie je úplne vhodné doslovne kopírovať cudzí\nprávny štandard, súhlasím však s tým, že je dobré o ňom vedieť. Tiež potom vychádzajúc z váhy a\ndôležitosti sudcovskej funkcie, ako aj miery obmedzení, ktoré do života každého sudcu prináša, je podľa\nmôjho názoru namieste prijať záver (ktorý má aj právne ukotvenie), že dôkaz získaný v trestnom konaní,\nvrátane dôkazu získaného na základe zákonne vykonanej domovej prehliadky, môže byť proti sudcovi\nv disciplinárnom konaní použitý ako dôkaz, a to nielen ako dôkaz hlavný alebo nosný.\nJUDr. Anita Filová\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:ca5b85c2-2b2b-4bb1-b992-17112bc696ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.321.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 321/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 321/2021 z 18. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.321.2021.1"}, {"guid": "ussr:8f991c54-4ec3-42c2-9cdf-4b4c648e8b8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.561.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 561/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 561/2021 z 21. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-21", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.561.2021.2"}, {"guid": "ussr:f2ffed98-a0b1-4007-87c7-9557c8d1cca1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.491.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 491/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 491/2020 z 21. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-21", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.491.2020.1"}, {"guid": "ussr:96dfc6ca-35c8-4a50-b05e-eaa8416b10b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.48.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 48/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.48.2020.2"}, {"guid": "ussr:d566698b-9c55-4865-80eb-d578c94a1885", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.828.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 828/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 828/2016 z 10. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.828.2016.1"}, {"guid": "ussr:3fff0bab-17c2-4c41-b5ef-6d6ea003a17e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 232/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 232/02 z 4. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-04", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3fff0bab-17c2-4c41-b5ef-6d6ea003a17e"}], "citovane_v": []}