{"guid": "409bf2ed-9aa0-41da-8759-33697fc00030:51b1e0ea-7e0b-463f-97a8-b0c8674d5c8a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8021200079.1", "spisova_znacka": "6Ssk/70/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/70/2021 z 30. 11. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. 6Ssk/70/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:8021200079.1", "identifikacne_cislo": "8021200079", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 440 ods. 1 písm. g) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-440.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-440"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-131", "nazov": "§ 131 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-131", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-131"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "nazov": "§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-144.odsek-1", "nazov": "§ 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-144.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-144"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-440", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-131", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-132", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-144"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/51b1e0ea-7e0b-463f-97a8-b0c8674d5c8a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8021200079.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8021200079.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8021200079.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/70/2021\n8021200079\n30. 11. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:8021200079.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD., a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci\nžalobcu: T.. T. T., nar. XX. H. XXXX, bydliskom v U., X. T. Č.. XXXX/X, právne zastúpeného: Mgr. Zdenko\nSeneši, advokát a konateľ Advokátskej kancelárie ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského č.\n12, Bratislava, IČO: 47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave,\nUl. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovanej z 15. marca 2018, č. 26605-3/2018-BA, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka\nHumenné, zo 16. augusta 2017, č. 700-2910814617-GC04/2017, v sociálnej veci, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. augusta 2021, č. k. 8Sa/2/2021-39, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.\nÚčastníkom právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd\" alebo „krajský súd\") v poradí druhým rozsudkom v tejto\nveci dňa 26. augusta 2021, č. k. 8Sa/2/2021-39 (ďalej aj „napadnutý rozsudok\"), podľa § 190 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP\") zamietol správnu\nžalobu (v sociálnej veci), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovanej z 15. marca 2018, č. 26605-3/2018-BA (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie\"), ktorým podľa §\n218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 461/2003 Z. z.\") žalovaná rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, zo 16. augusta 2017,\nč. 700-2910814617-GC04/17, vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na\nstarobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, zmenila\ntak, že z výrokovej časti vypustila text „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov\", a v ostatnom\nrozhodnutie pobočky potvrdila. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení\ns § 467 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalovanej ju nepriznal, keďže jej nárok na náhradu trov v zásade\nneprináleží.\n2. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, ako prvostupňový orgán (ďalej aj „pobočka\"), vydala dňa 16.\naugusta 2017 rozhodnutie č. 700-2910814617-GC04/17 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie\"), ktorým\nžalobcovi podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. predpísala\nza obdobie január až jún 2009 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a\npríspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného\nfondu solidarity v celkovej výške 562,50 Eur.\n\n3. V poradí prvým rozsudkom z 29. januára 2019, č. k. 8Sa/32/2018-66, Krajský súd v Prešove podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 3 písm. a) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, pričom žalobcovi priznal nárok na\núplnú náhradu trov konania. Tento rozsudok krajského súdu bol na základe kasačnej sťažnosti žalovanej\nzrušený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd\") z 25. novembra\n2020, sp. zn. 7Sžsk/55/2019, s poukazom na to, že správny súd sa dôsledne nezaoberal a nevysporiadal\ns tým, že o zásadnej otázke, ktorou bolo právne postavenie žalobcu na účely sociálneho poistenia,\nako základného zákonného predpokladu povinnosti platiť sociálne poistenie, bolo už právoplatne\nrozhodnuté, a tieto námietky spochybnili vecnú a právnu správnosť rozhodnutia.\n4. Krajský súd po opätovnom preskúmaní veci vydal napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Poukázal\nna právnu úpravu zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorej je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku,\nprerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, resp. o predpísaní poistného, v dvoch\nsamostatných konaniach. V prípade žalobcu o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného\nnemocenského poistenia rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, dňa 5. decembra 2016,\nč. 700-136/2016, a predmetné rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania potvrdené rozhodnutím\nžalovanej z 30. mája 2017, č. 25022-3/2017-BA. Otázka zániku povinného poistenia žalobcu teda bola\nuvedenými rozhodnutiami právoplatne vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote žalobu o preskúmanie\nrozhodnutia o zániku poistenia nepodal, čím sa pripravil o možnosť jeho preskúmania súdom. Vzhľadom\nna uvedené správny súd prisvedčil námietke žalovanej ohľadom nemožnosti preskúmať zánik povinného\npoistenia žalobcu, keďže existuje právoplatné rozhodnutie, ktorým bola táto otázka vyriešená. Žalobca\nžiadal preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom, avšak argumenty, ktoré uviedol, smerovali proti\nrozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní nebolo možné preskúmavať. Správny súd sa\nv plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že v prípade posudzovania žalobcu\nako samostatne zárobkovo činnej osoby postupovali správne orgány v súlade so zákonom, keď\nprvostupňový orgán predpísal poistné v stanovenej výške, pretože vychádzal zo svojho rozhodnutia\nz 5. decembra 2016, č. 700-136/2016, o tom, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe\nnezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2007, ale až dňa\n30. júna 2009. Z uvedeného rozhodnutia následne vyplynuli aj všetky povinnosti, v zmysle ktorých bolo\nvydané rozhodnutie o predpísaní poistného. Vo vzťahu k posúdeniu postavenia žalobcu ako samostatne\nzárobkovo činnej osoby v danom období správny súd upriamil pozornosť na právne názory najvyššieho\nsúdu vyjadrené v rozhodnutiach sp. zn. 1Sžso/81/2014 a 9Sžso/1/2015, a dodal, že túto otázku v danom\nkonaní nemožno posudzovať ani ako predbežnú.\n5. K ďalšej argumentácii žalobcu krajský súd doplnil, že rozhodnutia správnych orgánov obsahovali\nvšetky formálne aj obsahové náležitosti v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z. z., a uzavrel, že na základe\nzisteného skutkového stavu a uvádzaných správnych skutočností, po vyhodnotení všetkých námietok\nžalobcu, s prihliadnutím na zákonnosť rozhodnutí a názor kasačného súdu v zrušujúcom rozhodnutí,\nbolo potrebné žalobu zamietnuť.\nII.\n6. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ\") dňa 5. novembra 2021 kasačnú\nsťažnosť, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie podľa §\n462 ods. 1 SSP. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že krajský súd rozhodol nesprávne a nezákonne na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP].\n7. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym názorom krajského súdu, že otázka právneho postavenia žalobcu\nna účely sociálneho poistenia mala byť právoplatne posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní,\nktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania poistného, v dôsledku čoho otázka statusu sťažovateľa\nako samostatne zárobkovo činnej osoby nemôže byť opätovne posudzovaná v následnom konaní o\npredpísaní sociálneho poistenia. S poukazom na § 131 a § 132 SSP správnemu súdu vytkol, že\nrezignoval na materiálny prieskum rozhodnutia žalovanej argumentujúc, že o prejudiciálnej otázke\n(zániku sociálneho poistenia sťažovateľa) bolo rozhodnuté a toto rozhodnutie je pre neho záväzné,\nčím ho de facto zaradil k rozhodnutiam, ktorými je v zmysle § 131 SSP viazaný. Takýto názor však\nnemá oporu v dikcii tohto ustanovenia a zároveň eliminuje možnosť súdnej ochrany tam, kde ju už\n\nnemôže poskytnúť žiadny iný orgán. Sťažovateľ doplnil, že právne skutočnosti, ktoré predchádzali\nvydaniu rozhodnutia žalovanej, je nevyhnutné posudzovať aj s poukazom na princíp, v zmysle\nktorého z nezákonnosti nemôže prameniť zákonnosť, resp. z nepráva nemôže vzniknúť právo. Táto\nskutočnosť o to viac zvýrazňuje možnosť súdnej moci ako poslednej inštancie ochrany práva podrobiť\nsúdnemu prieskumu aj také rozhodnutia správnych orgánov, ktoré síce nadobudli administratívnu\nprávoplatnosť, no boli vydané v rozpore so zákonom, a potreba ich korekcie prevyšuje princíp právnej\nistoty v konkrétnom prípade. Sťažovateľ sa nestotožnil s názorom správneho súdu, že administratívna\nprávoplatnosť rozhodnutia bez ďalšieho znamená prekážku preskúmania predchádzajúcich rozhodnutí,\nktoré sú s preskúmavaným rozhodnutím späté. Vzhľadom na úlohy a postavenie správneho súdnictva\nvo vzťahu k orgánom štátnej správy nemôže administratívna právoplatnosť rozhodnutia, ktoré nie je\nani taxatívne vymedzené v § 131 SSP, znemožňovať súdny prieskum podstatnej právnej skutočnosti v\nrámci tohto konania.\n8. Sťažovateľ napokon zhrnul namietané skutočnosti do štyroch bodov:\n- Otázka zákonnosti zániku sociálneho poistenia je na účely súdneho prieskumu zákonnosti\npreskúmavaného rozhodnutia otázkou zásadnou a významnou.\n- Táto otázka síce bola autoritatívne upravená právoplatným rozhodnutím správneho orgánu, no\nsprávnemu súdu nič nebráni ju ako prejudiciálnu skúmať v rámci iného konania, s ohľadom na § 131\nSSP a contrario.\n- Správny súd bez akéhokoľvek právneho základu rezignoval na prieskum rozhodujúcich právnych\nskutočností, keď priradil rozhodnutie o zmene zániku sociálneho poistenia k rozhodnutiam, ktoré sú\ntaxatívne vymenované v § 131 SSP.\n- Správny súd takýmto nesprávnym postupom vec nesprávne právne posúdil, čím došlo k naplneniu\nzákonom predpokladaného dôvodu na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle príslušných ustanovení\nSSP.\n9. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá jej bola doručená dňa 18. novembra 2021, vyjadrila podaním\ndoručeným správnemu súdu 1. decembra 2021, v ktorom navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietnuť. Uviedla, že napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodol v súlade s právnym názorom\nnajvyššieho súdu, ktorý bol vyslovený v prvom rozsudku v tejto veci a ktorý bol pre neho záväzný.\nNerešpektovanie záväzného právneho názoru je jedným z dôvodov, ktorý oprávňuje podať podľa § 440\nods. 1 písm. i) SSP kasačnú sťažnosť. Žalovaná mala za to, že žalobca nerešpektuje tieto ustanovenia\na prostredníctvom kasačnej sťažnosti de facto spochybňuje zákonnosť rozsudku najvyššieho súdu,\nktorým bol krajský súd viazaný. Dodala, že rozhodnutie vo veci zániku poistenia je právoplatné, t. j. nie\nje možné ho napadnúť riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Právoplatné rozhodnutia sú\nprávne záväzné, nezmeniteľné a spôsobujú právne účinky. Citujúc rozhodnutie najvyššieho súdu sp.\nzn. 7Sžsk/37/2021 ďalej uviedla, že žalobca napriek riadnemu poučeniu nepodal správnu žalobu proti\nprávoplatnému rozhodnutiu o zániku povinného poistenia, a to napriek tomu, že správna žaloba bola\nprípustná. Preto podľa § 27 ods. 1 SSP správny súd nemohol preskúmavať zákonnosť tohto skoršieho\nrozhodnutia, ale naopak, bol povinný skúmať, či žalovaná postupovala zákonne a toto právoplatné\nrozhodnutie rešpektovala. Žalovaná uzavrela, že krajský súd rozhodol v súlade so zákonom a s právnym\nnázorom najvyššieho súdu, s jeho názormi sa preto stotožnila, a kasačnú sťažnosť žalobcu považovala\nza nedôvodnú.\n10. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 3. decembra 2021 doručené žalobcovi na vedomie.\nIII.\n11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd\"), na ktorý podľa § 101e\nods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z. z.\") prešiel od 1. augusta výkon súdnictva vo všetkých veciach,\nv ktorých je od 1. augusta 2021 daná jeho právomoc, rozhodujúc v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP, ako\nsúd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP] po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na\nzákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438\nods. 1 SSP), a je prípustná, resp. jej prípustnosť nie je vylúčená (§ 439 SSP), bez ohľadu na uplatnené\n\nkasačné body (§ 453 ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť podľa § 461 SSP.\nIV.\n12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n15. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.\n16. Podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n17. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\n18. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP spočívajúci v rozhodnutí krajského\nsúdu založenom na nesprávnom právnom posúdení veci (za súčasného porušenia zákona) je jedným\nz najčastejších dôvodov tohto opravného prostriedku. Jeho opodstatnenosť je daná v prípadoch, ak\nkasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký\naplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne\nvyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako\naj procesného práva.\n19. Predmetom tohto kasačného konania je posúdenie správnosti záveru krajského súdu o tom, že\notázka zániku sociálneho poistenia nemôže byť v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia pred\nsprávnym súdom posudzovaná spolu s rozhodnutím o predpísaní poistného, a to ani ako predbežná\notázka, ale musí sa o nej konať samostatne.\n20. Z obsahu spisového materiálu vrátane obsahu administratívneho spisu má kasačný súd za\npreukázané, že:\n- Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, vydala dňa 5. decembra 2016, č. 700-136/2016, rozhodnutie\npodľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/20013 Z. z., v ktorom vyslovila, že žalobcovi ako\nsamostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie dňa 30. júna 2007, ale zaniklo až dňa 30. júna 2009. Toto rozhodnutie bolo doručené žalobcovi\ndo vlastných rúk 7. decembra 2016.\n- Sociálna poisťovňa, ústredie, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu z 5. decembra 2016, č.\n700-136/2016, rozhodla dňa 30. mája 2017 pod č. 25022-3/2017-BA, tak, že odvolanie zamietla v celom\nrozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8. júna 2017,\npričom nebola podaná správna žaloba na jeho preskúmanie.\n- Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné, dňa 16. augusta 2017 pod č. 700-2910814617-GC04/17\nvydala rozhodnutie, ktorým podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č.\n461/2003 Z. z. žalobcovi predpísala poistné na sociálne poistenie za obdobie január až jún 2009 v\ncelkovej výške 562,50 Eur. Vychádzala pritom z rozhodnutia o zániku poistného ku dňu 30. júna 2009, za\nktoré obdobie bolo zistené, že žalobca príslušné poistné a príspevky neodviedol. Na základe odvolania\npodaného proti tomuto rozhodnutiu žalovaná rozhodla preskúmavaným rozhodnutím.\n21. Podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o\nvzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,\n\npríspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok\ndlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále.\n22. Podľa § 144 ods. 1 (veta prvá) zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej\nosobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo\nak ho odviedla v nesprávnej sume.\n23. Zo systematického zaradenia citovaných ustanovenia § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a\nustanovenia § 144 ods. 1 (veta prvá) zákona č. 461/2003 Z. z. i z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že\nSociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a\no predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach, ktoré majú odlišný charakter. V prvom prípade\nide o tzv. nedávkové konanie, t. j. konanie, v ktorom sa nerozhoduje o dávkach, ale o otázkach, ktoré\nsú taxatívne vymedzené v danom ustanovení, kým v druhom prípade ide o konanie, ktoré je následkom\nzistenia Sociálnej poisťovne, že poistné nebolo odvedené vôbec alebo v nesprávnej sume.\n24. Obsah správnej žaloby a kasačnej sťažnosti svedčí o tom, že žalobca, hoci sa expressis verbis\ndomáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 15. marca 2018, č. 26605-3/2018BA, v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, zo 16. augusta 2017, č.\n700-2910814617-GC04/2017, teda rozhodnutia týkajúceho sa predpísania poistného podľa § 144 ods.\n1 (veta prvá) zákona č. 461/2003 Z. z., de facto napáda rozhodnutie Sociálnej poisťovne týkajúce sa\nokamihu zániku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia a s tým súvisiace\npostavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby (t. j. rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočky Humenné, z 5. decembra 2016, č. 700-136/2016, v spojení s rozhodnutím žalovanej z 30.\nmája 2017, č. 25022-3/2017-BA). Toto rozhodnutie však bolo vydané v inom konaní (nedávkové konanie\npodľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.), v ktorom bol riadne podaný opravný prostriedok, o\nktorom bolo rozhodnuté, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a je vykonateľné. Otázka okamihu\nzániku sociálneho poistenia žalobcu teda bola právoplatne vyriešená v inom konaní, v ktorom nedošlo k\npodaniu správnej žaloby a nebola využitá možnosť žalobcu uplatniť svoje právo na súdnu a inú právnu\nochranu na správnom súde, ako vyplýva z obsahu spisového materiálu i z vyjadrenia žalovanej, pričom\nžalobca toto tvrdenie nijako nespochybnil. Žalobca v rozpore so zásadou vigilantibus iura scripta sunt\n(práva patria bdelým) nevyužil svoje právo nechať rozhodnutie týkajúce sa okamihu zániku sociálneho\npoistenia, ktoré bolo v jeho neprospech, preskúmať správnym súdom na základe správnej žaloby, teda\nvlastným opomenutím sa zbavil možnosti súdnej ochrany. Toto opomenutie nie je možné reparovať a\nv snahe obnoviť možnosť vplyvu na dané konanie (rozhodnutie) sa domáhať prieskumu problematickej\notázky cestou prieskumu iného rozhodnutia. Aktuálny právny stav je taký, že vo vzťahu k žalobcovi bola\nnastolená otázka s konečnou platnosťou vyriešená a žalobca je právoplatným rozhodnutím Sociálnej\npoisťovne viazaný, rovnako tak ostatné orgány.\n25. Vzhľadom k uvedenému sa kasačný súd nezaoberal otázkou zániku sociálneho poistenia žalobcu a\njeho postavenia ako samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože takýto prieskum mal byť predmetom\niného konania. Nad rámec kasačného prieskumu však najvyšší správny súd uvádza, že otázkou\npostavenia (statusu) lekára v danej súvislosti sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát najvyššieho\nsúdu v rozsudku zo dňa 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019. Ústavná sťažnosť proti uvedenému\nrozsudku bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. novembra 2021,\nč. k. IV. ÚS 610/2021-22.\nV.\n26. Vo vzťahu k posudzovaniu predbežných otázok kasačný súd upriamuje pozornosť na ustanovenie\n§ 132 SSP, ktoré rieši prejudiciálne otázky v užšom slova zmysle. Na tieto otázky sa nevzťahuje\nabsolútna prekážka nedostatku právomoci správneho súdu (ako je to pri ustanovení § 131 SSP), ale iba\nprekážka relatívna, to znamená, že hoci nepatria do právomoci správneho súdu, tento je oprávnený si\no nich vytvoriť vlastný, prejudiciálny záver bez toho, aby o nich rozhodoval. Do úvahy prichádzajú dve\nalternatívy, a to:\n- ak je prejudiciálna otázka dosiaľ nevyriešená, teda kompetentný orgán o nej ešte nevydal rozhodnutie,\nsprávny súd ju môže posúdiť sám, nemôže však o nej (meritórne) rozhodnúť (§ 132 ods. 1 SSP), alebo\n- kompetentný orgán už v tejto otázke rozhodol, vtedy správny súd na takéto rozhodnutie prihliadne a\nvysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia (§ 132 ods. 2 SSP).\n\nV oboch uvedených prípadoch správny súd musí rešpektovať, že o nastolenej otázke mu neprináleží\nmeritórne rozhodovať, preto treba k jej predbežnému posudzovaniu pristupovať s náležitou opatrnosťou,\nobzvlášť v nerozhodnutých veciach. Ak už o otázke bolo príslušným orgánom rozhodnuté, túto\nskutočnosť je správny súd povinný brať do úvahy, a hoci nie je vylúčené, že otázku posúdi inak, nepôjde\no svojvoľný postup. V tejto súvislosti treba dať do popredia význam zásady právnej istoty a rovnosti,\nktoré sú limitou takéhoto (výnimočného) postupu správneho súdu, pretože platí požiadavka, aby orgány\nverejnej moci rozhodovali o rovnakých otázkach v zásade rovnako. Je teda žiaduce (a procesný predpis\nto expressis verbis vyžaduje), aby správny súd primárne vychádzal z rozhodnutí orgánov, ktoré sú na\nriešenie určitých otázok priamo určené, a aby ku korekcii ich záverov prikročil len v odôvodnených\nprípadoch, v rámci uplatnenia postupu ultima ratio (krajný, posledný prostriedok nápravy).\n27. Je teda možné rezumovať, že otázka zániku sociálneho poistenia žalobcu bola s konečnou\nplatnosťou vyriešená v samostatnom konaní, ktorého výsledkom bolo právoplatné a vykonateľné\nrozhodnutie, vytvárajúce vo vzťahu k posudzovanej otázke prekážku res iudicata, a nebolo napadnuté\nsprávnou žalobou, preto bol správny súd podľa § 132 ods. 2 SSP povinný na takéto rozhodnutie\nprihliadať a vychádzať z neho. Zároveň túto otázku nebolo potrebné riešiť ako predbežnú a posúdiť ju\ninak, pretože pre takýto postup neexistoval relevantný dôvod. Námietka sťažovateľa, že správny súd bez\nakéhokoľvek právneho základu priradil rozhodnutie o zániku sociálneho poistenia k rozhodnutiam podľa\n§ 131 SSP, je neopodstatnená. Dikcia § 132 ods. 2 SSP primárne predpokladá viazanosť správneho\nsúdu rozhodnutiami kompetentných orgánov o otázkach, o ktorých im prislúcha rozhodovať, a zaväzuje\nsprávny súd ich rešpektovať. Situácie, kedy by sa správny súd mohol pri ich predbežnom riešení odchýliť\nod vysloveného názoru takéhoto orgánu, sú výnimočné a pripúšťa ich len extenzívny výklad ustanovenia\n§ 132 ods. 2 SSP. Rešpektovanie právoplatných rozhodnutí nielen súdov, ale i verejnoprávnych inštitúcií,\nmedzi ktoré patrí aj Sociálna poisťovňa, a minimalizácia zásahov do nich rovnako prispieva k napĺňaniu\nprincípu právnej istoty v právnom štáte.\n28. Napokon kasačný súd považuje za potrebné doplniť, že správny súd nemohol na danú vec aplikovať\nani ustanovenie § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutie Sociálnej poisťovne o zániku sociálneho poistenia\nvo vzťahu k žalobcovi bolo možné samostatne preskúmať súdom a túto možnosť žalobca nevyužil.\nNemožnosť preskúmania rozhodnutia správnym súdom je totiž základnou podmienkou aplikácie daného\nustanovenia, ktoré umožňuje na návrh žalobcu posúdiť i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu\nverejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie vychádza, ak bolo preň záväzné.\n29. K samotnému preskúmavanému rozhodnutiu žalovanej, ktorým bolo predpísané poistné, treba\ndodať, že žalobca v konaní neuviedol žiadne dôvody, ktoré by zakladali jeho rozpor so zákonom a\npre ktoré by ho bolo potrebné zrušiť. Svoje námietky formuloval v odvolacom konaní, v ktorom sa\nžalovaná s nimi riadne vysporiadala, a sťažovateľ dostal adekvátnu odpoveď na všetky nastolené\notázky. Preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v konaní podľa § 144 ods. 1 (veta prvá) zákona č.\n461/2003 Z. z. a v súlade s týmto ustanovením, na základe kontroly odvodu poistného a príspevkov,\nvykonanej zo strany Sociálnej poisťovne, z ktorej bolo zistené, že žalobca za mesiace január až jún 2009\npoistné a príspevky neodviedol, čím porušil svoje povinnosti podľa zákona č 461/2003 Z. z. Dôsledkom\nprávoplatnosti rozhodnutia žalovanej o tom, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a\npovinné dôchodkové poistenie k 30. júnu 2007 (ale zaniklo dňa 30. júna 2009), bolo, že organizačné\nzložky žalovanej museli v ďalšom konaní vychádzať z toho, že tieto poistenia žalobcu ako samostatne\nzárobkovo činnej osoby trvali, preto bol podľa zákona č. 461/2003 Z. z. povinný platiť poistné v zákonom\nustanovenej výške. Ak ho neodviedol vôbec, bola žalovaná podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.\nz. povinná poistné predpísať, preto z jej strany k pochybeniu nedošlo.\n30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď\nsprávnu žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom na to, že nastolená otázka bola právoplatne\nvyriešená v inom konaní a nie je predmetom prieskumu na základe tejto správnej žaloby. K rovnakému\nzáveru pritom dospel najvyšší správny súd aj v iných konaniach obsahovo blízkych prejednávanej\nveci (napr. rozsudok sp. zn. 7Sžsk/37/2021, sp. zn. 9Sžsk/75/2019, sp. zn. 9Sžsk/116/2018, sp. zn.\n7Sžsk/37/2019).\n31. Kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP teda nie je v danej veci naplnený, preto bolo\npotrebné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP rozsudkom podľa § 457 ods. 1 SSP\nzamietnuť.\n\nVI.\n32. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď\nžalovaná síce mala vo veci úspech, kasačný súd však nezistil dôvody na to, aby sa jej nárok na náhradu\ntrov priznal, a žalobcovi, ktorý úspech vo veci nemal, náhradu trov konania priznať nemohol.\nVII.\n33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá)\nSSP v spojení s § 463 SSP].\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}