{"guid": "671043f2-df4d-4964-bbe7-1adced164b68:76efe8b6-12e6-4a6c-8451-22043ef659e6", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200182.1", "spisova_znacka": "5Sfk/15/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sfk/15/2021 z 29. 9. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. septembra 2022, sp. zn. 5Sfk/15/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200182.1", "identifikacne_cislo": "8020200182", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-28.odsek-3", "nazov": "§ 28 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-28.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-28"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-9", "nazov": "§ 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "nazov": "§ 46 ods. 10 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-46.odsek-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-28", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-45", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/76efe8b6-12e6-4a6c-8451-22043ef659e6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200182.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200182.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200182.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sfk/15/2021\n8020200182\n29. 09. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:8020200182.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. (spravodajca) a sudcov JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľ): PLYNAS s.r.o., so sídlom Vranovská 10, Prešov, IČO: 46 396 292, právne\nzastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík, advokát so sídlom Gelnická 33, Košice, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 100182831/2020 zo dňa 16. januára 2020, konajúc o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/20/2020-61 zo dňa 24. júna 2021, takto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 5S/20/2020-61 zo\ndňa 24. júna 2021 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej\nlen „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 100182831/2020 zo dňa 16. januára 2020. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 167 a § 168\nS.s.p. tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.\n2. Rozhodnutím č. 100182831/2020 zo dňa 16. januára 2020 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č.\n563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu\nPrešov č. 102147468/2019 zo dňa 12. septembra 2019, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5 a 6\nDaňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 3 846,34 € a rozdiel v sume daňovej straty 27 918,95\n€ na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 a ktorým mu nebola uznaná\ndaňová strata za zdaňovacie obdobie rok 2017 v sume 27 918,95 €.\n3. Správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia primárne zaoberal námietkou žalobcu, ktorou\nnamietal nezákonnosť postupu správcu dane počas výkonu daňovej kontroly z dôvodu, že lehota na\nvyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným počas daňovej kontroly neuplynula a počas plynutia tejto lehoty\nsprávca dane vypracoval protokol z vykonanej daňovej kontroly. Uvedeným postupom mal správca dane\nznemožniť žalobcovi v priebehu daňovej kontroly vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam podľa § 45 ods.\n1 písm. f/ Daňového poriadku.\n4. Krajský súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukázal na to, že daňová kontrola začala u žalobcu\ndňa 28. mája 2018. Na deň 10. október 2018 správca dane dohodol ústne pojednávanie, ktoré sa\nmalo konať s konateľom žalobcu p. X., ohľadom podania jeho vyjadrenia ku zisteným skutočnostiam\n\nk súkromnému účtu, platieb realizovaných na tento účet, zaúčtovaných tržieb a skladovej evidencie. O\n10:00 hod. telefonicky kontaktoval správca dane p. X., ktorý uviedol, že sa mu zhoršil zdravotný stav, je\nv nemocnici, nevedel uviesť, kedy sa bude môcť pojednávania zúčastniť.\n5. Výzvou na predloženie dôkazov, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 2. novembra 2018, správca\ndane vyzval žalobcu na splnenie si povinností v súvislosti s kontrolou výpisov z účtu, správca dane\nzistil, že na účte boli realizované transakcie rôzneho charakteru, podstatnú časť tvorili bezhotovostné\nvklady z účtov od rôznych fyzických osôb, v celkovej sume 44 901,85 €. Žalobca mal identifikovať o\naké platby sa jednalo, predložiť k uvedeným príjmom vystavené odberateľské faktúry a ich zaúčtovanie\nv účtovníctve spoločnosti, ak sa jednalo o úhrady za vykonané služby spoločnosťou žalobcu, prečo\ntieto úhrady neboli realizované na účet spoločnosti žalobcu vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., ktorý\nje vedený ako podnikateľský, na Daňovom úrade Prešov.\n6. Žiadosťou zo dňa 9. novembra 2018 žalobca požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov\nz dôvodu, že u konateľa žalobcu sa vyskytli nepriaznivé zdravotné okolnosti, ktorých výsledkom je\ndlhodobá práceneschopnosť. Považoval 8 dňovú lehotu určenú daňovým úradom za neprimerane krátku\naj z dôvodu množstva transakcií, ku ktorým sa chcel konateľ žalobcu detailne vyjadriť. Žiadal o predĺženie\nlehoty na predloženie dôkazov o 180 dní.\n7. Oznámením zo dňa 14. novembra 2018, ktoré si žalobca neprevzal v odbernej lehote, správca\ndane žalobcovi oznámil, že v zmysle § 9 Daňového poriadku si môže ustanoviť pre účely správy dane\nsplnomocneného zástupcu.\n8. Správca dane zastavil konanie vo veci žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov k výzve\nzo dňa 16. októbra 2018 z dôvodu, že žalobca nezaplatil poplatok v lehote stanovenej vo výzve.\n9. Správca dane žalobcu oboznámil so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole dane z príjmov\nprávnickej osoby za rok 2017 oboznámením, ktoré bolo žalobcovi doručené 6. februára 2019. Správcom\ndane bol žalobca v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku vyzvaný, aby sa ku kontrolným\nzisteniam vyjadril písomne alebo ústne do zápisnice o ústnom pojednávaní. Na jeho návrh bude\nvyjadrenie uvedené aj v protokole z daňovej kontroly. Vyjadrenie žiadal správca dane doručiť, respektíve\nuskutočniť v lehote do 15 dní odo dňa doručenia oboznámenia.\n10. Žalobca žiadosťou zo dňa 13. februára 2019 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie ku kontrolným\nzisteniam, pretože sa u konateľa žalobcu vyskytli nepriaznivé zdravotné okolnosti, ktorých výsledkom je\ndlhodobá práceneschopnosť, považoval 15 dňovú lehotu určenú správcom dane za neprimerane krátku,\nrovnako z dôvodu množstva jednotlivých kontrolných zistení ku ktorým sa chcel žalobca detailne vyjadriť.\nUviedol, že má záujem využiť svoje právo na vyjadrenie sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným\nskutočnostiam a navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Žiadal o predĺženie lehoty\nna vyjadrenie ku kontrolným zisteniam o 90 dní.\n11. Správca dane rozhodnutím zo dňa 25. februára 2019 prerušil daňové konanie vo veci žiadosti o\npredĺženie lehoty na vyjadrenie sa k oboznámeniu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole\ndane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 zo dňa 21. januára 2019 žalobcu s tým,\nže daňové konane bude prerušené dňom 26. februára 2019 do doby, kým žalobca zaplatí správny\npoplatok. Žalobca dňa 8. marca 2019 zaplatil správny poplatok. Rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi\ndoručené dňa 1. apríla 2019 správca dane žiadosti doručenej dňa 13. februára 2019 o predĺženie lehoty\nna vyjadrenie sa k oboznámeniu so skutočnosťami zistenými počas výkonu daňovej kontroly na dani\nz príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 zo dňa 21. januára 2019 nevyhovel a lehotu\nžalobcovi nepredĺžil.\n12. Krajský súd ďalej poukázal na znenie ust. § 28 ods. 3 Daňového poriadku, v zmysle ktorého\nak správca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr\ndo 30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú. Uviedol, že\nkonanie o predĺžení lehoty na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným v oboznámení zo dňa\n21. januára 2019, začalo dňa 13. februára 2019, doručením žiadosti o predĺženie lehoty, dňom 26.\nfebruára 2019 bolo prerušené, do 8. marca 2019, kedy bol zaplatený správny poplatok, 30 dňová\nlehota na doručenie rozhodnutia o žiadosti o predĺženie lehoty uplynula dňom 26. marca 2019. Pretože\n\nrozhodnutie o žiadosti o predĺžení lehoty bolo žalobcovi doručené až dňa 1. apríla 2019, považovala sa\npodľa § 28 ods. 3 Daňového poriadku lehota za predĺženú. O tejto skutočnosti správca dane žalobcu\ninformoval oznámením zo dňa 8. apríla 2019. Lehota na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam uvedeným\nv oboznámení zo dňa 21. januára 2019, bola teda predĺžená o 90 dní v súlade so žiadosťou žalobcu. Na\nvyjadrenie bola žalobcovi stanovená lehota 15 dní od doručenia. Celková lehota na vyjadrenie bola 105\ndní (15+90). Oboznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 6. februára 2019. Lehota začala plynúť dňom\n7. februára 2019 (deň nasledujúci po doručení výzvy, § 27 ods. 2 Daňového poriadku), počas prerušenia\nkonania o žiadosti o predĺženie lehoty 11 dní od 26. februára 2019 do 8. marca 2019 neplynula (§ 61\nods. 5 Daňového poriadku) a jej koniec pripadol na nedeľu 2. jún 2019, preto bol posledným dňom na\nvyjadrenie pondelok 3. júna 2019 (§ 27 ods. 4 Daňového poriadku).\n13. Správny súd poukázal na to, že pre posúdenie veci bola podstatnou skutočnosť, že správca dane dňa\n17. apríla 2019 vyhotovil protokol z daňovej kontroly, ešte pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sa žalobcu\na či táto skutočnosť mohla mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca namietal, že\ntýmto postupom bola daňová kontrola nezákonne ukončená podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku a že\nmu správca dane znemožnil v priebehu daňovej kontroly uplatniť zákonné právo podľa § 45 ods. 1 písm.\nf/ Daňového poriadku. Správny súd vychádzal z toho, že daňová kontrola začala u žalobcu dňa 28. mája\n2018. Lehota na vykonanie daňovej kontroly, keďže je jeden rok odo dňa jej začatia, podľa § 46 ods. 10\nDaňového poriadku v spojení s § 27 ods. 3 Daňového poriadku by uplynula dňom 28. mája 2019. Daňová\nkontrola bola prerušená od 26. februára 2019 do 8. marca 2019 (t.j. 11 dní), počas prerušenia lehota\nneplynula (§ 61 ods. 5 Daňového poriadku), preto sa lehota na vykonanie daňovej kontroly predlžuje o\ntúto dobu. Koniec lehoty tak pripadol na sobotu 8. júna 2019, preto podľa § 27 ods. 4 Daňového poriadku\nbol posledným dňom lehoty pondelok 10. jún 2019. Keďže daňová kontrola je ukončená dňom doručenia\nprotokolu podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, do 10. júna 2019 bol správca dane povinný vyhotoviť a\ndoručiť protokol z daňovej kontroly. Pokiaľ by správca dane nevyhotovil protokol z daňovej kontroly pred\nuplynutím lehoty na vyjadrenie sa žalobcu k zisteniam z daňovej kontroly, dostal by sa do situácie, že\ncelá daňová kontrola by bola nezákonná z dôvodu nezákonného dôkazného prostriedku a to protokolu,\nktorý by nebol doručený v zákonnej lehote jedného roka od začatia daňovej kontroly a ktorý by nebolo\nmožné ďalej v daňovom konaní použiť.\n14. Ako nedôvodnú tak vyhodnotil krajský súd námietku žalobcu, že daňová kontrola bola nezákonne\nukončená podľa § 46 ods. 9 Daňového poriadku, pretože práve tým, že daňová kontrola bola ukončená\ndňom doručenia protokolu 30. apríla 2019 v zákonnej lehote jedného roka odo dňa jej začatia 28. mája\n2018, bola ukončená v súlade s ust. § 46 ods. 9 Daňového poriadku v spojení s § 46 ods. 10 Daňového\nporiadku. Krajský súd v tejto súvislosti ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že by mu správca\ndane v priebehu daňovej kontroly znemožnil uplatniť jeho zákonné právo podľa § 45 ods. 1 písm. f/\nDaňového poriadku - vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Z obsahu administratívneho spisu mal\nsprávny súd za preukázané, že správca dane počas daňovej kontroly postupoval v úzkej súčinnosti s\ndaňovým subjektom - žalobcom. Už dňa 10. októbra 2018 sa mal a mohol žalobca zúčastniť ústneho\npojednávania a vyjadriť sa, ale bez predloženia akéhokoľvek lekárskeho potvrdenia sa ospravedlnil z\ndôvodu zhoršenia zdravotného stavu. Na výzvu na predloženie dôkazov, doručenú dňa 2. novembra\n2018, reagoval žiadosťou o predĺženie lehoty na predloženie dôkazov o 180 dní z dôvodu dlhodobej\npráceneschopnosti. Žiadny doklad o práceneschopnosti nepredložil. Po oboznámení so skutočnosťami\nzistenými daňovou kontrolu a na výzvu na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam, doručenú dňa 6. februára\n2019, opätovne žiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie ku kontrolným zisteniam o 90 dní z dôvodu\ndlhodobej práceneschopnosti, tiež bez akéhokoľvek preukázania tejto skutočnosti. Žalobcovi správca\ndane umožnil viackrát v priebehu daňovej kontroly vyjadriť sa k skutočnostiam zisteným daňovou\nkontrolou, teda realizovať jeho právo podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. Už minimálne od\n10. októbra 2018, od záznamu v administratívnom spise o tom, že žalobca sa mal zúčastniť ústneho\npojednávania a mohol sa vyjadriť k skutočnostiam zisteným daňovou kontrolou, do vydania protokolu\ndňa 17. apríla 2019, uplynula doba šesť mesiacov, mal žalobca dostatočne dlhý časový priestor na\nvyjadrenie, zhromaždenie dôkazov a ich predloženie alebo aspoň navrhnutie správcovi dane na ich\nvykonanie. Svojou nečinnosťou a postupom, žiadosťami o neprimerané predlženie lehoty na vyjadrenie\na ospravedlňovaním sa zo zdravotných dôvodov bez akéhokoľvek preukázania tejto skutočnosti, sa sám\npripravil o procesné práva, ktoré mu Daňový poriadok priznáva. Krajský súd zdôraznil, že počas daňovej\nkontroly sa ospravedlnil z neúčasti na ústnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov a dvakrát žiadal o\npredĺženie lehoty zo zdravotných dôvodov, ani v jednom prípade nepredložil žiadne potvrdenie o jeho\nzhoršenom zdravotnom stave a práceneschopnosti. Nie je len právom daňového subjektu vyjadrovať\n\nsa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, ale je aj jeho povinnosťou podľa § 45 ods. 2\nDaňového poriadku poskytovať požadované informácie, predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy\npreukazujúce jeho tvrdenia. Podľa § 3 ods. 8 Daňového poriadku je povinnosťou daňových subjektov\npri správe daní úzko spolupracovať so správcom dane. Nemôže sa žalobca dovolávať porušenia práva\npodľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, za situácie, keď sám svojim postojom sa o toto právo\nukrátil. Nepreukázal žiaden relevantný dôvod, prečo ho nemohol do vydania protokolu aj skôr uplatniť.\n15. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade pochybenie správcu dane, keď sa mu nepodarilo\ndoručiť žalobcovi rozhodnutie o nepredĺžení lehoty na vyjadrenie v lehote 30 dní, bez jeho zavinenia,\nresp. chybného procesného postupu, čo malo za následok neprimerané predĺženie lehoty na vyjadrenie\nex lege, s poukazom na všetky okolnosti prejednávanej veci, nebolo takým pochybením, ktoré by mohlo\nmať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Daňová kontrola bola ukončená v zákonom\nstanovenej lehote, žalobca mal možnosť sa vyjadrovať v priebehu daňovej kontroly, počas dlhej doby\nšesť mesiacov, nepreukázal žiadnymi dokladmi aby mu v tom bránili závažné okolnosti. Vyjadrenie k\nskutočnostiam zisteným daňovou kontrolou spolu s dôkazmi predložil dňa 17. mája 2019, zároveň sa\nvyjadril aj k zisteniam uvedeným v protokole dňa 29. mája 2019. Následne ešte správca dane vykonal\nmiestne zisťovanie dňa 4. júna 2019 za účelom preverenia skutočností uvádzaných žalobcom. Predvolal\nna výsluch, svedka, konateľa žalobcu. Výsluchu sa konateľ žalobcu nezúčastnil, ospravedlnil svoju\nneúčasť zo zdravotných dôvodov. Predložil potvrdenie o tom, že dňa 7. augusta 2019 bol ošetrený\nvšeobecným lekárom, bez zmienky o potrebe vyšetrenia práve v uvedený deň, keď sa mal zúčastniť\nústneho pojednávania a byť vypočutý ako svedok. Ústneho pojednávania z prerokovania pripomienok\na dôkazov ním predložených dňa 6. septembra 2019 sa žalobca nezúčastnil. Predložil potvrdenie o\ndočasnej pracovnej neschopnosti od 5. septembra 2019.\n16. Správny súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal aj námietkou žalobcu, že zistenie\nskutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, z dôvodu, že pri dobropise pre A.. Z.\nžalovaný vychádzal z listinných dokladov, podľa ktorých materiál bol vydaný a použitý v roku 2017, no\nnámietky odberateľa, že práce neboli dodané k dátumu vystavenia faktúry nechal bez povšimnutia, nič\nnebránilo správcovi dane predvolať a vypočuť A.. Z. a žiadať o vysvetlenie. Aj pri dobropise pre Domov\nsociálnych služieb v Sabinove žalovaný vychádzal z listinných dokladov, no pri miestnom zisťovaní\nnepreveroval, či práce vykonal W.. X. a či došlo alebo nedošlo k duplicite vyhotovením faktúry p. X. zo\ndňa 16. júna 2017. Obdobne aj pri dobropise pre Štátny veterinárny a potravinový ústav vychádzal z\nlistinných dokladov, no nezisťoval, či práce vykonala fyzická osoba p. X.. Pri dobropise pre S.. Z. žalovaný\nsvoje závery založil na absencii listinného dokladu, reklamácie S.. Z.. Krajský súd mal za to, že správca\ndane aj žalovaný v rozhodnutiach odôvodnili a vysporiadali sa s námietkami žalobcu, prečo neuznali\nzaúčtovanie storna k pôvodnej faktúre, keď uviedli, že požiadavka odberateľa o vystavenie faktúry v\nnasledujúcom roku a skutočnosť, že odberateľ vo svojom účtovníctve faktúru neevidoval, keď boli práce\ndodávateľom vykonané, vyfakturované a pôvodný doklad neuhradí, nie je dôvodom pre storno faktúry v\nroku 2017. K dodaniu prác a materiálu došlo v roku 2017. Žalobca vo vyjadrení k skutočnostiam zisteným\ndaňovou kontrolou zo dňa 17. mája 2019 a v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane uviedol, že faktúra\nbola stornovaná pretože ju odberateľ neevidoval vo svojom účtovníctve z dôvodu nezrovnalostí a na\nzáklade výslovnej žiadosti objednávateľa o vystavenie novej faktúry, pretože pôvodný doklad neuhradí.\nNie je zrejmé, aké námietky odberateľa, že práce neboli dodané k dátumu vystavenia faktúry, nechali\nsprávne orgány podľa žalobcu nepovšimnuté. Pokiaľ žalobca uvádzal, že nič nebránilo správcovi dane\npredvolať a vypočuť A.. Z. a žiadať o vysvetlenie, správny súd uviedol, že ani žalobcovi nič nebránilo\nnavrhnúť výsluch A.. Z., samozrejme o skutočnosti, ktorú by v daňovom konaní tvrdil najprv sám žalobca.\nŽalobca v daňovom konaní ani netvrdil, aby práce neboli dodané k dátumu vystavenia faktúry a ani\nnenavrhol vykonať výsluch A.. Z..\n17. Krajský súd sa ďalej nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane pri miestnom zisťovaní u\ndaňového subjektu Domov sociálnych služieb Sabinov nepreveroval, či práce vykonal p. X.. Zo zápisnice\no miestnom zisťovaní zo dňa 4. júna 2019 vyplýva, že súčasťou faktúry sú aj dodacie a montážne\nlisty vystavené spoločnosťou žalobcu s dodaním požadovaného materiálu. Správca dane v rozhodnutí\nuviedol, že miestnym zisťovaním zistil, že práce boli prevedené žalobcom, o čom svedčia dodacie a\nmontážne listy, v ktorých sú uvedené prevedené práce spolu s dodaným materiálom, tieto práce dodala\na vykonala spoločnosť žalobcu, materiál bol dodaný zo skladu žalobcu a bol v čase realizácie zákazky\naj spotrebovaný. Keďže náhradné diely na opravu boli použité, nemohla ich spoločnosť žalobcu prijať\n\nnaspäť na sklad. Tieto práce a materiál neboli spoločnosťou žalobcu prefakturované na fyzickú osobu\nAlfréd Rusnák - PLYNAS a mali byť účtované ako tržba spoločnosti žalobcu.\n18. Podľa názoru správneho súdu zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 4. júna 2019 je preukázané,\nže správca dane pri miestnom zisťovaní preveroval, kto práce vykonal či žalobca alebo fyzická osoba\npodnikateľ Alfréd Rusnák - PLYNAS. Na základe zistených skutočnosti (dodacie a montážne listy) dospel\nk záveru, že práce vykonal žalobca. Pokiaľ žalobca trval na tom, že práce nevykonal, ale boli vykonané\nfyzickou osobou podnikateľom Alfréd Rusnák - PLYNAS, bol povinný túto skutočnosť preukázať resp.\naspoň navrhnúť na preukázanie svojich tvrdení dôkazy, čo neurobil.\n19. Žalobca taktiež namietal, že ani pri dobropise pre Štátny veterinárny a potravinový ústav správca\ndane nezisťoval, či práce vykonala fyzická osoba p. X.. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane je\nzrejmé, že faktúra FV 170118 zo dňa 5. júna 2017 bola vystavená za prevedené práce a dodaný\nmateriál v sume 738,42 € na základe objednávky S-6797, podľa dodacích a montážnych listov č.\nS7114, S7164 za dodanie a montáž vodomerov. Predmetom faktúry FV 170031 zo dňa 15. decembra\n2017, ktorej dodávateľom je fyzická osoba Alfréd Rusnák - PLYNAS je oprava odpadového potrubia s\ndodaním materiálu a napojením na kanalizačnú šachtu, na základe objednávky DK20179248 v sume\n1 320,80 €. Jedná sa o fakturáciu rôznych prác a materiálov. Žalobca žiadnym spôsobom neozrejmil\ntieto nezrovnalosti. Na základe týchto skutočnosti, keď predmetom fakturácie boli rôzne práce na\nzáklade rôznych objednávok, nemal správca dane dôvod zisťovať či práce fakturované faktúrou FV\n170118 zo dňa 5. júna 2017 vykonala fyzická osoba podnikateľ Alfréd Rusnák - PLYNAS. V žalobe\nžalobca uvádza, že pri dobropise pre S.. Z. žalovaný svoje závery založil na absencii listinného dokladu,\nreklamácie S.. Z.. Predmetné konštatovanie žalobcu nemožno považovať za žalobnú námietku, riadne\nodôvodnený žalobný bod, nemohol ju súd meritórne prejednať, pretože nie je ničím konkretizovaná,\nžiadnym skutkovým ani právnym dôvodom a nie je zrejmé, prečo žalobca považuje záver správcu dane\nza nesprávny.\n20. Krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal aj žalobnou námietkou, že v rozhodnutí\nžalovaného úplne absentuje úvaha, na základe ktorej dospel k záveru, že zistený rozdiel vo výnosoch\nvo výške 40 518,62 eur predstavuje krátené príjmy (výnosy) u žalobcu o sumu 44 901,85 €. Správny\nsúd uvedené tvrdenie žalobcu považoval za zavadzajúce, pretože rozhodnutie správcu dane nie je\nodôvodnené tým, že zistený rozdiel vo výnosoch vo výške 40 518,62 € predstavuje krátené príjmy\n(výnosy) u žalobcu o sumu 44 901,85 €. Správny súd poukázal na záver rozhodnutia správcu dane,\nkde konštatoval porušenie zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov tým, že nezahrnul príjmy v sume\n44 901,85 € do zdaniteľných príjmov, čím porušil § 2 písm. f/ a h/ zákona č. 595/2003 Z.z o dani z\npríjmov. Išlo o tržby z predaja tovaru a poskytnutia služieb daňovým subjektom, ktoré neoprávnene\nskrátili príjmy. Jednalo sa o príjmy daňového subjektu poukazované na súkromný účet. Neoprávnene\nskrátené príjmy (výnosy) o sumu 44 901,85 € sú odôvodnené v časti D - platby realizované na súkromný\núčet. Správca dane a žalovaný iba podporne poukázali pri neoprávnene skrátených príjmoch (výnosoch)\nv sume 44 901,85 €, čo predstavovali platby na účet konateľa žalobcu, čo žalobca nevysvetlil, na\nsúvislosť s rozdielom vo vykázaných tržbách vo výške 40 518,62 €. Ani z rozhodnutia správcu dane,\nale ani z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, aby zistený rozdiel vo výnosoch vo výške 40 518,62 €\npredstavoval krátené príjmy (výnosy u žalobcu o sumu 44 901,85 €. Preto je nedôvodná aj námietka\nžalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.\n21. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodu uvedeného v ust.§ 440 ods. 1 písm.\nf/ SSP kasačnú sťažnosť. Poukázal na to, že krajský súd sa s jeho rozhodujúcim argumentom, že\nvyhotovenie protokolu ešte pred uplynutím lehoty na vyjadrenie sťažovateľa bolo v rozpore s čl. 2\nods. 2 Ústavy SR a § 3 ods. 1 Daňového poriadku vysporiadal oznámením, že daňová kontrola bola\nvykonaná v zákonnej lehote jedného roka. Takéto odôvodnenie je podľa sťažovateľa nedostatočné a v\nrozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa krajského súdu nie je podstatné to, že\nsprávca dane konal spôsobom, ktorý nemá oporu v zákone, ale je podstatné to, že sťažovateľ nevyužil\nsvoje práva. Sťažovateľ mal za to, že údajným nevyužitím práv nič neporušil a takéto nevyužitie práv\nnemôže zhojiť nezákonnosť postupu správneho orgánu. Sťažovateľ tým, že žiadal o predĺženie lehôt\no 90, resp. 180 dní nič neporušil a nič neporušil ani tým, že v lehote 70 dní nepredložil vyjadrenie ku\nkontrolným zisteniam. Ak správca dane nesúhlasil s navrhovaným predĺžením lehoty mal v zmysle § 3\nods. 2 Daňového poriadku žiadosť vybaviť bezodkladne a najneskôr v lehote 30 dní od začatia konania\ndoručiť sťažovateľovi rozhodnutie o žiadosti o predĺžení lehoty. Správca dane svoje zlyhanie v súvislosti\n\ns rozhodovaním o žiadosti sťažovateľa ,,napravoval“ tým, že ukončil daňovú kontrolu spôsobom, na\nktorý nebol v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a Daňového poriadku oprávnený. V súvislosti s tvrdením\nkrajského súdu o možnosti napraviť uvedený nedostatok vo vyrubovacom konaní sťažovateľ uviedol, že\nvyrubovacie konanie predstavuje inú fázu správy daní a právo daňového subjektu vyjadrovať sa vo fáze\ndaňovej kontroly k zisteným skutočnostiam nie je možné kompenzovať v inej fáze daňového konania\ntým, že správca dane po vydaní protokolu preveril skutočnosti uvádzané sťažovateľom vo vyjadrení.\nSťažovateľ ďalej aj s poukazom na § 24 ods. 2 Daňového poriadku uviedol, že nikdy nežiadal od správcu\ndane vyhľadávať dôkazy svedčiace v jeho prospech, alebo viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez\npochýb nepreukážu a nepotvrdia jeho tvrdenia.\n22. V súvislosti s námietkami ohľadom storna faktúry pre A.. Z., práce pre Domov sociálnych\nslužieb Sabinov a dobropisu pre Štátny veterinárny a potravinový ústav krajský súd plne prevzal\nzávery žalovaného. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazoval na to, že správne orgány v súvislosti s\ndobropismi svoje tvrdenia založili najmä na listinných dôkazoch. Pri dobropise pre A.. Z. žalovaný\nvychádzal z listinných dokladov, podľa ktorých materiál bol vydaný a použitý v roku 2017, námietky,\nže práce neboli dodané k dátumu vystavenia faktúry nechal bez povšimnutia. Nič nebránil správcovi\ndane predvolať a vypočuť A.. Z. a žiadať vysvetlenie. Krajský súd taktiež v plnom rozsahu prevzal\nargumentáciu žalovaného aj v súvislosti s krátením príjmov o 44 901,85 €, v čoho dôsledku je rozsudok\nnepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a má aj znaky nesprávneho právneho posúdenia veci. S\npoukazom na uvedené žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil a rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na to, že sťažovateľ na jednotlivé úkony\nsprávcu dane reagoval predkladaním žiadostí o predĺženie lehôt, ktoré boli neprimerane dlhé bez\nzaplatenia správneho poplatku a dokumenty preberal väčšinou v posledných dňoch úložnej lehoty,\npričom lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok. Správca dane v súvislosti s informáciou\nkonateľa o dlhodobej PN zaslal na adresu sťažovateľa oznámenie, v ktorom uviedol, že o dlhodobej\nPN konateľa mu nebolo predložené žiadne potvrdenie a upozornil ho o možnosti ustanoviť si zástupcu\npodľa § 9 Daňového poriadku. V prípade vystaveného dobropisu pre subjekt Milan Pavlovič - ÚSPORA\nsprávca dane nepovažoval za potrebné vypočuť ako svedka A. Z.. Správca dane vyhodnotil skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane na základe predložených dokladov. Dôvod na základe ktorého\nsťažovateľ spornú faktúru stornoval (pretože ju odberateľ neevidoval vo svojom účtovníctve a nechcel ju\nuhradiť a preto žiadal o vystavenie novej faktúry) nie je dôvodom na stornovanie výnosov. Rozhodujúcou\nskutočnosťou bolo v danej veci to, že sťažovateľ mal žiadať odberateľov prác, aby realizovali úhrady\nna osobný účet konateľa sťažovateľa. Sťažovateľ sa však k týmto zisteniam správcu dane nevyjadril,\nresp. nepredložil požadované doklady. Záverom žalovaný poznamenal, že v nadväznosti na to podporne\npoukazoval aj na nesúlad medzi tovarom vydaným zo skladu a výnosmi vo výške 40 518,62 €, ktorú\nskutočnosť sťažovateľ taktiež neozrejmil.\n24. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať\na rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta\n2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.\nPredmetná vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou\nspisovou značkou.\n25. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju\nzamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky www.nssud.sk (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n\n26. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 5S/20/2020-61 zo dňa 24.\njúna 2021, ktorým ako nedôvodnú zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č.100182831/2020 zo dňa 16. januára 2020, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu\nPrešov č. 102147468/2019 zo dňa 12. septembra 2019, ktorým bol sťažovateľovi podľa § 68 ods. 5 a 6\nDaňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 3846,34 € a rozdiel v sume daňovej straty 27 918,95 €\nna dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 a ktorým mu nebola uznaná daňová\nstrata za zdaňovacie obdobie rok 2017 v sume 27 918,95 €.\n27. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti kasačný súd zistil, že sťažovateľ v nej uviedol ako\nkasačný dôvod vymedzený v ust. § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, v súvislosti s ktorým namietal nedostatočné\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu, resp. vysporiadanie sa s jednotlivými námietkami sťažovateľa\nobsiahnutými už v podanej správnej žalobe. Zároveň však sťažovateľ prezentoval aj vlastné právne\núvahy, čím krajskému súdu vytýkal aj nesprávne právne posúdenie veci.\n28. Kasačný súd zistil, že sťažovateľ namietal (tak v konaní pred krajským súdom, ako i v kasačnom\nkonaní) pochybenie procesnej povahy, ku ktorému malo dôjsť tým, že mu správca dane v priebehu\ndaňovej kontroly znemožnil uplatniť jeho zákonné právo podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku,\nt.j. vyjadrovať sa k zisteným skutočnostiam. Uvedenou námietkou sa podľa sťažovateľa správny súd\nvôbec nezaoberal, keď zákonnosť daňovej kontroly, resp. dodržanie procesných práv sťažovateľa spájal\niba so zachovaním zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly bez toho, aby vzal\ndo úvahy skutočnosť, že nerozhodnutím, resp. nedoručením rozhodnutia správcu dane o predĺžení\nlehoty na podanie vyjadrenia v zmysle § 28 ods. 3 Daňového poriadku sťažovateľovi došlo ex lege\nk predĺženiu tejto lehoty. Správca dane však napriek tomu ešte pred uplynutím tejto lehoty vyhotovil\na doručil sťažovateľovi protokol, čím mu znemožnil vyjadriť sa ku zisteným skutočnostiam už vo fáze\ndaňovej kontroly a zahrnúť toto vyjadrenie do protokolu.\n29. Kasačný súd v nadväznosti na vyššie uvedené poukazuje na to, že jedným z procesných práv\nkontrolovaného daňového subjektu je v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku právo vyjadrovať\nsa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v\nprotokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Toto procesné právo je tak právnou úpravou garantované\ndaňovému subjektu už v procese daňovej kontroly. S predpokladom riadneho uplatnenia tohto práva je\npochopiteľne spojená aj povinnosť správcu dane riadne a v dostatočnom časovom predstihu oboznámiť\ndaňový subjekt zo zistenými skutočnosťami t.j. tak, aby jeho vyjadrenie bolo podané ešte počas výkonu\ndaňovej kontroly, resp. obsiahnuté v protokole z nej. Je teda na správcovi dane, aby daňovému subjektu\nvytvoril priestor na účinnú realizáciu tohto procesného práva. Zároveň však nemožno opomínať ani to,\nže v zmysle § 3 ods. 8 Daňového poriadku je nielen právom, ale i povinnosťou daňových subjektov\npri správe daní úzko spolupracovať so správcom dane. Na realizáciu vyššie označeného práva sa tak\nlogicky vyžaduje aj určitá miera procesnej aktivity daňového subjektu, v opačnom prípade sa daňový\nsubjekt môže len ťažko dovolávať nemožnosti výkonu tohto práva. V tejto súvislosti je potrebné\npoznamenať, že v ust. § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku zakotvená možnosť vyjadriť sa k\nzisteným skutočnostiam je koncipovaná ako právo daňového subjektu, t.j. neuplatnenie tohto práva\nnemôže zakladať právnu prekážku ukončenia daňovej kontroly vyhotovením a doručením protokolu z\nnej. Kasačný súd pritom nespochybňuje ani to, že účel sledovaný právnou úpravou na vykonaní daňovej\nkontroly v primeranej lehote (časový rámec jedného roka na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46\nods. 10 Daňového poriadku) nemožno dosahovať na úkor porušenia práv daňového subjektu, ktoré mu\nprávna úprava v rámci daňovej kontroly priznáva.\n30. V súvislosti s uplatnením práva podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku právna úprava\npredpokladá i existenciu okolností, pre ktoré je možné daňovému subjektu rozhodnutím správcu dane\nlehotu na podanie vyjadrenia predĺžiť. Zároveň v zmysle § 28 ods. 3 Daňového poriadku platí, že ak\nsprávca dane nedoručí daňovému subjektu rozhodnutie o žiadosti o predĺženie lehoty najneskôr do\n30 dní od začatia konania o predĺžení lehoty, považuje sa lehota za predĺženú. Kasačný súd však\npoukazuje aj na to, že opakované podávanie žiadosti (ktoré pritom právna úprava nevylučuje a pre\ndaňový subjekt s ním nespája sama o sebe žiadne negatívne procesné dôsledky), resp. rozhodovanie\nsprávcu dane o predĺžení lehoty na vyjadrenie sa daňového subjektu ku kontrolným zisteniam správcu\ndane môže vyústiť až do prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly a v konečnom dôsledku\ntak založiť nezákonnosť dôkazu z nej získaného - protokolu ako podkladu pre následne rozhodnutie vo\nvyrubovacom konaní (ide tak o neodstrániteľný nedostatok konania). Nemožno tak vylúčiť ani prípady,\nkedy sa procesná aktivita daňového subjektu (či už z objektívnych dôvodov alebo aj vedená zámerom\n\npredĺžiť výkon daňovej kontroly) v zásade obmedzí len na vykonávanie takých úkonov, ktoré v konečnom\ndôsledku ohrozia jej vykonanie v stanovenej lehote. Na jednej strane má tak daňový subjekt právnou\núpravou zaručené uplatnenie jeho procesných práv (s tým spojená povinnosť správcu dane vytvoriť\nmu priestor na ich realizáciu) na strane druhej je správca dane časovo limitovaný vykonaním daňovej\nkontroly v zákonom stanovenej lehote. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť aj to, že účelom\nzákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je predovšetkým ochrana kontrolovaného\ndaňového subjektu pred neprimeraným zásahom do jeho práv (princíp proporcionality). Ukončenie\ndaňovej kontroly v stanovenej lehote má preto (obdobne ako požiadavka na zachovanie procesných\npráv daňového subjektu) zásadný význam pre jej zákonnosť ako takú. Úlohou/povinnosťou správcu\ndane je tak v rámci daňovej kontroly (zohľadňujúc zákonnú lehotu na jej vykonanie) umožniť daňovému\nsubjektu uplatniť svoje právo v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku. Je pritom potrebné vždy\nposúdiť, či s ohľadom na konkrétne okolnosti veci došlo zo strany správcu dane k reálnemu odopretiu\npráva daňového subjektu vyjadriť sa podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, alebo išlo o prípad\nnevyužitia tohto práva, napriek dostatočnému časovému priestoru poskytnutému mu správcom dane.\n31. V predmetnej veci správca dane umožnil sťažovateľovi využiť vyššie označené právo už dňa\n10. októbra 2018, keď v rámci dohodnutého ústneho pojednávania mal možnosť vyjadriť sa ku\nskutočnostiam zisteným správcom dane. Sťažovateľ sa však ústneho pojednávania nezúčastnil s\nodvolávaním sa na nepriaznivý zdravotný stav. Výzvou na predloženie dôkazov zo dňa 16. októbra 2018\nbol sťažovateľ vyzvaný na predloženie dôkazov k zisteniam správcu dane. Na výzvu reagoval sťažovateľ\nžiadosťou o predĺženie lehoty o 180 dní a to jednak z dôvodu práceneschopnosti ako i neprimeranosti\nmu lehoty poskytnutej správcom dane (8 dní) s ohľadom na množstvo transakcií, ku ktorým sa chcel\nvyjadriť. Správca dane následne oboznámením zo dňa 21. januára 2019 sťažovateľa oboznámil zo\nskutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole a umožnil mu vyjadriť sa v lehote 15 dní. Sťažovateľ\nopätovne žiadosťou zo dňa 13. februára 2019 požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie ku kontrolným\nzisteniam a to o 90 dní. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane sťažovateľovi v rámci daňovej\nkontroly opakovane umožnil vyjadriť sa k ziateným skutočnostiam, avšak sťažovateľ toto právo nevyužil.\nSťažovateľ pritom odôvodňoval nemožnosť podania vyjadrenia s poukazom na nepriaznivý zdravotný\nstav, avšak túto okolnosť nepodložil dokladmi. Nevyužil taktiež ani možnosť jeho zastúpenia pred\nsprávcom dane v zmysle § 9 Daňového poriadku. Rovnako sa žiada uviesť aj to, že pokiaľ sťažovateľ\nžiadal o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, nič mu nebránilo podať hoci aj čiastkové vyjadrenie\nk niektorým z posudzovaných transakcií, resp. vyjadriť sa aspoň k zásadným skutočnostiam zisteným\nsprávcom dane. Sťažovateľ sa však v tomto smere obmedzil len na podanie žiadosti o predĺženie lehoty\nna podanie vyjadrenia, bez uvedenia akýchkoľvek vecných argumentov týkajúcich sa jednotlivých zistení\nsprávcu dane. Už odo dňa 10. októbra 2018 (kedy sa mal sťažovateľ možnosť ku skutočnostiam zisteným\nsprávcom dane vyjadriť na ústnom pojednávaní) do vydania protokolu dňa 17. apríla 2019 mal sťažovateľ\nvytvorený dostatočný časový priestor (ktorý napokon sám považoval vo svojej žiadosti o predĺženie\nlehoty o 180 dní za primeraný) na uplatnenie svojho práva v zmysle § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového\nporiadku.\n32. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že včasným nedoručením rozhodnutia správcu dane o jednej z\nviacerých sťažovateľom podaných žiadosti o predloženie lehoty na podanie vyjadrenia právna úprava\n(§ 28 ods. 3 Daňového poriadku) spája s predĺžením tejto lehoty. Správca dane však ukončil daňovú\nkontrolu vyhotovením, resp. doručením protokolu z nej ešte pred uplynutím takto predĺženej lehoty\nna vyjadrenie evidentne zohľadňujúc mieru procesnej aktivity sťažovateľa ako i zákonnú požiadavku\nvykonať daňovú kontrolu v stanovenej lehote. Kasačný súd zastáva názor, že vo svetle okolností\nposudzovanej veci, keď sťažovateľ opakovane nevyužil možnosť uplatnenia svojho práva podľa § 45\nods. 1 písm. f/ Daňového poriadku, možno leň ťažko prijať záver, že ukončením daňovej kontroly pred\nuplynutím lehoty na vyjadrenie ku skutočnostiam zisteným správcom dane bol sťažovateľ ukrátený na\noznačenom procesnom práve v takej miere, že by to malo zásadný vplyv na zákonnosť vykonanej\ndaňovej kontroly, resp. napadnutých rozhodnutí daňových orgánov ako takých. Kasačný súd pritom\nnespochybňuje argumentáciu sťažovateľa, že právna úprava mu garantuje okruh procesných práv\nv každom štádiu daňového konania, t.j. osobitne aj pre proces daňovej kontroly. Naplnenie tejto\npožiadavky však nepochybne súvisí aj s procesnou aktivitou daňového subjektu v tom ktorom štádiu\ndaňového konania. Napokon vyjadrením sťažovateľa predloženým správcovi dane po vydaní protokolu\nsa správca dane zaoberal (vo vyrubovacom konaní), keď za účelom preverenia skutočností uvádzaných\nsťažovateľom vykonal miestne zisťovanie, resp. predvolal na výsluch svedka a konateľa sťažovateľa, na\nktorom sa však sťažovateľ nezúčastnil. V posudzovanej veci tak sťažovateľovi (aj napriek neuplynutiu\n\nlehoty na vyjadrenie podľa § 28 ods. 3 Daňového poriadku) bol vytvorený priestor na vyjadrenie sa\nku skutočnostiam aj vo vyrubovacom konaní. Uvedené kasačný súd preto nehodnotil ako zásadné\nprocesné pochybenie správcu dane, ktoré by malo vplyv na zákonnosť daňovej kontroly, ale ako\ndôsledok nevyužitia tohto práva sťažovateľom v dostatočnej lehote poskytnutej mu v priebehu daňovej\nkontroly. Len pre úplnosť sa žiada uviesť aj to, že ani sťažovateľom uvádzané skutočnosti k jednotlivým\nzisteniam správcu dane nevniesli do posudzovanej veci zásadnú zmenu skutkových okolností, ktoré by\nmali vplyv na závery vyplývajúce z rozhodnutí daňových orgánov. Podľa názoru kasačného súdu sa\nkrajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vyššie popísanými skutočnosťami dostatočne zaoberal,\nkeď zákonnosť daňovej kontroly nehodnotil len vo vzťahu k požiadavke na jej vykonanie v zákonom\nstanovenej lehote, ale zaoberal sa aj povahou vady - ukončením daňovej kontroly pred uplynutím lehoty\nna vyjadrenie plynúcej sťažovateľovi podľa § 28 ods. 3 Daňového poriadku a to v kontexte miery jeho\nprocesnej aktivity a následným vytvorením priestoru na možnosť vyjadrenia sa k zisteniam správcu dane\nvo vyrubovacom konaní.\n33. Sťažovateľ ďalej vytýkal krajskému súdu, že vo vzťahu k jeho námietkam týkajúcim sa storna\nfaktúry pre A.. Z.Č., práce pre Domov sociálnych služieb Sabinov a dobropisu pre Štátny veterinárny a\npotravinový ústav plne prevzal závery žalovaného. Sťažovateľ v tejto súvislosti opakovane poukazoval\nna to, že daňové orgány v súvislosti s dobropismi svoje tvrdenia založili najmä na listinných dôkazoch.\nPri dobropise pre A.. Z. žalovaný vychádzal z listinných dokladov, podľa ktorých materiál bol vydaný\na použitý v roku 2017, námietky, že práve neboli dodané k dátumu vystavenia faktúry nechal bez\npovšimnutia. Nič nebránilo správcovi dane predvolať a vypočuť A.. Z. a žiadať vysvetlenie. Podľa\nnázoru kasačného súdu z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd sa stotožnil so\nzávermi daňových orgánov pokiaľ sa týka neuznania zaúčtovania storna k pôvodnej faktúre, nakoľko\nz vykonaných dôkazov vyplynulo, že práce boli v rozhodnom čase vykonané dodávateľom. Aj podľa\nnázoru kasačného súdu je zrejmé, že správca dane v tejto súvislosti hodnotil skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane na základe predložených listinných dokladov. Z týchto dokladov vyplynulo,\nže práce boli vykonané v roku 2017 a rovnako došlo k vydaniu a použitiu materiálu v roku 2017 s\ntým, že k zaúčtovaniu predmetných výnosov malo dôjsť v roku 2017 na základe vecnej a časovej\nsúvislosti. Ako rozhodujúcu skutočnosť, ktorá správcu dane viedla k zvýšeniu základu dane bolo pritom\nzistenie, že sťažovateľ mal žiadať od odberateľov realizovať úhrady za vykonanie prác na osobný účet\nkonateľa sťažovateľa a to vo výške 44 901,85 €. Uvedené nezrovnalosti pritom sťažovateľ správcovi\ndane neobjasnil. Krajský súd preto správne poukázal na to, že uvedené zistenia správcu dane vyplývali\nuž z predložených dokladov, a preto nebolo povinnosťou správcu dane v tomto smere vykonávať ďalšie\ndokazovanie napr. i výsluchom A.. Z.. Pokiaľ sa teda sťažovateľ neuspokojil s takto zisteným skutkovým\nstavom bolo v jeho záujme vyvinúť procesnú aktivitu a vykonanie výsluchu navrhnúť. V prípade, že by\nsťažovateľ návrh na vypočutie uvedenej osoby podal, správca dane by sa s ním musel vysporiadať, či\nuž vykonaním dôkazu alebo jeho nevykonaním s náležitým odôvodnením takto uplatneného postupu.\n34. Podľa sťažovateľa krajský súd taktiež v plnom rozsahu prevzal argumentáciu žalovaného aj v\nsúvislosti s krátením príjmov o 44 901,85 €, v čoho dôsledku je rozsudok nepreskúmateľný pre\nnezrozumiteľnosť a vykazuje aj znaky nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru kasačného\nsúdu krajský súd i daňové orgány vo svojich rozhodnutiach predovšetkým zrozumiteľne dôvodili tým, že\npeňažné prostriedky sume 44 901,85 € mali byť poukázané na osobný účet konateľa sťažovateľa. V\ntejto spojitosti správca dane porovnával aj náklady na obstaraný a predaný tovar na základe skladovej\nevidencie sťažovateľa na zaúčtované výnosy s tým, že poukázal aj na nesúlad medzi výnosmi a\ntovarom, ktorý mal byť zo skladu vydaný. Správca dane v tejto súvislosti sťažovateľovi pričítal aj to, že\nnevedel ozrejmiť takto zistený rozdiel vo výške 40 518,62 €, ktorý mal vyplývať z porovnania výdajok\nzo skladu a zaúčtovanými výnosmi. Išlo pritom iba o jednu z okolností/zistení, ktoré u správcu dane\nvyvolávali pochybnosti o dodržaní ustanovení zákona č. 595/2003 Z.z, a ktoré napokon aj vyústili do\njasne formulovaného záveru o tom, že sťažovateľ nezahrnul príjmy vo výške 44 901,85 € do zdaniteľných\npríjmov, čím malo dôjsť k porušeniu § 2 písm. f/ a h/ predmetného zákona.\n35. S poukazom na vyššie uvedené (a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne\ntaké relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) kasačný\nsúd dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia citoval relevantné právne normy,\npresvedčivým a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami\nsťažovateľa, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu právnu otázku, ktorá by mala v kasačnom\n\nkonaní vyústiť do zmeny či zrušenia napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť ako\nnedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.SP\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevzhliadol dôvod na postup podľa § 168 SSP.\n37. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§\n3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139\nods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/20/2020", "guid": "03c3354d-5abb-455f-b3a8-78ab3a780039:35e4185f-4278-4e2a-b46b-cd91a5eb877b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}