{"guid": "8bbd2736-d5ae-4ccb-b122-7825e29714e2:60651f8e-2387-4f89-a395-2fe2cd472432", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200529.1", "spisova_znacka": "6Sžfk/7/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/7/2021 z 28. 2. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. februára 2022, sp. zn. 6Sžfk/7/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200529.1", "identifikacne_cislo": "8019200529", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2022-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Odmietajúce odvolanie"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/7", "nazov": "ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-100.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 100 ods. 2 písm. c) ZKR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/#paragraf-100.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/7-2005/paragraf-100"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/7#paragraf-100"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60651f8e-2387-4f89-a395-2fe2cd472432", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200529.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200529.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200529.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Sžfk/7/2021\n8019200529\n28. 02. 2022\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2022:8019200529.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny\nBerthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej\nveci žalobcu: LEGATOs Recovery k.s., Mierová 650/56, Bratislava, IČO: 47 256 184, správca konkurznej\npodstaty úpadcu ST OMEGA s.r.o. v konkurze, so sídlom Nám. Gen. Štefánika 3, Stará Ľubovňa, IČO:\n31 702 791, proti žalovanému (v konaní sťažovateľ): Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa,\nPrešovská 1, Stará Ľubovňa, o preskúmanie oznámenia žalovaného, o kasačnej sťažnosti žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/42/2019-79 z 15. októbra 2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.\nII. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú\nnáhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Všeobecnou správnou žalobou podanou na Krajskom súde v Prešove (ďalej len alebo „správny súd“)\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti oznámenia žalovaného č. 101405161/2019 z 10.06.2019\no použití nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“), ktorý vznikol\nžalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2019, na úhradu daňového nedoplatku na DPH za zdaňovacie\nobdobie máj 2011, splatného dňa 20.03.2018.\n2. Žalobca v správnej žalobe uvádzal najmä tieto žalobné body:\n- napadnuté oznámenie žalovaného považuje za nezákonné a ukracuje ho na jeho právach, pretože\nnimi došlo k zmene výšky daňového nedoplatku vyplývajúceho z predpisov hmotného práva,\n- od 15.1.2016 bol na majetok úpadcu ST OMEGA s.r.o. vyhlásený konkurz, v dôsledku čoho postup\nuplatňovania práv a pohľadávok v konkurze podlieha prednostne špeciálnej úprave zákona č. 7/2005 Z.\nz. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“\nalebo „ZKR“),\n- žalovaný si v konkurze prihláškou uplatnil viacero pohľadávok; pohľadávku proti podstate v súlade s\nust. 87 ods. 7 ZKR si žalovaný v konkurze neprihlásil žiadnu;\n- dňa 07.12.2017 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie žalovaného č. 102499542/2017 z 04.12.2017,\nktorým bola daňovému subjektu: PERSPECTA Recovery, k. s., Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov\n- správca v konkurznom konaní úpadcu ST OMEGA s.r.o., IČO: 31 702 791, DIČ: 202525848, IČ DPH:\nSK202525848, Nám. gen. Štefánika 3, 06401 Stará Ľubovňa uložená pokuta vo výške 82.834,20 Eur\nza správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. g/ Daňového poriadku - za uplatnenie nadmerného odpočtu\nza zdaňovacie obdobie máj 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť;\n\n- započítaný nadmerný odpočet je majetok podliehajúci konkurzu, ktorým môže nakladať správca\nkonkurznej podstaty a ktorého použitie na úhradu pohľadávok proti podstate prípadne rozvrhnutie\nveriteľom na uspokojenie ich prihlásených pohľadávok určuje výlučne správca, pri prihlásených\npohľadávkach (§ 28 zákona č. 7/2005 Z. z.) výlučne rozvrhom po schválení príslušným orgánom, v\nprípade všeobecnej podstaty veriteľským výborom/zástupcom veriteľov;\n- kritériom pre zistenie započítateľnosti pohľadávok je moment ich vzniku, nie splatnosti;\n- pohľadávka žalobcu z nadmerného odpočtu za 03/2019 v celkovej sume 8.280,69 EUR so vznikom\npo vyhlásení konkurzu, bola žalovaným započítaná na pohľadávku žalovaného z rozhodnutia č.\n102499542/2017 zo dňa 04.12.2017 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť;\n- doručenie rozhodnutia č. 102499542/2017 zo dňa 04.12.2017, resp. potvrdzujúceho rozhodnutia č.\n10444409/2018 z 26.02.2018 do rúk správcu konkurznej podstaty dňa 07.12.2017, resp. 05.03.2018 nie\nje možné považovať za uplatnenie danej pohľadávky ako pohľadávky proti podstate;\n- správca dane realizoval započítanie pohľadávok v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 a 2 zákona\nč.7/2005 Z. z.;\n- zmluvné a mimozmluvné sankcie so vznikom po vyhlásení konkurzu, ktoré postihujú majetok Úpadcu\nsú vylúčené z uspokojenia vždy bez ohľadu na to, či boli v konkurze uplatnené veriteľom podľa zákona č.\n7/2005 Z. z. a či ich správca neuznal, v dôsledku čoho sú tieto mimozmluvné sankcie nezapočítateľné;\n3. Správny súd napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. c/ Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“) zrušil preskúmavané oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\n4. V odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval, že:\n- opatrenie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu, pretože pri kompenzácii vykonávanej\nsprávcom dane sú nepochybne dotknuté práva daňového subjektu;\n- pohľadávka daňového úradu nesporne vznikla po vyhlásení konkurzu (január 2016), keďže rozhodnutie\no správnom delikte zo dňa 04.12.2017 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s rozhodnutím\nFinančného riaditeľstva Slovenskej republiky z 26.02.2018 dňa 05.03.2018; rovnako nadmerný odpočet\ndane za zdaňovacie obdobie október 2018 (správne marec 2019; pozn. kasačného súdu) vznikol po\nvyhlásení konkurzu;\n- žalobná námietka o neprípustnosti započítania pohľadávok je dôvodná, pretože každá pohľadávka\ndaňového úradu musí byť v konkurze prihlásená predpísaným spôsobom (§ 28 ods. 1 a nasl. alebo §\n87 ods. 7 zákona o konkurze) a až po jej prihlásení môže daňový úrad ako veriteľ pohľadávku započítať\nproti záväzkom, ktoré má voči úpadcovi;\n- žalovaný pohľadávku na daňovom nedoplatku riadne v konkurze neprihlásil, a ak by tak aj bol urobil,\nnemohlo by dôjsť k započítaniu mimozmluvných sankcií [§ 100 ods. 2 písm. c/ ZKR].\nII.\nKonanie na kasačnom súde\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n6. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ nesúhlasil so záverom správneho súdu, že daňový úrad pohľadávku\nneprihlásil, resp. neuplatnil u správcu konkurznej podstaty. Uviedol, že ju uplatnil v konkurznom konaní\nv zmysle § 87 ods. 7 ZKR ako pohľadávku proti podstate. Uviedol, že pohľadávku proti podstate je\nmožné uplatniť napríklad aj rozhodnutím správcu dane a následným rozhodnutím odvolacieho orgánu\nv prípade podania odvolania. Za podstatné považoval, že bolo rozhodnutie správcovi v konkurznom\nkonaní doručené.\n7. Keďže pohľadávka bola podľa sťažovateľa riadne uplatnená u správcu konkurznej podstaty a nejde\no pohľadávku vylúčenú z uspokojenia vzhľadom na § 2 písm. b/ daňového poriadku, mal sťažovateľ\nza to, že si ju mohol započítať proti záväzkom, ktoré má voči úpadcovi. Z tohto dôvodu nie je možné\npodľa sťažovateľa ani tvrdiť, že by sťažovateľ porušil § 44 ods. 3, 4 ZKR, pretože v danom prípade ide\no pohľadávku proti podstate a tá sa vzhľadom na § 28 ods. 1 ZKR v konkurze neuplatňuje prihláškou.\n8. Sťažovateľ ďalej poukázal na § 87 ods. 8 ZKR, podľa ktorého ak správca neuznáva právny dôvod\nalebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote\n15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal určenia právneho dôvodu alebo\nvýšky pohľadávky proti podstate, s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. V danom prípade\nvšak správca v konkurznom konaní nevyzval žalovaného na podanie žaloby o určenie právneho dôvodu\n\nalebo výšky pohľadávky proti podstate, pretože by ich neuznal. To podľa sťažovateľa svedčí o tom, že\nsprávca konkurznej podstaty uznal právny dôvod i výšku pohľadávky proti podstate.\n9. K záveru správneho súdu o nemožnosti započítania mimozmluvných sankcií, ktorých uspokojenie v\nkonkurze je zákonom vylúčené, sťažovateľ uviedol, že daňou sa podľa § 2 písm. b/ daňového poriadku\nrozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona\nalebo osobitných predpisov. Daňovým nedoplatkom je v zmysle § 2 písm. f/ daňového poriadku dlžná\nsuma dane po lehote splatnosti. Sťažovateľ tiež poukázal na § 158 ods. 1 daňového poriadku, podľa\nktorého sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje daňový nedoplatok za pohľadávku. Z toho\nvyvodil, že nakoľko pokuta sa považuje za daň, nejde o zmluvnú ani o mimozmluvnú sankciu, ktorá by\nbola vylúčená z uspokojenia podľa § 100 ods. 2 písm. c/ zákona o konkurze.\n10. Žalobca v písomnom vyjadrení navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Uviedol, že názor sťažovateľa\no uznaní pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia o uložení pokuty pre absenciu popierajúceho úkonu zo\nstrany správcu konkurznej podstaty nemá oporu v zákone o konkurze. Z rozhodnutia o uložení pokuty\npodľa jeho názoru nevyplýva žiadna vôľa na uplatnenie pohľadávky v konkurze, navyše rozhodnutie\nnebolo v čase doručenia do rúk žalobcu právoplatné ani vykonateľné a sťažovateľ bol okrem toho v\nodvolaní proti tomuto rozhodnutiu informovaný o tom, že správca konkurznej podstaty má pohľadávku\nza vylúčenú z uspokojenia v zmysle § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR ako mimozmluvnú sankciu. Postup podľa\n§ 87 ods. 8 ZKR preto nebol dôvodný.\nIII.\nPrávne závery kasačného súdu\n11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva\nprešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo\ndňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola\npôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 6Sžfk/7/2021.\nOd 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola\nnáhodným výberom pridelená kasačnému senátu 2S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky,\nktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.\n12. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal\nrozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2\nSSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote [§ 442\nods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP] a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná\n(§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP\nzamietol.\n13. Kasačný súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobnej veci sťažovateľa\nrozsudkom sp. zn. 1Sžfk/79/2019 z 23.2.2021 zamietol jeho kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 1S/19/2018-72 z 20.6.2019 o zrušení opatrenia žalovaného č. 101931906/2018\nz 1.10.2018 o použití nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty a vrátení veci na ďalšie konanie.\nSkutkové okolnosti v uvedenej veci sú obdobné ako v súdenej veci, ktorá sa týka použitia nadmerného\nodpočtu DPH na započítanie pohľadávky správcu dane; právne posúdenie krajského súdu i kasačná\nsťažnosť sú prakticky identické, pričom podstata veci spočívala v tom, že žalovaný v rozpore s právnymi\npredpismi započítal nadmerný odpočet DPH žalobcu na sankciu vyplývajúcu z rozhodnutia o uložení\npokuty.\n14. Kasačný súd preto v zmysle § 464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk/79/2019 z 23.2.2021 a cituje z neho nasledovne:\n„ 28. Kasačný súd pred meritórnym zdôvodnením svojich záverov upozorňuje na to, že správna\nžaloba žalobcu smerovala proti trom opatreniam žalovaného (oznámeniam zo dňa 1.10.2018 č.\n101931906/2018, zo dňa 5.10.2018 č. 101978516/2018 a zo dňa 12.11.2018 č. 102214896/2018 o\npoužití nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobia január, júl a august 2018). Vyplýva to jednak\nz vymedzenia predmetu kasačného konania v úvodnej časti správnej žaloby, ako aj z jej petitu. Správny\nsúd však meritórne rozhodol len o opatrení zo dňa 1.10.2018 č. 101931906/2018, ktoré sa týkalo použitia\nnadmerného odpočtu dane za zdaňovacie obdobie január 2018 (ďalej aj len „opatrenie“) tak, že ho\n\nzrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zo súdneho spisu a ani z odôvodnenia rozsudku však\nnevyplýva nič, čo by odôvodňovalo takýto postup. Ak preskúmanie zákonnosti opatrenia z 1.10.2018\nsprávny súd vylúčil na samostatné prejednanie (čo je len tušenie kasačného súdu), potom v spise nie\nje založené uznesenie o takomto procesnom úkone. Naviac by takýto postup bol celkom arbitrárny,\nkeďže o existencii vhodnosti vylúčenia veci za daných okolností nemožno ani len uvažovať (§ 66\nS.s.p.). Preto sa kasačnému súdu javí, že správny súd nerozhodol o celom predmete konania. Keďže\nvšak je rozsudok krajského súdu právoplatný a sťažovateľ naznačené skutočnosti v kasačnej sťažnosti\nnenamietal, preskúmal kasačný súd rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453\nods. 1, 2 S.s.p.).\n32. Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či bola pohľadávka sťažovateľa vyplývajúca z rozhodnutia o pokute\nriadne uplatnená v konkurznom konaní ako pohľadávka proti podstate, kasačný súd považuje právny\nnázor krajského súdu za zákonný a správny. Je nesporným faktom, že sťažovateľ doručil správcovi\nkonkurznej podstaty úpadcu prvostupňové i odvolacie rozhodnutie vo veci uloženia pokuty. Kasačný súd\nsa však stotožňuje so správnym súdom v tom, že doručenie týchto rozhodnutí správcovi ako subjektu\noprávnenému podľa zákona o konkurze konať za úpadcu (§ 44 ods. 1 ZKR) je len procesným úkonom,\nktorým sa plní povinnosť orgánu správy daní podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku oboznámiť daňový\nsubjekt s rozhodnutím, ktorým sa mu ukladá povinnosť. Ak by sa tieto rozhodnutia nedostali do dispozície\nich adresáta, neboli by záväzné a nespôsobovali by zamýšľané právne následky. S ich doručením sa\nspájajú následky vo forme ich právoplatnosti a vykonateľnosti, resp. možnosti uplatnenia opravných\nprostriedkov. Doručenie rozhodnutia o uložení pokuty správcovi konkurznej podstaty však bez ďalšieho\núkonu nemožno interpretovať ako uplatnenie pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 7 ZKR.\n33. Ani z postupu správcu konkurznej podstaty v danej súvislosti nemohol sťažovateľ rozumne\npredpokladať, že uznáva predmetnú pohľadávku čo do jej právneho dôvodu i výšky, keďže v odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu dal správca najavo, že pohľadávku z titulu jej sankčnej povahy\nnemožno v konkurze uspokojiť. Za tejto situácie by bolo od sťažovateľa naopak rozumné očakávať,\nže požiada správcu o oznámenie, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate (§\n87 ods. 7 veta druhá zákona o konkurze). Z uvedených dôvodov je i kasačný súd toho názoru, že\nzapočítaniu pohľadávok bráni v zmysle § 54 ods. 2 ZKR skutočnosť, že pohľadávka sťažovateľa nebola\nv konkurznom konaní prihlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon o konkurze.\n34. Kasačný súd sa stotožnil so správnym súdom aj vo vyhodnotení otázky sankčnej povahy pokuty\nuloženej úpadcovi vo výške 20.632,60 eur podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 4 v nadväznosti na § 165e\nods. 2 daňového poriadku (v znení účinnom do 31.12.2015) za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm.\ng/ daňového poriadku na tom skutkovom základe, že si uplatnil nadmerný odpočet dane za zdaňovacie\nobdobie november 2011 vo výške, ktorá je väčšia ako nárok, ktorý si mal právo uplatniť podľa zákona\no DPH. Za neopodstatnenú považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa smerujúcu k tomu, že\nnakoľko sa za daň sa považuje aj pokuta a splatná daň je daňovým nedoplatkom (§ 2 písm. b/, e/\ndaňového poriadku), s ktorým sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie nakladá ako s pohľadávkou\n(§ 158 ods. 1 daňového poriadku), nie je uložená pokuta sankciou, ale daňou, ktorá z uspokojenia v\nkonkurze vylúčená nie je.\n35. Tu treba poukázať na skutočnosť, že ustanovenia zákona o konkurze, podľa ktorých správca dane\npo vyhlásení konkurzu postupuje (§ 158 ods. 5 daňového poriadku) a ktoré sú v pomere špeciality\n(majú prednosť) vo vzťahu k ustanoveniam daňového poriadku, osobitne vymedzujú okruh pohľadávok\n(vrátane daňových nedoplatkov), ktoré sú z uspokojenia v konkurze vzhľadom na svoju povahu vylúčené\n(§ 100 ZKR). Jednou z kategórií pohľadávok takto vylúčených z uspokojenia v konkurze sú pohľadávky\nna zmluvných a mimozmluvných sankciách uložených po vyhlásení konkurzu (§ 100 ods. 2 písm. c/\nZKR), pričom rozhodujúcou pre toto vylúčenie je sankčná povaha pohľadávky. Fakt, že aj pokuta uložená\npodľa ustanovení daňového poriadku je daňou a v konkurze sa na ňu hľadí ako na pohľadávku, nemení\njej sankčný charakter, ktorý je pri aplikácii § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR rozhodujúci.\n36. Pohľadávka z rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi za spáchanie správneho deliktu sankčnú\npovahu nepochybne má a preto aj keby ju sťažovateľ v konkurze riadne uplatnil (čo sa nestalo), nebolo\nby možné ju započítať s pohľadávkou žalobcu na nadmerný odpočet DPH, pretože ide o pohľadávku na\nmimozmluvnej sankcii, ktorá je vylúčená z uspokojenia v konkurze.\n\n37. V súvislosti s účinkami doručenia rozhodnutia o uložení pokuty správcovi v konkurznom konaní\na nevymožiteľnosťou takejto pohľadávky v konkurze správny súd dôvodne citoval z rozhodnutia\nNajvyššieho súdu vo veci sp. zn. 4Sžf/24/2010 zo dňa 15.2.2011, od ktorého sa v tejto veci konajúci\nsenát kasačného súdu nemal dôvod odchýliť.“\n15. Na základe vyššie uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej\nsťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.\n16. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd v zmysle § 467 ods. 1 v spojení s § 167\nods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi voči sťažovateľovi priznal právo na náhradu trov kasačného\nkonania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle § 175 ods. 2 SSP.\n17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :\n0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/42/2019", "guid": "bbc42726-af7f-4e7f-8b32-e47b895c3526:4a02bf54-fd59-4a8d-ada8-aa9622ad3f15", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}