{"guid": "db661e7f-669a-48fc-b0da-97ae765037ce:5dd44568-ee5f-46eb-a9a4-b19e9a8b3c78", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200481.1", "spisova_znacka": "4Stk/9/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Stk/9/2022 z 21. 9. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 21. septembra 2022, sp. zn. 4Stk/9/2022, ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200481.1", "identifikacne_cislo": "8019200481", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-130.odsek-8", "nazov": "§ 130 ods. 8 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-130.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-130.odsek-2", "nazov": "§ 130 ods. 2 ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311/#paragraf-130.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001/paragraf-130"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/311", "nazov": "ZP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/311", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/311-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/82", "nazov": "zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/82-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/311#paragraf-130", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5dd44568-ee5f-46eb-a9a4-b19e9a8b3c78", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200481.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200481.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200481.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Stk/9/2022\n8019200481\n21. 09. 2022\nJUDr. Peter Potásch\nECLI:SK:NSSSR:2022:8019200481.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr.\nPetra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa): SP-SPOL BJ, s.r.o., so sídlom Dlhý rad 7, 085 01 Bardejov, IČO: 47 535\n962, právne zastúpený advokátom: JUDr. Ladislav Mikloš, so sídlom Tyršovo nábrežie 1679/7, 040 01\nKošice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 10, 04 01 Košice, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/3267 O-112/2019 zo dňa 27. mája\n2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč.k. 1S/52/2019-55 zo dňa 15. októbra 2020 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Prešove\nč.k. 1S/52/2019-92 zo dňa 11. januára 2022, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred krajským súdom\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 1S/52/2019-55 zo\ndňa 15. októbra 2020 (ďalej ako „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že podľa § 190 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PO/BEZ/2019/3267 O-112/2019 zo dňa 27.05.2019 (ďalej len\n„napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce\nPrešov (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. k.: P: 222/2018-R zo dňa 11.02.2019 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), ktorým tento uložil žalobcovi pokutu vo výške 1500 eur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii\npráce“) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode pracovnoprávne vzťahy - zákona o inšpekcii práce, konkrétne v § 130 ods. 2 a 8 zákona č. 311/2001 Z.z.\nZákonníka práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“). Opravným uznesením č.k. 1S/52/2019-92\nzo dňa 11. januára 2022 krajský súd opravil výrok o trovách konania tak, že účastníkom konania náhradu\ntrov konania nepriznal.\n2. Krajský súd dospel k záveru, že v rámci správneho konania pred správnym orgánom bolo z protokolu o\ninšpekcii práce, ako aj z predložených listinných dôkazov dostatočným spôsobom ustálené a preukázané\nspáchanie deliktu žalobcom spočívajúcom v porušení § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce, ktorého\nspáchania sa žalobca dopustil takým spôsobom, že z pozície zamestnávateľa voči zamestnancovi E.\n\nO., s ktorým mal uzatvorený pracovnoprávny vzťah na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa\n05.01.2018, poskytol mzdu za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 po výplatnom termíne dohodnutom\nv pracovnej zmluve, ktorý bol stanovený na 29. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom mzda\nza prácu vykonanú v mesiaci január 2018 bola žalobcom vyplatená až dňa 09.03.2018; mzdu za prácu\nvykonanú v mesiaci február 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve,\npričom mzda za prácu vykonanú v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 13.04.2018; mzdu za\nprácu vykonanú v mesiaci marec 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve,\npričom mzda za prácu vykonanú v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 04.05.2018; mzdu za\nprácu vykonanú v mesiaci apríl 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve,\npričom mzda za prácu vykonanú v uvedenom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 05.06.2018;\nmzdu za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018 poskytol po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej\nzmluve, pričom mzda za prácu vykonanú v danom mesiaci bola žalobcom vyplatená až dňa 07.08.2018.\n3. K žalobnej námietke žalobcu, že z oznámenia o začatí správneho konania nie je zrejmé, kto\nho podpísal, pretože je na týchto listinách podpísaný v zastúpení nečitateľným podpisom pracovník\nsprávneho orgánu, správny súd uviedol, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)\nv platnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) okrem § 18 ods. 3 neustanovuje žiadne bližšie formálne\nnáležitosti oznámenia o začatí správneho konania. Krajský súd konštatoval, že žalovaný preukázal\nvnútroorganizačným aktom oprávnenie príslušného pracovníka na podpisovanie jednotlivých správnych\naktov. Navyše platí prezumpcia zákonnosti správneho aktu a aj prípadné prekročenie právomoci\nzamestnanca správneho orgánu by podľa správneho súdu nespôsobovalo procesnú vadu takej intenzity,\nktorá by mala podstatný vplyv na zákonnosť žalobou napádaného rozhodnutia.\n4. Krajský súd má za to, že v posudzovanom prípade je zrejmé, že v celom konaní bola zachovaná\nidentita (totožnosť) skutku spočívajúca v nevyplatení mzdy (resp. jej časti po vykonaní zrážok)\nzamestnancovi žalobcu včas. Poukázal na názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu ČSR sp.\nzn. 2Tzf/2/73 zo dňa 31.05.1973 ohľadom obžalovacej zásady a uviedol, že prípadná čiastočná zmena\nvo formulácii posudzovaného skutku nespôsobuje nezákonnosť tohto rozhodnutia, z ktorého je zrejmé,\no aký postihovaný skutok sa jedná. Pokiaľ ide o uvedenie času spáchania skutku, z preskúmaného\nrozhodnutia správneho orgánu je podľa krajského súdu zrejmé, že postihovaný skutok pozostáva z\nviacerých dielčích útokov spočívajúcich v nevyplatení mzdy za mesiace január 2018 až jún 2018 včas\n(v rámci jednotlivých výplatných období). Pokiaľ ide o miesto spáchania skutku, rovnako je zrejmé že\npostihovaný skutok má povahu dištančného deliktu - keď konanie nastalo v sídle žalobcu a jeho následok\nv mieste pobytu zamestnanca, keď tento nedisponoval požadovanými mzdovými nárokmi v čase, kedy\nuž tieto boli splatné.\n5. K námietkam žalobcu týkajúcim sa protokolu o výsledku inšpekcii práce krajský súd uviedol,\nže v protokole o výsledku inšpekcii práce č. IPV-57-43-2.2/P-E24,A22,25-18 zo dňa 26.10.2018\nsú zaznamenané skutočnosti vyplývajúce z podkladov, ktoré si inšpektori práce zaobstarali od\nžalobcu. Krajský súd konštatoval, že protokol je vyhotovený v súlade so zákonom o inšpekcii práce\na obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. V danom prípade boli podkladom pre rozhodnutie\nokrem protokolu aj ďalšie listinné dôkazy, ktoré si inšpektori práce zabezpečili od žalobcu ( napr.\nbankové výpisy, z ktorých jednoznačne vyplýva spáchanie skutku žalobcom). Samotný popis zistených\nnedostatkov bol podľa krajského súdu v súlade s ustanoveniami § 14 ods. 2 v nadväznosti na § 12 ods. 2\nzákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorých inšpektorát práce nariadil žalobcovi prijať opatrenie, aby tam\nuvedené nedostatky v stanovenej lehote odstránil. Krajský súd zdôraznil, že žalobca si nesplnil povinnosť\ndoručiť Inšpektorátu práce Prešov písomnú správu o odstránení nedostatkov a o prijatých opatreniach\nv lehote 7 dní a že ak mal žalobca pochybnosti o nezákonnosti protokolu, nič nebránilo napadnúť ho\nsamostatnou správnou žalobou. Tiež uviedol, že návrh opatrení na odstránenie zistených nedostatkov\nje obligatórnou náležitosťou protokolu v zmysle § 14 ods. 2 zákona o inšpekcii práce a je nepochybné,\nže žalobca zákon porušil. Bolo plne na rozhodnutí a zodpovednosti žalobcu, akým spôsobom pristúpi k\nnápravným opatreniam, a to napríklad aj formou preventívnych opatrení do budúcnosti, aby sa zistené\nporušenia už neopakovali.\n6. Správny súd k výške pokuty uviedol, že z ustanovenia § 19 zákona o inšpekcii práce jednoznačne\nvyplýva, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu ako zamestnávateľa za porušenie\npovinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov, a to predovšetkým za porušenie ustanovenia\n§ 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce. V danom prípade správny orgán pri ukladaní pokuty za správny\n\ndelikt v súlade s citovaným ustanovením § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce prihliadal na závažnosť\ncharakteru porušení pracovných predpisov, nižší počet zamestnancov žalobcu, čas trvania nedostatkov\n(pri inšpekcii zisťovanom období január - jún 2018), celkový vyšší počet zistených nedostatkov (v\ndanom prípade bolo omeškanie výplaty za 5 mesiacov) a na následok, ktorým je neplnenie si povinností,\nktoré sú spojené so zamestnávaním zamestnancov. Vzhľadom na uvedené nezistil neprimeranosť výšky\nuloženej sankcie, a preto nepristúpil k jej moderácii.\n7. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi,\nktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá\nnárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 SSP.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n8. Rozsudok krajského súdu napadol včas podanou kasačnou sťažnosťou žalobca (ďalej ako\n„sťažovateľ“), ktorý vo veci formuloval alternatívny petit, a to tým spôsobom, aby kasačný súd žalobou\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší obe žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov a vec\nvráti žalovanému na ďalšie konania alebo aby zrušil rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie. Dôvody kasačnej sťažnosti subsumoval sťažovateľ pod § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP.\n9. Sťažovateľ je toho názoru, že správny súd nesprávne právne posúdil povinnosti žalovaného\nv správnom konaní. V tomto kontexte poukázal na to, že zákonnosť rozhodnutia žalovaného je\npodmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal vydaniu tohto rozhodnutia. Správny súd mal\nskúmať, či namietané procesné pochybenia žalovaného mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n10. Sťažovateľ nesúhlasí s názorom krajského súdu, že aj napriek prípadnému prekročeniu právomocí\nzamestnanca platí prezumpcia zákonného aktu - oznámenia o začatí správneho konania. Sťažovateľ\nargumentoval tým, že v tom prípade by úkony za správny orgán podpisovala „hociktorá osoba (trebárs aj\nvrátnik)“. Sťažovateľ je toho názoru, že správny akt musí byť perfektný, aby nedochádzalo k situáciám,\nže obvinený nemôže uplatniť svoje zákonné právo a vzniesť námietku zaujatosti osoby, ktorá toto\noznámenie podpísala. Poukázal na to, že ak by oznámenie mohla podpísať akákoľvek osoba, bez toho,\naby bolo možné zistiť, kto to bol, strácala by význam právna úprava oprávnenej úradnej osoby a účastník\nsprávneho konania by navyše nebol schopný zistiť, či oprávnená úradná osoba nemohla byť zaujatá, čo\nvyplýva aj z rozsudkov Najvyššieho správneho súdu ČR č.j. 3 AZS 29/2005-64 a č.j. 7 AZS 200/2004-64.\n11. Sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie a nedostatočné odôvodnenie namietanej\nnezrozumiteľnosti výroku z dôvodu neuvedenia miesta a času. Tiež sa ohradil voči konštatovaniu, že\nbola zachovaná totožnosť skutku, pričom správny súd podľa neho nedostatočne odôvodnil, prečo v\npredmetnej veci aplikoval rozsudok Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 2Tzf/2/73 zo dňa 31.05.1973.\n12. Sťažovateľ je toho názoru, že krajský súd sa nevysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti\na nezrozumiteľnosti pojmu „výplatné pásky“ vo výrokoch preskúmavaných rozhodnutí. Uviedol, že\npreskúmavané rozhodnutia sú zmätočné, nakoľko z výplatných pások ani z výplatných listín, lístkov nie\nje možné zistiť dátum nevyplatenia mzdy, lebo tam nie sú uvedené. Zároveň má za to, že správne orgány\nnedostatočne zistili a zdokumentovali stav veci a mali postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo.\n13. Sťažovateľ nesúhlasil s názorom krajského súdu o tom, že prípadnú nezákonnosť protokolu mal\nnamietať samostatnou správnou žalobou, videl v tom porušenie Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky. Zároveň mal sťažovateľ za to, že správny súd nedostatočne odôvodnil a nesprávne právne\nposúdil žalobné námietky týkajúce sa protokolu o výsledku inšpekcie práce v časti opatrenia, ich\nnezrozumiteľnosť, nepreskúmateľnosť a nevykonateľnosť z dôvodu, že nedostatok bol už v čase začatia\nkontroly odstránený. Rovnako namietal, že sa správny súd nevysporiadal s námietkami o dodatku k\nprotokolu č. 1 zo dňa 9. novembra 2018, t.j. že dodatok k protokolu neslúži na zmenu znenia protokolu,\nv čom videl rozpor s ustanovením § 14 ods. 3, písm. a) zákona o inšpekcii práce a že uvedený dodatok\nč. 1 k protokolu je nepreskúmateľný, lebo raz je v dodatku uvedené, že inšpektor menil pôvodné znenie\nnedostatku v bode B 1 protokolu na nové znenie, a potom v závere dodatku uvádza, že inšpektor práce\nnemení nedostatky uvedené v predmetnom protokole.\n\n14. Porušenie práva na spravodlivý proces videl sťažovateľ aj v tom, že ho krajský súd, s ohľadom na\nmimoriadnu situáciu vyzval dňa 05. mája 2020, aby sa vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci samej\nbez nariadenia pojednávania. Sťažovateľ listom zo dňa 12. mája 2020 s takýmto postupom súhlasil,\nale správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania až dňa 15. októbra 2020, t.j. v čase, keď sa\nsituácia zmenila - napríklad v mesiacoch júl, august a september 2020 sa uvoľnili všetky obmedzujúce\nopatrenia. Sťažovateľ má za to, že takýmto procesným postupom mu bolo znemožnené právo byť\n„riadnym účastníkom správneho súdneho konania“.\n15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 7. januára 2021, v ktorom sa stotožnil s\nprávnym názorom krajského súdu a žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok potvrdil.\n16. Žalovaný sa osobitne vyjadril k namietanej nezákonnosti protokolu. Uviedol, že sa s ňou dostatočne\nvysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom trvá na tom, že predmetný protokol v znení dodatku č. 1\nmá všetky obsahové a formálne náležitosti a je zákonným podkladom preskúmavaných rozhodnutí. K\npodpisu oznámenia o začatí správneho konania žalovaný uviedol, že bol podpísaný v súlade s príslušnou\ninternou normou.\n17. K namietanej nejasnosti pojmu „výplatné pásky“ žalovaný uviedol, že je evidentné, že správny orgán\n„mal na mysli“ v spise založené dôkazy označené ako „výplatný lístok“, z ktorého vyplynuli skutkové\nokolnosti kedy a v akej výške došlo k zaúčtovaniu mzdy sťažovateľom. Žalovaný je toho názoru, že táto\nnámietka nie je spôsobilá privodiť nepreskúmateľnosť preskúmavaných rozhodnutí.\nIII.\nKonanie pred kasačným súdom, priebeh administratívneho konania\n18. Prejednávaná vec bola dňa 22.02.2021 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako\nsúdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 5S - sp. zn.:\n5Asan/3/2021. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta\n2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy\nSlovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety\nnáhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky. Dňa 13.12.2011 bola vec vrátená bez rozhodnutia na odstránenie nedostatkov\nkrajskému súdu. Dňa 28.03.2022 bola predmetná vec opätovne predložená Najvyššiemu správnemu\nsúdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená spisová značka 4Stk/9/2022, pod ktorou o nej kasačný\nsúd rozhodol.\n19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd postupom podľa § 452 a\nnasl. SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, a\nnásledne jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania podľa ustanovenia § 455 SPP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n(§ 137 SPP).\n20. Úlohou najvyššieho správneho súdu ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť právnych záverov\nkrajského súdu, ktorý po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia dospel k\nzáveru o ich zákonnosti a žalobu zamietol.\n21. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého\npovažoval za preukázaný nasledovný skutkový stav relevantný pre súdenú vec:\n22. Inšpektorát práce Prešov vykonal v období od 20.09.2018 do 09.11.2018 v zmysle § 7 ods. 3 písm.\na) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 zákona o inšpekcii práce inšpekciu práce u žalobcu. Z tohto\n\nvýkonu bol vyhotovený protokol č.: IPV-57-43-2.2/P-E24,A22,25-18 zo dňa 26.10.2018. Dňa 07.11.2018\nsťažovateľ doručil vyjadrenie k protokolu, v rámci ktorého doložil zoznam exekúcií na zamestnanca\nE. O.. S písomným vyjadrením sa následne inšpektor práce vysporiadal a vyhotovil dodatok č. 1 zo\ndňa 09.11.2018, v ktorom pozmenil znenie nedostatku v bode č. 1. Keďže zamestnávateľ pri určení\nzrážok zo mzdy postupuje v súlade s ustanovením § 68 až 71 zákona č. 233/1995 Z. z. - Zákon\nNárodnej rady Slovenskej republiky o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v spojení s Nariadením vlády č. 268/2006 Z.z o rozsahu zrážok\nzo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov, preto namiesto porušenia povinnosti\nposkytnúť zamestnancovi E. O. mzdu za prácu vykonanú v mesiaci júl 2018 uviedol inšpektor práce\nporušenie povinnosti poskytnúť „časť mzdy“ zamestnancovi E. O. za prácu vykonanú v mesiaci júl 2018.\nSťažovateľovi bolo nariadené odstrániť zistené nedostatky a prijať opatrenia na odstránenie zistených\nporušení predpisov a ich príčin. Opravou protokolu a dodatku zo dňa 25.03.2019 bola strana č. 4 dodatku\nprotokolu zo dňa 09.11.2018 (ako zjavná nesprávnosť) opravená tak, že v záverečnom odseku bola\nodstránená formulácia „že inšpektor práce nemení nedostatky uvedené v protokole“.\n23. Oznámením zo dňa 11.12.2018 bolo začaté správne konanie pod č.: P: 222/2018-Z vo veci\nuloženia pokuty účastníkovi konania podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Súčasťou\nadministratívneho spisu je aj znenie Internej normy Inšpektorátu práce Prešov č. 011/2017 upravujúcej\nokrem iného aprobačné oprávnenia zamestnancov v pôsobnosti Inšpektorátu práce Prešov.\n24. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 11.02.2019 prvostupňové rozhodnutie, ktorým uložil\nsťažovateľovi pokutu vo výške 1500 eur podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce a podľa\nustanovenia § 46 Správneho poriadku za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v\n§ 2 ods. 1 písm. a) prvom bode - pracovnoprávne vzťahy - zákona o inšpekcii práce a to konkrétne v\n§ 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce v tom, že zamestnávateľ poskytol zamestnancovi E. O. (pracovná\nzmluva zo dňa 05.01.2018) mzdu za prácu vykonanú v mesiaci január 2018 po výplatnom termíne\ndohodnutom v pracovnej zmluve, ktorý bol stanovený na 29. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca,\nmzda vyplatená až dňa 09.03.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci február 2018 po výplatnom\ntermíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 13.04.2018, mzdu za prácu vykonanú\nv mesiaci marec 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až\ndňa 04.05.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci apríl 2018 po výplatnom termíne dohodnutom v\npracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 05.06.2018, mzdu za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018\npo výplatnom termíne dohodnutom v pracovnej zmluve, mzda vyplatená až dňa 07.08.2018. Uvedený\nnedostatok bol zistený pri výkone inšpekcie práce u žalobcu v období od 20.09.2018 do 09.11.2018.\n25. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný dňa 27.\nmája 2019 napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a prvostupňové rozhodnutie\npotvrdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po preskúmaní vyhotoveného\nprotokolu z výkonu inšpekcie práce v znení jeho dodatku dospel k záveru, že postup inšpektora práce,\nresp. inšpektorov práce pri predmetnom výkone inšpekcie práce realizovanej u žalobcu dňa 20.09.2018\na v dňoch 10.10.2018 a 26.10.2018 na inšpektoráte práce bol plne súladný s príslušnými zákonnými\nustanoveniami zákona. Pokiaľ sa jedná o prvostupňovým orgánom použité slovné spojenie „výplatná\npáska“ v odôvodnení rozhodnutia, tu žalovaný uviedol, že z použitej formulácie a z jednotlivých dôkazov\nje jednoznačne evidentné, že prvostupňový orgán „mal na mysli“ v spise založené dôkazy označené\nako „výplatný lístok“, pričom prvostupňový správny orgán pri preukázaní zisteného skutkového stavu\nvychádzal aj z obstaraných výpisov z účtov účastníka konania za jednotlivé (príslušné) časové obdobia.\nIV.\nPrávne predpisy a právne posúdenie veci kasačným súdom\n26. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor\nnad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik,\nzmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných\npodmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré\nnedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie.\n27. Podľa § 14 ods. 3 zákona o inšpekcii práce, inšpektor práce\n\na) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej\nosoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce,\nvyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k\nprotokolu je súčasťou protokolu,\nb) aj bez návrhu opraví v protokole chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti; o oprave\nupovedomí kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanú fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom a\nnie je zamestnávateľom.\n28. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce v relevantnom znení,\nInšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi\nza porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a)\nprvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich\nz kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým\nbola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 eur.\n29. Podľa ustanovenia § 130 ods. 2 a 8 Zákonníka práce\n(2) Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej\nzmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie\nkaždej skompletizovanej pridelenej práce. Mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) sa vypláca v mesiaci jún\npríslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) sa vypláca v mesiaci december\npríslušného kalendárneho roka.\n(8) Zamestnávateľ je povinný, po vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú\nzamestnancom na ním určený účet v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike,\nak o to zamestnanec písomne požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe\ndohodne tak, aby určená suma peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr\nv deň určený na výplatu. Ak o to zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené\nzamestnancom poukazovať aj na viac účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.\n30. Najvyšší správny súd preskúmal závery krajského súdu, oboznámiac sa zároveň so skutkovými\npodkladmi obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých krajský súd pri rozhodovaní vychádzal\na berúc do úvahy platnú právnu úpravu, ako aj právnu úpravu účinnú v čase spáchania správneho\ndeliktu, resp. v čase rozhodovania o nich, ako aj ustálenú rozhodovaciu prax, nevzhliadol v námietkach\nsťažovateľa takú relevanciu a presvedčivosť, aby mohol kasačnej sťažnosti vyhovieť.\n31. Kasačný súd sa v prvom rade musel vysporiadať s namietaným porušením práva na spravodlivý\nproces spočívajúcim v tom, že krajský súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania.\n32. Kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že sťažovateľ v žalobe požiadal o nariadenie\npojednávania v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP. Krajský súd prípisom č.k. 1S/52/2019-45 zo dňa\n05.05.2020 „vzhľadom na opatrenia súvisiace s COVID-19“ sťažovateľa vyzval, aby krajskému súdu\noznámil, či trvá na nariadení ústneho pojednávania v predmetnej veci. Sťažovateľ listom zo dňa\n12.05.2020 uviedol, že v súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenou vírusom COVID-19 súhlasí s\nrozhodnutím o predmetnej správnej žalobe bez nariadenia pojednávania. Ako ďalej vyplýva zo zápisnice\no verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 15.12.2020, správny súd rozhodol o žalobe rozsudkom bez\nvykonaného pojednávania.\n33. Ustanovenie § 107 písm. a/ SSP ukladá správnemu súdu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie vo\nveci samej, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. Toto vyjadrenie tým posúva do výlučnej\ndispozície účastníkov konania a je výslovne na nich, či budú na nariadení pojednávania trvať. Správny\nsúd je však povinný takémuto vyjadreniu - žiadosti (hoci aj jedného z účastníkov konania) vyhovieť.\nAbsencia vyjadrenia obsahujúceho žiadosť o nariadenie pojednávania, resp. vyjadrenie, že účastník\nkonania na nariadení pojednávania netrvá, má za následok, že správny súd môže vec prejednať a\nrozhodnúť bez nariadenia ústneho pojednávania.\n34. Pre posúdenie, či v tejto predmetnej veci došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nv prítomnosti účastníka konania je podstatná interpretácia listu sťažovateľa zo dňa 12.05.2020, ktorý v\nreakcii na výzvu krajského súdu uviedol, že v súvislosti s mimoriadnou situáciou spôsobenou vírusom\nCOVID-19 súhlasí s rozhodnutím o predmetnej správnej žalobe bez nariadenia pojednávania.\n\n35. Je zrejmé, že v čase udeľovania súhlasu dňa 12.05.2020 nemohol mať sťažovateľ vedomosť, dokedy\nbude mimoriadna situácia spôsobená vírusom COVID-19 trvať, rovnako nemal vedomosť, kedy bude\nkrajský súd o správnej žalobe rozhodovať.\n36. Legálna definícia mimoriadnej situácie je uvedená v § 3 ods. 1 zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej\nochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 42/1994 Z.z.“) ako „ obdobie\nohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok,\nktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia\nalebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a\npôsobenia následkov mimoriadnej udalosti“. V súlade s uvedeným zákonom vyhlásila Vláda Slovenskej\nrepubliky odo dňa 12.03.2020 mimoriadnu situáciu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa\nz dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom - konkrétne Uznesením vlády č. 111 zo dňa\n11.03.2020. Uvedené uznesenie bolo platné v čase listu sťažovateľa zo dňa 12.05.2020, ako aj v čase\nverejného vyhlásenia rozsudku krajským súdom.\n37. Kasačný súd ďalej zistil, že v čase výzvy správneho súdu zo dňa 05.05.2020 a listu sťažovateľa\nzo dňa 12.05.2020 trval núdzový stav, ktorý bol vyhlásený odo dňa 16.03.2020 (Uznesenie Vlády\nSlovenskej republiky č. 114 zo dňa 15.03.2020, publikované v Zbierke zákonov č. 45/2020), a ktorý bol\nukončený uplynutím dňa 13.06.2020 (Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 366 zo dňa 10.06.2020,\npublikované v Zbierke zákonov č. 147/2020). Dňa 15.10.2020, t.j. v čase verejného vyhlásenia\nnapadnutého rozsudku platil ďalší núdzový stav, ktorý bol vyhlásený odo dňa 01.10.2020 (Uznesenie\nVlády Slovenskej republiky č. 587 zo dňa 30.09.2020, publikované v Zbierke zákonov č. 268/2020), a\nktorý bol ukončený uplynutím dňa 14.05.2021 (Uznesenie Vlády Slovenskej republiky č. 260 zo dňa\n14.05.2021, publikované v Zbierke zákonov č. 175/2021).\n38. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že sa v čase od udelenia súhlasu na rozhodnutie správneho súdu bez\nvykonaného ústneho pojednávania do verejného vyhlásenia napadnutého rozsudku situácia zmenila,\nnapríklad v mesiacoch júl, august a september 2020 sa uvoľnili všetky obmedzujúce opatrenia, kasačný\nsúd zohľadnil, že mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu\nochorenia COVID-19 trvala nepretržite do verejného vyhlásenia rozsudku dňa 15.10.2020, rovnako v\nčase vyhlásenia napadnutého rozsudku (podobne ako v čase udelenia súhlasu) bol platný núdzový stav.\n39. Procesný postup správneho súdu, pri ktorom správny súd za udeleného súhlasu sťažovateľa, ktorý\nbol udelený „s ohľadom na mimoriadnu situáciu spôsobenú vírusom COVID-19“ rozhodol vo veci samej\nv čase mimoriadnej situácie, resp. núdzového stavu bez pojednávania, preto možno - podľa kasačného\nsúdu - považovať za zákonný a súladný s článkom 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 6 ods.\n1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n40. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ ďalej namietal: (i) zákonnosť postupu, ktorý predchádzal vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia, konkrétne mal výhrady voči oznámeniu o začatí správneho konania a\nprotokolu, (ii) nezrozumiteľnosti výroku z dôvodu neuvedenia miesta a času (iii) namietal, že nebola\nzachovaná totožnosť skutku.\n41. Sťažovateľova námietka, že nie je správne konštatovanie krajského súdu, že aj napriek prípadnému\nprekročeniu právomocí zamestnanca platí prezumpcia oznámenia o začatí správneho konania (v\ntakom prípade by podľa sťažovateľa mohlo dochádzať k situáciám, že obvinený nemôže zistiť, či\npredmetný zamestnanec nemohol byť zaujatý), nie je v kontexte okolností predmetnej veci relevantná.\nZ bodu 106 napadnutého rozsudku je zrejmé, že krajský súd prioritne uviedol, že žalovaný preukázal\nvnútroorganizačným aktom oprávnenie príslušného pracovníka na podpisovanie jednotlivých správnych\naktov ( čl. II bod 4 písm. b) Internej normy Inšpektorátu práce Prešov č. 011/2017 pod názvom\n„Aprobačné oprávnenia zamestnancov v pôsobnosti Inšpektorátu práce Prešov“), pričom sťažovateľom\nnamietané konštatovanie o prípadnom prekročení právomoci je zjavne argumentáciou obiter dictum.\nNad rámec uvedeného kasačný súd podotýka, že v príslušnom oznámení o začatí konania vo veci\nuloženia pokuty zo dňa 11.12.2018 je uvedená zamestnankyňa-právnička, ktorá predmetné podanie\nvypracovala, resp. ho vybavuje, ako aj meno hlavného inšpektora práce, ktorého v zastúpení (v súlade\ns príslušnou internou normou) podpísala zmienená zamestnankyňa-právnička. Z toho vyplýva, že\nsťažovateľ mal k dispozícii mená týchto zamestnancov a mohol uplatniť námietku zaujatosti, preto\n\nv dôsledku namietanej skutočnosti nemohlo dôjsť k zásahu do jeho subjektívnych práv tak, ako to\nnamieta v kasačnej sťažnosti. Naviac, neskôr v priebehu správneho konania mohol sťažovateľ zistiť, aké\nosoby participujú na konaní, pričom žiadnu námietku zaujatosti nevzniesol. Vzhľadom na uvedené sa\nsťažovateľove spochybnenie oznámenia o začatí správneho konania kasačnému súdu javí ako účelové.\n42. Pokiaľ ide o posúdenie správneho súdu týkajúce sa protokolu a dodatku k protokolu, v tejto súvislosti\nkasačný súd poznamenáva nasledovné: „Inšpekcia je konaním a postupom správneho orgánu, ktorým\npredovšetkým dochádza k zisťovaniu skutkového stavu. Zistené skutočnosti následne slúžia najmä\nako podklad pre ďalší postup správneho orgánu, teda pre rozhodnutie, či má byť následne začaté\nvo veci správne konanie. Výsledky a závery inšpekcie sú zhrnuté v protokole o výsledku inšpekcie,\nktorého náležitosti ustanovuje § 14 zákona o inšpekcii práce. Protokol predstavuje v následne začatom\nsprávnom konaní jeden z dôkazných prostriedkov, nezbavuje však správny orgán povinnosti vykonať v\nzačatom správnom konaní riadne dokazovanie, výsledky tohto dokazovania vyhodnotiť a vec v súlade\nso zákonom posúdiť. Protokol o výsledku inšpekcie nemá formálne znaky rozhodnutia a nie je vydaný\nv rámci správneho konania. Súdny prieskum protokolu je však možný len za predpokladu, že obsahuje\nautoritatívne a vynútiteľné uloženie povinností kontrolovanému subjektu, ktoré majú smerovať k náprave\nzistených nedostatkov“ ( rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžk/44/2019 zo dňa\n09.02.2022).\n43. Ako vyplýva z podanej kasačnej sťažnosti, sťažovateľ namietal najmä nepreskúmateľnosť záverov\nkrajského súdu vo vzťahu k žalobným námietkam týkajúcich sa protokolu a jeho dodatku a to, že v\nprotokole uložené opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin sú všeobecné,\nneurčité, nejasné a nezrozumiteľné a že protokol bol dodatkom menený.\n44. Ohľadom namietaného porušenia § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, posúdenie žalobných námietok\ntýkajúcich sa protokolu a jeho dodatku správnym súdom netrpí podľa kasačného súdu nedostatkom\nnepreskúmateľnosti, resp. nedostatkom dôvodov v takej intenzite, ktorá by opodstatňovala záver o\nporušení práva sťažovateľa na spravodlivý proces. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to,\nže krajský súd v bodoch 58-60 napadnutého rozsudku vysvetlil podstatné dôvody, v zmysle ktorých\nnamietané vady protokolu a jeho dodatku nespôsobili nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z\nodôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že krajský súd preskúmal náležitosti protokolu, rovnako\ndôvody, ktoré viedli k prijatiu jeho dodatku. Rovnako sa krajský súd vyjadril, že protokol o výsledku\ninšpekcie práce je len jedným z podkladov pre vydanie napadnutého individuálneho správneho aktu, z\nčoho vyplynulo aj to, do akej miery, resp. ako podrobne sa námietkam sťažovateľa venoval. Správny\nsúd teda postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 SSP, ktoré zakladá povinnosť súdov svoje\nrozhodnutia riadne odôvodniť a napadnutý rozsudok spĺňa nevyhnutné limity zrozumiteľného, určitého\na logicky odôvodneného rozsudku.\n45. V zmysle ustálenej judikatúry, správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania alebo odpovedať na každú jeho námietku či argument, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia správneho súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, by\nmalo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na\nspravodlivý proces.\n46. V uvedenom kontexte kasačný súd poukazuje na to, že zo zákona o inšpekcii práce vyplýva, že\nna nariadenie odstránenia zistených nedostatkov, na vypracovanie a náležitosti protokolu z inšpekcie\npráce, ako aj na uloženie opatrení a povinnosti doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o ich splnení,\nsa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Preto je zrejme´, že na obsah protokolu a jeho\nnáležitostí nemožno klásť porovnateľné zákonné nároky ako na obsah rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy, v ktorom sa správny orgán musí detailne vysporiadať so všetkými podkladmi rozhodnutia a musí\nozrejmiť hodnotiaci proces zhromaždených dôkazov a aplikáciu právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval (§ 47 Správneho poriadku) (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 10Sžk/26/2018 zo dňa 30. apríla 2019).\n47. Kasačný súd ďalej dáva do pozornosti, že hoci zákon o inšpekcii práce explicitne neuvádza, že\nje možné dodatkom meniť protokol, pre zachovanie základných práv sťažovateľa je podstatné, že\n\nprvostupňový orgán dodatkom č. 1 k protokolu nerozšíril porušenia sťažovateľa, ale naopak, tieto zúžil,\nresp. korigoval tak, že v dôsledku vyjadrenia sťažovateľa ako kontrolovanej osoby k protokolu zmenil\nbod č. 1 protokolu, keď uviedol, že sťažovateľ nevyplatil príslušnému zamestnancovi ku dňu skončenia\npracovného pomeru časť mzdy (mzdu) za prácu vykonanú v mesiaci júl 2018. K namietanej zmätočnosti\nv závere uvedeného dodatku k protokolu kasačný súd zohľadnil, že tieto boli jednak opravou protokolu\na dodatku zo dňa 25.03.2019 odstránené (k tomu pozri bod 22 tohto rozsudku), a jednak tieto neboli\ntakej intenzity, že by mali za následok nezákonnosť rozhodnutí vydaných v správnom konaní.\n48. K namietanej nedostatočnej identifikácii výroku (miesto a čas) preskúmavaných rozhodnutí, ako aj\nk zachovaniu identity skutku rozhodnutia kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa s týmito otázkami\npodrobne vysporiadal v bodoch 107-109 napadnutého rozsudku, na ktoré kasačný súd v plnej miere\nodkazuje a dodáva, že špecifikácia výroku preskúmavaných rozhodnutí je podmienená tým, že sa jedná\no omisívny delikt. K namietanej časti výroku, ktorá sa týka času zistenia predmetného deliktu, kasačný\nsúd dodáva, že napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie vo výroku správne uviedli, že\nuvedený nedostatok bol zistený pri výkone inšpekcie práve u sťažovateľa v období od 20.09.2018 (t.j.\ndeň konania inšpekcie práce, v dôsledku ktorej bol vydaný protokol - pozn. kasačný súd) do 09.11.2018\n(t.j. deň vydania dodatku k protokolu, ktorým pozmenil znenie nedostatku v bode č. 1. protokolu - pozn.\nkasačný súd).\n49. Krajský súd sa síce osobitne nevenoval žalobnej námietke ohľadom „výplatných pások“, avšak\nv tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že v prvom rade tento pojem nie je uvedený vo\nvýrokoch preskúmavaných rozhodnutí (ako tvrdí v kasačnej sťažnosti sťažovateľ), je uvedený výlučne v\nodôvodnení prvostupňového rozhodnutia. Rovnako je z administratívneho spisu zrejmé, že na základe\npodaného odvolania sa žalovaný s predmetnou nezrovnalosťou odôvodnenia (spočívajúcu v tom, že\nz výplatných pások ani z výplatných listín, lístkov nie je možné zistiť dátum nevyplatenia mzdy, lebo\ntam tieto dátumy nie sú uvedené) vysporiadal, keď poukázal na to, že jednotlivé výplatné lístky v\nspojení s ďalším dôkazom - obstaraným výpisom z účtu účastníka konania za príslušné obdobia\npreukazujú, že jednotlivé mzdy boli vyplatené až po výplatnom termíne tak, ako je to uvedené vo\nvýroku preskúmavaných rozhodnutí. Toto v konečnom dôsledku sťažovateľ vecne ani nespochybňuje.\nPri rešpektovaní zásady jednotnosti správneho konania a rozhodnutí správnych orgánov ako celku,\nnezrovnalosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia bola odôvodnením napadnutého rozhodnutia\nmodifikovaná. Z uvedeného dôvodu vada v pojme „výplatné pásky“, na ktorú sťažovateľ opakovane\npoukazoval, nebola pre správne súdne konanie relevantná. Krajský súd teda nepochybil, keď sa tejto\nnámietke podrobne nevenoval.\n50. Ak krajský súd dospel k právnemu záveru o zákonnosti rozhodnutia žalovaného o správnom\ndelikte, resp. správneho orgánu prvého stupňa a že namietané procesné pochybenia žalovaného nemali\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, tento jeho názor považoval aj kasačný súd za správny.\nSkutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského\nsúdu, neboli dôvodné. Je nepochybné (a sťažovateľ ani nespochybňuje), že jednotlivé mzdy neboli\nsťažovateľom zamestnancovi E. O. vyplatené včas, t.j. že mzda za prácu vykonanú v mesiaci január\n2018 bola sťažovateľom vyplatená až dňa 09.03.2018, mzda za prácu vykonanú v mesiaci február\n2018 bola sťažovateľom vyplatená až dňa 13.04.2018, mzda za prácu vykonanú v mesiaci marec\n2018 bola sťažovateľom vyplatená až dňa 04.05.2018, mzda za prácu vykonanú v mesiaci apríl 2018\nbola sťažovateľom vyplatená až dňa 05.06.2018 a mzda za prácu vykonanú v mesiaci jún 2018 bola\nsťažovateľom vyplatená až dňa 07.08.2018, t.j. sťažovateľ nijakým spôsobom nevyvrátil, že by došlo k\nspáchaniu predmetného deliktu.\n51. Argumentácia sťažovateľa smerujúca k spochybneniu zákonnosti administratívneho konania nie je\ntakej intenzity, aby negovala zákonnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia. Úlohou správnych\nsúdov (vrátane kasačného súdu) pritom nie je reparovať také prípadné procesné pochybenia orgánov\nverejnej správy, ktoré by vo svojej podstate viedli len k zopakovaniu konania pred orgánmi verejnej\nsprávy, avšak bez reálneho potenciálu zmeny k lepšiemu (v prospech sťažovateľa) - k tomu pozri\nnapr. Najvyšší súd Slovenskej republiky - sp.zn.: 4Sž/98102/02 zo dňa 17.12.2002 - „..rozhodnutie sa\nnezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne\niné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“. V danej súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti\naj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne\n\nformálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci\nnepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že\nnie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania. Rovnako\nje možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/255/2010, v\nktorom tento vyslovil názor, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili\nsa formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Obdobne\nnapr. Ústavný súd SR (uznesenie Ústavného súdu SR z 19. apríla 2016, sp. zn. III. ÚS 245/2016) Správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe\nbez akéhokoľvek zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu\ndotknutého, ale účinnej ochrane subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je\nverejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie\nkonania v správnom súdnictve, ktorého prejednanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti\nverejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry\nnavrhovateľa.\n52. Z uvedených dôvodov Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu\n(sťažovateľa) podľa § 461 SPP zamietol.\n53. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s\n§ 467 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko v tomto konaní nemal\núspech (§ 167 ods. 1 SSP) a u žalovaného nezistil existenciu zákonného dôvodu na ich priznanie (§\n168 SSP).\n54. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0,\nt.j. jednomyseľne (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}