{"guid": "3dec94fb-7fa9-4bf1-ae44-7872b3e5957a:5b0b7173-521a-44aa-8e59-def93b593806", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200418.1", "spisova_znacka": "10Asan/21/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Asan/21/2020 z 30. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. 10Asan/21/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200418.1", "identifikacne_cislo": "8019200418", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-06-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-15.odsek-5.pismeno-d", "nazov": "§ 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-15.odsek-5.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-73.odsek-2", "nazov": "§ 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-73.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-73"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-15", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-19", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-73", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5b0b7173-521a-44aa-8e59-def93b593806", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200418.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200418.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200418.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Asan/21/2020\n8019200418\n30. 06. 2022\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2022:8019200418.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej\nveci v právnej veci žalobcu: G. Č., nar. XX.XX.XXXX, P. J. X. Č.. X, Y., právne zastúpeného Mgr.\nRadovanom Muzikom, advokátom so sídlom Štúrova 30, Humenné, proti žalovanému (sťažovateľ):\nKrajské riaditeľstvo PZ, Krajský dopravný inšpektorát, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky so\nsídlom v Prešove, ul. Pionierska 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p: KRPZ-POKDI3-19/2019-P z 11. apríla 2019, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č.k. 2Sa/15/2019-47 z 18. februára 2020, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania\n1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 11.04.2019 Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-19/2019-P žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Humennom (ďalej aj „OR PZ“) Č.p.: ORPZ-HE-ODI2-140/2018-P-SK zo dňa\n07.02.2019, ktorým OR PZ uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, pretože svojím konaním porušil § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znením neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestnej\npremávke“), keď v zmysle § 137 ods. 2 písm. c/ citovaného zákona porušil pravidlá cestnej premávky\nzávažným spôsobom tým, že dňa 09.10.2018 viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. M., v obci X. E.\nD. M. Y.. Žalobca bez toho, aby sa bezprostredne pred odbočením vľavo na mostík do dvora rodinného\ndomu presvedčil, či v tom čase nie je už predchádzaný iným vozidlom, vybočil zo smeru svojej jazdy\nvľavo, čím ohrozil vodiča vozidla Seat Toledo idúceho za ním ako tretie vozidlo v poradí, ktorý v tom\nčase ľavým jazdným pruhom predchádzal vozidlo Škoda Octavia a ako druhé v poradí vozidlo Chevrolet\nAveo. V čase začiatku vybočovania vozidla Škoda Octavia sa predchádzajúce vozidlo Seat nachádzalo\npri predchádzaní vozidla Chevrolet celým objemom v ľavej časti vozovky v smere jazdy, v dôsledku čoho\ndošlo k nárazu prebiehajúceho vozidla Seat do vozidla Škoda Octavia a následne i do prednej časti\nvozidla Opel stojaceho na mostíku pred rodinným domom. Pri dopravnej nehode žalobca utrpel ľahké\nzranenie s dobou liečenia do 7 dní, škoda na vozidle Škoda Octavia vznikla vo výške cca 1 500,- €, na\nvozidle Seat Toledo vo výške 6 000,- € a na vozidle Opel cca 1 500,- €. Za priestupok bola žalobcovi\nuložená sankcia - pokuta vo výške 150,- €.\n\n2. Správne orgány vychádzali o.i. z odborného vyjadrenia znalca Ing. Jána Maguru č. 31/2018, z ktorého\nvyplýva, že kolíznu situáciu vytvoril vodič vozidla Škoda Octavia tým, že z pravého jazdného pruhu\nvozovky vybočoval vľavo v čase, keď už bol vozidlom Seat predchádzaný. Podľa analýzy priebehu\nnehody vozidlo Škoda Octavia začalo vybočovať do ľavého pruhu v čase iba okolo 1,0 s pred zrážkou.\nV čase začiatku vybočovania vozidla Škoda Octavia sa predchádzajúce vozidlo Seat nachádzalo pri\npredchádzaní vozidla Chevrolet celým objemom v ľavej časti vozovky v smere ich jazdy, v polohe okolo\n18 m od miesta zrážky, čo bolo okolo 14,5 m za odbočujúcim vozidlom Škoda Octavia. Na strane druhej\nsi vodič vozidla Seat svojou technikou jazdy, prekročením maximálne dovolenej rýchlosti v danom úseku,\nvytvoril podmienky, ktoré mu sťažovali zabrániť nehode. Ak by sa vozidlo Seat v prednehodovom deji\npohybovalo rýchlosťou pod 50 km/h, jeho vodič by nemohol pred ním idúce vozidlá, jazdiace podobnou\nrýchlosťou predchádzať. Podľa názoru znalca vodič jazdiaceho a vľavo odbočujúceho vozidla Škoda\nOctavia mohol dopravnej nehode predísť, ak by sa z dôvodu, že odbočoval mimo križovatky do dvora\nrodinného domu a teda na miesto ležiaceho mimo cesty, bezprostredne pred vybočením cez stred\nvozovky presvedčil, či už nie je predchádzaný. Zotrvaním v pravom pruhu by umožnil predchádzajúcemu\nvozidlu Seat ľavým pruhom prejsť a až po jeho prejdení bezpečne odbočiť. Vozidlo Škoda Octavia podľa\nanalýzy nehody vybočovalo vľavo v čase okolo 1,0 s pred zrážkou, ale vodič vozidla Seat začínal pred\nním jazdiace vozidlá Chevrolet a Škoda Octavia predchádzať už v čase okolo 3 až 4,5 s pred zrážkou,\nto znamená, že vodič vozidla Škoda Octavia mal ešte pred samotným vybočením z pravého pruhu\ndostatok času presvedčiť sa, či nie j e ľavým pruhom predchádzaný. Vodič predbiehajúceho vozidla\nSeat mohol nehode predísť, ak by úmysel odbočovať vodiča pred ním jazdiaceho vozidla Škoda Octavia\nvľavo včas, ešte pred jeho vybočovaním do ľavého pruhu zaregistroval a včasným spomalením, resp.\nzastavením, mu odbočenie ukončiť umožnil. Z ďalších znalcom uvádzaných skutočností vyplýva, že\nzapnutie smerovky, včasnosť a rozpoznateľnosť, ako aj predvídanie, nie sú otázky technické a technický\nznalec na takéto otázky nie je kompetentný odpovedať.\n3. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktoré\npodľa jeho názoru vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov. Podľa názoru žalobcu odborné vyjadrenie priebehu\nnehody je vypracované iba na základe výpovede účastníka nehody G. T.. Žalobca o.i. poukázal na to,\nže účastník dopravnej nehody G. T. v zázname o dopravnej nehode uviedol, že predbiehal žalobcu v\nčase, kedy vozidlo Škoda Octavia malo smerovku a odbočovalo, potom v neskoršej výpovedi uviedol,\nže nevidel, že by niektoré z vozidiel malo zapnutú smerovku. S týmto rozporom sa správny orgán podľa\nžalobcu nevysporiadal.\n4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) preskúmal administratívny spis,\nresp. podania účastníkov konania a dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané\npredčasne na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa názoru krajského súdu z § 15\nods. 5 zákona o cestnej premávke vyplýva, že nielen vodič, ktorý odbočoval doľava mal povinnosti v\npriebehu vedenia motorového vozidla Škoda Octavia, ale povinnosti mal aj vodič motorového vozidla\nSeat, ktorý predchádzal dve pred ním idúce motorové vozidlá. Konkrétne vodič motorového vozidla Seat\nmal povinnosť sa dostatočným spôsobom ubezpečiť, či môže predchádzať a či má pred sebou taký\nrozhľad na takú vzdialenosť, ktorá je potrebná na bezpečné predchádzanie. Ako vyplýva z vyjadrenia\nnielen samotného žalobcu, ale aj svedkyne B. O. motorové vozidlo Seat predchádzalo jednak Chevrolet,\nv ktorom jazdila svedkyňa, ale aj motorové vozidlo zn. Škoda Octavia takým spôsobom, že dopravnú\nnehodu, ku ktorej následne došlo, mohol spôsobiť vodič motorového vozidla Seat Toledo. Správny súd\nkonštatoval, že žalobca včas dal znamenie o odbočovaní, teda smerovku doľava, čo bolo potvrdené\nnielen jeho výpoveďou, ale aj výpoveďou svedkyne B. O.. Uvedenú skutočnosť v konečnom dôsledku\npotvrdil aj vodič motorového vozidla Seat Toledo - G. T., ktorý vo svojej výpovedi do záznamu uviedol,\nže predchádzal vodiča motorového vozidla Škoda Octavia, ktoré malo smerovku a odbočovalo doľava.\n5. S poukazom na § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke krajský súd dával do pozornosti, že z\nuvedeného ustanovenia vyplýva, že vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Tú\nskutočnosť, že vodič Škody Octavie už bol v ľavom jazdnom pruhu potvrdila nielen samotná svedkyňa\nB. O.., ale túto skutočnosť potvrdili aj samotné fotografie a náčrtok plánku dopravnej nehody. Týmito\nskutočnosťami sa podľa názoru správneho súdu znalec vo svojom odbornom vyjadrení dostatočne\nnezaoberal. Čo sa týka povinností žalobcu ako vodiča odbočujúceho so svojim motorovým vozidlom\ndoľava, podľa názoru krajského súdu si tento splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z ustanovenia\n§ 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke.\n\n6. Krajský súd poukázal na fakt, že z § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke vyplýva, že vodič vozidla\nidúceho za vozidlom, ktoré odbočuje musí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť\nvodiča odbočujúceho vozidla. Z uvedenej časti znenia § 19 ods. 1 zákona o cestnej premávke vyplývala\npovinnosť vodičovi idúceho za vozidlom žalobcu, t.j. vodičovi T., ktorý išiel osobným motorovým\nvozidlom Seat Toledo, ktorý odbočoval a ktorý predchádzal dve motorové vozidlá idúce pred ním a\nnezabezpečil jazdu motorového vozidla v takom rozsahu, aby dostatočne dbal na zvýšenú opatrnosť\na svojou jazdou neohrozil vodiča odbočujúceho vozidla. S uvedenou skutočnosťou sa podľa názoru\nkrajského súdu nezaoberali správne orgány a rovnako sa touto skutočnosťou nezaoberal ani znalec\nvo svojom odbornom stanovisku.\n7. Z uvedených skutočností mal preto krajský súd za preukázané, že správne orgány sa dostatočným\nspôsobom nezaoberali objasnením priestupku na základe správne zisteného skutočného stavu veci,\npretože tento nebol dostatočne zistený a z tohto dôvodu zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nII. Kasačná sťažnosť žalovaného (sťažovateľa)\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný kasačnú sťažnosť a to z dôvodu, že zo záverov\nodborného vyjadrenia znalca bolo zrejmé, že kolíznu situáciu vytvoril žalobca, resp. on by mohol\ndopravnej nehode predísť. Žalovaný uviedol, že za zahájenie manévru odbočovania považuje až\nsamotnú zmenu smeru jazdy a nie uvedenie do činnosti ukazovateľa zmeny smeru jazdy.\n9. Podľa názoru sťažovateľa odborné vyjadrenie znalca nevykazovalo znaky chybnosti a znalec pri\nvypracúvaní odborného vyjadrenia bral do úvahy o.i. aj výpoveď žalobcu, E. T. S. B. O., čo je zrejmé\nz bodu II.2.1 odborného vyjadrenia. Podľa názoru sťažovateľa, ak by žalobca chcel spochybniť závery\nznalca, bolo jeho právom k týmto tvrdeniam predložiť dôkazné prostriedky, ktoré by tieto závery\nznalca spochybnili. Ďalej sťažovateľ namietal, že výrok rozsudku krajského súdu nie je určitý a úplný.\nNa záver svojej kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n1Sžd/4/2014, resp. 1Sžd/23/2013, z ktorých vyplýva, že v zložitých dopravných situáciách nie je\npovinnosťou správneho orgánu preukázať, či účastník dopravnej nehody dával pred dopravnou nehodou\npri odbočovaní znamenie o zmene smeru jazdy. Rovnako sa v nich kasačný súd venoval potrebnosti\nosobného výsluchu znalca k predloženému znaleckému posudku (znalecký posudok je po formálnej aj\nobsahovej stránke zrozumiteľný a obsahuje podklady súvisiace so spisom a z nich vyplývajúce zistenia),\nčo by v danom prípade bolo neefektívnym úkonom iba predlžujúcim priestupkové konanie dodajúc,\nže opačná situácia by nastala pokiaľ by žalobca predložil minimálne na porovnateľnej rovnakej alebo\nvyššej úrovni vyslovené argumenty o konkrétnych právnych nedostatkoch vypracovaného znaleckého\nposudku. Na základe hore uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok\nkrajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n10. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného nevyjadril.\nIII. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n11. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny\nsúd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPredmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 23.10.2020 a\nzaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 10Asan/21/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na\nkonanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho\nsenátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.\n12. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP), a\n\nrozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je\ndôvodná.\n13. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozsudku správneho súdu Najvyšší správny\nsúd musí konštatovať, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o dôvody odvolávajúce sa\nna závery odborného vyjadrenia znalca, vykazuje také vady, ktoré oprávnene odôvodňovali zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia správnym súdom, pričom argumenty vznesené sťažovateľom nie sú, podľa\nnázoru kasačného súdu, spôsobilé zvrátiť rozhodnutie správneho súdu.\n14. Z kasačnej sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci, pretože\npodľa jeho názoru zo záverov odborného vyjadrenia znalca bolo zrejmé, že kolíznu situáciu vytvoril\nžalobca, resp. on by mohol dopravnej nehode predísť. Podľa názoru sťažovateľa ak by žalobca chcel\nspochybniť závery znalca, bolo jeho právom k týmto tvrdeniam predložiť dôkazné prostriedky, ktoré by\nspochybnili závery znalca.\n15. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že rozhodujúcim podkladom pre ustálenie\nviny žalobcu zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky bolo odborné\nvyjadrenie znalca - Ing. Jána Maguru.\n16. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že žalobca v priebehu celého konania namietal\nskutočnosti súvisiace s dopravnou nehodou, vrátane podkladov, z ktorých znalec vychádzal. Tiež\npoukázal na to, že jednotlivé výpovede účastníka dopravnej nehody - G. T. boli rozporné, avšak s týmito\nrozpormi sa správny orgán nevysporiadal. Podľa názoru žalobcu odborné vyjadrenie znalca č. 31/2018\no priebehu dopravnej nehody bolo vypracované iba na základe výpovede účastníka nehody G. T..\n17. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu kasačný súd poukazuje jednak na ustanovenie § 73 ods. 2 zákona\nSNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), z\nktorého vyplýva, že obvinený z priestupku má právo uplatňovať dôkazy na svoju obhajobu a súčasne na\nustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) v spojení s § 51 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého\nje správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, pričom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n18. Kasačný súd si plne uvedomuje fakt, že zákon o priestupkoch, ani správny poriadok nestanovuje\nhierarchiu a dôkaznú váhu jednotlivých dôkazov a v zásade záleží na konajúcom správnom orgáne,\nakú váhu pripíše tomu-ktorému dôkaznému prostriedku v rámci aplikácie zásady voľného hodnotenia\ndôkazov, avšak použitie, resp. „preceňovanie“ niektorého z dôkazov musí byť v rozhodnutí náležite\nodôvodnené. Podľa názoru kasačného súdu správny orgán by mal vykonať všetky dôkazy, ktoré\nnavrhujú účastníci konania, ak je to hospodárne z ekonomického a časového hľadiska, ak dôkazný\nprostriedok nie je zjavne neúčelný a na strane druhej vykonanie navrhovaného dôkazného prostriedku by\nnemal pripustiť v prípadoch, keď je dôkaz nepotrebný, neopodstatnený, prípadne existuje hrubý rozpor\nv pomere toho, čo by sa ním malo dokazovať, najmä ide o prípad, ak ide o skutočnosť nepodstatnú\npre rozhodnutie vo veci samej. Otázka, že ktoré z navrhovaných dôkazov správny orgán vykoná, nie je\notázkou svojvôle a (ne)pripustenie dôkazného prostriedku má správny orgán vykladať vždy v prospech\núčastníka konania.\n19. Podľa názoru kasačného súdu konajúce orgány verejnej správy pochybili, keď nebrali do úvahy\nvýpoveď svedkyne B. O., ktorá v zhode s názorom žalobcu uviedla, že motorové vozidlo Seat\nToledo predchádzalo jednak Chevrolet, v ktorom jazdila svedkyňa, ale aj motorové vozidlo zn. Škoda\nOctavia takým spôsobom, že dopravnú nehodu, ku ktorej následne došlo, mohol spôsobiť vodič\nmotorového vozidla Seat Toledo. Správne orgány vychádzali pri zisťovaní skutočného stavu veci len\nz jednostranného tvrdenia účastníka dopravnej nehody - G. T., ktorý svoju pôvodnú výpoveď (čo sa\ntýka dania znamenia smeru pri odbočovaní doľava) vo svojej následnej výpovedi do zápisnice zo dňa\n10.10.2018 zmenil v tom zmysle, že vo svojej výpovedi okrem iného uviedol, že: „... vozidlá a taktiež\nja sme jazdili približne 40 - 50 km/h, kedy som videl pred sebou, že mám dostatočný priestor a nevidel\nsom žiadnu smerovku na vozidlách predo mnou, preto som sa rozhodol, že predídem uvedené dve\nvozidlá.“, pričom medzi výpoveďou G. T., závermi odborného vyjadrenia znalca, výpoveďou žalobcu\na svedkyne zostali rozpory, ktoré si podľa názoru kasačného súdu vyžadovali ďalšie dokazovanie a\n\nto za účelom zodpovedania námietok smerujúcim voči obsahu odborného vyjadrenia. Preto nateraz,\npodľa názoru kasačného súdu, nie je skutkový stav veci zistený dostatočne na vyslovenie viny žalobcu\nbez akýchkoľvek pochybností. Uvedenému svedčí aj samotné vyjadrenie znalca Jána Maguru, ktorý\nna výsluchu dňa 25.01.2019 na otázku právneho zástupcu žalobcu, prečo nebolo urobená analýza\ndopravnej nehody tak ako vypovedal žalobca uviedol, že: „Analýza sa podľa výpovede p. Č. nedá\nvykonať, k tomu potrebujete presné konkrétne údaja a nie iba všeobecné, kde takéto údaje jednoznačne\ntechnicky použiteľné k dispozícii neboli.“\n20. Najvyšší správny súd považuje za potrebné opakovane zdôrazniť, že mal pochybnosti o porušení §\n19 ods. 1, resp. § 15 ods. 5 zákona o cestnej premávke a to s poukazom na obsah administratívneho\nspisu, z ktorého vyplývajú dôkazy svedčiace ako v prospech, tak i v neprospech žalobcu, pričom\nbez objasnenia ďalších skutočností nie je možné za tohto dôkazného stavu jednoznačne vysloviť, či\npriestupok spáchal žalobca. Dôkazy - obsah výpovede žalobcu alebo svedkyne B. O. majú totiž pre\nžalovaného rovnakú dôkaznú váhu, ako odborné stanovisko znalca. V tejto súvislosti kasačný súd\nuvádza, že nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu v priestupkovom konaní, aby\ndve skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz\nprodukovaný znalcom. Ak sa vyskytnú po vykonaní dokazovania dôvodné pochybnosti o otázke viny\nobvineného (t.j. nie je tu istota o relevantných skutkových okolnostiach), je potrebné rozhodnúť v súlade\ns pravidlom in dubio pro reo v jeho prospech (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n1Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014).\n21. Z uvedených dôvodov sa kasačný súd nestotožnil s námietkami sťažovateľa týkajúcich sa\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n22. V súvislosti s kasačnou námietkou sťažovateľa, v zmysle ktorej, ak by žalobca chcel spochybniť\nzávery znalca, bolo jeho právom/povinnosťou k týmto tvrdeniam predložiť dôkazné prostriedky, ktoré\nby spochybnili závery znalca, kasačný súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci\nsp.zn. 10Sžd/7/2013 zo dňa 26.06.2013, podľa ktorého „konštatovania žalovaného, prvostupňového\nsprávneho orgánu objasňujúceho priestupok o tom, ako mal žalobca predložiť dôkazy ihneď, ba dokonca\nich aj vykonať (označenie svedkýň, znalecký posudok) opomínajú základnú úradnú povinnosť orgánov\nobjasňujúcich priestupok i súdu preskúmavajúceho konanie a rozhodnutia vydané v priestupkovom\nkonaní, a to konať z úradnej povinnosti prihliadajúc na práva žalobcu - obvineného z priestupku, ktorý\nsa má právo brániť akýmkoľvek spôsobom uzná za vhodné. Nie je jeho povinnosťou predkladať dôkazy,\nba ani na ne upozorňovať. Je to jeho právo a naopak, to je úlohou orgánov objasňujúcich priestupok,\nktoré sú za to platené ako orgány štátu z daní daňových poplatníkov.“\n23. Na záver svojho rozhodnutia sa kasačný súd venoval námietke, ktorou sťažovateľ poukázal na\nto, že napadnutý rozsudok správneho súdu nie je v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.\n1Sžd/4/2014. V tejto súvislosti kasačný súd uvádza, že sa v plnej miere stotožňuje s konštatáciou,\nktorú Najvyšší súd SR uviedol vo svojom odôvodnení, v zmysle ktorej „v tak skutkovo zložitej dopravnej\nsituácii (viď aj argumentácia žalovaného na str. 9 napadnutého rozhodnutia o možných technických\nnedostatkoch pri zapnutí ukazovateľa zmeny smeru jazdy a o možnej neistote vodiča, či funkčnosť\nmechanizmu smerovej signalizácie je práve v tom čase dostatočná na upozornenie okoloidúcich\núčastníkov premávky o jeho úmysle zmeny smeru jazdy) nie je povinnosťou konajúceho správneho\nsúdu bezvýnimočne zotrvávať na preukázaní zistenia, či vodič osobného motorového vozidla, ktorý\nbol účastníkom dopravnej nehody, dával pred dopravnou nehodou pri odbočovaní znamenie o zmene\nsmeru jazdy, ako sa domnieval krajský súd preberajúc tak argumentáciu žalobcu.“ V súvislosti s týmto\nrozsudkom treba však dodať, že v konaní vedenom pod sp.zn. 1Sžd/4/2014 bola právna situácia\nodlišná v porovnaní s posudzovaným prípadom,. Najvyšší súd SR v danom konaní totiž, na rozdiel\nod posudzovaného prípadu skonštatoval, že po stránke obsahovej bol znalecký posudok dostatočne\npreskúmateľný a zrozumiteľný, obsahoval podklady súvisiace so spisom správneho orgánu a z nich\nvyplývajúce zistenia (t.j. rýchlosť vozidiel, ich postupné presúvanie sa v danom čase a mieste a z toho\nvyplývajúce vôľové reakcie) dosiahnuté prostredníctvom odborných programových postupov boli celkom\nlogické (najmä závery znalca vyplývajúce zo stôp nehodových deformácií na povrchu obidvoch vozidiel)\na pre objasnenie ustanovení § 15 ods. 5 písm. d) a § 19 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. celkom postačujúce.\nVšak vzhľadom na skutočnosť, že odborné vyjadrenie v danom prípade takéto znaky nevykazoval,\nrozsudok vo veci sp.zn. 1Sžd/4/2014 nie je aplikovateľný na daný prípad.\nIV. Záver\n\n24. S poukazom na uvedené kasačný súd uzavrel, že konajúce orgány verejnej správy na preukázanie\nskutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného z\npriestupku, svedkyne B. O., G. T., E. T. a odborného vyjadrenia znalca a nevykonali potrebné dôkazy\nna preukázanie ich hodnovernosti.\n25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti musí preto kasačný súd konštatovať, že táto nie je\nspôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Preto Najvyšší správny\nsúd postupom podľa § 461 Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ako\núspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, priznal nárok na náhradu trov tohto konania (§\n467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným uznesením krajského súdu.\n27. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/15/2019", "guid": "9ead79ee-dd8a-4fd7-a109-25eefad49d0c:96c7848d-f7f7-4249-ad12-bd5a02b3417f", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "0298a9a2-8cd6-46c3-8045-da0abdb99f2d:2cd74fa9-fc15-4aec-b616-635817379810", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2019:7019200530.1", "spisova_znacka": "2Sa/15/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/15/2019 z 2. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2019-09-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2019:7019200530.1"}], "citovane_v": []}