{"guid": "45c568a2-a070-4e07-a978-ccba7d8a589d:80bbe7a6-5571-401d-93de-20432bab2ce2", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200281.1", "spisova_znacka": "5Sžk/6/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžk/6/2021 z 24. 8. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 24. augusta 2022, sp. zn. 5Sžk/6/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200281.1", "identifikacne_cislo": "8019200281", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-5", "nazov": "§ 47 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "nazov": "§ 59 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-59.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-59"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-59"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/80bbe7a6-5571-401d-93de-20432bab2ce2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200281.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200281.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200281.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n5Sžk/6/2021\n8019200281\n24. 08. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:8019200281.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany\nMartinčekovej, v právnej veci žalobcov: 1. J.. V. F., nar. XX. E. XXXX, bytom F. č. XXX, 2. F. F.,\nnar. XX. H. XXXX, bytom F. č. XXX, 3. E. F., nar. XX. H. XXXX, bytom F. č. XXX, 4. Y. F., nar. XX.\nH. XXXX, bytom F. č. XXX, 5. H.. H. F., nar. XX. X. XXXX, bytom F. č. XXX, 6. H. F., nar. X. R.\nXXXX, bytom F. č. XXX, 7. V. F., nar. XX. E. XXXX, bytom F. č. XXX, 8. Y. F., nar. XX. G. XXXX,\nbytom F. č. XXX, 9. KOLLARDENT, s.r.o., so sídlom Budovateľská 6, Stará Ľubovňa, IČO: 46 053 697,\nvšetci právne zastúpení: URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária\nso sídlom Havlíčkova 16, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019, o kasačnej sťažnosti žalobcov 1. až 9. proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 1S/34/2019-135 zo dňa 3. septembra 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov 1. až 9. z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/34/2019-135 zo dňa 3. septembra 2020 postupom podľa\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobcovia 1. až 9. domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 4072/2019-6.3 zo\ndňa 1. marca 2019, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zmenil rozhodnutie Okresného úradu\nPrešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10.\noktóbra 2018 tak, že jeho výroková časť znie:\n„Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných\nzložiek životného prostredia kraja (ďalej len „okresný úrad v sídle kraja“) ako príslušný orgán štátnej\nsprávy ochrany prírody podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z .z. o štátnej správe starostlivosti o životné\nprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 3 ods. 1\npísm. e/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 67 písm. p/ v spojení § 61e ods. 9 zákona č. 543/2002\nZ. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon OPaK“), na základe\nžiadosti J.. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F.\nč. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H.\nF., bytom F. č. XXX, XXX XX F., V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX\nXX F. a KOLLARDEN, s. r. o., IČO: 46 053 697, so sídlom Budovateľská 6, 064 01 Stará Ľubovňa, v\n\nzastúpení URBAN, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie,\nIČO: 47 244 895, zastúpená konateľom JUDr. Ondrejom Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa\n22.12.2017, ktorá bola doručená na okresný úrad dňa 02.01.2018 (ďalej len „žiadosť“), v súlade s § 81\naž § 86 zákona OPaK a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavuje podľa § 82 ods. 9 písm. c/ zákona\nOPaK správne konanie o zaplatení finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v\nobdobí rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051 Levočské Vrchy na pozemkoch\nkatastra nehnuteľnosti (ďalej len ,,KN“) registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX,\nXXXX a XXXX, zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX,\nXXXX a XXXX, v katastrálnom území F., okres R. V. z dôvodu, že žiadateľ v určenej lehote neodstránil\nnedostatky podania, na ktorých odstránenie bol okresným úradom v sídle kraja vyzvaný prostredníctvom\nvýzvy č. OU-PO-OSZP1 -2018/006041-2/KM zo dňa 20.02.2018.“.\n2. Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných\nzložiek životného prostredia prvostupňovým rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo\ndňa 10. októbra 2018 zastavil podľa § 82 ods. 9 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody\na krajiny (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) správne konanie o vyplatení finančnej náhrady za\nobmedzenie bežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území\nSKCHVU051 Levočské vrchy na pozemkoch katastra nehnuteľnosti registra „C“ parc. č. XXXX/XX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX, XXXX (zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a č. XXXX) v katastrálnom území F., okres R. V. z dôvodu, že žiadateľ,\nna ktorého návrh sa konanie začalo, neodstránil v určenej lehote nedostatky podania, hoci bol na\nto vyzvaný okresným úradom v sídle kraja (výzva č. s.:OU-PO-OSZPl-2018/006041-2/KM zo dňa 20.\nfebruára 2018).\n3. V dôvodoch rozhodnutia krajský súd konštatoval, že žalovaný sa logickým a konzistentným spôsobom\nv odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcov ako\nodvolateľov. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.\n4. Uviedol, že podstata posudzovanej právnej veci spočíva v tom, že žalobcovia sa žiadosťou\ndomáhali priznania finančnej náhrady za obmedzenie v obhospodarovaní pozemkov, ktoré zasahujú\ndo chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy, v katastrálnom území F., pričom predmetné vtáčie\núzemie bolo vyhlásené vyhláškou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 434/2012 Z.\nz., ktorou sa vyhlasuje chránené vtáčie územie Levočské vrchy. Ďalej uviedol, že podaná žiadosť podľa\nsprávneho orgánu nespĺňala všetky predpísané náležitosti, a preto vyzval žiadateľov na doplnenie tejto\nžiadosti. Právny zástupca žiadateľov (žalobcov) na predmetnú výzvu najprv reagoval tým, že žiadal o\npredĺženie lehoty a uviedol, že všetky požadované náležitosti doplní, avšak následne po predĺžení lehoty\nsprávnym orgánom na doplnenie žiadosti, túto nedoplnil. Až po zastavení konania správnym orgánov\nz dôvodu nedoplnenia žiadosti právny zástupca žalobcov reagoval odvolaním a následne správnou\nžalobou.\n5. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že totožné námietky ako uviedli\nžalobcovia v podanej žalobe, podali aj v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.\nSúčasne správny súd zistil, že so všetkými právne relevantnými a podstatnými námietkami sa žalovaný\nv žalobou napádanom rozhodnutí dôsledne vysporiadal. Vyslovil, že nie je úlohou správneho súdu\nopakovať odpovede na tieto žalobné námietky, pokiaľ sa s totožnými odvolacími námietkami dostatočne\nvysporiadal žalovaný v rámci odvolacieho konania.\n6. Ďalej uviedol, že v konaní o všeobecnej žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu platí dispozičná\nzásada, je teda na žalobcovi, aby vymedzil žalobné body a vymedzil tak rozsah súdnej kontroly, pričom\nuvedenie konkrétnych žalobných námietok nie je možné nahradiť zopakovaním námietok uvedených v\nodvolaní, prípadne samotným odkazom na odvolanie. Nie je povinnosťou ani právom súdu namiesto\nžalobcu dohľadávať skutkové a právne dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V opačnom\nprípade by sa súd ocitol v pozícii žalobcovho advokáta a ignoroval by tak dispozičnú zásadu. Pokiaľ sa\ns odvolacími námietkami už vysporiadal žalovaný, a tieto námietky potom žalobcovia iba „skopírovali“\ndo žaloby, mieri žaloba de facto iba voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Mal za to, že\n\npráve v napádaných rozhodnutiach je uvedená argumentácia správneho orgánu, ktorou sa s týmito\nnámietkami vysporiadal, pričom pokiaľ žalobcovia v žalobe proti tejto argumentácii žalovaného neuviedli\nžiadne námietky, nie je súd oprávnený za žalobcov domýšľať jednotlivé skutkové a právne dôvody, ktoré\nby argumentáciu žalovaného vecne napadli a spochybnili. Takejto žalobe potom absentuje v podstate\nprávny základ pre súdny prieskum, t. j. spôsobilé žalobné body. Zopakovaním odvolacích námietok\nžalobcovia iba vyslovili nesúhlas so spôsobom, akým sa s týmito námietkami vysporiadal žalovaný v\nnapádaných rozhodnutiach, pričom samotnú existenciu nesúhlasu nebolo možné hodnotiť ako dôvod\npre vecný prieskum napádaných rozhodnutí, pokiaľ k tomu chýbajú spôsobilé žalobné body.\n7. Uzavrel, že nič teda nebráni žalobcovi v tom, aby v rámci žalobných bodov zopakoval svoje\nargumenty vyjadrené v priebehu konania pred správnymi orgánmi. Musí však vziať do úvahy, že žalobou\nnapáda práve rozhodnutie o odvolaní, ktoré sa vysporiadalo s ním uplatnenými odvolacími argumentmi\nuplatnenými v odvolacom konaní a žalobné body by sa mali vzťahovať práve k obsahu napádaných\nrozhodnutí, prípadne k postupu žalovaného správneho orgánu pri vydaní napadnutého rozhodnutia.\n8. V tomto smere správny súd poukázal na rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k.\n4As/78/2012-125 zo dňa 20. novembra 2013, rozsudok č. k. 8Afs/55/2005-74 zo dňa 22. januára 2007\na rozsudok č. k. 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20. apríla 2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích\nnámietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú\nprávne - argumentačný význam aj v prejednávanej veci.\n9. Pokiaľ žalobcovia namietali nezrozumiteľnosť žalobou napádaného rozhodnutia, k tomu správny súd\nuviedol, že z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho\nrozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie\nv súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní\n(obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu napr. IV. ÚS 203/09, II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS\n229/07, I. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08).\n10. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci žalovaným, ako aj s jeho podrobným\nzdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že k základným právam účastníka\nkonania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na\nktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením pokladal za potrebné uviesť, že\nvychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem iného vo veci Garcia\nRuiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21. januára 1999, týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, ďalej\nRuiz Torija proti Španielsku, rozsudok zo dňa 9. decembra 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91,\nVan de Hurk proti Holandsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90,\nako aj judikatúry ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12. mája 2004, III. ÚS 209/04 zo\ndňa 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15. marca 2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.\naugusta 2006) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď\na rozsah povinností odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí\nbyť analyzovaný s pohľadom na okolnosti každého prípadu, súd je však povinný dbať na to, aby jeho\nrozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty. Súd má v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany\nprednesené žalobcom. Uvedené je s poukazom na zásadu a na princípy dobrej správy potrebné\naplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov. Dospel k záveru, že na všetky relevantné\nnámietky žalobcov boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody, pre\nktoré bolo rozhodnuté o zastavení konania.\n11. Taktiež uviedol, že zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) je vo vzťahu k\nosobitným predpisom subsidiárnym právnym predpisom. Vzťah subsidiarity je daný aj medzi správnym\nporiadkom a zákonom č. 543/2002 Z. z. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 7/2014 Z. z. o\npodrobnostiach o obsahu žiadosti o vyplatenie finančnej náhrady, spôsobe výpočtu finančnej náhrady\na spôsobe určenia výšky nájomného a výšky odplaty za zmluvnú starostlivosť pri náhradách za\nobmedzenie bežného obhospodarovania pozemku (ďalej len „nariadenie vlády č. 7/2014 Z. z.“) potom\nna konkretizáciu ustanovenia § 61e zákona č. 543/2002 Z. z. ustanovilo osobitné náležitosti podania\nvo veci žiadosti o poskytnutie finančnej náhrady za obmedzenie. Tieto osobitné náležitosti žiadosti\nsú vymedzené v § 1 cit. nariadenia vlády. Doplnil, že rozsah rozhodovacích procesov v štátnej\n\nspráve a ich obsahová rozmanitosť vyžadujú, aby náležitosti podania boli upravené predovšetkým v\nosobitných predpisoch, pretože všeobecná právna úprava správneho konania uvedené skutočnosti\nnemôže postihnúť. Pokiaľ ide o podania, v súčasnosti prevažuje právna úprava ich náležitostí priamo\nv osobitných predpisoch.\n12. Mal za to, že nakoľko žiadosť žalobcov nespĺňala náležitosti v zmysle citovaných právnych predpisov,\nsprávny orgán správne postupoval, keď ich vyzval na doplnenie ich podania, súčasne ich poučil o\nnásledkoch nedoplnenia žiadosti a procesne konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil.\nÚčastníci konania teda boli riadne poučení o následkoch nevyhovenia výzve na doplnenie ich žiadosti so\nsankciou v podobe zastavenia konania. Správny orgán pristúpil k zastaveniu konania, pretože v podstate\nnemal inú možnosť, jedná sa o obligatórny postup v prípade nedoplnenia podania vo veci samej. K\nzastaveniu konania v tomto prípade dochádza z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. V tomto\nsmere správny poriadok v podstate vylučuje voľnú úvahu správneho orgánu (porovnaj Zo súdnej praxe\nR 75/2007).\n13. Pokiaľ žalobcovia namietali v podanej žalobe nulitnosť žalobou napádaného rozhodnutia z dôvodov\nvyššie uvádzaných, k tomuto správny súd uviedol, že poukazy na relevantnú judikatúru českých súdov\nnie sú akceptovateľné, pretože v podmienkach českej právnej úpravy zákona č. 500/2004 Sb. Správny\nřád došlo k podstatným zmenám v úprave českého správneho konania v porovnaní so Slovenskou\nrepublikou. Jednou z odchýlok je aj zavedenie inštitútu ničotnosti správnych rozhodnutí, ktoré v\npodmienkach Slovenskej republiky absentujú. Správny súd z tohto dôvodu odkazy na českú judikatúru\npovažoval za neaplikovateľné v posudzovanej veci. Súčasne, pokiaľ ide o odkazy na slovenskú\njudikatúru vo veciach správneho trestania, takisto, s ohľadom na procesnú povahu žalobou napádaného\nrozhodnutia, tieto nie sú aplikovateľné v preskúmavanej veci.\n14. Vyslovil, že žalobcami namietané vady konania, spočívajúce v nesprávnej formulácii výrokovej časti\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tým, že uviedol ako žiadateľa právneho zástupcu a až\nza takouto formuláciou potom uviedol účastníkov konania, nespôsobujú nulitnosť žalobou napádaných\nrozhodnutí. Správny orgán druhého stupňa - žalovaný tento výrok prvostupňového rozhodnutia zmenil,\na preto je irelevantné posudzovať v tomto smere prvostupňový výrok pred jeho zmenou z dôvodu, že\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa spolu s druhostupňovým rozhodnutím v zmysle teórie\nsprávneho práva tvoria jednotu, a teda prípadné procesné vady, resp. nesprávnosti, ktorých sa mohol\ndopustiť správny orgán prvého stupňa môžu byť kedykoľvek korigované odvolacím správnym orgánom.\nTak k tomuto došlo aj v posudzovanom prípade, keď žalovaný zmenil výrok prvostupňového správneho\norgánu takým spôsobom, aby jeho formulačné nesprávnosti nevyvolávali žiadne pochybnosti.\n15. Dospel k záveru, že žalovaný dostatočným spôsobom výrok korigoval tak, že z jeho znenia je\nnepochybné, kto bol účastníkom konania a rovnako to, kto je jeho splnomocneným zástupcom v konaní.\nTak žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa konali s právnym zástupcom žalobcov ako so\nzástupcom účastníkov konania, nijakým spôsobom teda nedošlo k porušeniu ich subjektívnych práv\nz tohto dôvodu. Žalobcami namietané pochybenia spočívajú len vo formálnom nedostatku formulácie\nnapádaných rozhodnutí, výrok rozhodnutí ostal z hmotnoprávneho hľadiska nedotknutý. Takáto prípadná\nprocesná chyba nemohla mať vplyv na status, resp. subjektívne práva žalobcov.\n16. Ku námietke žalobcov, že správne orgány mali namiesto žalobcov pristúpiť k znaleckému\ndokazovaniu a vyhotoviť znalecký posudok na účely správneho konania v súlade so zásadou\nmateriálnej pravdy, ktorou je ovládané správne konanie, k tomuto správny súd uviedol, že v tomto type\nosobitného správneho konania je otázka preukázania výšky náhrady znaleckým posudkom upravená\nako nevyhnutná (condicio sine qua non) príloha k žiadosti žalobcov. Nebolo teda povinnosťou správneho\norgánu neúplnú žiadosť namiesto žalobcov dopĺňať v začatom správnom konaní.\n17. Za rovnako neopodstatnenú pokladal aj námietku žalobcov, týkajúcu sa nesprávneho označenia\nprávneho zástupcu v rámci žalobou napádaného rozhodnutia, keďže nesprávne bola označená len\nspoločnosť URBAN s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie,\npričom v čase vydania rozhodnutia sa tento správne označoval ako URBAN FALATH GAŠPEREC\nBOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária. Uviedol, že vo výrokovej časti rozhodnutia žalovaného na\nstrane 1 rozhodnutia je právny zástupca žalobcov označený správne tak, ako v čase vydania rozhodnutia\nznelo obchodné meno právneho zástupcu žalobcov (URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o.,).\n\nPokiaľ je vo výrokovej časti (str. 2) právny zástupca uvedený nesprávne, k tomuto správny súd uviedol,\nže sa jedná len o bežnú chybu v písaní, ktorú správny orgán môže kedykoľvek opraviť. Jedná sa o\nprocesnú vadu, ktorá nespôsobuje nezákonnosť samotného rozhodnutia, pretože je právny zástupca\nsprávne a jednoznačne identifikovaný správnym IČO. Bez povšimnutia správneho súdu nezostala ani\ntá skutočnosť, že v čase začatia správneho konania doručením žiadosti správnemu orgánu prvého\nstupňa dňa 2. januára 2018 už bolo zmenené obchodné meno právneho zástupcu, teda už v samotnej\npodanej žiadosti sa nesprávne uvádza obchodné meno právneho zástupcu s tým, že správny orgán\nprvého stupňa sa túto nezrovnalosť v doteraz zmienenom procesnom postupe snažil odstrániť výzvou\nna odstraňovanie vád podania. Teda nemôže podľa názoru správneho súdu právny zástupca vytýkať\nsprávnemu orgánu také vady, ktoré svojím procesným podaním zavinil, a ktoré sa správny orgán snažil\nv priebehu konania odstraňovať. Nakoniec jedná sa o takú nesprávnosť, ako už bolo vyššie spomínané,\nktorá nespôsobuje nezákonnosť výrokovej časti rozhodnutia. Jedná sa o bežnú chybu v písaní, ktorú\nsprávny orgán môže kedykoľvek odstrániť. Podstatné pre správny súd bolo, že správny orgán konal so\nsprávnym subjektom - zástupcom žalobcov.\n18. Ohľadom námietky žalobcov, že vo výroku žalobou napádaného rozhodnutia, v jeho enunciáte nie\nje uvedený § 87 až 89 zákona č. 543/2002 Z. z., podľa ktorého žalovaný rozhodol, a ktorá vada podľa\nžalobcov spôsobuje „non-perfektnosť“ a „absolútnu vadnosť“ celého výroku, uviedol, že s touto žalobnou\nnámietkou žalobcov sa správny súd nestotožnil. Dal do pozornosti, že v úvode výrokovej časti žalobou\nnapádaného rozhodnutia je uvedený odkaz tak na procesné predpisy, ako aj kompetenčný predpis, ktorý\nžalovaného zmocňuje k rozhodovaniu v predmetnej veci, pričom vecná príslušnosť žalovaného vyplýva z\n§ 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov. Dodal, že vzťah medzi zákonom č. 543/2002 Z. z. a správnym poriadkom\nje v rovine lex specialis a lex generalis, a keďže zákon č. 543/2002 Z. z. nemá bližšiu úpravu odvolacieho\nkonania s výnimkou ustanovenia § 82 ods. 9, 10 cit. zákona, pričom predmetné ustanovenia sa týkajú\npostupu správneho orgánu prvého stupňa, preto pre odvolací orgán platí všeobecná úprava správneho\nkonania vymedzená v § 59 správneho poriadku, ktorú aj žalovaný vo výrokovej časti rozhodnutia\nuvádzal. Aplikácia ustanovenia § 89 zákona č. 543/2002 Z. z., na ktoré poukazovali žalobcovia, v\npredmetnej procesnej veci neprichádza do úvahy, nakoľko sa týka zmeny, zrušenia, predĺženia platnosti\na straty platnosti meritórnych rozhodnutí orgánu ochrany prírody.\n19. Výrok žalobou napádaného rozhodnutia správny súd posúdil ako jednoznačný, nakoľko je z neho\nzrejmé, akým spôsobom žalovaný zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s tým, že\nbol zmenený v celosti výrok prvostupňového rozhodnutia. Z výroku druhostupňového rozhodnutia je\npotom zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania, na základe akých právnych predpisov, a aký orgán v\npredmetnej veci rozhodoval.\n20. Dodal, že žalobcovia boli v správnom konaní zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom z radov\nadvokátov v zmysle § 17 ods. 1 a nasl. správneho poriadku. Právny zástupca - advokát je práva znalá\nosoba, ktorému musí byť zrejmé, ako bude správny orgán postupovať v prípade, že svoju žiadosť\nnedoplní v rozsahu naznačenom správnym orgánom vo výzve na doplnenie žiadosti a v rozhodnutí\no prerušení správneho konania. Pokiaľ mal právny zástupca nejaké námietky k tejto výzve, resp. k\nprerušeniu správneho konania, mohol ich uplatniť v rámci správneho konania. V predmetnej veci však\nsprávny súd zistil z administratívneho spisu, že právny zástupca nerozporoval výzvu, naopak súhlasil\ns doplnením žiadosti v rozsahu vyžadovanom správnym orgánom a žiadal o predĺženie lehoty na\ntakéto doplnenie. Následne zostal absolútne nečinný. Ako kvalifikovaný zástupca účastníkov konania\nobjektívne zodpovedá za takto vzniknutý procesný stav, musel si byť vedomý následkov, ktoré jeho\npasivita v začatom správnom konaní vyvolá v podobe zastavenia správneho konania.\n21. K žalobnej námietke žalobcov, namietajúcich nesprávne právne posúdenie veci z hľadiska nároku na\nodškodnenie, správny súd uviedol, že táto žalobná námietka žalobcov smeruje k meritórnemu posúdeniu\nich žiadosti, čo je však v tomto štádiu konania irelevantné, pretože na základe tejto žaloby posudzované\nsprávne konanie skončilo procesným rozhodnutím o zastavení konania z dôvodu nedoplnenia žiadosti\nna základe výzvy správneho orgánu, preto je táto žalobná námietka nad rámec posudzovaného\nrozhodnutia.\n\n22. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 165 SSP v spojení s § 168 a nasl. SSP tak,\nže účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalobcovia neboli v konaní úspešní a\nu žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.\nII.\n23. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1. až 9. v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n24. Namietali, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), tiež, že\nrozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), a súčasne, že\nsa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).\n25. Vadu nesprávneho právneho posúdenia veci žalobcovia videli v posúdení otázky nulity napádaných\nrozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Zároveň podľa žalobcov predmetná\nvada nastala porušením povinnosti správneho orgánu spoľahlivo zistiť skutkový stav veci v súlade so\nzásadou materiálnej pravdy, a taktiež zásadou legality, ako aj v otázke povinnosti pomôcť účastníkom\nkonania odstrániť nedostatky neúplného podania.\n26. Namietali, že skutočnosť, že správny orgán prvého stupňa ako účastníka konania označil\nprávneho zástupcu žalobcov namiesto žalobcov ako skutočných žiadateľov (účastníkov konania) bez\nďalšieho spôsobuje nulitu predmetného prvostupňového rozhodnutia. Tvrdili, že namietanú vadu nulity\nrozhodnutia nebol žalovaný oprávnený odstrániť tým, že zmení napadnuté rozhodnutie úpravou výroku\nnapadnutého rozhodnutia, ale podľa ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu bolo povinnosťou\nžalovaného toto nulitné prvostupňové rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu. Ďalej tvrdili, že je nutné\nrozlišovať medzi formulačnými nesprávnosťami a absolútnym omylom v osobe adresáta rozhodnutia,\nnakoľko ich následky sú odlišné. Mali za to, že vadu spočívajúcu v absolútnom omyle v osobe adresáta,\nako nastala aj v prejednávanej veci, nie je odvolací orgán oprávnený odstrániť zmenou správneho\nrozhodnutia, ale vzhľadom na nulitu bol žalovaný ako odvolací správny orgán povinný prvostupňové\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.\nZdôraznili, že nulita (zmätočnosť) aktu je sama osebe dôvodom pre jeho zrušenie súdom bez ohľadu na\nto, či žalobca túto skutočnosť namietal, alebo žiadal o zrušenie rozhodnutia z iných dôvodov. Zároveň\npoukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sza/11/2016 zo dňa 31. mája\n2016, v zmysle ktorého takáto vada - absolútny omyl v osobe adresáta podľa právnej teórie a praxe\nvšeobecných súdov spôsobuje nulitu správneho aktu.\n27. Ďalej krajskému súdu vyčítali, že napriek tomu, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\nkasačného súdu, napadnutý rozsudok v rozpore s § 139 ods. 3 SSP neobsahuje žiadne odôvodnenie\ntohto odklonu. Poukázali na záver krajského súdu, ktorý vyslovil, že „Pokiaľ žalobcovia namietali, že\nsprávne orgány mali namiesto žalobcov pristúpiť k znaleckému dokazovaniu a vyhotoviť znalecký\nposudok na účely správneho konania v súlade so zásadou materiálnej pravdy, ktorou je ovládané\nsprávne konanie, k tomuto správny súd uvádza, že v tomto type osobitného správneho konania je\notázka preukázania výšky náhrady znaleckým posudkom upravená ako nevyhnutná (condicio sine qua\nnon) príloha k žiadosti žalobcov. Nebolo teda povinnosťou správneho orgánu neúplnú žiadosť namiesto\nžalobcov dopĺňať v začatom správnom konaní.“ Tento následne označili za absolútne právne nesprávny\na neprijateľný, zároveň sa priečiaci ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n28. Dodali, že správny súd sa nezákonne odchýlil aj od tej konštantnej judikatúry správnych súdov,\nv zmysle ktorej sú správne orgány povinné v rámci správneho konania aplikovať zásadu náležitého\nzistenia skutkového stavu veci, zásadu materiálnej pravdy, zásadu legality, ako aj zásadu úzkej\nsúčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania, čo však správne orgány pri preskúmavaných\nrozhodnutiach opomenuli.\n29. Zároveň postup správneho orgánu prvého stupňa považovali za nesprávny z dôvodu, že ako s\núčastníkom konania konal s právnym zástupcom žalobcov ako žiadateľov, pričom vo výroku svojho\nrozhodnutia označil za účastníka konania právneho zástupcu žalobcov ako žiadateľov, ktorému\nadresoval aj výzvu na odstránenie vád žiadosti žalobcov ako žiadateľov s poučením, že ak nebudú\nvytýkané nedostatky žiadosti odstránené v stanovenej lehote, správny orgán konanie zastaví. Jemu\n\nrovnako správny orgán prvého stupňa adresoval aj vydané rozhodnutie. Zdôraznili, že v predmetnom\nsprávnom konaní boli účastníkmi žalobcovia ako žiadatelia, keďže na ich návrh sa začalo správne\nkonanie o priznanie finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania parciel, ktoré sa\nnachádzajú v ich vlastníctve, a tiež z dôvodu, že v tomto správnom konaní sa koná o ich právach a\nprávom chránených záujmoch.\n30. Rovnako tak uviedli, že pokiaľ bolo žalobcom zo strany správneho orgánu prvého stupňa\nvytýkané, že nepredložili znalecký posudok, mal správny orgán vyhovieť ich návrhu na vykonanie\nznaleckého dokazovania a pribrať do konania znalca. Napriek tomu správny orgán opomenul splniť\nsvoje povinnosti, a to jednak pomôcť účastníkom konania, a taktiež spoľahlivo zistiť skutkový stav. Po\nnesprávne adresovanej výzve nie účastníkom konania, ale ich právnemu zástupcovi, konanie z dôvodu\nnepredloženia znaleckého posudku zastavil.\n31. Taktiež dali do pozornosti, že spoľahlivé zistenie stavu veci predpokladá postup, keď si správny orgán\nv súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku obstará také podklady pre rozhodnutie, ktoré mu umožnia\nzistiť presne a úplne skutočný stav veci. Preto tvrdili, že správne orgány mali povinnosť postupovať v\núzkej súčinnosti so žalobcami ako žiadateľmi a rovnako ako žalobcovia sa mali podieľať na objektívnom\nzistení skutočného stavu veci a na základe toho rozhodnúť. Postup správnych orgánov v danom prípade\npodľa žalobcov nemožno považovať za správny a zákonný z dôvodu, že dôkazné bremeno posunuli\nvýlučne na žalobcov ako žiadateľov, resp. v prípade konania na prvom stupni nesprávne na právneho\nzástupcu žalobcov ako žiadateľov a samy si nezaobstarali podklady pre náležité rozhodnutie vo veci\nsamej. Súčasne žalobcovia namietali, že preskúmavané rozhodnutia boli vydané predčasne, nakoľko\nsprávne orgány mali žalobcov ako žiadateľov ešte raz vyzvať na doplnenie žiadosti a jej príloh a nie\nsprávne konanie zastaviť, keďže správny orgán sa má za každých okolností prioritne snažiť rozhodnúť\nkaždú jednotlivú vec meritórne. Následne si mal správny orgán sám zaobstarať znalecký posudok a\nnáklady na vypracovanie znaleckého posudku mal adresovať a vyúčtovať žalobcom ako žiadateľom.\n32. Navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadali priznať žalobcom náhradu trov konania\nv plnej výške.\nIII.\n33. Ku kasačnej sťažnosti sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 30. novembra 2020.\n34. Ohľadom kasačnej námietky žalobcov, ktorej podstatou je tvrdenie, že správny orgán nesprávne určil\núčastníkov konania, keďže výrok prvostupňového rozhodnutia je de iure adresovaný síce „žiadateľovi“\no priznanie primeranej finančnej náhrady, ktorým je však podľa výroku prvostupňového rozhodnutia\nprávny zástupca žiadateľov, uviedol, že aj z výroku prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmé,\nkto je účastníkom konania, a kto je splnomocnený zástupca. Ďalej uviedol, že z výroku prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia vyplýva, že žiadosť spísala advokátska kancelária URBAN FALATH GAŠPEREC\nBOŠANSKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť\nStaré mesto, IČO: 47 244 895, ktorá bola splnomocnená žalobcami 1. až 9. Mal za to, že z takto\nformulovaného výroku je zrejmé, že účastníkmi konania sú žalobcovia 1. až 9., a všetci sú právne\nzastúpení splnomocneným zástupcom, a to advokátskou kanceláriou URBAN FALATH GAŠPEREC\nBOŠANSKÝ s.r.o. Dodal, že žalobcovia opomenuli, že za účelom zabezpečenia vydania právne\nperfektného rozhodnutia vrátane výrokovej časti a na základe nimi podaného odvolania pristúpil\ndruhostupňový správny orgán po preskúmaní administratívneho spisu, prvostupňového správneho\nrozhodnutia a odvolaní žalobcov k zmene výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, v ktorom\nokrem iného zmenil aj tú časť výroku prvostupňového rozhodnutia, kde bolo uvedené „na základe\nžiadosti URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠNASKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/\nA, 811 01 Bratislava - mestská časť Staré mesto, IČO: 47 244 895 ... splnomocnenej J.. V. F., ... .“\ntak, že uviedol „na základe žiadosti J.. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F., bytom F. č. XXX,\nXXX XX F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F.,\nbytom F. č. XXX, XXX XX F., H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., V. F., bytom F. č. XXX, XXX\nXX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F. a KOLLARDEN, s. r. o., IČO: 46 053 697, so sídlom\nBudovateľská 6, 064 01 Stará Ľubovňa, v zastúpení ... .“ V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že v\n\nprípade zmeny výroku prvostupňového rozhodnutia druhostupňovým správnym orgánom, je účastník\nkonania viazaný výlučne takto zmeneným výrokom uvedeným v druhostupňovom rozhodnutí, a preto\nakékoľvek námietky žalobcov smerujúce k výroku prvostupňového správneho rozhodnutia, ktorý bol\nzmenený druhostupňovým správnym rozhodnutím, považoval žalovaný za bezpredmetné. Mal za to,\nže aj z prvostupňového rozhodnutia je dostatočne zrejmé, kto je účastníkom konania, avšak z dôvodu\nvylúčenia akejkoľvek pochybnosti o správnosti výroku odvolací orgán zmenil výrok rozhodnutia, ktorým\nprecizoval a explicitne uviedol skutočnosť, že žiadosť podali nie právni zástupcovia žalobcov, ale samotní\nžalobcovia. Uvedená zmena výroku rozhodnutia odvolacieho orgánu však nemala akýkoľvek vplyv na\npráva a povinnosti žalobcov ani ich právnych zástupcov. Žalovaný počas celého správneho konania\nkonal s právnym zástupcom žalobcov tak, ako to vyplýva z ustanovení správneho poriadku. S tvrdením\nžalobcov o nesprávnom určení okruhu účastníkov sa vysporiadal už odvolací orgán v správnom konaní,\nako aj správny súd vo svojom rozsudku.\n35. Ohľadom kasačnej námietky žalobcov, v zmysle ktorej bolo potrebné skúmať otázku, či správny\norgán mal povinnosť v správnom konaní ustanoviť znalca, uviedol, že žalobcovia mali k žiadosti v zmysle\nnariadenia vlády č. 7/2014 Z. z. priložiť celkovo 12 príloh, pričom z tohto počtu predložili iba 6 príloh. Z\nuvedeného vyplýva, že aj v prípade, ak by správny orgán v rámci správneho konania ustanovil znalca a\nobstaral si znalecký posudok sám, žalobcovia v rámci konania stále nepredložili všetky povinné prílohy,\nbez ktorých správny orgán nemohol rozhodnúť vo veci, a teda nemohol by rozhodnúť vo veci samej\nani v prípade, ak by znaleckým posudkom disponoval. Ďalej dal žalovaný do pozornosti, že žalobcovia\nmali celkovo 7 mesiacov na predloženie všetkých potrebných príloh, ktoré prvostupňový správny orgán\nexplicitne vo výzve na doplnenie podania uviedol, pričom ani počas tejto dostatočne dlhej doby neboli\nschopní doplniť svoje podanie o požadované prílohy. Rovnako tak poukázal na skutočnosť, že právny\nzástupca žalobcov v žiadosti o predĺženie lehoty zo dňa 11. apríla 2018 žiadal o predĺženie lehoty,\npričom v žiadosti uviedol, že „účastníci konania zároveň prehlasujú, že všetky chýbajúce náležitosti\nbudú doplnené riadne a včas v lehote uvedenej v bode 14 tejto žiadosti o predĺženie lehoty, tak ako\nto úrad vo výzve uvádza a požaduje.“ Zdôraznil, že z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia nijakým\nspôsobom nežiadali od správneho orgánu ustanovenie znalca na svoje náklady, naopak uviedli, že\nvšetky chýbajúce náležitosti budú doplnené, avšak žalobcovia tak neurobili ani počas nasledujúcich\n6 mesiacov. Preto považoval za správny záver krajského súdu, ktorý konštatoval, že správny orgán\nnemal povinnosť ustanoviť znalca a dopĺňať žalobcami podanú neúplnú žiadosť. Napokon dodal, že na\nzdôvodnenie podanej žaloby, ako aj kasačnej sťažnosti použili žalobcovia tie isté dôvody, ktoré použili\nuž v správnom konaní.\n36. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n37. Ku vyjadreniu žalovaného sa žalobcovia vyjadrili podaním zo dňa 10. decembra 2020, v ktorom\nzopakovali námietky uvedené v kasačnej sťažnosti a taktiež opakovane navrhli, aby Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie. Zároveň žiadali priznať žalobcom náhradu trov konania v plnej výške.\nV.\n38. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n39. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z. z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n40. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z. z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\n\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n41. Z dôvodovej správy k zákonu č. 423/2020 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti\ns reformou súdnictva, ktorý v článku XX novelizoval aj zákon č. 757/2004 Z. z. vyplýva, že zákonodarca\nvo vyššie citovanom odseku 2 upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu na najvyšší správny\nsúd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu všetky „živé“ veci v agende správneho\nsúdnictva, ktoré aj dokončí.\n42. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd podľa\n§ 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019, ktorým tento postupom podľa § 59 ods. 2 správneho\nporiadku zmenil rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OUPO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 tak, že jeho výroková časť znie tak, ako je\nuvedené v bode 1 vyššie.\n43. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší správny súd\nzistil, že:\n- dňa 2. januára 2018 bola správnemu orgánu prvého stupňa doručená žiadosť žalobcov o poskytnutie\nnáhrady vlastníkom pozemkov parc. KN-C č. XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX-XXXX, XXXX-XXXX, XXXX a XXXX v katastrálnom\núzemí F., okres R. V. za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov podľa § 61 zákona č.\n543/2002 Z. z.,\n- správny orgán prvého stupňa dňa 20. februára 2018 písomne listom č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-2/\nKM vyzval žalobcov, aby v určenej lehote odstránili nedostatky žiadosti zo dňa 22. decembra 2017,\npričom ich zároveň poučil, že v prípade nedoplnenia podania v stanovenej lehote, bude konanie v zmysle\n§ 82 ods. 9 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z. z. zastavené,\n- zároveň správny orgán prvého stupňa konanie podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku prerušil\nrozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-3/KM-R zo dňa 26. februára 2018,\n- na základe žiadosti žalobcov správny orgán prvého stupňa listom č. OU-PO-OSZP1-2018 zo dňa 17.\napríla 2018 predĺžil lehotu na odstránenie nedostatkov podania do 10. júla 2018,\n- žalobcovia v ustanovenej lehote neodstránili nedostatky podania, preto prvostupňový správny orgán\nrozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 konanie zastavil,\n- o odvolaní žalobcov rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa\n10. októbra 2018 tak, že v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie Okresného úradu\nPrešov, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10.\noktóbra 2018 (viď bod 47).\n44. V prejednávanej veci v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa - Okresný úrad Prešov,\nodbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného\nprostredia kraja, vedenom o návrhu žalobcov 1. až 9. na vyplatenie finančnej náhrady za obmedzenie\nbežného obhospodarovania v období rokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051\nLevočské vrchy na pozemkoch katastra nehnuteľností registra „C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX,\nXXXX - XXXX, XXXX, XXXX (zapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXX, XXXX a č. XXXX) v katastrálnom území F., okres R. V. zastavil konanie z dôvodu\nneodstránenia nedostatkov podania, spočívajúcich v nedoplnení príloh podania, na ktoré bol správnym\norgánom vyzvaný, pričom bol súčasne poučený o následkoch ich neodstránenia. V odvolaní proti tomuto\nrozhodnutiu žalobcovia namietali nesprávnosť označenia žiadateľa v napadnutom rozhodnutí, keď\nprvostupňový správny orgán uviedol, že je vydané na základe žiadosti „URBAN FALATH GAŠPEREC\nBOŠNASKÝ s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava - mestská časť\nStaré mesto, IČO: 47 244 895 v zastúpení JUDr. Ondrejom Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ“)\nsplnomocnenej J.. V. F., F. XXX, XXX XX F., F. F., F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F. č. XXX, XXX\nXX F., Y. F., F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F., F. č. XXX, XXX XX F., H. F., F. č. XXX, XXX XX F., V. F., F.\nč. XXX, XXX XX F., Y. F., F. č. XXX, XXX XX F. a spol. KOLLARDEN, s. r. o., Budovateľská 6, 064 01\nStará Ľubovňa, (ďalej len „splnomocnitelia“), v čom žalobcovia videli absolútny omyl v okruhu adresátov,\npričom zároveň správnemu orgánu prvého stupňa vyčítali, že konal s právnym zástupcom žalobcov\n\nnamiesto samotných účastníkov konania. Žalovaný rozhodnutím č. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019\npostupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\nč. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018 tak, že jeho výroková časť znie:\n„Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných\nzložiek životného prostredia kraja (ďalej len „okresný úrad v sídle kraja“) ako príslušný orgán štátnej\nsprávy ochrany prírody podľa § 4 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné\nprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa § 3 ods. 1\npísm. e) zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 67 písm. p) v spojení § 61e ods. 9 zákona č. 543/2002\nZ. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon OPaK“), na základe\nžiadosti J.. V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., F. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., E. F., bytom F. č.\nXXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H.. H. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., H. F.,\nbytom F. č. XXX, XXX XX F., V. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F., Y. F., bytom F. č. XXX, XXX XX F. a\nKOLLARDEN, s. r. o., IČO: 46 053 697, so sídlom Budovateľská 6, 064 01 Stará Ľubovňa, v zastúpení\nURBAN, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, 044 17 Košice - okolie, IČO: 47 244\n895, zastúpená konateľom JUDr. Ondrejom Urbanom, MBA (ďalej len „žiadateľ“) zo dňa 22.12.2017,\nktorá bola doručená na okresný úrad dňa 02.01.2018 (ďalej len „žiadosť“), v súlade s § 81 až § 86\nzákona OPaK a § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zastavuje podľa § 82 ods. 9 písm. c) zákona OPaK\nsprávne konanie o zaplatení finančnej náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania v období\nrokov 2014 - 2017 v Chránenom vtáčom území SKCHVU051 Levočské Vrchy na pozemkoch katastra\nnehnuteľnosti (ďalej len ,,KN“) registra ,,C“ parc. č. XXXX/XX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,\nXXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX - XXXX, XXXX - XXXX, XXXX a XXXX,\nzapísaných na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXX, XXXX a XXXX, v\nkatastrálnom území F., okres R. V. z dôvodu, že žiadateľ v určenej lehote neodstránil nedostatky podania,\nna ktorých odstránenie bol okresným úradom v sídle kraja vyzvaný prostredníctvom výzvy č. OU-POOSZP1 -2018/006041-2/KM zo dňa 20.02.2018.“.\n45. Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia plynúce z administratívneho spisu kasačný súd dospel\nk záveru o správnosti postupu žalovaného, ktorý v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku zmenil\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zastavení konania v jeho výrokovej časti tak, že odstránil\nneurčitosť napadnutého rozhodnutia v časti označenia účastníkov konania.\n46. Kasačný súd uvádza, že popri obsahových náležitostiach (výrok, odôvodnenie a poučenie o\nopravnom prostriedku) písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj predpísané formálne\nnáležitosti. Tieto náležitosti slúžia najmä na identifikáciu správneho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, a\núčastníkov konania.\n47. Pri písomnom vyhotovení rozhodnutia môže dôjsť k pochybeniu pri uvádzaní niektorých\nidentifikačných údajov účastníkov konania, prípadne k ich absencii. Svojou povahou ide o technické\nchyby formálneho charakteru, ktoré nemenia zmysel a obsah rozhodnutia.\n48. Skutočnosť, spôsobujúca z právneho hľadiska nulitu rozhodnutia, nastáva v prípade, ak rozhodnutie\nnebolo vydané príslušným správnym orgánom. Nulitu rozhodnutia má tiež za následok pochybenie\nvzťahujúce sa k formálnym náležitostiam, ak v napadnutom rozhodnutí došlo k nesprávnej identifikácii\núčastníka konania (napr. k uvedeniu úplne inej osoby), ktorému je rozhodnutie určené, ako aj k uloženiu\npovinnosti tak označenému subjektu, ktorý v právnom slova zmysle vôbec neexistuje. Takéto vady by\nmali za následok zrušenie rozhodnutia.\n49. Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku kasačný súd uvádza, že ak\ndruhostupňový správny orgán zistí, že rozhodnutie je v rozpore so zákonom alebo je inak nesprávne,\nodvolaniu vyhovie a rozhodnutie zmení. Nakoľko v správnom konaní sa uplatňuje tzv. apelačný princíp\núčastníci môžu v priebehu celého odvolacieho konania uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, nakoľko\nodvolacie konanie tvorí s konaním prvostupňovým jeden celok. Odvolací správny orgán je v rámci\nodvolacieho konania oprávnený a súčasne i povinný preskúmavať zákonnosť postupu prvostupňového\nsprávneho orgánu ako aj zákonnosť a vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Pritom posudzuje rozhodnutie\nnielen po stránke právnej, ale aj skutkovej. Odvolací správny orgán nie je viazaný skutkovým stavom,\nktorý zistil správny orgán prvého stupňa a berie do úvahy aj skutočnosti, ktoré tomuto orgánu neboli\n\nznáme. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že odvolacie konanie slúži práve na naprávanie určitých\npochybení správnych orgánov prvého stupňa, ktoré môžu okrem iného spočívať aj v neurčitosti vo vzťahu\nk formálnym náležitostiam rozhodnutia.\n50. V danom prípade teda žalovaný nepochybil, keď v zmysle § 59 ods. 2 správneho poriadku\nrozhodnutím č. 4072/2019-6.3 zo dňa 1. marca 2019 rozhodol o zmene správneho rozhodnutia prvého\nstupňa č. OU-PO-OSZP1-2018/006041-6/KM-R zo dňa 10. októbra 2018, nakoľko v prejednávanej veci\nvytýkaná vada, spočívajúca v tom, že účastníci správneho konania neboli označení dostatočne určito,\nbola týmto postupom žalovaného zhojená. Je tiež potrebné zdôrazniť, že sa nejednalo o pochybenie\ntakého charakteru, že by malo vplyv na obsah rozhodnutia, prípadne by menilo jeho podstatu a zmysel.\nNapokon z napadnutého rozhodnutia žalovaného je dostatočne zrejmé, kto je účastníkom správneho\nkonania, a teda aj žiadateľom v tejto veci, ako aj údaj o právnom zastúpení účastníkov.\n51. Kasačný súd taktiež dáva do pozornosti, že v správnom súdnictve je limitom súdneho prieskumu\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a v zmysle ustálenej súdnej praxe a judikatúry\nplatí, že rozhodnutie administratívneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a\nodstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002 zverejnený\nv Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 122/2003,\nrovnako aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžh/1/2010 zo dňa 20. mája\n2010). Formálne zopakovanie administratívneho konania iba z dôvodu doplnenia chýbajúcej časti výroku\nnepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu ku skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie\npostavenie, resp. rozhodnutie v jeho prospech.\n52. S ohľadom na uvedené nie možné za dôvodnú považovať kasačnú námietku, spočívajúcu v\ntvrdení, že namietanú vadu rozhodnutia nebol žalovaný oprávnený odstrániť tým, že zmení napadnuté\nrozhodnutie úpravou výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.\n53. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd zároveň dáva do pozornosti, že nebolo možné prihliadnuť\nani na kasačnú námietku žalobcov, že správny orgán prvého stupňa konal s právnym zástupcom\nžalobcov ako s účastníkom konania. Hoci prvostupňové správne rozhodnutie postráda dostatočne určité\noznačenie účastníkov konania o podanej žiadosti, rozhodnutím žalovaného bolo vytýkané pochybenie\nodstránené. Preto v tomto prípade kasačný súd nemá pochybnosť o určení okruhu účastníkov správneho\nkonania, ako ani o tom, ktorý subjekt vystupuje v pozícii právneho zástupcu.\n54. Takisto nemohol kasačný súd prisvedčiť námietke žalobcov o nesprávnosti postupu správneho\norgánu prvého stupňa, ktorý právnemu zástupcovi žalobcov doručoval výzvu na odstránenie vád podanej\nžiadosti, ako aj samotné prvostupňové správne rozhodnutie. S ohľadom na § 25 ods. 5 prvú vetu v\nspojení s § 24 ods. 1 správneho poriadku totiž správny orgán prvého stupňa konal v súlade s právnou\núpravou zakotvenou v správnom poriadku, keďže v zmysle uvedeného ak má účastník konania zástupcu\ns plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi,\npričom dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, výzvy a predvolania, sa doručujú do vlastných rúk\nadresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.\n55. Bez právnej relevancie je aj kasačná námietka žalobcov, že správny orgán mal vyhovieť ich návrhu na\nvykonanie znaleckého dokazovania a pribrať do konania znalca, napriek čomu správny orgán opomenul\nsplniť svoju povinnosť pomôcť účastníkom konania, ako aj povinnosť spoľahlivo zistiť skutkový stav veci.\nI keď podľa zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania, zakotvenej v § 3 ods. 2 správneho poriadku,\nmusia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným\nosobám, ktorých sa konanie týka, aby títo pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu,\nuvedenú zásadu je potrebné vykladať tak, že je povinnosťou správnych orgánov poskytovať účastníkom\npomoc a poučenie, a to najmä poučenie o procesných právach príslušných subjektov konania, ktoré\nim patria, predovšetkým v snahe napomôcť eliminovať negatívne dôsledky, ktoré má vykonanie alebo\nnevykonanie určitých procesných úkonov. Preto nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcov, že správny\norgán mal sám do konania pribrať znalca. Navyše ako už správne konštatoval krajský súd v napadnutom\nrozsudku, predloženie znaleckého posudku o výpočte finančnej náhrady ako prílohu podanej žiadosti\nžiadateľom v tomto type konania explicitne upravuje nariadenie vlády č. 7/2014 Z. z. v ustanovení § 1\nods. 2 písm. g/. Uvedené teda vylučuje aj porušenie zásady materiálnej (objektívnej) pravdy, vyjadrujúcej\n\npožiadavku, aby správny orgán úplne a presne zistil skutočný stav a zaobstaral si potrebné podklady\npre rozhodnutie.\n56. Z už spomínaných dôvodov je neopodstatnenou aj kasačná námietka, týkajúca sa nulity rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa. V prejednávanej veci nie je možné konštatovať nulitu predmetného\nrozhodnutia, nakoľko pochybenia, týkajúce sa formálnych náležitostí správneho rozhodnutia, neboli\ntak závažného charakteru, aby mali vplyv na obsah rozhodnutia, eventuálne aby menili jeho zmysel.\nRovnako tak nedôvodnou je aj kasačná námietka o omyle v okruhu adresátov rozhodnutia, keď\nz rozhodnutí vydaných v správnom konaní v prejednávanej veci je zrejmé, že bolo rozhodnuté o\nžiadosti žalobcov, ktorá bola správnemu orgánu podaná prostredníctvom právneho zástupcu, a teda k\nomylu v určení okruhu účastníkov konania nedošlo. Rozhodnuté bolo o žiadosti žiadateľov, nie iného\nneoprávneného subjektu.\n57. Napokon kasačný súd konštatuje, že nedôvodne bol tiež uplatnený dôvod kasačnej sťažnosti podľa §\n440 ods. 1 písm. h/ SSP, keď žalobcovia namietali, že správny súd sa nezákonne odchýlil od konštantnej\njudikatúry správnych súdov, v zmysle ktorej sú správne súdy povinné v rámci správneho konania\naplikovať zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci, zásadu materiálnej pravdy, zásadu legality,\nako aj zásadu úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania, nakoľko dospel k záveru, že v\nprejednávanej veci nedošlo k porušeniu žiadnej zo zásad, ktorými je ovládané správne konanie.\n58. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcov uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n59. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcom, ktorí v tomto\nkonaní úspech nemali, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 veta druhá SSP).\n60. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}