{"guid": "b1a8bb00-8828-4b6f-9e45-1554f4fb2bb5:e08c7528-d1ea-4298-85c3-4099dac6f227", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200010.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/90/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/90/2020 z 22. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 22. júna 2022, sp. zn. 1Sžfk/90/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200010.1", "identifikacne_cislo": "8019200010", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "datum_vydania": "2022-06-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-89.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 89 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-89.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-89"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-446.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 446 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-446.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-446"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-447.odsek-2", "nazov": "§ 447 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-447.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-447"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-89", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-446", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-447"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e08c7528-d1ea-4298-85c3-4099dac6f227", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200010.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200010.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8019200010.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/90/2020\n8019200010\n22. 06. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:8019200010.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa\nspravodajkyňa) v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): Z.. D. E., s miestom podnikania XXX, XXX XX\nH. R., IČO: 37 164 996, právne zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom:\nDunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nč. 102133108/2018 zo dňa 26. októbra 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 1S/1/2019-69 zo dňa 16. júna 2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Návrh na prerušenie konania o kasačnej sťažnosti z a m i e t a.\nIII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Prešov, pobočka Stará Ľubovňa podľa § 89 ods. 2 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o\nspráve daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych\npredpisov (ďalej len „daňový poriadok“) zostavil ku dňu 15. februára 2018 výkaz daňových nedoplatkov\nžalobkyne, ktorý sa týkal daňových nedoplatkov vyplývajúcich z právoplatných rozhodnutí správcu dane:\na. rozhodnutie č. 100201222/2017 zo dňa 2. februára 2017, výška daňového nedoplatku 167.114,34\nEUR, dátum splatnosti 7. novembra 2017,\nb. rozhodnutie č. 100201361/2017 zo dňa 2. februára 2017, výška daňového nedoplatku 35.043,24 EUR,\ndátum splatnosti 7. novembra 2017,\nc. rozhodnutie č. 100201725/2017 zo dňa 2. februára 2017, výška daňového nedoplatku 76.355,02 EUR,\ndátum splatnosti 7. novembra 2017,\nd. rozhodnutie č. 100202033/2017 zo dňa 2. februára 2017, výška daňového nedoplatku 28.660,66 EUR,\ndátum splatnosti 7. novembra 2017,\ne. rozhodnutie č. 100202130/2017 zo dňa 2. februára 2017, výška daňového nedoplatku 73.423,30 EUR,\ndátum splatnosti 7. novembra 2017,\nf. rozhodnutie č. 100202204/2017 zo dňa 2. februára 2017, výška daňového nedoplatku 13.197,87 EUR,\ndátum splatnosti 7. novembra 2017,\ng. rozhodnutie č. 100202279/2017 zo dňa 2. februára 2017, výška daňového nedoplatku 15.231,93 EUR,\ndátum splatnosti 7. novembra 2017,\n\nh. rozhodnutie č. 100201944/2017 zo dňa 2. februára 2017, výška daňového nedoplatku 116.231,52\nEUR, dátum splatnosti 7. novembra 2017.\nCelkovo splatná daň z pridanej hodnoty predstavuje 525.257,88 EUR.\n2. Rozhodnutím Daňového úradu Prešov (ďalej len „správca dane“) č. 101226160/2018 zo dňa 26.\njúna 2018 správca dane podľa § 90 ods. 1 daňového poriadku začal daňové exekučné konanie vo\nveci vymáhania daňového nedoplatku vo výške 525.257,88 EUR od žalobkyne. Exekučným titulom na\nzačatie daňového exekučného konania je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov správcu dane č.\n100374630/2018, zostavený z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 15. februára 2018 vo výške\n525.257,88 EUR. Predmetným rozhodnutím správca dane oznámil žalobkyni, že daňovú exekúciu\nvykoná podľa § 100 daňového poriadku, zrážkami zo mzdy, a zároveň podľa § 90 ods. 2 písm. g) a\n§ 90 ods. 5 daňového poriadku zakázal osobám, ktoré užívajú, evidujú, spravujú alebo sú oprávnené\nnakladať s majetkom žalobkyne, po doručení tohto rozhodnutia, akokoľvek nakladať s jej majetkom, ktorý\npodlieha daňovej exekúcii, a to ani v jej prospech alebo na jej príkaz, vrátane zaťaženia tohto majetku.\n3. Správca dane rozhodnutím č. 101379538/2018 zo dňa 18. júla 2018 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), podľa § 91 daňového poriadku, vydal daňovú exekučnú výzvu, ktorou žalobkyni\noznámil, že na základe exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov č.\n100374630/2018, v zmysle § 90 ods. 1 daňového poriadku začal daňové exekučné konanie. Zároveň, v\nzmysle § 91 ods. 2 písm. f) daňového poriadku vyzval žalobkyňu, aby v lehote 8 dní odo dňa doručenia\ndaňovej výzvy zaplatila daňový nedoplatok vo výške 525.257,88 EUR. Rovnako ju upozornil, že ak\ndaňový nedoplatok nebude zaplatený, vydá daňový exekučný príkaz na vykonanie daňovej exekúcie\nzrážkami zo mzdy podľa § 100 a nasl. daňového poriadku.\n4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala, že z rozhodnutia\nnie je zrejmé, na akom základe začal správca dane daňové exekučné konanie, nakoľko uvedenie\nexekučného titulu v predmetnej výzve absentovalo. Žalobkyňa rovnako namietala neprípustnosť\nexekúcie z dôvodu, že rozhodnutia správcu dane ako aj odvolacieho orgánu, ktorými boli tieto\nrozhodnutia o vyrubení rozdielu dane potvrdené, boli napadnuté správnymi žalobami. Žalobkyňa\ntaktiež namietala spôsob, akým mala byť exekúcia vykonaná, a to zrážkami zo mzdy z dôvodu,\nže nastali okolnosti (umiestnenie žalobkyne v ústave na výkon väzby), ktoré bránia vymáhateľnosti\ndaňového nedoplatku uvedeným spôsobom. Konanie správcu dane považuje žalobkyňa za predčasné\na spôsobujúce jej ekonomickú nestabilitu pre účelné vedenie svojej obhajoby. Rovnako poukázala na to,\nže požiadala správcu dane o splátkový kalendár za účelom úhrady daňového nedoplatku a že ukončila\npodnikateľskú činnosť k 31. decembru 2013.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. 102133108/2018 zo dňa 26. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Svoje rozhodnutie odôvodil tým,\nže správca dane začal daňové exekučné konanie až po tom, čo preveril splnenie procesných a\nhmotnoprávnych podmienok. Exekučným titulom je výkaz daňových nedoplatkov č. 100374630/2018 z\n15. februára 2018, ktorý obsahuje všetky zákonnom stanovené náležitosti podľa § 89 ods. 2 daňového\nporiadku. Vo vzťahu k prípustnosti vedenia daňového exekučného konania žalovaný uviedol, že\nskutočnosť, že rozhodnutia, na základe ktorých vznikol daňový nedoplatok sú predmetom prieskumu\nsprávneho súdu, nie je dôvodom neprípustnosti vedenia daňového exekučného konania. Samotné\npodanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. Vplyv na daňové exekučné konanie by malo len\npriznanie odkladného účinku správnej žalobe súdom podľa § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“), pričom poukázal na to, že mu\nboli doručené rozhodnutia správneho súdu, ktorými bol návrh žalobkyne o priznanie odkladného účinku\nsprávnym žalobám zamietnutý, preto nemal za preukázané prekážky pre pokračovanie v daňovom\nexekučnom konaní.\n6. K tej skutočnosti, že žalobkyňa je umiestnená vo výkone väzby žalovaný uviedol, že uvedenou\ninformáciou nedisponoval v čase začatia daňového exekučného konania a túto informáciu ani nemal\ndôvod skúmať. Poukázal na to, že ak správca dane dospeje k záveru, že exekúcia zrážkami zo mzdy\nnebude úspešná, je tento oprávnený zisťovať ďalší majetok žalobkyne a vykonať daňovú exekúciu\nniektorým z ďalších spôsobom uvedených v ustanovení § 98 ods. 1 daňového poriadku. Vo vzťahu k\nžiadosti žalobkyne o splátkový kalendár žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia, ktorými správca\ndane nevyhovel obdobným žiadostiam. K informácií o ukončení podnikateľskej činnosti žalobkyne ku\ndňu 31. decembra 2013 žalovaný uviedol, že uvedené nemá vplyv na existenciu daňového nedoplatku\na žalobkyni po ukončení podnikateľskej činnosti nezaniká povinnosť uhradiť splatné dane, ktoré vznikli\nza obdobie jej podnikateľskej činnosti. Záverom konštatoval, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne\nrelevantné dôvody, a preto mal za to, že správca dane pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval\nv súlade so zákonom.\n\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom\n7. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou žiadala, aby\nKrajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“) rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým\nrozhodnutím zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n8. Žalobkyňa napadnuté rozhodnutia považuje za predčasne vydané z dôvodu, že správca dane vydal\ndaňovú exekučnú výzvu na základe neprávoplatného, resp. nevykonateľného rozhodnutia o vyrubení\nrozdielu dane. Postup správcu dane, ktorým vydá daňovú exekučnú výzvu na základe neprávoplatného,\nresp. nevykonateľného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane je v rozpore s daňovým poriadkom. Daňová\nexekučná výzva nemôže byť vydaná skôr ako nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutie\no povinnosti zaplatiť rozdiel dane, ktorý bol daňovou kontrolou zistený, pričom v danej veci rozhodnutie\no určení rozdielu dane takúto vlastnosť nenadobudlo, resp. v súčasnosti túto vlastnosť nemá. Daňovú\nexekúciu považovala žalobkyňa za neprípustnú z dôvodu, že vo veci daňového nedoplatku sú voči\njednotlivým rozhodnutiam, ktorými boli vyrubené rozdiely na dani podané správne žaloby, resp. už\nkasačné sťažnosti. Správca dane je povinný rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí,\nktoré sú vzájomne podmienené v následnom poradí tak, že rozhodnutia v rámci daňového exekučného\nkonania možno vydať najskôr po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o uložení povinnosti (tzv.\nzákladné rozhodnutie), teda po vykonateľnosti rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane.\n9. Správca dane podľa žalobkyne nemal iniciatívne a nezákonne pristúpiť k vydaniu daňovej exekučnej\nvýzvy a pokračovať v úkonoch v rámci daňového exekučného konania, ale mal jednoznačne\nzastaviť daňové exekučné konanie a počkať, kým rozhodnutia o určení rozdielu dane nenadobudnú\nprávoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobkyňa poukázala aj na nezákonný spôsob doručovania v rámci\nvýkonu daňových kontrol, a to vo vzťahu k zástupcovi daňového subjektu P.. Z. E., daňovému poradcovi.\nZa splnomocneného právneho zástupcu preberala doručované písomnosti p. O., ktorá na to nemala\noprávnenie, čím došlo k porušeniu ustanovení daňového poriadku, týkajúcich sa doručovania.\n10. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu v celom rozsahu zamietol.\n11. K žalobným bodom uviedol, že čo sa týka právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí správcu dane o\nvyrubení rozdielu dane, tieto nadobudli právoplatnosť doručením splnomocnenej zástupkyni žalobkyne.\nŽalobkyňa bola povinná uhradiť uložené peňažné plnenia v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutí, pričom lehota splatnosti uplynula dňa 7. novembra 2017. Následne sa tieto rozhodnutia stali\nvykonateľnými, pričom nezaplatením dane v lehote splatnosti vznikol žalobkyni daňový nedoplatok, ktorý\nje správca dane povinný vymáhať postupom podľa § 88 a nasl. daňového poriadku. Žalovaný mal za to,\nže výkaz daňových nedoplatkov je spôsobilým exekučným titulom.\n12. Žalovaný ďalej uviedol, že vo všetkých súdnych konaniach vedených pred správnym súdom\nbol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnutý, preto neexistovali\nprekážky pre pokračovanie v začatom daňovom exekučnom konaní. Rovnako ani podanie kasačnej\nsťažnosti nepredstavuje prekážky pre pokračovanie v začatom daňovom konaní, keďže podľa § 447\nods. 2 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona sa do právoplatného rozhodnutia kasačného\nsúdu o kasačnej sťažnosti pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia správneho súdu a takéto\nrozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení iných\norgánov verejnej moci. Podanou kasačnou sťažnosťou sa pozastavujú účinky rozhodnutia správneho\nsúdu, čo znamená, že nastáva stav ako keby o žalobe nebolo rozhodnuté. Z uvedeného vyplýva, že\npodaná kasačná sťažnosť nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí správnych orgánov,\nktoré boli predmetom preskúmania súdom. Takýto vplyv by malo len rozhodnutie správneho súdu podľa\n§ 185 SSP, ktorým by bol správnej žalobe priznaný odkladný účinok. Uvedený stav by predstavoval\niba dočasné opatrenia, ktoré by nemalo za následok zastavenie daňového konania ale len odloženie\ndaňového exekučného konania. Z uvedených dôvodov žalovaný argumentáciu žalobkyne, že správca\ndane a žalovaný porušili svoje povinnosti, keď daňové exekučné konanie nezastavili, považoval za\nnemajúcu oporu v platnej právnej úprave, ani v predloženom spisovom materiáli.\n\n13. Správca dane pred začatím daňového exekučného konania zisťoval, či sú splnené podmienky\npre jeho začatie, t. j. podmienky procesného (príslušnosť správcu dane, neuplynutie prekluzívnej\nlehoty na vymáhanie) a hmotnoprávneho charakteru (existencia daňového nedoplatku, existencia\nexekučného titulu, ktorý má zákonnom stanovené náležitosti, existencia majetku, ktorý je spôsobilým\npredmetom daňovej exekúcie) a po takomto zistení začal daňovú exekúciu a vydal daňovú exekučnú\nvýzvu. K nezákonnému spôsobu doručovania uviedol, že tieto námietky boli predmetom posúdenia\nv samostatných odvolacích konaniach proti rozhodnutiam, ktorými bol vyrubený rozdiel dane, ktoré\nodvolací orgán ako vecne správne potvrdil a ktoré sú následne predmetom súdneho prieskumu. V\nodvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve odvolací orgán nepreskúmava vecnú správnosť\nrozhodnutia, na základe ktorého daňový nedoplatok vznikol, pretože mu v tom bráni právoplatnosť\nrozhodnutia. V uvedenom konaní je možné preskúmavať iba tie skutočnosti, ktoré súvisia s touto\nfázou daňového konania, predovšetkým existenciu daňového nedoplatku, exekučného titulu, t. j. či má\nzákonnom stanovené náležitosti a existenciu majetku, ktorý je spôsobilým predmetom daňovej exekúcie.\nŽalovaný tiež poukázal na to, že z informačného systému finančnej správy zistil, že medzi zástupcami\nžalobkyne, nie je ako zástupca uvedený P.. Po začatí daňovej kontroly žalobkyňa splnomocnila na\nzastupovanie A.. B. Q., s ktorou správca dane komunikoval a doručoval jej písomnosti.\n14. Správny súd uznesením č. k. 1S/1/2019-41 zo dňa 26. februára 2019 priznal správnej žalobe\nodkladný účinok a odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Svoje rozhodnutie\nodôvodnil tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia by žalobkyni hrozila závažná finančná ujma.\n15. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného uviedla, že namieta postup predchádzajúci vydaniu\nsporných rozhodnutí o vyrubení rozdielu na dani z pridanej hodnoty za príslušné zdaňovacie obdobie.\nNásledky, ktoré predstavuje predčasný zásah do práv žalobkyne v podobe výkonu daňovej exekúcie\nsú pre ňu likvidačné a v prípade akéhokoľvek rozhodnutia súdu v jej prospech, by po výkone daňovej\nexekúcie už pre ňu nemali význam.\nIII.\nRozhodnutie správneho súdu\n16. Správny súd rozsudkom č. k. 1S/1/2019-69 zo dňa 16. júna 2020 podľa § 190 SSP správnu žalobu\nzamietol.\n17. Správny súd nepovažoval za relevantnú námietku spočívajúcou v nesprávnom doručovaní z\ndôvodu, že prostredníctvom správnej žaloby voči daňovej exekučnej výzve je možné namietať iba\nokolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. To vyplýva z charakteru predmetného rozhodnutia.\nV tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“)\nsp. zn. 2Sžf/63/2016, 3Sžf/77/2012, 5Sžf/66/2012, a 2Sžf/65/2012. S poukazom na závery uvedené\nv predmetných rozhodnutiach NS SR nie je možné pri prejednávaní správnej žaloby voči daňovej\nexekučnej výzve prihliadať na námietky týkajúce sa nezákonnosti spôsobu vedenia daňovej kontroly a\nnásledného vyrubovacieho konania. Uvedené preskúma správny súd na základe žalobkyňou podaných\nsprávnych žalôb.\n18. Vo vzťahu k právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutí, na základe ktorých bol zostavený výkaz\ndaňových nedoplatkov, správny súd poukázal na § 63 ods. 9 a 10 daňového poriadku. Právoplatným\nrozhodnutím je rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať riadny opravný prostriedok (odvolanie,\nprípadne námietku). Právoplatným rozhodnutím sa rozumie záväzné a relatívne nezmeniteľné\nrozhodnutie, keďže relatívna nezmeniteľnosť spočíva v možnosť zmeny rozhodnutia na základe\nmimoriadnych opravných prostriedkov, a to návrh na obnovu konania (§ 75) alebo návrh na preskúmanie\nrozhodnutia (§ 77), resp. možného zrušenia uvedeného rozhodnutia na základe rozhodnutia správneho\nsúdu. Vykonateľnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorá predstavuje jeho vymáhateľnosť, teda možnosť\nnúteného vymoženia právnych povinností určených rozhodnutím aj proti vôli povinného účastníka.\nRozhodnutie vydané v rámci daňového konania je vykonateľné, ak proti nemu daňový poriadok\nnepripúšťa podanie odvolania alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok a ak zároveň uplynula lehota\nna plnenie. Rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane boli žalobkyni doručené dňa 23.\noktóbra 2017. Na základe uvedeného nadobudli vlastnosť právoplatnosti, keďže už voči ním nebolo\nprípustné odvolanie. V zmysle rozhodnutí správcu dane bola žalobkyňa povinná v lehote 15 dní odo dňa\n\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutí zaplatiť správcom dane vyrubenú daň, teda do 7. novembra\n2017. Poukazujúc na uvedené, rozhodnutia správcu dane nadobudli vykonateľnosť dňa 8. novembra\n2017.\n19. Podľa správneho súdu podanie správnej žaloby voči rozhodnutiam správcu dane a žalovaného\nnemá vplyv ani na právoplatnosť ani na vykonateľnosť rozhodnutí. Správny súdny poriadok vzhľadom\nna uvedenú skutočnosť, umožnil priznať súdu na návrh žalobcu odkladný účinok správnej žalobe\npodľa ustanovení § 185 a nasl. Pod pojmom odkladný účinok rozhodnutia je potrebné rozumieť\nstav, keď rozhodnutie síce existuje, ale nevyvoláva s ním spojené právne účinky, teda uvedené\nnemá vplyv na platnosť a právoplatnosť rozhodnutia, ale zároveň priznaný odkladný účinok bráni\npokračovaniu v tom istom administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie,\nresp. začatiu nového takéhoto konania pri nezmenenom skutkovom a právnom stave, a zároveň bráni\noprávnenému viesť výkon rozhodnutia (napr. daňovú exekúciu), resp. oprávnenej osobe bráni na\npodklade takéto rozhodnutia realizovať svoje právo. V už začatých konaniach o výkon rozhodnutia\nje nevyhnutné pozastaviť realizované právo, teda v prípade daňového exekučného konania daňový\nporiadok upravuje inštitút odloženia daňovej exekúcie podľa § 95 ods. 2, a to až do momentu, kým\nsprávny súd nerozhodne o správnej žalobe proti konkrétnemu rozhodnutiu. V prejednávanej veci však\ntýmto návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebolo vyhovené, teda nedošlo k\nodloženiu vykonateľností rozhodnutí, preto sa správny súd ďalej uvedenou problematikou nezaoberal\na námietku žalobkyne v uvedenom rozsahu považoval za nedôvodnú. Správny súd poukázal na to, že\nnávrhy žalobkyne v konaniach o správnych žalobách (sp. zn.: 3S/64/2017, 6S/57/2017, 6S/56/2017,\n2S/62/2017, 2S/61/2017, 5S/71/2017, 3S/63/2017, 2S/63/2017) boli zamietnuté, rozhodnutia naďalej\ndisponovali vlastnosťou vykonateľnosti, a teda správca dane bol oprávnený začať, resp. pokračovať v\ndaňovom exekučnom konaní.\n20. Vo vzťahu k zákonnému odkladnému účinku kasačnej sťažnosti podľa § 446 ods. 2 SSP v spojení\ns § 447 ods. 2 SSP, správny súd uviedol, že v zmysle formulácie § 447 SSP po podaní kasačnej\nsťažnosti proti rozhodnutiu krajského súdu vo veci samej, vydanému v konaní o správnej žalobe, ak\nžalovaným orgánom verejnej správy je správca dane alebo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o\nriadnom opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu alebo opatreniu správcu dane, nastupujú\nnásledky vo forme pozastavenia účinkov napadnutého rozhodnutia krajského súdu a druhým následkom\nje, že rozhodnutie krajského súdu nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí\norgánov verejnej správy.\n21. Podľa správneho súdu pod pozastavením účinkov rozhodnutia krajského súdu je potrebné rozumieť\nstav, keď rozhodnutie navonok existuje, ale nevyvoláva právne účinky s ním spojené. Rovnako ako\nto bolo uvedené pri odkladnom účinku správnej žaloby podľa § 185 a nasl. SSP ani odkladný účinok\npri kasačnej sťažnosti nemá vplyv na platnosť a právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu, ktoré sa\nv jeho dôsledku nezrušuje ale tento účinok bráni tomu, aby na jeho základe bolo možné viesť výkon\nrozhodnutia (napr. exekúciu na podklade peňažnej alebo sankčnej moderácie). V uvedenom prípade\nsa však nejedná o situáciu, kedy by správny súd disponoval možnosťou zmeniť rozhodnutie orgánu\nverejnej moci na základe moderácie, preto uvedený účinok kasačnej sťažnosti nie je relevantný pre\npreskúmavanú vec. Taktiež v prípade, ak by v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiam,\nktorým bol vyrubený rozdiel dane, správny súd priznal odkladný účinok správnej žalobe, potom\nnastúpením odkladného účinku kasačnej sťažnosti by došlo k predĺženiu jeho účinku aj na konanie pred\nkasačným súdom, nakoľko by došlo k pozastaveniu účinku ustanovenia § 186 ods. 2 SSP. To znamená,\nže v dôsledku odkladného účinku kasačnej sťažnosti dochádza k „obživnutiu“ odkladného účinku\nsprávnej žaloby. Inak povedané, ak žalobcu v konaní pred krajským súdom „chránil“ odkladný účinok\nsprávnej žaloby a žaloby proti inému zásahu vo vzťahu k právnym účinkom administratívneho, bude ho\nv takomto rozsahu „chrániť“ aj odkladný účinok kasačnej sťažnosti. Na základe uvedeného správny súd\nkonštatoval, že zákon neumožňuje kasačnému súdu v rámci rozhodnutia o priznaní odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti samostatne odložiť aj účinky administratívneho rozhodnutia, opatrenia alebo iného\nzásahu. Ak však žalobkyňa v konaní pred krajským súdom nevyužila túto možnosť (bola pasívna) alebo\njej návrh na priznanie odkladného účinku nebol úspešný, nie je namieste takúto ochranu poskytovať v\nrámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť. (Baricová, J., Fečík,\nM., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1654\ns.).\n\n22. Záverom správny súd poukázal na to, že v konaniach, na ktoré poukázala žalobkyňa (6S/57/2017,\n6S/56/2017, 3S/63/2017), v ktorých proti rozhodnutiam správneho súdu podala kasačné sťažnosti,\nneboli priznané správnym žalobám odkladné účinky, preto pri vymáhaní daňového nedoplatku, odkladný\núčinok podanej kasačnej sťažnosti nemá žiadny relevantný dopad na uvedené konanie. Obdobný právny\nnázor vyplýva aj z odbornej spisby, v ktorej autori výslovne uviedli, že ak daňovník podá správnu žalobu\nproti rozhodnutiu o daňovom nedoplatku a krajský súd ju (bez priznania odkladného účinku) zamietne,\nodkladný účinok kasačnej sťažnosti má dopad len na rozhodnutie krajského súdu a nie aj žalované\ndaňové rozhodnutie. Zamietavé rozhodnutie krajského súdu pritom vo vzťahu k žalovanému daňovému\nrozhodnutiu nevyvoláva žiadne právne účinky a ani nepotvrdzuje jeho zákonnosť, pretože až do zrušenia\nakéhokoľvek administratívneho rozhodnutia v príslušnom inštančnom postupe v zásade platí domnienka\njeho zákonnosti. To však súčasne vyvoláva možnosť, aby rozhodnutie o daňovom nedoplatku bolo\npodkladom pre rozhodovanie o nasledujúcom úroku z omeškania (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M.,\nFilová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 1656-1657).\nIV.\nArgumentácia účastníkov v kasačnom konaní\n23. Proti rozsudku správneho súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa (sťažovateľka) kasačnú sťažnosť\npodľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a alternatívne navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n24. V rámci kasačnej sťažnosti poukázala na to, že vo vzťahu rozhodnutiam správneho súdu v právnych\nveciach týkajúcich sa vyrubenia rozdielu dane (3S/64/2017, 6S/57/2017, 6S/56/2017, 2S/62/2017,\n2S/61/2017, 5S/71/2017, 3S/63/2017, 2S/63/2017) podala sťažovateľka kasačné sťažnosti, spolu s\nnávrhom na prerušenie konania z dôvodu podania prejudiciálnej otázky na Súdny dvor Európskej únie\n(ďalej len „SDEÚ“). Z uvedeného dôvodu sťažovateľka požiadala o prerušenie kasačného konania.\nV uvedených konaniach sťažovateľka namietala nezákonnosť protokolu z daňovej kontroly z dôvodu\nnedodržania lehoty na jej výkon. Rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane predstavujú rozhodnutia hlavné,\nod ktorých sa následne odvíjajú rozhodnutia vedľajšie, resp. závislé, vo forme daňovej exekučnej výzvy.\nPoložením prejudiciálnej otázky je spochybnená zákonnosť a legitimita prerušenia daňovej kontroly, čo\nmôže mať zásadný význam pre zákonnosť rozhodnutia o vyrubení dane a následne pre rozhodnutie vo\nforme daňovej exekučnej výzvy. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala aj na uznesenie NS SR sp. zn.\n5 Sžfk 34/2018, ktorým bolo prerušené konanie o kasačnej ťažnosti za účelom predloženia prejudiciálnej\notázky SDEÚ. Za predpokladu, ak bude formulovaná nezákonnosť rozhodnutí o vyrubení dane, daňová\nexekučná výzva bude „postrádať“ právny základ jej vydania, následkom čoho bude nevyhnutné ju zrušiť.\n25. Sťažovateľka zotrvala na svojej argumentácii uvedenej v správnej žalobe, vo vzťahu k predčasne\nvydanému rozhodnutiu - daňovej exekučnej výzvy. Poukázala na ustanovenie § 446 ods. 2 písm. a)\nSSP, z ktorého priamo vyplýva odkladný účinok podanej kasačnej sťažnosti. V prípade, ak bola podaná\nkasačná sťažnosť proti hlavnému rozhodnutiu o vyrubení rozdielu dane, dočasne priamo zo zákona\nnastáva odkladný účinok vykonateľnosti daňovej exekučnej výzvy. Na vydanie spravodlivej a zákonnej\ndaňovej exekučnej výzvy sa vyžaduje, aby bolo vydané rozhodnutie o určení rozdielu dane, ktoré musí\nnadobudnúť vlastnosť právoplatnosti a vykonateľnosti a tieto vlastnosti musia trvať počas celej platnosti\ndaňovej exekučnej výzvy a na ňu nadväzujúcich rozhodnutí. Rozhodnutie o určení rozdielu dane,\nna základe ktorého bola vydaná daňová exekučná výzva, túto vlastnosť podaním kasačnej sťažnosti\ndočasne stratilo. Sťažovateľka opätovne zdôraznila, že správca dane bol v dôsledku podania kasačnej\nsťažnosti proti hlavným rozhodnutiam povinný zastaviť daňové exekučné konanie.\n26. Sťažovateľka ďalej poukázala na nesprávnosť postupu správneho súdu, neobstaranie dostatku\npotrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, prekročenie medze zákonom dovolenej správnej úvahy,\nspoľahlivo, presne a úplne nezistený skutočný skutkový stav veci a porušenie princípu dvojinštančnosti\nkonania a vadu vydaných rozhodnutí. Rozsudok správneho súdu absentuje vlastné vysporiadanie sa s\npodstatnými žalobnými námietkami a argumentáciou žaloby, ako aj vlastné právne odôvodnenie záverov,\nčím správny súd postihol napadnutý rozsudok deficitom nepreskúmateľnosti.\n27. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na svoju argumentáciu uvedenú v konaní\npred správnym súdom a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n\nV.\nPosúdenie kasačného súdu\n28. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č.\n422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších\npredpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj\nako „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods.\n4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom\nna rozhodnutie senátu 3 S a bola v kasačnom konaní vedená pod pôvodnou spisovou značkou.\n29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po tom, čo zistil,\nže kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou (§\n442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), má predpísané náležitosti\n(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP) a dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť je nedôvodná.\n30. Kasačný súd konštatuje, že predmetom kasačného konania je skutkový a právny stav týkajúci sa\nurčenia, či správny súd správne posúdil predmetnú vec, keď zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ\ndomáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil daňovú exekučnú výzvu správcu\ndane.\n31. Kasačný súd úvodom konštatuje, že k žiadosť sťažovateľky o prerušenie konania považuje za\nnedôvodnú. Z vlastnej činnosti je kasačnému súdu známe rozhodnutie SDEÚ vo veci C-186/20 zo\ndňa 30. septembra 2021, v ktorom rozhodol o predložených prejudiciálnych otázkach tak, že článok\n10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti\npodvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať\nv tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia\ndaňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát\nneposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného\ntýmto nariadením. Nakoľko sa však predmetná vec netýka posúdenia vyrubenia rozdielu dane,\nale daňovej exekučnej výzvy, na základe ktorej bol sťažovateľke oznámený daňový nedoplatok vo\nvýške 525.257,88 EUR, kasačný súd nepovažoval žiadosť sťažovateľky o prerušenie konania za\nopodstatnenú.\n32. Kasačný súd tiež považuje za potrebné uviesť, že sťažovateľka síce podala rozsiahlu kasačnú\nsťažnosť ale jej obsah bol na mnohých miestach neurčitý a so súdenými vecami až zjavne nesúvisiaci\n(napríklad citácie zo Správneho poriadku). Kasačný súd sa nemohol zaoberať vágne formulovanými\ngenerálnymi výhradami sťažovateľky, že sa jej námietkami nezaoberal správny súd. Bez konkretizácie\nnámietok, na ktoré sťažovateľka nedostala dostatočnú odpoveď, nie je možné posúdiť, či je toto tvrdenie\nopodstatnené a či došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To isté sa týka aj všeobecného\nkonštatovania o nesprávnosti postupu správneho súdu, neobstarania dostatku potrebných podkladov\npre rozhodnutie vo veci, prekročenia medze zákonom dovolenej správnej úvahy, spoľahlivo, presne a\núplne nezistenom skutočnom skutkovom stave veci, porušenia princípu dvojinštančnosti konania a vade\nvydaných rozhodnutí. Rovnako kasačnému súdu neuniklo, že sťažovateľka v texte kasačnej sťažnosti\nodkazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, pričom však v danej veci rozhodoval iný správny\nsúd (Krajský súd v Prešove). Kasačná sťažnosť musí byť naformulovaná dostatočne konkrétne, pretože\nkasačnému súdu nepatrí úloha namiesto sťažovateľa vyhľadávať možné porušenia zákona zo strany\nsprávneho súdu. V kasačnom konaní majú účastníci rovné postavenie a súd je oprávnený preskúmať\nrozsudok krajského súdu len v rozsahu sťažnostných bodov (§ 5 ods. 9 veta prvá, § 453 ods. 2 SSP).\n33. Vo vzťahu k otázke týkajúcej sa odkladného účinku správnych žalôb a kasačnej sťažnosti sa\nkasačný súd stotožňuje so záverom správneho súdu, v zmysle ktorého odkladný účinok podanej\n\nkasačnej sťažnosti vo vzťahu ku konaniam správneho súdu voči rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane\nnemá relevantný dopad na predmetné konanie. Kasačnému súdu je z vlastnej činnosti známe, že v\nprávnych veciach sťažovateľky (sp. zn.: 4Sfk/5/2022, 10Sžfk/18/2020, 2Sžfk/18/2019, 6Sžfk/13/2020,\n3Sžfk/35/2019, 1Sžfk/74/2020, 1Sžfk/18/2019, 10Sžfk/36/2019), týkajúcich sa vyrubenia rozdielu dane,\nrozhodol o zrušení predmetných rozhodnutí a ich vrátení správnemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že\nsprávny súd nedostatočne vysvetlil svoje právne závery a zvolil spôsob argumentácie, keď na zásadné\notázky týkajúce sa prejednávanej veci odpovedal odkazom na právnu úpravu alebo reprodukovaním\nzáverov žalovaného (viď napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 3 Sžfk 35/2019 zo dňa\n29. septembra 2021). Bez ohľadu na výsledok konaní, týkajúcich sa vyrubenia rozdielu dane (ktorých\nvýsledkom môže byť tak zamietnutie žaloby, vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie, podanie\nkasačnej sťažnosti a pod.), tieto samy o sebe nemajú dopad na výkon daňovej exekúcie, pretože až\ndo ich prípadného zrušenia, v zásade platí domnienka ich zákonnosti. V tejto súvislosti sa kasačný súd\nstotožňuje s názorom odbornej verejnosti, ktorý správny súd citoval vo svojom rozhodnutí (Baricová, J.,\nFečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018,\n1656-1657). Za predpokladu, ak by boli rozhodnutia správnych orgánov zrušené a daňová exekúcia na\nmajetok sťažovateľky by sa vykonala, sťažovateľke nič nebráni v tom, aby si v rámci reverzného konania\nuplatňovala vrátenie nezákonne vymožených finančných prostriedkov, prípadne náhradu škody, ktorá\nby jej bola nezákonným rozhodnutím spôsobená.\n34. Vo vzťahu k predmetnej veci kasačný súd tiež poukazuje na to, že daňová exekučná výzva,\nktorú sťažovateľka napadla je rozhodnutím, ktoré je možné v súdnom konaní preskúmavať. V zmysle\nrozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 6 Sžf 80/2015 zo dňa 14. decembra 2016: „Najvyšší súd\nuž ustálil právny názor, že daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti len v\nobmedzenom rozsahu. Jej zákonnosť možno preskúmať iba v rozsahu dôvodov podľa § 91 ods. 5 písm.\na) a b) daňového poriadku, pričom podľa názoru najvyššieho súdu ide o také okolnosti, ktoré nastali\naž po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu. Opačný výklad by viedol k duplicitnej možnosti\nsúdneho prieskumu zákonnosti exekučného titulu i v štádiu exekučného konania, čo je v rozpore s\nprincípom subsidiarity, ktorý pri prechode do ďalšej úrovne právnej ochrany (§ 247 ods. 2 OSP), počíta\ns vyčerpaním právneho prostriedku nápravy v predchádzajúcom štádiu jeho vymáhateľnosti. Senát\nodvolacieho súdu považuje za potrebné zdôrazniť, že daňový nedoplatok sa nevyrubuje, ale predstavuje\ndlžnú sumu dane po lehote splatnosti dane (§ 2 písm. f/ daňového poriadku), t. j. sumu dane, ktorú\npovinný daňový subjekt nezaplatil v lehote splatnosti. Správca dane vyrubuje daň rozhodnutím, a to\nna základe výsledkov daňovej kontroly alebo určenia dane podľa pomôcok (§ 68 daňového poriadku),\nresp. daňový poriadok za vyrubenie dane považuje podanie daňového priznania vrátane dodatočného\ndaňového priznania alebo zaplatenie dane, pri ktorej nie je povinnosť podať daňové priznanie (§ 68 ods.\n4 písm. b/ a c/ citovaného zákona). V nadväznosti na uvedené možno konštatovať, že výkaz nedoplatkov\nje v podstate zoznam daní po lehote ich splatnosti, evidovaných správcom dane ako daňové nedoplatky,\npričom spôsob ich vyrubenia v tomto ohľade je irelevantný. Dôležitou skutočnosťou je, že jednotlivé\npoložky, z ktorých môže byť výkaz nedoplatkov zostavený, správca dane ku dňu zostavenia výkazu\nnedoplatkov eviduje ako nedoplatky, teda dane nezaplatené v lehote splatnosti.“\n35. Sťažovateľka v rámci kasačnej sťažnosti neuviedla žiaden dôvod, ktorý by preukázal, že nastali\nokolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti\n[§ 91 ods. 5 písm. a) daňového poriadku], alebo existenciu iných dôvodov, pre ktoré je daňová\nexekúcia neprípustná [§ 91 ods. 5 písm. a) daňového poriadku] ale len zopakovala tvrdenia, ktoré\nuviedla v správnej žalobe. Pre úplnosť považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť\nneobsahuje žiadne nové skutočnosti, právne významné pre uvedené konanie, s ktorými by sa správny\nsúd v rámci svojho konania nezaoberal. Námietky sťažovateľky, uplatnené v kasačnej sťažnosti, nie sú\nspôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť napadnutého rozsudku správneho súdu.\nVI.\nZáver\n36. Najvyšší správny súd ako súd kasačný v súvislosti s otázkou prípustnosti, resp. povinnosti\nzohľadnenia konštantnej judikatúry NS SR pri svojom rozhodovaní konštatuje, že uvedenú konštantnú\nprax (bod 33 a 34) judikovanú NS SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti\na zabezpečenia právnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti\npovažuje aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 2 SSP za rozhodujúce, že odo dňa 1. augusta 2021\ndošlo k prechodu kompetencií zo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší\n\nsprávny súd Slovenskej republiky (kompetenčná kontinuita, bod 6). V súlade s princípom právnej istoty\na legitímnych očakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít\n[§ 5 ods. 1 SSP v spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia\nNS SR.\n37. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie uvedené konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľky, svoje závery\nformuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľka v kasačnej sťažnosti neuviedla také\nrelevantné skutočnosti, ktorými spochybnila vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Dospel preto k\nzáveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť.\n38. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 170\npísm. a) SSP.\n39. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 139\nods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}