{"guid": "b02214df-bb71-463e-8efa-ef7e2e6563c4:e7be8eef-1070-46b4-8cc6-d972acf34240", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200617.2", "spisova_znacka": "10Sžfk/12/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/12/2020 z 25. 8. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 25. augusta 2022, sp. zn. 10Sžfk/12/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200617.2", "identifikacne_cislo": "8018200617", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2022-08-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e7be8eef-1070-46b4-8cc6-d972acf34240", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200617.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200617.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200617.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n10Sžfk/12/2020\n8018200617\n25. 08. 2022\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSSR:2022:8018200617.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny\nBenczovej a z členiek senátu Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa\nspravodajkyňa) v právnej veci žalobkyne: HYDINA SLOVENSKO s.r.o., so sídlom Lieskovská cesta\n23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45 300 950, právne zastúpenej: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS |\nADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848; proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica; o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 101523625/2018 zo dňa 14. februára 2018, konajúc\no kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/91/2018-114 zo dňa\n19. septembra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobkyne daňovú kontrolu\nna zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2013. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil\nprotokol č. 21315110/2015 zo dňa 27. novembra 2015 (ďalej len „Protokol“).\n2. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane rozhodnutie č. 101589213/2017 zo dňa\n17. júla 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil\nžalobkyni rozdiel dane v sume 637.614,16 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013. Správca\ndane vo svojom rozhodnutí:\n(I) spochybnil obchody žalobkyne so spoločnosťou TrueCom s.r.o., a to z dôvodu, že spoločnosť\nje nekontaktná, konateľka tejto spoločnosti, pani E. E., nevystavila dodávateľské faktúry, spoločnosť\nnevykonávala ekonomickú činnosť, nenadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník a ani ho\nnemohla dodávať ďalším subjektom. Na základe zistení správcu dane nebol žalobkyni uznaný nárok na\nodpočítanie dane vo výške 469.479,83 EUR;\n(II) spochybnil obchody žalobkyne so spoločnosťou SLOVAKIA FARMA s.r.o., a to z dôvodu\nnekontaktnosti konateľa spoločnosti, pána O. E., zo strany tejto spoločnosti nebolo preukázané, že došlo\nk dodaniu tovaru pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s. a následnému dodaniu tovaru žalobkyni.\nUvedená spoločnosť vystupovala ako nárazník, pričom žalobkyňa vedela, resp. mala vedieť, že sa\n\nzúčastňuje na konaní poznačenom podvodom. Na základe zistení správcu dane nebol žalobkyni uznaný\nnárok na odpočítanie dane vo výške 164.056,78 EUR. Správca dane tiež poukázal na zo, že za\nspoločnosti TrueCom s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. vystupovala S. C., ktorá sa na výsluchu vedenom\nNAKA vyjadrila v tom zmysle, že žalobkyňa nakupovala od týchto spoločností tovar, aby mala na vstupe\nvysokú DPH a aby si takýmto spôsobom ponižovala vlastnú daňovú povinnosť;\n(III) potvrdil preukázanie dodávok tovaru od spoločností HYDINÁREŇ ZÁMOSTIE s.r.o., HYFA s.r.o.,\nPoľnohospodárske družstvo Hrádocká 2718, BLAUMONT s.r.o., Brova s.r.o., FARMAVET s.r.o. a\nBARBARA Slovensko s.r.o.;\n(IV) spochybnil cezhraničné obchody žalobkyne s odberateľmi CEDROB S.A. a HERMOD Sp. Z o.o.,\npričom žalobkyni vyčíslil vznik daňovej povinnosti v tuzemsku vo výške 49.987,47 EUR;\n(V) neuznal oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle §\n43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“) u spoločností UAB Triados (rozdiel dane vo výške 1.920 EUR) a WEROMIT\nKATARZYNA WYLUPEK (rozdiel dane vo výške 2.163,84 EUR), a to z dôvodu, že tovar fyzicky skončil\nv štáte mimo EÚ.;\n(VI) spochybnil cezhraničný obchod žalobkyne so spoločnosťou SOLEK PROJECT KHI SRL, pričom\ndeklaroval rozdiel dane vo výške 54.077,13 EUR.\n3. Žalovaný rozhodnutím č. 100031463/2018 zo dňa 4. januára 2018 rozhodnutie správcu dane č.\n101589213/2017 zo dňa 17. júla 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí\npoukázal na nesprávny výpočet rozdielu dane v sume 637.614,16 EUR, ako aj výšku dane v sume\n388.311,11 EUR. Rovnako poukázal na ďalšie nezrovnalosti a nepresnosti v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia (dátum výpovede S. C., chybný dátum zápisnice č. 101505105/2017 zo dňa 10. júla 2014,\na pod.). Podľa žalovaného správca dane v rozhodnutí uviedol dôkazy, ktoré dostatočne nepomenoval\na v niektorých prípadoch neuviedol, ako ich získal.\n4. Správca dane rozhodnutím č. 129746/2018 zo dňa 5. marca 2018 (ďalej len „prvostupňové\nrozhodnutie“), podľa § 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobkyni rozdiel v sume 637.614,21 EUR na DPH\nza zdaňovacie obdobie apríl 2013, nepriznal nadmerný odpočet v sume 249.303,05 EUR a vyrubil daň\nv sume 388.311,16. V uvedenom rozhodnutí správca dane opätovne:\n(I) spochybnil obchody žalobkyne so spoločnosťou TrueCom s.r.o., neuznal nárok žalobkyne na odpočet\ndane vo výške 469.479,83 EUR, a to z dôvodu, že nebolo preukázané, že tovar a stavebné práce v\nrámci realizácie diela „Rozšírenie hydinovej farmy Lapša“ (faktúra č. 1020130455 zo dňa 30. apríla 2013)\nžalobkyni dodala uvedená spoločnosť;\n(II) spochybnil obchody žalobkyne so spoločnosťou SLOVAKIA FARMA s.r.o., ktorá mala v\ndeklarovanom reťazovom obchode vystupovať ako dodávateľ pre spoločnosť Podtatranská hydina a.s.\na následne pre žalobkyňu, ktorá si neoprávnene uplatnila odpočet dane vo výške 164.056,48 EUR;\n(III) spochybnil cezhraničné obchody žalobkyne s odberateľmi CEDROB S.A. a HERMOD Sp. Z o.o..\nSvoje tvrdenia odôvodnil odpoveďami na žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len „MVI“).\nSprávca dane žalobkyni zároveň vyčíslil rozdiel dane vo výške 49.987,29 EUR;\n(IV) neuznal oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v zmysle §\n43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších právnych predpisov\n(ďalej len „zákon o DPH“) u spoločností UAB Triados (rozdiel dane vo výške 1.920 EUR) a WEROMIT\nKATARZYNA WYLUPEK (rozdiel dane vo výške 2.163,84 EUR), a to z dôvodu, že tovar fyzicky skončil\nv štáte mimo EÚ;\n(V) spochybnil cezhraničný obchod žalobkyne so spoločnosťou SOLEK PROJECT KHI SRL, pričom\ndeklaroval rozdiel dane vo výške 54.065,19 EUR.\n5. Žalovaný rozhodnutím č. 101523625/2018 zo dňa 7. augusta 2018 (ďalej len „rozhodnutie\nžalovaného“) prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil, pričom v plnom\nrozsahu odkázal (zopakoval) zistenia správcu dane obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí.\n6. K námietke, týkajúcej sa dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová\nkontrola začala 17. júla 2013 a bola ukončená doručením protokolu 16. decembra 2015. V čase od 25.\nmarca 2014 do 3. septembra 2015 bola rozhodnutím zo dňa 24. marca 2014 prerušená. Žalovaný tiež\npoukázal na príslušné ustanovenia Daňového poriadku (§ 46 ods. 10, § 61 ods. 1 a 5), pričom námietku\nžalobkyne považoval za neopodstatnenú. Zároveň poukázal na to, že dĺžka lehôt, stanovená v nariadení\nč. 210/9004/ES o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH, je záväzná pre výkon\n\nmedzinárodnej výmeny informácii, ktorú vykonáva na to stanovený orgán a nie pre dobu, na ktorú sa\nkontrola prerušila.\n7. K námietkam, týkajúcim sa ekonomickej činnosti spoločnosti TrueCom, s.r.o., žalovaný uviedol, že\nsa stotožňuje so závermi správcu dane, podľa ktorých uvedená spoločnosť preukázateľne nemala na\nvýkon reálnej hospodárskej činnosti vytvorené žiadne materiálne ani personálne podmienky. Osoby v\npostavení štatutárnych zástupcov tejto spoločnosti nemajú zodpovedajúce, resp. žiadne vedomosti o\nčinnosti spoločnosti, konateľmi sa stali následkom uvedenia nepravdivých informácií inými osobami,\nnemajú vedomosti o obchodoch, vedení účtovníctva ani o podávaní daňových priznaní za spoločnosť.\nŽalovaný tiež poukázal na to, že v spoločnosti TrueCom, s.r.o. už v roku 2013 začala daňová kontrola,\npri ktorej sa správcovi dane nepodarilo s daňovým subjektom skontaktovať, pritom bol platiteľom\ndane z pridanej hodnoty len do 27. februára 2013. Konštatoval, že správca dane vyhodnotil všetky\ndôkazy na základe zistených skutočností a dospel k záverom, že spoločnosť TrueCom, s.r.o. nedodala\nkontrolovanému daňovému subjektu stavebné práce - realizácia stavby - Farma Tornaľa a nikdy\nnebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od dodávateľov z Poľskej republiky\n(chladených kurčiat, sliepok, vnútorností, syrov a pod.) a v deklarovaných obchodoch vystupovala ako\nnárazník.\n8. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobkyne, v rámci ktorých poukázala na výpovede C. I., zástupcu\nspoločnosti Podtatranská hydina a.s., žalovaný uviedol, že v súvislosti s daňovou kontrolou vykonanou\nv spoločnosti Podtatranská hydina a.s. za zdaňovacie obdobia roku 2012 bolo zistené, že spoločnosť\nMirbes, s.r.o. je nekontaktná spoločnosť, v sídle uvedenom v obchodnom registri nikdy reálne nemala\nsídlo, nevykonávala reálnu ekonomickú činnosť, jej súčasný konateľ je občan Českej republiky, ktorý\npodľa doterajších zistení vykonaných zo strany KÚFS a správcu dane je na adrese trvalého pobytu\nnezastihnuteľný, a to po dobu 12-15 rokov. Ďalej bolo preukázané, že za činnosťou spoločnosti\nMirbes, s.r.o. stojí jediná fyzická osoba - S. C., ktorá na základe plnomocenstva podľa potreby\núčelovo vykonávala určité úkony, napr. preberanie pošty, disponovanie účtami, z ktorých vyberala\nfinančné hotovosti, uzatvárala zmluvy a vyhotovovala faktúry, pričom toto svoje konanie nepreukázala\nrelevantnými dôkazmi. Preverované poľské daňové subjekty uviedli, že za túto spoločnosť vystupoval\nC.. G. T. (štatutárny zástupca spoločnosti Podtatranská hydina a.s.), D. G. (zamestnanec spoločnosti\nPodtatranská hydina a.s.) a svedok C. I. (člen predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s.).\n9. Zistenia správcu dane rovnako preukázali (a to aj vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou\nPodtatranská hydina a.s.), že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. je nekontaktná a na adrese uvedenej\nv Obchodnom registri reálne nikdy nemala sídlo. Jej súčasný jediný konateľ, ktorý je občanom ČR,\nje na adrese trvalého pobytu nezastihnuteľný a na zastupovanie spoločností je využívaný ako tzv.\n„biely kôň“. Pri kontrolách v tejto spoločnosti nebolo preukázané vykonávanie deklarovanej ekonomickej\nčinnosti. Za spoločnosť takisto konala S. C. na základe plnomocenstva. Jediným konateľom spoločnosti,\nv období za ktoré sa vykonávala daňová kontrola, bol občan Maďarskej republiky, ktorý pri vypočutí\npotvrdil, že za určitú sumu peňazí sa stal výkonným riaditeľom tejto spoločnosti, podpisoval za ňu\ndoklady, ktorým nerozumel, pretože nehovorí slovensky. Uviedol, že nepoveril žiadnu osobu konať v\nmene tejto spoločnosti a nevie, kto sú partneri SLOVAKIA FARMA s.r.o.. Pri rokovaniach vystupoval\nza spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. C.. G. T., ktorý mal dispozičné právo k jej účtom. Zamestnanci\nspoločnosti Podtatranská hydina a.s. objednávali tovar v mene spoločnosti Mirbes, s.r.o. a SLOVAKIA\nFARMA s.r.o., disponovali pečiatkami týchto spoločností (C. I. a D. G.) a nahlasovali aj zásielky do\nelektronického systému evidencie zásielok - „Zásielky“ za príjemcu Mirbes, s.r.o. s miestom určenia\nPodtatranská hydina a.s., Slavkovská cesta 54, Kežmarok, pričom bolo zistené, že spoločnosť Mirbes,\ns.r.o. a rovnako SLOVAKIA FARMA s.r.o. nemajú oprávnenie obchodovať so živočíšnymi produktmi,\nani ako sprostredkovateľ obchodu. Správca dane podľa žalovaného preukázal vedomosť žalobkyne o\ncharaktere obchodných transakcií so spoločnosťou Mirbes, s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. aj o tom,\nže tieto spoločnosti nie sú vlastníkmi tovaru a nie sú oprávnené s ním nakladať za účelom jeho predaja.\n10. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane zhromaždil v rámci konania dostatok dôkazov na\npreukázanie, že žalobkyňa vedela a musela vedieť, že sa svojou kúpou zúčastňuje na plneniach, ktoré\nsú súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, čo potvrdila aj svedkyňa S. C. vo výpovedi\nzo dňa 25. septembra 2015. Žalovaný tiež poukázal na to, že správca dane neaplikoval vo svojom\nrozhodnutí rozsudky ESD týkajúce sa zneužitia práva. Pokiaľ odvolávajúci sa namietal, že konanie\nsprávcu dane je nezákonné, pretože neprípustne rozširoval dôkazné bremeno nad rámec zákonného\n\nrozsahu, žalovaný poukázal na to, že z predloženého spisového materiálu nezistil skutočnosti, ktoré by\npotvrdzovali tvrdenia, že správca dane požadoval od daňového subjektu, aby preukázal, že iný subjekt\nmá dodanie predmetného tovaru zaevidované v účtovníctve, resp. aby predložil správcovi dane doklady\niného subjektu, či zabezpečil kontaktnosť či súčinnosť iného daňového subjektu. V rámci predmetného\nkonania správca dane vykonal vlastné rozsiahle dokazovanie, pritom nemusel preverovať a dokazovať\nuž zistené skutočnosti ním známe, podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku. Od kontrolovaného daňového\nsubjektu požadoval preukázanie len tých skutočností, ktoré sám daňový subjekt deklaroval. Preto\nžalovaný ako odvolací orgán vyhodnotil aj túto námietku za neopodstatnenú.\nII.\nPriebeh konania pred správnym súdom\n11. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len\n„správny súd“), ktorou žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím\na vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie.\n12. V správnej žalobe žalobkyňa namietala nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly a vadu\nprotokolu, ako podkladu napadnutých rozhodnutí. Poukázala na kapitolu II, oddiel 2, článok 10\nnariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH\n(ďalej len „nariadenie“), pričom mala za to, že daňová kontrola má predstavovať akési prípravné konanie,\nktoré slúži na získanie a zhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane\nvo vyrubovacom konaní. Podľa žalobkyne správca dane a žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nijakým\nspôsobom nevysvetlili, neozrejmili a nepreukázali skutočnosť, ktorá by ospravedlňovala nedodržanie\nstanovenej dĺžky zákonnej lehoty a neboli predložení žiadne listiny, z ktorých by vyplývala osobitne\nstanovená lehota. Správca dane je zo zákona časovo limitovaný na výkon daňovej kontroly, t. j. od\nzačiatku jej trvania až po koniec spočívajúci vo vypracovaní príslušného protokolu, lehotou jedného roka,\nokrem prípadov v ktorých vzniká potreba dožiadania, kedy je maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly\nmožno predĺžiť najviac o 6 mesiacov, aj to len za predpokladu dodržania určitých podmienok. V danom\nprípade bola daňová kontrola ukončená dňa 16. decembra 2015, teda trvala celkovo viac ako 880 dní,\nvrátane jej prerušenia. Správca dane tak ukončil daňovú kontrolu po viac ako roku odo dňa uplynutia\nzákonnej lehoty jej začatia, vrátane lehoty 3 mesiacov na jej prerušenie v zmysle nariadenia.\n13. Podľa žalobkyne postup správcu dane dôvodne vzbudzuje dojem, že účelovo a v rozpore so\nzásadami Daňového poriadku, nekoordinovane žiadal v rámci MVI informácie, čo neprimeraným\nspôsobom zasiahlo do jej práv. Nerešpektovaním maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly správca\ndane porušil aj zásadu zákonnosti a primeranosti pri správe daní, pričom výstupom takéhoto postupu\nje Protokol, ktorý sa stáva nezákonným dôkazom. Na formalistické riešenie predĺženia trvania daňovej\nkontroly zo strany správcu dane nevedel nájsť dôvod ani žalovaný, preto sa s postupom správcu dane\nvysporiadal bez relevantného a logického odôvodnenia. Žalobkyňa tiež poukázala na smernicu Rady\n2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (ďalej len „smernica“), podľa ktorej pominutie\ndôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničené maximálnou dĺžkou lehôt stanovených\npre poskytnutie požadovaných informácií.\n14. Vo vzťahu k dodaniu jednotlivých tovarov a služieb žalobkyňa uviedla, že určený rozdiel správcu\ndane vo výške 637.614,21 EUR nezodpovedá zisteniam správcu dane, kedy po súčte jednotlivých\nrozdielov, spochybnených správcom dane a žalovaným ide o sumu 637.620,15 EUR. Správca dane\nsa nijakým spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami žalobkyne, ktorá poukázala na ekonomickú kauzu\npri jednotlivých obchodných transakciách, ktoré správca dane spochybnil. Žalobkyňa tiež namietala\nneuskutočnenie konfrontácie výpovede svedkyne E. E. s inými svedeckými výpoveďami, ktoré boli vo\nvzájomnom rozpore. Vo vzťahu k protokolu mala žalobkyňa za to, že jej bolo odopreté právo vyjadrovať\nsa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam a k spôsobu ich zistenia v rámci MVI.\n15. Vo vzťahu k pohyblivej dodávke žalobkyňa uviedla, že splnila všetky podmienky pre oslobodenie\nod platenia dane. Dodávateľ tovaru bol osobou registrovanou pre DPH v tuzemsku a mal postavenie\nplatiteľa DPH. Spoločnosť zúčastnená na transakcii je osobou identifikovanou pre DPH v členskom štáte\na tovar si objednala pod svojim identifikačným číslom, pričom išlo o odplatný obchodný vzťah a cena\nprepravy bola zahrnutá v cene tovaru. Žalobkyňa tiež poukázala na reťazovú štruktúru predmetných\n\nobchodných transakcií a na to, že RVPS certifikát o zdravotnom stave zvierat nie je rozhodujúcim\nlistinným dôkazom pre preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od DPH.\n16. K spochybneným obchodom so spoločnosťou TrueCom, s.r.o. žalobkyňa:\n(I) poukázala na faktúru za stavebné práce č. 1020130455 zo dňa 30. apríla 2015, spochybnila tvrdenia\nsvedkyne E. E. a mala za to, že v táto osoba mohla splnomocniť iné osoby na uzavretie obchodu;\n(II) uviedla, že správne orgány sa nezaoberali skutočnosťou, či táto spoločnosť reálne vykonávala\nekonomickú činnosť za obdobie, ktorého sa daňová kontrola týkala;\n(III) poukázala na to, že svedecká výpoveď S. C. preukázala jej aktívnu činnosť ako obchodného\nzástupcu spoločnosti, čo svedčí o riadnom výkone podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti. Rovnako\nvšak spochybnila výpoveď tejto svedkyne zo dňa 5. septembra 2015;\n(IV) mala za to, že správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach celkom zjavne zastupujú orgány\nčinné v trestnom konaní, pričom svojvoľne rozhodujú o jej vine a treste v časti naplnenia skutkovej\npodstaty hospodárskeho trestného činu - podvodu v oblasti správy daní.\n17. Žalobkyňa namietala neobstaranie dostatočného množstva podkladov a neúplné zistenie\nskutkového stavu pre rozhodnutia vo veci. V preskúmavaných rozhodnutiach podľa nej absentuje\nzodpovedanie zásadných otázok, ktoré konkrétne relevantné informácie, podania, návrhy, vyjadrenia\na ďalšie skutočnosti sa stali pre žalovaného a správcu dane podkladom pre rozhodnutie v danej\nveci. Napadnuté rozhodnutia v predmetnej veci trpia nielen vadami nepreskúmateľnosti, ale vydaniu\ntýchto rozhodnutí predchádzalo také zistenie skutkového stavu, ktoré je pre posúdenie predmetnej veci\nnedostačujúce. Zároveň žalobkyňa poukázala na neodôvodnené prenesenie dôkazného bremena na ňu,\npričom citovala rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15. marca 2011, podľa ktorého\ndôkazné bremeno daňového subjektu sa nevzťahuje na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa\na dodávateľových subdodávateľov. Unesenie dôkazného bremena, ktoré žalovaný, ako aj správca\ndane od žalobkyne požadujú, je nie len prekročením zákonom stanovených mantinelov, vzhľadom na\nneprimeranú administratívnu záťaž podnikateľského subjektu, ale tiež vzbudzujú podozrenie, že v rámci\nsvojej kontrolnej činnosti účelovo vyberajú a vykladajú len tie skutočnosti a informácie, ktoré spochybňujú\nreálne prijatie alebo poskytnutie zdaniteľného plnenia. Žalobkyňa mala za to, že preukázala svoj nárok\nna odpočet DPH za príslušné obdobie a žalovaný dostatočne neprihliadol na ustálenú rozhodovaciu\nsúdnu prax.\n18. Vo vzťahu k účelovému spochybneniu predložených dokladov žalobkyňa uviedla, že žalovaný a\nsprávca dane sa dostatočne nevysporiadali s vykonanými dôkazmi, a to s každým jednotlivo a v ich\nvzájomnej súvislosti. Správca dane a žalovaný neprihliadli na svedecké výpovede svedčiace v prospech\nžalobkyne a podporujúce jej tvrdenia, čo možno považovať za šikanózny postup. Žalobkyňa spoľahlivo\npreukázala a zároveň splnila zákonom stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane,\na teda dodávateľ bol platiteľ DPH, pri dodaní tovaru mu vznikla daňová povinnosť, kupujúci bol platiteľ\nDPH, obstaraný tovar použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, daň bola predávajúcim uplatnená\nvoči kupujúcemu z dodaného tovaru, kupujúci má faktúru od predávajúceho a kupujúci nadobudol právo\nnakladať s tovarom ako vlastník. Doklady preukazujúce tvrdenia žalobkyne boli z jej strany predložené\nv príslušnom rozsahu a správca dane a žalovaný nesprávne vyhodnotili svoju pozíciu vyplývajúcu im z\nprincípu obráteného dôkazného bremena.\n19. Žalobkyňa počas daňovej kontroly poukazovala na to, že obchodná spolupráca, v súčasnej dobe s\nuž nekontaktnými obchodnými spoločnosťami, bola uskutočňovaná v rámci riadnych obchodnoprávnych\nvzťahov, legálnymi postupmi a pokiaľ niektoré formy spolupráce vykazovali nadštandardný charakter,\nich výlučným účelom bolo len zabezpečiť čo najväčšiu plynulosť jednotlivých transakcií s tovarom,\nktorý si tento pre svoj špecifický charakter vyžaduje, nakoľko obchodovanie s takýmto druhom tovaru\nje podmienené efektivitou, rýchlosťou a precíznou logistikou. Žalovaný a správca dane na základe\npredloženej dokumentácie nepreukázali jej nepravdivosť, iba účelovo spochybňovali skutočnosti v\nnej deklarované a uvádzali hypotézy, v zmysle ktorých sa mala žalobkyňa zúčastňovať na fiktívnych\nobchodoch.\n20. Podľa žalobkyne správne orgány prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy, poukázala\nna zásadu, v zmysle ktorej všetko čo je dovolené, nie je zakázané a na zásadu individuálnej autonómie.\nŽalobkyňa tiež poukázala na rozhodnutie č. 102641296/2017 zo dňa 27. decembra 2017, v skutkovo\n\npodobnej veci, v ktorej žalovaný uznal, že správca dane vychádzal z nejednoznačných záverov,\nrozporuplných tvrdení a nepresne zisteného skutkového stavu. Absolútne rozdielne rozhodovanie v\nskutkovo veľmi podobných veciach je v príkrom rozpore s princípom právnej istoty, ako aj zásadami\nprávneho štátu.\n21. Žalobkyňa mala za to, že vydané rozhodnutia neobsahujú zákonom predpísané náležitosti. Žalovaný\nnamiesto toho, aby reagoval na konkrétne, dôkazmi preukázané tvrdenia žalobkyne, iba alibisticky\npoukázal na dokazovanie vykonané správcom dane a jeho závery sa stali podkladom pre jeho\nrozhodnutie. Z tohto dôvodu tak možno obom rozhodnutiam vytýkať nedostatočné zistenie a nesprávne\nvyhodnotenie skutkového stavu veci, ako aj nepreskúmateľnosť a svojvoľnosť. Žalobkyňa ďalej\npoukázala na nezákonnosť rozhodnutia v daňovom konaní, nakoľko rozhodnutie jej bolo doručované\nprostredníctvom bývalého právneho zástupcu, Ing. Milana Kúdelu, pričom tento spôsob doručovania\nnebol v súlade so zákonom. Za uvedeného právneho zástupcu preberala zásielky p. N., ktorá nemala\nna to platný právny titul.\n22. Vzhľadom na procesne vadný postup žalovaného, ako aj správcu dane, ktorí na základe\nzadovážených skutkových podkladov pre vydanie svojich rozhodnutí nedostatočne zistili a následne\naj posúdili skutočný skutkový stav veci a v tejto súvislosti sa nedostatočne vysporiadali so zákonom\nustanovenými predpokladmi a skutočnosťami a vyvodili o nich nesprávny právny záver, má žalobkyňa\njednoznačne za to, že po dôslednom preskúmaní rozhodnutia a rozhodnutia správcu dane, je\nnutné dospieť k záveru, že žalovaný a správca dane neobstarali dostatok potrebných podkladov\npre rozhodnutia vo veci, spoľahlivo, presne a úplne nezistili skutočný skutkový stav veci, prekročili\nmedze zákonom dovolenej správnej úvahy, nevydali rozhodnutia v súlade s relevantnými zákonmi\na ostatnými právnymi predpismi, nevydali rozhodnutia obsahujúce zákonom predpísané náležitosti,\nprocesne nepostupovali v súlade s platným právnym poriadkom, a preto je na mieste aj naďalej\nzastávať taký názor, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie správcu dane malo byť žalovaným\nzrušené a vrátené správcovi dane na ďalšie konanie z dôvodov, že: vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového\nstavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých\nrozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.\n23. K správnej žalobe sa vyjadril aj žalovaný, ktorý zotrvávajúc na svojej právnej a skutkovej\nargumentácii, uvedenej v napadnutom rozhodnutí, navrhol žalobu žalobkyne zamietnuť. Poukázal na\nstranu 18 odôvodnenia svojho rozhodnutia, z ktorého je zrejmé, že sa s námietkami týkajúcimi sa\ndodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly vysporiadal. Ďalej trval na tom, že správca dane\nzískal dostatok dôkazov na vyslovenie záveru, že žalobkyňa neoprávnene odpočítala daň z faktúr\nvyhotovených spoločnosťou TrueCom, s.r.o., a to vo výške 100.000 EUR, z faktúry č. 1020130455 za\nrealizáciu stavby - farma Tornaľa a vo výške 369.479,83 EUR za dodávku tovaru (prevažne charakteru\npotravín živočíšneho pôvodu - chladených kurčiat, sliepok, vnútorností, syrov, živej hydiny), ďalej že\nneoprávnene odpočítal daň z faktúr od spoločnosti Podtatranská hydina a.s. v celkovej výške 133.299,40\nEUR za krmivo a v celkovej výške 30.757,08 EUR za sóju, pričom tento tovar mala dodať spoločnosť\nSLOVAKIA FARMA s.r.o.. Námietku žalobkyne, týkajúcu sa spôsobu doručovania považoval žalovaný\nza neopodstatnenú, pretože zo strany daňových orgánov pri doručovaní písomností nedošlo k porušeniu\nzákona.\n24. Žalobkyňa v replike k vyjadreniu žalovaného poukázala na to, že v konaní žalovaného a zahraničnej\ndaňovej správy nevidí ani efektivitu, ani rýchlosť a dodržanie jej práv. Žalovaný vo svojom rozhodnutí\nsíce opisuje skutkový stav na základe čiastočných zistení, avšak tento obsahuje množstvo medzier,\nnezodpovedaných otázok, ktoré žalovaný vyplnil hypotézami a vykonštruovaným dejom, pretože\npodmienky práva na odpočet dane z pridanej hodnoty splnila a žalovaný spochybnil reálne uskutočnenie\ntransakcií len na podklade nekontaktnosti úplne odlišného subjektu. Nevysporiadal sa s časovým\nnesúladom obchodovania a výkonom daňovej kontroly, výpoveďami a dôkazmi svedčiacimi v prospech\nžalobkyne, vychádzal výlučne s opisu skutkového stavu zisteného správcom dane aj napriek skutočnosti,\nže sú zrejmé viaceré pochybenia a nejasnosti, pričom odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa predpoklady\npreskúmateľného rozhodnutia. Žalobkyňa opätovne poukázala na nezákonnosť všetkých titulov, ktoré jej\nboli doručované prostredníctvom bývalého zástupcu, Ing. Milana Kúdelu, za ktorého zásielky preberala\np. N., ktorá na to nebola oprávnená.\n\nI. Rozhodnutie správneho súdu\n25. Správny súd rozsudkom č. k. 2S/91/2018-114 zo dňa 19. septembra 2019 (ďalej len „napádaný\nrozsudok“ alebo „rozsudok správneho súdu“) správnu žalobu žalobkyne zamietol.\n26. Správny súd mal na základe administratívneho spisu za to, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie\nobdobie apríl 2013 bola začatá zákonne, správca dane preukázal skutočnosti zistené daňovou kontrolou\na na základe rozsiahleho dokazovania dospel k záverom, ktoré uviedol vo svojom rozhodnutí.\n27. Správny súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobkyne, že zo strany žalovaného a správcu\ndane došlo k porušeniu zásady proporcionality za okolností, keď správca dane prekročil zákonom\nustanovenú maximálnu dobu trvania daňovej kontroly z dôvodu prerušenia daňovej kontroly za účelom\nzískania odpovedí na medzinárodnú výmenu informácií. Z obsahu administratívneho spisu správny súd\nzistil, že správca dane zasielal žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, súčasne zistil, že správca\ndane v tomto prípade nebol nečinný a aktívne získaval informácie v rámci medzinárodnej výmeny\ninformácií.\n28. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.: III. ÚS 726/2016-20 správny\nsúd uviedol, že pokiaľ je žalobkyňa toho názoru, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup\na lehoty na vybavenie žiadosti o MVI podľa citovaného nariadenia, v dôsledku čoho daňová kontrola\ntrvala dlhšie ako jeden rok (vrátane jej prerušenia), mohla sa svojich práv a právom chránených záujmov\ndomáhať v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, čo však neurobila. Správny súd je toho názoru,\nže zo strany správcu dane a žalovaného nedošlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov\nžalobkyne, a tým ani k nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a jej námietky považoval za nedôvodné.\nDaňová kontrola za zdaňovacie obdobie apríl 2013 bola prerušená, pričom lehota na jej vykonanie\nneplynula, t.j. výkon daňovej kontroly sa predĺžil o čas, po ktorý bola prerušená. Daňová kontrola začala\ndňa 17. júla 2013 a bola ukončená dňa 16. decembra 2015. Správca dane vydal rozhodnutie o prerušení\ndaňovej kontroly zo dňa 24. marca 2014, pričom daňová kontrola bola prerušená odo dňa 25. marca\n2014 do 3. septembra 2015. Listom zo dňa 7. septembra 2015 následne oznámil správca dane, že dňa 3.\nseptembra 2015 pominuli dôvody prerušenia a v daňovej kontrole pokračoval. Z uvedených skutočností\nbezpochyby vyplýva, že daňová kontrola trvala spolu 11 mesiacov a 21 dní. To znamená, že bola\nvykonaná v lehote 1 roka. Námietku predĺženia, resp. nedodržania lehoty daňovej kontroly považoval\nsprávny súd za neopodstatnenú.\n29. Podľa správneho súdu dĺžka lehôt stanovená v nariadení Rady č. 2010/904/ES je záväzná pre výkon\nMVI, ktorú vykonáva na to stanovený orgán a nie pre dobu, na ktorú sa kontrola prerušila. Nie je pritom\nmožné spájať lehotu pre MVI, uvedenú v nariadení rady, so zákonom stanovenými lehotami na trvanie\na prerušenie daňovej kontroly, keďže samotné nariadenie v tomto smere neupravuje dĺžku daňovej\nkontroly. Dĺžka lehôt stanovená v nariadení nie je preto záväzná pre dobu prerušenia daňovej kontroly.\nSprávny súd poukázal na to, že aj z judikatúry NS SR vyplýva, že trojmesačná lehota sa vzťahuje\nna medzinárodnú výmenu informácii, nie na výkon daňovej kontroly podľa vnútroštátnych predpisov\nčlenského štátu. Medzinárodná výmena informácií je dôvodom na prerušenie konania, počas ktorého\nlehoty na vykonanie daňovej kontroly neplynú, čo vyplýva z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku.\n30. Správny súd sa vo vzťahu k námietke žalobkyne, týkajúcej sa spoločnosti TrueCom s.r.o. a\nvyhotovených faktúr, stotožnil so zisteniami a závermi správcu dane, pričom poukázal na výpovede\nsvedkov E. E. a C. D.. Argumentáciu žalobkyne o ekonomickom fungovaní spoločnosti TrueCom s.r.o.\na o jej reálnej hospodárskej činnosti považoval správny súd za nepreukázané a v plnom rozsahu sa\nstotožnil so závermi správcu dane, ako aj žalovaného.\n31. K námietke nesprávne rozloženého dôkazného bremena medzi daňovníkom a správcom dane\nsprávny súd poukázal na skutočnosti uvedené v rozhodnutí žalovaného, ktoré vyplývajú jednak zo\nsamotného dokazovania vykonaného správcom dane, ako aj žalobných dôvodov. Vo vzťahu k poukazu\nžalobkyne na rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 správny súd uviedol, že s predmetným odôvodnením\ncitovaného rozsudku sa nestotožnil, považuje právny názor v ňom vyslovený za ojedinelý, ktorý\nnebol predmetom zjednocovacieho stanoviska pléna správneho kolégia NS SR a ktorý bol následne\n\njudikatúrne prekonaný. V tomto smere poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 4Sžf/32/2012, sp. zn.\n8Sžf/81/2013, sp. zn. 2Sžf/4/2009, a takisto na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17\nzo dňa 23.02.2011.\n32. Správny súd zároveň konštatoval, že uplatnenie si práva na odpočítanie dane je právom daňového\nsubjektu (nie jeho povinnosťou) a keď toto právo daňový subjekt využije, je povinný preukázať splnenie\nvšetkých podmienok potrebných k odpočítaniu dane v súlade s § 49 zákona o DPH. V prípade\nintrakomunitárneho dodania t. j. dodania tovaru do iného členského štátu Európskej únie podľa § 43\nods. 1 zákona o DPH je tovar oslobodený od DPH na výstupe iba v prípade, ak bol skutočne prepravený\nz tuzemska a platiteľ je schopný túto skutočnosť správcovi dane preukázať.\n33. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že dokazovaním správca dane\nsprávne ustálil a vyhodnotil dôkazy na základe zistených skutočností, že spoločnosť TrueCom s.r.o.\nnedodala kontrolovanému daňovému subjektu stavebné práce - realizácia stavby - farma Tornaľa, nikdy\nnebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od dodávateľov z Poľskej republiky a v\ndeklarovaných obchodoch vystupovala ako nárazník. Vystavovanie faktúr v mene spoločnosti TrueCom\ns.r.o. pre žalobkyňu bolo len účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov.\nDeklarované obchody mali len jediný účel, a to znižovanie daňovej povinnosti žalobkyne, smerujúce\nk získaniu daňovej výhody v podobe odpočítania DPH a v takomto prípade sú deklarované obchody\npoznačené podvodom. Spoločnosť TrueCom s.r.o., ako nekomunikujúci daňový subjekt, neumožnila\nvýkon daňových kontrol a ku kontrolám nepredložila doklady, ktorými by preukázala, že vykonávala\nekonomickú činnosť. Výhoda u žalobkyne spočívala v podobe odpočítania DPH na základe faktúr od\nnárazníkovej spoločnosti TrueCom, s.r.o, pričom táto daň nebola do štátneho rozpočtu nikdy odvedená.\n34. Vo vzťahu k námietkam, ktorými žalobkyňa spochybňovala zákonnosť dôkazov, resp. informácií\nzískaných v rámci MVI, s poukazom na skutočnosť, že nemala možnosť realizovať svoje procesné práva,\nsprávny súd poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-276/12. Správny súd tiež poznamenal,\nže informácie, ktoré správca dane získaval v rámci MVI neboli jedinými dôkaznými prostriedkami, ale\njednalo sa o informácie, ktoré následne správca dane v rámci dokazovania preveril aj inými vykonanými\ndôkazmi tak, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z obsahu napadnutého rozhodnutia\nnevyplýva, že by orgány daňovej správy od žalobkyne požadovali doklady, ktoré by mala zabezpečiť\nod ktoréhokoľvek daňového subjektu v kontrolovanom obchodnom reťazci. Správca dane mal právo\npreveriť pôvod tovaru, jeho reálnu existenciu, spôsob jeho prepravy, ako aj doplneným dokazovaním\nodstrániť vzniknuté pochybnosti, avšak nemal povinnosť žalobkyni napovedať, akým spôsobom má\nokrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov\nrozsiahleho dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení, že so sporným tovarom\nskutočne obchodovala. Bolo na žalobkyni, aby predložila dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu\nskutočne existoval a že obchod prebiehal skutočne tak, ako deklarovala.\n35. Na základe výsledku vykonaného dokazovania správny súd konštatoval, že záver, ktorý správca\ndane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického\nmyslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o\nDPH. Vzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, resp. jeho pohybu u\ndodávateľov žalobkyne, a teda reálnosti na všetkých stupňoch obchodného reťazca deklarovaných\nzdaniteľných plnení sa javí unesenie dôkazného bremena, zaťažujúce žalobkyňu ako nedostatočné.\nBolo potrebné, aby preukázala, že vynaložila a prijala všetky rozumné opatrenia a starostlivosť\nvyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti na dosahovanie účelu hospodárskej činnosti, aby\nzabránila tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení zneužívajúcich právo poskytované\nzásadou neutrality DPH, čo nie je nič neobvyklé. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu neobstojí\njednoduché spoliehanie sa na zásadu neutrality DPH a tvrdenie o nemožnosti ovplyvniť dodržiavanie\nadministratívnych povinností a zákonných postupov zo strany daňových subjektov zúčastnených\nv obchodnom reťazci zdaniteľných plnení predchádzajúcich alebo nasledujúcich po kontrolovanom\nzdaniteľnom obchode.\n36. Správny súd sa stotožnil s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s\njeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uviedol, že k základným právam\núčastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných\n\ndôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Podľa konštantnej judikatúry nie je nutné, aby na\nkaždú žalobnú námietku bola súdom daná podrobná odpoveď a rozsah povinností odôvodniť súdne\nrozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s pohľadom na okolnosti\nkaždého prípadu. Správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobkyne boli\nsprávnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody, pre ktoré bolo rozhodnuté o\nnepriznaní nadmerného odpočtu DPH.\n37. K ďalším žalobným námietkam, správny súd uviedol, že správca dane v súlade so zákonom dospel\nk záverom, že spoločnosť Mirbes, s.r.o. nikdy nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych\ndodávok od dodávateľov \"CEDROB\" SPÓLKA AKCYJNA, BESKID 1 SPÓLKA Z OGRANICZONA\nODPOWIEDZIALNOŠCIA W LIKWIDACJI, SPÓLKA JAWNA MIKULEC, OKREGOWA SPÓLDZIELNIA\nMLECZARSKA, KOVÁR plus, s.r.o., MAREK CZAMARA, \"GÓR-STAL\" SPÓLKA Z OGRANICZONA\nODPOWIEDZIALNOŠCIA, v deklarovaných obchodoch vystupovala ako nárazník. Vystavovanie faktúr\nv jej mene pre žalobkyňu bolo účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných obchodov\na účelom deklarovaných obchodov bolo znižovanie daňovej povinnosti žalobkyne. Spoločnosť Mirbes,\ns.r.o., ako nekomunikujúci daňový subjekt neumožnila výkon daňových kontrol a nepredložila žiadne\ndoklady, ktorými by preukázala, že vykonávala ekonomickú činnosť. Žalobkyňa sa svojím konaním\n(vystavovanie dodacích listov za spoločnosť Mirbes, s.r.o., konanie za spoločnosť Mirbes, s.r.o. C.\nI., členom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s., sprostredkovanie obchodov C.. G.\nT., v tom čase spoločníkom spoločnosti HYDINA SLOVENSKO s.r.o. a predsedom predstavenstva\nspoločnosti Podtatranská hydina a.s., dispozičné právo C.. G. T. na účty dodávateľa, ktoré bolo\nv priebehu roku 2012 touto osobou využívané k výberu hotovostí z účtov, nahlasovanie zásielok\ndo elektronického systému „Zásielky\" za príjemcu Mirbes, s.r.o. žalobkyňou, resp. zamestnancami\nspoločnosti Podtatranská hydina a. s.) s plným vedomím priamo zúčastňovala na tomto konaní\npoznačenom podvodom, t. j. na deklarovaných obchodných transakciách - dodávkach tovaru v mene\nspoločnosti Mirbes, s.r.o..\n38. V súvislosti s námietkami týkajúcimi sa neuznania odpočítania dane z faktúr od spoločnosti\nSLOVAKIA FARMA s. r. o. sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že správca dane z\nvykonaného dokazovania zistil, že spoločnosť SLOVAKIA FARMA s. r. o. je nekontaktná spoločnosť,\nna sídle uvedenom v obchodnom registri nikdy reálne nemala sídlo, pri vykonávaných daňových\nkontrolách nepreukázala deklarovanú ekonomickú činnosť, jej súčasný konateľ je občanom Českej\nrepubliky, ktorého sa na základe doterajších šetrení vykonaných Kriminálnym úradom finančnej správy\na vykonaných správcom dane nepodarilo skontaktovať. Za činnosťou tejto spoločnosti stojí jediná\nfyzická osoba S. C., ktorá na základe plnomocenstva podľa potreby vykonávala určité účelové úkony\nako preberanie pošty, vyhotovuje faktúry, disponovanie s účtami, a pod., pričom táto svoje konanie\nnedoložila relevantnými dôkazmi - mandátnou zmluvou, splnomocnením, ktoré by deklarovali jej konanie\nza uvedenú spoločnosť. Jediný konateľ a spoločník tejto spoločnosti v období, za ktoré sa vykonávala\nkontrola, O. D., občan Maďarskej republiky, potvrdil, že za určitú sumu peňazí sa stal výkonným\nriaditeľom tejto spoločnosti, podpisoval za ňu doklady, ktorým nerozumel, pretože nehovorí slovensky,\npričom uviedol, že nepoveril žiadnu osobu konať v mene tejto spoločnosti a nevie, kto sú partneri\nspoločnosti SLOVAKIA FARMA s.r.o.. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. bola Ústredným kontrolným\na skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave registrovaná ako sprostredkovateľ kŕmnych\nzmesí, pričom S. C. k registrácii predložila doklady, ktoré nezodpovedali skutočnosti, napriek tomu ich\npotvrdila čestným vyhlásením.\n39. Spoločnosť SLOVAKIA FARMA s.r.o. nikdy nebola skutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych\ndodávok od dodávateľov CARGILL (POĽSKA) SPÓLKA Z OGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA,\nDeHeus a. s., BUČOVICE, FIRMA HANDLOWO - PRODUKCYJNA \"BARBARA\" SPÓLKA Z\nOGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA LOUIS DREYFUS COMMODITIES POĽSKA SPÓLKA Z\nOGRANICZONA ODPOWIEDZIALNOŠCIA, v deklarovaných obchodoch vystupovala ako nárazník.\nVystavovanie faktúr v jej mene bolo len účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia týchto zdaniteľných\nobchodov. V priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane v súlade so zákonom preukázal, že\nžalobkyňa sa svojím konaním (zastupovanie daňového subjektu SLOVAKIA FARMA s.r.o. C.. G. T., v\ntom čase spoločníkom žalobkyne a predsedom predstavenstva spoločnosti Podtatranská hydina a.s.,\njeho dispozičné právo na účty dodávateľa, kontakty u dodávateľov tovaru z iného členského štátu) s\nplným vedomím priamo zúčastňovala na tomto konaní poznačenom podvodom.\n\n40. Správny súd vyhodnotením administratívneho spisu nezistil porušenie procesných ustanovení\nDaňového poriadku. Z odôvodnenia napádaného rozhodnutia vyplýva, že riadne prebehlo odvolacie\nkonanie, v ktorom sa žalovaný riadne vysporiadal s námietkami, ktoré žalobkyňa uplatnila v odvolacom\nkonaní, pričom na zásadné a podstatné odvolacie námietky poskytol žalovaný svoje zdôvodnenie. K\nžalobnej námietke týkajúcej sa arbitrárnosti a nedostatočného zdôvodnenia napádaných rozhodnutí\nsprávny súd opätovne poukázal na konštantnú judikatúru európskych súdov a Ústavného súdu SR,\nv zmysle ktorej nie je povinnosťou súdu, ako ani správneho orgánu, odpovedať na každú vznesenú\nnámietku. Povinnosťou správneho orgánu a súdu je zaoberať sa pre vec podstatnými námietkami, čo\npreskúmavané rozhodnutie spĺňa, a teda nie je možné ho označiť za arbitrárne, pretože žalovaný v\nňom odpovedal na relevantné odvolacie námietky. Z vykonaných dôkazov podľa správneho súdu tiež\nvyplynulo, že v predmetnej veci sa mohlo jednať o klasickú schému karuselového podvodného konania.\nZáverom správny súd poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach C-277/14 PPHU\nStehcemp a v spojených veciach C-439/04 a C-442/04 Axel Kittel proti Belgickému kráľovstvu a Belgické\nkráľovstvo proti Recycling Sprl.\nIV.\nKasačná sťažnosť a priebeh konania na kasačnom súde\n41. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa - sťažovateľka kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“). Sťažovateľka v sťažnostnom návrhu alternatívne\nnavrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\nalebo aby zrušil rozhodnutie žalovaného a správcu dane a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.\n42. V rámci kasačnej sťažnosť sťažovateľka požiadala o predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu\ndvoru Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) v nasledovnom znení:\n(I) Je lehota 3 mesiacov na poskytnutie informácií v čl. 7 a 9 nariadenia pre dožiadaný orgán záväzná?\n(II) Ustanovenie bodu 25 nariadenia, a síce: „lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytnutie\ninformácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné chápať tak, že dané lehoty predstavujú\nlehoty, ktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť\nprerušenia daňovej kontroly v zmysle ustanovenia § 61 Daňového poriadku?\n(III) Existuje sankcia za nedodržanie lehôt na vykonanie MVI stanovených nariadením vo vzťahu k\ndožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu? Je ňou nezákonnosť prerušenia daňovej kontroly?\n(IV) § 61 Daňového poriadku je možné v kontexte nariadenia vykladať tak, že pominutie dôvodov pre\nktoré sa daňová kontrola prerušila je ohraničená maximálnou dĺžkou lehôt stanovených v smernici pre\nposkytnutie požadovaných informácií?\n(V) V prípade, ak vnútroštátny správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu neobdrží odpoveď na MVI v\nrámci lehôt určených nariadením, je povinný ukončiť prerušenie daňovej kontroly a pokračovať v daňovej\nkontrole, aj napriek skutočnosti, že neobdržal odpoveď v rámci MVI?\n(VI) Je možné charakterizovať MVI, ktorá presahuje lehoty určené nariadením za protiprávny zásah do\npráv daňového subjektu?\n(VII) Je možné považovať skutočnosti získané a zistené na základe MVI, ktorej dĺžka prekračuje lehoty\nurčené nariadením, za zákonný dôkazný prostriedok?\n(VIII) Je zákonné prerušenie daňovej kontroly, resp. zákonné spočívanie lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly, v prípade, ak sú prekročené lehoty na vybavenie MVI určené nariadením?\n43. Podľa sťažovateľky je nevyhnutné, aby SDEÚ zodpovedaním otázky č. 3 jasne stanovil sankcie, resp.\nzodpovedal, či v danom prípade vôbec nejaká sankcia existuje. Ak neexistuje, ustanovenia nariadenia\nsa stanú teleologickými, bez akejkoľvek možnosti vynútenia ich striktného dodržania. Zodpovedanie\ndanej otázky je zásadné aj v konaniach vedených pred správnym súdom v právnych veciach žalobkyne,\nspoločnosti HYDINA SK s.r.o. a spoločnosti Podtatranská hydina a.s. V tejto súvislosti sťažovateľka\npožiadala o prerušenie konaní, týkajúcich sa uvedených spoločností.\n44. Sťažovateľka namieta nasledujúce vady konania, ktoré boli spôsobené žalovaným/ správcom dane,\nresp. správnym súdom:\n\nNeobstaranie dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci\n45. K námietke neobstarania dostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci sťažovateľka\nuviedla, že správny súd mal podrobne posúdiť otázku či dôkazy, z ktorých správne orgány vychádzali\nneboli pochybné alebo či logicky vôbec robia možným skutkový záver, ku ktorému správne orgány\ndospeli a či sa vysporiadali s prípadnými protichodnými tvrdeniami a obsahom podkladov pri\nrozhodovaní.\nNedôvodné prenesenie dôkazného bremena na žalobkyňu (sťažovateľku)\n46. Sťažovateľka nesúhlasila s tvrdením správneho súdu (body 116, 122 a 123 odôvodnenia), v zmysle\nktorého malo byť preukázané, že spoločnosti Mirbes, s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o. nikdy neboli\nskutočným nadobúdateľom intrakomunitárnych dodávok od dodávateľov z iných členských štátov a\nže boli nastrčené ako nárazník. Rozhodnutie súdu a správnych orgánov je postavené výlučne na\ndomnienkach a hypotézach. Rovnako nepovažovala za pravdivé tvrdenie súdu, že obe spoločnosti\nneboli vlastníkom predmetného tovaru. Opätovne poukázala na výpovede svedkyne S. C.Á. a na trestné\nkonanie, ktoré bolo voči nej vedené.\n47. Sťažovateľka namietala neodôvodnené prenesenie dôkazného bremena, a to vzhľadom na rozsudok\nNS SR sp. zn. 3 Sžf 1/2011, v zmysle ktorého daňový subjekt vyčerpal dôkazné bremeno v prípade, ak\ndisponuje existenciou materiálneho plnenia, má k tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s opisom druhu\na ceny dodávaných tovarov a služieb od dodávateľov. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností,\nktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu\nsprávca dane. Rovnako poukázala na závery rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nsp. zn. 5Afs/131/2004, v zmysle ktorého dôkazné bremeno nemožno ponímať extenzívne a rozširovať ho\nna preukázanie všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ohľadne ktorých takáto povinnosť\nstíha úplne iný subjekt. Sťažovateľka zastáva názor, že ak správne orgány chceli spochybniť jej nárok,\nboli povinné vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce z predložených dokumentov a skutočnosti ňou tvrdené a\nzároveň uviesť, aké ďalšie iné dôkazy považujú za relevantné pre posúdenie preukázania nároku na\nodpočet DPH, čo však správne orgány nevykonali.\n48. Sťažovateľka zastáva názor, že správca dane, resp. žalovaný sa s jej návrhmi a námietkami\nnevysporiadali dostatočne a nerešpektovali požadovanú mieru rozloženia dôkazného bremena v\ndaňovom konaní. Rovnako poukázala na to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by bol\ncertifikát pre obchod vo vnútri spoločenstva rozhodujúcim listinným dôkazom pre preukázanie splnenia\npodmienok pre oslobodenie od DPH.\nNevysporiadanie sa s judikatúrou EÚ\n49. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa poukázala na viaceré rozsudky Súdneho dvora Európskej únie\n(napr. C-204/13, C-368/2006, C-268/83 v spojení s rozsudkami C-37/95, C-255/02 bod 72, C-162/07,\nC-425/06, C-277/09, C-439/04 a C-440/04 body 42 - 45, 52 a 53, C-624/15 bod 35, 36, 40, C-80/11 a\nC-1425/11 atď.). Sťažovateľka uviedla, že daňový orgán nemôže zamietnuť právo na odpočet dane z\ndôvodu, že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar\nsplnila svoju povinnosť podať daňové priznanie a uhradila daň. Mala za to, že pre účely posúdenia\npredmetnej veci dostatočne preukázala svoj nárok na odpočet DPH a správny súd neprihliadol na\nustálenú rozhodovaciu súdnu prax a v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal konštatovania v priamom\nrozpore s uvedenou judikatúrou.\nÚčelové spochybnenie predložených dokladov\n50. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane (údajne) neuviedol dôvod výkonu daňovej kontroly,\nsťažovateľka zastávala názor, že vedená daňová kontrola nemá podklad v zákone a je vedená svojvoľne.\n51. Ďalej sťažovateľka namietala, že správca dane, resp. žalovaný účelovo, bez relevantných dôvodov\npoužívajú také pojmy, ako napr. „zmiznutý obchodník, nárazník, účelovo založená spoločnosť.“\n\nSťažovateľka sa považuje za nevinnú zúčastnenú osobu, ktorá síce kúpila tovary od partnerov s\npochybnou povesťou, avšak na podvodoch sa sama nezúčastňovala. Na základe tejto skutočnosti\nzastávala sťažovateľka názor, že správca dane resp. žalovaný nezohľadnili, že bola v danom reťazci\nako nevinne zúčastnený subjekt.\n52. Sťažovateľka tiež poukázala na porušenie ustanovení daňového poriadku, ktoré sa týkajú\ndoručovania. Uvedené odôvodnila doručovaním rozhodnutí splnomocnenému zástupcovi daňového\nsubjektu, Ing. Milanovi Kúdelovi, za ktorého zásielky preberala p. N., ktorá na to nemala oprávnenie. Aj\nnapriek skutočnosti, že vadnosť doručovania písomností sťažovateľka namietala a žiadala o prešetrenie\nvykonaného doručovania, súd nepristúpil k vykonaniu šetrenia v tak podstatnej procesnej stránke veci.\n53. Ďalej sťažovateľka namietala odmietnutie predložených dôkazov zo strany daňových orgánov.\nZastávala názor, že doklady preukazujúce realizáciu zdaniteľného obchodu boli z jej strany predložené\nv príslušnom rozsahu, avšak správca dane účelovo spochybňoval skutočnosti v nich deklarované.\nTvrdenie správcu dane, že spoločnosti TrueCom s.r.o., Mirbes s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o.\nreálne s nikým neobchodovali je v priamom rozpore s vyjadrením poľskej daňovej správy, podľa\nktorej vzhľadom na veľký počet spracovateľov dodávajúcich ten istý druh tovaru nie je poľský daňový\nsubjekt schopný presne určiť zmluvné strany, od ktorých nakúpil tovar, ktorý bol následne predaný\nďalej. Nadštandardný charakter spolupráce so spoločnosťami Mirbes s.r.o. a SLOVAKIA FARMA s.r.o.\nsťažovateľka odôvodňuje potrebou zabezpečenia plynulosti jednotlivých transakcií s tovarom (jatočná\nhydina), rýchlosťou, precíznou logistikou a predchádzaniu reklamačných konaní.\n54. Žalovaný, správca dane a správny súd podľa názoru sťažovateľky nepreukázali nepravdivosť\nňou predloženej dokumentácie, iba účelovo spochybňovali skutočnosti v nej deklarované a uvádzali\nhypotézy, podľa ktorých sa mala sťažovateľka úmyselne zúčastňovať na obchodoch poznačených\npodvodom. Správne orgány boli povinné prijať závery na základe preukázaného skutočného skutkového\nstavu, avšak jednotlivé rozhodnutia sú postavené na domnienkach, nepreukázaných tvrdeniach a\nnepodložených argumentoch.\nPrekročenie medze zákonom dovolenej správnej úvahy\n55. K námietke prekročenia medze zákonom dovolenej správnej úvahy sťažovateľka uviedla, že\npríslušný správny orgán autoritatívne a nad rámec svojej právomoci rozhodoval bez prihliadnutia na\nskutočnosti, ktoré uviedla, a to aj keď mal povinnosť na tieto prihliadať. Takisto bol povinný vysporiadať sa\ns jej námietkami v celom rozsahu, a to vzhľadom na ich obsah a význam pre riadne a správne posúdenie\nveci. Správny súd sa však bez ďalšieho stotožnil s takýmto postupom, pričom sám sa nevysporiadal s\nnámietkami sťažovateľky.\nSpoľahlivo, presne a úplne nezistený skutočný skutkový stav veci a porušenie princípu dvojinštančnosti\nkonania\n56. Sťažovateľka namietala spoľahlivo, presne a úplne nezistený skutočný skutkový stav veci a\nporušenie princípu dvojinštančnosti konania. Podľa jej názoru napadnuté rozhodnutia trpia nielen\nvadami nepreskúmateľnosti, ale vydaniu týchto rozhodnutí predchádzalo aj nedostačujúce zistenie\nskutkového stavu. Úlohou správneho súdu je celkom samostatne a nezávisle hodnotiť správnosť a\núplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové či procesné právne\ndeficity, má správnemu orgánu uložiť ich odstránenie, nahradenie, či doplnenie alebo tak urobí sám.\nSprávny súd pritom len jednoducho bez ďalšieho konštatoval správnosť postupu predchádzajúceho\nsúdnemu konaniu a vydal rozhodnutie v rozpore so zákonom.\nNemožnosť zastúpenia orgánov činných v trestnom konaní\n57. Sťažovateľka zastávala názor, že z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, že v priebehu\ncelého konania konajúce správne orgány nazerali na ňu ako na právoplatne odsúdenú páchateľku\ntrestného činu podvodu v oblasti daní, a z tohto dôvodu je na mieste vysloviť pochybnosť o\nnestrannosti a nezaujatosti zo strany správnych orgánov pri výkone ich činnosti. Zároveň nie je\n\nna mieste prijať úvahy a úsudky konštatované z ich strany vo vzťahu k jej podnikateľským aktivitám\na k jej osobe.\nVada vydaných rozhodnutí\n58. K námietke vady vydaných rozhodnutí sťažovateľka konštatovala, že prvostupňové rozhodnutie\naj rozhodnutie žalovaného sú z hľadiska preskúmateľnosti neakceptovateľné a neudržateľné.\nRozhodnutiam vytýkala tak nedostatočné zistenie a nesprávne vyhodnotenie skutočného skutkového\nstavu veci, ako aj nepreskúmateľnosť a svojvoľnosť. Zastávala pritom názor, že konajúci správny súd\nich mal preto zrušiť. Ten však namiesto riadneho vyhodnotenia námietok sťažovateľky len odkázal a\nzopakoval zistenia správcu dane a žalovaného. Podľa názoru sťažovateľky preto požiadavke na riadne\nodôvodnenie rozhodnutia nezodpovedá postup správneho súdu, ktorý sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia nedostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými a právne významnými skutočnosťami\npredmetnej veci. Rozsudok teda neobsahuje dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho\nposúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení.\nPorušenie princípu proporcionality a nezákonnosť rozhodnutí\n59. Ďalšou namietanou skutočnosťou zo strany sťažovateľky bolo porušenie princípu proporcionality a\nnezákonnosť rozhodnutí. S poukazom na § 61 ods. 10 Daňového poriadku, články 10 - 12 nariadenia\nzdôraznila, že daňová kontrola má predstavovať akési prípravné konanie, ktoré slúži na získanie a\nzhromaždenie dôkazného podkladu pre následné rozhodnutie správcu dane vydané vo vyrubovacom,\nurčovacom konaní. Za účelom posúdenia, či bola dodržaná maximálna dĺžka trvania daňovej kontroly\nje dôležité vymedziť deň jej začatia, ako následne aj deň jej skončenia, nakoľko táto je súčasne limitom\ndeterminujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Požiadavku primeranosti vedenia daňovej\nkontroly (zásada proporcionality v daňovom práve) zákonodarca formuloval exaktne stanovením limitov\nobmedzujúcich časový rozsah daňovej kontroly. Podľa názoru sťažovateľky správca dane ani žalovaný\nv odôvodnení rozhodnutia nijako nevysvetlili takú skutočnosť, ktorá by ospravedlňovala nedodržanie\nstanovenej dĺžky zákonnej lehoty. Rovnako neboli predložené žiadne listiny, z ktorých by vyplynula\nosobitne stanovená lehota, písomná informácia o nemožnosti odpovede v lehote stanovenej nariadením\nalebo doklad, z ktorého vyplýva uvedenie doby, v ktorej možno predpokladať splnenie informačnej\npovinnosti v rámci medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní vo vzťahu k členským štátom.\n60. Správca dane je zo zákona časovo limitovaný na výkon daňovej kontroly, t. j. od začiatku jej\ntrvania až po koniec spočívajúci vo vypracovaní príslušného protokolu, lehotou jedného roka, okrem\nprípadov v ktorých vzniká potreba dožiadania, kedy je maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly možné\npredĺžiť najviac o šesť mesiacov. Sťažovateľka konštatovala, že správca dane ukončil daňovú kontrolu\npo uplynutí zákonnej lehoty jedného roka odo dňa jej začatia, vrátane prekročenia lehoty 3 mesiacov\nna jej prerušenie v zmysle nariadenia. Postupy, ktorými správcovia dane zvyknú zneužívať inštitút\nprerušenia daňovej kontroly v rámci MVI je potrebné považovať za neefektívne a nadbytočné. V\ntejto súvislosti sťažovateľka poukázala na interné riadiace akty žalovaného č. 16/2012/1020304 a č.\n1/2013/1100204/P - Príkaz generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej o povinnosti zasielať urgencie\npri MVI. Podľa sťažovateľky správca dane neposlal ani jednu urgenciu, a teda takéto konania sú v\nrozpore s predmetnými internými aktmi a sú prejavom nečinnosti správcu dane.\n61. Nerešpektovaním maximálnej dĺžky trvania daňovej kontroly porušil správca dane nielen ustanovenia\no maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zákonnosti pri správe daní. Takéto pochybenie\nmá za následok nezákonnosť celého doterajšieho konania. Žalovaný sa podľa sťažovateľky vôbec\nnevysporiadal s námietkou nedodržania zásady proporcionality a nezaoberal sa ňou. Správca dane sa\nnemôže podľa sťažovateľky odvolávať na zložitosť dožiadaných informácií a celkového postupu daňovej\nkontroly so zahraničným prvkom, a keby chcel takýto postup zvoliť, mal požiadať príslušný daňový orgán\nz iného štátu o predĺženie zákonných lehôt, čo však neurobil. Súčasne správca dane, žalovaný a rovnako\nani súd nijakým spôsobom neodôvodnili, prečo k prerušeniu daňovej kontroly muselo a došlo práve v\nrámci daňovej kontroly a nie napr. v štádiu vyrubovacieho konania.\n62. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti v podstatnom zotrval na svojej argumentácii\nuvedenej v rozhodnutí žalovaného a vo vyjadreniach k správnej žalobe. Nakoľko sa žalovaný stotožnil s\n\nprávnym posúdením veci správneho súdu navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú\nzamietol.\n63. Sťažovateľka podaním zo dňa 13. mája 2020 kasačnému súdu oznámila, že NS SR uznesením\nsp. zn. 5Sžfk/34/2018 prerušil konanie o kasačnej sťažnosti vo veci žalobcu HYDINA SK s.r.o., proti\nrozhodnutiu správneho súdu sp. zn. 6S/1/2017 zo dňa 18. januára 2018, a to z dôvodu predloženia\nprejudiciálnych otázok SDEÚ, ktorých zodpovedanie bude mať priamy a zásadný význam aj pre toto\nkonanie o kasačnej sťažnosti. Z uvedeného dôvodu navrhla, aby kasačný súd uznesením prerušil\nkonanie o kasačnej sťažnosti, a to až do konečného zodpovedania prejudiciálnej otázky SDEÚ, alebo\naby sám konanie prerušil a pripojil sa k podanej prejudiciálnej otázke v konaní vedenom na NS SR sp.\nzn. 5Sžfk/34/2018.\n64. Kasačný súd uznesením sp. zn. 10 Sžfk 12/2020 zo dňa 26. januára 2021 konanie o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľky postupom podľa § 100 ods. 2 písm. a) v spojení s § 452 ods. 1 SSP prerušil, z\ndôvodu podania prejudiciálnej otázky podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie iným senátom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. 5 Sžfk 34/2018 v nasledovnom znení:\n- „Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej\nspolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení\nna poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty,\nktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia\ndaňovej kontroly?\n- Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií\nstanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji\nproti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?\n- Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením\nRady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti\ndane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?“\n65. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol o\npredložených prejudiciálnych otázkach tak, že:\n„Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a\nboji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v spojení s jeho odôvodnením 25 sa má\nvykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie môže ovplyvniť zákonnosť prerušenia\ndaňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského štátu dovtedy, kým žiadaný členský štát\nneposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu administratívnej spolupráce stanoveného\ntýmto nariadením.“\n66. V priebehu kasačného konania, dňa 1. januára 2021, nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky\nč. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny\nsúd Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“ alebo „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods.\n4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom\nna rozhodnutie senátu 3 S v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku a je v kasačnom konaní vedená\npod pôvodnou spisovou značkou.\n67. Uznesením sp. zn. 10 Sžfk 12/2020 zo dňa 13. decembra 2021 kasačný súd rozhodol o pokračovaní\nv kasačnom konaní v nadväznosti na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 zo dňa 30.\nseptembra 2021 (bod 65).\nII. Posúdenie kasačného súdu\n68. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že\nkasačná sťažnosť sťažovateľky bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.\n\n1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach\nsťažnostných bodov uplatnených sťažovateľkou (§ 453 ods. 2 SSP) spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n69. Na úvod považuje kasačný súd za potrebné uviesť, že kasačná sťažnosť sťažovateľky je rozsiahla\n(59 strán), plná opakovaných námietok a s vecou nesúvisiacich citácii právnej úpravy či judikatúry,\nbez snahy o reakciu na konkrétne závery správneho súdu, prípadne vady rozsudku správneho súdu\na zistenia správcu dane ako aj žalovaného v tejto veci. Obdobne bola formulovaná už správna žaloba\nsťažovateľky (46 strán). Kasačná sťažnosť s ohľadom na jej formuláciu je tak hraničná z pohľadu\nzrozumiteľnosti ako aj (ne)zmätočnosti (napr. námietky vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou Mirbes,\ns.r.o., ktoré neboli predmetom rozhodnutia správnych orgánov), že vzbudzuje pochybnosti o cieli\npodania, účelovo predlžovať súdne konanie v predmetnej veci bez záujmu o úspech v nej. Kasačný\nsúd preto zvažoval možnosť postupu podľa § 28 v spojení s § 452 ods. 1 SSP, keď môže odmietnuť\nkasačnú sťažnosť z dôvodu zjavne šikanózneho charakteru alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva\nči jeho bezúspešné uplatňovanie. S ohľadom na celkovú dĺžku kasačného konania však kasačný súd\nnepristúpil k odmietnutiu kasačnej sťažnosti ako šikanózneho podania a meritórne ju posúdil. V duchu\nstarorímskeho vigilantibus iura scripta sunt kasačný súd jedným dychom v predmetnej veci dodáva, že\nspôsob formulácie kasačnej sťažnosti a vágnosť námietok v nej obsiahnutých sa nepochybne odrazili\naj v charaktere a konkrétnosti odpovedí, ktoré od kasačného súdu sťažovateľka získala. Za čo nesie\nzodpovednosť práve sťažovateľka (§ 453 ods. 2 SSP).\n70. Kasačný súd po preskúmaní administratívneho a súdneho konania mal za preukázané, že zo strany\nsprávneho súdu a žalovaného došlo k niektorým nejasnostiam, ktoré považuje za potrebné ozrejmiť.\nKonkrétne ide o nezrovnalosť v označení diela, ktoré mala pre sťažovateľku vykonať spoločnosť\nTrueCom s.r.o. a ktorého vykonanie daňové orgány spochybnili. Správca dane vo svojom rozhodnutí\nspochybnil dodanie služieb uvedenou spoločnosťou, ktorej predmetom malo byť rozšírenie hydinovej\nfarmy Lapša v zmysle faktúry č. 1020130455 zo dňa 30. apríla 2013. Žalovaný, ako aj správny súd však\nuvádzali, že išlo o realizáciu stavby Tornaľa. Po preskúmaní administratívneho spisu mal kasačný súd\nza preukázané, že sa v skutočnosti malo jednať o realizáciu stavby Tornaľa, a teda rozdiely uvedené\nv jednotlivých rozhodnutiach správnych orgánov a správneho súdu považuje za chybu v písaní, ktorá\nnemá vplyv na konečné rozhodnutie vo veci.\n71. K spochybneniu obchodov sťažovateľky so spoločnosťou Mirbes, s.r.o., kasačný súd uvádza, že zo\nstrany správneho súdu nebol dôvod ich skúmať (bod 122 odôvodnenia napadnutého rozsudku), nakoľko\ntieto ani neboli predmetom prvostupňového rozhodnutia. Keďže však na tieto obchody poukazovala\nsama sťažovateľka, tak v správnej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti, kasačný súd konštatuje, že\nich posúdenie správnym súdom nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci a kasačný súd sa nimi ďalej\nnezaoberal. Rovnako sa kasačný súd nezaoberal ani posúdením cezhraničných obchodov (resp.\nneuznaním oslobodenia od dane) sťažovateľky so spoločnosťami CEDROB S.A., HERMOD Sp. Z\no.o., UAB Triados, WEROMIT KATARZYNA WYLUPEK, SOLEK PROJECT KHI SRL, keďže ich\nspochybnenie sťažovateľka v priebehu súdneho konania nenamietala.\n72. Kasačný súd sa už v rámci svojej činnosti zaoberal obdobnými kasačnými sťažnosťami sťažovateľky\n(s obdobnými sťažnostnými bodmi), týkajúcimi sa rovnakej právnej otázky a obdobných obchodných\nreťazcov (so spoločnosťami TrueCom s.r.o., SLOVAKIA FARMA s.r.o., Mirbes s.r.o., Podtatranská\nhydina a.s.), pričom kasačný súd tieto kasačné sťažnosti ako nedôvodné zamietol. Uvedené sa týkalo\nrozhodnutí NSS SR:\n(I) sp. zn. 3 Sžfk 78/2019 zo dňa 31. mája 2022 (zdaňovacie obdobie august 2012 - Mirbes, s.r.o.,\nSLOVAKIA FARMA s.r.o.);\n(II) sp. zn. 2 Sžfk 57/2018 zo dňa 27. apríla 2022 (zdaňovacie obdobie september 2012 - Mirbes, s.r.o.,\nSLOVAKIA FARMA s.r.o., CEDROB S.A);\n(III) sp. zn. 8 Sžfk 23/2020 zo dňa 22. júna 2022 (zdaňovacie obdobie február 2012 - CEDROB S.A,\nPodtatranská hydina a.s., Mirbes, s.r.o.);\n(IV) sp. zn. 10 Sžfk 69/2019 zo dňa 28. júla 2022 (zdaňovacie obdobie júl 2012 - Mirbes, s.r.o., SLOVAKIA\nFARMA s.r.o., Podtatranská hydina a.s.);\n(V) sp. zn. 3 Sžfk 83/2019 zo dňa 25. mája 2022 (zdaňovacie obdobie marec 2013 - TrueCom s.r.o.,\nPodtatranská hydina, a.s., SLOVAKIA FARMA s.r.o., CEDROB S.A);\n\n(VI) sp. zn. 4 Sžfk 38/2019 zo dňa zo dňa 28. júla 2022 (zdaňovacie obdobie máj 2012 - SPOLKA\nJAWNA MIKULEC, Mirbes, s.r.o.).\n73. Podľa § 464 ods. 2 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej\nsťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na\nsvoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už\nnemusí uvádzať.\n74. Predmetom kasačného konania (účastníkov: sťažovateľky HYDINA SLOVENSKO s.r.o., proti\nžalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) je skutkový a právny stav týkajúci sa vyrubenia\nrozdielu na DPH. Nakoľko obdobná vec rovnakých účastníkov konania, s totožnými sťažnostnými bodmi,\nbola predmetom konania a rozhodovania kasačného súdu vo vyššie uvedených právnych veciach (bod\n72), kasačný súd v súlade s § 464 ods. 2 SSP na tieto rozhodnutia poukazuje a v celom rozsahu sa s\nnimi stotožňuje. Medzi uvedenými konaniami spočíva rozdiel len v skutočnosti, že ide o iné zdaňovacie\nobdobie, inú sumu rozdielu dane, avšak v rámci obdobných obchodnoprávnych reťazcov, pričom\nsťažnostné námietky sú identické. Preto kasačný súd pristúpil k aplikácii tzv. skráteného odôvodnenia s\npoužitím odkazu na rozsudky vo vyššie zmienených konaniach. Ustanovenie § 464 ods. 2 SSP umožňuje\nkasačnému súdu použiť tzv. skrátené odôvodnenie rozsudku, v ktorom sa kasačný súd môže obmedziť\nlen na poukázanie na svoje skoršie rozhodnutia, za predpokladu, že tak rozhodol aspoň v piatich\nprávnych veciach a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením. Totožný predmet konania sa\nrozumie druhovo totožný (obdobný) predmet konania, ktorý sa týka rovnakého právneho problému, čo\nposúdenie predmetnej právnej otázky spĺňa.\n75. V nadväznosti na pôvodný návrh sťažovateľky na prerušenie konania a predloženie prejudiciálnych\notázok SDEÚ, ktoré sťažovateľka uviedla v kasačnej sťažnosti, kasačný súd konštatuje, že otázky\nnavrhované sťažovateľkou boli SDEÚ zodpovedané vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021,\nv miere potrebnej pre rozhodnutie danej veci, keďže prekročenie lehoty určenej v čl. 10 nariadenia\nnezakladá dôvod na konštatovanie nezákonnosti prerušenia daňovej kontroly.\nIII. Záver\n76. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných\nnámietok sťažovateľky. Rozsudok správneho súdu považuje za v postačujúcej miere odôvodnený,\nsúladný s ustálenou rozhodovacou činnosťou kasačného súdu a vychádzajúci zo správneho právneho\nposúdenia veci. Preto kasačnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 461 ako nedôvodnú zamietol.\n77. Pri zodpovedaní námietok sťažovateľky kasačný súd zohľadňoval aj rozhodovaciu činnosť\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Keďže odo dňa 1. augusta 2021 došlo k prechodu kompetencií\nzo správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), vychádzajúc z\núčelu zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti, z právnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní\nzaložených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít (§ 5 ods. 1 SSP v spojení\ns čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov)\nsa kasačný súd naďalej považuje za viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, vrátane jeho veľkého senátu.\n78. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,\nkeďže sťažovateľka nemala úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil\nvýnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v\nspojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).\n79. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0\n(§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/91/2018", "guid": "af43b85c-0b0e-4c99-9119-7e94ebe49704:444e9c2a-c19e-4f81-b627-3ed19e828945", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:12010b69-f876-4352-bb36-cc79355bea3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 726/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 726/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 334, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.726.2016.1"}, {"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}], "citovane_v": []}