{"guid": "b8ce78c8-3592-4cb4-843a-1aa6a6428fc9:5641b7e9-473c-43ab-8fc4-46f568e5d648", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200166.1", "spisova_znacka": "1Sžfk/18/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/18/2020 z 29. 11. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 29. novembra 2022, sp. zn. 1Sžfk/18/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200166.1", "identifikacne_cislo": "8018200166", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2022-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 45 ods. 1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-45.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-45"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-45"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5641b7e9-473c-43ab-8fc4-46f568e5d648", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200166.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200166.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8018200166.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sžfk/18/2020\n8018200166\n29. 11. 2022\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSSR:2022:8018200166.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry\nPríbelskej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a JUDr. Juraja Vališa, LLM. (spravodajca) v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľ): LEGATOs Recovery k.s., Mierová 650/56, Bratislava - mestská časť Ružinov,\nIČO: 47 256 184, správca ko podstaty úpadcu: K´ Food Distribution s.r.o.; skrátený názov: KFD s.r.o.\nv konkurze, Svätoplukova 6, Prešov, IČO: 31 717 811, právne zastúpený: JUDr. Eugen Kostovčík,\nadvokát, Gelnická 33, Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 11 993 448, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 5952/63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102647149/2017 z 29. decembra 2017, konajúc o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/17/2018-79 z 27. novembra 2019,\ntakto\nrozhodol:\nKasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nNávrh žalobcu na podanie návrhu Súdnemu dvoru Európskej únie na začatie prejudiciálneho konania\nsa z a m i e t a .\nÚčastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania\n1. Správca dane vydal rozhodnutie č. 102183268/2017 z 16. októbra 2017, ktorým podľa § 68 ods.\n5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej „Daňový poriadok“) určil žalobcovi za zdaňovacie obdobie november 2011 rozdiel na\ndani z pridanej hodnoty v sume 34 800,- €.\n2. Dôvodom určenia rozdielu na dani bolo, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 45\nzákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej „zákon o DPH“) na základe faktúr ako prvý\ndodávateľ v rámci trojstranných obchodov, a to pre odberateľa DK CENTRUM, s.r.o., so sídlom v\nČeskej republike. V rámci týchto trojstranných obchodov žalobca vystupoval v pozícii prvého dodávateľa,\nv pozícii prvého odberateľa bola spoločnosť DK CENTRUM, s.r.o., a v pozícii druhých odberateľov\nvystupovali spoločnosti MISSIROM SATU MARE S.R.L. a COMEXMAD 2009, S.R.L., obe so sídlom v\nRumunsku a FRUIT-HUNGARIA KFT. so sídlom v Maďarsku.\n3. Dokazovaním správcu dane bolo zistené, že prepravu tovaru (kryštálového cukru), dodanie ktorého\ndeklaroval žalobca pre prvého odberateľa DK CENTRUM, s.r.o., mali realizovať priamo druhí odberatelia\n\nvlastnými, resp. prenajatými motorovými vozidlami alebo pre druhých odberateľov (a nie pre prvého\nodberateľa DK CENTRUM, s.r.o.) prepravcovia SC BOGDIA S.R.L., COMEXMAD 2009, S.R.L. a\nJ.TRANS TRADE, s.r.o.\n4. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým\nrozhodnutím č. 102647149/2017 z 29. decembra 2017.\n5. Žalovaný argumentoval, že podľa § 45 zákona o DPH trojstranný obchod znamená, že ten istý tovar\nje súčasne predmetom dvoch dodaní, pričom len jedna z týchto dodávok je tzv. pohyblivá dodávka\n(preprava tovaru a faktúra) a druhá z týchto dodávok je tzv. nepohyblivá dodávka (len faktúra). Zákon\nprostredníctvom § 45 zákona o DPH transponoval podmienky trojstranného obchodu obsiahnutého v\nsmernici Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Trojstranné obchody sú obchody, ktoré spĺňajú:\na. ide o obchod medzi troma zdaniteľnými osobami, ktoré sú registrované v troch rôznych členských\nštátoch (ďalej „ČŠ“),\nb. dodávateľ v ČŠ 1 (prvý dodávateľ) má uzatvorenú kúpnu zmluvu s kupujúcim z ČŠ 2 (prvý odberateľ),\nktorý si objedná tovar pod identifikačným číslom prideleným v ČŠ 2, ale dá pokyn na prepravenie tovaru\ndo ČŠ 3 (tzv. nepohyblivá dodávka tovaru je z ČŠ 1 do ČŠ 2, pretože v ČŠ 2 neskončí preprava tovaru),\nc. kupujúci z ČŠ 2 má uzatvorenú kúpnu zmluvu s kupujúcim v ČŠ 3 (druhý odberateľ) na ten istý tovar,\nd. tovar je prepravený z ČŠ 1 do ČŠ 3 prvým dodávateľom alebo prvým odberateľom alebo na ich účet\nprepravcom (v ČŠ 3 sa skončí preprava tovaru),\ne. kupujúci z ČŠ 2 nesmie byť registrovaný pre DPH v ČŠ 3,\nf. dodávateľ v ČŠ 1 vyhotoví faktúru pre kupujúceho v ČŠ 2,\ng. kupujúci v ČŠ 2 a zároveň dodávateľ vyhotoví faktúru pre kupujúceho v ČŠ 3, v ktorej uvedie slovnú\ninformáciu „prenesenie daňovej povinnosti“ (túto informáciu podľa odseku 3 uvádza prvý odberateľ vo\nfaktúre s účinnosťou od 01.01.2016 namiesto informácie „trojstranný obchod“),\nh. kupujúci v ČŠ 2 nie je registrovaný pre DPH v ČŠ 1 (ide o doplnenie podmienky novelou č. 268/2015\nZ.z., táto podmienka vyplýva z článku 141 písm. c/ smernice o DPH).\n6. Vo vzťahu k žalobcovi bolo zistené nesplnenie podmienky pod písm. d/ vyššie, t.j. že tovar je\nprepravený z ČŠ 1 (Slovenská republika) do ČŠ 3 (Rumunsko alebo Maďarsko) prvým dodávateľom\nalebo prvým odberateľom alebo na ich účet prepravcom (v ČŠ 3 sa skončí preprava tovaru). Následne\ndodanie tovaru žalobcom ako prvým dodávateľom spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. ako prvému\nodberateľovi, bolo posúdené ako dodanie tovaru bez prepravy, pretože dodanie tovaru v rámci tohto\nzmluvného vzťahu nebolo spojené s prepravou (preprava nebola zabezpečená prvým dodávateľom predávajúcim, ani prvým odberateľom - kupujúcim a ani inou osobou na ich účet). Miestom dodania\ntovaru je v zmysle § 13 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho\ndodanie uskutočňuje, teda tuzemsko a žalobca bol povinný uplatniť k cene dodávaného tovaru DPH.\n7. Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré\nžiadal v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane zrušiť. V žalobe namietal, že z obsahu\nspisu vyplýva, že správca dane ani žalovaný nespochybňujú realizáciu obchodu ani prepravu tovaru z\ntuzemska do iného členského štátu a predmetom sporu je len to, či boli alebo neboli splnené podmienky\npre trojstranný obchod uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH. Ak sa preukáže, že\ntieto podmienky sú splnené, je bezpredmetné skúmať, ktorá dodávka je spojená s prepravou (pohyblivá\ndodávka), a ktorá dodávka je bez prepravy (statická dodávka). Žalobca z uvedeného dôvodu poukázal\nna skutočnosti, ktoré dokumentujú, že podmienky pre trojstranný obchod splnené boli. Predmetom sporu\ntak bolo posúdenie otázky, či v súdenom prípade boli alebo neboli splnené podmienky trojstranného\nobchodu podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH, teda či tovar prepravený z tuzemska do iného\nčlenského štátu bol prepravený predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet a sporným\npodľa žalobcu ostal výklad pojmu „na ich účet\".\n8. Vo vzťahu k spornému pojmu „na ich účet“ žalobca poukázal na právny názor vyjadrený v článku\nJUDr. Zuzikovej (Poradca, s.r.o. 9/2012, zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty a komentárom,\nPoradca, s.r.o. - Vydávateľ, Žilina 2012, str. 124) a anglické znenie čl. 138 ods. 1 smernice Rady\n2006/112/ES o spoločnom systéme DPH.\n9. Žalovaný vo svojom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n\n10. Správny súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a napadnutým rozsudkom ju podľa\n§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej ,,SSP“) zamietol.\n11. Správny súd uviedol, že mal za preukázané, že správca dane mal dôvodné pochybnosti o realizovaní\ntrojstranných obchodov tak, ako to deklaroval žalobca v podanom daňovom priznaní, a že neboli\nkumulatívne splnené všetky podmienky uvedené v § 45 ods. 1 zákona o DPH, predovšetkým podmienka\nuvedená pod písm. d/, t.j. že tovar bol odoslaný alebo prepravený prvým dodávateľom (žalobcom) alebo\nprvým odberateľom (DK CENTRUM, s.r.o.) alebo inou osobou na ich účet. Správny súd odmietol ako\ndôkaz čestné prehlásenia bývalého konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. (prvého odberateľa) v\nktorom tento prehlásil, že zabezpečoval prepravu zo Slovenskej republiky do Rumunska a Maďarskej\nrepubliky, a poukázal na to, že tento bývalý konateľ spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o. uviedol, že žiadnu\nprepravu neorganizoval. Poukázal na to, že v konaní žalobca nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy,\nktoré by potvrdzovali splnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH.\n12. Správny súd taktiež uviedol, že dôkazy, ktoré si obstaral správca dane v rámci vykonávanej\ndaňovej kontroly formou dožiadaní a žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, boli dostatočné na\npreukázanie, že preprava tovaru fakturovaného žalobcom prvému odberateľovi DK CENTRUM, s.r.o.,\nbola vykonaná na účet druhých odberateľov spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o.. Správny súd sa rovnako\nstotožnil s názorom, že prípadné vyhlásenie svedka konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o., že\nprepravu organizoval bez toho, aby predložil relevantné dôkazy, a s prihliadnutím na ostatné zistenia\nsprávcu dane týkajúce sa prepravy tovaru, nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie\ndane.\nII.\nKasačná sťažnosť žalobcu (sťažovateľa)\n13. Žalobca ako sťažovateľ podal v zastúpení advokátom, včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. f) SSP a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zmenil tak, že\nzruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie.\n14. V rámci sťažnostných bodov najmä uviedol, že správny súd nedal odpoveď na, podľa sťažovateľa,\npodstatný argument sťažovateľa ohľadom výkladu slovného spojenia „na ich účet“ a v tejto súvislosti\npoukázal na anglickú verziu čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES, ktorý uvádza pojem „by or on\nbehalf“ a ktorý je možné preložiť aj ako „alebo v jej mene“, čo podľa sťažovateľa znamená, že stačí, ak\nprepravca v mene prvého dodávateľa alebo prvého odberateľa zabezpečí prepravenie tovaru a nie je\npodstatné, kto za dopravu zaplatí. Taktiež namieta, že bolo povinnosťou správneho súdu jednoznačne\nvyvrátiť tvrdenie žalovaného a uviesť, prečo pojem „na ich účet“ nie je možné interpretovať v súlade s\nanglickým prekladom Smernice Rady 2006/112/ES.\n15. Sťažovateľ rovnako navrhol, aby kasačný súd podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ podal návrh\nna začatie prejudiciálneho konania pre Súdnym dvorom EÚ ohľadom výkladu čl. 138 ods. 1 smernice\nRady 2006/112/ES.\n16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 11. februára 2020 opätovne poukázal na zistenia\nsprávcu dane, podľa ktorých prepravu zabezpečovali spoločnosti v pozícii druhých odberateľov\nvlastnými vozidlami alebo prepravcami na ich účet (a nie sťažovateľ ako prvý dodávateľ alebo spoločnosť\nDK CENTRUM, s.r.o. prvý odberateľ), poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nC-245/04 EMAG Handel Eder OHG, nesúhlasil s podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania\npre Súdnym dvorom EÚ ohľadom výkladu čl. 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES a poukázal na\nVykonávacie nariadenie Rady 2018/1912 zo 4. decembra 2018, ktorým sa mení Vykonávacie nariadenie\n(EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o určité oslobodenia od dane pri transakciách v rámci Spoločenstva.\nKasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť.\nIII.\nKonanie pred kasačným súdom\n17. V zmysle čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,zákon č. 757/2004\n\nZ.z.“) odo dňa 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd SR činnosť a stal sa príslušným na konanie\nvo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konali senáty správneho kolégia Najvyššieho súdu SR.\nPredmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu SR a bola zaregistrovaná pod sp.zn.\n1Sžfk/18/2020. V zmysle uvedeného je od 1. augusta 2021 na konanie o predmetnej kasačnej sťažnosti\npríslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. v súlade\ns platným a účinným Rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu SR náhodným výberom pomocou\ntechnických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR\npridelená senátu 5S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v\nzáhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky\nkonajúci ako kasačný súd (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 453 ods. 1 a\n2 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal postupom bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 SSP) a\nkasačnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.\n18. Kasačný súd po zistení, že sťažovateľ je od 12. novembra 2020 v konkurze a jeho správcom\nkonkurznej podstaty je spoločnosť LEGATOs Recovery k.s vyzval správcu sťažovateľa i sťažovateľa\npodľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, aby podali návrh na pokračovanie v konaní, ktorý bol sťažovateľom kasačnému súdu doručený\n7. novembra 2022 a správcom sťažovateľa kasačnému súdu doručený 8. novembra 2022.\n19. Kasačný súd poukazuje na to, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti nenamietal nesprávne právne\nposúdenie veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a preto prípadné nesprávne právne posúdenie\nveci správnym súdom ani nebolo predmetom posudzovania kasačného súdu. Kasačný súd viazaný\nsťažnostnými bodmi (§ 453 ods. 2 SSP) kasačnú sťažnosť mohol prejednať výlučne v intenciách\nsťažovateľom uplatneného sťažnostného bodu, a teda iba v rozsahu sťažnostného dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. f/ SSP.\nIII. A Odôvodnenie napadnutého rozsudku\n20. Podstatou sťažovateľom uplatneného sťažnostného bodu je, či sťažovateľ dostal v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku správneho súdu odpoveď na ním tvrdené podstatné žalobné body a teda, či\nsprávny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm.\nf/ SSP).\n21. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných\núčastníkmi konania (I. ÚS 241/07).\n22. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať\ndôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999). Judikatúra Európskeho\nsúdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická\nodpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19.\nfebruára 1998).\n23. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu taktiež vyplýva povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre\nrozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, II. ÚS 410/06).\n24. K sťažovateľovmu sťažnostnému bodu teda kasačný súd uvádza, že správny súd nemusí dať\nodpoveď na všetky ním nastolené otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto\naspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n\n25. Kasačný súd za podstatnú námietku sťažovateľa (žalobný bod), na ktorú správny súd sťažovateľovi i\nodpovedal, považuje posúdenie skutočnosti, či sťažovateľ splnil alebo nesplnil podmienky trojstranného\nobchodu podľa § 45 zákona o DPH, a to najmä podmienky podľa písm. d), t.j. či bol tovar prepravený\nprvým dodávateľom alebo prvým odberateľom alebo na ich účet prepravcom. Kasačný súd uvádza,\nže správny súd sa s touto otázkou v odôvodnení (najmä body 86 a 91 napadnutého rozsudku) riadne\nvysporiadal a kasačný súd toto vysporiadanie sa považuje za dostatočné.\n26. Správny súd v napadnutom rozsudku (v bode 33 a v bode 78) správne poukázal na sťažovateľom\nnastolený podstatný žalobný bod - predmetom sporu je výlučne posúdenie otázky, či boli alebo neboli\nsplnené podmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH, teda či tovar\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu bol prepravený predávajúcim alebo nadobúdateľom\ntovaru alebo na ich účet.\n27. V bode 79 napadnutého rozsudku správny súd poukázal na podmienku prepravy podľa § 45 ods. 1\npísm. d/ zákona o DPH, ktorou je, že tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ\nalebo iná osoba na ich účet. Svoju úvahu k splneniu tejto podmienky sťažovateľom správny súd rozviedol\nv bode 81 napadnutého rozsudku uvedením zistení správcu dane ohľadom prepravy tovaru. Následne v\nbode 82 napadnutého rozsudku zo zistení (bod 81 napadnutého rozsudku) odvodil i záver, že v konaní\nsťažovateľ nepreukázal a nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali splnenie zákonnej podmienky\npodľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH.\n28. Rovnako v bode 86 napadnutého rozsudku správny súd odôvodnil, (1) že nemal za preukázané,\nže preprava tovaru bola zabezpečená na účet odberateľa DK CENTRUM, s.r.o., (2) že prepravcovia\nuvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu na účet druhých odberateľov, ktorú im fakturovali,\na (3) nebolo preukázané, že preprava tovaru bola vykonaná podľa pokynov prvého odberateľa a za ním\nstanovených podmienok tak, ako to tvrdil sťažovateľ. Tieto skutočnosti pritom podľa správneho súdu\ntvoria dôkazné bremeno sťažovateľa (bod 90 a bod 91 napadnutého rozsudku).\n29. Svoje posúdenie správny súd zopakoval i v bode 91 napadnutého rozsudku, kde uviedol, že preprava\ntovaru fakturovaného sťažovateľom českému odberateľovi DK CENTRUM, s.r.o., bola vykonaná na účet\nodberateľov spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o., ktorí v preverovaných obchodoch vystupovali ako tzv.\ndruhí odberatelia. Správny súd sa v bode 91 napadnutého rozsudku stotožnil s názorom správcu dane,\nže prípadné vyhlásenie svedka konateľa spoločnosti DK CENTRUM, s.r.o., že prepravu organizoval bez\ntoho, aby predložil relevantné dôkazy a s prihliadnutím na zistenia správcu dane týkajúce sa prepravy\ntovaru, nemôže byť rozhodujúcou skutočnosťou pre správne určenie dane.\n30. Právnemu názoru JUDr. Zuzíkovej sa správny súd venoval v bode 87 napadnutého rozsudku a\nuviedol, že tento mu nie je známy keďže jeho obsah sťažovateľ nepredložil žalovanému ani správnemu\nsúdu), a teda ani nevie v akom kontexte bol tento názor prezentovaný.\n31. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je teda zrejmé, že\na. správny súd za podstatný žalobný bod považuje posúdenie otázky, či boli alebo neboli splnené\npodmienky trojstranného obchodu podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH (body 33 a 78 napadnutého\nrozsudku),\nb. podmienkou prepravy podľa § 45 ods. 1 písm. d) zákona o DPH je, že tovar odoslal alebo prepravil\nprvý dodávateľ alebo prvý odberateľ alebo iná osoba na ich účet (bod 79 napadnutého rozsudku),\nc. preukázanie splnenia podmienok podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH tvorí dôkazné bremeno\nsťažovateľa (bod 90 a bod 91 napadnutého rozsudku),\nd. správny súd uviedol zistenia správcu dane, ktoré považoval za podstatné vo vzťahu k preukázaniu\nprepravy podľa § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH (bod 81 napadnutého rozsudku), a\ne. nemal za preukázané, že preprava tovaru bola zabezpečená na účet odberateľa DK CENTRUM, s.r.o.,\nže prepravcovia uvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu na účet druhých odberateľov,\nktorú im fakturovali, ani že preprava tovaru bola vykonaná podľa pokynov prvého odberateľa a za ním\nstanovených podmienok tak, ako to tvrdil sťažovateľ (bod 86 napadnutého rozsudku).\n32. Kasačný súd otázku detailného výkladu anglického znenia čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/\nES, ktorý uvádza pojem „by or on behalf“ a jeho možných prekladov do slovenského jazyka rovnako ako\nsprávny súd nepovažuje za podstatnú z dôvodu, že sťažovateľ v konaní nepreukázal dôkazmi, ktoré by\n\nsprávcom dane neboli spochybnené, že v prípade ním tvrdeného prekladu tohto ustanovenia by došlo\nk splneniu podmienok trojstranného obchodu. Inými slovami ani uplatnením sťažovateľom tvrdeného\nvýkladu čl. 138 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES a § 45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH že stačí, ak\nprepravca v mene prvého dodávateľa alebo prvého odberateľa zabezpečí prepravenie tovaru a nie je\npodstatné kto za dopravu zaplatí, nemal správny súd za preukázané, že podmienka prepravy podľa §\n45 ods. 1 písm. d/ zákona o DPH bola zo strany sťažovateľa splnená. Táto úvaha je zrejmá napr. z bodu\n86 napadnutého rozsudku, kde správny súd uzavrel, že nebolo preukázané, že preprava tovaru bola\nvykonaná podľa pokynov prvého odberateľa (DK CENTRUM, s.r.o.) a za ním stanovených podmienok\ntak, ako to tvrdí sťažovateľ.\n33. Kasačný súd má za to, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa\ns podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré aj náležite\nodôvodnil. Nesúhlas sťažovateľa s týmto odôvodnením nie je dôvodným sťažnostným bodom podľa\n§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP a otázku prípadného nesprávneho právneho posúdenia správneho súdu\nkasačný súd vzhľadom na sťažovateľom uplatnený sťažnostný bod neposudzoval. Kasačný súd preto\ntento sťažnostný bod sťažovateľa nepovažuje za dôvodný.\nIII. B Návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ\n34. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ\npodal návrh na začatie prejudiciálneho konania pre Súdnym dvorom EÚ ohľadom výkladu čl. 138 ods.\n1 smernice Rady 2006/112/ES. Navrhol pritom nasledovné otázky:\n1. Má sa článok 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES vykladať tak, že dodávateľ alebo odberateľ\nzabezpečí prepravenie tovaru prostredníctvom dopravcu, ktorý vykoná prepravu v ich mene alebo tak,\nže dodávateľ alebo odberateľ zaplatí za prepravenie tovaru prepravcovi.\n2. Ak sa má článok 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES vykladať tak, že dodávateľ alebo odberateľ\nzaplatí za prepravenie tovaru prepravcovi, je možné nepriznať oslobodenie od dane dodávateľovi, ak\nsa odberateľ, resp. prvý kupujúci zaviaže zabezpečiť prepravu tovaru, no vyšlo najavo, že prepravca\nnevykonal prepravu na ich účet o čom dodávateľ nijako nemohol vedieť.\n35. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 11. februára 2020 a v podaní zo dňa 24. marca 2021\nnesúhlasil s podaním návrhu na začatie prejudiciálneho konania.\n36. Sťažovateľ vo svojich podaniach zo dňa 22. februára 2021 a 13 júla 2021 na svojom návrhu zotrval.\n37. Podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ Súdny dvor Európskej únie má právomoc vydať predbežný\nnález o otázkach, ktoré sa týkajú:\na) výkladu zmlúv;\nb) platnosti a výkladu aktov inštitúcií, orgánov alebo úradov alebo agentúr Únie;\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom a tento súdny orgán usúdi, že\nrozhodnutie o nej je nevyhnutné pre vydanie jeho rozhodnutia, môže sa obrátiť na Súdny dvor Európskej\núnie, aby o nej rozhodol.\nAk sa takáto otázka položí v konaní pred vnútroštátnym súdnym orgánom, proti ktorého rozhodnutiu nie\nje prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, je tento súdny orgán povinný obrátiť sa\nna Súdny dvor Európskej únie.\nAk sa takáto otázka položí v prebiehajúcom konaní pred súdnym orgánom členského štátu v súvislosti\ns osobou, ktorá je vo väzbe, Súdny dvor Európskej únie koná bezodkladne.\n38. Sťažovateľom podaný návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom EÚ ohľadom\nvýkladu čl. 138 ods. 1 Smernice Rady 2006/112/ES kasačný súd posúdil z pohľadu čl. 267 Zmluvy o\nfungovaní EÚ, pričom výnimku z povinnosti položiť prejudiciálnu otázku podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní\nEÚ predstavuje aj situácia, ak rozhodnutie o prejudiciálnej otázke nie je potrebné pre rozhodnutie vo veci\nsamej. Súdny dvor EÚ totiž nedáva odpoveď na otázky, ktoré samé o sebe nemajú vplyv na výsledok\nkonania, pričom príslušný vnútroštátny súd v tomto smere disponuje určitou diskrečnou právomocou,\nv rámci ktorej je oprávnený posúdiť, či prípadné predloženie prejudiciálnej otázky by mohlo mať vplyv\nna jeho rozhodnutie, resp. či je pre jeho rozhodnutie potrebné. Súčasne kasačný súd v tejto súvislosti\npripomína, že príslušný vnútroštátny súd nie je viazaný návrhmi účastníkov vnútroštátneho konania.\n\n39. Kasačný súd pri posúdení návrhu na začatie prejudiciálneho konania považoval za podstatnú\nskutočnosť, že správny súd napadnutý rozsudok neodôvodnil tým, že by mal sťažovateľ preukazovať\nči prvý dodávateľ (sťažovateľ) alebo prvý odberateľ (spoločnosť DK CENTRUM, s.r.o.) zaplatil za\nprepravenie tovaru prepravcovi (čo je pritom podstatou sťažovateľom navrhovaných otázok) a ani tým, že\nsťažovateľ toto zaplatenie za prepravu nepreukázal. Správny súd naopak uzavrel (bod 86 napadnutého\nrozsudku), (1) že nemal za preukázané, že preprava tovaru bola zabezpečená na účet odberateľa DK\nCENTRUM, s.r.o., (2) že prepravcovia uvedení na prepravných dokladoch vykonali prepravu na účet\ndruhých odberateľov, ktorú im fakturovali, a (3) nebolo preukázané, že preprava tovaru bola vykonaná\npodľa pokynov prvého odberateľa a za ním stanovených podmienok tak, ako to tvrdil sťažovateľ.\n40. Kasačný súd s poukazom na to, že kasačnú sťažnosť mohol prejednať výlučne v intenciách\nsťažovateľom uplatneného sťažnostného bodu, a teda iba v rozsahu sťažnostného dôvodu podľa § 440\nods. 1 písm. f) SSP, ako i s poukazom na to, že sťažovateľ v konaní nepreukázal dôkazmi, ktoré by\nsprávcom dane neboli spochybnené, že v prípade ním tvrdeného výkladu tohto ustanovenia by došlo k\nsplneniu podmienok trojstranného obchodu (bližšie bod tohto rozsudku), zodpovedanie navrhovaných\notázok nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie veci samej, teda na zodpovedanie sťažnostného bodu\nv rozsahu, ako ho uplatnil sťažovateľ.\n41. Kasačný súd preto návrh sťažovateľa na podanie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na začatie\nprejudiciálneho konania zamietol.\nIV.\nZáver\n42. Kasačný súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení svojho\nrozhodnutia citoval relevantné právne normy, presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal\nso všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu\nprávnu otázku, ktorá by mala v kasačnom konaní vyústiť do zrušenia napadnutého rozsudku. Kasačný\nsúd preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.\n43. O náhrade trov kasačného konania rozhodol tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal\núspech, ich náhradu podľa § 167 v spojení s § 467 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanému ich náhrada\nnevyplýva zo zákona.\n44. Tento rozsudok prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/17/2018", "guid": "015f03d4-8568-40b5-af3e-f2a6e74abbe4:331805e4-ea37-4b56-b711-fa16f24f1aa6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}