{"guid": "afb424b9-8337-4a96-a401-64f9e6cd8205:c09a0891-5729-4bee-a49b-3f7260221d65", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200722.5", "spisova_znacka": "9Sžsk/73/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/73/2019 z 6. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 6. júla 2022, sp. zn. 9Sžsk/73/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200722.5", "identifikacne_cislo": "8017200722", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "datum_vydania": "2022-07-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-3", "nazov": "§ 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "nazov": "§ 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-172.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-172"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "nazov": "§ 466 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-172", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-466", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-68", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c09a0891-5729-4bee-a49b-3f7260221d65", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200722.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200722.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200722.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/73/2019\n8017200722\n06. 07. 2022\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2022:8017200722.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr.Michala\nNovotného (sudca spravodajca) a členiek JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jany Martinčekovej\nvo veci žalobcu: T.. Y. P., nar. X. T. XXXX, U. XXXX/XX, P. B. O., zastúpeného: Advokátska kancelária\nŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., IČO: 47 238 232, Dobšinského 12, Bratislava, proti žalovanej: Sociálna\npoisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia z 13. septembra\n2017, č. 42486-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n5 Sa 24/2017-79 zo 7. marca 2019 takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa zamieta.\nII. Účastníkom konania sa nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca na základe povolenia z 27. apríla 2006\nposkytoval zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo. Slovenská\nlekárska komora mu ešte 7. apríla 2005 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č.\nL1A/PO/0134/05. Na žiadosť žalobcu mu Prešovský samosprávny kraj 4. septembra 2007 s účinnosťou\nk 30. septembru 2007 zrušil skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe mu však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu\nsa žalobca u žalovanej uplynutím 30. septembra 2007 odhlásil z povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.\n2. Po zistení, že žalobca bol aj naďalej (po 30. septembri 2007) držiteľom licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe, pobočka žalovanej v Trenčíne rozhodnutím z 10. mája 2017 č. 15932-3/2017-VT\nvyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi nezaniklo 30.\nseptembra 2007, ale zaniklo až 30. júna 2009. Pobočka vyšla z toho, že licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.\nz. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, v dôsledku čoho bol žalobca aj po\n30. septembri 2007 samostatne zárobkovo činnou osobou. Jeho povinné nemocenské a dôchodkové\npoistenie tak podľa § 21 ods. 1 cit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po\nkalendárnom roku, kedy jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší\nako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 10 (od 1. januára 2008 išlo o ods. 9) cit.\nzák. Z údajov poskytnutých daňovým riaditeľstvom pobočka zistila, že žalobcov príjem klesol prvýkrát\npod zákonom stanovenú hranicu až v roku 2008, a preto jeho povinné poistenie nemohlo zaniknúť 30.\nseptembra 2007.\n\n3. Napriek odvolaniu žalobcu žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 13. septembra\n2017, č. 42486-3/2017-BA. Uviedla, že podľa § 3 ods. 4 písm. c) a § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. sa\nzdravotnícke povolanie lekár mohlo vykonávať aj na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe. Vydaná licencia tak podľa žalovanej predstavovala oprávnenie na výkon činnosti, ktoré zakladalo\njej držiteľovi postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.\nz bez ohľadu na to, či ju aj aktívne využíval. Pokiaľ mal žalobca platnú licenciu L1A a v rozhodujúcom\nobdobí za rok 2006 a 2007 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší\nnež je zákonom stanovená hranica, jeho povinné poistenie nemohlo zaniknúť 30. septembra 2007.\nZ dôvodu, že žalobca podal nesprávne vyplnený registračný list fyzickej osoby - odhlášku, pobočka\nvydala rozhodnutie o zániku povinného poistenia k 30. júnu 2009. Podotkla, že zákon č. 461/2003 Z. z.\nneustanovuje lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o zániku sociálneho poistenia v zmysle § 178 ods.\n1 písm. a) prvého bodu. Navyše, v čase podania žalobcovej odhlášky nemala vedomosť o existencii\nlicencie. Záverom uviedla, že vznik, resp. zánik povinného sociálneho poistenia nastáva priamo zo\nzákona, naplnením zákonom ustanovených podmienok a nemôže byť predmetom premlčania.\n4. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu, správny súd zamietol tu\nnapadnutým rozsudkom č. k. 5 Sa 24/2017-79. Zdôraznil, že zrušením povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia žalobcovi nezaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko\nbol v tomto čase držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a zároveň dosiahol\nzákonom stanovený príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti. Toto oprávnenie\nna výkon činnosti je potrebné vnímať v rovine formálnej ako existenciu licencie a zároveň v rovine\nmateriálnej ako právo na určitú činnosť, ktorú môže lekár na základe nej vykonávať a dosahovať z\nnej príjem. Správny súd nezistil, že by existovala nejaká zákonná prekážka, ktorá by bránila žalobcovi\nnapĺňať materiálnu stránku. Rozhodnutie žalobcu licenciu nevyužívať napriek tomu, že o ňu požiadal,\nnemá pre posúdenie postavenia žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby žiadny právny význam.\nPodotkol, že lekár, ktorý bol zamestnancom v pracovnom pomere, licenciu L1A nepotreboval. Ďalej\nuviedol, že zákon č. 461/2003 Z. z. je postavený na jednote poistenia samostatne zárobkovo činnej\nosoby a to aj v prípade, ak dosahuje príjem na základe viacerých oprávnení. To, že žalobca nedosahoval\nv spornom období príjem na základe tejto licencie, nemá vplyv na právne posúdenie veci. Stotožnil sa\nso žalovanou, že nedávkové konanie môže začať aj doručením rozhodnutia účastníkovi konania a že\ncit. zákon neukladá žalovanej lehotu, v ktorej je povinná rozhodnúť o vzniku, resp. zániku poistenia v\nsporných prípadoch. Zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že vo\nveci zániku povinného poistenia žalovaná rozhoduje, len vyznačením v spise. To vyplýva aj z § 209 ods.\n1 cit. zák.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci\nna ďalšie konanie. Zopakoval argumentáciu zo svojich predchádzajúcich podaní a zotrval na názore,\nže licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe nezakladá postavenie samostatne zárobkovo\nčinnej osoby. Zdravotnícku prax totiž nikdy nevykonával na základe tejto licencie, ale len na základe\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Tiež uviedol, že z nej nemal žiaden príjem,\nktorý by zakladal jeho účasť na sociálnom poistení. Zdôraznil, že súdy majú vykladať právo s ohľadom\nna spravodlivosť, k čomu odkázal na početnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj\nnemeckého Spolkového ústavného súdu. To, že zákon č. 461/2003 Z. z. neumožňuje zmierniť tvrdosť\nzákona, považoval žalobca za jeho medzeru, ktorú mal súd preklenúť; žalobca totiž jasne prejavil\nvôľu, že nechce byť samostatne zárobkovo činnou osobou. Je presvedčený, že po preskúmaní jeho\nodhlášky žalovaná dospela k záveru, že boli naplnené podmienky zániku poistenia, a preto tak rozhodla\nvyznačením v spise k 30. septembru 2007. Nakoľko od právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho\npoistenia uplynul viac ako rok, pobočka žalovanej nemohla vo veci opätovne rozhodnúť, resp. nariadiť\nobnovu konania.\n6. Žalovaná navrhla kasačnú sťažnosť zamietnuť. Zopakovala, že z § 3 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.\npriamo vyplýva, že zdravotnícke povolanie sa vykonáva nielen na základe povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia, ale aj na základe licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.\nPodľa žalovanej licencia L1A predstavuje oprávnenie na vykonávanie činnosti v zmysle § 5 zákona č.\n461/2003 Z. z., čím žalobcovi zakladala postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Držiteľ tejto\n\nlicencie je tak oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie a dosahovať príjmy z podnikania a inej\nsamostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z., pričom nie je\npodstatné, na základe akého oprávnenia tieto príjmy v rozhodujúcom roku dosiahol. To vyplýva aj z §\n21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý dosiahnuté príjmy bližšie nešpecifikuje.\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.\naugusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu\n(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n8. V prerokúvanej veci žalovaná pobočka ako organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej\nna výkon sociálneho poistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci\nsvojej právomoci o otázke zániku poistenia, ktorý považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa\n§ 172 ods. 5 cit. zák. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až\n225) zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa § 209 ods. 1 cit. zák. sa rozhodnutie v tomto konaní vydáva\npísomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“ treba rozumieť ustanovenie,\nv ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením v spise (napr. § 194 ods. 2\nzákona č. 461/2003 Z. z.). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie možno považovať každý\nakt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom systéme. Podľa § 228 ods.\n3 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo činná osoba povinná\nodhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia do ôsmich dní\nod jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali nič o tom, že by na základe\ntejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v spise. Odhláška bola teda len\nevidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti, kvôli ktorým mu - podľa jeho\nnázoru - zanikalo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez ďalšieho akceptovať, táto\nakceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho poistenia. Názor žalobcu,\nže prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, tak nemá oporu v uvedených\nustanoveniach zákona o sociálnom poistení.\n9. Naopak, ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom\nkonaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než bolo\nuvedené v odhláške. Ako zdôraznil aj správny súd v napadnutom rozsudku, zo žiadneho ustanovenia\ncitovaného zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla vydať takéto rozhodnutie len do určitého času po\npodaní odhlášky. Pokiaľ má byť plynutie času na účely sociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to\nzákon č. 461/2003 Z. z. výslovne, napr. v § 145 ods. 3 (premlčanie vrátenia poistného) alebo v § 147\n(premlčanie predpísania a vymáhania poistného). Postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby podľa\n§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj vznik alebo zánik jej povinného poistenia podľa § 21 cit. zák. nastáva\nvtedy, ak sú splnené príslušné zákonné podmienky. To nie je žiadna medzera uvedeného zákona, ale\njeho podstatná črta, ktorú nemožno prekonať výkladom. Podľa judikatúry ústavného súdu totiž právomoc\nvšeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie\nzákona fakticky novelizovať (porov. nález sp. zn. II. ÚS 796/2016). Okrem toho žalobca pri formulácii\ntýchto právnych názorov nedoceňuje, že otázka trvania poistenia nie je podstatná len pre platenie\npoistného, ale je dôležitá aj je pre vznik nárokov na jednotlivé dávky sociálneho poistenia a ich výšku.\nNapríklad pre výpočet osobného mzdového bodu za určité obdobie je podľa § 62 zákona č. 461/2003 Z.\nz. rozhodný osobný vymeriavací základ (§ 61 cit. zák.), ktorý je pochopiteľne vyšší pri súbehu viacerých\npoistení. Vyšší osobný mzdový bod sa prejaví vo vyššom priemernom osobnom mzdovom bode (§ 63\ncit. zák.), ktorý vstupuje do výpočtu starobného dôchodku (§ 66 ods. 1 cit. zák.). Práve z tohto dôvodu je\ndôležité, aby vznik a zánik povinného poistenia neboli viazané na subjektívne činitele (dobromyseľnosť\nči nedobromyseľnosť poistenca), ale na objektívne okolnosti.\n10. Podstatnou otázkou, na ktorej správny súd postavil svoj zamietajúci rozsudok a ktorej sa v prevažnej\nmiere venuje aj kasačná sťažnosť, je však otázka, či držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe (L1A) zakladala žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Táto kľúčová právna\notázka bola medzičasom predmetom rozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1\nVs 1/2019 a 1 Vs 3/2019. Podľa § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu\n\npre senáty záväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie\nveľkému senátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky\nsenáty. To však logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky\nzáväznosti právneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom\nprávny názor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí nemôže obstáť popri skoršom rozhodnutí veľkého\nsenátu. Podľa kasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať\nz neskoršieho rozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019.\n11. V ňom veľký senát formuloval právny názor, že licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného\npredpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie\nL1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého\nlekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho\ndaňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne\nzárobkovo činnú osobu podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní\npriznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou\n(§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej osoby\na nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej postavenia podľa § 5 písm.\nc) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho\nsúdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky\nju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za\nústavne neudržateľné.\n12. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi\nviazaný a nevidí žiaden dôvod, aby sa od nich podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny\nnázor vyslovený v kasačnej sťažnosti, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama\nneoprávňuje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu § 10 ods. 2 zákona\nč. 578/2004 Z. z. Podľa tohto ustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať\nzdravotnú starostlivosť buď v zariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom\nzariadení. Predpokladom využívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je\nexistencia zdravotníckeho zariadenia. Táto licencia podľa cit. ustanovenia umožňuje poskytovať\nzdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek mieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť\nna základe tejto licencie, bol dokonca podľa § 39 ods. 1 písm. d) zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch\na zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do 30. novembra 2011 oprávnený predpisovať aj lieky,\na to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení.\nLicencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak zakladala plnohodnotné oprávnenie lekára na\nposkytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie. Tomuto záveru\nsvedčí okrem ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. aj ustanovenie § 4 písm. b) cit. zák., podľa\nktorého je fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe takejto licencie, rovnakým\nposkytovateľom ako osoba, ktorá ju poskytuje na základe povolenia podľa § 11 cit. zák.\n13. Z § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. je zrejmé, že každá z troch licencií oprávňovala jej držiteľa\nna iný spôsob výkonu zdravotníckeho povolania. Zo žiadneho ustanovenia cit. zákona, ale nevyplýva,\nže lekárovi, ktorý má zároveň vydanú licenciu L1C na výkon odborného zástupcu a poskytuje zdravotnú\nstarostlivosť v zdravotníckom zariadení - právnickej osobe, zaniká alebo sa prerušuje licencia na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe alebo sa rušia jej účinky. Naopak, táto licencia zostáva naďalej platná\na dovoľuje lekárovi voľne si vyberať, či v konkrétnom prípade poskytne zdravotnú starostlivosť na jej\nzáklade alebo prostredníctvom určitého zdravotníckeho zariadenia. Preto nie je správny názor žalobcu,\nže ak povolanie lekára vykonával ako odborný zástupca, nemohol byť zároveň samostatne zárobkovo\nčinnou osobou. Naopak, mohol ňou byť, pretože oprávnenia na tieto formy výkonu sú rozdielne a jedno\nnevylučuje platnosť alebo účinky druhého.\n\n14. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidí ani dôvod odkláňať sa od\nprávneho záveru, že držba takejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\nLekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je podľa citovaného ustanovenia samostatne zárobkovo činnou\nosobou, ktorej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení môže podľa § 21 ods. 1 a ods.\n4 písm. b) cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo k 30. júnu tým, že jeho príjem z podnikania a\ninej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho základu podľa\n§ 138 ods. 10 resp. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. Opačný názor, podľa ktorého mala žalovaná skúmať, či\nžalobca svoj príjem dosiahol z činnosti vykonávanej na základe tejto licencie, tak nemožno považovať\nza správny.\nIV.\nZáver\n15. Zo všetkých uvedených dôvodov tak správny súd v prerokúvanej veci rozhodol správne, keď správnu\nžalobu žalobcu zamietol. Preto kasačný súd jeho kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP rozsudkom (§ 457\nods. 1 SSP) zamietol.\n16. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca nebol vo\nveci úspešný a žalovaná síce vo veci úspech mala, no kasačný súd nezistil dôvody, aby sa jej nárok\nna náhradu trov priznal.\n17. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}