{"guid": "96c0656f-76a7-4424-b8a4-d25b35019ed0:fffe3105-e271-46b4-8e07-721714c119da", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200540.5", "spisova_znacka": "7Sžsk/31/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/31/2019 z 6. 7. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 6. júla 2022, sp. zn. 7Sžsk/31/2019, ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200540.5", "identifikacne_cislo": "8017200540", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-07-06", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-184.odsek-8", "nazov": "§ 184 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-184.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-184"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185.odsek-4", "nazov": "§ 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-185.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-185"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "nazov": "§ 209 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-10", "nazov": "§ 138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-3", "nazov": "§ 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-228.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "nazov": "§ 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-10.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 zákona č. 578/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/578/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/578-2004/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "nazov": "§ 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "nazov": "§ 466 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-466.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-466"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-184", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-185", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-138", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-194", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-228", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/578#paragraf-4", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-466"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fffe3105-e271-46b4-8e07-721714c119da", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200540.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200540.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200540.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/31/2019\n8017200540\n06. 07. 2022\nMgr. Michal Novotný\nECLI:SK:NSSSR:2022:8017200540.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala\nNovotného (sudca spravodajca) a členiek JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jany Martinčekovej vo\nveci žalobcu: F.. D.. F. G., nar. X. T. XXXX, O. XXXX, V. Z. K., zastúpeného: JUDr. Peter Rychnavský,\nPhD., advokát, Dobrianskeho 1651, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nUl. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 1. júna 2017, č.\n24043-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Sa\n17/2017-80 z 18. decembra 2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Sa\n17/2017-80 z 18. decembra 2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie a konanie pred správnym súdom\n1. Z administratívnych spisov žalovanej vyplýva, že žalobca na základe povolenia z 25. apríla 2006\nposkytoval zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení v odbore všeobecné lekárstvo. Slovenská\nlekárska komora mu ešte 24. mája 2005 vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe č.\nL1A/PO/0208/05. Na žiadosť žalobcu mu Prešovský samosprávny kraj 4. septembra 2007 s účinnosťou\nk 30. septembru 2007 zrušil skoršie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Licencia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe mu však zostala v platnosti aj po tomto dni. Napriek tomu\nsa žalobca u žalovanej uplynutím 30. septembra 2007 odhlásil z povinného nemocenského poistenia a\npovinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby.\n2. Po zistení, že žalobca bol aj naďalej (po 30. septembri 2007) držiteľom licencie na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe, pobočka žalovanej vo Vranove nad Topľou rozhodnutím z 31. októbra 2016,\nč. 18334-2/2016-VT, vyslovila, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nžalobcovi nezaniklo 30. septembra 2007, ale zaniklo až 30. júna 2009. Pobočka vyšla z toho, že licencia\nna výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa § 5 zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010, v dôsledku čoho bol\nžalobca aj po 30. septembri 2007 samostatne zárobkovo činnou osobou. Jeho povinné nemocenské\na dôchodkové poistenie tak podľa § 21 ods. 1 cit. zák. mohlo zaniknúť až 30. júna kalendárneho roka\nnasledujúceho po kalendárnom roku, kedy jeho príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej\nčinnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 10 (od 1. januára 2008\nišlo o ods. 9) cit. zák. Z výpisov z daňových priznaní žalobcu pobočka zistila, že jeho príjem v roku 2006\na 2007 neklesol pod zákonom stanovenú hranicu, a preto jeho povinné poistenie nemohlo zaniknúť 30.\nseptembra 2007.\n\n3. Napriek odvolaniu žalobcu žalovaná toto rozhodnutie potvrdila svojím rozhodnutím z 1. júna 2017,\nč. 24043-3/2017-BA. Do odôvodnenia prevzala odôvodnenie rozhodnutia pobočky, ktoré považovala\nsprávne. Uviedla, že pokiaľ mal žalobca platnú licenciu L1A a v rozhodujúcom období za rok 2006\na 2007 dosiahol príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší než je zákonom\nstanovená hranica, vzniká mu povinné poistenie ako samostatne zárobkovo činnej osobe, pričom nie je\npodstatné, na základe akého oprávnenia tieto príjmy dosiahol. Licencia L1A tak bola oprávnením podľa\n§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, ktoré zakladalo žalobcovi\npostavenie samostatne zárobkovo činnej osoby. Účastník konania mal sám podľa § 228 ods. 3 cit. zák.\ninformovať žalovanú o existencii takejto licencie. Keďže tak neurobil pobočka žalovanej nevedela o tom,\nže žalobca je držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa § 3 ods. 4 písm. c) a § 10 ods. 1\nzákona č. 578/2004 Z. z. Podotkla, že § 185 ods. 4 cit. zák. nekonkretizuje, ktorým úkonom pobočky\nsa začína konanie, a preto je možné za prvý úkon považovať aj vydanie rozhodnutia, pokiaľ pobočka\ndisponovala potrebnými a dostatočnými podkladmi pre rozhodnutie. Rozhodnutie pobočky tak bolo\nvydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade so zákonom spĺňajúc požiadavky\nv zmysle § 209 cit. zák. Na záver žalovaná dodala, že postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo\nčinnej osoby nebolo vylúčené tým, že bol zamestnancom, pretože zákon č. 461/2003 Z. z. takýto súbeh\npoistení pripúšťa.\n4. Správny súd tu napadnutým rozsudkom vyhovel správnej žalobe a zrušil toto rozhodnutie žalovanej\npodľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Vytkol jej, že porušila procesné práva žalobcu, pretože mu ako\núčastníkovi neoznámila začatie konania. Prvostupňové rozhodnutie vydané po deviatich rokoch od\nprijatia odhlášky považoval za nepredvídateľné, navyše s obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce\npožiadavkám § 209 ods. 4 cit. zák. Argumentácia žalovanej, že prvostupňové rozhodnutie pobočky je\nsprávne a v súlade so zákonom, je formálnym konštatovaním, ktoré nemá oporu v skutočnom obsahu\njej odôvodnenia, nezohľadňujúcim zákonnú požiadavku na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a\npoužití právnych predpisov. Postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm.\nc) cit. zák. vyplývalo z povolenia samosprávneho kraja. Zánikom tohto povolenia zaniklo podľa § 21\nods. 4 písm. b) cit. zák. aj jeho povinné sociálne poistenie. Nesúhlasil s tým, že po zániku povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia mal nastúpiť iný dôvod povinného poistenia - držba licencie\nL1A. Mal za to, že žalovaná sa dostatočne nezaoberala tým, že žalobca podal odhlášku z povinného\npoistenia k 30. septembru 2007 a k rovnakému dňu prestal vykonávať činnosť ako samostatne zárobkovo\nčinná osoba. Záverom zdôraznil, že pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení\nzákona č. 461/2003 Z. z., ale aj jeho účel, ktorý vzhľadom na konštatovaný časový odstup vydania\nrozhodnutia zjavne nebol sledovaný.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaná domáha zrušenia tohto rozsudku a vrátenia veci\nna ďalšie konanie. Zdôraznila, že postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby je podľa § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z. naviazané na oprávnenie vykonávať určitú činnosť, nie na jej skutočnú\nrealizáciu. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. je také oprávnenie spojené aj s licenciou na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe ako jednou z alternatív, na základe ktorej je možné vykonávať\nzdravotnícke povolanie. Vychádzajúc z § 12 ods. 2 a 3 cit. zákona výkon činnosti na základe licencie\nL1A nie je podmienený vydaním povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia príslušným\norgánom. Držiteľ tejto licencie teda môže poskytovať zdravotnú starostlivosť a dosahovať príjmy podľa\n§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. V dôsledku toho povinné nemocenské a dôchodkové poistenie\npodľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zaniklo až 30. júna po kalendárnom roku, v ktorom tieto\npríjmy klesli pod hranicu určenú v § 138 ods. 10 cit. zák. Zdôraznila, že ustanovenia zákona č. 461/2003\nZ. z. sa aplikujú rovnako na všetky slobodné povolania a ani lekárov z nich nemožno vynímať. Žalobca\nmal možnosť hájiť svoje práva v rámci odvolacieho konania. Rozhodnutie pobočky spĺňa náležitosti\nuvedené v § 209 ods. 3 a 4 cit. zák. Odôvodnenie rozhodnutia nemusí dávať odpoveď na každú vznesenú\nnámietku, podstatné je aby v ňom pobočka zdôvodnila skutkový a právny stav prejednávanej veci a aby\nuviedla, na podklade akých skutočností rozhodla. Záverom uviedla, že zákon č. 461/2003 neustanovuje\nžiadnu lehotu, v ktorej by musela rozhodnúť o vzniku, resp. zániku sociálneho poistenia v sporných\nprípadoch.\n6. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril po uplynutí lehoty ustanovenej v § 450 ods. 3 SSP, a preto\nkasačný súd v zmysle cit. ustanovenia na jeho vyjadrenie neprihliadal.\n\nIII.\nPosúdenie veci kasačným súdom\n7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), na ktorý od 1.\naugusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov), preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu\n(§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez nariadenia pojednávania (§\n455 SSP) v medziach uplatnených kasačných bodov (§ 453 ods. 2 SSP).\n8. V prerokúvanej veci organizačná zložka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej na výkon sociálneho\npoistenia podľa § 120 zákona č. 461/2003 Z. z. konala a rozhodovala v rámci svojej právomoci o\notázke zániku poistenia, ktorý považovala za sporný. Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 cit. zák.\npredmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou (§ 172 až 225) zákona č. 461/2003\nZ. z.\n9. Nedávkové konanie sa podľa § 184 ods. 8 cit. zák. začína okrem iného z podnetu organizačnej\nzložky Sociálnej poisťovne. Také konanie je podľa § 185 ods. 4 cit. zák. začaté odo dňa, keď príslušná\norganizačná zložka urobila voči účastníkovi prvý úkon. Podľa § 195 ods. 1 cit. zák. organizačná zložka\nSociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav\nveci, a na ten účel obstará podklady na rozhodnutie. Podľa § 209 ods. 1 cit. zák. sa rozhodnutie\norganizačnej zložky vydáva písomne, ak zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu\nveci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 210 ods. 2 cit. zák. sú organizačné zložky povinné\nrozhodnúť (okrem iného) vo veci zániku poistenia v sporných prípadoch najneskôr do 60 dní od začatia\nkonania, resp. v mimoriadne zložitých prípadoch najneskôr do 120 dní od začatia konania.\n10. Z citovaných § 184 ods. 8 a § 185 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. tak predovšetkým vyplýva, že\nokamihom začatia nedávkového konania na podnet organizačnej zložky je deň, kedy bol voči účastníkovi\nurobený prvý úkon. Inak povedané, konanie je začaté vtedy, keď organizačná zložka voči účastníkovi\n(navonok) prejavila, že voči nemu vedie určité nedávkové konanie. Žalovaná správne poukazuje na to,\nže takýmto prvým úkonom môže byť aj samo vydanie písomného rozhodnutia (§ 209 cit. zák.), keďže\naj z neho je celkom zrejmé, že sa voči účastníkovi vedie určité konanie s určitým predmetom. Zákon\nč. 461/2003 Z. z. na rozdiel od napríklad zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov neobsahuje všeobecné ustanovenie o tom, že účastníkov treba o začatí\nkonania upovedomiť a dať im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia pred jeho vydaním (§ 33 ods.\n2 Spr. por.). To samozrejme nezbavuje Sociálnu poisťovňu povinnosti zabezpečiť účastníkovi konania\nochranu jeho oprávnení, ktoré sú konkretizáciou základného práva na inú právnu ochranu v zmysle čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, prípadne i základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (porov. uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019).\n11. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia z 31. októbra 2016 vyplýva, že pobočka pri jeho vydaní\nvychádzala z toho, že žalobca je držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/\nPO/0208/05. Ďalej vychádzala z výpisov z daňových priznaní žalobcu, z ktorých zistila, že jeho príjem z\npodnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 a 2007 neklesol pod zákonom stanovenú\nhranicu. Žalobca tak mohol uplatniť svoje práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy podaním\nodvolania proti tomuto rozhodnutiu. Odvolanie aj podal a namietal v ňom obdobné argumenty ako v\nneskorších podaniach. Nijako v ňom však nerozporoval skutkový stav v súvislosti s držbou licencie L1A\na s výškou príjmu v uvedenom období. Žalobcovi tak bola daná primeraná možnosť, aby uplatňoval\nsvoje právo vyjadriť sa k skutkovému základu rozhodnutia a navrhovať vykonanie dôkazov.\n12. Kasačný súd nesúhlasí s argumentáciou správneho súdu, že prvostupňové rozhodnutie\nnezodpovedá požiadavkám v § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa cit. ustanovenia musí\norganizačná zložka žalovanej v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre\nrozhodnutie, úvahy akými bola vedená pri hodnotení dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe\nktorých rozhodla. Pobočka odkázala na § 5 a § 21 ods. 1 cit. zák. a jasne uviedla, že vychádzala z údajov\nz daňového priznania žalobcu za rok 2006 a 2007, ktoré pomerala k hranici uvedenej v § 138 ods. 10\ncit. zák. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je síce stručné, je však z neho dostatočne zrejmé, z\nčoho pobočka vychádzala a ako použila právne predpisy. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry (porov.\n\nrozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sž 116/96, 5 Sž 106/01, 6 Sžp 26/2011 alebo 7 Sžsk 58/2020\nalebo rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn. 5 Sžk 29/2019) tvorí konanie pred prvostupňovým a odvolacím\norgánom verejnej správy jeden celok, v dôsledku čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá\nodvolací orgán. Ak aj prvostupňové rozhodnutie nedávalo odpovede na všetky otázky žalobcu, podľa\nnázoru kasačného súdu ho jednoznačne dáva preskúmavané rozhodnutie žalovanej. V dôsledku toho\nnemožno prijať záver, že by tieto rozhodnutia boli nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.\n13. Námietka žalobcu, že prijatie odhlášky žalovanou predstavuje rozhodnutie o zániku poistenia, nemá\noporu v ustanoveniach zákona o sociálnom poistení. Podľa cit. § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.\nsa totiž rozhodnutie vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Pod pojmom „ustanovuje inak“\ntreba rozumieť ustanovenie, v ktorom je výslovne dovolené vydať rozhodnutie ústne alebo vyznačením\nv spise (napr. § 194 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.). Nemožno však z neho vyvodiť, že za rozhodnutie\nmožno považovať každý akt, ktorým organizačná zložka niečo vyznačila v spise alebo informačnom\nsystéme. Podľa § 228 ods. 3 cit. zák. v znení účinnom do 31. decembra 2010 bola samostatne zárobkovo\nčinná osoba povinná odhlásiť sa z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia do ôsmich dní od jeho zániku. Citované ustanovenie, ani iné ustanovenia neustanovovali\nnič o tom, že by na základe tejto odhlášky mala žalovaná vydať rozhodnutie o zániku vyznačením v\nspise. Odhláška bola teda len evidenčným úkonom poistenca, ktorým oznamoval žalovanej skutočnosti,\nkvôli ktorým mu - podľa jeho názoru - zaniklo povinné poistenie. Žalovaná mohla údaje v odhláške bez\nďalšieho akceptovať, táto akceptácia však nemá povahu právoplatného rozhodnutia o zániku sociálneho\npoistenia. Ak žalovaná považovala údaje v odhláške alebo jej účinky za sporné, mohla v nedávkovom\nkonaní podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnúť o zániku povinného poistenia inak než\nbolo uvedené v odhláške. Zo žiadneho ustanovenia citovaného zákona nevyplýva, že by žalovaná mohla\nvydať takéto rozhodnutie len do určitého času po podaní odhlášky. Pokiaľ má byť plynutie času na účely\nsociálneho poistenia podstatné, ustanovuje to zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne, napr. v § 145 ods. 3\n(premlčanie vrátenia poistného) alebo v § 147 (premlčanie predpísania a vymáhania poistného).\n14. Podstatnou otázkou, ktorou sa podľa kasačného súdu mal zaoberať správny súd bolo predovšetkým\nto, či samotná držba licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) zakladala žalobcovi\npovinné nemocenské a dôchodkové poistenie. Správny súd sa však tejto otázke venoval len okrajovo\nv ods. 50 a 54 svojho rozsudku, keď bez hlbšieho rozboru prevzal záver žalobcu, že táto licencia\nna vznik povinného poistenia nepostačuje. Táto kľúčová právna otázka bola medzičasom predmetom\nrozporných rozhodnutí veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 1/2019 a 1 Vs 3/2019. Podľa\nuž citovaného § 466 ods. 3 SSP je právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu pre senáty\nzáväzný, no možno sa od neho odchýliť len tým, že sa vec znova postúpi na prejednanie veľkému\nsenátu. Takéto nové rozhodnutie veľkého senátu sa potom znova stáva záväzným pre všetky senáty. To\nvšak logicky predpokladá, že vydaním nového rozhodnutia veľkého senátu zanikajú účinky záväznosti\nprávneho názoru vyjadreného v skoršom rozhodnutí veľkého senátu v tom rozsahu, v akom sa právny\nnázor vyjadrený v neskoršom rozhodnutí odchyľuje od skoršieho rozhodnutia veľkého senátu. Podľa\nkasačného súdu tak v súčasnosti treba pri riešení otázky účinkov licencie L1A vychádzať z neskoršieho\nrozsudku veľkého senátu najvyššieho súdu sp. zn. 1 Vs 3/2019.\n15. V rozsudku sp. zn. 1 Vs 3/2019 veľký senát formuloval právny názor, podľa ktorého licenciu L1A (na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania\npodľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. treba považovať za oprávnenie na vykonávanie\nčinnosti v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie\nL1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu podľa citovaného ustanovenia. Sociálna poisťovňa neposudzuje príjem takého\nlekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a teda nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho\ndaňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne\nzárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom\npriznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa\nosobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§\n6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov), ide vždy o príjem samostatne zárobkovo činnej\nosoby a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm.\n\nc) alebo aj podľa iných písmen v § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie veľkého senátu najvyššieho\nsúdu bolo napadnuté aj ústavnou sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy. Ústavný súd Slovenskej republiky\nju však uznesením sp. zn. IV. ÚS 610/2021 odmietol, pretože vyslovené právny závery nepovažoval za\nústavne neudržateľné.\n16. Senát najvyššieho správneho súdu je podľa § 466 ods. 3 SSP uvedenými právnymi názormi viazaný\na nevidí žiaden dôvod na to, aby sa od nich postupom podľa citovaného ustanovenia odkláňal. Právny\nnázor žalobcu, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sama neoprávňuje na poskytovanie\nzdravotnej starostlivosti, odporuje jasnému zneniu § 10 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. Podľa tohto\nustanovenia totiž možno ako samostatnú zdravotnícku prax poskytovať zdravotnú starostlivosť buď v\nzariadení iného poskytovateľa alebo na inom mieste ako v zdravotníctvom zariadení. Predpokladom\nvyužívania licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe tak nie je existencia zdravotníckeho\nzariadenia, pretože táto licencia umožňuje poskytovať zdravotnú starostlivosť v zásade na akomkoľvek\nmieste. Lekár, ktorý poskytoval zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, bol dokonca podľa §\n39 ods. 1 písm. d) zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach v znení účinnom do\n30. novembra 2011 oprávnený predpisovať aj lieky, a to aj keď samostatnú zdravotnícku prax vykonával\nna inom mieste ako v zdravotníckom zariadení. Táto licencia tak zakladala plnohodnotné oprávnenie\nlekára na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bez viazanosti na určité zdravotnícke zariadenie. Tomuto\nzáveru svedčilo okrem ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. aj ustanovenie § 4 písm. b)\ncit. zák., podľa ktorého bola fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe takejto\nlicencie, rovnakým poskytovateľom ako osoba, ktorá ju poskytuje na základe povolenia podľa § 11 cit.\nzák.\n17. Z uvedených dôvodov senát najvyššieho správneho súdu nevidí ani dôvod odkláňať sa od\nprávneho záveru, že držba takejto licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\nLekár, ktorý je držiteľom takejto licencie, je podľa citovaného ustanovenia samostatne zárobkovo činnou\nosobou, ktorej účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení môže podľa § 21 ods. 1\na ods. 4 písm. b) cit. zák. zaniknúť buď zánikom tejto licencie alebo k 30. júnu tým, že jeho príjem z\npodnikania a inej zárobkovej činnosti (nielen z tejto licencie) poklesne pod 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu podľa § 138 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z.\nIV.\nZáver\n18. Správny súd, tak nepostupoval správne, keď dospel k právnemu záveru, že preskúmavané\nrozhodnutie trpí nedostatkami podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, a preto jeho rozsudok vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Kasačná sťažnosť je tak v tomto\nsťažnostnom bode dôvodná, v dôsledku čoho kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok\nzrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Správny súd o správnej žalobe rozhodne znova,\nviazaný právnym názorom vysloveným v tomto rozsudku (§ 469 SSP).\n19. Trovy konania o tejto kasačnej sťažnosti sú súčasťou trov konania, o ktorých podľa § 467 ods. 3\nSSP rozhodne správny súd v novom konečnom rozhodnutí.\n20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}