{"guid": "ca28090f-6bbc-4e2c-9265-e12358e94778:aff77ad0-8be6-4aa7-880e-310f16b912ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200517.5", "spisova_znacka": "7Sžsk/48/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/48/2018 z 30. 3. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 30. marca 2022, sp. zn. 7Sžsk/48/2018, ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200517.5", "identifikacne_cislo": "8017200517", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-03-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aff77ad0-8be6-4aa7-880e-310f16b912ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200517.5", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200517.5", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200517.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n7Sžsk/48/2018\n8017200517\n30. 03. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:8017200517.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a Mgr. Michala Novotného, v právnej\nveci žalobkyne: MUDr. S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J., F. XXX/XX, právne zastúpená:\nAdvokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO:\n47 238 232, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 23993-2/2017-BA zo dňa 18.05.2017, o kasačnej\nsťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 3Sa/17/2017-74 zo dňa 11.01.2018,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 3Sa/17/2017-74\nzo dňa 11.01.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3Sa/17/2017-74 zo dňa 11.01.2018 podľa § 191 ods. 1 písm.\nd) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej č.\n23993-2/2017-BA zo dňa 18.05.2017 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) o zamietnutí odvolania\nžalobkyne a potvrdení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3080031116-GC09/16\nzo 07.09.2016, ktorým táto rozhodla, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie\nžalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo dňa 30.06.2010, a nie dňa 31.08.2008.\nŽalobkyni priznal právo na náhradu trov konania.\n2. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že s poukazom na vykonané dokazovanie\npred správnymi orgánmi, primárnou otázkou, ktorú bolo potrebné riešiť, bola otázka, či žalobkyňa\nvykonávala v čase od 01.09.2009 do 30.06.2010 činnosť lekára ako samostatne zárobkovo činná osoba.\nMal za to, že riešeniu tejto otázky správne orgány nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť, keď sa\nnezaoberali podstatnou námietkou žalobkyne, že po tom, čo podala odhlášku do Sociálnej poisťovne,\nnevykonávala už činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba. Podľa názoru krajského súdu bolo\npovinnosťou žalovanej zistiť, z čoho príjmy žalobkyne za roky 2007 a 2008 pozostávali. Stotožnil sa\npreto so žalobnou námietkou žalobkyne, že z obsahu administratívneho spisu nebolo jednoznačne\npreukázané, že žalobkyňa naplnila status samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola iba\ndržiteľom licencie a samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe nepostačuje, čo vyplýva\nuž z definície uvedenej v ust. § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej\nstarostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.z.“). Dodal tiež, že žalobkyni nebolo\numožnené vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom ide o nepredvídateľné rozhodnutie (vydané\npo viac ako 9 rokoch), ktoré z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania, ozrejmenia úvah\n\nsprávneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpí obsahovými nedostatkami\na nezodpovedá požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.\n3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná (sťažovateľka) z dôvodov\npodľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Právne posúdenie veci realizované krajským súdom považovala\nžalovaná za nesprávne a trvala na tom, že licencia L1A udelená na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe (§ 68 ods. 1 písm. a/ a vykonávaná podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z.) sa považuje za\noprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi status samostatne\nzárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o\nsociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2010. Argumentovala, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa\nku dňu 31.08.2008 nezrušila všetky oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu\n(t.j. bola naďalej držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe), mala aj po 31.08.2008\nprávne postavenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej\nosoby na účely sociálneho poistenia. Podporne poukázala na list ministra práce, sociálnych vecí a\nrodiny SR z 20.04.2017 a názor prezentovaný na internetovej stránke Slovenskej lekárskej komory,\nako aj rozhodnutia krajských súdov, ktoré v obdobných prípadoch žaloby zamietli. Podľa jej názoru,\nrozhodujúce je, či fyzická osoba spĺňa právnu definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby na účely\nsociálneho poistenia a či v rozhodujúcom roku dosiahla príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003\nZ.z. v znení neskorších predpisov. Ďalšie členenie príjmov rozhodujúcich na vznik (zánik) povinného\npoistenia sa nevyžaduje, preto nie je podľa nej ani právne významné zisťovať, z čoho pozostávajú príjmy,\nktoré dotknutá osoba dosiahla. Sťažovateľka zastáva názor, že napadnuté rozhodnutia správnych\norgánov dostatočne odôvodňujú výrok predmetných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré\nboli podkladom rozhodnutí, zhodnotenie príslušných dôkazov a právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodla a navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n4. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadrila.\n5. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny\nsúd“) začne činnosť 1. augusta 2021.\n6. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.\n7. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.\n8. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu\nna najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. veciach, ktoré neboli právoplatne\nskončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky k 01.08.2021 v agende správneho súdnictva, v\nktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.\n9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 zákona č. 162/2015\nZ.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu\ns konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovanej je\npotrebné vyhovieť.\n10. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis žalovanej a právnej úpravy zákona o sociálnom poistení kasačný súd zistil, že medzi\núčastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2010, a nie 31.12.2008.\n11. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s\nprvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy\nuvedených právnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí\nsp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24.11.2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný,\n\npostupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\nzrušiť z nasledovných dôvodov.\n12. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký\nsenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020. Ústavná\nsťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej\nrepubliky uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021.\n13. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Vs 3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 k otázke\nstatusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle\n§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc § 5\npísm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.,\n§ 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z.\nz., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona\nč. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm.\nb)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [ písm. c)].“\n14. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC.\n15. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia\nna výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)].\n16. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z. z. je potrebné vykladať\nv kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie\npovolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej\nzdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon\nzdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej\nosobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom\npovolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§\n12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná\npodľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je podmienkou na\nvydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom\nviazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby\nlekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.\n17. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre\nvydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané\nna vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie\n\nL1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie,\nnemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním\nlicencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po\ntom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n18. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2010, je potrebné rozumieť\npovolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom,\nčo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej\nzdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti\n(licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na\nexistenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je\niba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany\nverejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho\nposkytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere\nu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská\nlekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako\nfyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4\npísm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo\nalebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti,\nktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení platnom do 31.12.2010\n- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti\nzaloží spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti\nodborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B,\npožiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú\nstarostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru\ns prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A\nnaďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne\nzmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude\nprevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12\nods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou\nna výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv.\nlicenciou LlC. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie\n§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a\nnie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska komora dočasne\npozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73 a § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát\nsa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A\nje naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna\nvonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu\nnevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením\npodľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať\nčinnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ\nlicencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona\nč. 461/2003 Z. z.“.\n19. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či\nlicencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc/ zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)\n\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.\n310/2006 Z. z.“\n20. Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 1Vs 3/2019, zo dňa 24.\nnovembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového\npoistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\no sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc § 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, §\n227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení,\nkonštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „SZČO“) na základe licencie L1A nie\nje bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia SZČO, je však predpokladom vzniku,\nalebo trvania takého poistenia.“ V tejto súvislosti považoval Veľký senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý\nlekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe\nlicencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako\niná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n21. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n22. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru,\nv ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne\nupravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n23. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z., povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej\nv § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v §\n5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).\n24. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch\ndôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods.\n1 zákona č. 461/2003 Z. z.\n25. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.\n26. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku\npracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To\nznamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom\nlekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A\nzaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228\nods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke\nSociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva\nčinnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n27. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa\n§ 21 ods. 4 písm. b), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.\n\n28. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna\npoisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej\nosoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na\nktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne\nzárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru,\nt. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO\n- odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n29. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi:\n- podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo\n- podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nplatnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo\n- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon\nčinnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a/\na § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom „a“ tohto\nzákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného pomeru\nnevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.“\n30. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.11.2021, ktorým\nodmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k.\n1Vs 3/2019 zo dňa 24.11.2020, konštatoval: „Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie\nje možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký, ktorý by bol založený\nna právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v\npredmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“\n31. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať\nlen v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého\nrozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a\nvyužíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade\nvyužiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.\n32. Ústavný súd opäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia), a preto, ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory,\nnemožno v takomto postupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže\nzaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii\nnajvyššieho súdu (m. m. IV. ÚS 426/2018).\n33. Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu\npríslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej\nistoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie podstatného\nprávneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru\nveľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta,\nide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu\npozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v\npredmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v\nzmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.\n\n34. Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky\npostupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom\nprijímania stanoviska podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov.\n35. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie.\n36. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n37. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami\nsťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia\noznačených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“\n38. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.\n39. Skutkové zistenia v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia č. j. 3578/2008/OZHAL dňa 21.07.2008 Prešovským samosprávnym krajom, ktorým bolo ku dňu 31.08.2008 vyhovené\nžiadosti žalobkyne o zrušenie povolenia na prevádzkovanie neštátneho zdravotníckeho zariadenia ambulancie v odbore gynekológia a pôrodníctvo (vydané dňa 28.12.2006), bola naďalej držiteľkou\nlicencie číslo: L1A/PO/0961/06 vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 22.05.2006 na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár. Zároveň v konaní nebolo sporným, že žalobkyňa za\nobdobie rokov 2007 a 2008 v daňovom priznaní priznala príjmy, považované za príjem z podnikania a z\ninej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s\ninou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov).\n40. Je potrebné prisvedčiť sťažovateľke, že keďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné, či\ntento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a),\npríp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010.\n41. Sťažovateľka tiež správne poukázala na to, že podľa § 227 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z.\no sociálnom poistení, podľa ktorého preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a\nna zánik sociálneho poistenia, je povinný poistenec.\n42. Kasačný súd konštatuje, že v danom prípade k zániku povinného poistenia žalobkyne došlo najskôr\naž dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem z podnikania a\nz inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a\ns inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok\nvymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, keď\ntomuto dňu nepredchádzal zánik (vtedy stále platnej) licencie L1A a ani vyhlásenie žalobkyne, že od\nvzniku pracovného pomeru už nevykonáva samostatne zárobkovú činnosť.\n43. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch dospela k záveru, že žalobkyni ako samostatne\nzárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie až dňa\n30.06.2010, a nie dňa 31.12.2008, rozhodla správne a v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého\nsenátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR.\n44. Žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zároveň bola naplnená formálna\naj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka\nnezávislá od jej vôle ako držiteľky tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku\nprax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným\n\nposkytovateľom alebo na inom mieste. Tvrdenie žalobkyne, že licenciu L1A nevyužívala, neznamená\nreálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona\nč. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť,\nktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\n45. Keďže právna podstata žalobných námietok žalobkyne a kasačných námietok, ktoré žalovaná\nuviedla vo svojej kasačnej sťažnosti korešponduje právnym otázkam, ktorými sa veľký senát správneho\nkolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne zaoberal, kasačný súd na\ntieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval ich za zodpovedané práve\npoukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v odôvodnení tohto rozhodnutia.\n46. S poukazom na vyššie uvedené, kasačný súd považuje za nesprávny právny záver krajského\nsúdu, že zánikom povolenia Prešovského samosprávneho kraja boli naplnené podmienky aj pre zánik\npovinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.\n47. Kasačný súd sa nestotožňuje ani s názorom krajského súdu, že vzhľadom na nemožnosť účastníka\nkonania oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia\nobmedzujúce argumentačné možnosti žalobkyne, je potrebné preskúmavané rozhodnutie považovať za\narbitrárne.\n48. Zákon o sociálnom poistení umožňuje Sociálnej poisťovni začať konanie na podnet organizačnej\nzložky, ktoré je v takomto prípade začaté urobením prvého úkonu voči účastníkovi konania. Zákon o\nsociálnom poistení bližšie nešpecifikuje, o aký úkon má ísť. Nevylučuje teda, aby prvým úkonom bolo\naj doručenie rozhodnutia. V danom prípade ide o konanie o zániku sociálneho poistenia v spornom\nprípade (§ 178 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.), v ktorom Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutia\nna základe údajov poskytnutých jej Slovenskou lekárskou komorou (o existencii platnej licencie L1A) a\ndaňovým riaditeľstvom, resp. od 01.01.2012 Finančným riaditeľstvom SR (o výške príjmu z podnikania\na z inej samostatne zárobkovej činnosti).\n49. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje povinnosť Sociálnej poisťovni upovedomiť účastníka o\nzačatí správneho konania, ako to ukladá správny poriadok. Taktiež zákon o sociálnom poistení neukladá\nSociálnej poisťovni povinnosť pred vydaním rozhodnutia dať možnosť vyjadriť sa účastníkovi konania k\npodkladom, prípadne navrhnúť doplnenie. Rovnaký právny názor prijal aj najvyšší súd v uznesení sp.\nzn. 7Sžso/20/2010 z 24.02.2011, na ktoré dôvodne poukázala aj sťažovateľka. Aj účastníkovi konania,\nktorému bolo začatie konania oznámené až v momente doručenia prvostupňového rozhodnutia, stále\nzostáva zachovaná možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam pred nadobudnutím právoplatnosti\nrozhodnutia, a to v rámci odvolacieho konania, ktoré tvorí s prvostupňovým konaním jeden celok.\nZ rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu pritom zrozumiteľne vyplýva jeho úvaha, že pre\ndosiahnutie relevantných príjmov žalobkyňou v roku 2007 a 2008 a pre aktívnu licenciu L1A zastáva\nnázor, že povinné poistenie žalobkyne zaniklo až 30.06.2010.\n50. Ani záver krajského súdu, že bolo povinnosťou žalovanej (pobočky) zistiť, z čoho vlastne príjmy\nžalobkyne za rok 2007 a 2008 pozostávali, kasačný súd nepovažuje za správny, a to s poukazom\nna rozhodnutie veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorý prijal túto odpoveď: „Povinnosťou Sociálnej\npoisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý\na § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nie je\nposudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy\nvykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného\nza samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z.“, čím v zhode\ns názorom žalovanej dospel k záveru, že „Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované\nza príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos\nsúvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani\nz príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z\ntitulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo d) zákona č. 461/2003\nZ. z. v znení platnom do 31.12.2010.“\n\n51. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n3Sa/17/2017-74 zo dňa 11.01.2018 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v\nktorom krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n52. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3Sa/17/2017", "guid": "87aeb85e-9f0d-4fa7-9cb7-e7b598ad9cf2:3cf91759-97ff-49e5-aee1-152f2fb9da98", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ea0a2bf-4cb4-4b2b-a091-a17c5d28e2c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 426/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 426/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 410, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "95f34e4b-ae3b-4369-995f-2aa35da54ceb:b0605963-247f-44e1-b560-7873397d5546", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200412.1", "spisova_znacka": "3Sa/17/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sa/17/2017 z 7. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-06-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200412.1"}], "citovane_v": []}