{"guid": "0f371248-03a6-4e7e-8b10-7c85d087c62d:0aafdeaa-8a8d-4bdc-b1a5-16a9355ae04a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200494.3", "spisova_znacka": "9Sžsk/70/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/70/2018 z 27. 6. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. júna 2022, sp. zn. 9Sžsk/70/2018, ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200494.3", "identifikacne_cislo": "8017200494", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-06-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "nazov": "§ 5 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-5", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-21", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0aafdeaa-8a8d-4bdc-b1a5-16a9355ae04a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200494.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200494.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8017200494.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/70/2018\n8017200494\n27. 06. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:8017200494.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Jany\nMartinčekovej, v právnej veci žalobcu: S.. Z. S., narodený XX. Z. XXXX, bytom N. F. XX, K., zastúpený:\nAdvokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 238 232, Dobšinského 12, Bratislava\n- Staré Mesto, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813\n63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 18. mája 2017, číslo 1215-3/2017BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2019, č.k.\n2Sa/16/2017-51, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 2Sa/16/2017-51\nzo dňa 29. novembra 2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKasačnou sťažnosťou napadnuté rozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom z\n29. novembra 2019, č. k. 2Sa/16/2017-51 podľa § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej\nz 18. mája 2017, číslo 1215-3/2017-BA (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie. Druhostupňovým rozhodnutím žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla v celom\nrozsahu odvolanie žalobcu proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka\nPoprad (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) z 9. augusta 2016, číslo: 700-3080022816-GC09/16\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdila. Predmetným rozhodnutím\nprvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo\npovinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2008 a nie 31. augusta\n2006.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä\nv intenciách § 5 písm. c), § 21 ods. 1 a § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom\nčase a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej\nsprávnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP\nupravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru, že je potrebné druhostupňové rozhodnutie\nzrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie.\n\n3. Podstatné skutkové okolnosti, z ktorých krajský súd vychádzal odôvodňujúc svoje rozhodnutie (a\nktoré vyplynuli z obsahu súdneho spisu, ako aj z obsahu administratívneho spisu), možno zhrnúť\nnasledovne: Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobcovi, ako\nsamostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové\npoistenie dňa 30. júna 2008 a nie 31. augusta 2006. Prvostupňový správny orgán v podstatnom\nsvoje rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) žalobca bol podľa rozhodnutia Slovenskej lekárskej komory\nčíslo L1A/PO/1011/06 od 4. mája 2006 držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v\npovolaní lekár, (ii) príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného\npredpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok\n2005 a aj za rok 2006 bol vyšší ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, (iii) žalobca\ndňa 30. augusta 2006 doručil na pobočku Sociálnej poisťovne Poprad registračný list FO - odhlášku\nz povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 31. augustu 2006 z dôvodu zrušenia\npovolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii\nv odbore ortopédia, ktoré povolenie bolo zrušené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja\nčíslo 4654/2006/ODDZ-HAL zo dňa 19. júla 2006. Prvostupňový správny orgán uzavrel, že povinné\nnemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej\nosobe, zaniklo dňa 30. júna 2018 (a nie 31. augusta 2006), keďže licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe v povolaní lekár číslo L1A/PO/1011/06 ostala naďalej aktívna a status samostatne\nzárobkovo činnej osoby zaniká až zrušením všetkých oprávnení. Proti prvostupňovému rozhodnutiu\nsa žalobca odvolal, o odvolaní rozhodla žalovaná druhostupňovým rozhodnutím tak, ako je uvedené\nv bode 1 vyššie. Žalovaná vo svojom rozhodnutí dôvodila, že napriek skutočnosti, že rozhodnutie o\npovolení na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v\nodbore ortopédia č. 1/2003/5256/540-89 bolo zrušené, mal žalobca na účely sociálneho poistenia právne\npostavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31. auguste 2006, pretože mal naďalej platné\noprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej\nzdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A). Uviedla, že v prípadoch, ak samostatne zárobkovo\nčinná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v\nrozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je\nzákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie\nvzniká, resp. pokračuje.\n4. Žalobca napadol druhostupňové rozhodnutie správnou žalobou, ktorú v podstatnom odôvodnil\nnasledovne. Uviedol, že mal za to, že k 31. augustu 2006 zrušením povolenia na prevádzkovanie\nzdravotníckeho zariadenia mu zaniklo postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, čoho dôkazom\nje skutočnosť, že žalobca požiadal o zrušenie registrácie pre daň z príjmu a oznámil Štatistickému\núradu Slovenskej republiky skutočnosti potrebné pre zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebol\nsi vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár je oprávnením,\nktoré mu zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Uviedol, že predmetnú licenciu nikdy\nnevyužíval, a to ani pred 31. augustom 2006, ani potom a na predmetnú licenciu nemal nikdy žiaden\npríjem. Ako fyzická osoba ukončil prevádzkovanie ambulancie z dôvodu, že od 1. septembra 2006\nzačala zdravotnícke zariadenie prevádzkovať obchodná spoločnosť Q. - S., N..V..Q.. Uviedol, že je\npresvedčený, že formalistický výklad zákona č. 461/2003 Z. z. žalovanou je vo vzťahu k jeho osobe\nnespravodlivý. Žiadal, aby krajský súd zrušil druhostupňové rozhodnutie a vec vrátil žalovanej na ďalšie\nkonanie.\n5. Krajský súd sa v odôvodnení svojho kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia zaoberal\ninterpretáciou ustanovenia § 5 písm. c) v kontexte s ustanovením § 21 ods. 1 a § 21 ods. 4 písm.\nb) zákona č. 461/2003 Z. z. Uviedol, že sa žalovaná nezaoberala „ ... podstatnou námietkou a to,\nže žalobca v čase od 01.09.2006 potom ako podal odhlášku do sociálnej poisťovne nevykonával\nčinnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba.“. Správnym orgánom vytkol, že z ich strany došlo k\nnesprávnemu výkladu sporného ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko pokiaľ\nžalobca argumentoval, že mu zanikol status samostatne zárobkovo činnej osoby k 31. augustu 2006\n„z dôvodu zrušenia rozhodnutia o povolení na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v odbore\nortopédia“, mal správny orgán preukázať, že žalobca, aj po tomto dátume, bol samostatne zárobkovo\nčinnou osobou. V ďalšom krajský súd dôvodil, že z obsahu správneho spisu nebolo jednoznačne\npreukázané, že žalobca po 1. septembri 2006 naplnil status samostatne zárobkovo činnej osoby len\nz toho dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A. Uviedol, že „Pokiaľ by sa správne orgány boli zaoberali\nexistenciou žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby s posúdením príjmu za roky 2005 a 2006\n\ns dôrazom na to z akých úkonov a na základe akého výkonu práce dosiahol uvedený príjem, bolo by\nmožné posúdiť správne otázku výkladu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z..“. Krajský súd následne\nuzavrel, že „ ... k zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 u samostatne zárobkovo činnej osoby dochádza len v\nprípade, ak by status samostatne zárobkovo činnej osoby bol zachovaný, čo ale nie je v danom prípade,\npretože žalobca už v čase od 01.09.2006 nevykonával činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby a\nna vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie, pričom z uvedeného dokazovania bezpochyby\nvyplýva, že takéto oprávnenie na výkon samostatne zárobkovo činnej osoby žalobca už v čase od\n01.09.2006 nemal.“. Krajský súd, vychádzajúc z vyššie uvedeného, druhostupňové rozhodnutie podľa\n§ 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Úspešnému žalobcovi priznal\npodľa § 167 SSP náhradu trov konania v celom rozsahu.\nII.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej\n6. Proti rozsudku krajského súdu podala žalovaná kasačnú sťažnosť. Žalovaná vymedzila kasačný\ndôvod v úvode kasačnej sťažnosti slovami „Proti rozsudku Krajského súdu podáva žalovaná túto\nkasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok.“.\n7. Žalovaná uviedla, že právne posúdenie veci krajským súdom považuje za nesprávne. Dôvodila, že\n„Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)], označovaná ako licencia\nL1A, ktorej žalobca bol držiteľom aj po zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, sa\npovažuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Ako aj zo samotného názvu\nvyplýva, predmetná licencia oprávňuje svojho držiteľa vykonávať samostatnú zdravotnícku prax a s\nodvolaním sa na zákon č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov oprávňuje držiteľa dosahovať\npríjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 tohto zákona. Držiteľovi\ntejto licencie zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto\nlicenciu nie je povinná mať fyzická osoba v pracovnom pomere.“.\n8. Odvolávajúc sa taktiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 z\n27. júna 2017 uzavrela, že nakoľko žalobca dosiahol v rozhodujúcom období (roky 2005 a 2006) príjem\npodľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov relevantný pre vznik, resp.\ntrvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, povinné poistenie,\nako samostatne zárobkovo činnej osobe, mu dňa 31. augusta 2006 nezaniklo, ale trvalo aj naďalej po\ntomto dni (a to až do dňa 30. júna 2008). Žalovaná navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá mu bola doručená 27. apríla 2018, nevyjadril.\nIII.\nPosúdenie kasačnej sťažnosti\n10. Na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 101e ods.\n2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu. Podľa § 11 písm. h) SSP rozhoduje najvyšší správny súd o kasačných sťažnostiach.\nZ vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu\nna najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t. j. veciach, ktoré neboli právoplatne\nskončené na najvyššom súde k 1. augustu 2021 v agende správneho súdnictva, v ktorých veciach bude\nako súd kasačný, konať a rozhodovať najvyšší správny súd.\n11. Najvyšší správny súd ako kasačný súd podľa § 438 ods. 2 SSP preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnej\nsťažnosti žalovanej je potrebné vyhovieť. Vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisu\nkrajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovanej (ktoré sú podrobnejšie opísané\nv bodoch 3 až 5 vyššie) a právnej úpravy zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom\nčase kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné, či žalobcovi, ako samostatne\n\nzárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.\naugusta 2006 alebo až 30. júna 2008. Rozhodným pre zodpovedanie spornej otázky je potom posúdenie\njednak charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu\nz podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (alebo výnos súvisiaci\ns podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou) žalobcu v relevantnom čase.\n12. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s\nprvostupňovým rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených\nprávnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn.\n1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020, ktorý je pre senáty najvyššieho správneho súdu záväzný,\npostupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné\nzrušiť z nasledovných dôvodov.\n13. Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c)\nzákona č. 461/2003 Z. z. z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký\nsenát najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 zo dňa 24. novembra 2020 (ďalej len „rozsudok\n1Vs/3/2019“). Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným\nsúdom Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30.\nnovembra 2021.\n14. Najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1Vs/3/2019 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na\nzáklade oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení platnom do 31. decembra 2010 citujúc § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení\nplatnom do 31. decembra 2010, § 3 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.\nz., § 4 zákona č. 578/2004 Z. z., § 10 ods. 1, 2 zákona č. 578/2004 Z. z., § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004\nZ. z., konštatoval: ,,Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona e. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov\nmedzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho\nzariadenia alebo povolenia vydaného pod3a osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na\nvýkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].“\n15. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr.\nambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti s ručením obmedzeným [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č.\n578/2004 Z. z.] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti\nodborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)], teda s tzv. licenciou LlC. Jednou z podmienok na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3\npísm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§\n68 ods. 1 písm. b)]. Pojem „povolenie“, uvedený v § 4 písm. a) bod 1. a § 11 zákona č. 578/2004 Z.\nz. je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením § 3 ods. 4 písm. b) tohto zákona, teda tak, že pod\npovolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej\nstarostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má\nlicenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004\nZ. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného\nzástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv.\nlicenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A“) nie je\npodmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je\nžiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie\nL1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.\n16. Veľký senát sa stotožnil s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú\nzdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom\niným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez\nďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho\nvôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy\no výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si,\nv ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom\nsociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú\nstarostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o\n\ntzv. „návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým\nlekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom,\nmedzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na\nvykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na\nprevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho\nzariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre\nvydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané\nna vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie\nL1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie,\nnemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon\nsamostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním\nlicencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po\ntom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.\n17. Veľký senát sa stotožnil s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010, je potrebné\nrozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora\npo tom, čo zistí, že lekár spĺňa odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie\nsamostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom\nčinnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude\nvykonávať, na existenciu povolenia udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných\npodmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať,\npričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny ďalší úkon (napr. povolenie vykonávať\nčinnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje\nlekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v\npracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať\nzdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom\nzdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B\npredpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie),\nktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením\nna vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v\nznení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára\n- fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely\nposkytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade\nlicencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní\nlekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z., je predpokladom na vydanie\npovolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára,\nči popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe\nlicencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť na základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup\njej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden\nvplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako\nfyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s\nručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba,\nna získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba\nurčeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie\nčinnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C\nnie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A.\nLicencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa § 73\na § 74 zákona č. 578/2004 Z. z. Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom\nsenátu 9S, že v prípade držiteľov licencií L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia\nna výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie,\nktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť\nv zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť,\nže držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to,\naby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať\nobjektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.\n\nVzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby\nv zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.\n18. Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. 1Vs/3/2019 dospel k záveru, že\nje potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp. zn. 1Vs/1/2019. Na prvú otázku, teda „či\nlicencia L1A vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 10 ods. 2 zákona č.\n548/2004 Z. z. má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z.“, uviedol nasledovné: „Licenciu L1A (na výkon samostatnej zdravotníckej\npraxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa § 3 ods. 4 písm. c)\nzákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie\nna vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A\npovažovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie\nzdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je\nsúčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na\nzáklade licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne\nzárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č.\n310/2006 Z. z.“\n19. Veľký senát najvyššieho súdu v rozhodnutí č. k. 1Vs/3/2019 k otázke zániku povinného nemocenské\npoistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle § 5\npísm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom do 31. decembra 2010, citujúc\n§ 14 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, 3, § 227 ods. 2, písm. a/, § 228 ods. 1, 2, 3, 7, § 233 ods. 6 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, konštatoval: „Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj\n„SZČO“) na základe licencie L1A nie je bez ďalšieho dôvodom vzniku, resp. trvania povinného poistenia\nSZČO, je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia.“. V tejto súvislosti považoval Veľký\nsenát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako SZČO podľa § 5 písm.\nc) zákona č. 461/2003 Z. z., či už na základe licencie L1A alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie\nL1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne\npoistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná SZČO uvedená v § 5 písm. a), b), d) až f) zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.\n20. Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného\ndôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje\nustanovenie § 21 ods. 2 až 4 zákon č. 461/2003 Z. z. Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom\nlicencie L1A, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie\npodľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) zákona\nč. 461/2003 Z. z. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z.\nz., povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe\nuvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať\noprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť\nsamostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).\n21. Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch\ndôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom\nzániku tejto licencie. Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu\nvzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom\n„a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v\nktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A\nzaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods.\n3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. a pobočke Sociálnej poisťovne predloží\nvyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej\nosoby uvedenej v § 5 písm. c), teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A\n(t. j. samostatnú zdravotnícku prax).\n\n22. Keďže zákon č. 461/2003 Z. z. výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa § 21 ods. 4 písm.\nb), za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu\nktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č.\n461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie\nsamostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne\nzárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu.“ Z obsahu tohto tlačiva\nvyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od\nvzniku pracovného pomeru, t. j. „od .....“ túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť\nRegistračného listu FO - odhlášky z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového\npoistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.\n23. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže\nzaniknúť tromi spôsobmi: (i) podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dňom 30. júna kalendárneho\nroka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej\nzárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou\nzárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo (ii) podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom\n„a“ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom od 01.08.2006 do 31. decembra 2010 vždy dňom zániku\nlicencie, alebo (iii) odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v\nktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227\nods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety za písmenom\n„a“ tohto zákona) taký lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že od vzniku pracovného\npomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c) tohto zákona.\n24. Ústavný súd v uznesení, č. k. IV. ÚS 610/2021-22 zo dňa 30. novembra 2021, ktorým odmietol\nústavnú sťažnosť proti rozsudku najvyššieho súdu 1Vs/3/2019 konštatoval: „Podľa názoru ústavného\nsúdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký,\nktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu,\nzmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.“. O svojvôli pri\nvýklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak\nby sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku,\npretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva\ndostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom\npre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný. Ústavný súd\nopäť pripomenul, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať\ntak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto,\nak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto\npostupe vidieť porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k\nvýkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m.\nIV. ÚS 426/2018). Zdôraznil, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou\nveľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z\nhľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie\npodstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho\nnázoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne\npočíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie\n(k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu\nv predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať, a naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich\nzákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní\nv zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný. Sťažovateľom avizované\n(ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami\nveľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa § 21\nods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n25. Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba\nústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi\nnajvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov.\n\nSťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by\nvytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie. Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Vzhľadom na\nodmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými\nv petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a\nslobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj\nrozhodnutie veľkého senátu najvyššieho súdu je pre súdy záväzné.\n26. Najvyšší správny súd v bode 11 vyššie vymedzil dve oblasti, ktorých posúdenie je zásadné pre\nrozhodnutie vo veci (posúdenie charakteru tzv. licencie L1A a zároveň posúdenie splnenia podmienky\nkvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom\nčase). Keďže prvá oblasť (posúdenie charakteru licencie L1A) korešponduje právnym otázkam, ktorými\nsa veľký senát správneho kolégia najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí (1Vs/3/2019) dôsledne\nzaoberal, kasačný súd na tieto argumenty už duplicitne v podrobnostiach nereflektoval a považoval\nich za zodpovedané práve poukazom na uvedenie relevantných častí rozhodnutia veľkého senátu v\nodôvodnení tohto rozhodnutia.\n27. Čo sa týka druhej oblasti (posúdenie splnenia podmienky kvalifikovanej výšky príjmu z podnikania a\nz inej samostatnej zárobkovej činnosti žalobcu v relevantnom čase), najvyšší správny súd uvádza, že v\nkonaní nebolo sporným, že príjem žalobcu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti za rok\n2005 bol vo výške 1 638 227,- Sk a za rok 2006 bol vo výške 1 872 316,- Sk, išlo teda (v oboch prípadoch)\no sumu vyššiu ako zákonom stanovená hranica (82 800,- Sk, resp. 91 200,- Sk). Uvedený príjem je nutné\npovažovať za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu\nalebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003\nZ. z. o dani z príjmov). Keďže ide vždy o príjem SZČO, nie je právne významné, či tento príjem fyzická\nosoba dosiahla z titulu jej statusu podľa § 5 písm. c) alebo aj podľa § 5 písm. a), príp. písm. b) alebo\nd) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010.\n28. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n2Sa/16/2017-51 zo dňa 29. novembra 2017 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie, v ktorom krajský súd, súc viazaný vyššie uvedeným právnym názorom, rozhodne aj o nároku\nna náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).\n29. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte jednomyseľne - pomerom hlasov 3:0 (§ 139\nods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Sa/16/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd09cc55-9dd2-4519-a2f8-4541315b76d2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 220, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.610.2021.1"}, {"guid": "ussr:9ea0a2bf-4cb4-4b2b-a091-a17c5d28e2c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 426/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 426/2018 z 12. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-12", "citacie_n": 81, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.426.2018.1"}, {"guid": "1a983ad2-83f8-419b-b8b9-3be2ec0ea17a:803dba78-2352-4275-bea1-85fcaa771e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1", "spisova_znacka": "1Vs/1/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Vs/1/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 410, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8017200124.1"}, {"guid": "c050e809-8007-4c6c-a387-b042164a0cd1:9441c337-3a3d-4964-9d06-989b8339603d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7017200476.1", "spisova_znacka": "2Sa/16/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Sa/16/2017 z 10. 7. 2017", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2017-07-10", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7017200476.1"}], "citovane_v": []}