{"guid": "2a677f1e-55b4-4a25-b027-0e7d16626a59:f098ac90-4d36-44d5-a6d3-ea268bc172dc", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:8014200544.2", "spisova_znacka": "9Sžsk/135/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/135/2020 z 9. 2. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 9. februára 2022, sp. zn. 9Sžsk/135/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:8014200544.2", "identifikacne_cislo": "8014200544", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-02-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178", "nazov": "§ 178 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-178", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-443.odsek-2", "nazov": "§ 443 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-443.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-443"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-178", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-443", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f098ac90-4d36-44d5-a6d3-ea268bc172dc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:8014200544.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8014200544.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:8014200544.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sžsk/135/2020\n8014200544\n09. 02. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:8014200544.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej\nveci žalobkyne: D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX-XXX N., N. W. XX, N. W. (predtým ako D. K. - I.\nI., so sídlom XXX XX I.J., D. XXX, X.: XX XXX XXX), právne zastúpená JUDr. Dušanom Remetom,\nadvokátom so sídlom 080 01 Prešov, Masarykova 2, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul.\n29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, za účasti: Q. N. L., trvale bytom XXX XX W., I. XXX, N.\nW., právne zastúpený JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom 080 01 Prešov, Masarykova 2,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 20434-2/2014-BA zo dňa 20.02.2014, o kasačnej\nsťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 4S/37/2014-78 z 03.09.2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom č. k. 4S/37/2014-78 z 03.09.2020 Krajský súd v Prešove podľa § 190\nzákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa\nžalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej č. 20434-2/2014-BA zo dňa 20.02.2014 spolu\ns rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník č. 5612-27/2013-SK zo dňa 27.11.2013. Žalovaná\nsvojím rozhodnutím zamietla odvolanie žalobkyne (ako zamestnávateľa) a odvolanie zamestnanca\n(pribratého účastníka) a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, že pánovi Q. N. L.\n(zamestnancovi žalobkyne) zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a\npovinné poistenie v nezamestnanosti podľa slovenskej legislatívy dňa 31.05.2013. Účastníkom konania\nkrajský súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z obsahu žaloby je evidentné, že žalobkyňa namieta\niné porušenie ako porušenie svojich subjektívnych práv, pričom poukázal na § 250 ods. 2 Občianskeho\nsúdneho poriadku a § 177 ods. 1 SSP. Skonštatoval, že z obsahu žaloby je nepochybné, že všetky\nžalobné námietky žalobkyne smerujú k namietaniu porušenia subjektívnych práv pribratého účastníka\nkonania (zamestnanca žalobkyne). Dospel preto k záveru, že rozhodnutia a postup žalovanej vo vzťahu\nk žalobkyni sú v súlade so zákonom, pričom subjektívne práva žalobkyne porušené neboli. Žalobu\nžalobkyne z uvedených dôvodov vyhodnotil ako nedôvodnú.\n3. Proti rozsudku krajského súdu podala kasačnú sťažnosť žalobkyňa s poukazom na § 440 ods. 1 písm.\ng) SSP a navrhla, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zmenil, napadnuté rozhodnutie žalovanej\nzrušil, vec jej vrátil na ďalšie konanie a priznal jej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\nPodľa názoru žalobkyne bolo potrebné v zmysle § 134 ods. 2 písm. b) v spojení s § 466 ods. 3 SSP\n\nrozhodnutie žalovanej zrušiť bez ohľadu na to, či v tomto súdnom konaní bolo alebo nebolo preukázané\nporušenie subjektívnych práv žalobkyne, keďže žalovaná vôbec nemala právomoc rozhodnúť o určení\ntzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k účastníkom konania a teda nebola oprávnená rozhodnúť o\nzániku či nevzniknutí ich sociálneho poistenia. Rozhodnutia žalovanej označila za nulitné (ničotné právne\nakty) tvrdiac, že bez ohľadu na akékoľvek ďalšie skutočnosti musí dôjsť k zjednaniu nápravy, a to\nzrušením týchto rozhodnutí. Zdôraznila, že súd nie je viazaný dôvodmi žaloby a je povinný ex lege zrušiť\nrozhodnutia žalovanej v prípade, ak sú vydané orgánmi, ktoré na ich vydanie neboli oprávnené.\n4. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobkyne uviedla, že s rozsudkom krajského súdu\nv celom rozsahu súhlasí, pričom žalobkyňa neuviedla také námietky k správnosti preskúmavaného\nrozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zrušenie rozsudku alebo žalobou\nnapadnutého rozhodnutia. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\n5. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší správny\nsúd“) začne činnosť 1. augusta 2021.\n6. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) na najvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je\nod 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu.\n7. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach.\n8. Z vyššie citovaného vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z najvyššieho súdu\nna najvyšší správny súd vo všetkých „živých“ právnych veciach, t.j. veciach, ktoré neboli právoplatne\nskončené na Najvyššom súde Slovenskej republiky k 01.08.2021 v agende správneho súdnictva, v\nktorých veciach bude ako súd kasačný, konať a rozhodovať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.\n9. Najvyšší správny súd, ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP)\npreskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil,\nže kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.\n10. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n11. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n12. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor\nalebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.\n13. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako\núčastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu\nverejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n14. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na\npreskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že\nbola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch\nukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Iný subjekt (okrem prípadov uvedených\nv § 178 ods. 2 a 3 SSP) nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So\nzreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1 SSP treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie\nžalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom\nmusí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej\nlegitimácie žalobcu.\n\n15. Žalobu podľa § 178 a nasl. SSP môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo\nopatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri\nrozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym\nprávam žalobcu. Ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť preto súčasne aktívne legitimovaný\nhmotnoprávne, čo znamená, že musí ísť o skutočné ukrátenie. Nedostatok hmotnej legitimácie má za\nnásledok zamietnutie žaloby.\n16. V tomto kontexte kasačný súd odkazuje (v zhode so žalovanou) aj na uznesenie Ústavného súdu SR,\nsp. zn. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, podľa ktorého: „Na aktívnu legitimáciu na podanie žaloby\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku (Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) nestačí, že\nžalobca bol účastníkom správneho konania (alebo sa s ním v správnom konaní malo ako s účastníkom\nkonať), ale zároveň musel byť ako účastník správneho konania rozhodnutím, preskúmania zákonnosti\nktorého sa domáha, ako aj postupom správneho orgánu na svojich právach, ukrátený. Správne súdnictvo\ntak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila komukoľvek podať žalobu\no preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí byť v žalobe tvrdené a\npodložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné postavenie účastníka v\nsprávnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv žalobcu nevedie.“\n17. Aktívna legitimácia na podanie žaloby je jednou z podmienok konania a je potrebné ju skúmať.\n18. Krajský súd postupoval procesne správne, keď skúmal, či žalobkyňa je aktívne hmotne legitimovaná\nna podanie žaloby, pričom tiež správne skonštatoval, že žalobkyňa mala povinnosť uviesť tvrdenia o\nporušení vlastných subjektívnych práv. Žalobkyni tak dôvodne vytkol, že neuviedla, konkrétne ktoré jej\nsubjektívne práva boli napadnutými rozhodnutiami porušené.\n19. Ide pritom o takú procesnú podmienku, nedostatok ktorej nie je odstrániteľný a procesne má za\nnásledok zamietnutie žaloby.\n20. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu dospel k záveru, že žalobkyňa sa žalobou\ndomáhala ochrany iných než svojich subjektívnych práv, konkrétne sa domáhala ochrany práv svojho\nzamestnanca (ďalšieho účastníka), keď vo svojej žalobe jednoznačne nepreukázala a nešpecifikovala,\nakým konkrétnym spôsobom bola poškodená na svojich právach (nie na právach zamestnanca), či z\nakých dôvodov sa tak domnieva.\n21. Ani z tvrdení sťažovateľky uvádzaných v kasačnej sťažnosti nevyplýva, akým spôsobom\ndošlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, zákonné administratívne konanie, práva na\nfungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej správy, práva na dodržiavanie základných zásad\nadministratívneho konania, práva vlastniť majetok, na slobodnú voľbu podnikania a práva podnikať a\ndosahovať zisk z podnikateľskej činnosti na území Slovenskej republiky práve a v dôsledku napadnutého\nrozhodnutia žalovanej.\n22. Pokiaľ žalobkyňa už v žalobe argumentovala nedostatkom právomoci žalovanej a správneho orgánu\nprvého stupňa vydať rozhodnutie zániku povinného poistenia jej zamestnanca, kasačný súd dodáva, že\nnapriek tomu v rozhodnutí a ani v postupe žalovanej nebolo možné vzhliadnuť porušenie subjektívnych\npráv žalobkyne. Nepochybil preto krajský súd, keď v odôvodnení svojho rozsudku meritórne námietky\nbez ďalšieho vyhodnotenia považoval už za bezpredmetné a nezaoberal sa nimi.\n23. Z vyššie uvedených dôvodov neobstojí ani požiadavka sťažovateľky, aby náprava nulitnosti aktov\nvydaných žalovanou bola zjednaná zrušením rozhodnutí žalovanej v konaní, ktoré bolo iniciované\nsubjektom bez aktívnej hmotnej legitimácie.\n24. Uvedený záver (ohľadom nedotknutia subjektívnych práv sťažovateľky napadnutými rozhodnutiami\nsprávnych orgánov a ohľadom nedostatku aktívnej hmotnej legitimácie žalobkyne na podanie žaloby)\nnie je spochybnený ani závermi, ku ktorým dospel veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v\nkonaní pod sp. zn. 1Vs/1/2018, na ktoré rozhodnutie sťažovateľka v kasačnej sťažnosti poukazovala.\n\n25. Je však potrebné prisvedčiť sťažovateľke, že v rozsudku krajského súdu bola nesprávne poučená\n(podľa § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) o lehote na podanie opravného prostriedku, keď krajský súd v poučení\nsvojho rozsudku nesprávne uviedol, že kasačná sťažnosť proti rozhodnutiu je prípustná v lehote 30 dní\nod jeho doručenia. Správne mala byť sťažovateľka poučená (podľa § 443 ods. 1 SSP) o možnosti podať\nkasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.\n26. Z predloženého súdneho spisu mal kasačný súd zároveň za preukázané, že rozsudok krajského\nsúdu bol právnemu zástupcovi žalobkyne doručený dňa 18.10.2020 (nedeľa), pričom kasačná sťažnosť\nbola podaná elektronicky dňa 19.11.2020 (štvrtok).\n27. Uvedené procesné pochybenie krajského súdu spočívajúce v nesprávnom poučení účastníkov\nkonania o lehote na podanie kasačnej sťažnosti v danom prípade nemá za následok vecnú nesprávnosť\nrozhodnutia krajského súdu a nemalo za následok ani ujmu na právach sťažovateľky v rozsahu\nzakladajúcom porušenie práva na spravodlivý proces, nakoľko kasačný súd sa kasačnou sťažnosťou\nsťažovateľky zaoberal ako podanou riadne a včas.\n28. Z vyššie uvedených dôvodov považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne za nedôvodnú\na zamietol ju podľa § 461 SSP.\n29. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 v spojitosti s ust. § 167\nods. 1, § 168 a § 169 SSP a neúspešnej sťažovateľke, žalovanej a ani ďalšiemu účastníkovi náhradu\ntrov kasačného konania nepriznal, keďže neboli naplnené predpoklady uvedené v týchto zákonných\nustanoveniach, potrebné pre priznanie náhrady trov konania.\n30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/37/2014", "guid": "643b8d43-0815-47a7-ac87-24d074a290b1:e0735499-22c7-48ae-ad4d-e04106251006", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}