{"guid": "ba1038d7-7371-45e4-8bfc-8b71abcd7625:44fc423e-df3d-43a7-b939-89b6b3ea7358", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200454.1", "spisova_znacka": "9Sk/6/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sk/6/2021 z 27. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. apríla 2022, sp. zn. 9Sk/6/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200454.1", "identifikacne_cislo": "7020200454", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "datum_vydania": "2022-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-83", "nazov": "§ 83 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-83", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-83"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-85", "nazov": "§ 85 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-85", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-85"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-83", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-85", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/44fc423e-df3d-43a7-b939-89b6b3ea7358", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200454.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200454.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200454.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n9Sk/6/2021\n7020200454\n27. 04. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7020200454.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany\nMartinčekovej, v právnej veci žalobcu: Z. J., narodený XX. J. XXXX, bytom vo T. Z. Č.. XXX, proti\nžalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie\nzákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 21. mája 2019, Číslo: 50034-2/2019-BA, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 24. novembra 2020, č.k. 5Sa/38/2020-31,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 24. novembra 2020, č.k.\n5Sa/38/2020-31 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovanej z 21. mája 2019, Číslo: 50034-2/2019-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla v celom\nrozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nKošice z 22. marca 2019, číslo 43040-37/2019-KEM. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny\norgán rozhodol podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobca nemá nárok na úrazový príplatok\npočas dočasnej pracovnej neschopnosti od 30. januára 2013 do 12. apríla 2013 v dôsledku poškodenia\nzdravia z 29. januára 2013.\n2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 8 ods.\n1 písm. a/, § 17 ods. 1, § 85, § 109 ods. 1,2, § 110 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 4 zákona\nč. 462/2003 Z.z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 462/2003 Z.z.“), § 14, § 195 ods.\n1,2 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), § 316 ods. 1 zákona č.\n160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym\nsúdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.\n3. Krajský súd po preskúmaní veci mal preukázané, že zamestnávateľ žalobcu Obec Veľká Ida neuznal\npredmetný úraz za úraz pracovný, zo Záznamu o inšpekcii práce z 11. marca 2013, č. 97/529/2013,\nvykonanej Inšpektorátom práce Košice vyplývalo, že nedostatky v evidencii a registrácii udalostí,\n\nneboli zistené s tým, že dočasný zamestnávateľ úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 29. januára 2013\nna jeho pracovisku, čo bolo potvrdené aj svedkom H. E., nepovažoval za úraz pracovný, ktorý by\nodôvodňoval vznik predmetného nároku žalobcu, pretože poškodenie zdravia, ktoré žalobca hlásil v\nnemocnici, tento neutrpel na uvedenom pracovisku. Tomu, že predmetný úraz nie je pracovným úrazom\nnasvedčovali aj dôkazy, ktoré boli vykonané v priebehu súdneho konania, vedeného na Okresnom\nsúde Košice-okolie pod sp. zn. 16Cpr/4/2013, predmetom ktorého bolo okrem nároku na bolestné aj\nurčenie, že predmetný úraz je úrazom pracovným. Išlo predovšetkým o znalecký posudok z 28. januára\n2017, č. 6/2017, vypracovaný MUDr. Ľ. W., R.., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie\nchirurgia a traumatológia, z ktorého vyplývalo, že žalobcom tvrdené zranenie bolo stanovené iba na\nzáklade subjektívne udávaných ťažkostí bez jednoznačného objektívneho nálezu, pričom objektívnymi\nvyšetrovacími zobrazovacími metódami realizovanými následne po pomliaždení chrbtice dňa 29.\njanuára 2013 neboli u žalobcu zistené žiadne známky poranenia krčnej chrbtice a nervov a krčnej miechy.\nZistené boli iba degeneratívne zmeny krčnej chrbtice, ktoré boli na krčnej chrbtici prítomné už dlhodobo\npred predmetným tvrdeným úrazom, tieto nemali žiadnu súvislosť a neboli ani následkom predmetného\núrazu. Znalec konštatoval, že závažnosť žalobcom subjektívne udávaných ťažkostí v uvedenom smere\nnezodpovedá objektívnym lekárskym nálezom a vyšetreniam. Poranenia driekovej chrbtice u žalobcu\npri ním tvrdenom úraze žiadnym objektívnym vyšetrením zistené neboli a ťažkosti v tomto smere s\nním tiež nemajú žiadnu súvislosť. Znalec tiež uviedol, že žalobca sa pri objektívnom vyšetrení dňa 10.\njanuára 2017, pri polohovaní na vyšetrovací stôl za pomoci doprovodu triasol a kričal od bolesti, aktívne\notáčal krkom len minimálne a bolestivo, pasívne pohyby krkom neboli možné pre udávanú bolestivosť,\navšak pri odreagovaní žalobcu pri rozhovore tento aktívne a nebolestivo otáčal krkom do strán prakticky\nbez obmedzenia, čo nasvedčovalo jeho účelovému správaniu. Obdobné konštatovanie vyplývalo aj\nzo znalcom v posudku citovaného nálezu z neurologického vyšetrenia z 18. marca 2013, respektíve\nzo žalobcom v priebehu súdneho konania predložených nálezov z neurologického vyšetrenia zo 14.\njanuára 2019 a z 23. januára 2020, ktoré predložil za účelom dokumentácie svojho zdravotného stavu\npre účely tohto konania. V priebehu súdneho konania, vedeného pod sp. zn. 16Cpr/4/2013 boli vypočutí\naj svedkovia, z výpovedí ktorých vyplynuli závery zhodné so závermi v rámci vykonanej inšpekcie práce.\n4. Krajský súd sa tiež stotožnil s konštatovaním žalovaného, že v prípade sporu jedinou inštitúciou,\noprávnenou na určenie, či ide o pracovný úraz alebo nie, je všeobecný súd, ktorý koná a rozhoduje\nna základe určovacej žaloby, podanej podľa okolností, či už zamestnancom alebo zamestnávateľom.\nŽalobca určovaciu žalobu podal a v konaní, vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn.\n16Cpr/4/2013 sa domáhal okrem bolestného aj určenia, že úraz, ktorý utrpel dňa 29. januára 2013 u\nsvojho zamestnávateľa Obec Veľká Ida, na pracovisku dočasného zamestnávateľa U. S. Steel Košice,\ns.r.o., Košice, je úrazom pracovným. Túto však v uvedenej časti ešte pred rozhodnutím všeobecného\nsúdu vzal účinne späť, z čoho nebolo možné vyvodiť iné, než že na určení, že ide o pracovný úraz stratil\nnaliehavý právny záujem, čo malo za následok zastavenie konania v tejto časti. Za daných okolností,\nvychádzajúc z jeho tvrdenia v žalobe, že k späťvzatiu žaloby v predmetnej časti došlo z dôvodu, že bol\noklamaný štatutárnym zástupcom svojho zamestnávateľa a svojou právnou zástupkyňou, túto situáciu\nmohol ešte zvrátiť podaním odvolania, na základe ktorého by sa krajský súd s týmto jeho tvrdením\nmusel vysporiadať, čo však neurobil, na základe čoho sa rozsudok okresného súdu v tejto časti stal\nprávoplatným.\n5. Uzavrel, že dôkazy, z ktorých vo veci konajúce správne orgány pri posudzovaní predmetného nároku\nžalobcu vychádzali svedčia o tom, že úraz, ktorý žalobca utrpel dňa 29. januára 2013 nebol pracovným\núrazom, pretože jeho zdravotné poškodenia, dokumentované odbornými lekárskymi nálezmi nemohli\nvzniknúť a ani nevznikli pri uvedenej udalosti 29. januára 2013 žalobcom opísaným spôsobom a s\ntouto nemali ani žiadnu súvislosť, pretože boli dôsledkom degeneratívneho poškodenia krčnej chrbtice\nžalobcu dávno pred touto udalosťou, pričom objektívnymi vyšetrovacími zobrazovacími metódami\nrealizovanými po údajnom pomliaždení chrbtice dňa 29. januára 2013 (RTG, CT, MR vyšetreniami)\nneboli u žalobcu zistené žiadne známky poranenia krčnej chrbtice a nervov a krčnej miechy. Žalobca\nv konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť záverov, obsiahnutých v\nnapadnutých rozhodnutiach vo veci konajúcich správnych orgánov, ani stanovisko jeho zamestnávateľa,\nže predmetný úraz nie je pracovným, ktoré bolo jedným z podkladov pre vydanie administratívneho\nrozhodnutia o žalobcom uplatnenom nároku.\n6. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n\n7. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\nII.\n8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n9. S rozsudkom krajského súdu vyjadril nesúhlas, pričom aj s odkazom na znalecký posudok zotrval na\nnázore, že dňa 29. januára 2013 utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu.\nIII.\n10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo 17. marca 2021.\n11. V plnom rozsahu sa stotožnila so závermi, ku ktorým dospel krajský súd a navrhla, aby Najvyšší\nsprávny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\n12. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 26. marca\n2021.\nV.\n13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11\npísm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP,\npričom jej dôvodmi nebol viazaný (§ 453 ods. 2 SSP) a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť nie je dôvodná.\n14. Podľa § 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., najvyšší správny súd začne činnosť 1. augusta 2021.\n15. Podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z., o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení zákona č. 423/2020 Z.z., výkon súdnictva prechádza od 1. augusta 2021 z najvyššieho súdu na\nnajvyšší správny súd vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho\nsprávneho súdu.\n16. Z vyššie citovaného odseku 2 vyplýva, že zákonodarca upravil prechod výkonu súdnictva z\nnajvyššieho súdu na najvyšší správny súd, a teda najvyšší správny súd prebral z najvyššieho súdu\nvšetky „živé“ veci v agende správneho súdnictva, ktoré následne aj dokončí.\n17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n\n22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej z 21. mája\n2019, Číslo: 50034-2/2019-BA, ktorým táto podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietla v celom\nrozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka\nKošice z 22. marca 2019, číslo 43040-37/2019-KEM. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny\norgán rozhodol podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, že žalobca nemá nárok na úrazový príplatok\npočas pracovnej neschopnosti od 30. januára 2013 do 12. apríla 201 v dôsledku poškodenia zdravia\nz 29. januára 2013.\n23. Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové\npoistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu,\nslužobného úrazu (ďalej len \"pracovný úraz\") a choroby z povolania.\n24. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia\nalebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením\nvonkajších vplyvov, ktoré\na/ zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh\nalebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných\núloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26) [odkaz na § 194\nZákonníka práce]\nb/ fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v\npriamej súvislosti s týmito činnosťami.\n25. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia\nzamestnávateľa má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 po splnení podmienok ustanovených\ntýmto zákonom.\n26. Podľa § 83 zákona č. 461/2003 Z.z., poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je\nzamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný\núraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.\n27. Podľa § 85 zákona č. 461/2003 Z.z., zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku\npracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na\núrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri\ndočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu 51) (odkaz na zákon č. 462/2003 Z.z.;\npozn. súdu) alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.\n28. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné\npodklady na rozhodnutie.\n29. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo\nznáme organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\n30. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní\nveci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v\nprospech, alebo v neprospech účastníka konania.\n31. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a\nobjasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania\na svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických\nosôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe\nz činnosti Sociálnej poisťovne.\n32. Podľa § 196 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako\ndôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a\nnič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede.\n\n33. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu\nsvojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú.\nOrganizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania\nnenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.\n34. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy\npodľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.\n35. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojených administratívnych spisov mal\npreukázané, že\n- žalobca bol v rozhodnom období zamestnancom obecného úradu Veľká Ida na základe pracovnej\nzmluvy uzavretej dňa 31. decembra 2010, pričom na základe dohody o dočasnom pridelení z 31.\ndecembra 2010 bol žalobca dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi U. S. Steel Košice, s.r.o. na vykonávanie pomocných a čistiacich prác (napríklad čistenie vagónov a\npásovej dopravy),\n- dňa 29. januára 2013 podľa tvrdenia žalobcu mal žalobca utrpieť pracovný úraz,\n- žalobca požiadal formou Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti vedeného pod číslom J 45494\no poskytnutie úrazovej dávky - úrazového príplatku; dočasná pracovná neschopnosť u žalobcu začala\n30. januára 2013,\n- zamestnávateľ žalobcu - obecný úrad Veľká Ida neuznal úraz žalobcu ako pracovný,\n- užívateľský zamestnávateľ žalobcu - U. S. Steel Košice, s.r.o. rovnako úraz žalobcu ako pracovný\nneuznal,\n- Sociálna poisťovňa, pobočka Košice listom z 02. apríla 2013, číslo 49227-5/2013-KEM oznámila\nžalobcovi, že v prípade nesúhlasu s rozhodnutím zamestnávateľa, má možnosť sa žalobca obrátiť na\ncivilný súd vo veci určenia úrazu ako pracovného,\n- dňa 26. júna 2013 právna zástupkyňa žalobcu Sociálnej poisťovni, pobočka Košice oznámila formou\nzaslaného potvrdenia o prijatí návrhu na začatie konania na Okresnom súde Košice - okolie, že dňa 19.\njúna 2013 začalo na menovanom okresnom súde konanie vo veci určenia úrazu ako pracovného,\n- Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 28. júna 2013, číslo 49227-11/2013-KEM prerušila\nkonanie z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke - konanie vedené na okresnom súde,\n- Okresný súd Košice - okolie rozsudkom z 22. februára 2018, č.k. 16Cpr/4/2013-245 žalobu v časti\nbolestného zamietol a v časti určenia pracovného úrazu konanie zastavil v dôsledku čiastočného\nspäťvzatia žaloby, na ktorom žalobca trval aj na pojednávaní konanom dňa 25. januára 2018,\n- Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací uznesením z 21. augusta 2018, sp. zn. 2CoPr/6/2018\nrozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v časti bolestného a v súvisiacom\nvýroku o náhrade trov konania zrušil a konanie v zrušenom rozsahu o nároku na bolestné zastavil;\nzároveň po právoplatnosti rozhodnutia v zrušenom rozsahu o návrhu žalobcu na bolestné postúpil\nSociálnej poisťovni, pobočka Košice,\n- následne Sociálna poisťovňa, pobočka Košice listom z 29. októbra 2018, číslo 68411-29/2018-KEM\nvyzvala zamestnávateľa žalobcu, aby oznámil, či uznáva úraz žalobcu z 29. januára 2013 ako pracovný,\n- Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím z 12. novembra 2018, číslo 68411-30/2018-KEM\nopätovne prerušila konanie z dôvodu, že zamestnávateľ žalobcu na oznámenie z 29. októbra 2018\nv stanovenej lehote nereagoval, a teda v lehote stanovenej zákonom nemožno presne a úplne zistiť\nskutkový stav veci,\n- na opätovnú výzvu z 10. januára 2019, číslo 43040-33/2019-KEM zamestnávateľ žalobcu aj s odkazom\nna vyššie menované rozhodnutia okresného a krajského súdu listom zo 17. januára 2019 neuznal úraz\nžalobcu z 29. januára 2013 ako pracovný,\n- Sociálna poisťovňa, pobočka Košice ako prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 22.\nmarca 2019, číslo 43040-37/2019-KEM žalobcovi nárok na úrazový príplatok počas dočasnej pracovnej\nneschopnosti od 30. januára 2013 do 12. apríla 2013 v dôsledku poškodenia zdravia z 29. januára 2013\nnepriznal\n[dôvod, pre ktorý prvostupňový správny orgán žalobcovi nepriznal nárok na náhradu za bolesť\nspočíval jednak v právoplatnosti rozsudku okresného súdu o zastavení konania v časti o určenie\npracovného úrazu z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti, a jednak v absencii objektívnej zodpovednosti\nzamestnávateľa za poškodenie zdravia žalobcu - nedošlo ku vzniku pracovného úrazu],\n\n- žalovaná na odvolanie žalobcu rozhodnutím z 21. mája 2019, Číslo: 50034-2/2019-BA postupom podľa\n§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. odvolanie žalobcu zamietla a potvrdila prvostupňové správne\nrozhodnutie z 22. marca 2019.\n36. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojených administratívnych\nspisov konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných\nprávnych záverov uvádzaných krajským súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n37. Najvyšší správny súd na úvod poukazuje na to, že nároky zamestnanca plynúce zo zodpovednosti\nzamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania vychádzali z\npracovného (teda súkromnoprávneho) vzťahu upraveného Zákonníkom práce a pokiaľ boli tieto nároky\nmedzi účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu sporné, prejednávali a rozhodovali o nich súdy. Podľa § 198\nods. 1 písm. a/ až d/ Zákonníka práce v znení účinnom do 31. decembra 2003 išlo o nároky na náhradu za\nstratu na zárobku alebo stratu na dôchodku (počas práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti\nalebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity), za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia,\núčelne vynaložené náklady spojené s liečením a vecnú škodu. K zásadnej zmene došlo prijatím zákona\nč. 461/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 01. januára 2004, ktorý vo svojej podstate zasiahol aj\ndo právomoci súdu v týchto veciach. Týmto zákonom [bod 27 ustanovenia § 294 zákona č. 461/2003\nZ.z. (Zrušovacie ustanovenia)] bolo (okrem iného) zrušené ustanovenie § 198 ods. 1 písm. a/ až c/\nZákonníka práce a tiež jeho ustanovenia § 199 až 213, takže jediným nárokom upraveným v Zákonníku\npráce z titulu pracovného úrazu alebo choroby z povolania zostala len vecná škoda a ostatné nároky sú\nupravené v zákone č. 461/2003 Z.z., pričom nároku za stratu na zárobku alebo za stratu na dôchodku\nzodpovedajú nároky na úrazový príplatok (§ 85 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z.), respektíve nárok na\núrazovú rentu (§ 88 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z.). Od účinnosti novej právnej úpravy, t. j. od 01.\njanuára 2004 o uvedených nárokoch (ako aj o ďalších úrazových dávkach uvedených v Prvej časti,\nŠtvrtej hlave zákona) rozhoduje Sociálna poisťovňa; príslušnosť na prejednanie a rozhodovanie v týchto\nveciach jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 177 menovaného zákona, podľa ktorého na konanie\nvo veciach sociálneho poistenia sú vecne príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne. Ide o\nkonanie vo veciach dávkových v zmysle ustanovenia § 172 ods. 3 písm. a/ zákona. S účinnosťou od\n01. januára 2004 je teda Sociálna poisťovňa ako verejnoprávna inštitúcia vykonávateľom sociálneho\npoistenia a v rámci neho úrazového poistenia. Súčasná právna úprava už nemá charakter odškodnenia\nspočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne kompenzačného\ncharakteru. Podľa § 16 zákona č. 461/2003 Z.z. povinne úrazovo poistený je zamestnávateľ, ktorý\nzamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť v pracovnoprávnom vzťahu, v\nštátnozamestnaneckom pomere, v členskom pomere, ktorého súčasťou je aj pracovný vzťah k družstvu,\nv služobnom pomere okrem fyzickej osoby, ktorá je sudca alebo prokurátor alebo ktorý zamestnáva\naspoň jednu fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť, ktorou je výkon verejnej funkcie podľa\nosobitných predpisov. Nárok na úrazové dávky z úrazového poistenia zamestnávateľa má zamestnanec\npo splnení podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z.z. Úrazové poistenie vykonáva Sociálna\npoisťovňa, a tá je povinná plniť zamestnancovi v rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa. Z úrazového\npoistenia sa poskytujú úrazové dávky, a to úrazový príplatok (§ 85 - § 87 zákona), úrazová renta (§ 88\n- § 89a zákona), jednorazové vyrovnanie (§ 90 - § 91 zákona), pozostalostná úrazová renta (§ 92 - §\n93 zákona), jednorazové odškodnenie (§ 94 zákona), pracovná rehabilitácia a rehabilitačné (§ 95 - § 96\nzákona), rekvalifikácia a rekvalifikačné (§ 97 - § 98 zákona), náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie\nspoločenského uplatnenia (§ 99 zákona s tým, že tento typ úrazovej dávky je samostatne upravený v\nzákone č. 437/2004 Z.z.), náhrada nákladov spojených s liečením (§ 100 zákona), náhrada nákladov\nspojených s pohrebom (§ 101 zákona).\n38. Podmienka nároku na úrazový príplatok spočíva v tom, že zamestnanec zamestnávateľa podľa\n§ 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne\npráceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti,\nak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo\nnárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia.\n39. V tomto smere najvyšší správny súd ďalej uvádza, že nakoľko súčasná právna úprava už nemá\ncharakter odškodnenia spočívajúceho v náhrade škody, ale je koncipovaná ako poistný systém prevažne\n\nkompenzačného charakteru, Sociálna poisťovňa, ako orgán aplikácie práva v zmysle zákona č.\n461/2003 Z.z. rozhoduje o jednotlivých nárokoch plynúcich z tohto zákona. Jedným z týchto nárokov je\naj úrazový príplatok s tým, že ak žiadateľ požiada o tento typ úrazovej dávky, Sociálna poisťovňa ako\npríslušný orgán rozhoduje o tom, či tento žiadateľ spĺňa podmienky na jej priznanie, pričom kľúčovou\notázkou, ktorú je v rámci tohto konania zásadné posúdiť je otázka, či zamestnanec (na účely dávkového\nkonania vystupujúci v procesnej pozícii žiadateľa) bol uznaný za dočasne práceneschopného práve\nv dôsledku pracovného úrazu (alebo choroby z povolania). V tomto smere aj s odkazom na nález\nÚstavného súdu Slovenskej republiky z 10. septembra 2014, sp. zn. I. ÚS 87/2014-43 najvyšší správny\nsúd uvádza, že Sociálna poisťovňa, ktorá rozhoduje o priznaní úrazovej dávky, čo nepochybne patrí do\njej právomoci, sa musí v rámci predbežnej otázky vysporiadať so skutočnosťou, či došlo k pracovnému\núrazu, keďže pracovný úraz je v takom prípade rozhodnou právnou skutočnosťou a ako jedna z\nmateriálnych podmienok tvorí imanentnú súčasť zákonnej dávkovej schémy pre priznanie úrazovej\ndávky. To, či došlo k pracovnému úrazu teda Sociálna poisťovňa posudzuje ako otázku predbežnú (§\n198 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), ale nerozhoduje o tom, nakoľko to, či došlo, alebo nedošlo k\npracovnému úrazu je otázkou dotýkajúcou sa výlučne zamestnávateľa a zamestnanca, a teda má stále\nrozmer pracovno-právny. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. však nevyplýva oprávnenie\nSociálnej poisťovne rozhodovať o tom, či určitý úraz bol pracovným úrazom. Spor o určenie, či k úrazu\nzamestnanca došlo následkom pracovného úrazu, je sporom pracovno-právnym, o ktorom rozhodujú\nsúdy v civilnom súdnom konaní. Na také konanie je príslušný v prvom stupni okresný súd.\n40. Vo vzťahu k primárnej otázke, teda či žalovaná správne na základe vykonaného dokazovania\ndospela k záveru, že k pracovnému úrazu nedošlo, najvyšší správny súd po preskúmaní veci vyhodnotil,\nže napadnuté rozhodnutie žalovanej má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle\nzákona, napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky\nvyhodnotené a riadne právne posúdené. V predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť\nso závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že napadnuté rozhodnutie žalovanej\nbolo vydané v súlade so zákonom; krajský súd dospel k správnemu záveru, že rozhodnutie žalovanej\nbolo vydané v súlade so zákonom, je riadne odôvodnené a žalovaná v ňom dostatočným spôsobom\nvyjadrila svoje úvahy relevantné pre rozhodnutie.\n41. Najvyšší správny súd bez toho, aby opakoval závery oboch správnych orgánov, ako aj krajského\nsúdu, len pre zdôraznenie ich správnosti uvádza, že dôkazné bremeno na preukázanie skutočností\nrozhodujúcich pre vznik nároku na dávku je na poistencovi, v danom prípade žalobcovi, ktorý si ju\nuplatnil (§ 196 ods. 6 v spojení s § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.). Pokiaľ si žalobca teda uplatnil\nnárok na úrazový príplatok, bolo jeho povinnosťou preukázať všetky relevantné skutočnosti na jeho\npriznanie. V prvom rade mal preukázať, že dňa 29. januára 2013 došlo k pracovnému úrazu a v tejto\nsúvislosti doložiť do dávkového konania všetky relevantné listiny podporujúce ním tvrdený záver. Z\nobsahu administratívneho spisu a jednotlivých listín v ňom založených však táto skutočnosť nevyplýva.\n42. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca sa žalobou doručenou\nokresnému súdu domáhal určenia, že úraz, ktorý sa stal dňa 29. januára 2013 na pracovisku\nužívateľského zamestnávateľa - U. S. Steel, s.r.o. bol úrazom pracovným a neskôr na základe uplatnenej\nzmeny žaloby sa domáhal priznania náhrady za bolesť. Okresný súd rozsudkom z 22. februára 2018,\nč.k. 16Cpr/4/2013-245 žalobu v časti bolestného zamietol a v časti určenia pracovného úrazu konanie\nzastavil v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby ako dispozičného úkonu závislého výlučne od vôle\núčastníka konania, navyše na ktorom žalobca trval aj na pojednávaní konanom dňa 25. januára 2018.\nNásledne krajský súd ako súd odvolací uznesením z 21. augusta 2018, sp. zn. 2CoPr/6/2018 rozsudok\nokresného súdu v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby v časti bolestného a v súvisiacom výroku\no náhrade trov konania zrušil a konanie v zrušenom rozsahu o nároku na bolestné zastavil; zároveň\npo právoplatnosti rozhodnutia v zrušenom rozsahu o návrhu žalobcu na bolestné postúpil Sociálnej\npoisťovni, pobočka Košice. Nakoľko výrok o zastavení konania v časti určenia pracovného úrazu nebol\nodvolaním napadnutý, v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť, konkrétne dňa\n10. marca 2018.\n43. Za tohto stavu bol potom správnym postup správnych orgánov, ktorý si zásadnú otázku spočívajúcu v\nposúdení úrazu žalobcu ako pracovného vyhodnotili samostatne, ako otázku predbežnú. V tomto smere\nbol kľúčovým dôkazom, z ktorého vychádzali aj správne orgány, znalecký posudok vypracovaný znalcom\nz odboru zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia, odvetvie traumatológia MUDr. Ľ. W., PhD. z 28.\n\njanuára 2017, číslo 6/2017 na základe uznesenia okresného súdu z 28. októbra 2016, č.k. 16Cpr/4/2013\nv priebehu (civilného) konania o určenie pracovného úrazu. Úlohou znalca bolo posúdiť, či mechanizmus\nvzniku zranenia žalobcu (pád zmrznutej železnej rudy na oblasť chrbta) zodpovedalo zraneniam a\nnásledkom, ktoré sa u neho prejavili, či uvedené prvotné zranenie malo za následok zhoršujúci sa\nzdravotný stav žalobcu popísaný v lekárskych správach, predložených žalobcom a či malo prvotné\nzranenie žalobcu povahu výlučnej príčiny vzniku následku v podobe zhoršujúceho sa zdravotného stavu\nv zmysle ním predložených lekárskych správ. Zo záveru tohto posudku vyplýva, že pomliaždenie krčnej\nchrbtice je ľahkým zranením, ktoré nezanecháva trvalé následky ani dlhodobo pretrvávajúce ťažkosti.\nPokiaľ by došlo k pádu železnej rudy na oblasť chrbta žalobcu, možno pripustiť, že táto mohla zasiahnuť\naj oblasť krku vľavo a nárazom mohlo dôjsť k pomliaždeniu chrbtice. Pri jeho prvotnom vyšetrení však\nobjektívne bola na krku prítomná iba pohmatová bolestivosť na jeho ľavej strane a obmedzenie jeho\npohybu, ktoré možno aj účelovo imitovať, nebol na ňom prítomný žiadny opuch ani krvná podliatina\nani porušenie kožného krytu (lekárska správa z 30. januára 2013; pozn. súdu). Žalobcom tvrdené\nzranenie bolo stanovené na základe subjektívne udávaných ťažkostí bez jednoznačného objektívneho\nnálezu. Objektívnymi vyšetrovacími zobrazovacími metódami realizovanými následne po pomliaždení\nchrbtice dňa 29. januára 2013 (rtg vyšetrenie krčnej chrbtice, vyšetrenie krčnej chrbtice počítačovou\ntomografiou a magnetickou rezonanciou) neboli u žalobcu zistené žiadne známky poranenia krčnej\nchrbtice a nervov a krčnej miechy. Zistené boli iba degeneratívne zmeny krčnej chrbtice s deformitami\na výrastkami na stavcoch a poškodením medzistavcových platničiek, spôsobené opotrebovaním krčnej\nchrbtice jej používaním, zaťažovaním v bežnom živote žalobcu s tým, že degeneratívne zmeny boli\nna krčnej chrbtici prítomné už dlhodobo pred predmetným tvrdeným úrazom, s ktorým nemajú žiadnu\nsúvislosť a nie sú ani jeho následkom. Závažnosť žalobcom subjektívne udávaných ťažkostí v uvedenom\nsmere nezodpovedalo objektívnym lekárskym nálezom a vyšetreniam. Poranenia driekovej chrbtice u\nžalobcu pri ním tvrdenom úraze žiadnym objektívnym vyšetrením zistené neboli a ťažkosti v tomto\nsmere s ním nemali žiadnu súvislosť. Prvotné zranenie z 29. januára 2013 nemalo súčasne za následok\nzhoršujúci sa zdravotný stav žalobcu, rovnako nemalo povahu výlučnej príčiny vzniku následku v podobe\nzhoršujúceho sa zdravotného stavu. Za zmienku tiež stojí stanovisko menovaného znalca v časti „II.\n3 - Posudok - vyšetrenie žalobcu znalcom“, podľa ktorého žalobca prišiel na vyšetrenie na invalidnom\nvozíku v sprievode dvoch mužov, pričom v ruke držal jednu francúzsku barlu, a ktorí mu pomohli prejsť\nna vyšetrovací stôl, triasol sa, kričal od bolesti, aktívne otáčal krkom len minimálne a bolestivo, pasívne\npohyby krkom boli nemožné pre udávanú bolesť. Pri odreagovaní žalobcu pri rozhovore však žalobca\naktívne a nebolestivo otáčal krkom do oboch strán prakticky bez obmedzenia, po presune na lôžko kričal\nod bolesti, triasol sa a nechcel hýbať dolnými končatinami (obdobný záver vyplýval aj z lekárskej správy\nneurologickej ambulancie z 18. marca 2013; pozn. súdu).\n44. Len pre úplnosť najvyšší správny súd uvádza, že dňa 25. februára 2013 u zamestnávateľa a\nv dňoch 01. marca 2013, 05. marca 2013 a 11. marca 2013 mimo zamestnávateľa bola vykonaná\ninšpekcia zameraná na evidenciu a registráciu udalostí a na kontrolu ustanovení zákona č. 82/2005\nZ.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov. V rámci inšpekcie bolo vykonané šetrenie vo veci registrácie úrazu zamestnanca\n- žalobcu a bolo zistené aj na základe výpovede p. E., ktorého žalobca označil za priameho svedka,\nktorý videl, ako žalobcu pri čistení vagóna trochu zasiahlo trochu prilepenej železnej rudy do oblasti\nkrku, chrbta a ruky. Svedok potvrdil, že upozornil žalobcu, ak má problémy, aby to nahlásil u zmenového\nmajstra rudiska p. Y.. Žalobca nič neohlásil (čo potvrdil aj ďalší vypočutý svedok Y.) a pokračoval ďalej\nv práci a nejavil žiadne známky poranenia. Uvedené potvrdil svedok p. E. aj v civilnom konaní počas\nvýsluchu konanom dňa 09. októbra 2015, keď uviedol, že žalobca cit.: „ (...) povedal, že vlastne sa nič\nnestalo, len sa sťažoval, že má opuchnutý prst, tak som mu doporučil, nech si ho dá pod studenú vodu.\nJa som v tejto súvislosti nepovažoval za potrebné volať pomoc pre žalobcu, pretože žalobca normálne\nreagoval, vedel sa pohybovať, ráno normálne odišiel domov. Ja som videl, že sa žalobcovi uvoľnený\nkus rudy šuchol po chrbte niekde v oblasti lopatky, všetci sme boli prekvapení, aké následky údajne toto\nzranenie vyvolalo (...).“\n45. Krajský súd primerane rozumným a v okolnostiach veci (dajúc zreteľ na charakter súdneho\nprieskumného konania v rámci správneho súdnictva) postačujúcim spôsobom objasnil prejednávanú\nvec, správne objasnil predmet sporu, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým\nsprávnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. V tomto smere žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej súčasne odkazujúce na relevantné závery plynúce zo znaleckého\n\nposudku možno považovať za týchto okolností za spĺňajúce základné zákonné kritériá kladené na\nodôvodnenie správneho rozhodnutia.\n46. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za\ndôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej\nich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá\nSSP).\n48. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}