{"guid": "3ef03346-34ba-4072-8699-b1d36230b4c5:d170f7f3-e4a7-4cbb-87f6-542d7bc24032", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200096.1", "spisova_znacka": "2Svk/20/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/20/2021 z 28. 9. 2022", "citacia": "uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR z 28. septembra 2022, sp. zn. 2Svk/20/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200096.1", "identifikacne_cislo": "7020200096", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2022-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/369-1990/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-357.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 357 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-357.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-357"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-357.odsek-2", "nazov": "§ 357 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-357.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-357"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/369#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-357"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d170f7f3-e4a7-4cbb-87f6-542d7bc24032", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200096.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200096.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7020200096.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Svk/20/2021\n7020200096\n28. 09. 2022\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7020200096.1\n\nUznesenie\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Krajská prokuratúra\nKošice, so sídlom: Mojmírova č. 5, 041 47 Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, so sídlom: Trieda\nSNP č. 48/A, 040 01 Košice, v konaní o žalobe o súlade všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice\nč. 173 o pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Košice v časti §\n4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 so zákonom, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti právoplatnému uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/19/2020 - 70 zo dňa 30.\nseptembra 2021, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Žalobca sa správnou žalobou domáhal vyslovenia nesúladu ustanovení § 4 ods. 2 písm. c), § 4\nods. 3 písm. b) a § 5 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 173\no pravidlách času predaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Košice (ďalej aj len\n„všeobecne záväzné nariadenie“ alebo „VZN“) s ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a/ bod 3\nzákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o obecnom\nzriadení“).\n2. Predmetom právnej úpravy obsiahnutej vo všeobecne záväznom nariadení bola úprava osobitnej\nprevádzkovej doby, odchýlnej od všeobecnej prevádzkovej doby (od 6.00 hod. do 22.00 hod.) určenej\nustanovením § 3 VZN, a to pre prevádzky nachádzajúce sa v centre mesta. Žalobca poukazuje\nna to, že v zmysle ustanovení § 4 ods. 2 VZN ide o štyri kategórie prevádzok, u ktorých je táto\nosobitná prevádzková doba vzhľadom na osobitné postavenie a celomestský význam daného územia\nurčená odlišne. Osobitné postavenie prevádzok vyplývalo z definičného kritéria, ktorým mal byť rozsah\nposkytovania pohostinských služieb. Žalobca prezentoval názor, že zavedenie takéhoto rozlišovania\nnemá oporu v žiadnom právnom predpise a nie je vymedzené konkrétnymi kritériami ani v samotnom\nnapadnutom všeobecne záväznom nariadení, neurčitosť a nezrozumiteľnosť, čo spôsobuje podľa\nžalobcu právnu neistotu adresátov.\n3. Krajský súd v Košiciach nezistil dôvodnosť žaloby a preto ju uznesením č. k. 8S/19/2020 - 70 zamietol\npodľa § 366 SSP. Odôvodnenie napadnutého uznesenia je možné zhrnúť do nasledujúcich bodov:\n- obec je k regulácii prevádzkového času pre predajne a prevádzky služieb nachádzajúce sa v\njej územnom obvode formou všeobecne záväzného nariadenia oprávnená, pričom podmienkou je\nnormatívnosť tejto úpravy, teda aby stanovené pravidlá nesmerovali voči konkrétnym adresátom, ale\nvoči neurčitému počtu subjektov rovnakého druhu,\n- v prípade namietaného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c/ napadnutého všeobecne záväzného\nnariadenia bola podľa názoru správneho súdu podmienka normatívnosti splnená, pravidlá, resp. určený\n\nprevádzkový čas sa netýka konkrétnych prevádzok, ale ide o skupinu neurčitého počtu subjektov, pre\nktorú platia v ustanovení vymedzené definičné znaky,\n- pokiaľ išlo o požiadavku zrozumiteľnosti obsahu dotknutého ustanovenia napadnutého všeobecne\nzáväzného nariadenia, správny súd sa s tvrdením žalobcu, že ide o definíciu nejasnú a nezrozumiteľnú,\nnestotožnil. Z obsahu textu dotknutého ustanovenia bolo pre správny súd celkom jasné, že má toto\nustanovenie v inkriminovanej časti na mysli prevádzky, ktoré nie sú ani reštauráciami a ani barmi, ale\nsú predajňou tovaru, ktorý zahŕňa aj alkoholické nápoje, kde primárnym zameraním prevádzky je predaj\ntovaru a pohostinská činnosť je vykonávaná okrajovo. Jednoznačne na základe jednoduchého logického\nvýkladu z obsahu uvedeného textu dotknutej právnej normy vyplýva, že kritériom pre identifikáciu\nprevádzky, ktorá patrí do tejto kategórie je objem poskytovania pohostinskej činnosti, kde výrazne\nprevažuje predaj tovaru vrátane alkoholu nad poskytovaním vlastnej pohostinskej činnosti,\n- žalovaný vydaním dotknutého ustanovenia napadnutého všeobecne záväzného nariadenia, ktorým\nstanovil špecifickú prevádzkovú dobu pre definovanú skupinu prevádzok, reguloval právne vzťahy, ktoré\nspadajú do kategórie vecí územnej samosprávy v zmysle čl. 68 Ústavy a v zmysle ustanovení § 4\nods. 3 zákona o obecnom zriadení, pričom sa úprava v ňom zakotvená vzťahuje na neurčitý počet\nsubjektov rovnakého druhu, nie je teda zameraná voči konkrétnym adresátom, kde definičné vymedzenie\ndotknutých subjektov je dostatočne určité a zrozumiteľné,\n- vo vzťahu k namietanému nesúladu ustanovení § 4 ods. 2 písm. c), § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 1,\nods. 2 a ods. 3 dotknutého VZN správny súd konštatoval súlad označených ustanovení predmetného\nvšeobecne záväzného nariadenia s v žalobe vymedzenými ustanoveniami § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 a\n§ 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.\nII.\nKonanie na kasačnom súde\n4. Žalobca (sťažovateľ) podal proti uzneseniu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny\nsúd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1\npísm. g) SSP.\n5. V kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnym posúdením, ktoré predostrel správny súd\nvo vzťahu súladu § 4 ods. 3 písm. b) a § 5 ods. 1, 2 a 3 predmetného VZN s ustanoveniami § 4 ods. 5\npísm. a) bod 3 a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.\n6. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že nesúhlasí s právnym posúdením správneho súdu týkajúcim sa\nnamietaného nesúladu § 4 ods. 2 písm. c) VZN s vymedzenými ustanoveniami zákona o obecnom\nzriadení. Správny súd nesprávne vyhodnotil jednoznačnosť a zrozumiteľnosť obsahu predmetného\nustanovenia VZN, keďže toto neustanovuje kritériá, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne\nidentifikovať skupinu prevádzok definovanú ako „predajňa, ktorá nie je primárne zameraná na\nprevádzkovanie pohostinskej činnosti“ a následne ju aj odlíšiť od ostatných prevádzok vykonávajúcich\npohostinskú činnosť. Terminologická a pojmová nedostatočnosť vytvára aj konkrétnymi kritériami\nneobmedzenú voľnosť úvahy kontrolných orgánov vo vzťahu k posúdeniu porušenia VZN a následnému\nsankcionovaniu za jeho nedodržania tým aj znižuje predvídateľnosť konania kontrolných orgánov.\nVzhľadom na to sťažovateľ považoval dotknuté ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) VZN za nesúladné s §\n6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení.\n7. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zmeniť napadnuté uznesenie Krajského súdu v\nKošiciach podľa § 462 ods. 2 SSP tak, že vysloví nesúlad dotknutého ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c)\nVZN s ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení.\n8. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s napadnutým uznesením krajského\nsúdu a navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. K obsahu kasačnej\nsťažnosti zopakoval svoju argumentáciu vyplývajúcu z jeho vyjadrenia k správnej žalobe.\nIII.\nKonanie pred kasačným súdom\n9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“)\npreskúmal vyššie napadnuté uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti a dospel\njednomyseľne k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcov je potrebné zamietnuť. Jeho pôsobnosť pre toto\nkonanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch\na zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o súdoch“).\n\nIV.\nVybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal\nPodľa § 357 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať vyslovenia nesúladu všeobecne záväzného\nnariadenia obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja vydaného vo veciach.\na)územnej samosprávy so zákonom alebo\nb)plnenia úloh štátnej správy so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi\nministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\nPodľa § 357 ods. 2 SSP nesúlad podľa odseku 1 môže spočívať v obsahu všeobecne záväzného\nnariadenia, jeho časti, niektorého jeho ustanovenia alebo v porušení postupu pri jeho prijímaní.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. c) Všeobecne záväzného nariadenia mesta Košice č. 173 o pravidlách času\npredaja v obchode a času prevádzky služieb na území mesta Košice, v centre mesta sa vzhľadom\nna osobitné postavenie a celomestský význam daného územia určuje v konkrétnych typoch prevádzok\nodlišne od ods. 1 a ods. 3 prevádzková doba nasledovne:\nc) predajne, ktorých sortiment zahŕňa alkoholické nápoje alebo predajne, v ktorých okrem toho že ich\nsortiment zahŕňa alkoholické nápoje sa súčasne vykonáva pohostinská činnosť, pričom tieto predajne\nnie sú primárne zamerané na prevádzkovanie pohostinskej činnosti (vrátane diskontov): od 6.00 hod.\naž do 21.00 hod..\nPodľa § 4 ods. 5 písm. a) bod 5 zákona o obecnom zriadení obec vo veciach územnej samosprávy\nustanoví nariadením pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb [odsek 3 písm. i)].\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení obec môže vo veciach územnej samosprávy vydávať\nnariadenia; nariadenie nesmie byť v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a\nktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.\nV.\nPrávne posúdenie veci kasačným súdom\n10. Sťažovateľ obmedzil predmet konania pred kasačným súdom len na otázku právneho posúdenia\nnejednoznačnosti a nezrozumiteľnosti ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) VZN, dôsledkom ktorého má byť\nnesúlad s ustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení.\n11. Ako už aj správny súd v napadnutom rozsudku dôvodil a sťažovateľ navyše ani nerozporoval,\nžalovaný v rámci realizácie jemu zverenej kompetencie zákonodarcom dotknutým ustanovením VZN\nreguloval pravidlá času predaja v obchode a času prevádzky služieb, pričom podmienku normatívnosti\ntejto úpravy, teda aby stanovené pravidlá nesmerovali voči konkrétnym adresátom, ale voči neurčitému\npočtu subjektov rovnakého druhu splnil. Z uvedeného vyplýva, že dotknuté ustanovenie VZN je v súlade\ns ustanovením § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení.\n12. Sťažovateľ sa pri namietaní rozporu dotknutého ustanovenia VZN, ktorý mal spočívať v jeho\nnedostatočnej určitosti obmedzil len na tvrdenie, že je v rozpore s § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení,\nktorý je všeobecnou klauzulou a ustanovuje, že všeobecne záväzné nariadenia nesmú byť v rozpore\ns Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, s ktorými\nvyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom\nustanoveným zákonom. V argumentácii sťažovateľa však chýba uvedenie podstatnej skutočnosti a to,\ns ktorým konkrétnym ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu je namietaná neurčitosť\nustanovenia VZN v rozpore, respektíve z čoho vyplývajúca právna norma poskytuje kritériá pre\nposúdenie určitosti a jednoznačnosti znenia dotknutého ustanovenia VZN. Bez takejto konkretizácie\ntotiž nie je možné usudzovať, či je predmetné VZN, resp. jeho ustanovenie, súladné so všeobecne\nzáväzným právnym predpisom - § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Zjednodušene povedané sa\nzo strany sťažovateľa jedná o nedokončený argument, ktorý bez spomenutého konkrétneho označenia\nustanovenia zákona nedáva zmysel, pretože sťažovateľ neobjasnil, ktorému všeobecne záväznému\nprávnemu predpisu ustanovenie VZN odporuje a teda nie je zrejmé, prečo nie je v súlade so všeobecnou\nklauzulou ustanovenou v § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení. Zo sťažovateľom uvedených\nvšeobecných tvrdení o dôležitosti jednoznačného a zrozumiteľného formovania právnych noriem tieto\ninformácie nie je možné vyabstrahovať a preto jeho námietky nie je možné považovať za dôvodné.\n13. Kasačný súd nevzhliadol dôvodnosť kasačnej sťažnosti, keďže sťažovateľ nepredložil také\nargumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť súlad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) VZN s vymedzenými\nustanoveniami § 6 ods. 1 a § 4 ods. 5 písm. a) bod 3 zákona o obecnom zriadení.\nVI.\nZáverečné zhodnotenie a odôvodnenie uznesenia v časti trov\n\n14. Správny súd postupoval procesne správne a vec správne právne posúdil, keď správnu žalobu\nzamietol. Preto kasačný súd považuje kasačnú sťažnosť za nedôvodnú, v dôsledku čoho ju v zmysle\n§ 461 SSP zamietol.\n15. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je\ndôvodná.\nPodľa § 170 SSP Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\na) žaloba bola odmietnutá,\nb) konanie bolo zastavené,\nc) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora,\nd) ide o konanie o kompetenčnej žalobe.\n16. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žiaden z účastníkov konania nemá\nprávo na náhradu trov konania z dôvodu, že konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora (§ 467\nods. 1 SSP a analogicky podľa § 170 písm. c) SSP).\n17. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§\n147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}