{"guid": "51c6990f-656e-4a3c-bb47-00650b530dbb:37b98553-99cb-4815-8ec7-b95b2a8fc6f8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200554.1", "spisova_znacka": "1Sak/3/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sak/3/2021 z 27. 5. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 27. mája 2022, sp. zn. 1Sak/3/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200554.1", "identifikacne_cislo": "7019200554", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2022-05-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-o", "nazov": "§ 82 ods. 2 písm. o) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-82.odsek-2.pismeno-o", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-82"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-23.odsek-6.pismeno-e", "nazov": "§ 23 ods. 6 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-23.odsek-6.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5", "nazov": "zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-23a.odsek-1.pismeno-m", "nazov": "§ 23a ods. 1 písm. m) zákona č. 5/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/5/#paragraf-23a.odsek-1.pismeno-m", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/5-2004/paragraf-23a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-82", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-23", "/SK/ZZ/2004/5#paragraf-23a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/37b98553-99cb-4815-8ec7-b95b2a8fc6f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200554.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200554.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200554.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Sak/3/2021\n7019200554\n27. 05. 2022\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7019200554.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a JUDr. Kataríny\nCangárovej, PhD., LL.M, v právnej veci sťažovateľky (pôv. žalobkyne): L. P., nar. XX.XX.XXXX, štátnej\npríslušníčky Ukrajinskej republiky, trvale bytom C., právne zastúpenej IURISTICO s. r. o., Mgr. Radoslav\nRigo, LL.M., advokátom a konateľom so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému:\nRiaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Prešov, so sídlom Jarková 31, 080 01 Prešov, v konaní o\npreskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-65-007/2019 zo dňa 19. júna 2019,\no kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č. k. 1Sa/25/2019 z 1.\nmarca 2021, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1.\nOddelenie cudzineckej polície PZ Michalovce rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-13-011/2019-ZVC\nzo dňa 07.03.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) žalobkyňu administratívne vyhostilo z dôvodu\niného spôsobu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 82 ods. 2 písm.\no) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte\ncudzincov“) a zároveň jej v zmysle § 82 ods. 3 písm. c) zákona o pobyte cudzincov uložilo zákaz vstupu\nna územie Slovenskej republiky a všetkých členských štátov na dobu 2 rokov a určilo jej lehotu na\nvycestovanie z územia Slovenskej republiky.\n2. Učinilo tak z dôvodu, že dňa 07.03.2019 bola počas vykonávania bezpečnostno-represívnej akcie\npracovníkmi správneho orgánu prvého stupňa v súčinnosti s pracovníkmi Inšpektorátu práce Košice,\nvykonaná kontrola v sídle spoločnosti SMART Group Trade,\ns.r.o., IČO: 47 971 436, so sídlom Orechová 115, kde žalobkyňa vykonávala pracovnú činnosť bez\npotrebných povolení, na základe biometrického cestovného dokladu v rozpore so zákonom č. 5/2004\nZ. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe dokladu\noprávňujúceho ju na vstup a pobyt na územie schengenského priestoru túto činnosť bez udeleného\npobytu na účel zamestnania vykonávať nemohla a nemala.\n3. Na základe uvedených skutočností bolo správnym orgánom v zmysle ustanovenia § 18 ods.1\nsprávneho poriadku začaté správne konanie vo veci jej administratívneho vyhostenia. V zápisnici\n\nžalobkyňa ako účastník správneho konania uviedla, že na územie Slovenskej republiky bola vyslaná\nako konzultantka spoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorej je zamestnancom. Tá uzatvorila s\nobchodnou spoločnosťou SMART Group Trade, s.r.o. zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo inštalovanie\nstrojov a zariadenia na opracovanie dreva na výrobu lúpanej dyhy, ich spustenie do prevádzky\na zabezpečenie skúšobnej prevádzky. S ukrajinskou firmou má uzatvorenú dohodu o vyslaní do\nzahraničia, kde môže pracovať ako konzultantka. Ubytovanie a stravu mala zabezpečenú firmou SMART\nGroup Trade, s. r. o., platená bola ukrajinskou firmou, kde bola zamestnaná. Uviedla, že si je plne\nvedomá, čoho sa na území Slovenskej republiky dopustila. Na základe uvedených skutočností bolo\nsprávnym orgánom v zmysle ustanovenia § 18 ods.1 správneho poriadku začaté správne konanie vo\nveci administratívneho vyhostenia.\n4. Žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO2-65-007/2019-SK zo dňa 19.06.2019 (ďalej len\n„preskúmavané rozhodnutie“), podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej\nlen „správny poriadok“) potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie žalobkyne\nzamietol.\n5. V odvolacom konaní žalovaný dňa 20.05.2019, pod číslom PPZ-HCP-PO2-65-002/2019 zaslal\nÚradu práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) Michalovce, žiadosť o zaslanie informácií,\ntýkajúcich sa zamestnávateľa žalobcu vo veci splnenia si povinnosti pri jeho zamestnávaní z dôvodu\nzískania ďalších podkladov na vydanie rozhodnutia. ÚPSVaR Michalovce v odpovedi zo dňa 10.06.2019\npod číslom MI1/RSpZ/ZAM/2019/21329 uviedol, že k 07.03.2019 až doposiaľ neeviduje žiadosť o\nvydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre účely udelenia jednotného\npovolenia na pobyt a zamestnanie podľa ustanovenia § 21b zákona o službách zamestnanosti. Ďalej\nneeviduje žiadosť o vydanie povolenia na zamestnanie podľa ustanovenia § 22 zákona o službách v\nzamestnanosti. Neeviduje tiež podanie informačnej karty podľa ustanovenia § 23a zákona o službách\nzamestnanosti na vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo na vyslanie na výkon práce žalobkyne.\n6. Žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne a konštatoval, že vykonávala pracovnú činnosť,\nktorá je v rozpore so zákonom o službách zamestnanosti. Na základe dokladu oprávňujúceho na vstup\na pobyt na území schengenského priestoru, túto činnosť bez udeleného pobytu na účel zamestnania\nvykonávať nemohla a nemala. Táto správna úvaha odvolacieho orgánu sa opierala aj o vyjadrenie\nÚPSVaR Michalovce, ktorý neeviduje podanie informačnej karty zo strany zamestnávateľa žalobcu\npodľa ustanovenia § 23a zákona o službách zamestnanosti na vznik pracovnoprávneho vzťahu alebo\nna vyslanie na výkon práce účastníka konania.\n\nII.\nKonanie na krajskom súde\n7. Žalobkyňa podala proti preskúmavanému rozhodnutiu na Krajský súd v Košiciach správnu žalobu\nvo veci administratívneho vyhostenia podľa štvrtej hlavy tretej časti zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S. s. p.“), s nasledujúcimi žalobnými bodmi (§ 182 ods. 1 písm. e) S. s. p.):\n- prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný zistili skutkový stav nedostačujúco na riadne posúdenie\nveci,\n- prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vec nesprávne právne posúdili, pretože ona sa podieľala\niba na realizácii Zmluvy o dielo zo dňa 30.3.2018 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 21.12.2018 uzatvorenej\nmedzi spoločnosťou UKRPROLIZOLYACIA, LLC, a SMART Group Trade, s.r.o., závislú prácu tak\nvykonávala jedine pre svojho zamestnávateľa na Ukrajine, vo vzťahu k spoločnosti SMART Group Trade,\ns.r.o., jej však pracovnoprávny vzťah nevznikol,\n- nesprávne právne posúdenie veci spočíva nielen v tom, že sa na danú vec nemá vôbec aplikovať zákon\no službách zamestnanosti, ale tiež v tom, že pokiaľ už aj došlo k jeho aplikácii, orgán verejnej správy\nprvého stupňa a žalovaný nesprávne vyhodnotili splnenie, resp. nesplnenie podmienok ustanovených\nzákonom o službách zamestnanosti. V tejto súvislosti uviedla, že poukazom na ustanovenie § 23a ods.\n1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti, považuje vyžiadanie podkladov týkajúcich sa žiadosti o\nvydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta pre účely udelenia jednotného\npovolenia na pobyt a zamestnanie, žiadosti o vydanie povolenia na zamestnanie a podanie informačnej\nkarty zo strany žalovaného orgánu od ÚPSVaR Michalovce za neopodstatnené. Nepodanie menovaných\n\nžiadostí nemožno podľa žalobcu považovať za nesplnenie zákonných povinností, nakoľko príslušné\nustanovenie § 21 ods. 1písm. f) v spojení s § 23a citovaného zákona takúto povinnosť neukladajú.\nZároveň mu nie je zrejmé, akú informačnú kartu žalovaný orgán spomína, nakoľko žiadny právny predpis\nnepoužíva uvedenú terminológiu,\n- rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného vychádzali z nedostatočne zisteného\nskutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia, pretože nebola zohľadnená skutočnosť,\nže ustanovenia piatej časti zákona o službách zamestnanosti sa nevzťahujú na ukrajinského\nzamestnávateľa; ak by sa aj vzťahovali na jej situáciu, ona všetky podmienky splnila, preskúmavané\nrozhodnutie je preto značne arbitrárne a nepreskúmateľné pre nevysporiadanie sa s podstatnými\nokolnosťami prípadu.\n8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 6.8.2019 uviedol, že žalobkyňa nespĺňa ani jednu z uvedených\nzákonných podmienok na vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky. Žalobkyňa\nna území Slovenskej republiky vykonávala pracovnú činnosť na základe biometrického cestovného\ndokladu, v rozpore so zákonom o službách zamestnanosti. Na základe dokladu oprávňujúceho na vstup\na pobyt na území schengenského priestoru túto činnosť bez udeleného pobytu na účel zamestnania\nvykonávať nemohla a nemala. Podľa žalovaného nebol preukázaný nesúlad so správnym poriadkom\nani zákonom o pobyte cudzincov.\n9. Krajský súd žalobu podľa § 240 S.s.p. zamietol a konštatoval, že žalovaný sa zaoberal všetkými\nskutočnosťami a rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu zákonným spôsobom.\n10. K námietke žalobkyne, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav, krajský súd uviedol,\nže vzhľadom na argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe k tejto námietke, jej nemožno priznať\nrelevanciu. Argumentácia v tom smere, že v rôznych správnych konaniach, ktoré sú ale typovo a\nskutkovo zhodné, rôzni účastníci konania vypovedali rovnako, nemôže znamenať bez ďalšieho, že\nsprávny orgán pochybil pri vypočúvaní osôb, resp. pri vedení konania. Počas konania neboli vznesené\npripomienky v súvislosti s vypočúvaním žalobkyne a k obsahu zápisnice zo dňa 07.03.2019 a zároveň\nžalobkyňa na znak súhlasu s jej obsahom tento právny úkon podpísala a nežiadala jeho opravu ani\ndoplnenie. Preto takáto námietka nemôže byť spôsobilá na vyvodenie záveru o nedostatočnom zistení\nskutkového stavu.\n11. K podstate námietky žalobkyne o nesprávnom právnom posúdení veci správnym orgánom,\nktorou je tvrdenie, že pracovná činnosť žalobkyne na území Slovenskej republiky predstavovala\nrealizáciu zmluvy o dielo za zhotoviteľa pre objednávateľa, medzi ktorými je na základe zmluvy o\ndielo obchodnoprávny vzťah a odvíjajúci sa právny názor žalobkyne o nemožnosti aplikácie Piatej\nčasti zákona o službách zamestnanosti (o zamestnávaní štátnych príslušníkov tretej krajiny na území\nSlovenskej republiky) na právny vzťah, či už k slovenskému zamestnávateľovi (objednávateľovi) alebo\nukrajinskému zamestnávateľovi (zhotoviteľovi), krajský súd uviedol, že žalobkyňa prišla na územie\nSlovenskej republiky ako zamestnankyňa ukrajinskej právnickej osoby (to v konaní sporné nebolo),\nnie ako fyzická osoba so zmluvným záväzkom z obchodnej zmluvy alebo fyzická osoba podnikateľ.\nKeďže z priloženej zmluvy o dielo vyplýva, že súčasťou realizácie diela boli aj odborné školenia,\nktoré do spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. prišli vykonať zamestnanci zhotoviteľa - spoločnosti\nUKRPROMIZOLYACIA, LLC, týchto spoločnosť SMART Group Trade, s. r. o. nezamestnávala.\n12. Krajský súd uviedol, že § 23 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov pojednáva o právach pri prechodnom\npobyte na účel zamestnania, nie na účel plnenia vzájomných zmluvných záväzkov pre fyzické osoby\nz rôznych obchodných zmlúv. Zákon o pobyte cudzincov v § 23 ods. 6 vo svojej dispozícii („na účel\nzamestnania“) predpokladá pracovnoprávny vzťah a nerieši prípady súkromnoprávnych zmluvných\nzáväzkov medzi fyzickými osobami a právnickými osobami, aj keď na ich základe môže vzniknúť\npracovná príležitosť pre konkrétneho zamestnanca. Právnická osoba môže navonok vykonávať svoju\nčinnosť len prostredníctvom svojich orgánov a zamestnancov, a preto v preskúmavanom prípade\nje pojmovo vylúčené, aby žalobkyňa vykonávala činnosť mimo pracovnoprávneho vzťahu či už s\nobjednávateľom, alebo zhotoviteľom. Túto situáciu rieši inštitút tzv. vyslaného zamestnanca v zmysle\nzákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri\nposkytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, za ktorého sa označuje aj žalobkyňa.\nZ takto naznačenej argumentácie je podľa krajského súdu evidentné, že žalobkyňa musela mať\npracovnoprávny vzťah v zmysle zákona o službách v zamestnanosti.\n\n13. Predpoklad žalobkyne, že mohla prísť (bola vyslaná) na územie Slovenskej republiky ako\nzamestnanec ukrajinského zamestnávateľa a ako príslušník tretej krajiny na plnenie obchodného\nzáväzku zo zmluvy bez pracovnoprávneho vzťahu k slovenskému objednávateľovi, krajský súd\nvyhodnotil ako obchádzanie zákonov.\n14. Krajský súd poukázal na to, že ustanovenie § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti,\nna ktoré sa žalobkyňa odvoláva, korešponduje s § 21 písm. f) zákona o službách zamestnanosti a\ntaktiež s § 23 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, všetky spomenuté normy obsahujú predpoklad\npracovnoprávneho vzťahu. S takouto eventualitou počíta aj zákon o službách zamestnanosti, ktorý v\nprílohe č. 12 „Informačná karta“ obsahuje ohlasovaciu povinnosť pre prípad § 23a ods. 1 písm. m), čo\nje prípad žalobkyne. Táto povinnosť splnená nebola.\n15. Krajský súd poukázal na to, že správny orgán vykonal počas správneho konania dokazovanie v\ntom smere, že si vyžiadal informáciu od ÚPSVaR Michalovce o splnení si povinnosti zamestnávateľa\nžalobkyne. Krajský súd uzavrel, že činnosť, ktorú vykonávala žalobkyňa na území Slovenskej republike\nv spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o., nemožno posudzovať ako plnenie obchodno-právneho\nzáväzku, a teda táto činnosť je činnosťou vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu, ktorá je následne\nregulovaná zákonom o službách zamestnanosti a zákonom o pobyte cudzincov.\n16. Z uvedeného dôvodu podľa krajského súdu žalovaný správne aplikoval § 82 ods. 2 písm. o) zákona\no pobyte cudzincov, pretože zákonným spôsobom vyhostil žalobkyňu z dôvodu závažného porušenia\nvšeobecne záväzných právnych predpisov. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel\nk záveru, že žalovaný postupoval vo veci zákonným spôsobom, náležite zistil skutkový stav veci, v\nkonaní správne aplikoval ním označené ustanovenia právneho predpisu a rozhodnutie riadne odôvodnil.\nJeho rozhodnutie je v súlade so zákonom o pobyte cudzincov. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol\nako nedôvodnú.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n17. Proti rozsudku krajského súdu, uvedenému v záhlaví tohto rozhodnutia, podala sťažovateľka v\nzákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu uvedeného v § 440 ods. 1 písm. f) a g) S.s.p., t.j. krajský\nsúd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci.\n18. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. namietala,\nže:\n- prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný zistili skutkový stav nedostačujúco na riadne posúdenie\nveci,\n- prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný vec nesprávne právne posúdili, nesprávne právne\nposúdenie veci spočíva podľa žalobkyne nielen v tom, že sa na danú vec nemá vôbec aplikovať\nzákon o službách zamestnanosti, ale tiež v tom, že pokiaľ už aj došlo k jeho aplikácii, orgán verejnej\nsprávy prvého stupňa a žalovaný orgán nesprávne vyhodnotili splnenie, resp. nesplnenie podmienok\nustanovených zákonom o službách zamestnanosti,\n- rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného sú nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, nakoľko sa nevysporiadali v preskúmavanom rozhodnutí s ňou\nuvádzanými skutočnosťami, že sa nejedná o pracovnú činnosť, ale plnenie záväzkov z obchodnoprávnej\nzmluvy,\n- z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, ktorú právnu normu porušila, v čom spočíva\niný spôsob závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov a ako bol preukázaný,\n- krajský súd nesprávne a zmätočne vyhodnotil, že činnosť, ktorú vykonávala sťažovateľka na území\nSlovenskej republiky v spoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. nemožno posudzovať ako plnenie\nobchodnoprávneho záväzku, a teda táto činnosť je činnosťou vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu,\nktorá je následne regulovaná zákonom o službách v zamestnanosti a zákonom o pobyte cudzincov,\n- krajský súd nesprávne a v rozpore so zákonom uzavrel, že sa zo strany sťažovateľky jednalo o\nobchádzanie zákonov.\n\n- krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal s námietkami sťažovateľky, čím malo dôjsť k\nporušeniu práva sťažovateľky na spravodlivý proces.\n19. Sťažovateľka kasačnému súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\npreskúmavané rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a\nsťažovateľke prizná nárok na náhradu trov konania.\n20. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 11.6.2021 uviedol, že sa nestotožňuje s\nnámietkami sťažovateľky, preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím\npovažuje za správne a zákonné, a s napadnutým rozsudkom krajského súdu sa v plnej miere stotožňuje.\nKasačnému súdu preto navrhol, aby kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. zamietol ako nedôvodnú.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n21. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2\nS.s.p.) postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a\nz toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala sťažovateľka\nv lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti\n(§ 453 ods. 2 v spojení s § 206 ods. 3 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu\ns konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o\nsúdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n22. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 S. s. p. s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 27. mája 2022 (§ 137 ods. 2 S. s. p.).\n23. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľky ako nedôvodná. Preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu,\nči kasačné námietky sťažovateľky boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu.\n24. Kasačný súd po oboznámení sa so súdnym a administratívnym spisom zistil, že kasačný\nsúd o obdobnej veci už rozhodoval pod č.k. 1Sžak/4/2020, 10Sžak/7/2020, 10Sžak/8/2020 a\n1Sžak/4/2021, ktoré sa týkali rovnakých skutkových okolností, zamestnancov ukrajinskej spoločnosti\nUKRPROMIZOLYACIA, LLC, a totožných právnych námietok. S poukazom na § 464 ods. 1 S.s.p preto\nv ďalšom texte kasačný súd poukazuje na odôvodnenia týchto rozhodnutí, s ktorými sa plne stotožňuje.\n25. Sťažovateľka za nesprávne právne posúdenie považovala, že na danú vec sa nemal aplikovať zákon\no službách zamestnanosti, ale tiež v tom, že pokiaľ už aj došlo k jeho aplikácii, orgán verejnej správy\nprvého stupňa a žalovaný nesprávne vyhodnotili splnenie, resp. nesplnenie podmienok ustanovených\nzákonom o službách zamestnanosti.\n26. Kasačný súd uvedenú námietku vyhodnotil za nedôvodnú. Sťažovateľka namietala záver správnych\norgánov a krajského súdu, že vykonávala na území Slovenskej republiky prácu nelegálne. Namietala,\nže na území Slovenskej republiky pracovala legálne, a to na základe zmluvy o dielo medzi ukrajinskou\nspoločnosťou UKRPROMIZOLYACIA, LLC, ktorá je jej zamestnávateľom a slovenskou firmou SMART\nGroup Trade, s. r. o. zo dňa 30.03.2018 v znení dodatku č.1 zo dňa 21.12.2018. Predmetom zmluvy\no dielo bola inštalácia strojov pre opracovanie dreva vrátane odborných školení pre objednávateľa slovenskú firmu. Tvrdila, že sa podieľala na realizácii zmluvy o dielo tak, že závislú prácu vykonávala\npre ukrajinskú firmu, ktorá ju vyslala na Slovensko na pracovnú cestu za účelom plnenia záväzkov\nvyplývajúcich pre ňu zo zmluvy o dielo.\n27. Sťažovateľka poukázala na § 23 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého sa\nprechodný pobyt na účel zamestnania nevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území SR, ak\nštátny príslušník tretej krajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa čl. 6 nariadenia EP a Rady č. 2016/399,\n\nsplnil podmienku ohlásenia začiatku, miesta a predpokladanej dĺžky pobytu policajnému útvaru do 3\npracovných dní od vstupu na územie SR a zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru\nalebo služieb a tovar dodáva alebo uskutočňuje montáž záručné práce týkajúce sa nastavenia systémov\nvýrobných zariadení alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce nepresiahne\ncelkovo 90 dní v roku.\n28. Sťažovateľka v tejto súvislosti uviedla, že na územie Slovenskej republiky pricestovala dňa 5.3.2019\nna základe biometrického cestovného dokladu, ktorý jej bol vydaný dňa 25.06.2018 s platnosťou do\n25.06.2028, občania Ukrajiny sú od vízovej povinnosti na území Slovenskej republiky oslobodení v\nzmysle nar. Európskeho Parlamentu a Rady č. 2017/850. Navyše, zo strany policajných orgánov došlo\nk predčasnému vyhodnoteniu nesplnenia si ohlasovacej povinnosti, pretože kontrola prebiehala dňa\n7.3.2019. Prvostupňový správny orgán však v čase vykonania kontroly splnenie ohlasovacej povinnosti\nnepreveroval, a ak by aj ohlasovaciu povinnosť nesplnila, čo správne orgány nepreukázali, išlo by podľa\nsťažovateľky o porušenie poriadkovej povinnosti, nesplnenie ktorej nezakladá dôvod administratívneho\nvyhostenia a uloženia zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky, Sťažovateľka má za to, že tieto\npodmienky splnila a prechodný pobyt na účel zamestnania nepotrebovala.\n29. S poukazom na § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti, považovala vyžiadanie\nžalovaného o podklady týkajúce sa žiadosti o vydanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného\npracovného miesta pre účely udelenia jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie, žiadosti o vydanie\npovolenia na zamestnanie a podanie informačnej karty od ÚPSVaR Michalovce za neopodstatnené.\nNepodanie týchto žiadostí podľa sťažovateľky nie je možné považovať za nesplnenie povinností, pretože\n§ 21 ods. 1 písm. f) v spojení s § 23a zákona o službách zamestnanosti takúto povinnosť neukladajú.\n30. Podľa § 82 ods. 2 písm. o) zákona o pobyte cudzincov policajný útvar môže administratívne\nvyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak iným spôsobom závažne porušil alebo opakovane porušil\nvšeobecne záväzné právne predpisy.\n31. Podľa § 23 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov prechodný pobyt na účel zamestnania sa\nnevyžaduje do 90 dní od začiatku pobytu na území Slovenskej republiky, ak štátny príslušník tretej\nkrajiny spĺňa podmienky na pobyt podľa osobitného predpisu, splnil si povinnosť podľa § 111 ods.\n2 písm. a) a zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru alebo služieb a tento tovar\ndodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné a opravárenské práce, práce\ntýkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení, alebo v súvislosti s dodávkou tovaru alebo služieb\nuskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie jeho vyslania na výkon práce\nnepresiahne celkovo 90 dní v roku.\n32. Podľa § 111 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny je povinný do\ntroch pracovných dní od vstupu hlásiť policajnému útvaru začiatok, miesto\na predpokladanú dĺžku pobytu, ak mu bolo udelené schengenské vízum alebo národné vízum alebo\nak sa od neho vízum nevyžaduje, ak túto povinnosť nemá ubytovateľ; policajný útvar na požiadanie\nštátneho príslušníka tretej krajiny vydá potvrdenie o jeho pobyte.\n33. Podľa § 21 ods. 1 písm. f) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý spĺňa\npodmienky podľa § 23a.\n34. Podľa § 23a ods. 1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti, zamestnávateľ môže zamestnávať\nštátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý zabezpečuje na základe obchodnej zmluvy dodávky tovaru\nalebo služieb a tento tovar dodáva alebo v súvislosti s dodávkou tovaru uskutočňuje montáž, záručné\na opravárenské práce, práce týkajúce sa nastavenia systémov výrobných zariadení alebo v súvislosti\ns dodávkou tovaru alebo služieb uskutočňuje programátorské práce alebo odborné školenia, ak trvanie\njeho vyslania na výkon práce nepresiahne celkovo 90 dní v kalendárnom roku.\n35. Pokiaľ správny orgán vykonal počas správneho konania dokazovanie v tom smere, že si vyžiadal\ninformáciu od ÚPSVaR Michalovce o splnení si povinnosti zamestnávateľa sťažovateľky a na základe\nodpovedí uzavrel, že činnosť, ktorú vykonávala sťažovatekaľ na území Slovenskej republike v\nspoločnosti SMART Group Trade, s. r. o. nemožno posudzovať ako plnenie obchodnoprávneho záväzku,\n\na teda táto činnosť je činnosťou vykonávanou v pracovnoprávnom vzťahu, ktorá je následne regulovaná\nzákonom o službách zamestnanosti a zákonom o pobyte cudzincov, s jeho právnym záverom sa stotožnil\naj kasačný súd.\n36. Zamestnávanie cudzincov (štátny príslušník tretej krajiny a občan členského štátu Európskej\núnie a štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore a Švajčiarska\nkonfederácia a jeho rodinní príslušníci) s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky upravuje\nzákon o službách zamestnanosti.\n37. Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti vyplýva, že zamestnávateľ môže\nzamestnávať len štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý:\n- je držiteľom modrej karty Európskej únie,\n- má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia\nvoľného pracovného miesta,\n- má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, ak zákon\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, ak zákon neustanovuje inak,\n- má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny,\n- má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny,\nktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak zákon\no pobyte cudzincov neustanovuje inak, alebo\n- spĺňa podmienky podľa § 23a, t.j. u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného\npracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, potvrdenie o možnosti\nobsadenia voľného pracovného miesta a povolenie na zamestnanie.\n38. K námietke sťažovateľky, že pracovala na území Slovenskej republiky legálne, a to na základe\nzmluvy o dielo medzi ukrajinskou spoločnosťou, ktorá je jej zamestnávateľom a slovenskou firmou, tým,\nže sa podieľala na realizácii zmluvy o dielo tak, že závislú prácu vykonávala pre ukrajinskú firmu, ktorá\nju vyslala na Slovensko na pracovnú cestu za účelom plnenia záväzkov vyplývajúcich pre ňu zo zmluvy\no dielo, považuje kasačný súd za dôležité uviesť nasledovné.\n39. Kasačný súd poukazuje na zásadná zmenu v oblasti trhu práce, ktorá nastala (je platná) od 1. mája\n2018 na základe novely zákona o pobyte cudzincov a zákona o službách zamestnanosti, ktorou sa\nzrušila jedna z možností získania povolenia na zamestnanie a prechodný pobyt za účelom zamestnania\ncudzinca na území SR a ktorá vypustila zo zákona o službách zamestnanosti ustanovenie (pôvodný § 22\nods. 10), podľa ktorého úrad práce, sociálnych vecí a rodiny udelil povolenie na zamestnanie cudzincovi,\nktorý bol v pracovnom pomere so zamestnávateľom, ktorý mal sídlo mimo územia SR a ktorý ho vysielal\nna základe zmluvy uzatvorenej s právnickou alebo fyzickou osobou vykonávať prácu na územie SR.\n40. Dôvodom takejto zmeny ako vyplýva z dôvodovej správy k predmetnej novele zákona bolo\nobmedzenie veľkého množstva prichádzajúcich cudzincov, ktoré umožňovala dovtedajšia legislatíva.\nPodľa predkladateľov novely bol stav často zneužívaný a neprehľadný. Slovenské orgány nemali\nmožnosť overiť si existenciu či reálne fungovanie zahraničnej spoločnosti, ktorá pracovníkov vysielala.\nHrozilo tak riziko vzniku fiktívnych pracovných pomerov medzi vysielajúcou spoločnosťou a cudzincami.\nPodľa pravidiel platných od 01.05.2018, ktoré zaviedla spomenutá novela, zamestnanci z tretích krajín\nmôžu pracovať u slovenského zamestnávateľa len priamo na základe pracovnej zmluvy alebo na\nzáklade tzv. vnútropodnikového presunu zamestnanca.\n41. Jedným z dôvodov vypustenia uvedeného zákonného ustanovenia bolo aj zvýšenie počtu\nzamestnancov vyslaných zamestnávateľom so sídlom mimo územia EÚ za účelom vykonávania práce\nna území SR (hlavne práce vo výrobe) na základe zmluvy uzatvorenej s právnickou alebo fyzickou\nosobou a udeleného povolenia na zamestnanie. Dôvodom prijatia uvedenej zmeny bolo predchádzať\nnelegálnemu zamestnávaniu, ako aj zabrániť podvodným praktikám zahraničných agentúr, ktoré na\núzemie SR vysielali štátnych príslušníkov tretích krajín.\n42. Od 01.05.2018 teda už nie je možné získať povolenie na zamestnanie a s tým súvisiaci prechodný\npobyt za účelom zamestnania cudzinca na území SR podľa vyššie uvedeného ustanovenia. Povolenia\nna zamestnanie a s tým súvisiace prechodné pobyty za účelom zamestnania cudzinca, ktoré boli úradom\n\npráce, sociálnych vecí a rodiny udelené ešte pred 01.05.2018 zostali v platnosti po celú dobu, na ktorú\nboli udelené. To však nie je prípad sťažovateľky.\n43. V uvedenej veci bolo zistené, že sťažovateľka vykonávala prácu na území Slovenskej republiky\nbez zmluvy uzavretej so slovenskou spoločnosťou. Kasačný súd preskúmal predloženú zmluvu o\ndielo a v takto formálne uzavretej zmluve, ktorá neobsahuje žiadnu zmienku a osobe sťažovateľky,\nvýkone jej práce pre slovenskú firmu, videl zastretie nelegálnej práce na území Slovenskej republiky.\nPokiaľ sťažovateľka namietala, že mohla prísť (byť vyslaná) na územie Slovenskej republiky ako\nzamestnanec ukrajinského zamestnávateľa a ako príslušník tretej krajiny, na plnenie obchodného\nzáväzku zo zmluvy bez pracovnoprávneho vzťahu k slovenskému objednávateľovi, kasačný súd takúto\nnámietku s poukazom na vyššie uvedené dôvody vyhodnotil ako nedôvodnú.\n44. Ustanovenie § 23a ods.1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti, na ktoré sa sťažovateľka\nodvoláva, rovnako tak ustanovenie § 21 písm. f) zákona o službách zamestnanosti ako aj ustanovenie\n§ 23 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov obsahujú predpoklad pracovno-právneho vzťahu a\nvyžadujú tak v prípade ustanovenom v § 23a ods.1 písm. m) zákona o službách zamestnanosti ako aj v\nprípade ustanovenom v § 23 ods.6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov splnenie ohlasovacej povinnosti.\n45. Pokiaľ sťažovateľka namietala, že sa ňu vzťahuje ustanovenie § 23 ods. 6 zákona o pobyte\ncudzincov, kasačný súd na túto námietku nemohol prihliadnuť, pretože sťažovateľka nesplnila ani\njednu z týchto zákonných podmienok na vykonávanie pracovnej činnosti na území Slovenskej republiky\na jej obrana, že správny orgán nevykonal k tomu žiadne dokazovanie nemôže obstáť. Pokiaľ totiž\nsťažovateľka tvrdí, že sa ňu vzťahuje uvedené ustanovenie zákona o pobyte cudzincov, malo by byť v jej\nzáujme, aby splnenie podmienok správnemu orgánu, ktorý konal vo veci jej administratívneho vyhostenia\npredložila. Sťažovateľka ohlásenie začiatku, miesta a predpokladanej dĺžky pobytu policajnému\nútvaru do 3 pracovných dní od vstupu na územie Slovenskej republiky neučinila ani v lehote na\npodanie odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a splnenie tejto podmienky tak\nnepreukázala v správnom ani v súdnom konaní. Jej námietka preto nemohla obstáť.\n46. Kasačný súd neprisvedčil ani argumentácii sťažovateľky, že aj keby nesplnila ohlasovaciu povinnosť,\nnejednalo by sa o tak závažné porušenie zákona, ale iba o porušenie poriadkovej povinnosti, nesplnenie\nktorej nezakladá dôvod pre jej administratívne vyhostenie. Skutočnosť, že sťažovateľka vykonávala\nna území Slovenskej republiky pracovnú činnosť, ktorá bola v rozpore so zákonom o službách\nzamestnanosti, ktorá vykazovala znaky nelegálnej práce v zmysle § 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o\nnelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ako aj v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov,\npredstavovala aj podľa kasačného súdu naplnenie iného spôsobu porušenia všeobecne záväzného\npredpisu, s ktorým zákonodarca spája sankciu v podobe administratívneho vyhostenia štátneho\npríslušníka tretej krajiny podľa § 82 ods. 2 písm. o) zákona o pobyte cudzincov.\n47. Predmetné ustanovenie zákona o pobyte cudzincov smeruje k ochrane verejného záujmu. Týmto\nverejným záujmom je v posudzovanej veci práve ochrana trhu práce v Slovenskej republike. Kasačný\nsúd preto nemohol prisvedčiť argumentácii a presvedčeniu sťažovateľky o tom, že jej pracovná činnosť\nnepredstavuje ohrozenie verejného záujmu a nedosahuje intenzity iného spôsobu porušenia všeobecne\nzáväzného predpisu. Práve naopak, legálna pracovná činnosť a s ňou spojené odvádzanie daní a\nodvodov je povinnosťou všetkých cudzincov vykonávajúcich v Slovenskej republike zárobkovú činnosť\na nemôže samo o sebe viesť k tolerancii voči porušovania povinností cudzinca v oblasti cudzineckého\npráva a zamestnanosti.\n48. Najvyšší správny súd námietky sťažovateľky vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil ako\nnedôvodné. Kasačný súd nezistil v rozhodnutiach správnych orgánov a krajského súdu ani žiadnu\nďalšiu vadu či nezákonnosť, pre ktoré by bolo nutné ich rozhodnutie zrušiť. Ich rozhodnutia nie sú\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako namietala sťažovateľka.\n49. V tomto smere je vhodné podotknúť, že úvahy o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho\norgánu nemožno odvodzovať od subjektívnej predstavy účastníka správneho konania o tom, ako\npodrobne by malo byť rozhodnutie správneho orgánu odôvodnené, ale musí sa jednať o objektívny\nstav, znemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Z hľadiska objektívneho\nje zrejmé, že odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov tieto atribúty spĺňajú a ani najvyšší správny\n\nsúd žiaden z dôvodov, pre ktorý by mali byť napadnuté rozhodnutia pre nepreskúmatelnosť rozhodnutia\nzrušené, nezistil.\n50. Záverom kasačný súd konštatuje, že krajský súd sa zaoberal všetkými podstatnými námietkami\nsťažovateľa uplatnenými v žalobe, žiadna z nich neostala otvorená alebo nezodpovedaná. Preto, ak\nkrajský súd dospel k právnemu záveru o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej, tento jeho názor považoval\naj najvyšší správny súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Skutočnosti, ktorými sťažovateľka\nv kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v konaní o\nkasačnej sťažnosti. Kasačný súd sa s napadnutým rozsudkom v celom rozsahu stotožňuje, a preto\nkasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n51. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľke, ktorá v\ntomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n52. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/25/2019", "guid": "e2206d7a-c4db-471c-a322-85a39ede378f:33f43dfb-13f1-4a91-a726-95c6ccc9e0af", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}