{"guid": "5f57ab8a-730f-4968-86a6-6da7cfece825:62d9ef45-232f-4946-a1da-74c2e3256b83", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200547.1", "spisova_znacka": "4Sžk/10/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sžk/10/2020 z 26. 4. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 26. apríla 2022, sp. zn. 4Sžk/10/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200547.1", "identifikacne_cislo": "7019200547", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2022-04-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124", "nazov": "zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-22.odsek-3", "nazov": "§ 22 ods. 3 zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-22.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-13.pismeno-a", "nazov": "§ 27 ods. 13 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-13.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-13.pismeno-f", "nazov": "§ 27 ods. 13 písm. f) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-13.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 27 ods. 4 písm. b) zákona č. 124/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/124/#paragraf-27.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/124-2006/paragraf-27"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-6", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-21", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-22", "/SK/ZZ/2006/124#paragraf-27"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/62d9ef45-232f-4946-a1da-74c2e3256b83", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200547.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200547.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7019200547.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sžk/10/2020\n7019200547\n26. 04. 2022\nJUDr. Anita Filová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7019200547.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Juraja Vališa, LL.M. v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľ): BE-SOFT a. s., Krakovská 2398/23, Košice, právne zastúpený: IURISTICO\ns.r.o., Cimborkova 13, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky, Špitálska 4 - 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 10189/2017M_OOP, 16527/2017 zo 7. apríla 2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach č.k. 1Sa/23/2019-13 z 24. októbra 2019, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Sa/23/2019-13\nz 24. októbra 2019 m e n í tak, že opatrenie žalovaného č. 10189/2017-M_OOP, 16527/2017 zo 7.\napríla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania na krajskom\nsúde a na kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nPriebeh správneho súdneho konania\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd\" alebo „správny súd\")\nzamietol žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej len „SSP\" alebo „Správny súdny poriadok\"), ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného, označeného ako „Odpoveď na podanie spoločnosti BESOFT, a.s. zo dňa 07.04.2017 č. 10189/2017-M OOP, 16527/2017 v spojení s opatrením Národného\ninšpektorátu práce označené ako „Žiadosť o doplnenie školiteľov - odpoveď\" zo dňa 03.06.2016, č.\nBEZ/2016/1508, 2016/9643, v časti upozornenia, že F.. F. G. a F.. Z. I. ako bezpečnostní technici sú\nzaradení ako iné odborne spôsobilé osoby, ktoré môžu pokryť všetky témy výchov a vzdelávania iba u\ntých zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený\nv prílohe č. 1 k zákonu č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „zákon o\nBOZP\").\n2. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého opatrenia žalovaného a oboznámení sa s\nadministratívnym spisom žalovaného a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa dospel k záveru, že\nžaloba nie je dôvodná. K námietke žalobcu, že správne orgány nerozhodovali spôsobom formálne\noznačeným ako rozhodnutia, krajský súd uviedol, že podľa § 3 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok\"), ustanovenia o\nzákladných pravidlách konania sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení,\nodporúčaní a iných podobných opatrení. Podľa názoru krajského súdu z výkladu citovaného zákonného\n\nustanovenia vyplýva, že vydávanie opatrení, na ktoré sa primerane vzťahujú zásady správneho konania,\nzákon uvádza iba demonštratívne. Krajský súd konštatoval, že opatrenie konštatuje existenciu určitého\nprávneho vzťahu a týmto úkonom sa úradne potvrdzujú skutočnosti, ktoré sú v ňom uvedené. Existencia\núčelnosti opatrenia vyplýva z osobitných predpisov. Ak by opatrenie takúto právnu povahu nemalo, až\nvtedy by bolo treba vydať deklaratórne rozhodnutie.\n3. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že ako vyplýva z § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP,\nosoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná bezodkladne písomne oznámiť Národnému\ninšpektorátu práce zmenu údajov podľa odseku 7 písm. b/ a c/ a podľa odseku 8 písm. b/ až d/ zákona\no BOZP aj zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané.\nNárodný inšpektorát práce vyjadruje svoj názor na navrhovanú zmenu formou opatrenia podľa § 3 ods.\n7 správneho poriadku, teda či ju schvaľuje alebo neschvaľuje a týmto úkonom sa úradne potvrdzujú\nskutočnosti, ktoré sú v opatrení uvedené. Krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade opatrenie\ntakúto právnu povahu malo, preto nebolo treba vydať deklaratórne rozhodnutie. Podľa názoru krajského\nsúdu postup žalovaného, ani Národného inšpektorátu práce nemal vplyv na rozhodnutie (opatrenie) vo\nveci samej, pretože žalovaný dôsledne posúdil vyjadrenia Národného inšpektorátu práce, či je vecne\nsprávne a v súlade so zákonom.\n4. K hmotnoprávnej argumentácii žalobcu krajský súd uviedol, že z § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP\nvyplýva, že právnická osoba, ktorá žiada o vydanie oprávnenia na výchovu a vzdelávanie, musí mať\nurčeného odborne spôsobilého školiteľa podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP, ktorý je odborne spôsobilý\nna všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek výchovy a vzdelávania. Krajský súd\nv odôvodnení rozsudku poukázal na prílohu č. 2a k zákonu o BOZP, podľa ktorej v nadväznosti na § 27\nods. 4 zákona o BOZP, za osobu, ktorá je sama odborne spôsobilá na výchovu a vzdelávanie v činnosti\n01.1 ako aj za školiteľa, ktorého odborná spôsobilosť pokrýva v celom rozsahu výchovu a vzdelávanie\nv činnosti 01.1, sa považuje iba autorizovaný bezpečnostný technik a iba on môže sám, tzn. ako jediný\nškoliteľ realizovať výchovnovzdelávacie aktivity v činnosti 01.1. Krajský súd zastával názor, že podľa §\n22 ods. 3 zákona o BOZP iba táto osoba môže samostatne vykonávať úlohy bezpečnostnotechnickej\nslužby u zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností je uvedený\nv prílohe č. 1 k zákonu o BOZP. Podľa prílohy č. 2a k zákonu o BOZP v nadväznosti na § 27 ods. 4 písm.\nb/ bod 2 cit. zákona školiteľmi v činnosti 01.1 môžu byť aj iné osoby ako autorizovaný bezpečnostný\ntechnik, ktorí potom vystupujú ako iné odborne spôsobilé osoby. Školitelia musia byt' spoločne odborne\nspôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek výchovy a vzdelávania v\nčinnosti 01.1, pričom v tejto činnosti môžu vykonávať výchovu a vzdelávanie len v tej časti, ktorú pokrýva\nich odborná spôsobilosť.\n5. Krajský súd konštatoval, že zákonodarca v prílohe č. 2a k zákonu o BOZP výslovne vyjadril, že\nžiadateľom, a teda aj školiteľom, ktorý je neobmedzene a samostatne spôsobilý vykonávať výchovu a\nvzdelávania v činnosti 01.1 je iba autorizovaný bezpečnostný technik. Keďže zákon o BOZP v prílohe\nč. 2a požaduje na neobmedzený výkon výchovy a vzdelávania v činnosti 01.1 odbornú spôsobilosť\nvýslovne iba autorizovaného bezpečnostného technika, jeho účelom je zabezpečiť, aby výchova a\nvzdelávanie poskytovaná externe, tzn. dodávateľským spôsobom, bola čo najkvalitnejšia. Preto výchovu\na vzdelávanie v činnosti 01.1, ktorá sa vykonáva dodávateľským spôsobom, môže neobmedzene\nposkytovať len autorizovaný bezpečnostný technik.\n6. Krajský súd nesúhlasil s námietkou žalobcu, že žalovaný používa neprimeranú analógiu modelu\nbezpečnostnotechnickej služby k modelu výchovy a vzdelávania (body 20 - 26 žaloby), ku ktorej\nuviedol, že z § 22 ods. 1 zákona o BOZP vyplýva, že vzdelávacie úlohy sú súčasťou poskytovanej\nbezpečnostnotechnickej služby.\n7. Na základe uvedeného krajský súd dospel k záveru, že Národný inšpektorát práce v liste zo dňa\n03.06.2016 správne zaradil navrhovaných bezpečnostných technikov do zoznamu školiteľov a správne\nvymedzil zamestnávateľov, u ktorých môžu výchovu a vzdelávanie vykonávať a preto žalobu podľa §\n190 SSP zamietol.\nII. Argumentácia účastníkov konania\n8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca („kasačný sťažovateľ\") v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd\n\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil tak, že zruší podanie žalovaného zo dňa 07.04.2017 a\npodanie Národného inšpektorátu práce zo dňa 03.06.2016 v časti upozornenia, že F.. F. G. a F.. Z.\nI. ako bezpečnostní technici sú zaradení ako iné odborne spôsobilé osoby, ktoré môžu pokryť všetky\ntémy výchov a vzdelávania iba u tých zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie\nekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 k zákonu o BOZP. Sťažovateľ žiadal vrátiť vec\nžalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n9. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal porušenie práva na spravodlivý proces, pretože krajský súd\nv odôvodnení rozsudku nevzal do úvahy argumentáciu sťažovateľa obsiahnutú v žalobe a v replike, hoci\nju v celom rozsahu citoval. Podľa názoru sťažovateľa bolo povinnosťou krajského súdu vysporiadať sa\ns jeho argumentmi (pretože boli špecifické a vyžadujúce odpoveď správneho súdu), a to buď tak, že by\nsa s nimi stotožnil alebo uviedol, prečo tieto argumenty nepovažuje za opodstatnené.\n10. Sťažovateľ nesúhlasil s právnym posúdením veci krajským súdom, nakoľko v prípade doplnenia\nškoliteľov do projektu výchovy a vzdelávania nejde o výkon oznamovacej povinnosti o zmene údajov\nstanovenej § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP. Sťažovateľ uviedol, že evidenčný postup má svoje\nopodstatnenie len v prípade, ak sa oznamovacia povinnosť týka školiteľov, ktorí boli už schválení a\nzaradení do projektu výchovy a vzdelávania, t.j. nie v prípade, ak ide o zaradenie nových školiteľov do\nuž schváleného vzorového projektu výchovy a vzdelávania, a teda o rozšírenie oprávnenia podľa § 27\nods. 3 zákona o BOZP. Sťažovateľ mal za to, že pokiaľ sa na konanie o vydanie oprávnenia na výchovu\na vzdelávanie podľa § 6 ods. 1 písm. d/ a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o\nzmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce\" alebo „zákon č. 125/2006 Z.z.\") vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, tento predpis sa musí nevyhnutne vzťahovať aj na konanie o\nzaradení nových školiteľov, nakoľko ide o zmenu podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a\nvzdelávanie vydané a Národný inšpektorát práce pri takomto oznámení skúma, či sú naďalej splnené\npodmienky na vydanie oprávnenia v zmysle § 27 ods. 4 písm. b/ a c/ zákona o BOZP. Sťažovateľ uviedol,\nže z dôvodu, že sa riadne správne konanie neuskutočnilo a nedošlo k vydaniu riadneho správneho\nrozhodnutia, bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.\n11. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie i v časti nezákonného obmedzenia\noprávnenia sťažovateľa na výchovu a vzdelávanie, pretože krajský súd si mýli žiadateľa a školiteľa\na taktiež používa neprimeranú analógiu modelu bezpečnostnotechnickej služby k modelu výchovy a\nvzdelávania. Sťažovateľ poukázal na zásadu lex specialis, keď výchova a vzdelávanie sú upravené\nsamostatne a na ich výkon sa vyžaduje samostatné oprávnenie podľa § 27 BOZP, zatiaľ čo na výkon\nbezpečnostnotechnickej služby sa vyžaduje osvedčenie podľa § 23, resp. § 24 zákona o BOZP. Súčasne\npoukázal na diskrimináciu jednak vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu dodávateľským spôsobom oproti\ninternému zabezpečovaniu výchovy a vzdelávaniu a i vo vzťahu k doterajšej praxi správnych orgánov.\n12. Sťažovateľ mal za to, že spoločnosť (oprávnená podľa § 27 ods. 3 zákona o BOZP) spĺňa odbornú\nspôsobilosť „autorizovaného bezpečnostného technika\" vyžadovanú pre žiadateľa a navrhovaní\nškolitelia sú zaradení ako „iné odborné osoby\", ktorí v zmysle prílohy č. 2a k zákonu o BOZP splnili všetky\npožiadavky zákonodarcu na to, aby mohli pokryť všetky témy všeobecných a osobitných požiadaviek v\nrámci výchovy a vzdelávania, a teda splnili podmienku podľa § 27 ods. 4 písm. b/ bod 2 zákona o BOZP,\nna základe čoho im malo byť priznané právo zastávať pozíciu školiteľov bez obmedzenia, pretože zákon\no BOZP takéto obmedzenia neustanovuje.\n13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že proti preskúmavanému podaniu žalovaného\nako aj Národného inšpektorátu práce nie je prípustná správna žaloba, pretože preskúmavané podania\nnemajú povahu správneho rozhodnutia podľa správneho poriadku. Žalovaný zastáva názor, že v prípade\nschvaľovania zmeny školiteľov (t.j. zmien ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu\na vzdelávanie vydané) sa nejedná o rozhodovanie o právach a povinnostiach žalobcu, ale ide de\nfacto o vyjadrenie Národného inšpektorátu práce k uvedenej zmene. Žalovaný uviedol, že vyjadrenie\nNárodného inšpektorátu práce k oznámeniu nových školiteľov nemá záväzný charakter, a teda nie je\nrozhodnutím vydaným v správnom konaní. Podľa jeho názoru rozsudok krajského súdu bol vydaný na\nzáklade správneho právneho posúdenia veci, je preskúmateľný, riadne odôvodnený, nemá žiadne vady,\nrovnako ako konanie, ktoré mu predchádzalo, preto navrhol zamietnutie kasačnej sťažnosti v celom\nrozsahu.\n\nIII. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\n14. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny\nsúd\") činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy SR v spojení s § 101e ods. 2 zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPredmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 27. apríla 2020\na zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 4 Sžk 10/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na\nkonanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho\nsenátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.\n15. Najvyšší správny súd, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439\nSSP) a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1 a 2 SSP)\nrozhodujúc bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu, pričom\ndospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.\n16. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n17. Podľa § 6 ods. 1 písm. d/ bod 2 zákona č. 125/2006 Z.z., národný inšpektorát práce vydáva a odoberá\noprávnenie fyzickej osobe a právnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany\npráce.\n18. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm.\nb/, d/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, §\n19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak. Pri\nvydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa\ntohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa\núčastníkovi konania vydá príslušný doklad.\n19. Podľa § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP, osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná\nbezodkladne písomne oznámiť Národnému inšpektorátu práce zmenu údajov podľa odseku 7 písm. b/ a\nc/ a podľa odseku 8 písm. b/ až d/ a zmenu ďalších podmienok, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu\na vzdelávanie vydané, spolu s predložením príslušných dokladov.\n20. Podľa § 27 ods. 13 písm. f/ zákona o BOZP, osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie je povinná\nvykonávať výchovu a vzdelávanie len školiteľmi uvedenými v schválenom vzorovom projekte výchovy a\nvzdelávania alebo inými školiteľmi oznámenými podľa písmena a/.\n21. Podľa § 22 ods. 3 zákona o BOZP, úlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný\ntechnik a u zamestnávateľa, ktorého kód odvetvovej klasifikácie ekonomickej činnosti je uvedený v\nprílohe č. 1, samostatne vykonáva autorizovaný bezpečnostný technik. Bezpečnostný technik môže\nvykonávať odborné úlohy u zamestnávateľa, ktorého kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických\nčinností je uvedený v prílohe č. 1, len pod dozorom autorizovaného bezpečnostného technika.\nNa účely vykonávania úloh bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľa, ktorého kód podľa\nštatistickej klasifikácie ekonomických činností uvedený v prílohe č. 1 je 05 až 09, sa za autorizovaného\nbezpečnostného technika považuje fyzická osoba, ktorá vykonáva funkciu odborne spôsobilého\nzamestnanca na plnenie úloh na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti prevádzky\npodľa osobitného predpisu.\n\n22. Podľa § 27 ods. 4 písm. b/ zákona o BOZP, podmienkou na vydanie oprávnenia na výchovu a\nvzdelávanie je, ak žiadateľom je fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa podmienky ustanovené v písmene\na/, alebo právnická osoba, žiadateľom určený odborný zástupca s odbornou spôsobilosťou a odbornou\npraxou podľa prílohy č. 2a a žiadateľom\n1) určený školiteľ, ktorý spĺňa podmienky ustanovené pre žiadateľa v písmene a/, alebo\n2) určení viacerí školitelia s odbornou spôsobilosťou podľa prílohy č. 2a, ktorí sú spoločne odborne\nspôsobilí na všetky témy všeobecných požiadaviek a osobitných požiadaviek výchovy a vzdelávania, s\nodbornou praxou podľa prílohy č. 2a a lektorskou spôsobilosťou.\n23. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť, či krajský súd/žalovaný si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia/opatrenia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj\ns procesnoprávnymi predpismi a teda, či bol sťažovateľ rozsudkom krajského súdu a preskúmavaným\nopatrením a postupom orgánu verejnej správy ukrátený na svojich právach.\n24. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa, v zmysle ktorej žalovaný nesprávne posudzuje doplnenie\nškoliteľov do projektu výchovy a vzdelávania ako výkon oznamovacej povinnosti o zmene údajov\nstanovenej § 27 ods. 13 písm. a/ zákona o BOZP, ktorej prisudzuje len evidenčnú povahu, kasačný súd\npo preskúmaní napadnutého opatrenia, ako aj celého obsahu administratívneho spisu uvádza, že musel\nprisvedčil dôvodnosti tejto kasačnej námietky.\n25. Kasačný súd zastáva názor, že oznamovanie a schvaľovanie školiteľov do projektu výchovy\na vzdelávania z dôvodu jej relevancie, sa má realizovať v režime správneho konania. V tejto\nsúvislosti je potrebné si uvedomiť, že školitelia, ktorí majú byť zaradení do už existujúceho projektu\nvýchovy a vzdelávania musia spĺňať zákonom stanovené kritéria odbornej spôsobilosti, ktoré musia\nbyť vyhodnocované v podstate rovnakým spôsobom ako pri vydávaní oprávnenia fyzickej osobe alebo\nprávnickej osobe na vykonávanie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce [§ 6 ods. 1 písm. d/ bod\n2 zákona č. 125/2006 Z.z. v spojení s § 27 ods. 4 zákona o BOZP]. Preto je namieste súhlasiť s názorom\nsťažovateľa, podľa ktorého evidenčný postup mimo rámca správneho konania má svoje opodstatnenie\niba v prípade, ak sa oznamovacia povinnosť týka školiteľov, ktorí boli už schválení a zaradení do projektu\nvýchovy a vzdelávania, t. j. takých, pri ktorých zmena ich osobných údajov nemá vplyv na posudzovanie\nsplnenia kritérií odbornej spôsobilosti. Kasačný súd preto v zhode s názorom sťažovateľa konštatuje, že\nv prípade F.. G. a F.. I. oznamovacia povinnosť nemala čisto evidenčnú povahu, ale vyvolávala potrebu\npreskúmania oznámenia s cieľom zistiť, či po oznámení zmien sú naďalej splnené podmienky na vydanie\noprávnenia v zmysle § 27 ods. 4 zákona o BOZP.\n26. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd opakuje, že v prípade, ak je správny orgán\npovinný posudzovať splnenie odbornej spôsobilosti školiteľa, ktorý má byť zapísaný do schváleného\nprojektu výchovy a vzdelávania, Národný inšpektorát práce je povinný rozhodovať o tejto skutočnosti\nrozhodnutím, ktoré spĺňa základné náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku.\n27. Vo vyjadrení ku správnej žalobe žalovaný uviedol, že „proces schvaľovania zmien údajov podľa § 27\nods. 7 písm. b/ a c/ zákona o BOZP, za ktorých bolo oprávnenie na výchovu a vzdelávanie vydané, nie\nje „expressis verbis\" formulovaný v zákone, ale ustálil sa v praxi, nakoľko vychádza z teleologického a\nlogického výkladu § 27 zákona o BOZP. Národný inšpektorát práce vyjadruje svoj názor na navrhovanú\nzmenu formou vyjadrenia. V prípade, že by sa napriek vyjadreniu Národného inšpektorátu práce osoba\noprávnená na výchovu a vzdelávanie neriadila jeho názorom, vystavovala by sa riziku, že v prípade\nkontroly spĺňania podmienok vykonávania výchovy a vzdelávania, by jej bolo odobraté oprávnenie.\"\nKasačný súd s uvedeným právnym názorom žalovaného, ktorý si osvojil aj krajský súd s poukazom na\nbody 24 až 26 nesúhlasí.\n28. Čo sa týka hmotnoprávnych námietok, z kasačnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta\nnesprávne právne posúdenie veci v časti nezákonného obmedzenia oprávnenia žalobcu na výchovu a\nvzdelávanie, keď nie je uzrozumený s tým, že bezpečnostní technici F.. F. G. a F.. Z. I. boli doplnení\ndo zoznamu školiteľov na zabezpečenie výchovy a vzdelávania v oblasti ochrany práce, avšak môžu\npokryť všetky témy výchovy a vzdelávania iba u tých zamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej\nklasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v prílohe č. 1 zákona o BOZP.\n\n29. Na úvod posúdenia tejto námietky, kasačný súd uvádza, že súhlasí s názorom sťažovateľa, v zmysle\nktorého zákon o BOZP rozlišuje medzi činnosťami s vyšším rizikom podľa prílohy č. 1 k zákonu o BOZP\na ostatnými činnosťami len na účely výkonu bezpečnostnotechnickej služby podľa § 22.\n30. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na § 22 ods. 3 zákona o BOZP, v zmysle ktorého\núlohy bezpečnostnotechnickej služby vykonáva bezpečnostný technik a u zamestnávateľa uvedeného\nv prílohe č. 1, samostatne vykonáva autorizovaný bezpečnostný technik, pričom podľa § 27 ods. 3\nzákona o BOZP, pre vlastných zamestnancov môže činnosti výchovy a vzdelávania vykonávať každý\nzamestnávateľ aj bez oprávnenia na výchovu a vzdelávania v oblasti ochrany práce.\n31. Z uvedených ustanovení zákona o BOZP teda vyplýva, že iba autorizovaný bezpečnostný\ntechnik môže samostatne vykonávať úlohy bezpečnostnotechnickej služby u zamestnávateľov, ktorí\npatria do prílohy č. 1 k zákonu o BOZP. V súvislosti s uvedeným je však potrebné zdôrazniť, že\nbezpečnostnotechnická služba a výchova a vzdelávanie, nie sú totožné pojmy.\n32. Rozdiel medzi bezpečnostnotechnickou službou a výchovou a vzdelávaním, ako správne poukázal\nsťažovateľ sa dá zhrnúť tak, že bezpečnostnotechnická služba je aktívnym výkonom analytickej\nčinnosti odbornej osoby, ktorá poradnou činnosťou upravuje priestory, činnosti a postupy týkajúce\nsa výkonu práce. Bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v\noblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných\núloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, a to najmä z hľadiska primeranosti\npracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov\na iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho\nzabezpečenia.\n33. Na strane druhej výchova a vzdelávanie je aktívnym výkonom lektorskej činnosti odbornej osoby,\nktorá výchovnovzdelávacou činnosťou pripravuje adresátov tejto činnosti na výkon ich práce. Lektorská\nčinnosť vo všeobecnosti spočíva v sprostredkovaní informácií menej odborným osobám osobou, ktorej\nodbornosť je dostatočná na zreteľné ovládanie informácií, ktoré sprostredkuje. Pri výkone výchovy\na vzdelávania školiteľ nevykonáva porovnateľnú analytickú činnosť ako (autorizovaný) bezpečnostný\ntechnik, ale činnosť lektorskú, ktorou zabezpečuje, aby osoby vykonávajúce prácu boli dostatočne\npripravené na výkon práce so zameraním na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia s tým, že\nlen samotné oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby nepostačuje aj na výkon výchovy a\nvzdelávania, nakoľko sa na výchovu a vzdelávanie vyžaduje osobitné oprávnenie podľa § 27 zákona\no BOZP. S poukazom na uvedené argumenty, záver o tom, že výchova a vzdelávanie je „súčasťou\"\nbezpečnostnotechnickej služby, nemôže obstáť.\n34. V tejto súvislosti kasačnému súdu nedá nepoukázať na skutočnosť, že zamestnávatelia môžu\norganizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce pre vlastných zamestnancov a\nvedúcich zamestnancov bez akýchkoľvek obmedzení a potreby zabezpečovať oprávnenie na výchovu\na vzdelávanie, aj keď ide o zamestnávateľa s vyšším bezpečnostným rizikom. Preto nemožno súhlasiť s\nprávnym názorom žalovaného, v zmysle ktorého za účelom zabezpečenia čo najvyššej kvality, výchovu\na vzdelávanie v činnosti 01.1, ktorá sa vykonáva dodávateľským spôsobom, môže neobmedzene\nposkytovať len autorizovaný bezpečnostný technik.\n35. Na základe vyššie uvedených skutočností kasačný súd nesúhlasí s právnym názorom správneho\nsúdu, že iba autorizovaný bezpečnostný technik môže sám ako školiteľ realizovať výchovnovzdelávacie\naktivity v činnosti 01.1 dodajúc, že ak by sa prijal takýto výklad, uvedenie podmienok pre školiteľa v\nskupine 01 v prílohe č. 2a k zákonu o BOZP v rozsahu „osoba s príslušným dokladom\", ako je tento\npojem vysvetlený v písm. a/ tejto prílohy, a „iná odborne spôsobilá osoba\", ako je tento vysvetlený v\npísm. g/ tejto prílohy, by nemalo uplatnenie, ako na to správne poukázal sťažovateľ.\n36. Rovnako kasačný súd nesúhlasí so záverom krajského súdu, v zmysle ktorého sú vzdelávacie úlohy\nsúčasťou poskytovanej bezpečnostnotechnickej služby. Z ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o BOZP síce\nvyplýva, že bezpečnostnotechnická služba poskytuje zamestnávateľovi o. i. poradenské služby v oblasti\nvzdelávacích úloh, avšak z ustanovenia § 27 zákona o BOZP jednoznačne vyplýva, že fyzická osoba\na právnická osoba môžu organizovať a vykonávať výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce v\nrozsahu jednotlivých činností podľa prílohy č. 2 bez rozlišovania, či ide o činnosti s vyšším rizikom,\n\nalebo nie, na základe oprávnenia vydaného Národným inšpektorátom práce, a to po splnení určitých\nzákonnom vymedzených podmienok.\n37. Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší správny súd konštatuje, že sťažovateľ v kasačnej\nsťažnosti uviedol také skutočnosti, ktoré spochybňujú vecnú správnosť výroku napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, nakoľko konajúce orgány verejnej správy tým, že opatrením vyslovili, že bezpečnostní\ntechnici ako iné odborne spôsobilé osoby môžu pokryť všetky témy výchov a vzdelávania iba u tých\nzamestnávateľov, ktorých kód podľa štatistickej klasifikácie ekonomických činností nie je uvedený v\nprílohe č. 1 k zákonu o BOZP vec nesprávne právne posúdili [§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP]. Naviac v\nkonaní pred orgánmi verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení správneho poriadku,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného opatrenia [§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP]. Preto Najvyšší\nsprávny súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že\nnapadnuté opatrenie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n38. Najvyšší správny súd nepristúpil k zrušeniu aj opatrenia Národného inšpektorátu práce v časti\nobmedzenia dotyčných odborne spôsobilých osôb, nakoľko v danom prípade, vzhľadom na právny\nnázor kasačného súdu, prichádza do úvahy zrušenie opatrenia Národného inšpektorátu práce v celom\nrozsahu, avšak kasačný súd bol viazaný nielen kasačnými bodmi, ale aj sťažovateľom (žalobcom)\nvymedzeným rozsahom súdneho prieskumu (§ 134 ods. 1 SSP), na rozdiel od neviazanosti žalovaného\nrozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 59 ods. 1 správneho poriadku).\n39. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní postupovať v intenciách vyššie uvedeného právneho\nnázoru kasačného súdu (§ 469 SSP).\n40. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako\naj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\n41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Sa/23/2019", "guid": "02e47083-6996-46ec-a687-6f768a0a2030:03c5cd70-50af-4cd4-bd4b-0914fd206daf", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}