{"guid": "14b8d543-16e8-48a7-8b28-23afaed9563b:19f08036-99d8-4fed-a9c0-e75a6b4338e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201052.1", "spisova_znacka": "4Sfk/35/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/35/2021 z 21. 9. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 21. septembra 2022, sp. zn. 4Sfk/35/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201052.1", "identifikacne_cislo": "7018201052", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Monika Valašíková PhD.", "sudca_id": 187, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-monika-valasikova-phd-187", "datum_vydania": "2022-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-140", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19f08036-99d8-4fed-a9c0-e75a6b4338e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201052.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201052.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201052.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n4Sfk/35/2021\n7018201052\n21. 09. 2022\nJUDr. Monika Valašiková\nECLI:SK:NSSSR:2022:7018201052.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky\nValašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa): Nettix, s.r.o., so sídlom Skladná 6, 040 01 Košice, IČO: 36 851 701, právne\nzastúpený: JUDr. Ivo Babjak, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, IČO:\n42 227 534, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101744526/2018 zo dňa 6.\nseptembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k.\n6S/164/2018-59 zo dňa 24. júna 2021, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Účastníkom konania sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred správnym súdom\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom č.k.\n6S/164/2018-59 zo dňa 24. júna 2021 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101744526/2018 zo dňa\n06.09.2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie vydané v prvom\nstupni Daňovým úradom Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 100882532/2018 zo dňa 23.04.2018,\nktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej aj ako „Daňový\nporiadok“) určený rozdiel v sume 3.494,40 eura na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za\nzdaňovacie obdobie október 2012.\n2. Krajský súd rozsudok odôvodnil podľa § 140 SSP a v celom rozsahu odkázal na rozsudok Krajského\nsúdu Košice vo veci týkajúcej sa toho istého žalobcu a predmetu konania, ktorým podľa § 190 SSP\nžalobu ako nedôvodnú zamietol a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Konkrétne sa\njednalo o rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/165/2018-70 zo dňa 24. júna 2021, ktorý sa\ntýkal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a príslušného správcu dane o vyrubení rozdielu\ndane na DPH za zdaňovacie obdobie november 2012, a to z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej\nz ustanovení § 49 zákona o DPH, na rovnakom skutkovom základe. Správca dane preukázal, že\nk reálnemu dodaniu tovaru, konkrétne kryštálového cukru od dodávateľa žalobcu: VEKOMIN s.r.o.,\nPriemyselná 4, Košice, IČO 36741761 (ďalej len „VEKOMIN s.r.o.“) nedošlo tak, ako bolo deklarované\nvystavenými faktúrami a teda žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre odpočítanie dane podľa\n§ 49 zákona o DPH. Správca dane zároveň skonštatoval, že obchodná činnosť, ktorú spoločnosť\n\nVEKOMIN s.r.o. prezentovala predloženými faktúrami, nebola reálnou ekonomickou činnosťou tak,\nako je definovaná v zákone o dani z pridanej hodnoty, v Obchodnom zákonníku a v Živnostenskom\nzákone a ako je obvyklá v obchodnom styku, ale bola prispôsobená na splnenie účelu konania, a to v\nkaruselovom podvode, pri ktorom sa využíva kumulovanie dane na vstupe s cieľom získať odpočítanie\ndane so súčasným oslobodením od dane. Nakoľko ide o reťazec spoločností zapojených do obchodu\ns kryštálovým cukrom tak správca dane skonštatoval, že nemožno žalobcovi priznať odpočítanie dane\nz nákupu kryštálového cukru od spoločnosti VEKOMIN s.r.o. v zdaňovacom období november 2012 v\ncelkovej sume 24.668,46 eura.\n3. Správny súd ďalej uviedol, že žalobca uviedol štyri konkrétne žalobné námietky:\nA/ nedodržanie lehoty na prerušenie daňovej kontroly v zmysle Článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č.\n904/2010 (ďalej len „Nariadenie“), čo spôsobuje nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly,\nB/ porušenie zákonnej povinnosti zo strany správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čo\nspôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly,\nC/ porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku zo strany tak žalovaného ako aj zo strany správcu\ndane, keď sa ani jeden z týchto orgánov verejnej moci žiadnym spôsobom v odôvodneniach svojich\nrozhodnutí nevysporiadal s námietkou pod bodom B/, ktorú žalobca výslovne uviedol do zápisnice č.\n100783178/2018 zo dňa 20.04.2018 a tiež vo svojom odvolaní zo dňa 03.07.2018,\nD/ nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 65 Daňového poriadku, čo spôsobuje\nnezákonnosť vyrubovacieho konania a tým aj rozhodnutia správcu dane.\n4. Na všetky žalobné námietky žalobcu dal v plnej miere odpoveď Krajský súd v Košiciach vo vyššie\nspomínanom rozsudku sp. zn. 6S/165/2018 zo dňa 24. júna 2021. V odôvodnení rozsudku uviedol, že\nsa nestotožnil so žiadnym zo štyroch žalobných dôvodov v správnej žalobe.\n5. Krajský súd k prvej námietke žalobcu, spočívajúcej v nedodržaní lehoty na prerušenie daňovej kontroly\nv zmysle článku 10 Nariadenia uviedol, že je nesporné, že daňová kontrola bola prerušená podľa §\n61 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutím č. 20139580/2015 zo dňa 24.04.2015 s dňom prerušenia\n28.04.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 28.04.2015 z dôvodu potreby zistenia informácií\nspôsobom podľa osobitného predpisu. Z administratívneho spisu rovnako vyplýva, že Oznámením zo\ndňa 06.09.2016 bolo oznámené žalobcovi, že pominuli dôvody prerušenia dňom 23.08.2016 (doručené\nžalobcovi dňa 08.09.2016), nakoľko dňa 23.08.2016 bola správcovi dane doručená v tejto predmetnej\nveci posledná odpoveď. Zároveň krajský súd poukazuje na právnu úpravu prerušenia daňového konania\npodľa Daňového poriadku, kde jednou z fakultatívnych možností prerušenia daňovej kontroly, ktorá\nrelevantná v tomto prípade, je potreba získania informácie prostredníctvom príslušného orgánu v\nzahraničí podľa zákona č. 76/2007 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene\na doplnení niektorých zákonov.\n6. Prerušením daňovej kontroly lehota na jej vykonanie neplynie a daňová kontrola sa predlžuje o čas, po\nktorý bola prerušená, t.j. prerušenie daňovej kontroly znamená, že časový interval medzi jej začatím a jej\nukončením môže byť dlhší než jeden rok, čo je maximálna zákonná dĺžka uskutočnenia daňovej kontroly.\nZ dikcie zákonného znenia prerušenia daňového konania je zrejmé, že Daňový poriadok neurčuje žiadne\nkonkrétne časové mantinely, ohraničujúce trvanie samotného prerušenia daňovej kontroly. Pokiaľ však\ndaňová kontrola trvá dlhšie ako jeden rok, súd je povinný skúmať dôvodnosť (zákonnosť) jej prerušenia.\nPrerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané vždy v súlade so zákonom, t.j. musí byť účelné a\nnevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré nie sú správcovi dane v čase prerušenia daňovej\nkontroly známe a ktoré majú relevantný vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je\ndaňová kontrola realizovaná.\n7. Krajský súd k uvedenému citoval z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/62/2018: „dĺžka\nprerušenia daňového konania z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií je determinovaná lehotou, v\nktorej sú žiadané orgány povinné poskytnúť informácie na základe článkov 7, 9 a 10 Nariadenia Rady\n(EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07. októbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti\ndane z pridanej hodnoty. Pričom žiadaný orgán poskytuje informácie tak rýchlo, ako je to možné, no\nnajneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť\nv stanovenej lehote, okamžite informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil pričom uvedie,\nkedy bude pravdepodobne schopný odpovedať (článok 12 citovaného Nariadenia Rady (EÚ) č. 904\n(2010).“ Krajský súd ale zdôraznil aj ďalšiu časť citovaného rozhodnutia (bod 62 citovaného rozhodnutia):\n\n„že napriek absencii stanovenia konkrétnych lehôt, ako aj bližšej špecifikácie podmienok uplatniteľných\nvo vzťahu k preukázaniu možnosti prerušiť daňovú kontrolu, túto nemožno chápať neobmedzene. Ako\nvýznamné ustanovenie v súvislosti s oprávnením správcu dane prerušiť daňovú kontrolu je potrebné\npodľa Najvyššieho súdu SR chápať ustanovenie § 44 Daňového poriadku, v zmysle ktorého sa daňová\nkontrola vykonáva vždy iba v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu (čl. 2\nods. 2 Ústavy SR), čo znamená, že správca dane by nemal pri jej výkone zbytočne zaťažovať daňový\nsubjekt, no zároveň ju musí vykonať v takom rozsahu, aby čo najpresnejšie a najobjektívnejšie zistil\npotrebné skutočnosti na splnenie jej účelu. Rozsah a spôsob daňovej kontroly, ktorý zvolí správca dane,\nmusí spĺňať požiadavku nevyhnutnosti, primeranosti a účelnosti. Predmetné ustanovenie Daňového\nporiadku je potrebné vykladať v spojení so zásadou daňového konania vyjadrenou v § 3 ods. 2 Daňového\nporiadku, podľa ktorej je správca dane povinný vybaviť vec bezodkladne a bez zbytočných prieťahov,\npričom je povinný použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú daňový subjekt a ktoré vedú\nk správnemu určeniu a vyrubeniu dane.“\n8. Z obsahu súdneho a k nemu pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané,\nže správca dane v priebehu prerušenia daňovej kontroly ako prvostupňový správny orgán, zaslal\nžiadosti o medzinárodnú výmenu informácii (ďalej len „MVI“) príslušnému daňovému orgánu Maďarskej\nrepubliky v súvislosti s preverovaním kontraktov žalobcu s maďarskými spoločnosťami, pričom v\npriebehu vybavovania jeho dožiadania sa viackrát dopytoval a zisťoval stav vybavenia jeho dožiadania.\nZároveň krajský súd skúmal účelnosť a dôvodnosť prerušenia daňovej kontroly ako aj primeranosť\ndĺžky prerušenia, k čomu dáva tiež do pozornosti aj bod 77 už vyššie citovaného rozhodnutia, v ktorom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval: „že nedodržanie maximálnej lehoty na vybavenie žiadosti\no medzinárodnú výmenu informácií nesmie byť na ťarchu práv žalobcu, nakoľko uvedené by malo za\nnásledok porušenie princípu proporcionality v daňovom konaní.“ Pri skúmaní predmetu žiadosti o MVI vo\nvzťahu k predmetu daňovej kontroly, t.j. či na prerušenie bol reálny dôvod a či správca dane nepostupoval\nsvojvoľne a či dodržal účel kontroly, krajský súd konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu\ndane je zrejmé, že prerušenie konania za účelom MVI poskytlo odpoveď správcovi dane na otázku\nkolobehu tovaru, či došlo k reálnemu dodaniu tovaru - kryštálového cukru a to preverovaním maďarských\nspoločností - GIANT INVEST Kft., KT TRADE Hungary Kft. a HABOS RETRO MIX Kft.. Tieto informácie\nboli podkladom pre jeho rozhodnutie a výsledky MVI sú premietnuté do záverov správnej úvahy správcu\ndane. Potrebné informácie nebolo možné zistiť v lehote 3 mesiacov z dôvodu nekontaktnosti maďarských\nspoločností, ich konateľov, pričom správca dane využil urgencie zo strany správcu dane a pravidelne\npo troch mesiacoch urgoval maďarskú daňovú správu a podarilo sa mu ohľadne určitých maďarských\ndaňových subjektov zistiť aj čiastkové informácie, z ktorých však nebolo možné úplne vychádzať a\nukončiť daňovú kontrolu. Získané informácie boli potrebné na vyvodenie záverov pre správcu dane, či\nreálne bolo možné dôjsť, či došlo k fyzickej dodávke deklarovaného tovaru a či vznikol na základe toho\nžalobcovi nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty z uskutočneného obchodu a až po získaní týchto\ninformácii mohol správca dane pristúpiť k vydaniu napadnutého rozhodnutia.\n9. Krajský súd k prvej námietke žalobcu záverom konštatoval, že vychádzajúc z vyššie uvedeného\nspolu s obsahom administratívneho spisu nebolo prerušenie daňovej kontroly svojvoľné a neúčelné a\ninformácie získané z MVI prispeli k účelu daňovej kontroly a k prevereniu okolností, za ktorým mali\nbyť žalobcom realizované obchody vo vzťahu k maďarskej spoločnosti. Vzhľadom k tomu nemožno\nhovoriť o nedodržaní lehoty na prerušenie konania z dôvodu MVI v zmysle ustanovenia článku\n10 Nariadenia. Vychádzajúc z tohto právneho posúdenia súd zároveň konštatuje, že nedošlo ani k\nporušeniu ustanovenia § 46 ods. 10 Daňového poriadku, nakoľko daňová kontrola trvala necelých 12\nmesiacov (344 dní): začala dňa 18.11.2014 a skončila 28.04.2015 (t.j. 161 dní), kedy bola prerušená\npre MVI a následne pokračovala od 23.08.2016 do 22.02.2017 (183 dní) kedy bola ukončená. Námietka\nžalobcu je teda podľa krajského súdu nedôvodná.\n10. Druhú námietku žalobcu, spočívajúcu v porušení zákonnej povinnosti zo strany správcu dane podľa\n§ 46 ods. 5 Daňového poriadku, z dôvodu, že žalobcu v postavení kontrolovaného daňového subjektu\nnevyzval na vyjadrenie k vzniknutým pochybnostiam o správnosti, úplnosti či pravdivosti dokladov\npredložených kontrolovaným daňovým subjektom, pričom samotná výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového\nporiadku na odstránenie pochybnosti absentuje, čo spôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly, vyhodnotil\nkrajský súd rovnako ako nedôvodnú. Správca dane výzvou č. 157377/2017 zo dňa 20.02.2017 podľa\n§ 46 ods. 8 Daňového poriadku vyzval žalovaného na vyjadrenie sa k zisteniam v predmetnom\nprotokole č. 157302/2017 zo dňa 13.02.2017 a daňový subjekt poučil, že je oprávnený vyjadriť sa\n\nk zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,\nktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly, vrátane listinných dôkazov. Zároveň ešte pred\ndoručením protokolu z daňovej kontroly správca dane uskutočnil ústne pojednávanie, kde boli zo strany\nsprávcu dane uvedené preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov. Následne žalobca zaujal\nstanovisko k doručenému protokolu vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2017, v ktorom namietal aj\npriebeh daňovej kontroly s poukazom na nesplnenie si povinnosti podľa § 46 ods. 5 DP a za jediné\nvyriešenie celej situácie považoval vydanie rozhodnutia o zastavení konania podľa § 62 ods. 1 písm.\nh/ DP. Výzvou zo dňa 28.03.2017 podľa § 45 ods. 2 písm. d/ DP správca dane vyzval žalovaného na\nsplnenie si povinnosti - evidencie a záznamy, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené s uvedením\npresných mien a adries osôb, ktorých žiadal predvolať ako svedkov. V nadväznosti na skutočnosti\ntvrdené žalovaným vo vyjadrení správca dane predvolal v priebehu vyrubovacieho konania z dôvodu\nvypočutia na ústnom pojednávaní viacerých svedkov, konkrétne G. I., G. L. a rovnako sa opakovane\nsnažil zabezpečiť aj výsluch svedka C. H.. Krajský súd poukazuje aj na ďalšie dokazovanie, konkrétne\nzabezpečenie informácie aj prostredníctvom dožiadania Daňového úradu Bratislava, ktorého výsledkom\nbola Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03.08.2017 o vypočutí svedkyne E. H. za účasti zástupcu\nžalobcu (JUDr. Jozefa Vasilíka), ako aj ďalšie ústne pojednávanie za účasti zástupcu žalobcu (JUDr.\nJozefa Vasilíka). V závere predmetnej zápisnice zúčastnené osoby vyhlásili, že boli oboznámené s\nobsahom zápisnice a s týmto súhlasili, ktorú skutočnosť podpisom potvrdil tiež poverený zástupca\ndaňového subjektu. V nadväznosti na závery daňovej kontroly vydal rozhodnutie č. 100882698/2018\nzo dňa 06.09.2018, ktorým daňovému subjektu (žalovaný) určil rozdiel dane v sume 24.668,46 eura na\ndani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012.\n11. Vzhľadom na vyššie popísaný priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred správcom dane,\nnasledujúcim po oboznámení kontrolovaného daňového subjektu o záveroch protokolu vydaného dňa\n13.02.2017, a s tým súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vyvstala v súvislosti s obsahom vyjadrenia\nk protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol kontrolovaný subjekt riadne vyzvaný postupujúc v súlade\ns § 46 ods. 8 Daňového poriadku, dospel krajský súd k záveru, že správca dane kontrolovanému\ndaňovému subjektu poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou\nči spochybnením dokladov zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predložených v daňovom\npriznaní.\n12. Opierajúc sa aj o rozhodovaciu prax kasačného súdu, konkrétne v rozsudku sp. zn. 4Sžfk/4/2020,\nkrajský súd vyhodnotil, že predmetné pochybenie správcu dane bolo kvalifikovaným a dostatočným\nspôsobom odstránené dokazovaním správcu dane vykonanom vo vyrubovacom konaní, odôvodneným\nreakciou kontrolovaného daňového subjektu na výzvu správcu dane o zaujatie stanoviska k\nnezrovnalostiam konštatovaným v protokole o výsledku daňovej kontroly, vydanú podľa § 46 ods. 8\nDaňového poriadku. Uvedené pochybenie je najmä procesného charakteru a nie je takej závažnosti,\naby bolo dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného.\n13. K tretej námietke žalobcu, spočívajúcej v porušení § 63 ods. 5 Daňového poriadku zo strany tak\nžalovaného, ako aj zo strany správcu dane, keď sa ani jeden z týchto orgánov verejnej moci žiadnym\nspôsobom v odôvodneniach svojich rozhodnutí nevysporiadal s druhou námietkou žalobcu napriek\ntomu, že ju výslovne uviedol do zápisnice č. 100783178/2018 zo dňa 20.04.2018 a tiež vo svojom\nodvolaní zo dňa 03.07.2018 krajský sú poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nkonkrétne na stranu 12, kde sa podľa krajského súdu žalovaný s námietkou žalobcu náležite vysporiadal\na odôvodnil ju. Z uvedeného dôvodu považoval krajský súd tretiu námietku žalobcu za nedôvodnú.\n14. K štvrtej námietke žalobcu, spočívajúcej v nedodržaní lehoty na vydanie rozhodnutia podľa §\n65 Daňového poriadku, čo spôsobuje nezákonnosť vyrubovacieho konania a tým aj rozhodnutia\nsprávcu dane krajský súd uviedol, že právna úprava účinná do 31.01.2017, t.j. v čase prebiehajúceho\nvyrubovacieho konania, podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku nevyžadovala vykonanie vyrubovacieho\nkonania v pevne stanovenej alebo vymedzenej lehote, čo znamená, že správca dane svojím postupom\nneporušil svoju povinnosť. Záverom podotkol, že v prípade úpravy § 65 Daňového poriadku sa jedná\no procesné lehoty, ktorých prípadné nedodržanie nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutí, čo potvrdil aj\nNajvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Sžfk/5/2016 zo dňa 21.03.2018.\n15. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP, v\nzmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní\n\núspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania,\nktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.\nII.\nKasačná sťažnosť, vyjadrenie\n16. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) riadne a včas\nkasačnú sťažnosť a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nrozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov zruší a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie a\nžalobcovi prizná náhradu trov konania pred krajským, ako aj pred kasačným súdom.\n17. Kasačnú sťažnosť odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP a uviedol, že podľa jeho názoru\nnedodržanie lehoty na prerušenie daňovej kontroly v zmysle článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/\n2010 spôsobuje nedodržanie lehoty na výkon daňovej kontroly uvedenej v § 46 ods. 10 Daňového\nporiadku. Správny súd nesprávne poukazuje na predpis, ktorý neupravuje MVI v oblasti dane z pridanej\nhodnoty, ale poukazuje na predpis, ktorý bol účinný len do 31.12.2012.\n18. Sťažovateľ tvrdil, že prerušenie daňovej kontroly z dôvodu MVI nebolo správcom dane odôvodnené a\nrovnako neuviedol, aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Skutočnosť, že bola daňová\nkontrola prerušená z dôvodu MVI absentuje v rozhodnutí správcu dane, ktoré neobsahuje ani odpovede\nz MVI, čo znamená, že predmetné informácie nemohli byť podkladom správnej úvahy správcu dane, čo je\nv rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Sťažovateľ preto považuje tvrdenia krajského\nsúdu, že informácie boli podkladom pre rozhodnutie správcu dane za nepravdivé a svedčia o tom, že\nkrajský súd sa nedostatočne oboznámil s rozhodnutím správcu dane, čo považuje za arbitrárnosť zo\nstrany správneho súdu a poukazuje tým na nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.\n19. Sťažovateľ tiež poukazuje na judikatúru k predmetnej veci, napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 8Sžfk/47/2020 zo dňa 08.12.2020, kde Najvyšší súd konštatoval, že prerušenie daňovej kontroly\nz dôvodu MVI by nemalo trvať dlhšie ako ustanovuje osobitný predpis a zistil, že v ním prejednávanej veci\n„absentujú dôvody a správna úvaha o tom, že aký význam malo tak dlhé prerušenie predmetnej daňovej\nkontroly“. Ďalej v uvedenom rozsudku Najvyšší súd zdôraznil, že „daňové orgány v rámci rozhodnutí,\nktoré sa vo svojich záveroch opierajú o zistenia získané počas kontroly (teda aj o informácie získané\nmedzinárodnou výmenou informácií), náležitým spôsobom musia zdôvodniť, aké zistenia vyplynuli z\ntohto postupu a aký vplyv mali tieto zistenia na konečné posúdenie veci. Pokiaľ v rozhodnutiach\ndaňových orgánov predmetné náležitosti absentujú, možno vysloviť záver, že tieto nespĺňajú požiadavku\nriadneho odôvodnenia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku a trpia tak vadou nepreskúmateľnosti.“.\n20. Sťažovateľ ako ďalší dôvod v kasačnej sťažnosti uviedol nesplnenie zákonnej povinnosti správcu\ndane stanovenej v § 46 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého ak vzniknú pochybnosti o správnosti,\npravdivosti údajov dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti\núdajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu\na vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé\núdaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. Sťažovateľ poukázal na rozsudky Najvyššieho\nsúdu SR (sp.zn. 6Sžf/32/2011, 8Sžf/18/2013, 6Sžf/13/2014, 5Sžf/1/2016, 3Sžfk/64/2017), v ktorých\npoukazuje na tvrdenie, že „zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia“.\n21. Sťažovateľ nesúhlasil s tým, ako sa krajský súd s uvedenou námietkou vysporiadal, nakoľko správne\norgány pri výkone daňovej kontroly zasahujú do vlastníckeho práva chráneného Ústavou SR, ako aj\nDohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Všetky zásahy do týchto práv sa preto musia\nvykonať výlučne zákonom alebo na jeho základe a môžu sa pritom využívať iba právne prostriedky\nstanovené zákonom. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010, kde sa zdôrazňuje,\nže daňová kontrola „predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry\ndaňového subjektu zo strany daňovej správy“. Preto je nevyhnutné, aby orgány verejnej moci dodržiavali\nzákonom stanovené povinnosti bez rozdielu a nerozlišovali pochybenie správcu dane na menšiu, či\nväčšiu závažnosť.\n\n22. V treťom bode kasačnej sťažnosti sťažovateľ uviedol porušenie § 63 ods. 5 Daňového poriadku zo\nstrany tak žalovaného, ako aj zo strany správcu dane, keď sa ani jeden z týchto orgánov verejnej moci\nžiadnym spôsobom v odôvodneniach svojich rozhodnutí nevysporiadal s druhou námietkou v správnej\nžalobe, (ktorá je rovnako aj druhým bodom kasačnej sťažnosti), ktorú žalobca výslovne uviedol do\nzápisnice č. 100783178/2018 zo dňa 20.04.2018 a tiež vo svojom odvolaní zo dňa 03.07.2018.\n23. Podľa sťažovateľa sa krajský súd nevysporiadal s uvedenou námietkou, nedostatočne sa oboznámil\ns rozhodnutím správcu dane a nepreskúmal jeho zákonnosť. Argumentuje tým, že krajský súd síce\npoukazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, z ktorého následne cituje, no podľa § 63 ods. 5\nDaňového poriadku išlo sa mal správca dane s uvedenou námietkou vysporiadať už v prvostupňovom\nrozhodnutí. Opakovane poukazuje na prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.\n24. Sťažovateľ namietal aj dĺžku vyrubovacieho konania, ktorá bola 14 mesiacov. Krajský súd sa s\nuvedenou námietkou podľa jeho názoru nevysporiadal, keď len poukázal na právnu úpravu účinnú v čase\nprebiehajúceho vyrubovacieho konania. Sťažovateľ dodal, že poznal právnu úpravu, avšak namietal,\nže sa s uvedenou námietkou, ktorú uviedol aj v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 20.04.2018,\nnevysporiadal správca dane vo svojom rozhodnutí v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Opierajúc\nsa o Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 14/01, poukazuje na potrebu štátnych orgánov dodržiavať\nzákonom stanovené lehoty.\n25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 21.10.2021, v ktorom navrhol,\naby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný argumentoval tým, že so\nvšetkými námietkami, ktoré sťažovateľ uviedol v kasačnej sťažnosti a uvádzal ich aj v správnej\nžalobe, sa dôkladne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. K žalobným dôvodom, ktoré\nkorešpondujú s odvolacími námietkami sa vyjadril v stanovisku k žalobe, na ktorých zotrváva.\n26. Žalovaný vyjadril názor, že prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané v súlade so zákonom, bolo\núčelné a splnilo podmienky na prerušenie daňovej kontroly. Nakoľko počas prerušenia daňovej kontroly\nneplynuli lehoty, práva sťažovateľa neboli porušené. Správca dane pri rozhodovaní prihliadal na všetko,\nčo pri správe daní vyšlo najavo, ako aj na informácie získané z MVI a po vyhodnotení všetkých dôkazov\nvyvodil závery, ktoré sú predmetom rozhodnutia. Zároveň poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ\nč. 904/2010 zo 7. októbra 2010.\n27. Záverom dodal, že sťažovateľ podľa neho nepreukázal, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľných\nobchodov došlo tak, ako je deklarované preverovanými faktúrami a posúdenie skutkového stavu veci\na prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona o DPH boli vecne správne a sú v súlade s\npríslušnými právnymi predpismi.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n28. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal\nkonať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona\nč. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nOd 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej\nrepubliky. Prejednávaná vec bola dňa 11.11.2021 predložená Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej\nrepubliky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému\ndňu. Na Najvyššom správnom súde Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo\n„kasačný súd“) bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S - sp. zn. 4Sfk/35/2021,\nktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\n29. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal napadnutý rozsudok\nsprávneho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach sťažnostných bodov podľa § 440\nSSP, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442\nods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná\n(§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP),\nkeď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli na internetovej\n\nstránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v\nspojení s § 452 ods. 1 SSP.\n30. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6S/164/2018 zo dňa\n24. júna 2021, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. 101744526/2018 zo dňa 6. septembra 2018 potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie správcu dane.\nZároveň sa domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane a vrátenia veci Daňovému\núradu Košice na ďalšie konanie.\n31. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane u žalobcu\nvykonal kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie\nobdobie január, marec, júl - december 2012 dňa 18.11.2014, a to na základe doručeného oznámenia\nč. 9801402/5/4703750/2014/JacL zo dňa 20.10.2014 a ukončená bola dňa 22.02.2017 doručením\nProtokolu z daňovej kontroly č. 157302/2017 zo dňa 13.02.2017 spolu s výzvou č. 157377/2017 zo dňa\n20.02.2017 na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole.\n32. Správca dane zaslal v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou dňa 22.01.2015 tri žiadosti o\nMVI. Rozhodnutím správcu dane č. 20139580/2015 zo dňa 24.04.2015, žalobcovi doručeným dňa\n28.04.2015, správca dane prerušil daňovú kontrolu v zmysle ustanovenia § 61 ods. 1 Daňového poriadku\ns odôvodnením začatia konania o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia, a to z dôvodu\npodania troch žiadostí o MVI týkajúcich sa DPH, na ktoré správca dane ku dňu prerušenia daňovej\nkontroly nedostal odpoveď.\n33. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu overil, že v priebehu prerušenia daňovej kontroly\nbolo správcovi dane doručených sedem odpovedí, vrátane čiastočných odpovedí na MVI a správca dane\nzaslal v priebehu prerušenia daňovej kontroly sedem urgencií. Čo sa týka konečných odpovedí na tri\nžiadosti o MVI týkajúcich sa DPH, na ktoré správca dane ku dňu prerušenia daňovej kontroly nedostal\nodpoveď, tak do konca roka 2015 správca dane dostal konečnú odpoveď na dve žiadosti o MVI a až v\ndruhom polroku 2016 obdržal správca dane konečnú odpoveď na poslednú žiadosť o MVI.\n34. Na žiadosť o MVI č. 9801402/5/169004/2015/JacL týkajúcej sa spoločnosti: GIANT INVEST Kft.,\nHimes ut 4 4400 Nyiregyhaza, Hungary, HU23397969, obdržal správca dane jednu konečnú odpoveď\nzo dňa 22.06.2015, pričom v súvislosti s touto žiadosťou o MVI zaslal jednu urgenciu dňa 27.05.2015.\n35. Na žiadosť o MVI č. 9801402/5/169768/20 15/JacL, týkajúcej sa spoločnosti: KT TRADE Hungary\nKft., Magyar utca 36, 1053 Budapest, HU23396504, správca dane obdržal konečnú odpoveď až dňa\n22.08.2016, teda vyše roka od prerušenia daňovej kontroly. Dožiadaný orgán na predmetnú žiadosť\nzaslal správcovi dane štyri čiastočné odpovede. K tejto žiadosti správca dane urgoval dožiadaný\norgán päťkrát v priebehu prerušenia daňovej kontroly (urgenciami zo dňa: 27.05.2015, 04.09.2015,\n16.12.2015, 14.03.2016, 07.07.2016).\n36. Na žiadosť o MVI č. 9801402/5/169505/2015/JacL, týkajúcej sa spoločnosti: HABOS RETRO MIX\nKft., Szinyei merse utca 10,1063 Budapest, Hungary, HU22955300, správca dane obdržal konečnú\nodpoveď dňa 22.06.2015. K tejto žiadosti správca dane zaslal jednu urgenciu zo dňa 27.05.2015.\n37. Oznámením č. 103838548/2016 zo dňa 06.09.2016, v zmysle § 61 ods. 4 Daňového poriadku\nsprávca dane oznámil daňovému subjektu, že dňa 23.08.2016 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová\nkontrola prerušená a pokračoval v daňovej kontrole, ktorú ukončil vydaním protokolu č. 157302/2017\nzo dňa 13.02.2017 doručeným spolu s výzvou č. 157377/2017 zo dňa 20.02.2017 na vyjadrenie sa k\nzisteniam uvedeným v protokole žalobcovi dňa 22.02.2017.\n38. Prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 23.04.2018 správca dane určil žalobcovi rozdiel dane v\nsume 3.494,40 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012. Predmetom\npreverovania bola preprava kryštálového cukru, kde ako dodávatelia vystupovali viaceré spoločnosti.\nSprávca dane dospel k názoru, že nemožno daňovému subjektu priznať odpočítanie dane z nákupu od\nspoločnosti VEKOMIN s.r.o., nakoľko neboli splnené podmienky na uplatnenie práva na oslobodenie\ndane podľa § 49 zákona o DPH.\n\n39. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal najmä to, že zo strany správcu dane nebola\ndodržaná maximálna jednoročná dĺžka daňovej kontroly a že podľa neho došlo k nezákonnému\nprerušeniu daňovej kontroly. Ďalej namietal porušenie ustanovení §46 ods. 5, § 63 ods. 5 a § 65\nDaňového poriadku, čím spochybnil zákonnosť celej daňovej kontroly ako aj rozhodnutia správcu dane.\nZáverom tiež spochybnil zákonnosť daňovej kontroly, nakoľko správca dane vraj absolutizoval výpoveď\nsvedka C. H. pred orgánmi Policajného zboru SR, ktorú považuje za neprípustnú v daňovom konaní a\nnaopak spochybnil jeho svedeckú výpoveď pre účely daňového konania.\n40. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 06.09.2018 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. K\nnámietke prekročenia lehoty na výkon daňovej kontroly uviedol, že správca dane v danom prípade\npostupoval v súlade s ustanovením § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy\nskutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.\nS poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 116/2013-11 argumentuje, že v dôsledku\nriadneho prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI neplynú lehoty na konanie. Uviedol, že prerušenie\ndaňovej kontroly bolo v súlade so zákonom, účelné a podmienky pre prerušenie daňového konania boli\nsplnené. K ďalšej odvolacej námietke uviedol, že zo spisového materiálu je zrejmé, že správca dane\npred ukončením daňovej kontroly oboznámil daňový subjekt s priebehom daňovej kontroly a zároveň\nho vyzval, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam. Podotkol, že predkladanie dôkazov je upravené\nako právo a zároveň povinnosť daňového subjektu prioritne v daňovej kontrole. K porušeniu práv podľa\njeho tvrdení nedošlo, pretože ho správca dane oboznámil s pochybnosťami týkajúcimi sa deklarovaných\nzdaniteľných obchodov a so všetkými zisteniami z daňovej kontroly, k čomu mal daňový subjekt možnosť\nsa vyjadriť, čo aj využil.\n41. K námietke daňového subjektu, že vyrubovacie konanie trvalo 14 mesiacov žalovaný uviedol,\nže podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2017 nebolo vyrubovacie konanie časovo obmedzené. Zo\nspisového materiálu zároveň vyplýva, že v danom čase správca dane na základe žiadosti daňového\nsubjektu dopĺňal dokazovanie k čomu bol nevyhnutný dostatočný časový priestor. Za neopodstatnenú\npovažoval aj námietku spočívajúcu v nevysporiadaní sa správcu dane s námietkami daňového subjektu\nv odôvodnení rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko na strane 2 odvolaním\nnapadnutého rozhodnutia, sa správca dane vyjadril k pripomienkam daňového subjektu.\n42. Záverom k námietke sťažovateľa ohľadne svedeckej výpovede C. H. uviedol, že správca dane\noboznámil daňový subjekt so všetkými dôkazmi, s výsledkami dokazovania a s vyvodenými závermi.\nŽalovaný sa opiera o ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku, podľa ktorého ako dôkaz možno\npoužiť všetko čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie\ndane a čo nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Všetky získané dôkazy správca\ndane vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej\nkontroly vyšlo najavo. Z výpovedí C. H. je zrejmé, že na opakované otázky odpovedal rozporne, čo viedlo\nsprávcu dane k opodstatnenému tvrdeniu o jeho nedôveryhodnosti.\nIV.\nPrávne predpisy, právne názory kasačného súdu\n43. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n44. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n45. Podľa § 441 SSP V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem\nskutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\n\n46. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej\nveci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia\npoukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n47. Podľa článku 10 Nariadenia, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo,\nako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už\nuvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.\n48. Podľa článku 11 Nariadenia, v niektorých osobitných kategóriách prípadov si môžu žiadaný a\nžiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10.\n49. Podľa článku 12 Nariadenia, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať na žiadosť v stanovenej\nlehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak neurobil, pričom uvedie, kedy\nbude pravdepodobne schopný odpovedať.\n50. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti\ns daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a\npovinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá\nje predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie\nprostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.\n51. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n52. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje na\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n53. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n54. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n55. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti\ndokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených,\noznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim\nvyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal.\n56. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok\nodo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu\nzahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán\nmôže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac\no 12 mesiacov.\n57. Podľa § 61 ods. 1 až 6 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie a) preruší, ak má\nvedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej\n\nskutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa\nosobitného predpisu.\n(2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne\nnavrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.\n(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť\nskorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými\nprostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť\nskorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.\n(4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového\nkonania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku\n2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.\n(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.\n(6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené\nfinančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.\n58. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,\nvysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov\na použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n59. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v\ntuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\n60. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n61. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v\ndeň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\n62. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\n63. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu\na dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.\n64. Sťažovateľ dôvodí v kasačnej sťažnosti prekročením dĺžky prerušenia daňovej kontroly. Kasačný\nsúd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci HYDINA SK, s.r.o. uznesením sp.zn.\n5Sžfk/34/2018 zo dňa 5. marca 2020 konanie o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku krajského\nsúdu č.k. 6S/1/2017-284 zo dňa 18. januára 2018 postupom podľa § 100 ods. 1 písm. c/ v spojení s §\n452 ods. 1 SSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie predložil prejudiciálne otázky podľa článku\n267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v nasledovnom znení:\n- Ustanovenie bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej\nspolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty ,,lehoty ustanovené v tomto nariadení\nna poskytnutie informácii sa majú chápať ako maximálne lehoty“ je potrebné vykladať tak, že ide o lehoty,\nktoré nemôžu byť prekročené a v prípade, ak budú prekročené, spôsobuje to nezákonnosť prerušenia\ndaňovej kontroly?\n- Existuje následok (sankcia) za nedodržanie lehôt na vykonanie medzinárodnej výmeny informácií\nstanovených Nariadením Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji\nproti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k dožiadanému a dožadujúcemu sa orgánu?\n- Je možné charakterizovať medzinárodnú výmenu informácií, ktorá presahuje lehoty určené Nariadením\nRady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti\ndane z pridanej hodnoty za protiprávny zásah do práv daňového subjektu?\n65. Súdny dvor Európskej únie rozsudkom vo veci C-186/20 zo dňa 30. septembra 2021 rozhodol\no predložených prejudiciálnych otázkach tak, že Článok 10 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo 7.\n\noktóbra 2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v\nspojení s jeho odôvodnením 25 sa má vykladať v tom zmysle, že nestanovuje lehoty, ktorých prekročenie\nmôže ovplyvniť zákonnosť prerušenia daňovej kontroly stanoveného právom žiadajúceho členského\nštátu dovtedy, kým žiadaný členský štát neposkytne informácie požadované v rámci mechanizmu\nadministratívnej spolupráce stanoveného týmto nariadením.\n66. Pre doplnenie kasačný súd uvádza, že ako vyplýva zo zistenia skutkového stavu, v priebehu\nprerušenia daňovej kontroly bolo správcovi dane doručených sedem odpovedí, vrátane čiastočných\nodpovedí na MVI a správca dane zaslal v priebehu prerušenia daňovej kontroly sedem urgencií. Len\nna žiadosť o MVI č. 9801402/5/169768/2015/JacL zo dňa 22.01.2015, na ktorú správca dane obdržal\nposlednú konečnú odpoveď dňa 22.08.2016, správca dane zaslal dožiadanému orgánu celkovo päť\nurgencií. Následne, oznámením zo dňa 06.09.2016 pokračoval vo výkone daňovej kontroly. Z uvedeného\nvyplýva, že daňová kontrola pokračovala takmer bezodkladne po obdržaní potrebných informácií z MVI.\n67. Čo sa týka kasačného dôvodu sťažovateľa ohľadne dôvodnosti a účelnosti prerušenia daňovej\nkontroly kvôli MVI, kasačný súd konštatuje, že podľa § 441 SPP v kasačnej sťažnosti nemožno\nuplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a\nvčasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\n68. Podľa § 439 ods. 3 písm. b/ Správneho súdneho poriadku, kasačná sťažnosť nie je prípustná,\nak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo\nvydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol. Z obsahu kasačnej sťažnosti od str. 3 vyplýva,\nže sťažovateľ namieta účelnosť prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI, nakoľko samotná MVI a ani\ninformácie z nej vychádzajúce, nie sú predmetom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu\ndane, ani napadnutého rozhodnutia žalovaného. Kasačný súd uvádza, že na uvedený sťažnostný bod\nnie je možné prihliadnuť, keďže sťažovateľ túto skutočnosť nenamietal v správnej žalobe, pričom tak\nurobiť mohol.\n69. Povinnosť sťažovateľa spočívajúca v jasnom a úplnom vymedzení žalobných dôvodov je premietnutá\naj v rozhodnutí Najvyššie správneho súdu v rozsudku sp. zn. 5Sžk/20/2020 zo dňa 16.02.2022: „Výkon\nsprávneho súdnictva je založený iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t.j. zodpovednosti za\nobranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae). Súčasťou systému zodpovednosti účastníka za\nobranu svojich práv je aj uplatňovanie koncentračnej zásady v správnom súdnom konaní, ktorá sa\nprejavuje predovšetkým v stanovení dvojmesačnej prepadnej lehoty na vymedzenie všetkých žalobných\nbodov, teda tvrdení o porušení určitého právneho predpisu v postupe alebo rozhodnutí správneho orgánu\n(§ 181 ods. 1, § 183 SSP). V uvedenej lehote je žalobca povinný stanoviť hranice súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia a nastoliť okruh otázok, ku ktorým správny súd zaujme stanovisko a urobí\nzáver o tom, či postup a rozhodnutie orgánu verejnej správy bol z namietaného hľadiska v súlade alebo\nv rozpore s právnymi predpismi. Na dôvody žaloby, ktoré neboli uplatnené v stanovenej lehote, súd\nneprihliada, až na výnimky stanovené zákonom (§ 134 ods. 2 SSP).“\n70. Kasačný súd k jednotlivým sťažnostným bodom podporne odkazuje na skutočnosť, že Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky rozhodol o kasačnej sťažnosti sťažovateľa v súvisiacej veci (pri totožnosti\npodstatných námietok v kasačnej sťažnosti) rozsudkom sp.zn. 2Sfk/30/2021 z 24. augusta 2022\n(oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie november 2012),\nktorého súvisiacu časť v zmysle § 464 ods. 1 SSP uvádza v odôvodnení tohto rozhodnutia. Kasačný\nsúd v uvedenej veci kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú a s jednotlivými námietkami sťažovateľa\nsa vysporiadal nasledujúco:\n71. Pokiaľ ide o vyhodnotenie prerušenia daňovej kontroly, z obsahu rozhodnutí daňových orgánov\nvyplynulo, že žalovaný v tomto smere odstraňoval pochybenie správcu dane (spočívajúce v absencii\njeho argumentácie v tomto smere) keď v preskúmavanom rozhodnutí uviedol, že daňová kontrola bola\nprerušená za účelom žiadostí MVI vo vzťahu maďarským spoločnostiam GIANT INVEST Kft., KT TRADE\nHungary Kft. a HABOS RETRO MIX Kft., pričom požadované informácie nebolo možné zistiť v lehote 3\nmesiacov z dôvodu nekontaktnosti maďarských spoločností, z ktorého dôvodu správca dane opakovane\nurgoval maďarskú daňovú správu, na čo sa mu podarilo získať informácie, významné pre vyvodenie\nzáverov pre správcu dane. V tejto súvislosti je tiež potrebné uviesť, že prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok, preto pokiaľ žalovaný, reagujúc\n\nna odvolacie námietky, odstraňoval nedostatky prvostupňového rozhodnutia, tomuto postupu niet čo\nvytknúť.\n72. Správnemu súdu možno vytknúť, že v napadnutom rozsudku v podstate uviedol, že správca\ndane odôvodnil prerušenie daňovej kontroly, keď tento nedostatok odstraňoval až žalovaný v\npreskúmavanom rozhodnutí (a teda zodpovedajúce odôvodnenie je obsahom až preskúmavaného\nrozhodnutia žalovaného). Rovnako pochybil, keď zhodnotil, že „tieto informácie boli podkladom pre jeho\nrozhodnutie a výsledky medzinárodnej výmeny informácií sú premietnuté do záverov správnej úvahy\nsprávcu dane.“ Z obsahu administratívneho spisu (protokol č. 157302/2017 zo dňa 13.02.2017) skutočne\nvyplynulo, že výsledky MVI mali dosah na určenie dane, nie však za zdaňovacie obdobie november 2012\n(správca dane pre toto zdaňovacie obdobie preveroval dodanie tovaru od dodávateľov VEKOMIN s.r.o.\na Auto Venator s.r.o.), ktoré bolo predmetom prvostupňového rozhodnutia. Preto je na mieste otázka,\nakým spôsobom mal správca dane zdôvodniť aké zistenia vyplynuli z tohto postupu a aký vplyv mali tieto\nzistenia na konečné posúdenie veci. Za daných okolností preto kasačný súd hodnotil ako dostatočné\nv preskúmavanom rozhodnutí obsiahnuté objasnenie dôvodov vedúcich k prerušeniu daňovej kontroly,\ntrvania tohto prerušenia a argumentáciu, z ktorej vyplynulo, že zahraničnému správcovi dane boli\nopakovane zasielané urgencie, ako aj následne vyhodnotenie získaných informácií ako nevyhnutných\na rozhodujúcich pre správne určenie dane.\n73. Záverom kasačný súd dodáva, že správny súd v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalobcu nie je oprávnený skúmať účelnosť a hospodárnosť prerušenia výkonu daňovej kontroly v\ndôsledku žiadosti správcu dane o medzinárodnú výmenu informácií ani účelnosť jednotlivých úkonov\nsprávcu dane v rámci daňovej kontroly a ani zameranie daňovej kontroly a potrebnosti žiadostí o MVI,\nhoci vyplývajú z administratívneho spisu.\n74. Sťažovateľ vo svojich podaniach argumentuje v tom smere, že ním tvrdené nedodržanie lehoty samo\nosebe spôsobuje nutnosť zastavenia vyrubovacieho konania, pretože inak by už akékoľvek vydané\nrozhodnutie bolo zaťažené neodstrániteľnou vadou nezákonnosti (s poukazom na princíp legality). S\ntouto argumentáciou sa kasačný súd nestotožňuje. Pritom lehoty, na ktoré sťažovateľ poukazuje (§ 65\nods. 1 a 2 Daňového poriadku), sú procesného charakteru a aj v prípade ich nedodržania nie je možné\nvyvodiť, že by zaniklo právo vyrubiť daň, alebo, že by malo byť ďalšie konanie zastavené, ako uvádza\ndaňový subjekt (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžf/7/2015 zo dňa 04.11.2015).\n75. Aj keď s ohľadom na princíp právnej istoty je žiaduce, aby správne orgány dodržiavali zákonom\nstanovené lehoty, ich porušenie samo osebe nie je zásahom do práva na spravodlivý proces účastníka.\nNedodržanie takýchto lehôt môže mať v závislosti od situácie za následok konštatovanie prieťahov v\nkonaní (sp. zn. I. ÚS 47/96, sp. zn. II. ÚS 62/99, sp. zn. II. ÚS 14/01), avšak ani existencia prieťahov\nnezakladá nezákonnosť rozhodnutia ako takého (sp. zn. II. ÚS 247/2018-12 zo dňa 10.05.2018).\n76. Preto aj keď by orgán verejnej správy v dôsledku omeškania s vydaním rozhodnutia porušil právo\núčastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nerobí takáto vada v postupe správneho\norgánu vydané rozhodnutie z tohto dôvodu nezákonným. Správny súd nemôže rozhodnutie daňového\norgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie len z dôvodu, že bolo vydané po uplynutí zákonom\nstanovenej lehoty, pretože tento nedostatok, ktorý už nemožno inak odstrániť, nezbavuje orgán správy\ndaní povinnosti ukončiť vyrubovacie konanie vydaním rozhodnutia.\n77. Následne sa kasačný súd zaoberal sťažnostným bodom, v ktorom sťažovateľ vytýkal správcovi dane\nporušenie ust. § 46 ods. 5 Daňového poriadku (a v tejto súvislosti aj správnemu súdu nesprávne právne\nposúdenie identického žalobného bodu), keď tento sťažovateľovi neoznámil pochybnosti o správnosti,\npravdivosti alebo úplnosti dokladov alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených a nevyzval ho, aby sa\nk nim vyjadril, neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť\núdajov riadne preukázal. V tejto súvislosti sťažovateľ správnemu súdu vytkol, že pri ukladaní daní nie je\nmožné rozlišovať mieru závažnosti procesného pochybenia správcu dane.\n78. Kasačný súd nespochybňuje tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého je základnou zásadou daňového\nkonania zásada zákonnosti. Sťažovateľ však z uvedenej zásady odvodzuje nesprávny záver, že každé\nprocesné pochybenie daňového orgánu musí nutne zakladať nezákonnosť, a teda aj protiústavnosť\ncelého rozhodnutia. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ústavnú relevanciu majú len „závažné\n\nprocesné pochybenia... ktoré intenzitou svojich dôsledkov zasahujú do podstaty základných práv“ (nález\nsp. zn. I. ÚS 314/2015 zo 16. decembra 2015).\n79. Vyššie uvedené potvrdzuje Ústavný súd Slovenskej republiky aj v uznesení sp. zn. III. ÚS\n215/2021-13 zo dňa 09.03.2021, v ktorom práve vo vzťahu k namietanému porušeniu § 46 ods. 5\nDaňového poriadku uviedol, že „zásadu zákonnosti ... nemožno vykladať tak, že každé porušenie zákona\npri rozhodovaní o výške daňovej povinnosti bez ohľadu na jeho závažnosť zakladá dôvod na zrušenie\nvydaného rozhodnutia. Aj prieskum rozhodnutí vydaných v správnom súdnictve je založený na tom, že\nk zrušeniu rozhodnutia môže viesť len podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nsprávy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [porovnaj § 191\nods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku]. Nesprávna je teda už východisková téza ..., podľa ktorej\nkaždé porušenie ustanovení daňového poriadku zakladá nezákonnosť výsledného rozhodnutia. Naopak,\nto, či tá-ktorá vada mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, je predmetom súdneho prieskumu, a\nlen v prípade, že je tento vplyv preukázaný, ide o dôvod zrušenia napadnutého rozhodnutia.“ (k tomu\nviď bližšie body 8 až 12 vyššie citovaného uznesenia).\n80. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že správca dane vydal dňa 13.02.2017 protokol č.\n157302/2017 z daňovej kontroly. Následne správca dane uskutočnil dňa 16.02.2017 za prítomnosti\nsťažovateľa ústne pojednávanie, na ktorom boli zo strany správcu dane uvedené preukázané kontrolné\nzistenia a vyhodnotenie dôkazov s celkovým zhrnutím výsledku kontroly spolu so stanoviskom\nsťažovateľa k uvedeným zisteniam. Protokol z daňovej kontroly bol sťažovateľovi doručený dňa\n22.02.2017 spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Následne sťažovateľ zaujal stanovisko\nk doručenému protokolu vo svojom vyjadrení zo dňa 15.03.2017, v ktorom namietal aj porušenie ust. §\n46 ods. 5 Daňového poriadku. Výzvou zo dňa 28.03.2017 podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku\nsprávca dane vyzval sťažovateľa na predloženie evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom\ndane uložené s uvedeným presných mien a adries osôb, ktorých žiadal predvolať ako svedkov.\n81. Vzhľadom na žiadosť sťažovateľa vo vyjadrení zo dňa 15.03.2017 správca dane predvolal v priebehu\nvyrubovacieho konania z dôvodu vypočutia navrhnutých svedkov, a to\n- G. I. - skladníčku, nezúčastnila sa;\n- G. O. - Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 14.06.2017;\n- G. L. - Zápisnica o ústnom pojednávaní dňa 16.06.2017.\n82. Správca dane, za účelom výsluchu C. H., požiadal o jeho predvedenie v termíne 07.08.2017 a\n19.09.2017, avšak bezúspešne. Správca dane tiež zabezpečil prostredníctvom dožiadania Daňového\núradu Bratislava vypočutie E. H. (Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 03.08.2017). Následne\nsprávca dane uskutočnil dňa 20.04.2018 ústne pojednávanie so sťažovateľom za účelom prerokovania\npripomienok k protokolu z daňovej kontroly, na ktorom zrekapituloval jednotlivé úkony, ktoré boli\nvykonané vo vyrubovacom konaní.\n83. Sťažovateľovi nebola odňatá možnosť riadne konať pred daňovými orgánmi. Navyše kasačný\nsúd zdôrazňuje, že správca dane dňa 16.02.2017 na ústnom pojednávaní zhrnul kontrolné zistenia\na vyhodnotenie dôkazov, k čomu sťažovateľ v zmysle zápisnice zaujal stanovisko. Sťažovateľ mohol\nv priebehu vyrubovacieho konania navrhnúť dôkazy. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, tak aj učinil,\nna čo správca dane reagoval výsluchom svedkov (resp. ich predvolaním/opakovanou žiadosťou o\npredvedenie). Sťažovateľ okrem namietania procesných pochybení v kasačnom konaní neuviedol\nžiadne ďalšie skutočnosti, ktoré mali byť predmetom dokazovania.\n84. Kasačný súd vzhľadom na vyššie popísaný priebeh vyrubovacieho konania vedeného pred\nsprávcom dane, nasledujúcim po oboznámení sťažovateľa o záveroch protokolu vydaného dňa\n13.02.2017, a s tým súvisiacim dokazovaním, ktorého potreba vystala v súvislosti s obsahom vyjadrenia\nk protokolu z daňovej kontroly, na ktoré bol sťažovateľ riadne vyzvaný, dospel k záveru, že správca\ndane sťažovateľovi poskytol dostatočný priestor na oboznámenie sa s nezrovnalosťami, neúplnosťou\nči spochybnením dokladov zistených správcom dane vo vzťahu k dôkazom predložených v daňovom\npriznaní. Mal tak dostatok priestoru na to, aby ovplyvnil rozhodnutie správcu dane a bolo tak zachované\njeho právo na objektívne vykonané dokazovanie vedúce k riadnemu zisteniu skutkovému stavu.\n\n85. Sťažnostný bod, v ktorom sťažovateľ namietal nedostatočné odôvodnenie prvostupňového\nrozhodnutia vo vzťahu k namietanému porušeniu § 46 ods. 5 Daňového poriadku, kasačný súd\npovažoval za neopodstatnený s poukazom na už v bode 19 citované závery („prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane a napadnuté rozhodnutie žalovaného tvoria jeden celok“) a skutočnosť, že žalovaný sa s\nvyššie uvedenou výčitkou sťažovateľa vysporiadal v dostatočnom rozsahu a so záverom, s ktorým sa\nstotožnil aj kasačný súd.\n86. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu, pričom nezistil žiaden dôvod na jeho zmenu alebo zrušenie, preto kasačnú sťažnosť\npodľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n87. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý\nnemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§\n467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný\nsúd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a\nv súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1\nv spojení s § 168 SSP).\n88. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP\nv spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/164/2018", "guid": "83c0ae16-10a2-4c55-af3a-708d72cd7fb5:27441780-7d33-4ef1-bec5-fde6ab06f0ac", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3173495a-bd93-42b6-9862-42c6b3d18556", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 215/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 215/2021 z 9. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-09", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.215.2021.1"}, {"guid": "ussr:08e96db7-4439-4274-b4e9-cab64ccf9e2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.247.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 247/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 247/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.247.2018.1"}, {"guid": "ussr:39b83c54-d1c8-4ba3-aa32-b86120061a74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 314/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 314/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 273, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.314.2015.1"}, {"guid": "ussr:909b3843-2ca9-4602-bdc2-6541429622c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 116/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 116/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:909b3843-2ca9-4602-bdc2-6541429622c1"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01 z 23. 8. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-08-23", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64"}, {"guid": "ussr:d3a6dc01-2a8c-4f8f-9795-87570381e816", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 62/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 62/99 z 14. 7. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-07-14", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.62.1999.1"}, {"guid": "ussr:f71c7b4b-87af-484f-9c0a-4ffcab3f5f45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 47/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/96 z 28. 2. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-02-28", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.47.1996.1"}, {"guid": "3f87c4ad-daba-43d1-8174-65a19aaa3aac:2230758f-1b08-4e20-b138-3fe725190153", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201053.1", "spisova_znacka": "2Sfk/30/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sfk/30/2021 z 24. 8. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-08-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201053.1"}], "citovane_v": [{"guid": "5c01fc66-9c25-48f0-ab7f-c6df17e65079:5724d4d4-0f52-4da2-a0d8-4605d50d1c81", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2023:7018201054.1", "spisova_znacka": "1Sfk/28/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Sfk/28/2021 z 17. 2. 2023", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2023-02-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2023:7018201054.1"}]}