{"guid": "8729af01-a8a0-410e-9a3b-bda9b33d9730:d5738a7e-b0ab-4590-ab48-b791a51229e8", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201010.1", "spisova_znacka": "6Ssk/4/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/4/2021 z 21. 9. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 21. septembra 2022, sp. zn. 6Ssk/4/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201010.1", "identifikacne_cislo": "7018201010", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2022-09-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/125", "nazov": "zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "nazov": "§ 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/125/#paragraf-19.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/125-2006/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/125#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/125#paragraf-19", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-22", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-47", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5738a7e-b0ab-4590-ab48-b791a51229e8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201010.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201010.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018201010.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n6Ssk/4/2021\n7018201010\n21. 09. 2022\nJUDr. Viola Takáčová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7018201010.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy\nTakáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Zdenka Reisenauerová,\nv právnej veci žalobcu: HIL s.r.o., so sídlom v Rožňave, Čučmianska dlhá č. 45, IČO: 44 428\n103, právne zast.: JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Račianska č. 66,\nproti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 10, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. septembra 2018, č.: PO/BEZ/2018/5559,\nO-512/2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 13. mája 2021,\nsp. zn. 6S/152/2018-87, t a k t o\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 13. mája 2021, sp. zn. 6S/152/2018-87\npodľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu,\nktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 21. septembra\n2018, č.: PO/BEZ/2018/5559, O-512/2018, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie\nžalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Košice\nz 30. júla 2018, Č.: 164/18/O.\n2. Týmto rozhodnutím Inšpektorát práce Košice uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona\nč. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci\na nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len\n„zákon č. 125/2006 Z. z.“) pokutu vo výške 8.000 eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov\nuvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., a to konkrétne za porušenie § 3 ods. 2 v\nnadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“)\nspočívajúce v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 12. apríla 2018 o\n09:10 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb L. E., narodený XX. F. XXXX, O. M., narodený XX. L.\nXXXX, L. E., narodený XX. L. XXXX, Z. I., narodený XX. U. XXXX, ktorí pre žalobcu ako zamestnávateľa\nvykonávali drevárske práce spojené s výrobou záhradných domčekov v objekte výrobnej haly žalobcu\na nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z.\nZákonník práce (ďalej len „zákon č. 311/2001 Z. z.“).\n\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách § 2 ods. 1 písm. a/, bod 4, § 2 ods. 3, § 7 ods. 12, § 12 ods. 2 písm. a/, b/, § 13 ods. 1,2,\n§ 19 ods. 2 písm. a/ bod 1, § 19 ods. 6, § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., § 1, § 2 ods. 1 až 3,\n§ 3 ods. 2, § 5 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 3, 4, § 6 zákona č. 82/2005 Z. z., § 1 ods. 2,3, § 223 ods. 1\nzákona č. 311/2001 Z. z., § 3 ods. 1, 2, 4, 5, § 21 ods. 1, § 32 ods. 1, 2, § 33 ods. 1, 2, § 34 ods. 1 až\n5, § 46 a § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, ako aj príslušných ustanovení SSP a dospel k záveru\no nedôvodnosti podanej žaloby.\n4. Krajský súd po preskúmaní veci mal za dostatočným spôsobom preukázané, že žalobca spáchal\npredmetný správny delikt tak, ako bol špecifikovaný v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu\ni žalovaného, t. j. že dňa 12. apríla 2018 o 09.10 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb L. E.,\nnarodeného XX. F. XXXX, O. M., narodeného XX. L. XXXX, L. E., narodeného XX. L. XXXX a Z. I.,\nnarodeného XX. U. XXXX, ktorí pre neho vykonávali drevárske práce spojené s výrobou záhradných\ndomčekov v objekte výrobnej haly O., E. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa zákona\nč. 311/2001 Z. z., čo je v rozpore s ustanovením § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona\nč. 82/2005 Z. z. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho\nzamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie o\nvysvetlení dôvodu fyzických osôb na pracovisku spísanými v uvedený deň s menovanými osobami\ni zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom, videozáznamom o priebehu výkonu inšpekcie a\nďalšími listinami obsiahnutými v administratívnom spise, z ktorých nepochybne vyplývalo, že tieto osoby\nvykonávali nimi špecifikovanú prácu v uvedený deň u zamestnancov O. M. a Z. I. od 08.00 hod. a u\nzamestnancov L. E., narodeného XX. F. XXXX a L. E., narodeného XX. L. XXXX od 08:30 hod., t. j.\naj v čase vykonania inšpekcie práce, bez akejkoľvek zmluvy uzavretej v zmysle zákona č. 311/2001 Z.\nz. Z jednotlivých výpovedí týchto osôb, ktoré boli spontánne a identické, obsiahnutých v zápisniciach o\npodaní informácie z 12. apríla 2018 o vysvetlení dôvodu fyzickej osoby na pracovisku mal preukázané,\nže na práci sa dohodli s konateľom žalobcu JUDr. T. T., ktorého označili v čase výkonu inšpekcie práce,\nžiadnu dohodu alebo zmluvu so zamestnávateľom uzatvorenú nemali, avšak podľa ich vyjadrení sa\ndohodli na odmene za vykonanú prácu a mali aj pracovné pomôcky od neho. Uvedené v konečnom\ndôsledku potvrdzovalo aj uzavretie dohôd o pracovnej činnosti menovaných osôb so zamestnávateľom,\nktoré boli podpísané dňa 12. apríla 2018, t. j v deň výkonu inšpekcie práce. Aj samotný konateľ žalobcu\ndo zápisnice uviedol, že dohody o vykonaní práce pre týchto zamestnancov sú pripravené v kancelárii\na tieto ešte nepodpisovali, čo znamená, že v čase vykonania kontroly žalobca nemal s nimi uzavretý\npracovnoprávny vzťah.\n5. K námietke spočívajúcej v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia vychádzajúceho z nedostatočne\nzisteného skutkového stavu a nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov vrátane nezdôvodnenia\nakými úvahami sa správny orgán spravoval pri uložení pokuty, krajský súd uviedol, že z odôvodnenia\npreskúmavaného rozhodnutia žalovaného bolo zrejmé, ktoré konkrétne skutočnosti a skutkové okolnosti\nboli podkladom pre vydanie rozhodnutia, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení\nzískaných dôkazov a ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval; bolo tiež zrejmé akým spôsobom sa žalovaný vyrovnal s namietanými argumentáciami\nžalobcu v rámci jeho podaného odvolania a aké relevantné závery urobil o tom, do akej miery mala/\nnemala namietaná odvolacia argumentácia žalobcu vplyv na právne posúdenie danej veci. Rozhodnutie\nje riadne odôvodnené a obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku\na je zákonné. Skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe výsledkov vykonaného dokazovania\nbolo jednoznačne preukázané, že menované fyzické osoby vykonávali závislú prácu pre žalobcu bez\nzaloženého pracovnoprávneho vzťahu. Prvostupňový správny orgán pri posudzovaní skutkového a\nprávneho stavu hodnotil zaobstaraný dôkazný materiál, pri ktorom bol vedený úvahami o relevantnosti\npodkladov zaobstaraných bezprostredne pri výkone inšpekcie práce a o relevantnosti tvrdení a dôkazov\npredkladanými žalobcom. Za irelevantnú krajský súd považoval tiež argumentáciu žalobcu, že tieto\ndohody o pracovnej činnosti mal žalobca pripravené v sídle firmy v uvedený deň a boli odovzdané\nekonómke za účelom aby tieto osoby prihlásila do systému Sociálnej poisťovne za účelom ich registrácie,\navšak táto mu oznámila ešte ráno, že to nie je možné z dôvodu, že tento systém nefunguje, ktorú\nskutočnosť aj oznámil inšpektorom práce, keďže pokuta bola správnym orgánom ukladaná za to, že\núčastník konania nemal s menovanými uzatvorený pracovnoprávny vzťah a nie z dôvodu, že si nesplnil\npovinnosť voči Sociálnej poisťovni.\n6. K námietke žalobcu, že v správnom konaní nebolo nariadené ústne pojednávanie, krajský súd aj s\nodkazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku uviedol, že správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak\nto vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný\nzákon s tým, že podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n\nDodal, že právna povinnosť správneho orgánu nariadiť ústne pojednávanie prichádza do úvahy vtedy,\nak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Ide o tzv. demonštratívny\nprávny výpočet dôvodov, pre ktoré správny orgán nariaďuje ústne pojednávanie. Je však pritom\nzrejmé, že správny orgán sa má v rámci svojej úvahy a oprávnenia vyplývajúceho z dikcie § 34\nSprávneho poriadku riadiť ustanovením § 3 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého je povinný použiť\nnajvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci. Je zároveň povinnosťou správneho\norgánu vyplývajúcou zo znenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku zistiť presne a úplne skutočný stav veci\na za tým účelom si obstarať potrebné doklady pre rozhodnutie. Správny orgán má v každom jednotlivom\nprípade v konkrétnej administratívnej veci vo svojej úvahe vychádzať z konkrétnych okolností prípadu\na má nariadiť ústne pojednávanie v prípade, ak bude mať svoje opodstatnenie, t. j. predovšetkým ak\nústne pojednávanie môže prispieť k objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla je to vtedy,\nak v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami, keď treba vypočúvať svedkov,\nrespektíve vykonávať iné dôkazy, a tiež ústne pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to,\naby všetky osoby, ktoré majú zákonné právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní, t. j. účastníci konania\nmohli v rámci neho realizovať svoje procesné práva. Vzhľadom na zrejmý skutkový stav nebolo ani\npodľa názoru súdu potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie, ani doplniť dokazovanie žalobcom v\nodvolaní i žalobe uvedeným spôsobom (výsluchom uvedených zamestnancov ako aj vykonanie ďalších\ndôkazov navrhovaných žalobcom), s čím sa žalovaný vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia.\nTento postup nemožno považovať za odporujúci judikatúre Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa\nktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru\nvo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne\notázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou. V danom prípade by ústne pojednávanie neprispelo k\nďalšiemu objasneniu skutkového stavu.\n7. Vo vzťahu k uloženej sankcii za porušenie zákonom uložených povinností krajský súd zdôraznil, že\npri existencii objektívnej zodpovednosti za správny delikt, po preukázaní porušenia zákonnej povinnosti\nna úseku nelegálneho zamestnávania vznikla správnemu orgánu zákonná povinnosť uložiť žalobcovi\nsankciu vo forme peňažnej pokuty, ktorá ak sa zistí nelegálne zamestnávanie v prípade jednej fyzickej\nosoby je stanovená minimálna výška pokuty 2.000 eur a jej maximálna výška je limitovaná sumou\n200.000 eur a v prípade, ak ide o zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne tak najmenej\n5.000 eur (§ 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z.). Uviedol, že rozhodnutie žalovaného\nako aj rozhodnutie prvostupňové správne rozhodnutie je dostatočne odôvodnené aj vo vzťahu k výške\nuloženej sankcie, pričom správny orgán dostatočným spôsobom vyhodnotil všetky rozhodujúce kritéria\npre určenie výšky pokuty v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., ktorú stanovil na dolnej\nhranici zákonného rozpätia, pričom bolo zohľadnené, že išlo o závažné porušenie povinnosti (základná\npovinnosť zamestnávateľa dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania), celkový počet zamestnancov\nzamestnávateľa (11), vyšší počet nelegálne zamestnávaných osôb, dĺžka trvania protiprávneho stavu\n(trval len krátko) ako aj skutočnosť, že u tohto zamestnávateľa ide o prvý takýto správny delikt.\nUložená sankcia zároveň plní represívnu, ako aj preventívnu funkciu. V danom prípade aj výška\nuloženej pokuty zodpovedá príslušným citovaným zákonným ustanoveniam. Za priťažujúcu okolnosť\npovažovali to, že išlo o závažné porušenie základných povinností zamestnávateľa, ktoré mohlo mať za\nnásledok závažné sociálne dopady, napríklad v prípade pracovného úrazu a ohrozenia zamestnanca pri\nabsencii úrazového poistenia. Takisto v neprospech žalobcu bolo vyhodnotené to, že išlo o porušenie\ntýkajúce sa viacerých zamestnancov. V jeho prospech bolo vyhodnotené, že tento protiprávny stav\ntrval iba krátku dobu, a že z jeho strany išlo o prvé porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.\nZohľadnený bol aj účel, ktorý má sankcia splniť na úseku všeobecnej generálnej prevencie, ktorý\nnespočíva len v účinku postihu voči žalobcovi, ale musí mať silu odradiť od nezákonného postupu\naj nositeľov rovnakých zákonných povinností a tento účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci\nvýznamu chráneného záujmu a musí byť citeľný v majetkovej sfére delikventa. Výška uloženej sankcie\nteda nemôže byť pre delikventa zanedbateľná a nutne tak musí v sebe abstrahovať aj represívnu\nzložku. V opačnom prípade by totiž postihu delikventa chýbal zmysel. Podľa názoru súdu správna úvaha\nsprávnych orgánov v tomto smere nevybočila z medzí a rámca platnej právnej úpravy a uložená sankcia\nje závažnosti a povahe skutku primeraná, keďže išlo o nelegálne zamestnávanie viacerých osôb a preto\nnebolo možné uložiť pokutu na dolnej hranici určeného sankčného rozpätia (2.000 - 200.000 eur) so\nzohľadnením priťažujúcich i poľahčujúcich okolností. Sankcia bola správnymi orgánmi dostatočne a\npresvedčivo odôvodnená tak, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu i žalovaného, ktorý sa na toto odôvodnenie odvolal.\n8. Uzavrel, že boli dodržané všetky zásady správneho trestania, napadnuté rozhodnutia obsahovali\nvšetky zákonom predpísané náležitosti, boli dostatočne zrozumiteľné, úplné a rovnako dostatočné\n\nje aj skutkové vymedzenie predmetného správneho deliktu, ktorý je vymedzený takým spôsobom,\nže ho nie je možné zameniť s iným správnym deliktom, vo veci bol dostatočne zistený skutkový\nstav potrebný pre rozhodnutie, z takto zisteného a ustáleného skutkového stavu správne orgány\nvyvodili aj správne právne závery a súdom neboli zistené v konaní pred správnymi orgánmi žiadne\npochybenia procesného charakteru, ktoré by boli takej miery závažnosti, že by spôsobovali neplatnosť\nadministratívneho rozhodnutia, respektíve bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach\nuplatnených žalobných dôvodov a to aj s prihliadnutím na § 195 SSP.\n9. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe krajský\nsúd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n10. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd s poukazom na § 167 a § 168 SSP tak, že účastníkom\nprávo na náhradu trov konania nepriznal, keď žalobca v konaní úspech nemal a žalovanému voči\nžalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo\npožadovať.\nII.\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\n12. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v\ntakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).\n13. Poukázal na účel návrhu zákona č. 82/2005 Z. z., ktorým je vymedziť nelegálnu prácu a nelegálne\nzamestnávanie, ustanoviť zákaz ich vykonávania, zabezpečiť výkon kontroly a ustanoviť postih v prípade\nporušenia zákazu vykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a cieľ návrhu zákona\nspočívajúci v ochrane nielen spoločnosti pred nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním, ale aj v\nochrane fyzických osôb, pre ktoré nelegálna práca prináša sociálnu neistotu. Vychádzajúc z dôvodovej\nsprávy ďalej uviedol, že sprievodným javom nezamestnanosti je nelegálna práca, ktorá spočíva v tom,\nže pracovnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a fyzickou osobou, ktorá vykonáva závislú prácu nie\nje založený písomnou pracovnou zmluvou, ani dohodou a u cudzincov, ktorí prichádzajú na naše územie\nchýba povolenie na prechodný pobyt a povolenie na zamestnanie, čím je výkon takýchto prác utajený.\nDôvodom tohto utajenia je snaha fyzickej osoby získať nezdanený príjem bez splnenia odvodových\npovinností a súčasne snaha zamestnávateľa ušetriť náklady na pracovnú silu spojenú s daňovými a\nodvodovými povinnosťami zamestnanca. Fyzická osoba popri príjme od svojho zamestnávateľa alebo\nod viacerých zamestnávateľov môže byť súčasne zabezpečená aj zo strany štátu.\n14. Vyjadril nesúhlas so závermi, ku ktorým dospeli správne orgány ako aj krajský súd, že porušil\npovinnosť dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm.\na/ zákona č. 82/2005 Z. z., čím sa mal dopustiť správneho deliktu, nakoľko mal za to, že zadovážené\ndôkazy nepredstavovali dostatočný podklad pre ustálenie si záveru o porušení právnych predpisov na\núseku nelegálneho zamestnávania. S odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 4So/226/04 a sp. zn. 1So/115/2010 uviedol, že v odôvodnení správny orgán musí uviesť dôkazy, z\nktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne\ns námietkami účastníka konania k vykonaným dôkazom, čo však učinené nebolo a ani krajský súd nedal\nodpoveď na to, z akého dôvodu má za to, že správne orgány postupovali správne a zákonne. Rovnako\nmal za to, že správne orgány ako aj krajský súd pri hodnotení dôkazov nepostupovali v súlade s § 32, §\n34, § 46 a § 47 Správneho poriadku, za pravdivé považovali iba protokol a zápisnice o podaní informácie,\nz ktorých si však správne orgány vybrali iba tie časti, ktoré žalobcu usvedčovali z konania kladúceho sa\nmu za vinu. Rozhodujúce skutočnosti plynúce z týchto vyjadrení nepovažoval ani krajský súd za právne\nrelevantné a nezaujal stanovisko k poruche na strane Sociálnej poisťovne. Mal za to, že svojím konaním\ndňa 12. apríla 2018 nenaplnil znaky správneho deliktu, v jeho konaní absentuje jeden zo základných\nznakov skutkových podstát správnych deliktov, a to protiprávnosť jeho konania. Uviedol, že v celom\nsprávnom konaní ako aj v konaní pred krajským súdom nepopieral, že dňa 12. apríla 2018 od 08:00 hod.\ndo 09:10 hod. využíval závislú prácu vyššie uvádzaných fyzických osôb, pričom dohody o pracovnej\nčinnosti boli v tom čase pripravené v kancelárii na podpis. Nebolo úmyslom žalobcu konať v rozpore s §\n3 ods. 2 v spojení a § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. a nelegálne zamestnávať. Práve naopak, úmyslom\nžalobcu bolo konať v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky upravujúcimi zamestnanosť,\nnakoľko žalobca sa snažil zaregistrovať nových zamestnancov do Sociálnej poisťovne za pomoci svojej\nekonómky p. C. B., a to ešte v čase pred vykonaním inšpekcie práce dňa 12. apríla 2018, ktorá začala o\n09:10 hod., čo mu však nebolo umožnené pre technické problémy na strane Sociálnej poisťovne. Ak sa\n\nteda žalobca neúspešne pokúšal zaregistrovať kontrolované osoby - svojich zamestnancov v Sociálnej\npoisťovni ešte pred výkonom inšpekcie práce dňa 12. apríla 2018, tak to z logického hľadiska znamená,\nže nemal záujem utajiť ich prácu, z čoho možno dôvodne usudzovať, že žalobca ako zamestnávateľ\nnekonal v rozpore s účelom a zmyslom zákona č. 82/2005 Z. z., pretože sa nesnažil ušetriť náklady na\npracovnú silu spojenú s daňovými a odvodovými povinnosťami za zamestnanca. Žalobca následne aj s\nodkazom na obsah príslušných zápisníc o podaní informácie kontrolovaných zamestnancov uviedol, že\ntieto zápisnice jednoznačne preukazujú záver, že ani títo zamestnanci žalobcu nevykonávali utajeným\nspôsobom pre žalobcu závislú činnosť.\n15. V tomto smere ďalej namietal, že tak správne orgány ako aj krajský súd sa týmito podstatnými\nskutočnosťami nezaoberali, neprihliadli na všetky individuálne okolnosti prípadu, čo malo za následok\nnedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne posúdenie veci. Predovšetkým nebolo prihliadnuté\nna návrhy žalobcu, čestné prehlásenie p. C. B., vyhlásenie Sociálnej poisťovne o nefunkčnosti systému\nregistrácie v danom čase, i napriek tomu, že sa jednalo o dôkazy, ktoré boli spôsobilé objasniť skutkový\nstav. Správne orgány ako aj krajský súd sa v tomto smere iba obmedzili na konštatovanie nerelevantnosti\na neopodstatnenosti jednotlivých dôkazov a návrhov žalovaného (po správnosti žalobcu; pozn. súdu)\nbez toho, aby uviedli relevantné dôvody, prečo ich za také považujú, a teda takýmto arbitrárnym a\nformalistickým postupom bolo porušené právo na spravodlivý proces. Správne orgány ako aj súd uplatnili\nv danej veci čisto formalistický jazykový výklad ustanovení § 3 ods. 2 a § 2 ods. 2 písm. a/ zákona\nč. 82/2005 Z. z. bez zreteľa na účel a povahu zákona a bez aplikácie príslušnej judikatúry. V tejto\nsúvislosti žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 31. augusta 2017, sp. zn.\nI. ÚS 155/2017, podľa ktorého cit.: „Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona,\nale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická\nsúvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda\nnemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého\nzákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.“\n16. Podľa žalobcu aj s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžo/51/2011 mali správne orgány postupovať podľa § 7 ods. 1 písm. j/ zákona č. 125/2006 Z. z.,\npodľa ktorého inšpektorát práce prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o\nzákaze činnosti podľa osobitných predpisov (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov), a teda v administratívnom konaní sa malo uskutočniť ústne pojednávanie. Dodal, že žalobca\nsa zásady verejnosti a ústnosti nevzdal, pričom ústne prejednanie veci bolo žiadúce aj z dôvodu\nexistujúcich rozporov v rámci zistenia skutkového stavu veci.\n17. Taktiež namietal nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, ktorý podľa žalobcu obsahuje\ndoslovnú citáciu z materiálov žalovaného bez akejkoľvek argumentácie vo vzťahu k žalobcom\nnamietaným vadám a nezákonnému postupu žalovaného, krajský súd sa tiež nevysporiadal so\nžalobnými námietkami, odôvodnenie rozsudku postráda akékoľvek právne úvahy, na ktorých by bolo\nmožné logicky dospieť k záveru o dôvodnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku.\n18. Záverom žalobca navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského\nsúdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne, aby zmenil rozsudok krajského súdu tak, že\nrozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím zruší a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie.\nIII.\n19. Žalovaný sa v písomnom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti z 05. augusta 2021 v plnom rozsahu\nstotožnil s rozsudkom krajského súdu považujúc ho za vecne správny a zákonný. Rozhodnutie\nžalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového\nstavu veci, oba správne orgány dôsledne vyhodnotili všetky skutočnosti zistené počas výkonu inšpekcie\npráce a riadne odôvodnili svoje rozhodnutia. Pri určení výšky pokuty boli zohľadnené všetky kritéria\nplynúce zo zákona č. 125/2006 Z. z. ako i ďalšie okolnosti, ktoré považoval za relevantné.\n20. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol ako\nnedôvodnú.\nIV.\n21. Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 09. augusta 2021 na vedomie.\nV.\n\n22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§\n11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nkasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po\njej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.\n23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n25. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n26. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n27. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb/ ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc/ ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd/ ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne/ ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n28. Podľa § 197 SSP, správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,\nmôže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,\nktorým však nie je viazaný.\n29. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n31. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým\nsúd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 21. septembra 2018, č.: PO/\nBEZ/2018/5559, O-512/2018, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové\nsprávne rozhodnutie z 30. júla 2018, č.: 164/18/O o uložení pokuty vo výške 8.000 eur za porušenie\npovinností plynúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z.,\nprimárne za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. konkrétne\nspočívajúce v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 12. apríla 2018 o\n09:10 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb L. E., narodený XX. F. XXXX, O. M., narodený XX. L.\nXXXX, L. E., narodený XX. L. XXXX, Z. I., narodený XX. U. XXXX, ktorí pre žalobcu ako zamestnávateľa\nvykonávali drevárske práce spojené s výrobou záhradných domčekov v objekte výrobnej haly žalobcu\na nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu - zákona č. 311/2001 Z. z.\n32. Zákon č. 125/2006 Z. z. upravuje inšpekciu práce prostredníctvom ktorej sa presadzuje ochrana\nzamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, vymedzuje pôsobnosť orgánov\nštátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu\na ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby (§ 1).\n33. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n34. Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ a j/ zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce\ni/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, 17a)\n\nj/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných\npredpisov, 18) (zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch).\n35. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur\ndo 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5 000 eur.\n36. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1\na 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na/ závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\nb/ počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\nc/ počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)\nprvého bodu,\nd/ skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\ne/ opakované zistenie toho istého nedostatku.\n37. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/,\nd/ a e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d/ až f/, § 19 a 20\nsa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné\npredpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia\npodľa tohto zákona.\n38. Zákon č. 82/2005 Z. z. vymedzuje nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, ustanovuje zákaz\nvykonávania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, výkon kontroly, povinnosti kontrolného\norgánu a postih za porušenie zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.\n39. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálna práca je závislá práca, ktorú\nvykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom 1) a nemá\ns právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah\nalebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu alebo 2).\n40. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie\nprávnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, 1) ak využíva závislú prácu fyzickej\nosoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa\nosobitného predpisu 2.)\n41. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 82/2005 Z. z., fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.\n42. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,\nnesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať\npodľa § 2 ods. 3.\n43. Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z., kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho\nzamestnávania vykonávajú tieto kontrolné orgány: inšpektorát práce.\n44. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z. z., právnická osoba a fyzická osoba je povinná kontrolnému\norgánu poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie\npísomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa\nosobitného predpisu;10a) ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho\npríslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť kontrolnému orgánu vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej\npráce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho\npríslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu. 8)\n45. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z. z., fyzická osoba je povinná kontrolnému orgánu\nvykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania\na/ preukázať totožnosť,\nb/ predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, 11)\nc/ odôvodniť prítomnosť na pracovisku.\n46. Zákon č. 311/2001 Z. z. upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej\npráce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.\n47. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti\nzamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa\npokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.\n48. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z., závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v\npracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v\ntomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom\nobčianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.\n\n49. Podľa § 1 ods. 5 zákona č. 311/2001 Z. z., pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia\npracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo\nosobitný predpis neustanovuje inak.\n50. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych\nvzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre\nzamestnávateľa závislú prácu.\n51. Podľa § 223 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh\nalebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach\nvykonávaných mimo pracovného pomeru (dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a\ndohodu o brigádnickej práci študentov), ak ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom (dohoda o\nvykonaní práce) alebo ak ide o príležitostnú činnosť vymedzenú druhom práce (dohoda o pracovnej\nčinnosti, dohoda o brigádnickej práci študentov).\n52. Podľa § 228a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z., dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný\nuzatvoriť písomne, inak je neplatná.\n53. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec na účely nemocenského poistenia,\ndôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon neustanovuje inak, fyzická\nosoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm.\na/ a ods. 2 a 3, okrem\na/ fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,\nb/ fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej\nčinnosti, ak je poberateľom\n1. starobného dôchodku,\n2. invalidného dôchodku,\n3. výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu 2) a dovŕšila dôchodkový vek,\n4. invalidného výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu. 2)\n54. Podľa § 231 ods. 1 písm. b/ bod 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnávateľ je povinný prihlásiť\ndo registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1\nna nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca\npodľa § 4 ods. 2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej\npráci študentov podľa § 227a, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred\nzačatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca do ôsmich dní od zániku týchto poistení\nokrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa §\n20 ods. 3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak\npoistný vzťah podľa § 20 nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ až c/.\n55. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej\nsúčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a\ndať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu\nrozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,\nktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť\nprávnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\n56. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n57. Podľa § 21 ods. 3 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje\npovaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa\nmá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\n58. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n59. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy\na vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n60. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\n\n61. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a\nzúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k\nspôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\n62. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\n63. Podľa § 34 ods. 2 Správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny\na ohliadka.\n64. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich\ntvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.\n65. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.\n66. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n67. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n68. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n69. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n70. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n71. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis, najvyšší správny súd\nzistil, že\n- dňa 12. apríla 2018 o 09:10 hod. bola u žalobcu (na pracovisku výrobná hala, O., E.) vykonaná kontrola\nzameraná na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa zákona č. 82/2005 Z. z.\n- prvostupňový správny orgán dňa 09. mája 2018 na základe vykonanej kontroly vyhotovil Protokol\nč.: IKO-133-3-2.4/P-E28-18, IPKE/IPKE_KNZ/KON/2018/1701 so záverom konštatujúcim vo vzťahu ku\nkontrolovanej osobe (žalobca) porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona\nč. 82/2005 Z. z., keď využíval závislú prácu fyzických osôb L. E., narodený XX. F. XXXX, O. M.,\nnarodený XX. L. XXXX, L. E., narodený XX. L. XXXX, Z. I., narodený XX. U. XXXX, ktorí pre žalobcu\nako zamestnávateľa vykonávali drevárske práce spojené s výrobou záhradných domčekov v objekte\nvýrobnej haly žalobcu a nemal s nimi založený pracovno-právny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z. z.\n- predmetný protokol bol prerokovaný dňa 09. mája 2018 so žalobcom, ku ktorému žalobca pripojil\nstanovisko\n[v stanovisku žalobca primárne uvádzal, že dohody so všetkými dotknutými fyzickými osobami boli\npripravené v sídle firmy, taktiež boli odoslané ekonómke, aby ich prihlásila do príslušných inštitúcií, avšak\nsystém Sociálnej poisťovne nefungoval]\n- prvostupňový správny orgán následne listom z 25. júna 2018, doručeným žalobcovi dňa 02. júla 2018,\noznámil začatie správneho konania; zároveň žalobcu poučil o možnosti vyjadriť sa k podkladu pre\nvydanie rozhodnutia i k spôsobu zisťovania a predložiť, prípadne navrhnúť príslušné dôkazy, respektíve\nich doplnenie\n- žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním z 10. júla 2018, mal za to, že žiadne\npovinnosti na úseku nelegálneho zamestnávania neporušil, opätovne uviedol, že v rozhodnej dobe\nsystém Sociálnej poisťovne nefungoval, a teda menované fyzické osoby nebolo možné riadne a včas\nprihlásiť do príslušného registra; pre podporu tohto tvrdenia vo forme prílohy doložil čestné prehlásenie\nekonómky z 10. júla 2018\n- dňa 30. júla 2018 pod číslom 164/18/O prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým\nžalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. uložil pokutu vo výške 8.000 eur\nza porušenie už vyššie bližšie špecifikovaných povinností\n- na odvolanie žalobcu žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím z 21. septembra 2018, č.:\nPO/BEZ/2018/5559, O-512/2018, odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu z 30. júla 2018.\n\n72. Najvyšší správny súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného náležite postupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených\nv prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného vykonal v dostatočnom rozsahu pri správnej aplikácii právnej\núpravy zákona č. 125/2006 Z. z. v spojení so zákonom č. 82/2005 Z. z. sledujúc pritom ich účel a cieľ.\n73. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správne orgány mali vo veci nariadiť ústne pojednávanie,\nnajvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že správne konanie sa v predmetnej veci riadilo\nSprávnym poriadkom na aplikáciu ktorého priamo odkazuje § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z.\nPodľa Správneho poriadku môže správne konanie prebiehať v dvoch formách, a to v ústnej forme\na forme písomnej. Podľa vyššie citovaného § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi\nústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo\nak to ustanovuje osobitný zákon. Správny poriadok teda rozlišuje obligatórne ústne pojednávanie a\nfakultatívne ústne pojednávanie. Obligatórne sa ústne pojednávanie nariadi vtedy, ak to ustanovuje\nosobitný predpis [(napríklad § 74 ods. 1 veta prvá zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, prípadne\n§ 113 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon)]. Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje povaha\nveci. V danom prípade však tak prvostupňový správny orgán, ako aj správny orgán odvolací, mali\nriadne a bezpečne preukázané porušenie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a\nnelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu, a preto v danej veci ani nevyvstala potreba objasniť\nvec na ústnom pojednávaní. Pokiaľ si správne orgány zvolili písomnú formu správneho konania, tieto\npostupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku. Ďalej najvyšší správny súd\npovažuje za potrebné zdôrazniť, že zákon č. 125/2006 Z. z. a ani Správny poriadok neustanovujú\nšpeciálnu právnu úpravu postupu správneho orgánu na konanie a rozhodovanie o administratívnom\ndelikte, a preto vychádzajúc z uvedeného vyššie bolo povinnosťou správneho orgánu v konaní\na zisťovaní porušenia právnej povinnosti a vydania rozhodnutia o uznaní žalobcu za vinného z\nporušenia právnej povinnosti a uloženia sankcie za administratívny delikt postupovať analogicky v\nzmysle trestnoprávnej úpravy tak, aby žalobcovi ako subjektu obvinenému z administratívneho deliktu\nboli zabezpečené záruky, ktoré trestnoprávna úprava zaručuje obvinenému z trestného činu, a to\npredovšetkým právo na obhajobu svojich práv, spočívajúce v jeho práve vyjadrovať sa ku všetkým\nskutočnostiam kladeným mu za vinu. To však neznamená, že povinnosťou správneho orgánu v konaní\no administratívnom delikte je postupovať striktne podľa ustanovení Trestného poriadku a Trestného\nzákona, čo je len povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní. Vychádzajúc z právnej úpravy\nustanovenej v § 19 v spojení s § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. zákonodarca výslovne nestanoví\nInšpektorátu práce povinnosť vo veci administratívneho trestania nariadenie ústneho pojednávania. Z\ntýchto dôvodov pokiaľ správne orgány v danom prípade nenariadili ústne pojednávanie nepostupovali v\nkonaní v rozpore so zákonom, a teda nezaťažili konanie takou vadou, ktorá by mohla mať sama osebe\nza následok nezákonnosť rozhodnutia, a na ktorú by musel súd v procese súdneho prieskumu prihliadať\nz úradnej povinnosti.\n74. Žalobca tiež poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. augusta 2012, sp.\nzn. 6Sžo/51/2011. Najvyšší správny súd má však za to, že na daný prípad nemožno aplikovať § 7 ods.\n3 písm. j/ zákona č. 125/2006 Z. z., podľa ktorého inšpektorát práce prejednáva priestupky, rozhoduje\no uložení pokút za priestupky a o zákaze činnosti podľa osobitných predpisov - zákon č. 372/1990 Zb.,\nale § 7 ods. 3 písm. i/ v spojení s § 21 ods. 3 menovaného zákona, podľa ktorých na konanie, v ktorom\ninšpektorát rozhoduje o uložení pokút aj podľa § 19 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní\n- Správny poriadok. Zákon č. 125/2006 Z. z. v ustanovení § 21 ods. 3 výslovne upravuje, že na konanie\npodľa § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak a\nkeďže inú právnu úpravu predmetné konanie nepripúšťa, je evidentné, že na sankcionovanie žalobcu za\nsprávny delikt podľa § 19 zákona č. 125/2006 Z. z. bolo potrebné použiť práve Správny poriadok, ktorý\nv ustanovení § 21 zakotvuje inštitút ústneho pojednávania, pričom na rozdiel od zákona o priestupkoch\nponecháva výlučne na úvahe správneho orgánu, či toto ústne pojednávanie nariadi alebo nie. Správny\norgán v zmysle zásady obsiahnutej v § 3 ods. 4 Správneho poriadku je povinný použiť najvhodnejšie\nprostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci, ako aj § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého\nje povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre\nrozhodnutie. Správny orgán pri svojej úvahe vychádza z konkrétnych okolností prípadu a nariadi ústne\npojednávanie v prípade, ak to prispeje k objasneniu skutkových okolností prípadu. Spravidla to bude\nvhodné v prípadoch, keď v konaní vystupujú účastníci konania s protichodnými záujmami, keď treba\nvypočúvať svedkov, a tiež keď ústne pojednávanie poskytne najvhodnejšiu príležitosť na to, aby všetky\n\nosoby majúce zákonné právo zúčastniť sa ústneho pojednávania, mohli v rámci neho realizovať svoje\nprocesné práva (§ 33 ods. 1 Správneho poriadku).\n75. V tejto súvislosti najvyšší správny súd ďalej uvádza, že v predmetnej veci sa jedná o spáchanie\nsprávneho deliktu na úseku nelegálneho zamestnávania, a teda sankcia, ktorá hrozí žalobcovi má v\nzmysle záverov plynúcich z rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Engel a iní proti\nHolandsku z 08. júna 1976 (číslo 5100/71, 5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, body 82-83) trestný\ncharakter. Vzhľadom na to, že pojmy použité v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd ako sú „trestný čin“ a „obvinenie“ ale aj „občianske práva alebo záväzky“ je potrebné vykladať\nautonómne od významu, ktorý týmto pojmom prisudzujú vnútroštátne systémy práva (pozri napríklad\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 30. februára 1983 vo veci Albert a Le Compte proti\nBelgicku, číslo sťažnosti 7299/75 a 7496/76) došlo k rozšíreniu pojmu „trestné obvinenie“ aj na prípady,\nktoré svojou povahou nepatria medzi tradičné kategórie trestného práva. V tejto súvislosti je potom\npotrebné uviesť, že požiadavky plynúce z článku 6 Dohovoru, najmä čo do obligatórneho nariadenia\nústneho pojednávania, teda osobného vypočutia obvineného, je nevyhnutné striktne dodržiavať pri\ndeliktoch, ktoré svojou povahou spadajú pod tzv. tvrdé jadro trestného práva, to znamená v podmienkach\nSlovenskej republiky, predovšetkým vo vzťahu k tzv. súdnym deliktom, t. j. trestným činom. Vo vzťahu\nk iným (netradičným) kategóriám trestného práva (kam možno zaradiť aj sankcie ukladané za správne\ndelikty správnymi orgánmi) sa záruky plynúce z článku 6 Dohovoru nemusia v plnom rozsahu aplikovať.\nUpustenie od ústneho prejednania veci v podstate bude závisieť od povahy otázok, ktoré sa majú pred\npríslušným orgánom prejednať, najmä, či tieto otázky sa dotýkajú skutkového stavu, alebo právneho\nstavu, ktorý je možné bezpečne ustáliť a vyvodiť aj z jednotlivých pokladov tvoriacich administratívny\nspis. Inak povedané, ústne prejednanie veci sa nevyžaduje, ak neexistujú žiadne pochybnosti čo do\nzistenia skutkového stavu veci, žiadne pochybnosti o dôveryhodnosti získaných dôkazov, prípadne\nžiadne iné sporné skutočnosti vyvolávajúce potrebu prejednania veci za osobnej účasti obvineného\na súčasne za predpokladu, že obvinený mal možnosť sa riadne oboznámiť a následne sa písomne\nvyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia ako aj k spôsobu ich zisťovania. Neuskutočnenie ústneho\npojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám článku 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a\nverejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú\nosobitnou zložitosťou (pozri napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Jusilla proti\nFínsku z 30. novembra 2006, číslo sťažnosti 73053/01, prípadne Suhadolc proti Slovinsku zo 17. mája\n2011, číslo sťažnosti 57655/08, alebo Sancakli proti Turecku z 15. mája 2018, číslo sťažnosti 1385/07).\n76. V predmetnej veci kľúčové dôkazy tvoriace významný podklad pre vydanie rozhodnutia tvorili\nzápisnice o podaní informácie vyhotovené v deň vykonania kontroly zo strany inšpektorátu práce, t. j.\ndňa 12. apríla 2018 obsahujúce výpovede dotknutých osôb - L. E., narodeného XX. F. XXXX, O. M.,\nnarodeného XX. L. XXXX, L. E., narodeného XX. L. XXXX, Z. I., narodeného XX. U. XXXX ako aj\nsamotného žalobcu. Vo všeobecnosti platí, že zápisnica je jedným z možných dôkazov v správnom\nkonaní, a preto nemá vyššiu dôkaznú hodnotu než iné dôkazy. Ak by sa vyskytli pochybnosti o\nsprávnosti zápisnice, je správny orgán povinný urobiť potrebné šetrenia na zistenie skutočného stavu\nveci. Odhliadnuc od uvedeného, najvyšší správny súd má za to, že v tomto konaní vyhotovené zápisnice\nmajú osobitné postavenie, nakoľko boli vyhotovené priamo na miestne výkonu inšpekcie a autenticky\nzachytávajú bezprostredné skutočnosti majúce pre správny orgán istý stupeň relevancie. V predmetnom\nkonaní boli dňa 12. apríla 2018 vyhotovené zápisnice o podaní informácie na mieste, a to s\ni. p. L. E., r. XXXX, ktorý v príslušnej zápisnici uviedol cit.: „Na píle v obci O. (výroba záhradných\ndomčekov) vykonávam drevoobrábacie práce. Dnes 12.04.2018 tu pracujem prvý deň od 08.30 hod. Na\npráci som sa dohodol s T. T., konateľom spoločnosti HIL s.r.o. Dnes by som mal mať dohodu, tak ešte\nnemám nič uzatvorené, žiadnu dohodu, ani zmluvu. Pán T. T. mi vysvetlil, čo tu mám robiť za práce. Dnes\ntu mám byť do 11.00 hod. Dohodol som sa na odmene 2 € za hodinu práce. Na sebe mám oblečené\nnohavice označené HIL s.r.o.“\nii. p. O. M., ktorý v príslušnej zápisnici uviedol cit.: „Na píle v obci O. vykonávam práce pri hobľovaní\ndosiek na stroji. Dnes 12.04.2018 tu pracujem prvý deň od 08.00 hod. Na práci som sa dohodol s T.,\nkonateľom firmy HIL s.r.o. On mi povedal, aby som tu dnes prišiel robiť. Mám podpísať dohodu, ale ešte\nsom nič nepodpisoval. Ani zmluvu ani dohodu. Včera mi T. vysvetlil, čo tu budem robiť. Vyrábame tu\nzáhradné domčeky. Na odmene sme sa nedohodli, máme sa o tom rozprávať, dnes sa máme dohodnúť.\nDnes tu mám byť do 16.00 hod., tak mi povedal pán T..“\niii. p. L. E., r. XXXX, ktorý v príslušnej zápisnici uviedol cit.: „V objekte HIL s.r.o. v O. robím výrobu aj\nmontáž rodinných domčekov. Dnes som tu prvý deň od 08.30 hod. Zavolal nás tu pán T., konateľ. On mi\ndal aj pracovné oblečenie. Ešte som nepodpisoval zatiaľ nič, žiadnu dohodu a ani prac. zmluvu.“\n\niv. p. Z. I., ktorý v príslušnej zápisnici uviedol, cit.: „V objekte HIL s.r.o. v O. robím výrobu a montáž\ndomčekov. Robil som tu včera a dnes 12.04.2018 tu robím od 08.00 hod. Na tejto práci som sa dohodol\ns konateľom HIL s.r.o. s p. T.. On mi dal aj montérky.“\nv. p. T. (konateľ žalobcu), ktorý v príslušnej zápisnici uviedol, cit.: „V objekte výrobnej haly spoločnosti\nHIL s.r.o. realizujeme výrobu záhradných domčekov. Dnes 12.04.2018 tu práce realizujú L. E. F.., O. M.,\nL. E. U.., R. R. a Z. I.. Z dôvodu zvýšeného počtu montáží sme potrebovali doplniť počet ľudí v dielni\na tak sme včera 11.04.2018 v poobedňajších hodinách vyskúšali troch nových, resp. štyroch nových\nzamestnancov, ktorí tu dnes od 8.00 hod., resp. od 8.30 hod. začali pracovať. Dohody o vykonaní práce\nna týchto zamestnancov sú pripravené v kancelárii. Ešte ich nepodpisovali. Ekonómka ma informovala,\nže dnešného dňa 12.04.2018 nejde systém Sociálnej poisťovne a preto sa ich nepodarilo prihlásiť.\nVšetky údaje som jej už zaslal.“\nV príslušných zápisniciach boli zároveň všetci zainteresovaní poučení o následku podania nepravdivého,\nalebo neúplného vysvetlenia a zároveň tieto zápisnice vlastnoručne podpísali, čím potvrdili pravdivosť\nposkytnutej informácie / informácií ako aj zmysel poučenia.\n77. Z obsahu týchto zápisníc jednoznačne vyplýva porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania\nzo strany žalobcu (absencia pracovnej zmluvy / dohody), správne orgány v tomto smere vykonali\ndostatočné dokazovanie, vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak\nako krajský súd ani najvyšší správny súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti a ani\ntakú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V danom prípade\nsa jednalo o prvotné a bezprostredné výpovede osôb vykonávajúcich pracovnú činnosť pre žalobcu.\nNavyše skutočnosti plynúce z príslušných zápisníc (výkon pracovnej činnosti bez toho, aby bol s týmito\nosobami založený pracovno-právny vzťah podľa zákona č. 311/2001 Z. z.) boli potvrdené aj samotným\nžalobcom jednak v zápisnici o podaní informácie z 12. apríla 2018 a jednak vo vyjadrení k protokolu\nz 09. mája 2018.\n78. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že v predmetnej veci protiprávne konanie žalobcu spočívalo\nv tom, že v rozpore s § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. (v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/ bod\n4 zákona č. 125/2006 Z. z.) využíval závislú prácu vyššie menovaných fyzických osoby a nemal s nimi\nzaložený pracovnoprávny vzťah a nie z dôvodu plynúceho z § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005\nZ. z. (v spojení s § 2 ods. 1 písm. a/ bod 4 zákona č. 125/2006 Z. z.), t. j. že využíval závislú prácu\nfyzických osôb, mal s nimi založený pracovnoprávny vzťah a neprihlásil ich do registra poistencov a\nsporiteľov starobného dôchodkového sporenia do siedmich dní od uplynutia lehoty podľa osobitného\npredpisu (§ 231 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.) na prihlásenie do tohto registra, najneskôr\nvšak do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich\ndní od uplynutia lehoty podľa osobitného predpisu (zákon č. 461/2003 Z. z.) na prihlásenie do tohto\nregistra. V tomto smere sa najvyšší správny súd stotožňuje so záverom, ktorý prezentovali správne\norgány a osvojil si ho aj krajský súd, že prípadná porucha na strane Sociálnej poisťovne postráda v\ndanom prípade právnu relevanciu, nakoľko pokuta bola správnym orgánom ukladaná za to, že účastník\nkonania nemal s menovanými uzatvorený pracovnoprávny vzťah a nie z dôvodu, že si nesplnil povinnosť\nvoči Sociálnej poisťovni. Navyše aj sám zákon č. 461/2003 Z. z. v § 231 ods. 1 písm. b/ uvádza,\nže zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na\npoistenie v nezamestnanosti, pričom podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnanec na účely\nnemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je, ak tento zákon\nneustanovuje inak, fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný\npríjem. Najvyšší správny súd uvádza, že kľúčovou skutočnosťou, potrebnou na to, aby fyzická osoba\nnadobudla status zamestnanca je predovšetkým existencia (pracovno)právneho vzťahu, ktorý však\nvzniká najskôr uzatvorením pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného\npomeru (teda aj dohody o pracovnej činnosti podľa § 228a zákona č. 311/2001 Z. z.), ak zákon č.\n311/2001 Z. z. alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Tomu potom zodpovedá definícia zamestnanca\nobsiahnutá v § 11 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z., podľa ktorej zamestnancom je fyzická osoba,\nktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných\nvzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. V predmetnej veci však aj s ohľadom na vyššie\nuvádzané skutočnosti, dotknuté fyzické osoby nemali postavenie zamestnancov. Vo vzťahu k prihláseniu\nzamestnanca do príslušného registra vedeného Sociálnou poisťovňou, najvyšší správny súd uvádza,\nže zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by sa pracovnoprávny vzťah zakladal prihlásením\nzamestnanca do osobitného registra vedeného Sociálnou poisťovňou. Rovnako prihláška na sociálne\npoistenie nemá konštitutívne účinky čo do vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného\ndôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca; len deklaruje právnu\n\nskutočnosť, s ktorou zákon spája vznik povinného sociálneho poistenia. Tejto konštrukcii zodpovedá aj §\n20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa\nvzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, a\nzaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.\n79. Ako nedôvodnú vyhodnotil najvyšší správny súd aj námietku, ktorou žalobca napádal\nnepreskúmateľnosť rozhodnutí správneho orgánu. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že\njedným zo základných atribútov zákonnosti rozhodnutia je jeho preskúmateľnosť, pretože len ak je\nrozhodnutie náležite a v súlade s procesnými normami odôvodnené, možno preskúmať a posúdiť, či\nbolo vydané v súlade so zákonom. Aj v konaní podľa zákona č. 125/2006 Z. z. bolo povinnosťou\nsprávnych orgánov dôsledne postupovať podľa Správneho poriadku (§ 21 ods. 3 zákona č. 125/2006\nZ. z.). Podľa § 46 Správneho poriadku (v spojení s § 3 ods. 5) rozhodnutie musí byť v súlade so\nzákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo\nspoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 až 3\nSprávneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).\nV odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,\nakými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych\npredpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Následne sa musia uviesť závery o tom, ktoré skutočnosti sa\npovažujú za nepochybne zistené, musí sa posúdiť ich právny význam a vysloviť úsudok o predmete\nkonania a zdôvodniť použitie právnej normy a konkrétneho ustanovenia súvisiaceho s predmetom\nkonania. Žalovaný, ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v zmysle uvedených zásad. Z\nobsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti,\nktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola\npoužitá správna úvaha pri hodnotení predpisov na základe ktorých rozhodoval. Z rozhodnutia jasne\nvyplýva, akých porušení právnych predpisov sa žalobca dopustil s tým, že každé porušenie je osobitne\nodôvodnené aj s poukazom na konkrétne skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k ustáleniu tohto\nzáveru. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v\npodanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo svojich\nodôvodneniach dostatočne uvádzajú konkrétne dôvody preukazujúce záver o spáchaní správneho\ndeliktu žalobcom a o opodstatnenosti uloženia sankcie za porušenie právnych povinností na úseku\nnelegálneho zamestnávania.\n80. Vo vzťahu k uloženej pokute vo výške 8.000 eur najvyšší správny súd uvádza, že správne orgány\nzohľadňovali všetky relevantné kritériá pre jej uloženie plynúce z § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.\nz. Prvostupňový správny orgán celkom jasne, zrozumiteľne a predovšetkým dostatočným spôsobom\naj s prihliadnutím na preventívno-represívnu funkciu sankcie vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, na\nzáklade ktorých pristúpil k uloženiu pokuty vo výške 8.000 eur. Podľa vyššie citovaného ustanovenia\n§ 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo\nfyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 eur do 200.000 eur, a ak\nide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5.000 eur s tým, že\nv predmetnej veci sa jednalo o nelegálne zamestnávanie štyroch fyzických osôb, ktorej skutočnosti\nzodpovedalo primerané navýšenie pokuty. Rovnako bolo prihliadnuté, že sa jednalo o prvú inšpekciu\npráce v kontrolovanom subjekte, ktorá bola zameraná na dodržiavanie príslušných právnych predpisov,\ntiež na veľkosť zamestnávateľa (11 zamestnancov) ako aj krátkosť trvania protiprávneho stavu. Na\nzáklade uvedeného najvyšší správny súd dospel k záveru, že správny orgán svoju diskrečnú právomoc\npoužil v rámci zákonného rámca (pokuta bola uložená vo výške 8.000 eur, pričom dolná hranica sadzby\npodľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z., pri štyroch nelegálne zamestnaných\nfyzických osobách bola stanovená na 5.000 eur a horná hranica sadzby na 200.000 eur, z tohto\nrámca nijakých spôsobom nevybočil, inštitút správnej úvahy nezneužil, svoje rozhodnutie dostatočným\nspôsobom zdôvodnil, a preto správna úvaha pri výške a druhu pokuty navyše na dolnej hranici sadzby\n(aj vzhľadom na represívno-výchovnú funkciu tejto pokuty) bola použitá v súlade so zákonom.\n81. K námietkam žalobcu vzťahujúcim sa k nedostatočnému odôvodneniu rozsudku krajského súdu,\nnajvyšší správny súd poukazuje na to, že aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva\na judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia\nrozsudku súdu (napríklad Kraska proti Švajčiarsku z 29. apríla 1993, García Ruiz proti Španielsku z 21.\njanuára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40,\nuznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03-14, prípadne\nsp. zn. IV. ÚS 112/05, alebo sp. zn. I. ÚS 117/05), súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať\n\nodpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam. Odôvodneniu rozsudku krajského súdu nechýba presvedčivosť požadovaná zákonom (§ 139\nods. 2 SSP) a jeho úvahy a právne posúdenie nevybočili z medzí a hraníc stanovených zákonom.\n82. Ako nedôvodný vyhodnotil najvyšší správny súd aj poukaz žalobcu na to, že nemal v úmysle porušiť\nprávne predpisy na úseku nelegálneho zamestnávania, nakoľko v danom prípade sa jednalo o správny\ndelikt právnickej osoby postihovaný bez ohľadu na zavinenie, pre ktorý je príznačná tzv. objektívna\nzodpovednosť, pri ktorej sa preukazuje len porušenie právnej povinnosti a nie zavinenie.\n83. V závere najvyšší správny súd považuje za potrebné vytknúť prvostupňovému správnemu orgánu\nuvedenie nepravdivého tvrdenia spočívajúceho v tom, že v príslušnom oznámení o začatí správneho\nkonania umožnil žalobcovi (okrem iného) navrhnúť zvolanie ústneho pojednávania. I napriek tomu, že\ntáto skutočnosť nie je takou vadou, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie ako také, najvyšší správny\nsúd odporúča čo do budúcna sa takýmto nepresným vyjadreniam vyvarovať. K samotnej otázke ústneho\npojednávania najvyšší správny súd odkazuje na body 73 až 75 tohto rozsudku.\n84. Vady podľa § 195 SSP najvyšší správny súd nezistil.\n85. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n86. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto\nkonaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a\nžalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení\ns § 168 veta druhá SSP).\n87. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/152/2018", "guid": "db556326-1897-4672-b500-f5c32d23b4bc:3b7b5e15-e4cc-4045-b5ca-0deb416758f8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:97d62a41-e71b-42c5-8c27-357dc7b6986d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 273, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.155.2017.2"}, {"guid": "ussr:76be52e6-1f81-4a33-b606-91768052924a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2014 z 22. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-22", "citacie_n": 335, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.675.2014.1"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 112/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 112/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 1888, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:33a2cbd6-0211-46c3-8f59-3aeceed8b516"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "e327efa9-43ed-4cf9-8b63-fa2dddcddd1f:1e81b9a3-b7e7-4539-90fe-d77c938e3c5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:7016200061.1", "spisova_znacka": "7Ssk/114/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/114/2023 z 28. 5. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:7016200061.1"}, {"guid": "eebc0e0e-0d2b-4f47-ba16-6f910b6c27a9:398bf6e1-1b41-4fce-9aee-b569fab619ea", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200027.1", "spisova_znacka": "7Ssk/25/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Ssk/25/2023 z 31. 1. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-01-31", "citacie_n": 4, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:3022200027.1"}, {"guid": "d2662f2c-d938-4c00-9a7d-c8b3d6122682:58a38b7d-5bba-49de-b916-c43a31f3cbc2", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200226.4", "spisova_znacka": "NR-26S/21/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. NR-26S/21/2020 z 30. 10. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:4020200226.4"}]}