{"guid": "5fcf46bf-6fb3-4fb7-96a2-67a3585cd7f6:b870782e-c839-43ff-8a7c-dc9545eed833", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200973.1", "spisova_znacka": "2Sžik/2/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžik/2/2020 z 31. 3. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 31. marca 2022, sp. zn. 2Sžik/2/2020, ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200973.1", "identifikacne_cislo": "7018200973", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2022-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "nazov": "§ 462 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b870782e-c839-43ff-8a7c-dc9545eed833", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200973.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200973.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200973.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n2Sžik/2/2020\n7018200973\n31. 03. 2022\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7018200973.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a z členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána\nFečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Čistá liga, občianske združenie, so sídlom Trieda SNP\n200/24, 040 11 Košice, IČO: 51157063, zastúpený: HUSAR AND PARTNERS s. r. o., advokátska\nkancelária, so sídlom Vojenská 14, 040 01 Košice, IČO: 53519141, proti žalovanému: Krajský súd v\nKošiciach, so sídlom Štúrova 29, 041 51 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1SprI/117/2018 zo dňa 03. septembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/145/2018 zo dňa 05. februára 2020, takto\nrozhodol:\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n7S/145/2018 zo dňa 05. februára 2020 tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/117/2018 zo dňa\n03. septembra 2018, a vec žalovanému vracia na ďalšie konanie.\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi voči žalovanému právo na úplnú\nnáhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi verejnej správy\n1. Rozhodnutím Okresného súdu Košice II zo dňa 30.07.2018, v mene ktorého vystupoval jeho predseda\n(ďalej aj „rozhodnutie OVS I. stupňa“), došlo k nevyhoveniu žiadosti žalobcu - občianskeho združenia\nČistá liga, so sídlom Trieda SNP 200/24, 040 11 Košice-Západ zo dňa 19.07.2018 o poskytnutie\nprehľadného výpisu všetkých súdnych konaní, v ktorých ako strana sporu, či už ako žalobca alebo\nžalovaný, vystupuje pani B.. T. O., trvalým bydliskom V. XX, C. alebo E. Č..XX, C., a to od roku 2006\n(ďalej aj „žiadosť“).\n2. Rozhodnutie OVS I. stupňa bolo na základe podaného odvolania žalobcu preskúmané žalovaným,\nktorý svojim rozhodnutím pod sp. zn. 1SprI/117/2018 zo dňa 03.09.2018 (ďalej aj „rozhodnutie\nžalovaného“) rozhodnutie OVS I. stupňa potvrdil.\n3. V odôvodneniach svojich rozhodnutí OVS I. stupňa a žalovaný (ďalej aj „rozhodnutia OVS“) uviedli,\nže žalobcom požadované informácie sú informáciami týkajúcimi sa rozhodovacej činnosti súdu, na\nktoré sa vzťahujú obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000\nZ. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj „zákon o slobode informácií“). Podľa OVS je\nnepochybné, že žalobca na základe svojej žiadosti žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa\nkonkrétnej fyzickej osoby, z čoho vyplýva, že žiadané informácie nie je možné sprístupniť, lebo nejde\n\no výnimku zo sprístupnenia podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o súdoch“). OVS konštatovali, že poskytnutím informácií\nzo strany OVS I. stupňa ako povinnej osoby by došlo k implicitnému potvrdeniu - verifikovaniu, že fyzická\nosoba s predmetnými osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že konkrétne spisové značky sa\ntýkajú konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby. V tejto súvislosti OVS dodali, že poskytnutím žiadaných\ninformácií by sa žalobcovi ako žiadateľovi umožnilo zistiť, v koľkých a akých sporoch vystupovala fyzická\nosoba, ktorej meno a adresa boli uvedené v žiadosti. Tým by podľa OVS došlo k obídeniu § 82a ods. 3\nzákona o súdoch upravujúceho anonymizáciu súdnych rozhodnutí a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 482/2011 Z. z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí (ďalej aj „vyhláška“). Zároveň\nposkytnutím žiadaných informácií by došlo k ohrozeniu právom chránených záujmov a zásahu do\nsúkromia dotknutej fyzickej osoby, pričom OVS poukázali na § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\na) Správna žaloba\n4. Žalobca rozhodnutie žalovaného napadol správnou žalobou, ktorú dňa 29.10.2018 doručil na Krajský\nsúd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“).\n5. Žalobca považoval právny názor žalovaného za rozporný s rozhodnutiami Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Sži/28/2013 a sp. zn. 8Sži/3/2014, ktoré obsah\npojmu rozhodovacia činnosť podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií ustálili tak, že pri\nzachovaní princípov ochrany osobných údajov do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych\nregistrov. Informácia zo súdnych registrov je v zmysle názoru žalobcu iba informáciou evidenčného\ncharakteru a netýka sa rozhodovacej činnosti súdu, kedy by ju nebolo možné sprístupniť, pretože\nžalobca nežiadal o poskytnutie obsahu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa menovanej osoby.\n6. Požadované informácie majú navyše podľa žalobcu povahu zverejnených informácií podľa § 4 ods.\n3 zákona o slobode informácií, čo znamená, že sa jedná o informácie, ktoré môže každý opakovane\nvyhľadávať a získavať. Pre posudzovaný prípad žalobca zdôraznil, že požadované informácie boli\nvystavené (zverejnené) na úradnej tabuli s možnosťou voľného prístupu. Súčasne žalobca poukázal\nna verejnosť súdneho pojednávania, kedy termíny pojednávaní s označením veci a účastníkov konania\nsa zverejňujú aj na webovej stránke príslušných súdov v rozsahu meno, priezvisko, označenie veci a\nčíslo konania. Aj z uvedeného dôvodu preto žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné,\nnakoľko podľa neho odporuje § 7 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií. Podľa\ntýchto ustanovení, keď žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, má mu povinná osoba\ntakéto informácie sprístupniť. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ\noznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.\n7. V žalobnom návrhu preto žalobca žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. Súčasne navrhol, aby mu súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n8. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na zákonnosti rozhodnutí OVS.\n9. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zopakoval, že informácie zo súdnych registrov sú\nevidenčného charakteru a nespadajú pod rozhodovaciu činnosť súdu. Vytkol žalovanému aj to, že\nnijako právne nevyargumentoval, prečo požadované informácie nemožno považovať za už zverejnené\ninformácie.\nb) Rozsudok krajského súdu\n10. Krajský súd svojim rozsudkom pod sp. zn. 7S/145/2018 zo dňa 05.02.2020 (ďalej aj „rozsudok\nkrajského súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu\ntrov konania nepriznal.\n11. Krajský súd úvodom svojho odôvodnenia odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp.\nzn. 3Sži/10/2014 zo dňa 28.01.2015, v ktorom bolo podľa neho konštatované, že informácie zo\nsúdnych registrov sú informáciami evidenčného charakteru, z ktorých je možné jednoduchým postupom\n\ninformácie aj získať. Pred poskytnutím informácií zo súdneho registra je však potrebné vylúčiť osobné\núdaje fyzických osôb: „Žiadosti o sprístupnenie informácii v právnom režime zákona o slobode informácií\nnemôžu smerovať k získaniu osobných údajov fyzickej osoby (meno, priezvisko, dátum narodenia,\nadresa pre doručovanie....) ani komunikácia medzi žiadateľom a povinnou osobu nemôže prebiehať\ns obsahom osobných údajov“. Za dôvodnú preto krajský súd vyhodnotil námietku, že v prípade\npožadovaných informácií nejde o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, ale o informácie\nevidenčného charakteru. Krajský súd ale zdôraznil, že aj keď žalovaný túto skutočnosť vyhodnotil v\nrozpore s § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a rozhodovacou praxou výkladu tejto\nprávnej otázky, toto ich pochybenie nezakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Rozhodnutie\nžalovaného preto krajský súd považoval za vecne správne.\n12. Ďalej sa krajský súd zaoberal otázkou, či poskytnutím údajov evidenčného charakteru nedôjde k\nporušeniu zákonom chránených záujmov fyzickej osoby. Poukázal na ustanovenia § 2 písm. b) vyhlášky,\npodľa ktorého anonymizácia je postup, ktorým sa vylúčia z rozhodnutia údaje, ktorých zverejnenie\nby mohlo ohroziť alebo porušiť práva a právom chránené záujmy. Ustanovenie preto reaguje podľa\nkrajského súdu aj na vylúčenie zverejnenia osobných údajov účastníkov súdnych konaní pri zverejnení\nvýsledku rozhodovacej činnosti súdu. Podľa krajského súdu sprístupneniu požadovaných informácií\nbráni aj § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, pretože by bolo umožnené oprávnenej osobe zistiť\njednotlivé spisové značky anonymizovaných rozhodnutí a následne doplnením už známych údajov by\ndošlo k sprístupneniu rozhodnutí týkajúcich sa dotknutej osoby v neanonymizovanej podobe. Súčasne\nby došlo podľa krajského súdu aj k obídeniu § 82a ods. 3 zákona o súdoch a vyhlášky.\nIII.\nKasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného\n13. Žalobca voči rozsudku krajského súdu podal dňa 27.04.2020 kasačnú sťažnosť (ďalej aj „sťažnosť“).\nZa dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľ označil porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 440\nods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a nesprávne\nprávne posúdenie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.\n14. K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces sťažovateľ uviedol, že napadnutý rozsudok\nneobsahuje vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie v posudzovanej veci. Sťažovateľ upriamil\npozornosť na fakt, že v rozsudku krajského súdu nie je obsiahnuté žiadne vysvetlenie k jeho argumentácii\ntýkajúcej sa povahy ním požadovanej informácie ako už zverejnenej informácie podľa § 4 ods. 3\nzákona o slobode informácii. Uvedená okolnosť absencie argumentácie zo strany krajského súdu má\npodľa sťažovateľa závažný právny dopad, pretože podľa § 7 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3 zákona\no slobode informácií ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich\nsprístupní. Súčasne k chýbajúcemu odôvodneniu uvedeného žalobného bodu sťažovateľ dodal, že\nza uvedeného stavu nie je možné zistiť, či krajský súd považoval požadované informácie zo strany\nžalobcu za zverejnené alebo nie a z akého dôvodu. Ak ich aj krajský súd považoval za zverejnené,\ntak sťažovateľovi nie je zrejmé, prečo dospel k záveru, že ich žalovaný nie je povinný sprístupniť. V\nzáverečnej časti tejto sťažnostnej argumentácie sťažovateľ uviedol, že na základe uvedenej skutočnosti\nnemá možnosť vedieť, ako krajský súd vyhodnotil a posúdil jeho žalobnú argumentáciu z čoho vyplýva,\nže nemôže uviesť akékoľvek sťažnostné dôvody kasačnému súdu k tejto časti chýbajúcej argumentácie.\n15. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sťažovateľ uviedol, že jeho pôvodná žiadosť sa týkala\nsprístupnenej informácie. Z tohto dôvodu sťažovateľ nepovažuje za správny právny názor krajského\nsúdu v tom, že by sprístupnením už raz sprístupnenej informácie došlo k porušeniu práv dotknutej osoby.\nTakýto záver krajského súdu by podľa sťažovateľa znamenal, že poskytnutie informácií evidenčného\ncharakteru by v prípade fyzických osôb nebolo nikdy možné, pretože a) so zreteľom na dôvody\nuvádzané krajským súdom údaje o fyzickej osobe evidenčného charakteru nie je možné sprístupniť,\nb) požadované informácie by bolo možné sprístupniť, iba ak by žiadateľ osobnými údajmi účastníka\nkonania nedisponoval, čo by ale podľa sťažovateľa znamenalo, že k poskytnutiu údajov dôjsť nemôže,\nkeďže by súd nevedel, ohľadne akej osoby žiadateľ údaje žiada. Sťažovateľ ďalej v tejto súvislosti\nuviedol, že v zmysle záverov krajského súdu je nevyhnutné znemožniť komukoľvek prístup k obsahu\nprípadne existujúcich rozhodnutí týkajúcich sa fyzickej osoby, pokiaľ nemá od nej udelený súhlas. Takýto\nnázor ale podľa sťažovateľa nemôže obstáť, pretože ktokoľvek mohol byť na pojednávaní prítomný,\nmohol si z úradnej tabule súdu opísať číslo konania a následne ho spojiť s anonymizovaným rozsudkom\n\nvo veci samej, príp. si ktokoľvek mohol celý priebeh pojednávania aj nahrať alebo vypočuť. Ak by mal\npodľa sťažovateľa platiť záver krajského súdu, tak bez súhlasu dotknutej osoby by sa nemohli ani\nrozhodnutia zverejňovať v anonymizovanej podobe.\n16. Podľa sťažovateľa nie je bez významu aj ten fakt, že ktokoľvek podá žalobu alebo zadá na jej podanie\ndôvod voči svojej osobe, musí si byť týchto dôsledkov vedomý. Znamená to, že okrem výnimočných\nsituácií bude pojednávanie v jeho veci verejné a údaje, ktoré žalobca žiadal, budú takisto zverejnené\na prístupné.\n17. V sťažnostnom návrhu preto sťažovateľ žiadal, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského súdu a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Na sťažnosť sa podaním zo dňa 09.09.2020 vyjadril žalovaný, ktorý sťažnostný bod týkajúci sa\nporušenia práva na spravodlivý súdny proces považoval za nedôvodný. Žalovaný v tejto súvislosti\nuviedol, že povinnosťou všeobecného súdu je dať v meritórnom rozhodnutí odpovede na zásadné otázky\ntýkajúce sa predmetu súdneho konania. Podľa žalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol\ndostatočnú skutkovú a právnu argumentáciu k právnej podstate obsahu administratívneho konania, ako\naj k žalobným námietkam uvedeným v žalobe. V rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný\npoukázal najmä na tú časť, ktorá sa opierala o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži/10/2014\nz 28.01.2015. Predmetné závery podľa žalovaného uvádzajú, že žiadosti o sprístupnenie informácií v\nrežime podľa zákona o slobode informácií nemôžu smerovať k získaniu osobných údajov fyzickej osoby,\nako napr. meno, priezvisko, dátum narodenia, adresa pre doručovanie a pod. Žalovaný preto so zreteľom\nna uvedené navrhol, aby kasačný súd zamietol sťažnosť ako nedôvodnú.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“), na ktorý prešiel\nodo dňa 01.08.2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 11 písm. h) SSP), preskúmal\nkasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP),\nza splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP) a zároveň obsahovala zákonom stanovené\nnáležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné\n(§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP).\n20. Po neverejnej porade senátu bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) kasačný súd dospel k záveru,\nže sťažnosť je dôvodná.\n21. Podstata sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti spočívala v poukaze na skutočnosti, že\na) krajský súd neuviedol žiadne dôvody ohľadne žalobnej námietky sťažovateľa, či požadované\ninformácie boli zverejnené alebo nie a ak ich považoval za zverejnené, tak z akých dôvodov ich žalovaný\nnie je povinný sprístupniť,\nb) nemohlo dôjsť k porušeniu práv dotknutej osoby, pretože cieľom žiadosti o poskytnutie informácie\nbolo sprístupniť už zverejnené informácie.\n22. Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa sťažnostného bodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, teda tvrdeného porušenia práva na spravodlivý proces, kedy krajský súd\nneposkytol žiadnu odpoveď na sťažovateľom nastolenú žalobnú otázku týkajúcu sa povahy požadovanej\ninformácie ako zverejnenej.\n23. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) vo svojej rozhodovacej činnosti uvádza,\nže súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, ktorá má byť v konkrétnom prípade\nposkytnutá. Zásada spravodlivosti obsiahnutá v práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré vyplýva\nz čl. 46 ods. 1 ústavy, totiž vyžaduje, aby súdy založili svoje rozhodnutia na dostatočných a právne\nrelevantných dôvodoch zodpovedajúcich konkrétnym okolnostiam prerokúvanej veci (III. ÚS 305/08).\n\nNevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (I. ÚS 350/08).\n24. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu tiež vyplýva, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v\nrozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil, čo znamená uviesť dôvody\naj na prijatie alebo odmietnutie argumentov účastníkov konania. Ak súd argument odmietne, musí ho\nv odôvodnení rozhodnutia buď vyvrátiť, alebo spochybniť, prípadne vysvetliť, z akého dôvodu uvedený\nargument nie je právne relevantný v okolnostiach prípadu, pričom nestačí, ak súd na argument účastníka\nkonania zareaguje, ale vyrovná sa s ním nedostatočne, \"stručným konštatovaním“. Argumenty súdu\nuvedené pre odmietnutie argumentov účastníka konania musia byť jasné, zrozumiteľné, dostatočne\nkonkrétne, aby naozaj vyvracali alebo spochybňovali argumenty účastníka konania. Za arbitrárne\nzaoberanie sa argumentmi možno označiť všeobecné konštatovanie súdu, že argumenty účastníka\nsú nesprávne alebo irelevantné, ak súd vôbec nevysvetlí alebo iba nedostatočne vysvetlí, prečo ich\npovažuje za nesprávne alebo irelevantné. Čím dôkladnejšia a podrobnejšia je argumentácia účastníka\nkonania, tým dôkladnejšia musí byť aj argumentácia súdu, ktorou predložené argumenty spochybňuje\nalebo vyvracia (I. ÚS 736/2016).\n25. Požiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa zásade\nvzťahujú aj na správne súdnictvo realizujúce čl. 46. ods. 2 ústavy (III. ÚS 119/03).\n26. Kasačný súd zobral pri svojom rozhodovaní na zreteľ aj závery ustálenej rozhodovacej činnosti\nnajvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že hlavnou funkciou správnych súdov v rámci prieskumu správnych\nrozhodnutí (v medziach správnej žaloby) je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu\na reagovať tak na žalobné námietky relevantnou argumentáciou. Rozhodnutie súdu má obsahovať\nodpovede na argumenty prednesené účastníkmi konania, pričom úvahy, ktoré viedli súd ku konkrétnemu\nrozhodnutiu, musia vychádzať z platných hmotnoprávnych predpisov a musia byť presvedčivé. V\nsprávnom súdnictve je (krajský) súd viazaný obsahom jednotlivých bodov žaloby a v odôvodnení\nrozhodnutia sa musí s nimi vysporiadať (rozsudok NS SR sp. zn. 10Asan/23/2018 zo dňa 19.06.2019\na uznesenie NS SR sp. zn. 2 Sžo 25/2011 zo dňa 25.01.2012, publikované v Zbierke stanovísk NS a\nrozhodnutí súdov SR 5/2012, pod č. 109 ).\n27. Žalobca v podanej žalobe nastolil dve žalobné námietky, resp. dva právne dôvody, pre ktoré\npovažoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné (viď body 5 a 6 tohto rozsudku). Z odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku je zrejmé, že krajský súd sa zaoberal len žalobnou námietkou č. 1 (bod 5\ntohto rozsudku). Na túto odpovedal tak, že síce nejde o informácie o rozhodovacej činnosti súdu, ale\nposkytnutie informácií je neprípustné z dôvodu ochrany osobných údajov. Z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku však nie je badateľná žiadna právna argumentácia na žalobnú námietku č. 2 (bod 6 tohto\nrozsudku), ktorá sa týkala otázky sprístupnenia požadovanej informácie, ktorá podľa žalobcu mala\npovahu už zverejnenej informácie. Pre dané konanie bolo potrebne prijať zo strany krajského súdu\nzáver aj vo vzťahu k tejto žalobnej námietke, tzn. či požadované informácie majú povahu zverejnenej\ninformácie podľa § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií, a to či už celkom alebo sčasti, a ak\náno, aký právny význam má táto skutočnosť vo vzťahu k uplatneniu výnimky podľa § 9 zákona o\nslobode informácií z dôvodu ochrany osobných údajov a vo vzťahu k samotnému poskytnutiu žalobcom\npožadovanej informácie.\n28. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces je preto možné považovať aj stav, keď po nastolení\nžalobcom dvoch zásadných právnych otázok týkajúcich sa nezákonnosti rozhodnutia žalovaného sa\nkrajský súd obmedzí len na vyhodnotenie jednej z nich a druhú nechá úplne nepovšimnutú. Kasačný súd\npreto prijal záver, že rozsudok krajského súdu nie je možné považovať za spĺňajúci požiadavku riadneho\nodôvodnenia rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, pretože žalobca\nsa v podanej kasačnej sťažnosti nemohol proti záverom krajského súdu ohľadne žalobnej námietky\nč. 2 nijako brániť. Nakoľko napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, kasačný súd sa už nezaoberal\nnámietkou nesprávneho právneho posúdenia veci.\n29. Za účelom prijatia rozhodnutia kasačný súd vykonal prieskum aj administratívneho spisového\nmateriálu. Z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu OVS I. stupňa kasačný súd zistil, že žalobca už v\ntejto fáze uvádzal, že požadované informácie už boli zverejnené, čím je ich možné poskytnúť „bez\n\nďalšieho“ (str. 2). Pri prieskume dôvodov rozhodnutia žalovaného je ale možné badať, že žalovaný sa\nrovnako ako krajský súd obmedzil iba na otázku neprípustnosti poskytnutia informácie z dôvodu ochrany\nosobných údajov (a tiež otázku jej povahy ako týkajúcej sa rozhodovacej činnosti súdu, ktorú však\nuž krajský súd správne vyriešil). Nastolenú odvolaciu námietku ohľadne sprístupnenia informácie ako\nzverejnenej ponechal nepovšimnutú.\n30. Na základe uvedených skutočností preto kasačný súd uvádza, že na nastolenú otázku, či\npožadované informácie mali povahu zverejnených informácií a či s ohľadom na toto vyhodnotenie aj\nbolo možné pristúpiť k sprístupneniu informácie žalobcovi alebo nie, bolo potrebné odpovedať už v rámci\nadministratívneho konania. Z uvedeného dôvodu preto kasačný súd aplikujúc ustanovenie § 462 ods.\n2, v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) SSP dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k zmene rozsudku\nkrajského súdu tak, že dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a vráteniu veci na ďalšie konanie. V\nnovom konaní preto žalovaný opätovne pristúpi k riadnemu preskúmaniu dôvodov odvolania žalobcu\nvoči rozhodnutiu OVS I. stupňa, ustáli žalobcom nastolené odvolacie námietky a na každú z nich vykoná\nnáležitú odpoveď prostredníctvom relevantnej právnej argumentácie.\n31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods.\n1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti,\npriznal trovy konania v konaní pred kasačným ako aj krajským súdom. V zmysle § 175 ods. 2 SSP v\nspojení s dôvodovou správou k § 467 SSP (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude\nrozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.\n32. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}