{"guid": "e1d7f3e7-20fd-4064-adb3-a5aa1b11440b:97497022-3ced-4514-afbc-2192008620ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200850.1", "spisova_znacka": "8Sžfk/39/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 8Sžfk/39/2021 z 20. 12. 2022", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 20. decembra 2022, sp. zn. 8Sžfk/39/2021, ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200850.1", "identifikacne_cislo": "7018200850", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2022-12-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "nazov": "§ 461 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-461"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464", "nazov": "§ 464 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-464", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-464"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-461", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-464", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/97497022-3ced-4514-afbc-2192008620ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200850.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200850.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2022:7018200850.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n8Sžfk/39/2021\n7018200850\n20. 12. 2022\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSSR:2022:7018200850.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany\nHatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M (sudca spravodajca) a JUDr.\nMariána Fečíka, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): H. G. nar. XX.XX.XXXX., podnikajúci pod\nobchodným menom: Milan Dranga DRAOR, s miestom podnikania Poničanova 16, 040 17 Košice, IČO:\n43 810 233, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Čverčko, advokát so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská\nBystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101205467/2018 zo dňa 21.06.2018, v\nkonaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/125/2018-85\nzo dňa 18.11.2020, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nII. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie pred orgánmi finančnej správy\n1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č.\n100440933/2018 zo dňa 23.02.2018 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona\nč. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.471,28 eur\nna dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie november 2014.\n2. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vydanie prvostupňového rozhodnutia boli závery správcu dane, že\nžalobca v daňovom priznaní k DPH za preverované zdaňovacie obdobie uviedol výšku zdaniteľných\nobchodov, ktorá nezodpovedala zisteniam správcu dane, čím došlo k porušeniu § 8, 9 a § 69 ods.\n1 a 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„zákon o DPH“). Správca dane odôvodnil prvostupňové rozhodnutie výsledkami daňovej kontroly dane z\npridanej hodnoty za kontrolované zdaňovacie obdobia január až december 2014 (daňová kontrola začala\ndňa 23.11.2016), o ktorej výsledku vyhotovil protokol č. 102051824/2017 zo dňa 27.09.2017 (ďalej aj\n„protokol“). Žalobca nepriznal dodanie tovaru a služby podľa zákona o DPH na predajných miestach reštaurácia Čertov dvor a reštaurácia Grill House 27 na základe vydaných pokladničných dokladov, ktoré\nboli zaevidované v pokladničnom systéme PAS - predaj a sklady. Dňom dodania tovaru, resp. služby\nvznikla žalobcovi daňová povinnosť a to na základe preukázateľne vydaných pokladničných dokladov,\nktoré sa neprenášali do fiškálnej pamäte elektronickej registračnej pokladnice (ďalej aj „ERP“).\n\n3. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 101205467/2018 zo dňa 21.06.2018 (ďalej aj\n„rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie správcu dane podľa § 74 ods. 4 Daňového\nporiadku potvrdil.\nII.\nKonanie pred krajským súdom\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote (všeobecnú) správnu žalobu na\nKrajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“), ktorou sa domáhal priznania\nodkladného účinku správnej žaloby, preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, jeho zrušenia\n(vrátane prvostupňového rozhodnutia), vrátenia veci správcovi dane na ďalšie konanie a priznania práva\nna náhradu trov konania.\n5. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe rozhodol krajský súd uznesením\nč. k. 7S/125/2018-70 zo dňa 13.02.2019 tak, že ho zamietol.\n6. Krajský súd rozsudkom č. k. 7S/125/2018-85 zo dňa 18.11.2020 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“)\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 v spojení\ns § 168 SSP tak, že účastníkom právo na ich náhradu nepriznal.\n7. V dôvodoch napadnutého rozsudku krajský súd konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného\nkorešponduje s dôvodmi jeho rozhodnutí, ktoré boli predmetom súdneho prieskumu v konaniach\nvedených na krajskom súde pod sp. zn. 7S/114/2018, sp. zn. 7S/117/2018 a sp. zn. 8S/72/2018\n(týkajúcich sa iných zdaňovacích období). Rovnako žalobné dôvody žalobcu obsiahnuté v žalobách\nv uvedených veciach korešpondujú so žalobnými dôvodmi uvedenými v správnej žalobe, na základe\nktorej sa začalo aj toto konanie. Vo všetkých týchto veciach bolo potrebné posúdiť, či v jednotlivých\nzdaňovacích obdobiach došlo zo strany žalobcu v uvedených predajných miestach ku kráteniu tržieb\nz predmetných ERP, daňovými orgánmi zisteným a v odôvodnení ich rozhodnutí špecifikovaným\nspôsobom. Bolo teda potrebné posúdiť, či žalobca bol osobou povinnou platiť správcovi dane daň v\nzmysle § 19 zákona o DPH z dôvodu dodania tovaru a služieb v zmysle zákazníkom vydaných dokladov\nz uvedených ERP, ktoré boli v evidencii predaja tovaru a predaja služieb v pokladničnom programe PAS\naj napriek tomu, že neboli evidované v kontrolných záznamoch v príslušných zdaňovacích obdobiach, za\nktoré mu boli rozhodnutím správcu dane vyrubené rozdiely na dani z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti\nkrajský súd konštatoval, že uvedené rozhodnutia o vyrubení rozdielu na DPH boli vydané na základe\nvýsledkov viacerých daňových kontrol, zameraných na zistenie a preverenie skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia, ktorých výsledky a závery však navzájom\nkorešpondujú.\n8. Po preskúmaní obsahu žalobných námietok dospel krajský súd k záveru, že žiadna zo vznesených\nnámietok nemá právny potenciál pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré\nreagujúc na odvolacie námietky vyčerpávajúcim spôsobom obsiahlo všetky právne významné\nskutočnosti a hodnotiace právne závery týkajúce sa zisteného rozdielu DPH u žalobcu za zdaňovacie\nobdobie november 2014.\n9. Zastávajúc názor, že ani v tomto prípade nie je možné akceptovať argumentáciu žalobcu v predmetnej\nsprávnej žalobe, krajský súd s poukazom na § 140 SSP skonštatoval, že neexistuje žiadny relevantný\ndôvod, pre ktorý by sa mal odkloniť od právneho názoru krajského súdu obsiahnutého v rozsudkoch\nsp. zn. 7S/114/2018 zo dňa 19.08.2020, sp. zn. 7S/117/2018 zo dňa 19.08.2020 a sp. zn. 8S/72/2018\nzo dňa 23.01.2020, ktoré sú súčasťou súdneho spisu. Preto, stotožňujúc sa s ich závermi, odkázal na\nich rozsiahle odôvodnenia.\n10. V citovaných rozsudkoch krajský súd:\n- konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného a správcu dane vo veci\nurčenia rozdielu DPH, preto krajský súd nie je oprávnený zaoberať sa žalobnými námietkami, ktoré\n\nsa týkajú nezákonnosti zabezpečenia elektronických registračných pokladníc žalobcu a databázových\nsúborov programu PAS inštalovaného v počítači, ktorý tvoril neoddeliteľný celok ERP. Konanie o\nzabezpečení ERP je samostatným konaním podľa § 41 Daňového poriadku v spojení so zákonom č.\n289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Krajský súd zastával názor, že ak\nžalobca považoval rozhodnutia o zabezpečení ERP ako aj rozhodnutia o ich prepadnutí za nezákonné,\nmal proti nim použiť opravný prostriedok (odvolanie). Žalobca tvrdil, že databázy nachádzajúce sa v\npamäti počítačov netvorili súčasť registračnej pokladnice, bolo ich potrebné považovať za samostatný\nnehmotný majetok a podliehali ochrane podľa autorského zákona. Krajský súd opakoval, že ak bol\nžalobca toho názoru, že zaistením a následným prepadnutím ERP (vrátane počítača) boli porušené jeho\npráva, mal možnosť domáhať sa súdnej ochrany na všeobecnom súde;\n- k tvrdeniam žalobcu o nezákonnosti postupu pri zabezpečovaní ERP krajský súd poukázal na bod 35\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd SR“) sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo\ndňa 10.09.2019. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR uvedeného v tomto rozhodnutí, nebolo povinnosťou\nsprávcu dane a žalovaného v konaní skúmať, či došlo k pozmeňovaniu údajov elektronickej registračnej\npokladnice (to bolo nesporne preukázané rozhodnutiami o zabezpečení a následnom prepadnutí ERP),\nale zistiť v akom rozsahu z dôvodu krátenia tržieb došlo ku kráteniu DPH;\n- k námietke žalobcu ohľadom nedostatočne zisteného skutkového stavu a nevykonania navrhovaných\ndôkazov (výsluch zamestnancov žalobcu, výsluch zamestnancov Colného úradu Bratislava\npodieľajúcich sa na technickej expertíze ERP a zabezpečenie znaleckého dokazovania ohľadne\nmožnosti pozmeňovania údajov v ERP) krajský súd poukázal na bod 32 rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa 10.09.2019, v ktorom Najvyšší súd SR považoval právoplatné rozhodnutia\no prepadnutí ERP a výsledky technickej expertízy za dôkazy, o ktorých dôveryhodnosti nemal dôvod\npochybovať. Najvyšší súd SR uviedol, že správca dane nie je oprávnený vypracovávať znalecký posudok\nv takýchto veciach, pretože ide o odbornú otázku vyžadujúcu si odborné posúdenie Colným úradom,\nktorý je ako jediný štátny orgán oprávnený vykonávať technické expertízy ERP;\n- k žalobnej námietke, podľa ktorej mal správca dane povinnosť skúmať, či vo veci došlo k dodaniu\ntovaru/služieb konečným zákazníkom podľa pokladničných dokladov z ERP krajský súd uviedol, že je\nnelogické a v rozpore so zdravým rozumom sa domnievať, že zamestnanci žalobcu pri poskytovaní\nreštauračných služieb vyhotovovali napodobeniny pokladničných dokladov bez toho, aby zákazníkom\nposkytli účtovaný tovar alebo službu;\n- ako nedôvodnú vyhodnotil žalobnú námietku, podľa ktorej správca dane vo výroku rozhodnutia\nneuviedol ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, na základe ktorého bol rozdiel dane vyrubený. Krajský\nsúd uviedol, že správca dane v súlade s Daňovým poriadkom uviedol ustanovenia § 68 ods. 5 a ods. 6\nDaňového poriadku, podľa ktorého rozhodoval o určení rozdielu DPH;\n- ohľadom námietky týkajúcej sa CD nosičov, ktoré podľa žalobcu nemohli byť súčasťou dôkazných\nmateriálov, krajský súd opätovne poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžfk/44/2019 zo dňa 10.09.2019, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol, že „na jednej strane je potrebné\nprisvedčiť sťažovateľovi, že každý dôkaz použitý pri správe daní sa musí viazať na prameň dôkazu\ntvoriaci súčasť daňového spisu príslušnej daňovej veci. Taktiež je pravdou, že žaloba sa týkala dane z\npríjmu za zdaňovacie obdobie roku 2015, pričom CD nosič pri vyrubení rozdielu dane z príjmu za rok\n2015 netvorí súčasť daňového spisu k prejednávanej veci, ale nachádza sa v daňovom spise týkajúcom\nsa vyrubenia rozdielu dane z príjmu za rok 2014. Správca dane mal predmetný CD nosič priložiť aj do\ntohto daňového spisu, avšak s ohľadom na skutočnosť, že elektronické súbory stiahnuté colným úradom\nz počítačového zariadenia sťažovateľa a uložené na CD nosiči nemajú samy o sebe vypovedaciu\nschopnosť, ale sú určené na analýzu v príslušnom softvéry expertíznych zložiek colnej správy, nemalo\ntoto pochybenie správnych orgánov za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nNavyše, sťažovateľ mal možnosť oboznámiť sa s týmto CD nosičom v rámci daňovej kontroly za rok\n2014. Krajský súd v tejto súvislosti správne poznamenal, že správca dane pri práci s CD nosičom\npracoval iba so súbormi editovateľnými v programovom vybavení MS Excel, obsahujúcom podrobné\nčíselné údaje o tržbách zaregistrovaných ako tržby prijaté do predmetných ERP tak, ako boli zistené\nexpertíznou skupinou colného úradu. Tieto súbory sú určené na odborné spracovanie v príslušnom\nsoftvéri, ktorým disponujú expertízne zložky colnej správy a takýto softvér sa pri vykonávaní daňovej\nkontroly kontrolnou skupinou ani nepoužíva. Správca dane tieto súbory v každom protokole o daňovej\n\nkontrole presne definoval, vytlačil ich a predložil ich k nahliadnutiu sťažovateľovi na ústnom pojednávaní,\nčo vyplýva zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100508008/2017 zo dňa 22.03.2017. Na uvedenom\nústnom pojednávaní sťažovateľ uviedol, že nemá žiadne návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu\nzápisnice a svojim podpisom vyjadril súhlas s jej obsahom.“;\n- považoval za správnu formuláciu žalovaného (uvedenú vo vyjadrení zo dňa 16.01.2019), že „expertízou\nzistená skutočnosť, že pozmeňované údaje v ERP (obchádzanie štandardných činností ERP) bolo\nrealizované inštaláciou nadradeného programového vybavenia PAS - predaj a sklady, nezodpovedá\nformulácii, že išlo o „prípadný defekt vo fungovaní registračnej pokladnice“, ako to uvádza žalobca v\npodanej žalobe, ale o cielený zásah do fungovania ERP vykonaný za účelom pozmeňovania údajov o\nprijatých tržbách“. Skutočnosť, že colnému úradu pri vykonávaní technickej expertízy ERP sa z ERP\nkoncové štvorčíslie 7005 nepodarilo nasimulovať napodobeninu pokladničného dokladu, nesvedčí pre\nzáver, že touto ERP neboli vydávané napodobeniny pokladničných dokladov, ktoré neboli zaznamenané\nv kontrolných záznamoch fiškálnej pokladne, resp. v denných uzávierkach;\n- ako nedôvodnú vyhodnotil aj žalobnú námietku týkajúcu sa podpisovania písomností správcom dane.\nKrajský súd uviedol, že podpisovanie písomností na daňových úradoch upravuje interný riadiaci akt\nFinančného riaditeľstva SR č. 4/2016 platný od 01.08.2016 -Podpisový poriadok finančnej správy.\nVyhotovenie poverenia na výkon daňovej kontroly a jeho podpísanie zamestnancom správcu dane na\nvykonanie daňovej kontroly u žalobcu bolo v súlade s daňovým poriadkom, ako aj interným predpisom;\n- krajský súd poukázal na to, že v priebehu súdneho preskúmavacieho konania nezistil ani žiadne také\nprocesné pochybenia v postupe administratívneho orgánu, ktorým by bolo zasiahnuté do práv žalobcu,\nktoré by mohlo byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, prípadne aj rozhodnutia správcu\ndane.\nIII.\nKonanie pred kasačným súdom\nA. Kasačná sťažnosť\n11. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z\ndôvodov, že krajský súd v konaní a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že (i) nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,\nže došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), (ii) rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a (iii) sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). Sťažovateľ sa sťažnostným návrhom\ndomáhal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie.\n12. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol najmä tieto\nsťažnostné body:\n- považoval za nesprávny právny názor krajského súdu, že nebolo povinnosťou finančných orgánov v\nkonaní skúmať, či došlo k pozmeňovaniu údajov ERP, ale zistiť v akom rozsahu z dôvodu krátenia tržieb\ndošlo ku kráteniu dane z pridanej hodnoty. Sťažovateľ mal za to, že program PAS a databázy programu\nPAS tvoria samostatné predmety odlišné od ERP. Preto ich zabezpečenie na dátových nosičoch musí\nbyť vykonané postupom podľa § 40 ods. 1 Daňového poriadku (zabezpečenie veci), a to aj vtedy, ak\ntakéto databázové súbory sa nachádzajú na počítačoch zabezpečených v rámci zabezpečenia ERP.\nPodľa sťažovateľa správny súd nereagoval na námietky, ktoré vo veci v tejto súvislosti prezentoval, a\niba prevzal argumentáciu žalovaného;\n- za nesprávny považoval aj záver správneho súdu, podľa ktorého „Skutočnosť, že Colnému úradu\nBratislava pri vykonávaní technickej expertízy ERP sa z ERP koncové štvorčíslie 7005 nepodarilo\nnasimulovať napodobeninu pokladničného dokladu, nesvedčí pre záver, že touto ERP neboli vydávané\nnapodobeniny pokladničných dokladov, ktoré neboli zaznamenané v kontrolných záznamoch fiškálnej\npokladne, resp. v denných uzávierkach. Z porovnania obratov z predloženej evidencie DPH (mesačné\nuzávierky) predloženej žalobcom k výkonu daňovej kontroly s obratmi - tržby cez PAS poskytnutými\noddelením certifikácia foréznej analýzy Colného úradu Bratislava vyplýva rozdiel v tržbách u pokladne\nkoncové číslo 7005.“ V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že prípadný skreslený príjem zo zdaniteľného\n\nplnenia sa vždy musel viazať na reálne vydaný pokladničný doklad, ktorých počet mal byť teda rovnako\nzaznamenaný vo všetkých databázach programu PAS, ktoré boli podľa zistení Colného úradu Bratislava\nurčené na zaznamenanie počtu vydaných pokladničných dokladov. Podľa sťažovateľa nebol riadne\nzdokumentovaný a preukázaný počet dokladov, na základe ktorých mal údajne prijať platby mimo\nkontrolného záznamu;\n- k argumentácii správneho súdu, „že je nelogické a v rozpore so zdravým rozumom sa domnievať, že\nzamestnanci žalobcu pri poskytovaní reštauračných služieb v reštauráciách Čertov mlyn, Mlynská 12,\nKošice a reštaurácia Grill House 27, Kováčska 27, Košice, vyhotovovali napodobeniny pokladničných\ndokladov bez toho, aby zákazníkom poskytli účtovaný tovar alebo službu“ sťažovateľ uviedol, že\nuvedené si teda vyžaduje vytlačenie simulovaného dokladu, ktoré vo vzťahu k jednej ERP nebolo možné\nrealizovať. Podľa sťažovateľa žiaden údaj získaný pri expertízach nepreukazuje, že tovar bol skutočne\nzákazníkom dodaný (či už s pokladničným dokladom alebo bez), pričom k tomu mohli poskytnúť\nrelevantnú informáciu len zamestnanci žalobcu;\n- sťažovateľ opätovne namietal aj neúplnosť daňového spisu, ktorý neobsahoval CD nosič, na\nktorý explicitne odkázalo odôvodnenie správcu dane ako aj finančného riaditeľstva a nevypočutie\nzamestnancov Colného úradu Bratislava;\n- ďalej namietal, že krajský súd nepodrobil hlbšiemu prieskumu právnu úvahu správcu dane ohľadom\nskutočnej výšky základu dane sťažovateľa a namietal aj odklon krajského súdu od rozhodovacej\npraxe kasačného súdu. V tejto časti kasačnej sťažnosti argumentoval najmä tým, že právna úvaha\ndaňových orgánov vedie k logickému sporu, keďže pochybnosti o správnosti údajov v kontrolnom\nzázname ERP (z hľadiska narušeného fungovania a možných zásahov žalobcom), správca dane\nnahradil „pravdepodobnou“ správnosťou údajov v súboroch programu PAS. Podľa sťažovateľa správny\nsúd dostatočne, jasne, presne a určito neodôvodnil, prečo bez ďalšieho akceptoval tento záver správcu\ndane, čím poprel zmysel a podstatu voľného hodnotenia dôkazov pri správe daní a rozhodol v rozpore\nso zákonom;\n- nesprávnosť právnych záverov správneho súdu sťažovateľ zosumarizoval v námietke nesprávnej\naplikácie zásady úzkej súčinnosti podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Tvrdil, že dokazovanie v daňovom\nkonaní neprebehlo v súlade so zákonom, pričom sťažovateľovi bolo znemožnené, aby efektívne\nvykonával svoje oprávnenia pri dokazovaní. Tým, že krajský súd uvedenú skutočnosť nezohľadnil, sa\nodklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu;\n- v súvislosti s výkladom rozdelenia dôkaznej povinnosti sťažovateľ poukázal na rozhodnutia kasačného\nsúdu vo veciach sp. zn. 5Sžf/97/2009, 8Sžf/51/2010 a 8Sžf/9/2012.\nB. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti\n13. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa zotrval na argumentácii uvedenej vo\nvyjadrení k žalobe. Opätovne poukázal na to, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného a správcu dane vo veci určenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\nnovember 2014, a nie konanie o zabezpečení ERP sťažovateľa a databázových súborov programu\nPAS inštalovaného v počítači, ktorý tvoril neoddeliteľný celok ERP. V daňovom konaní bolo preukázané,\nže sťažovateľ za preverované zdaňovacie obdobie v podanom daňovom priznaní k dani z pridanej\nhodnoty, v účtovných dokladoch a povinných záznamoch uviedol výšku zdaniteľných obchodov, ktorá\nnezodpovedala zisteniam správcu dane, čím došlo k porušeniu ustanovení § 8, 9 a § 69 ods. 1 a 5\nzákona o DPH.\n14. Podľa žalovaného práva sťažovateľa neboli porušené. Dôvody uvedené sťažovateľom v kasačnej\nsťažnosti považoval žalovaný za neopodstatnené a nemožné akceptovať. Navrhol, aby Najvyšší súd SR\nkasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávny názor kasačného súdu\n15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší správny súd SR“) začal vykonávať\nsvoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo\ndňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho\nsúdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004\nZ. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená\n\nNajvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp. zn. 8Sžfk/39/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto\nveci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S\nNajvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia\npod pôvodnou spisovou značkou.\n16. Senát Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom\npo zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443\nods. 2 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo\nveci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel\nk záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.\n17. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku: „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.“\n18. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku: „Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby\nskutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba\nnávrhmi daňových subjektov.“\n19. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku: „Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.“\n20. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku: „Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v\ndaňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným\norgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“\n21. Podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH: „Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný\nplatiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.“\n22. Podľa 69 ods. 5 zákona o DPH: „Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji\ndaň, je povinná zaplatiť túto daň.“\n23. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o určení rozdielu dane\nsťažovateľovi v sume 3.471,28 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014.\nV medziach kasačnej sťažnosti kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,\nnajmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí orgánov finančnej správy sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi\nkrajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených orgánmi finančnej\nsprávy ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n24. Kasačný súd zistil, že predmetom konania v konaní pred kasačným súdom už v minulosti boli\nskutkovo aj právne obdobné veci identických účastníkov konania. Obdobnými kasačnými sťažnosťami\nsťažovateľa s obdobnými námietkami sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už stretol\nopakovane. V tomto smere kasačný súd predovšetkým poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/40/2021 zo dňa 28.06.2022, 1Sžfk/62/2020 zo dňa 26.10.2022,\n1Sžfk/58/2021 zo dňa 25.05.2022, 1Sžfk/71/2019 zo dňa 25.05.2022, 1Sžfk/15/2020 zo dňa 16.12.2021\na 6Sžfk/11/2021 zo dňa 30.11.2022 a na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa\n10.09.2019. V predmetných konaniach považoval kasačný súd argumentáciu sťažovateľa za nedôvodnú\na kasačné sťažnosti sťažovateľa zamietol. Zohľadniac uvedené skutočnosti kasačný súd v súlade s §\n\n464 ods. 1 SSP poukazuje na odôvodnenie skôr vydaného rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2021 zo dňa 28.06.2022, s ktorým sa konajúci kasačný súd v\nplnom rozsahu stotožňuje, na toto rozhodnutie poukazuje a v príslušnom rozsahu ho uvádza. Tie miesta,\nna ktorých odôvodnenie citovaného rozsudku nie je aplikovateľné na prejednávanú vec, kasačný súd\npre prehľadnosť odôvodnenia tohto rozsudku nahrádza znakmi „[...]“, resp. v hranatých zátvorkách\nvykonáva iné úpravy a doplnenia textu. Odseky odôvodnenia citovaného rozsudku sú (taktiež v záujme\nprehľadnosti) číslované v kontinuite s predchádzajúcimi odsekmi odôvodnenia tohto rozsudku.\n25. „Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane\nzistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho\nspisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský\nsúd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový\nstav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane\nv rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil.\n26. Po preskúmaní veci má kasačný súd za potrebné uviesť, že predmetom kasačného konania\ntotožných účastníkov boli už kasačné konania sp. zn. 1Sžfk/15/2020 a sp. zn. 3Sžfk/44/2019, ktorých\npredmetom bola daň z príjmov fyzickej osoby. V predmetnej veci však sťažovateľ uplatnil rovnaké\nnámietky ako v konaniach týkajúcich sa dane z príjmov fyzickej osoby, a preto kasačný súd sa odvoláva\nna odôvodnenia rozsudkov sp. zn. 1Sžfk/15/2020 zo dňa 16.12.2021 a sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo\ndňa 10.09.2019, v ktorých sa už kasačný súd s týmito námietkami dôkladne a rozsiahlo vysporiadal.\n[Aplikovateľnosť týchto rozhodnutí je daná aj obdobným skutkovým základom, kedy sťažovateľ\nznižovaním tržieb pozmenenými elektronickými registračnými pokladnicami nielen nepriznal príjmy z\npredaja tovarov alebo služieb, ale nepriznal ani DPH, keďže súčasťou predajnej ceny pri predaji tovarov\nalebo služieb konečnému spotrebiteľovi je u platiteľa dane zodpovedajúca suma DPH.]\n27. [Kasačný súd k uvedenému považuje za potrebné zopakovať názor kasačného súdu, vyjadrený\nv rozsudku sp. zn. 1Sžfk/15/2020 zo dňa 16.12.2021, v zmysle ktorého „právoplatné rozhodnutie o\nprepadnutí ERP a výsledky technickej expertízy sú dôkazy získané v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, o ktorých dôveryhodnosti kasačný súd nemal dôvod pochybovať. Je bežným\npostupom správcu dane postupovať v úzkej súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a použiť nimi získané\ninformácie ako dôkazy za účelom správneho vyčíslenia základu dane“. Kasačný súd v konaní sp. zn.\n1Sžfk/15/2020 rovnako ako v konaní sp. zn. 3Sžfk/44/2019 vyslovil, že „správca dane už mal k dispozícii\nvýsledky technickej expertízy vykonanej Colným úradom Bratislava OCaFA a bolo by duplicitné opätovne\npožiadať ten istý štátny orgán o vykonanie ďalšej expertízy. Navyše sťažovateľ bol oboznámený s\npriebehom kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 ako aj s výsledkami technických expertíz\nvykonaných Colným úradom Bratislava, a zároveň bol vyzvaný, aby sa k zisteným skutočnostiam vyjadril.\nTento do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.03.2017 uviedol, že o uvedenom probléme vie a z\ntechnického hľadiska si je vedomý toho, čo spôsobilo dané nezrovnalosti v účtovníctve“.]\n28. Kasačný súd má za preukázané, že krátenie tržieb sťažovateľom bolo jednoznačne preukázané,\npretože na oboch preverovaných ERP (prevádzka Grill House DKP č. 6981072168207003 a prevádzka\nČertov dvor DKP č. 6981072168207005) boli preukázateľne vydávané pokladničné doklady, ktorých\npresné a ani iné kópie sa neprenášali do prevádzkovej pamäte, do kontrolného záznamu vytváraného\nv zmysle zákona č. 289/2009 Z.z. a ich sumárne údaje do fiskálnej pamäte pokladníc v zdaňovacom\nobdobí [november 2014]. Pozmeňovaním tržieb sťažovateľ nielen nepriznal príjmy v daňovom priznaní\nk dani z príjmov fyzickej osoby, ale ani nepriznal a neodviedol daň z pridanej hodnoty súvisiacu s týmito\ntržbami. Teda bolo v konaní preukázané, že obe ERP umožňovali obchádzanie evidencie tržieb z predaja\ntovarov, výrobkov a služieb v kontrolných záznamoch pokladníc pomocou programového vybavenia PAS\n- predaj a sklady, nainštalovaného v zaistenom počítači.\n29. [Ako správne uviedol krajský súd a ako už uviedol aj kasačný súd v konaní sp. zn. 1Sžfk/15/2020\n„konania vo veci zabezpečenia ERP predstavujú samostatné konania, ktorých výsledkom boli meritórne\nrozhodnutia o zabezpečení ERP a o ich prepadnutí v prospech štátu. Všetky námietky týkajúce sa týchto\nkonaní a rozhodnutí sťažovateľ mohol a mal uplatniť v rámci nich“. Účelom daňovej kontroly v predmetnej\nveci nebolo skúmať, či došlo alebo nedošlo k pozmeňovaniu údajov v ERP alebo kontrolnom zázname.\nÚčelom daňovej kontroly bolo preveriť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a vyrubenie\nrozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014.]\n\n30. K námietke odklonenia sa krajského súdu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu kasačný\nsúd uvádza, že nie je dôvodná. Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní dôkaznú povinnosť má\nprioritne daňový subjekt. Správca dane vykonáva a vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti\nrozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca\ndane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach, dôležitých pre správne a objektívne\nrozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však\npovinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z\nuvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a\nči vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje\nzásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné\nsprávne orgány povinné postupovať.\n31. Podľa názoru kasačného súdu vysloveného v rozsudku sp. zn. 4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015\naplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové\nnakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha\nzákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo,\npričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia\na správnej aplikácii relevantných ustanovení.\n32. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností,\nkeďže daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú\nhodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich\nvyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má\nsprávca dane v priebehu konania k dispozícii.“\n33. Kasačný súd považuje za potrebné dať do pozornosti uznesenie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „Ústavný súd SR“) sp. zn. IV. ÚS 306/2020-20 zo dňa 23.06.2020, ktorým bola\nodmietnutá ústavná sťažnosť sťažovateľa (v obdobnej právnej veci) vo vzťahu k rozhodnutiu Najvyššieho\nsúdu SR v právnej veci vedenej pod sp. zn. 3Sžfk/44/2019 zo dňa 10.09.2019. V rámci ústavnej\nsťažnosti sťažovateľ namietal neúplnosť administratívneho spisu, ktorý neobsahoval CD nosič, na\nktorý explicitne odkázalo odôvodnenie správcu dane ako aj finančného riaditeľstva. Sťažovateľ taktiež\nnamietal nevypočutie osôb vykonávajúcich expertízu a nevykonanie znaleckého dokazovania, resp.\ndodatočnej expertízy. Ústavný súd SR v citovanom rozhodnutí uviedol, že „pokiaľ ide o viazanosť\nDaňového úradu Košice (rozhodujúceho vo vyrubovacom konaní o správnom určení dane) rozhodnutím\nColného úradu Košice o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice, prelomenie prezumpcie\nsprávnosti tohto individuálneho správneho aktu predpokladá a vyžaduje vyslovenie nezákonnosti a\nzrušenie rozhodnutia na to povolaným orgánom v rámci inštančného postupu (napr. nadriadený správny\norgán rozhodujúci o riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkoch, správny súd, ústavný súd).\nVychádzajúc z tohto záveru, Daňový úrad Košice nebol oprávnený ani ako prejudiciálnu otázku\nskúmať zákonnosť právoplatného administratívneho rozhodnutia o prepadnutí elektronickej registračnej\npokladnice, a o to menej preskúmať jeho vecnú správnosť - či boli splnené hmotné podmienky podľa\nosobitných predpisov pre vydanie administratívneho aktu.“ K námietke neúplnosti administratívneho\nspisu Ústavný súd SR vyslovil, že nie je porušením § 191 ods. 1 písm. f) SSP, „ak boli použité dôkazy,\nktoré sú súčasťou iného administratívneho spisu, za predpokladu, že ide o dôkazy získané v súlade\nso zákonom a daňový subjekt mal možnosť sa s nimi oboznámiť. [...] Ústavný súd dáva v tomto smere\ndo pozornosti, že sťažovateľ mal možnosť oboznámiť sa s CD nosičom, ktorý bol prílohou písomnej\nodpovede Colného úradu Bratislava a ktorý obsahoval dátové údaje získané z registračných pokladníc\nv rámci konania o prepadnutí elektronickej registračnej pokladnice, ako aj pri daňovej kontrole a v\ndaňovom konaní týkajúcom sa vyrubenia rozdielu dane z príjmov za rok 2014.“ V uznesení sp. zn. IV.\nÚS 306/2020-20 zo dňa 23.06.2020 sa Ústavný súd SR (za obdobného skutkového a právneho stavu)\nzaoberal totožnými námietkami sťažovateľa, ako sú námietky sťažovateľa prezentované v súdenej veci\nv podanej kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku krajského súdu, a vyhodnotil ich ako zjavne\nneopodstatnené.\n\n34. Poukazujúc na vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že správny súd sa v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, svoje\nzávery formuloval zrozumiteľne a presvedčivo, pričom sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne\nrelevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Na základe\nvyššie uvedeného kasačný súd, postupom podľa § 461 SSP, kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako\nnedôvodnú zamietol.\n35. Záverom kasačný súd, v súvislosti s otázkou prípustnosti resp. povinnosti zohľadnenia konštantnej\njudikatúry Najvyššieho súdu SR pri svojom rozhodovaní, poznamenáva, že konštantnú prax judikovanú\nNajvyšším súdom SR možno na účely zabezpečenia kontinuity rozhodovacej činnosti a zabezpečenia\nprávnej istoty považovať za rozhodovaciu činnosť kasačného súdu. V tejto súvislosti kasačný súd\ndodáva, a to aj vo vzťahu k aplikácii § 464 ods. 1 SSP, že v súlade s princípom právnej istoty a legitímnych\nočakávaní založených aj na ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít [§ 5 ods. 1 SSP\nv spojení s čl. 2 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov], je kasačný súd viazaný doterajšou rozhodovacou činnosťou správneho kolégia Najvyššieho\nsúdu SR.\n36. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP\n(a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal nárok na náhradu\ntrov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.\n37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nprvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/125/2018", "guid": "876fd549-da71-4a86-8d90-5eecd5a72ac9:dbb413f6-3fa9-4f62-a106-ca2bfe62e18b", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}